Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 35C/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211852
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424211852.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v sporovej veci žalobcu:

Poistná udalosť, s.r.o., IČO: 45 474 231, Sabinovská 11, Bratislava, proti žalovanému : Allianz –
Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Pribinova 19, Bratislava, o zaplatenie sumy 360 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 360 eur s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
360 eur od 07.05.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu 100%,
o výške ktorej bude rozhodnuté tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.12.2024 dňa 15.02.2024 sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 360 eur s príslušenstvom špecifikovaným v I. výroku tohto rozsudku.
Žalobca žalobu odôvodnil skutkovo tým, že dňa 06.12.2022 došlo k dopravnej nehode, pričom vinník
dopravnej nehody mal uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si náhradu škody
uplatňoval poškodený, resp. žalobca. Priebeh nehody, zavinenie, vzniknutý rozsah poškodenia vozidiel
ani právny základ nehody či žalobcom vznesených nárokov nie sú medzi sporovými stranami sporné.
Poškodený bol v dôsledku škody vzniknutej na jeho motorovom vozidle nútený si účelne požičať

náhradné motorové vozidlo, a to po dobu opravy jeho poškodeného vozidla, príp. po dobu riešenia
poskytnutia náhrady škody za jeho totálne zničené motorové vozidlo. Poškodený za týmto účelom
uzavrel Nájomnú zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla,
ktoré po cenovej úprave nájomného zodpovedala rovnakej kategórii ako poškodené vozidlo. Poškodený
A. B. mal poškodené motorové vozidlo zn. Citroen C4, EČV: C.. So žalobcom sa zmluvne dohodol na
nájme náhradného motorového vozidla zn. Kia Ceed v cene 66 eur/deň, ktorý nájom trval od 24.01.2023
od 8,00 hod do 22.02.2023 do 18,00 hod., teda celkovo 30 dní, pričom za tieto dni nájmu náhradného

vozidla bola poškodenému vystavená faktúra č. 230202 na sumu 1.980 eur. Žalovaný z povinného
zmluvného poistenia vinníka nehody z poistnej udalosti č. 2280028299 uznal nárok na náhradu škody
iba v cene 54 eur/deň za 30 dní a vyplatením tomu zodpovedajúcej sumy 1.620 eur považoval poistnú
udalosť za vybavenú. Neuhradená zostala sporná suma ceny nájmu 360 eur. Pohľadávku poškodeného
voči žalovanému spočívajúcu v nároku na náhradu škody za náklady vynaložené na nájom náhradného
vozidla boli poškodeným postúpené na žalobcu, ktoré postúpenie bolo žalovanému oznámené. Pretože
následnou kontrolou účtovníctva žalobcu bolo zistené, že pôvodná faktúra za nájom v niektorých

formálnych prvkoch nezodpovedá zneniu Nájomnej zmluvy, bola za účelom zosúladenia podoby faktúry
s Nájomnou zmluvou vystavená Opravná faktúra zodpovedajúca znejúcej Nájomnej zmluve, ktorá
faktúra bola vystavená na totožnú zmluvu ako pôvodná faktúra a zodpovedá Nájomnej zmluve.Podľa žalobcu, žalovaný zákonom predpísaným spôsobom neoznámil a nepreukázal poškodenému
opodstatnenosť zníženia požadovaného plnenia. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

(ďalej len ako „zákon o PZP“),bol žalovaný povinný v rámci oznamu o ukončení šetrenia (Oznamu
o plnení) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie vo
vzťahu k uplatnenému nároku, nepostačuje len strohé oznámenie typu zaplatili sme toľko. Poškodený si
totiž v poisťovni škodcu uplatnil nárok v určitej výške a zákonodarca uložil poisťovni povinnosť, v prípade
zníženia poistného plnenia vo vzťahu k uplatnenému nároku, aby poisťovateľ poškodenému písomne

vysvetlil, prečo mu nárok v plnom rozsahu nepreplatil. Z uloženej povinnosti poisťovne vyplýva, že
musí ísť o objektívne uspokojivé objasnenie, ako aj preukázanie opodstatnenosti zníženia poistného
plnenia v rámci písomného Oznamu poisťovne. Navyše podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP je stanovené
subsidiárne použitie ustanovení OZ na použitie otázok neupravených zákonom o PZP, pričom podľa
§ 797 ods. 4 OZ dôvody neplnenia nie je možné dodatočne meniť a ani ich dopĺňať. Ak žalovaný za
prenájom náhradného vozidla čiastočne plnil, je na ňom, aby v Ozname o ukončení šetrenia (ozname

o plnení) objektívne uspokojivým spôsobom písomne poškodenému vysvetlil/objasnil a preukázal všetky
relevantné dôvody zníženia požadovaného plnenia. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, dôvody zníženia
plnenia poškodenému (žalobcovi) neobjasnil a nepreukázal, nepriložil žiadne dôkazy ako prílohy,
nepreukázal opodstatnenosť svojich záverov, čo podľa žalobcu nie je možné sanovať v súdnom konaní
v rámci dokazovania.

Žalobca ďalej poukázal na to, že ceny prenájmu motorových vozidiel sa v jednotlivých autopožičovniach
odlišujú a poškodený súhlasil s cenou žalobcu, preto neexistuje dôvod, prečo by sa pri výpočte výšky
plnenia nemala zohľadňovať zmluvne dohodnutá cena medzi poškodeným a žalobcom, navyše keď ide
o cenu primeranú, čo potvrdzujú aj ceny iných autopožičovní poskytujúcich rovnaké služby ako žalobca.
Ceny rôznych autopožičovaní je možné považovať za veľmi orientačné, nakoľko za sumy uvedené

v cenníkoch by boli vozidlá vo väčšine prípadov zapožičané len vtedy, ak by bolo celkové nájomné
zaplatené vopred v plnej výške. Podľa ustálenej súdnej praxe, na základe § 4 ods. 2 písm. b) zákona
o PZP, má poškodený nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla, Pretože ceny rôznych
autopožičovní sú rozdielne, súdna prax ustálila, že oprávnený nárok poškodeného je vo výške ceny
obvyklej, teda nie ceny priemernej či najnižšej.

Žalobca si žalobou uplatnil i zákonný úrok z omeškania 8,50% ročne zo sumy 360 eur odo dňa
nasledujúcehopodni,keďmalžalovanývzmysle§11ods.7zákonaoPZZPposkytnúťžalobcovipoistné
plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poškodenému poistné plnenie, teda od 21.04.2023 do zaplatenia.

2. Žalobca na preukázania svojho nároku pripojil k žalobe nasledovné listinné doklady: Nájomnú
zmluvu zo dňa 24.01.2023, faktúru č. 230202 zo dňa 22.02.2023 na sumu 1.980 eur ( čl. 7 spisu),
Opravnú faktúru č. O230202 zo dňa 15.01.2024 na sumu 1.980 eur ( čl. 9 spisu), Čestné prehlásenie
poškodeného A. B. k platbe v hotovosti zo dňa 03.05.2023, Oznámenie žalovaného žalobcovi zo dňa
21.04.2023 o poukázaní náhrady škody 1.620 eur ( čl. 10 spisu), Zmluvu o postúpení pohľadávky

medzi poškodeným A. B. a žalobcom zo dňa 22.02.2023, Oznámenie poškodeného zo dňa 22.02.2023
žalovanému o postúpení pohľadávky náhrady škody za požičanie náhradného vozidla ( čl. 11 spisu),
pokladničný blok o úhrade faktúry č. 230202 dňa 03.05.2023 poškodeným žalobcovi.

3. a) Dňa 16.01.2025 bol tunajším súdom vydaný vo veci platobný rozkaz sp. zn. 35C/94/2024-25,

proti ktorému podal žalovaný odpor s tým, že žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť s nasledovným
odôvodnením:
Žalovaný nepovažoval za sporné, že dňa 06.12.2022 došlo v Bratislave k vzniku škodovej udalosti,
pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo s EČV: C. patriace poškodenému. V zmysle zhodného
vyhlásenia oboch účastníkov dopravnej nehody v Správe o nehode bola predmetná škodová udalosť

spôsobená motorovým vozidlom s EČV: D.. Nakoľko motorové vozidlo s EČV: D. bolo v čase vzniku
tejto škodovej udalosti poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u žalovaného, žalobca sa so svojim nárokom obrátil priamo na žalovaného, ktorý nahlásenú
škodovú udalosť riadne prešetril a žalobcu listom zo dňa 21.04.2023 informoval o vyplatení sumy 1.620
eur ako náhrady škoda za náklady spojené so zapožičaním náhradného motorového vozidla.

Žalobou uplatnená suma 360 eur spočíva v rozdiele medzi sumou vyfaktúrovanou za prenájom
náhradného vozidla s sumou vyplatenou žalovaným 1.620 eur za dobu opravy poškodeného vozidla po
škodovej udalosti 06.12.2022. Náklady, ktoré mal poškodený vynaložiť na zaobstaranie si náhradného
vozidla a ktoré prevyšujú žalovaným už uhradenú náhradu za takúto škodu, nepovažoval žalovaný zanutne a účelne vynaložené. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp.z. 3MCdo 3/2015 zo
dňa 28.06.2016 ( čl. 29 spisu). Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti uskutočnil prieskum trhu, jeho
vyhodnotenie spracoval do prehľadnej tabuľky, z ktorej vychádzal pri posudzovaní nárokov na náhradu

škody za prenájom náhradného vozidla. Prieskum bol uskutočnený s ohľadom na typ prenajatého
vozidla Kia Ceed, zároveň žalovaný obstaral vzorky aj súčasného trhu, ktoré preukazujú neprimeranosť
účtovanej sumy denného nájmu za prenájom náhradného vozidla žalobcom vo výške 66 eur, a to
nielen v roku 2022 v čase vzniku škody, ale aj v roku 2025. Na základe prieskumu trhu žalovaný za
dôvodnú považoval sumu denného nájmu vo výške 54 eur s DPH, a nie sumu 66 eur s DPH uvedenú na

predložených faktúrach žalobcu. O vyplatení náhrady škody žalovaný informoval poškodeného listom zo
dňa21.04.2023,vktorommupodalvysvetleniekspôsobuurčeniaakvýškenáhradyškody.Požadovaná
suma za deň prenájmu náhradného vozidla žalobcom nezodpovedá trhovým podmienkam s ohľadom na
kategóriu vozidla a je teda sumou vyššou ako je obvykle potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla.
Žalovaný má za to, že rozsah náhrady škody závisí od objektívnych, nie subjektívnych skutočností
a výber náhradného vozidla ako i cena prenájmu je prejavom subjektívnej vôle poškodeného. Škodca

tieto skutočnosti nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto je potrebné nepochybne preukázať
dôvodnosť a účelnosť nákladov vynaložených poškodeným, čo žalobca nepreukázal. Vyplatením sumy
1.620 eur, ktorá bola stanovená objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu ako
nutné a účelné náklady na dočasné zabezpečenie náhradného vozidla, došlo k riadnemu odškodneniu
poškodeného.

Okrem uplatňovanej istiny 360 eur žalovaný rozporuje i požadovaný úrok z omeškania, nakoľko postup
žalovaného pri šetrení poistnej udalosti bol správny, keď poskytol žalobcovi náhradu škody vo výške
1.620 eur a nie v rozsahu celej sumy z predloženej faktúry, a to z dôvodu neprimeranosti ceny denného
prenájmu náhradného vozidla s ohľadom na kategóriu vozidla.
b) Žalovaný k odporu pripojil nasledovné listinné doklady: Hlásenie udalosti poisteným z interného

systému žalovaného ( čl.32 spisu), Obvyklé sadzby pri zapožičaní náhradného motorového vozidla
( čl. 33 spisu), faktúry vystavené žalobcom tretej osobe za prenájom motorového vozidla zo dňa
07.08.2020 a opravná faktúra zo dňa 15.01.2020 s Nájomnou zmluvou zo dňa 24.07.2020 ( čl. 34-35
spisu), faktúra vystavená žalobcom tretej osobe zo dňa 05.11.2021 ( čl. 36 spisu), cenníky autopožičovní
za prenájom náhradných vozidiel : autopožičovňa RAI, Rent KIA, MKcar-Autopožičovňa, Havanacars,

RentAuto Košice, EDENcars – Autopožičovňa Bratislava, Autopožičovňa Auto Rent Plus – prenájom
áut, požičovňa áut Banská Bystrica, Zvolen ( čl. 37-44 spisu).

4. a) Žalobca k odporu žalovaného uviedol:
- K priamej príčinnej súvislosti medzi škodou na havarovanom vozidle a nájmom, resp.

výškou nájomného za náhradné vozidlo: Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale
skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pričom nie je rozhodujúce
časové či cenové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V súvislosti s priamou príčinnou

súvislosťou žalobca preukázal, že protiprávne konanie poisteného žalovaného bezprostredne vplývalo
a vyvolalo nielen opravu poškodeného vozidla, ale aj požičanie náhradného vozidla. Aj podľa ustálenej
judikatúry sa považujú nielen náklady na opravu poškodeného vozidla, ale aj náklady na požičanie
náhradného vozidla za ujmu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorá
vznikla ako následok protiprávneho konania škodcu. Výšku nákladov na požičanie náhradného vozidla

nie je v žiadnom prípade možné spochybniť neexistenciou priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, pretože táto príčinná súvislosť je bezprostredne daná a preukázaná a cenové hľadisko nie je
v tomto smere vôbec rozhodujúce. Poškodený má bez pochybností nárok na nájom náhradného vozidla
a poisťovňa je povinná uhradiť náklady s tým spojené v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
V tomto smere poukázal žalobca na rozsudky KS v Bratislave č.k. 7Co/163/2015 zo dňa 09.09.2015,

č.k. 2Cob/145/2016 zo dňa 07.03.2017, č.kk. 2Cob/328/2015 zo dňa 08.11.2016, ktoré potvrdili, že
„k zapožičaniu náhradného vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Odvolací súd
zdôrazňuje, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené auto
nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy nemohol ovplyvniť. Náhradné vozidlo bol vrátené
bezodkladne po skončení opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná“.

- K povinnosti poškodeného preukázať uplatnené nároky a k povinnosti poisťovateľa
písomne vysvetliť (preukázať) dôvody zníženia požadovaného poistného plnenia: v tejto súvislosti
žalobca poukázal na najaktuálnejší rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. 16C/1/2024 zo dňa
05.12.2024, podľa ktorého súd jednoznačne skonštatoval, že v prípade zníženia (krátenia) poistnéhoplnenia za uplatnený nárok je preukázanie neobvyklosti ceny nájmu právnou povinnosťou poisťovne.
Dôkazné bremeno žalobcu v súdnom konaní nespočíva v preukázaní obvyklosti ceny uplatneného
nároku, pretože poškodený je podľa zákona o PZP povinná nárok u poisťovateľa iba uplatniť a preukázať

spôsobom upraveným zákonom.
Ako ďalej žalobca uviedol, uplatnené nároky boli žalovanému preukázané podľa zákona, podľa § 15
ods. 1 zákona o PZP je poškodený povinný poisťovni preukázať uplatnený nárok za náhradné vozidlo.
Poznámka č. 1 pri § 15 ods. 1 odkazuje na § 299 OZ, ktorý v ods. 2 ustanovuje v akom rozsahu a akým
spôsobom je poškodený povinný uplatnený nárok preukázať, predmetné ustanovenie v tejto súvislosti

vyžaduje predloženie potrebných dokladov, ktoré si poisťovateľ od poškodeného vyžiadal. Žalobca
ako poškodený uplatnené nároky učinil podľa § 799 ods. 2 OZ tak, že žalovanému predložil všetky
doklady, ktoré si od neho žalovaný vyžiadal, konkrétne Nájomnú zmluvu a k nej prislúchajúcu potrebnú
dokumentáciu za uskutočnený a uplatňovaný nájom náhradného vozidla. Žalovaný k obvyklosti
ceny nájmu, resp. cenovej účelnosti nájmu od žalobcu nepožadoval predložiť žiadne doklady a pri
likvidácii uplatneného nároku vychádzal z toho, že nárok poškodeného bol uplatnený a preukázaný

vo výške celkovej ceny nájmu v zmysle vystavenej faktúry. Žalobca zdôraznil, že žalovaný si od
poškodeného ani nemôže žiadať predloženie dokladov k obvyklosti ceny nájmu, resp. cenovej účelnosti
nájmu, pretože podľa orgánu dohľadu v poisťovníctve – Národnej banky Slovenska, poškodený spĺňa
atribúty spotrebiteľa a preto voči nemu nemôžu smerovať nekalé alebo agresívne obchodné praktiky.
Obvyklosť a primeranosť či cenová účelnosť cien v uplatnených nárokoch podľa § 11 ods. 6 zákona

o PZP je oprávnená skúmať poisťovňa v rámci vykonávaného šetrenia a likvidácie uplatneného
nároku a v prípade zníženia poistného plnenia je poisťovateľ povinný poškodenému plnohodnotne
písomne zdôvodniť dôvody zníženia či odmietnutia poistného plnenia za uplatnený nárok, poskytnúť
plnohodnotné a úplné vysvetlenie všetkých dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie za uplatnený nárok.
Oznámenie poisťovne o ukončení šetrenia a výške poistného plnenia je jediným dokumentom, na

základe ktorého sa poškodený rozhoduje, ako bude ďalej postupovať pri uspokojení svojich uplatnených
nárokov, preto žalobcu nezaťažuje dôkazné bremeno preukázania (ne)obvyklosti ceny nájmu. Podľa
§ 797 ods. 4 OZ poisťovateľ dôvody zníženia, či odmietnutia, poistného plnenia nie je oprávnený
dodatočne meniť, dopĺňať, rozširovať, a to preto, aby sa poškodený, na základe tohto Oznámenia vedel
informovane a kvalifikovane rozhodnúť o svojom ďalšom postupe. Zákon teda uložil poisťovni dôvody

zníženia poistného plnenia ako povinnosť vysvetliť, a nie iba oznámiť. Ak poisťovateľ v rámci písomného
vysvetlenianeobvyklosticenynájmupoškodenémunevysvetlilanepreukázalkonkrétnymidokumentami
dôvody zníženia poistného plnenia, tak takéto dokumenty ako novoty nemôže použiť ako prípustný
dôkaz v súdnom konaní.
- K cenovej neúčelnosti nájmu, neštandardnosti nájmu a prevenčnej povinnosti

poškodeného / poisťovateľa v súvislosti s ekonomickou efektivitou nájmu: Preukazovanie obvyklosti
a primeranosti ceny, resp. cenovej účelnosti nie je podľa zákona povinnosťou žalobcu ako poškodeného,
navyše je extrémne nelogické porovnávať služby so značne odlišnými podmienkami nájmu a vybaviť
to všeobecným a bližšie nezdôvodneným konštatovaním o cenovej neúčelnosti či neprípustnosti
zvýhodnení a nadštandarde, ktorý nie je v príčinnej súvislosti. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal

na to, že žalobca v prejednávanej veci využitím služby prenájmu náhradného vozidla neporušil žiaden
právny predpis a nedosiahol žiaden nadštandard, využil len možnosť takých podmienok nájmu, ktoré
mu v danej chvíli viac vyhovovali, pri ktorých nemusel platiť celé nájomné vopred, skladať zábezpeku za
vozidlo, mal flexibilnú dobu nájmu a faktúru s dlhou splatnosťou. Takéto financie by vynaložiť nemusel,
nebyť škodovej udalosti. Ak sa ceny za požičanie náhradného vozidla pohybujú na určitej úrovni, nie

je možné hovoriť o cenovej neúčelnosti či neprípustnom nadštandarde len preto, že iný (horší) typ
služby je cenovo lacnejší. Žalobca k preukázaniu obvyklosti ceny nájmu predložil súdu svoj cenníky
platné k 01.01.2016 a k 15.10.2022, ktoré obsahujú konkrétne podmienky nájmu s vyjadreniami 11
iných autopožičovní, ktoré potvrdili obvyklosť cien žalobcu. Poškodený nemá právnu povinnosť hľadať
najlacnejšiu autopožičovňu, ani právnu povinnosť, na základe ktorej by mal povinnosť pod hrozbou

cenovej neúčelnosti využiť výlučne také služby autopožičovní, pri ktorých je nájom na dobu určitú
vopred treba zaplatiť celé nájomné za celú dohodnutú dobu nájmu a na začiatku nájmu zložiť finančný
depozit za požičané auto v prípade jeho poškodenia. Preto neexistuje žiadny akceptovateľný dôvod,
preto by poškodený nemohol využiť aj iný typ služby, ak sa iný typ služby na trhu nachádza. Nie je nič
nadštandardné na tom, ak sa poškodený rozhodne využiť taký typ služby pri ktorom : nájom je dohodnutý

na dobu neurčitú, ktorý mu umožňuje požičané vozidlo kedykoľvek vrátiť; nájomné sa neplatí vopred,
ale až na faktúru s niekoľkomesačnou splatnosťou; neskladá sa finančný depozit pre prípad poškodenia
náhradného vozidla. Neexistuje rozumné a zmysluplné zdôvodnenie, prečo by takéto podmienky nájmu
mali byť nadštandardné.Právne predpisy SR nepochybne určujú nadradenosť nájomnej zmluvy pred faktúrou, ktorá nemá
žiaden dopad na cenu dohodnutú v nájomnej zmluve a ktorej funkcia je v zásade doplnková. Podľa
žalobcu, ak nejaká autopožičovňa umožňuje využiť aj takú službu, pri ktorej požičia vozidlo na dobu

neurčitú, bez platby celého nájomného vopred, bez zloženia finančného depozitu pre prípad poškodenia
požičaného vozidla s platbou nájomného niekoľko mesiacov po skončení nájmu, tak v žiadnom prípade
to z ekonomických dôvodov nebude za rovnakú cenu, ako keď sa platí celé nájomné vopred, na začiatku
nájmu sa skladá finančný depozit a keď je nájom na dobu určitú, neumožňuje dohodnutú dobu nájmu
bez sankcie predčasne skončiť.

Podľa žalobcu, tvrdenie žalovaného, že v nájomnej zmluve absentuje informácia o tom, aká služba
bola žalobcovi poskytnutá, či ponuka č. 1 alebo ponuka č. 2, toto neznamená, že nájomná zmluva je
v tomto smere nejasná, neurčitá a nie je jasné, akú ponuku žalobca využi. Z Nájomnej zmluvy jasne
vyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, nájomca nebol povinný platiť vopred celé nájomné,
zložiť finančný depozit pre prípad poškodenia požičaného vozidla, v predmetnej Nájomnej zmluve bola
jasne dohodnutá cena nájmu, preto porovnaním Cenníka žalobcu, z čoho jasne vyplýva, že sa jednalo

o ponuku č. 2, navyše zmluva sa hodnotí podľa obsahu a nie podľa nadpisu.
Žalobca uviedol, že žalovaný pri hlásení poistnej udalosti poškodenému neponúkol a neodporučil nejakú
konkrétnuautopožičovňusakceptovateľnouvýškounájmu,neposkytolpreddavoknalikvidáciuškodovej
udalosti na zaplatenie celého nájomného za požičané vozidlo vopred, na zloženie depozitu, a tak znížiť
náklady na prenájom.

- K podstatným náležitostiam Nájomnej zmluvy a faktúry, vzťahu Nájomnej zmluvy
a faktúry, prirážke a opravnej faktúre: Čo sa týka prirážky, žalobca poukázal na rozsudok KS v Bratislave
č.k. 3Cob/174/2018 zo dňa 16.01.2019, ktorý v bode 12 odôvodnenia uviedol :“Odvolací súd má
za to, že návrh žalovaného na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov
spojených s prenájmom motorového vozidla v časti prirážky za nezloženie finančnej zábezpeky,

je nedôvodný, keďže cena nájmu i s touto prirážkou spadala do cenového pásma obvyklých cien
prenájmu za zapožičanie náhradného motorového vozidla obdobných vozidiel v danom mieste a čase“.
Písomná nájomná zmluva je nadradená takým dokumentom ako faktúra, pretože zmluva zakladá
záväzkovoprávnyvzťahmedzistranamiaurčujeprávaapovinnosti(ajcenu)aslúžiakohlavnýrámec,na
ktorom sa zmluvný vzťah zakladá, Faktúra je len účtovným dokumentom, ktorý potvrdzuje požiadavku

na splanenie určitého finančného záväzku podľa zmluvy. Faktúra práva zmluvných strán potvrdzuje, no
nemôže ich meniť, pričom ak je vo faktúre rozpor so zmluvou, na riešenie sporov sa použijú ustanovenia
zmluvy a faktúra sa musí uviesť do súladu so zmluvou. Faktúra neurčuje žiadnu podstatnú náležitosť
zmluvy a iba oznamuje platobné údaje a sumu, ktorú treba zaplatiť ( § 43 a nasl. OZ, § 491 OZ, § 303
a nasl. Obchodného zákonníka, zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z.z., R 46/1998). Z vyššie uvedeného

vyplýva, že ak nájomná zmluva stanovuje konkrétnu cenu nájmu denne, bez nejakých príplatkov či
prirážok, tak formálne nie celkom správne vystavenú faktúru, nemožno zákonným spôsobom nadradiť
a zneužiť k tomu, že poisťovňa skonštatuje, že dohodnutá cena je zrazu nižšia, príp. že časť ceny je
nedôvodný príplatok za nadštandard. Prípadný formálny nesúlad vo faktúre nezbavuje ani nájomcu a ani
poisťovňu povinnosti vychádzať pri plnení z čiastky dohodnutej v nájomnej zmluve, ak ide o obvyklú

cenu nájmu. K tvrdeniam žalovaného, že Opravná faktúra je vyhotovená účelovo a nebol dôvod na
opravu pôvodnej faktúry, žalobca uviedol, že práve formálny rozpor faktúry s Nájomnou zmluvou,
ako aj oficiálnym cenníkom prenajímateľa boli dôvodom opravy faktúry, ktorá vo formálnych prvkoch
nezodpovedala zneniu Nájomnej zmluvy a cenníku prenajímateľa. Z Oznámenia žalovaného o skončení
šetrenia a výške poistného plnenia vyplýva, že žalovaný nijako nespochybňoval, akú čiastku si žalobca

za nájom náhradného vozidla v poisťovni uplatňoval, ani to, že suma na úhradu vo vystavenej faktúre
nekorešpondovala s Nájomnou zmluvou, príp. že by si poškodený uplatňoval len čiastku bez prirážky.
Zákon prenajímateľovi nebráni, ani pod hrozbou sankcie, dodatočne odstrániť formálne nedostatky
faktúry, zákon však poisťovateľovi výslovne v ô 797 ods. 4 OZ zakazuje dodatočne meniť či rozširovať
dôvody zníženia či odmietnutia poistného plnenia.

- K údajnému cenovému excesu žalobca nespochybnil, že na trhu či internete môžu
existovať aj lacnejšie cenové relácie, napr. z dôvodu dezolátneho stavu požičaných vozidiel či iných,
z internetu nezistiteľných skutočností, čo však automaticky neznamená, že cena, ktorá je predmetom
tohto súdneho sporu, je cena neúčelná alebo neobvyklá, resp. že ide o cenový exces. To, že žalovaný
predložil internetové výtlačky z iných autopožičovní s opticky nižšími cenami automaticky neznamená,

že všetky ostatné vyššie ceny sú neobvyklé, resp. premrštené. Je totiž bežné, obzvlášť pri službách,
že množstvo spoločností svoje ceny na internete vôbec neuverejňuje, pretože to zo zákona nie je
povinnéalebožeichslužbysúznejakýchobjektívnychdôvodovdrahšie. Žalobcapredloženýmvlastným
Cenníkom s kľúčovými podmienkami nájmu preukázal, že je schopný vozidlá požičať v dvoch režimoch,pri ktorých sú značne rozdielne podmienky nájmu a z tohto dôvodu i rozdielne ceny tej-ktorej služby.
Žalovaný predloženými dôkazmi podsúva súdu zavádzajúce nižšie ceny za prenájom bez DPH, hoci
v skutočnosti sa účtujú ceny s DPH, z čoho je možné zistiť, že cenové relácie z dôkazov predložených

žalovaným sú obdobné ceny k žalovanej sume, pričom nejde o žiaden cenový exces ceny nájmu,
obzvlášť keď z predloženej internetovej reklamy nie je možné zistiť konkrétne podmienky nájmu, či táto
cena je konečná alebo sa k nej v daných autopožičovniach ešte niečo doúčtuje (napr. za pristavenie
vozidla, za existenciu poistky, za viac odjazdených km, za lepší technický stav, za nezloženie depozitu
a pod.). Žalobca zdôraznil, že internetové ponuky predložené žalovaným sú len orientačným prehľadom

najnižších cien na internetovom trhu a žalovaný nijako nepreukázal, či ide o rovnakú kvalitu a obsah
služby, žalobca nie je povinný vybrať si taký nájom, ktorý mu nevyhovuje. Internetová reklama z hľadiska
dokazovania je nespôsobilá vzájomného porovnávania na nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť.
Odôvodnenia 1.stupňových i 2. stupňových rozsudkov súdov uvádzajú, že je nevyhnutné prihliadať na
všetky osobitosti konkrétneho prípadu, a teda aj na konkrétne, zásadne odlišné podmienky, za ktorých
došlo k nájmu motorového vozidla . Ak práve v dôsledku týchto zásadne odlišných podmienok nájmu

bola cena nájmu náhradného vozidla vyššia v porovnaní s cenníkmi predloženými žalovaným, tak je
potrebné tieto konkrétne osobitosti zohľadniť a ak rozdiel v takýchto cenách nie je v 100%, ale ide len
o pár 10%, to to potvrdzuje cenovú primeranosť a obvyklosť.
- K úrokom z omeškania poukázal žalobca na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2020, III. ÚS
214/2020, UUU, III. ÚS 309/2020. Vo veci náhradných vozidiel pri totálnych škodách žalobca poukázal

na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2024, III. ÚS 602/2022, II. ÚS 168/2019.
b) Žalobca k vyjadreniu priložil nasledovné listinné doklady: potvrdenie autopožičovní k používaniu
zvýhodnenej dennej sadzby nájmu za viac dní ( čl 58 spisu), Cenník žalobcu platný od 01.01.2016 ( čl.
56 spisu), Cenník žalobcu platný od 15.10.2022 ( čl. 57 spisu).

5. a) Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalovaný sa naďalej nestotožňuje s názorom žalobcu,
že ním fakturovaná cena nájmu náhradného vozidla zn. KIA CEED bola adekvátna k cenám od iných
autopožičovní pri zohľadnení typu požičaného / poškodeného vozidla. Žalovaný pri likvidácii poistnej
udalosti postupoval správne, keď žalobcovi za 1 deň nájmu náhradného vozidla priznal 54eur vrátane
DPH. Žalobcom predloženie (niektoré nedatované) „potvrdenia“ s pečiatkami autopožičovní nepovažuje

žalovaný za relevantný a rozporuje ich dôveryhodnosť. Autopožičovne sa síce v zmysle potvrdenia
(Cenník nájmu vozidiel platný od 01.01.2016) stotožňujú s oboma ponukami žalobcu s rôznymi výškami
nájmov podľa určených podmienok, avšak nemožno zo strany iných požičovní akceptovať odsúhlasenie
primeranosti ponuky č. 2, súčasťou ktorého je aj účtovaný určitý typ zvýhodnenia pre nájomcu
(„prirážka“) na základe istých podmienok stanovených žalobcom so zámerom umelého navýšenia ceny

denného nájmu, t.j. bez povinnosti poškodeného zložiť depozit, odklad platby nájomného, neurčitá
doba nájmu. Keďže niektoré zo spoločností na „potvrdení“ nemá oficiálnu webovú stránku, nie je
možné objektívne overiť ich cenníky. Žalobca predložil obdobné „potvrdenie“ aj z roku 2022, ktorého
vierohodnosť žalovaný taktiež spochybňuje jednak z dôvodu, že väčšina týchto spoločností nemá
webové stránky, teda overiť údaje (cenu prenájmu, podmienky) z potvrdenia nie je možné a jednak

autopožičovne, ktorá majú webové stránky, ako RAI-INTERNACIONAL, s.r.o. a EDEN cars, s.r.o. majú
na stránke cenníky, ktoré nie sú kompatibilné s obsahom tzv. potvrdení. V časovom intervale zhodným
s časom prenájmu náhradného vozidla zn. KIA CEED za dobu 30 dní nie sú vykalkulované ceny
v hodnote 66 eur s DPH ( RAI -Internacional 25-29dní prenájmu porovnateľného vozidla s požičaným
pre rok 2025 je cena 43 eur s DPH/deň; autopožičovňa EDEN cars s.r.o. cena pre vozidla KIA CEED

za prenájom na 1 deň – 38 eur s DPH, za 28 dní nájmu – 24 eur s DPH/deň, motorové vozidlo zn.
VW Golf za prenájom na 1 deň cena 42 eur s DPH, za 28 dní nájmu – 27 eur s DPH/deň nájmu).
Podmienky prenájmu, ako aj emailové vyjadrenia servisov RAI Internacional s.r.o. a Eden cars s.r.o. sú
v priamom rozpore s obsahom dôkazov „potvrdení“ predložených žalobcom, t.j. žiadna neurčitá doba
nájmu, zvýšenie ceny pri odklade platby nájomného, navýšenie ceny denného nájmu pri predlžovaní

nájmu a pod.
Žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj bola pripustená možnosť ponúkaného výberu zo strany žalobcu
medzi ponukou č. 1 a ponukou č. 2, tak je logické zamýšľať sa nad tým, či by poškodený (ak by mal
úhradu nájmu znášať sám) nevolil ponuku č. 1, napr. na 7 dní, kedy cena ponúkaná žalobcom je výrazne
nižšia a až následne by predlžoval nájom podľa potreby, čo by síce podľa podmienok žalobcu navýšila

cenu denného nájmu na 66 eur, ale z hľadiska výhodnosti by poškodený ušetril na cene prenájmu aspoň
prvých 7 dní.
K vystaveniu opravnej faktúry a jej dôvodu vystavenia žalovaný uviedol, že žalobca je subjekt, ktorý
dlhodobo skupuje pohľadávky zo škodových udalostí a žaluje poisťovne, preto sa žalovaný domnieva,že v roku 2024 došlo zo strany žalobcu ku komplexnej úprave všetkých vystavených faktúr na nájom
motorového vozidla, s čím, podľa názoru žalovaného, žalobca reflektoval na rozhodovaciu prax súdov
SR, pri ktorých žalobca faktúru za dennú cenu nájmu rozdeľoval na základnú sumu 45 eur a prirážku

21 eur, ktoré nároky žalobcu boli zamietnuté
( rozhodnutie MS BAIII č.k. B1-30Cb/41/2022 zo dňa 01.02.2024, rozhodnutie MS BAI č.k.
B1-36Cb/42/2022 zo dňa 01.02.2024, rozhodnutie KS v Bratislave č.k. 2Cob/71/2020 zo dňa
16.08.2022). V pôvodnej faktúre síce žalobca „slovne“ nerozdelil cenu na základnú sumu 45 eur
a prirážku 21 eur, ale možno sa domnievať s rovnakou motiváciou ako pri iných faktúrach, že pozmenil

faktúru na ponuku č. 1 za deň nájmu 45 eur a ponuku č. 2 na 66 eur, teda „prirážku“ začlenil do
ponuky č. 2. Tieto tzv. služby navyše nespĺňajú požiadavku nutnosti a účelnosti, nedôvodne navyšujú
náklady poškodeného v súvislosti s užívaním náhradného vozidla, a preto nemožno tento nárok uplatniť
ako nárok na náhradu škody z PZP podľa § 4 zákona o PZP ( rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn.
3Cob/118/2023 zo dňa 23.04.2024).
b) Žalovaný k vyjadreniu pripojil nasledovné listinné doklady: e-mailová komunikácia medzi žalovaným

a autopožičovňami Eden cars s.r.o. ohľadne prenájmu náhradného motorového vozidla zo dňa
28.03.2025 ( čl. 71-72 spisu), e-mailová komunikácia medzi žalovaným a autopožičovňou RAI
INTERNCIONAL zo dňa 28.03.2025 ( čl. 73 spisu), Cenníky požičovní RAI INTERNACIONAL, s.r.o.
platný od 01.01.2025 ( čl. 74-79 spisu).

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že podstatou sporu je to, či daný nárok nebol preplatený
opodstatnene alebo neopodstatnene, pričom obsah písomného Oznámenia poisťovateľa limituje rozsah
možnej argumentácie a obrany poisťovateľa. Ak žalovaný chcel účinne poprieť výšku poškodeným
uplatnenéhonároku,bolpovinnýdôvodyzníženiaplneniavOznámeníuviesťkonkrétnevysvetleniatakej
kvality, obsahu a rozsahu, aby dostatočne jasne, zrozumiteľne a dostatočne konkrétne poškodenému

preukazným spôsobom vysvetľovali konkrétne dôvody zníženia plnenia. Záväznosť Oznámenia
o poistnom plnení podľa § 797 ods. 4 zákona o PZP je odvodená od § 1 ods. 2 zákona o PZP. Žalovaný
má podľa § 797 ods. 4 zákona o PZP možnosť obhajoby dôvodnosti odmietnutia časti poistného plnenia
na súde výlučne iba tými písomnými vysvetleniami, ktoré uviedol vo svojom vysvetlení v Oznámení
o ukončení šetrenia a výške poistného plnenia a iba takými dôkazmi, ktoré k tomuto Oznámeniu priložil.

Vpísomnomvysvetlenídôvodovzníženiapoistnéhoplneniazodňa21.04.2023akovysvetleniezníženia,
ktoré je podľa §11 zákona o PZP povinné, žalovaný uvádza iba vágne a strohé vyjadrenie, že !vzhľadom
na prieskum trhu“ priznáva výšku denného prenájmu vo výške 54 eur, a to bez ďalších vysvetlení či
príloh. Písomné vysvetlenie dôvodov zníženia plnenia má byť spôsobilé samo osebe obhájiť a preukázať
dôvodnosťzníženiaplnenia,apretobymalsúddôvodnosťapreukázateľnosťzníženiaplneniavkontexte

podanej žaloby posudzovať výlučne len z obsahu písomného vysvetlenia poisťovne k zníženiu plnenia
a v rámci dokazovania nevykonávať ďalšie dôkazy neobsiahnuté v tomto vysvetlení.
V tejto súvislosti žalobca poukázal napr. na rozsudok KS v Bratislave č.k. 2Cob/69/2024 zo dňa
15.04.2025, podľa ktorého „Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že poškodený nie je podľa
zákona poisťovateľovi preukazovať obvyklosť cien v ním predložených dokladoch. Obvyklosť cien má

podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP skúmať v rámci vykonávaného šetrenia poisťovateľ a v prípade
zníženia či odmietnutia za uplatnený nárok je poisťovateľ podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o PZP
povinný poškodenému písomne vysvetliť dôvody zníženia či odmietnutia uplatneného nároku. Zákon
o PZP, čo sa týka povinnosti písomného vysvetlenia dôvodov zníženia či odmietnutia poistného
plnenia za uplatnený nárok, limituje poisťovateľa tým, že zákonom predpísané oznámenie, resp.

dôvody odmietnutia plnenia nie je oprávnený podľa § 797 ods. 4 OZ dodatočne meniť ....zároveň
odvolací súd uvádza, že cenníky predložené žalovaným neobsahujú bližšie podmienky nájmu a nie
je z nich možné usúdiť, aké sú obvyklé ceny pre danom type nájmu.“ Žalobca taktiež poukázal na
uznesenie KS v Bratislave č.k. 5Co/59/2024 zo dňa 30.06.2025, ktorý veľkú časť odôvodnenia venoval
práve problematike uplatnenia a preukázania nároku, ako aj vykonaniu riadneho šetrenia poisťovne,

poskytnutiu písomného vysvetlenia či uneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena v spore ( čl.
92-93), ako i uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo /166/2007 zo dňa 27.01.2007, podľa ktorého
dokazovanie v súdnom spore, predmetom ktorého je plnenie z poistnej zmluvy, nemožno považovať
za pokračovanie vyšetrovateľa poisťovateľa, ktorého účelom je zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť.
Úlohou súdu je preskúmať len to, či závery poisťovne uvedené v písomnom Oznámení o ukončení

šetrenia sú alebo nie sú dôvodné.
K cenovej účelnosti a cene obvyklej žalobca uviedol, že poškodený má právo vybrať si nájom pre neho
vyhovujúci taký, aby mohol náhradné vozidlo používať v rovnakom režime ako pred škodovou udalosťou
používal vlastné vozidlo. Obe žalovaným uvádzané autopožičovne Eden cars a RAI Internacional sav rámci žalobcom predloženého dôkazu – potvrdenia cenníka žalobcu sa odborne k cenníku žalobcu
vyjadrili v tom smere, že ceny žalobcu sa vzhľadom na jeho podmienky nájmu excesívnym spôsobom
nevymykajú z bežného cenového pásma, pričom ich vyjadrenie je spôsobilé fundovane hodnotiť ceny

žalobcu. Rozdiel medzi žalovaným priznanou a žalobcom uplatnenou čiastkou činí 22%, čo aj pri
zhodnosti podmienok nájmu, ktoré v predmetnom spore zhodné nie sú, nemožno považovať za taký
cenový exces, pri ktorom by bolo možné hovoriť o neobvyklosti ceny. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozsudok KS v Žilina č.k. 9CO/07/2023 zo dňa 26.03.2024, ktorý v bode 38 odôvodnenia
uvádza: „Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený je nemožnosťou používania

vlastného motorového vozidla paralizovaný, nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodeného ešte
umocňovať tým, aby tento na úkor svojho voľného času (pracovného, určeného na oddych, resp.
rodinný život) v sieti požičovní hľadal poisťovňu s najvýhodnejšími cenovými podmienkami, robil
trhový prieskum a vyhodnocoval výhodnosť/nevýhodnosť iných než cenových dojednaní stanovených
autopožičovňami..“

7. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 CSP, ktorý mal predvolanie
na pojednávanie vykázané, lehotu na prípravu pojednávania zachovanú, žalovaný sa z neúčasti na
pojednávaní ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi špecifikovanými v bodoch
2, 3b), 4b), 5b) odôvodnenia tohto rozsudku, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 06.12.2022 došlo v Bratislave na Vajnorskej ulici
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Citroen C4, EČV:
C., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bol poškodený A. B., nar. XX.XX.XXXX. K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného s EČV: D. ,
pričom poistná udalosť bola žalovanému riadne nahlásená a ten ju zaevidoval pod č. 2280028299.

Príčinou poistnej udalosti bol náraz poisteného vozidla do iného stojaceho motorového vozidla (vozidlo
poškodeného).
10. Dňa 24.01.2023 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a právny predchodca žalobcu poškodený A. B.
ako nájomca Nájomnú zmluvu, na základe ktorej bolo nájomcovi prenajaté motorové vozidlo zn. KIA
Ceed EČV: D. ( ďalej aj ako „náhradné vozidlo“)na dobu od 24.01.2023 od 8,00 hod. na dobu neurčitú.

Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 66 eur. Nájomná zmluva v kolónke VRÁTENIE VOZIDLA
obsahovala údaje, že skutočný počet dní nájmu bol 30, cena nájomného za toto obdobie bolo 1.980
eur, pričom náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané žalobcom dňa 22.02.2023, čo poškodený
potvrdil svojim podpisom na zmluve.
11. Dňa 22.02.2023 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 230202, splatnú 24.04.2023, ktorou mu

fakturoval prenájom náhradného motorového vozidla podľa ponuky č. 2 od 24.01.2023 od 8,00 hod. do
22.02.2023 do 18,00 hod. , celkom za 30 dní po 66 eur/deň sumu 1.980 eur. Celková cena nájmu za 1
deň doby nájmu činila 66 eur/deň a zahrňovala podľa ponuky č. 2 základnú cenu za 1 deň doby nájmu
66 eur (doba nájmu s dobou neurčitou, nájom bez zloženia celého nájomného a finančnej zábezpeky
za vozidlo na začiatku doby nájmu, predĺžená splatnosť faktúry za nájom vozidla).

12. Dňa 15.01.2024 vystavil žalobca poškodenému Opravnú faktúru č. O230202, splatnú dňa
24.04.2023, ktorou mu fakturoval za prenájom náhradného vozidla podľa Nájomnej zmluvy zo dňa
24.01.2023 totožnú sumu ako pri faktúre zo dňa 22.02.2023, t.j. 1.980 eur, a to bez špecifikácie ponuky
č. 1 alebo č. 2 od 24.01.2023 od 8,00 hod. do 22.02.2023 do 18,00 hod. , celkom za 30 dní po 66
eur/deň sumu 1.980 eur. Celková cena nájmu zahrňovala dohodnutú cenu za 1 deň doby nájmu 66 eur

(doba nájmu s dobou neurčitou, bez obmedzenia počtu najazdených km, nájom bez zloženia finančnej
zábezpeky za vozidlo pre prípad jeho poškodenia, bez úhrady platby nájomného vopred, predĺžená
splatnosť faktúry za nájom vozidla po skončení nájmu).
13. Dňa 22.02.2023 uzatvoril žalobca s poškodeným A. B. ako postupcom Zmluvu o postúpení
pohľadávky voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť zo dňa 06.12.2022 v Bratislave na

motorovom vozidle poškodeného zn. Citroen C4, EČV: C. vo výške 1.980 eur vzniknutej na základe
Nájomnej zmluvy zo dňa 24.01.2023 , ktorou si postupca účelne požičal náhradné vozidlo, ktoré nutne
potreboval. Nárok poškodeného ako postupcu bol nárokom na náhradu škody v zmysle § 442 OZ. Po
14. Oznámením zo dňa 22.02.2023 oznámil poškodený ako postupca žalovanému postúpenie
predmetnej pohľadávky na žalobcu.

15. Listom zo dňa 21.04.2023 informoval žalovaný žalobcu ohľadne poistnej udalosti č. 2280028299
k dopravnej nehode zo dňa 06.12.2022 v Bratislave na Vajnorskej ul. a ohľadne poškodeného A. B., že
v „nasledujúcich dňoch mu z PZP poukáže náhradu škody za prenájom náhradného vozidla vo výške
1.620 eur“ Z faktúry za zapožičanie vozidla s DPH vo výške 1.980 eur žalovaný nepriznal cenu prenájmuvo výške 360 eur. Zároveň žalovaný oznámil žalobcovi, že náhrada škody za vypožičanie náhradného
vozidla predstavuje rozdiel priznaných nákladov na vypožičanie náhradného vozidla a celkových
nákladov, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla. V uvedenom prípade bol účtovaný denný

prenájom za vozidlo Kia Ceed v sume 66 eur ako neprimeraná výška denného nájmu vzhľadom na
prieskum trhu za daný typ zapožičaného vozidla a počet zapožičaných dní. Priznaná výška denného
prenájmu k počtu zapožičaných dní bola vo výške 54 eur. ( čl. 10 spisu).
16. Z Čestného prehlásenia poškodeného A. B. súd zistil, že dňa 03.05.2023 uhradila žalobcovi
v hotovosti faktúru č. 230202 vo výške 1.980 eur a zároveň čestne prehlásil, že prijaté plnenie

poisťovne vo výške 1.620 eur bolo pri príležitosti realizácie platby 1.980 eur s ním finančne doriešené
a vysporiadané.
17. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“),
poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody
podľa tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 1 o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa§4ods.2písm.b)zákonaoPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), právo na plnenie má, pokiaľ nie
je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život
alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).Právo na
plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná
udalosť).Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie

rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže
skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný
poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk.
Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.
Podľa§526ods.1a2OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpeniepohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
18. Medzi stranami sporu nebola sporná vecná legitimácia strán sporu, teda otázka aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu odvíjajúca sa od Zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky zo dňa 22.02.2023
( body 13,14 odôvodnenia tohto rozsudku) a ani otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného priamo
vyplývajúca z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný, uhrádza poškodenému

náhradu škody.
19. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že dňa 06.12.2022 nastala poistná udalosť,
v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Citroen C4, EČV: C., ktorého vlastníkom
v čase dopravnej nehody bol poškodený A. B., nar. XX.XX.XXXX. K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného s EČV: D. , pričom poistná udalosť

bola žalovanému riadne nahlásená a ten ju zaevidoval pod č. 2280028299. Sporné nebolo ani to, že
poškodený si po dobu, čo sa jeho motorové vozidlo nachádzalo v autoservise prenajal si u žalobcu
náhradné vozidlo zn. KIA Ceed, EČV: D. a že tento nájom trval od24.01.2023 si 22.01.2023. V
predmetnom konaní nebolo sporné ani to, že časť náhrady za prenájom náhradného vozidla v zmysle
faktúry č. 230202 zoo dňa 22.02.2022 (opravná faktúra č. O230202 zo dňa 15.01.2024) obe znejúce na

totožnú sumu 1.980 eur ako nájomné za 30 dní prenájmu náhradného vozidla pri sadzbe 66 eur/ deň
nájmu, bola žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 1.620 eur už uhradená (za 30 dní prenájmu pri
sadzbe nájmu 54 eur/deň nájmu).
20. V konaní bola sporná teda výška denného prenájmu náhradného vozidla zn. KIA Ceed, EČV: D.
za časové obdobie 30 dní krátenej sumy poistného plnenia pri sadzbe rozdielu medzi faktúrovanou

sadzbou denného nájomného 66 eur /deň a priznanou sadzbou zo strany žalovaného 54 eur/deň,
t.j. v celkovej nepriznanej sume 360 eur s príslušenstvom. Žalovaný v konaní rozporoval povinnnosť
zaplatenia nájomného v rozsahu uplatnenej výšky dennného nájomného 66 eur s DPH, a to s poukazom
na časti cenníkov iných autopožičovní ním predložených ( čl. 74-79 spisu, čl. 37-44 spisu).

21. Predmetom konania je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o
PZP, náklady spojené s odstraňovaním dôsledkom poškodenia motorového vozidla, medzi ktoré patrí aj
prenájom náhradného vozidla. K otázke nároku poškodeného za prenájom náhradného vozidla zaujal
stanovisko Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, v ktorom uviedol, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,

ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, kedy môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. Výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj
primeraným nákladom, ktoré poškodený musel vynaložiť s cieľom eliminovať škodový následok, nakoľko
poškodený nemôže z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Doba nájmu, za
ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady,

nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, dobu nájmu treba priznať až po výplatu náhrady za
spôsobenú škodu. Súd skúma účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla a obvyklosť ceny
nájomného, ak je to medzi stranami sporné (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Mcdo 3/2015, pokiaľ ide o výšku
náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená v rozhodnutí R 7/1992).

22. Podľa súdnej praxe za neprimerane vysokú cenu prenájmu možno považovať len takú
cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Skutočnou škodou je nájomné
za prenajaté motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej
výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní (rozsudok OS Bratislava I č.k. 27Cb/39/2012
zodňa06.06.2017,rozhodnutieKSvBratislaveč.k.2Cob/134/2014zodňa05.05.2015).Obvyklosťceny

nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla je potrebné skúmať v danom mieste a čase,
v ktorom k prenájmu náhradného vozidla dochádza.23. Vo vzťahu k predloženým častiam cenníkov autopožičovní súd uvádza, že pre preukázanie
neprimeranej výšky nájmu náhradného vozidla je potrebné, aby súdu bolo preukázané nadhodnotenie
sumy nájomného vo vzťahu k cenám nájmov ponúkaných s ohľadom na lokalitu (Bratislava, Šenkvice,

Pezinok )a čas (január – február 2023). Okrem toho je nutné konštatovať, že nie je možné bez ďalšieho
iba porovnať ceny nájmov vyplývajúcich z cenníkov na internete, ale na nájom v tomto smere je nutné
pozerať zo širšieho hľadiska, tzn. na všetky podmienky, ktoré autopožičovňa má, pretože na cenu nájmu
majú vplyv aj ďalšie podmienky nájmu. Súd má za to, že žalovaný sa sám a bez riadneho zdôvodnenia
rozhodol považovať ním uvedenú cenu nájmu za obvyklú. Súd zdôrazňuje, že nie je vylúčené, že v

oblasti, kde pôsobí viacero autopožičovní, sú ceny prenájmu v dôsledku väčšej konkurencie nižšie.
Žalovaný v odpore namietal výšku denného nájmu a ako súd už uviedol, na podporu svojich tvrdení
predložil do spisu viaceré čiastočné cenníky autopožičovní, dostupné na ich internetových stránkach,
ktoré majú ponúkať prenájom motorových vozidiel pre vozidlo KIA Ceed alebo podobné vozidlá strednej
triedy v nižšej sume, ako tomu bolo u žalobcu. K tomu súd uvádza, že pri určení obvyklosti výšky
nájomného nemožno bez ďalšieho vychádzať z najnižšej možnej dosiahnuteľnej ceny, nakoľko nie

je povinnosťou poškodeného po tom, čo bolo jeho vozidlo poškodené v dôsledku dopravnej nehody,
ktorú nezapríčinil, vykonávať prieskum trhu a vyhľadávať požičovňu s najnižšou sadzbou denného
nájmu motorového vozidla porovnateľného s poškodeným motorovým vozidlom. Z vyššie uvedených
častí cenníkov predložených žalovaným zároveň nie je podľa názoru súdu možné s istotou ustáliť
to, či sa jedná o cenu konečnú či napr. autopožičovňa nevyžaduje zloženie depozitu a v akej výške

a podobne. Je teda možné konštatovať, že žalovaný nepreukázal, žeby obvyklý denný nájom za
porovnateľné vozidlo predstavoval ním priznanú cenu v rámci poistného plnenia (54 eur s DPH/deň),
navyše keď predložené cenníky žalovaným nepochádzajú z obdobia daného prenájmu náhradného
vozidla, ale z aktuálneho roku 2025. Súd považuje za neprijateľné, aby poškodený, ktorý bol obmedzený
vo využívaní svojho motorového vozidla a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú

dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy a zotrvania jeho vozidla v servise, bol povinný vo
svojom voľnom čase hľadať čo najlacnejšiu autopožičovňu a skúmať podmienky požičovne, poistné
podmienky, dostupnosť motorových vozidiel a ich značku a kategóriu. Je nutné zdôrazniť, že pokiaľ z
predložených cenníkov vyplýva suma denného nájmu nižšia pri dlhšej dobe prenájmu, tak na tú ani nie je
možné prihliadať, vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu. V predmetnom prípade pri uzatváraní

zmluvného vzťahu nebolo možné vopred ustáliť dobu trvania zmluvy, ktorá by eventuálne mohla mať
vplyv na cenu prenajímaného vozidla. Pritom nie je možné bez ďalšieho iba porovnať ceny nájmov,
ale na nájom v tomto smere je nutné pozerať zo širšieho hľadiska, tzn. na všetky podmienky, ktoré
autopožičovňamá.Žalovanýmpredloženéinternetovécenníkytedanemožnopovažovaťzaobjektívnya
úplný prieskum trhu, keďže z nich nevyplýva, že by predmetné cenníky odzrkadľovali skutočné náklady,

ktoré by poškodený reálne musel vynaložiť, pričom v rámci globálneho hodnotenia cenových ponúk
predložených žalovaným súd poukazuje aj na to, že žalovaný ani nepreukázal dostupnosť ponúkaných
vozidiel v danom mieste a čase.

24. V predmetnom prípade nebolo sporné, že by žalobca pri stanovení sumy denného nájomného

vychádzal zo svojho vlastného cenníka. Jedná sa teda o nájom určený trhom v danom mieste a čase. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodenému vznikli náklady spojené so zaplatením nájomného
za náhradné vozidlo v preukázanej výške, keď žalovaný v konaní nepreukázal, že takáto výška s
poukazom na tvrdenú neprimeranú výšku denného nájmu je neúčelná.

25. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho
vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému, ktorý postúpil na žalobcu, opodstatnený.
Je však nutné uviesť, že sa musí jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť
vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy
poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru

súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej
udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj
náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané,
že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady
súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy

nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného,
je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla.
Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený
donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, žepoškodený vynaložil náklady na nájom osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s
nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohol používať v dôsledku
poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu

nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako
právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo
forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla
reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo.
Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak

za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú
náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní
v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, resp. v danom prípade právny predchodca
žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo
v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady
za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak

nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

26. Súd záverom konštatuje, že nezistil žiaden dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodeného náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku denného
nájomného. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 OZ je aj žalovaná istina - náklady

spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria
aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v
dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové
vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo -
až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené

nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho názoru je daná príčinná súvislosť
medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za prenájom vozidla v celom
rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo opravené, keď však predmetné vozidlo bolo
právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho listu zo strany žalovaného a to na
základevopreduskutočnenéhodojednaniamedziautoservisomažalovaným.62.Jepotrebnézdôrazniť,

že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a
odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento stav nebol výsledkom
jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže
poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom
sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by preto spravodlivé, aby pri uplatňovaní

nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového
vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu nástupcovi podmieňované splnením
ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

27. Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť zníženia poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu

náhrady škody, čím neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v
rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná poškodeným uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu
škody a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné
bremeno. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a
vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal

dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Žalovaný bol nepochybne v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP
v Oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti a poistnom plnení zo dňa 21.04.2023 povinný písomne
vysvetliť dôvody, pre ktoré znížil poistné plnenie vo vzťahu k uplatnenému nároku, ako však vyplýva
z predmetného oznámenia (bod 15 odôvodnenia tohto rozsudku) žalovaný zníženie denného nájmu
na 54 eur z požadovanej sadzby 66 eur poškodeným odôvodnil výlučne „prieskumom trhu za daný

typ zapožičaného vozidla a počet zapožičaných dní“, a to bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia,
špecifikácie skutočností (dôkazov), z ktorých vychádzal pri ustálení výšky denného nájomného 54 eur,
čo podľa názoru súdu vôbec nespĺňa atribúty „riadneho zdôvodnenia“ zníženia poistného plnenia. Súd je
teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie 30 dní, ktoré obdobie žalovaný
nenamietal, žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa Nájomnej

zmluvy, a to faktúrou vo výške 1.960 eur (na žalobcu bola postúpená suma 360 eur).

28. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 1.620 eur, je
potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 360 eur uplatnená dôvodne a toto právosúd žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznal ako právo na náhradu škody podľa §
15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona o PZP a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení
vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 OZ, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov

vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP, keďže v konaní nebolo preukázané, žeby
suma uplatňovaného denného nájomného 66 eur za náhradné vozidlo bola neprimerane vysoká, jednalo
sa o náklady vynaložené dôvodne, účelne a v primeranej výške, z ktorého dôvodu súd priznal žalobcovi
voči žalovanému uplatnenú istinu 360 eur.

29. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 360 eur od
07.05.2023 do zaplatenia, tento podľa názoru súdu bol zo strany žalobcu uplatnený správne. Žalovaný
sa dostal do omeškania so svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti,
ktorou rozhodol o krátení poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Keďže žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.04.2023, bol povinný plniť poškodenému
najneskôr dňa 06.05.2023. Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania je

v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd svoj právny názor podporuje odkazom na
rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 263/2022: „Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje
nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia
a oznamovacej) povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však
nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho

samotnej povinnosti plniť náhradu škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so
samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods.
8 ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s
plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade
s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu
povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení
šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému
vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka“. Identický právny názor zaujal pri podobnej právnej úprave aj Najvyšší súd
Českej republiky, ktorý v rozsudku č. k. 25Cdo/895/2008 zo 17. decembra 2009 uvádza: „Námitku
dovolatelky ohledně výše úroku z prodlení, resp. aplikace nařízení vlády č. 142/1994 Sb., neshledal
dovolaci soud opodstatněnou, neboť ustanovení § 9 odst. 4 zákona č. 168/1999 Sb. upravuje úrok z
prodleni výlučne jako sankci za nesplnění povinnosti uložené pojistiteli v odst. 3 tohoto ustanovení,tj.

povinnosti provést ve stanovené lhútě šetření škodní události. O tento případ se však v dané veci
nejedná; předmětem sporu je nárok na výplatu pojistného plnění, u nějž prodlení pojistitele (žalované)
nastává uplynutím 15. dne od ukončení šetrení škodní události (§ 9 odst 2 zákona č. 168/1999 Sb.), a
protožezákonč.168/19995b.neobsahuješpeciálniúpravuproprípadprodlenísposkytnutímpojistného
plnění, nepřichází v úvahu jiný zpúsob určení výše úroku z prodlení, než aplikace ustanovení § 517 odst.

2 obč. zák. a nařízení vlády č. 142/1994 Sb.“

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil výšku denného prenájmu
náhradného vozidla zn. KIA Ceed vo výške 66 eur/deň za plne dôvodnú, účelnú, nájom za uvedené
obdobie vznikol poškodenému v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zavinenou poistencom

žalovaného, preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami špecifikovanými v bode 19
odôvodnenia tohto rozsudku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel.

31. Súd záverom uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp.
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranou.Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z toho aspektu je plne realizované základné právo strany
na súdnu ochranu, resp. právo na súdne konanie. Vzhľadom na uvedené sa súd ďalšou argumentáciou

strán, ktorá je vzhľadom na posúdenie veci irelevantná, nezaoberal.
32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1; § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, plnú náhradu trov konaniav pomere úspechu 100%. O výške náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.