Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 13, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/2155/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125366187
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125366187.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Vodafone Czech Republic a.s., so sídlom
náměstí A. XXXX/X, XXX XX B., C. D., IČ: 25788001, právne zast.:. HAVEL & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 9/7803, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 856 584,
protipovinnému:E.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomG.XXXX/XXX,XXXXXH.,ovymoženie10.832,-
CZK s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 12Ek/2155/2025 zo dňa 18. 12. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Ek/2155/2025 zo dňa 18. 12. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2155/2025 zo dňa 18. 12. 2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2155/2025 zo dňa 18. 12. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že exekučným titulom v danom konaní je rozhodnutie cudzieho
správneho orgánu, keďže táto skutočnosť je výslovne konštatovaná v samotnom exekučnom titule, kde

sa uvádza, že rozhodnutie vydal Český telekomunikační úrad ako príslušný správny orgán podľa §
10 zákona č. 500/2004 Sb. správní řád v znení neskorších predpisov a podľa § 129 ods. 1 zákona
č. 127/2005 Sb., o elektronických komunikacích a o změne některých souvisejících zákonů (zákon o
elektronických komunikacích) v znení neskorších predpisov, teda predpisov správneho práva Českej
republiky. Oprávnený nedoložil osobitné rozhodnutie súdu o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho
orgánu verejnej správy podľa § 420 a nasl. Správneho súdneho poriadku, ktorým by preukázal uznanie

vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu v spojení s § 428 Správneho sporového poriadku, podľa
ktorého rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy možno na území SR vykonať len na základe
rozhodnutia správneho súdu, ktorým sa vyhlási za vykonateľné, čím vlastne oprávnený nepreukázal
splnenie podmienky zakotvenej v § 53 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku. Na tomto mieste je
potrebné uviesť, že aj keď súd súhlasí s tvrdením oprávneného, že právny vzťah medzi oprávneným
a povinným, ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu, má súkromnoprávnu povahu, nič to

nemení na skutočnosti, že o nárokoch oprávneného proti povinnému rozhodol správny orgán. Vyššia
súdna úradníčka sa nestotožnila s argumentom oprávneného, že na proces uznávania je potrebné
aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 zo dňa 21. 04. 2004, ktorým sa
vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky. Dané nariadenie sa totiž uplatní v občianskych
a obchodných veciach bez ohľadu na podstatu súdu alebo tribunálu, pričom sa nevzťahuje najmä na
daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone

štátnej moci (článok 2 bod 1. tohto nariadenia). Pre úplnosť dodala, že medzi osobitné predpisy, podľa
ktorých je možné osvedčiť cudzí exekučný titul, patria nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske
konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12.2006), nariadenie Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 07. 2007), oddiel 1 kapitola IV nariadenia Rady (ES) č. 4/2009
z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci
vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 01. 2009), nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20. 12. 2012), nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych
veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 06. 2013). Žiadny z vyššie uvedených osobitných predpisov však nie je
možné aplikovať na rozhodnutia správnych orgánov, ako je to v tomto prípade. Ak aj oprávnený pripojil
k rozhodnutiu cudzieho správneho orgánu Prílohu I - POTVRZENÍ EVROPSKÉHO EXEKUČNÍHO
TITULU toto osvedčenie je bez právneho významu, keďže ho nevydal orgán na to oprávnený, ale

správny orgán, ktorý rozhodoval vo veci podľa predpisov správneho práva. Keďže rozhodnutie cudzieho
orgánu verejnej správy možno podľa § 428 ods. 1 SSP na území Slovenskej republiky vykonať len
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 427 ods. 2 SSP, pričom oprávnený spolu s návrhom
na vykonanie exekúcie takéto rozhodnutie správneho súdu nepredložil, exekučný titul predložený
oprávneným nie je na území Slovenskej republiky vykonateľný a preto vyššia súdna úradníčka podľa §

53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietla v celom
rozsahu.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že oprávnený je právnickou osobou podnikajúcou v oblasti telekomunikačných sietí,

ktorá uzaviera účastnícke zmluvy o poskytovaní služieb elektronických komunikácii so svojimi klientami.
Pri uzavieraní týchto zmlúv oprávnený postupuje v súlade s platnou právnou úpravou, najmä zákonom
č. 127/2005 Sb., o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“), ktorý určuje zásadu rovného
zaobchádzania bez ohľadu na štátnu príslušnosť či trvalý pobyt účastníka. Oprávnený teda nerozlišuje,
či je klient občanom České republiky alebo cudzincom s bydliskom či pobytom na území ČR, a nie je

ani oprávnený také rozlišovanie uskutočniť. Český telekomunikačný úrad predstavuje špecializovaný
orgán, ktorý rozhoduje účastnícke spory de facto i de iure namiesto civilných súdov. Pri rozhodovaní
aplikuje nielen ZEK, ale procesne postupuje podľa zákona č. 500/2004 Sb., správny poriadok, a
subsidiárne podľa zákona č. 99/1963 Sb., občiansky súdny poriadok. Rozhodnutí ČTÚ podlieha riadnym
i mimoriadnym opravným prostriedkom, vrátane možnosti súdneho prieskumu, ale iba v zákonom

stanovených podmienkach. Rozhodnutie ČTÚ je plnohodnotným exekučným titulom, na jeho základe
možno začať exekučné konanie. Toto rozhodnutie zároveň predstavuje prekážku veci rozhodnutej (res
iudicata), a to i v medzinárodnom kontextu. V praxi sa často až v rámci exekučného konania oprávnený
od súdneho exekútora dozvie, že povinný už na uvedenej adrese nebýva a nevlastní v Českej republike
žiadnymajetok.KvýkladuprávaEurópskejúniejetrebapristupovaťautonómne,nezávislenapremisách

stanovených jednotlivými členskými štátmi, a teda i jednotlivé pojmy je potrebné definovať univerzálnym
spôsobom, nezávislým na definíciách jednotlivých právnych poriadkov. Oprávnený je tak toho názoru,
že súdom sa pre účely tohto Nariadenie rozumie nielen všeobecný súd v zmysle zákona č. 6/2002
Sb., o súdoch a sudcoch, ale tiež iný orgán verejnej moci, ktorému bola zákonom zverená právomoc
rozhodovať spory medzi účastníkmi súkromnoprávnych vzťahov spôsobom, ktorý je svojou povahou,

procesnými pravidlami a právnymi účinkami porovnateľnými s rozhodovaním súdu. Takým orgánom
je napríklad Český telekomunikačný úrad pri rozhodovaní účastníckych sporov podľa § 129 zákona
č. 127/2005 Zb. o elektronických komunikáciách, ktorého rozhodnutia majú povahu vykonateľného
exekučnéhotituluapredstavujúprekážkuvecirozhodnutej(resiudicata).SDEUopakovanezdôraznil,že
za „súd“ v zmysle úniového práva možno považovať nielen tradičné súdy, ale i iné orgány, ktoré spĺňajú

určité inštitucionálne a funkčné požiadavky. V rozhodnutí vo veci C-54/96 Dorsch Consult SDEU uviedol,
že za „súd“ môže byť považovaný každý orgán, ktorý: - je zriadený zákonom, - je trvale ustanovený,
- vykonáva rozhodovaciu právomoc, - jeho zriadenie je kontradiktórne, - aplikuje právne normy, - je
nezávislý. Podobne v rozsudku C-24/92 Leichtle pak SDEU potvrdil, že rozhodnutí takého orgánu
môže byť uznané v iných členských štátoch v rámci vzájomného uznávania. Reštriktívny výklad pojmu

„súd“, ktorý vylučuje rozhodnutie špecializovaných správnych orgánov, ako je Český telekomunikačný
úrad, z pôsobnosti Nariadenia č. 805/2004, má závažné negatívne dopady na oprávneného. V praxi to
znamená, že oprávnený je nútený opakovane zahájiť nové konanie v každom členskom štáte, kde sa
povinný nachádza alebo kde má majetok, a to i napriek tomu, že jeho nárok bol právoplatne rozhodnutývčlenskomštátepôvodu.Takýpostupjevrozporesprincípomprávnejistoty,prekážkouvecirozhodnutej
(res iudicata) a zásadou efektívnej súdnej ochrany. Oprávnený je týmto postupom vystavený zbytočným
nákladom, časovým prieťahom a neistote ohľadne vymoženia svojej pohľadávky, čo popiera zmysel

európskeho exekučného titulu a oslabuje dôveru v jednotný právny priestor Európskej únie.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 48 ods. 5 Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho
exekučného titulu oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise.7i) Ak sa podľa osobitného
predpisu vyžaduje na vykonanie exekúcie rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti,7j) oprávnený pripojí

aj rozhodnutie súdu o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu. Ak o uznaní cudzieho
exekučného titulu rozhodol súd v osobitnom konaní podľa osobitného predpisu,7k) oprávnený pripojí
aj rozhodnutie o uznaní. Ak bol cudzí exekučný titul osvedčený podľa osobitného predpisu7l) a ako
podmienka jeho výkonu sa nevyžaduje rozhodnutie súdu o jeho vykonateľnosti, oprávnený pripojí aj
osvedčenie.

9. Podľa článku 2 bodu 1. Nariadenia EP a Rady (ES) č. 805/2004 zo dňa 21. apríla 2004, ktorým
sa zavádza európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej len „Nariadenie“), toto nariadenie sa
uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na podstatu súdu alebo tribunálu. Nevzťahuje
sa najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť

pri výkone štátnej moci („acta iure imperii“).

10. Podľa článku 4 Nariadenia, na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície: 6. „pôvodný
súd“: súd alebo tribunál, ktorý sa zaoberá konaním v čase splnenia podmienok stanovených v článku
3 ods. 1 písm. a), b) alebo c; 7. vo Švédsku v skrátenom súdnom konaní o platobných rozkazoch

(betalningsföreläggande) výraz „súd“ zahŕňa švédsky vykonávací úrad (kronofogdemyndighet).

11. Podľa § 420 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, navrhovateľ sa môže návrhom
domáhať vydania rozhodnutia o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy a
rozhodnutia cudzieho súdu vo veciach, o ktorých rozhodujú orgány verejnej správy (ďalej len "cudzí

orgán verejnej správy"), ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z
právne záväzného aktu Európskej únie vyplýva Slovenskej republike záväzok vykonávať rozhodnutia
cudzích orgánov verejnej správy.

12. Podľa § 428 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy

možno na území Slovenskej republiky vykonať len na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 427
ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadeniapojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a
z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne
a presvedčivo odôvodnila. Sťažnostný súd tak poukazuje i na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje

s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Treba tiež zdôrazniť, že obsahom základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu
bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného
súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne
štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky sa nad rámec žiada doplniť, že z obsahu
súdneho spisu je nepochybné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému súdu
dňa 06. 08. 2025 sa oprávnený domáha voči povinnému vymoženia peňažného plnenia na podklade
cudzieho exekučného titulu – rozhodnutia Českého telekomunikačného úradu č. k. ČTÚ-12 623/2024
-636/VI. Vyř.+VrM zo dňa 02. 08. 2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 08. 2024 a vykonateľnosť

dňa 06. 09. 2024. Oprávnený k cudziemu exekučnému titulu pripojil osvedčenie podľa Nariadeniu EP
a Rady (ES) č. 805/2004 zo dňa 21. apríla 2004, ktorým sa zavádza európsky exekučný titul pre
nesporné nároky. Napriek výzve súdu oprávnený do konania nepredložil rozhodnutie, ktorým by správny
súd Slovenskej republiky vyhlásil exekučný titul ako rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy za
vykonateľné podľa § 420 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Vyššia súdna

úradníčka preto napadnutým uznesením návrh na vykonanie exekúcie zamietla, keď konštatovala, že
predložený cudzí exekučný titul nemožno považovať na území Slovenskej republiky za vykonateľný.

16. Sumarizujúc vyššie uvedený skutkový stav je nesporné, že oprávnený sa domáha vykonania
cudzieho exekučného titulu vydaného orgánom verejnej správy v správnom konaní, čo jednoznačne

vyplýva z predloženého exekučného titulu. Ako však vyššia súdna úradníčka správne konštatovala
v napadnutom uznesení, s poukazom na § 428 ods. 1 Správneho súdneho poriadku takéto
cudzie správne rozhodnutie možno v podmienkach Slovenskej republiky vykonať len, ak bolo
vyhlásené za vykonateľné podľa § 427 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pričom oprávnený
rozhodnutie o vyhlásení cudzieho správneho rozhodnutia za vykonateľné do konania nepredložil. Návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie tak nespĺňa podmienky stanovené Exekučným poriadkom pre
výkon cudzích exekučných titulov (§ 48 ods. 5 a § 53 ods. 2 Exekučného poriadku), a preto mu nebolo
možné vyhovieť.

17. Exekučný súd nemohol akceptovať predložené osvedčenie – Potvrdenie o európskom exekučnom

titule vyhotovené podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 805/2004 zo dňa 21. apríla 2004, ktorým
sa zavádza európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej len „Nariadenie“), pretože dospel
k záveru, že uvedené Nariadenie nemožno vo vzťahu k cudziemu správnemu rozhodnutiu aplikovať.
Sporným v danom prípade nebola povaha právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným (tento má
jednoznačne súkromnoprávnu povahu), ale sporným bola povaha orgánu, ktorý rozhodnutie ako aj

osvedčenie vydal. Český telekomunikačný úrad ako správny orgán, hoci v danom prípade rozhodol
súkromnoprávny spor, totiž nemožno považovať za „súd alebo tribunál“ v zmysle Nariadenia. Podľa
legálnej definície je ako európsky exekučný titul možné osvedčiť iba rozhodnutie súdu vydané súdom
členského štátu EÚ. Za rozhodnutia súdu sa považujú nielen rozhodnutia sudcu, ale aj rozhodnutia
súdneho úradníka. Hoci možno pripustiť, že v niektorých špecifických prípadoch sa za „súd“ na

účely Nariadenia bude považovať aj správny orgán, ak jemu zverená právomoc vykonávať súdnu
funkciu, Nariadenie v tomto smere špecificky uvádza len švédsky vykonávací úrad podľa čl. 4 bod
7. Nariadenia. Inú výnimku neuvádza. V tejto súvislosti možno podporne poukázať i na informácie
zverejnené na webovej stránke Európskeho portálu elektronickej justície, kde Česká republika akoorgány s právomocou na postup v zmysle Nariadenia uvádza len súdy Českej republiky a nie aj iné
orgány (viď.https://e-justice.I./J.-K./" L.). Právny záver exekučného súdu navyše zodpovedá i ustálenej
rozhodovacej praxi. V tejto súvislosti možno poukázať na uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 16CoE/34/2019 zo dňa 19. 06. 2019, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
2CoE/114/2017 zo dňa 21. 02. 2018 či uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/147/2019 zo
dňa 16. 01. 2020 (o vyhlásení rozhodnutia Českého telekomunikačného úradu za vykonateľné). Keďže
rozhodnutie Českého telekomunikačného úradu nenapĺňa znaky uvedené vo vyššie citovanom čl. 2 bod
1. Nariadenia, toto rozhodnutie nemôže byť predmetom uznania a výkonu postupom podľa predmetného

Nariadenia.

18.Zanesprávnymožnonapokonoznačiťzáveroprávneného,žebudemusieťiniciovaťnovékonanieza
účelom opätovného judikovania pohľadávky v každom členskom štáte, kde sa nachádza povinný alebo
jeho majetok. Nič také vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení neuviedla. Treba zdôrazniť,
že predmetom konania podľa § 420 a nasl. Správneho súdneho poriadku nie je opätovné priznanie

pohľadávky, správny súd neposudzuje nárok hmotnoprávne, ale len posudzuje je či cudzie správne
rozhodnutie, ktorým bol nárok právoplatne priznaný, možno vykonať v Slovenskej republike, teda či
jeho výkonu v podmienkach Slovenskej republiky nebránia okolnosti definované zákonom. Výsledkom
konania je uznesenie o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné ako procesná podmienka pre výkon
rozhodnutia. Po získaní uznesenia o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné tak oprávnený môže návrh

na vykonanie exekúcie podať opätovne.

19. Týmito úvahami sťažnostný súd dospel k nedôvodnosti sťažnosti oprávneného podanej proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2155/2025 zo dňa 18. 12. 2025, a preto ju
v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vyhodnotil ako vecne

správne.

20. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený (§
35 ods. 1 Exekučného poriadku), súd prvej inštancie preto o trovách konania o sťažnosti oprávneného
rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods.

2 CSP tak, že oprávnený, ktorý nebol s podanou sťažnosťou úspešný, nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).