Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125315041
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6125315041.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Michal Drimáka, PhD., v sporovej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX.X.XXXX,
D. XXX, zastúpenej JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom, Obchodná 2, 071 01 Michalovce, IČO:
35550589, proti žalovanému: NEDELER s.r.o., Jesenná ulica 777/34, 082 52 Dulova Ves, IČO: 52
566 188, zastúpenému JUDr. Jánom Luteránom, advokátom, Sabinovská 52, 080 01 Prešov, IČO:

43841996, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 13Csp 90/2025-251 z 9.2.2026, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.5.2025
(v rámci upomínacieho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobkyňa domáhala, aby
súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť jej sumu 7.600,- eur s
príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty vo výške 25,- eur za každý i začatý deň omeškania a omeškanie
304 dní pri odstraňovaní vád a nedorobkov diela (zhotovenia rodinného domu).

3. Upomínací súd návrhu žalobkyne vyhovel, proti platobné rozkazu však podal žalovaný odpor, čím
sa platobný rozkaz podľa § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z. zrušil, o čom upomínací súd žalobkyňu
upovedomil a vyzval aby navrhla pokračovanie v konaní, a keďže žalobkyňa v stanovenej lehote navrhla
pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku,
upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu so žalobou nesúhlasil s tým, že dielo vytýkané
vady nemá. V ďalšom priebehu konania následne strany sporu vo svojich ďalších podaniach vo
vzájomnýchreakciáchdopĺňalisvojeskutkovétvrdeniaapredkladalirôzneprílohyanávrhynavykonanie
dokazovania.

5. Písomným podaním doručeným súdu 9.1.2026 a označeným ako návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia počas konania vo veci samej žalobkyňa navrhla, aby súd vydal uznesenie o tom, že
žalovanému nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým mu:
- zakazuje nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte č. IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, ako aj na akýchkoľvek iných bankových účtoch žalovaného vedených v peňažných ústavoch v
Slovenskej republike, a to až do celkovej výšky 13.875,- eur;
- zakazuje nakladať s technickým vybavením, motorovými vozidlami, zásobami a iným hnuteľným

majetkomvovlastníctvežalovaného,najmähoscudziť,zaťažiťzáložnýmprávom,vložiťakovkladdoinej
obchodnej spoločnosti alebo ho bezodplatne previesť na tretie osoby, najmä na personálne prepojenúosobu NEDELER services s. r. o., IČO: 53 702 859, a to až do konečného uspokojenia pohľadávky
žalobkyne vo výške 13.875,- eur;
- ukladá povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by smerovali k vyvedeniu majetkových hodnôt,

práv a pohľadávok zo spoločnosti žalovaného na tretie osoby za účelom marenia uspokojenia nároku
žalobkyne;
- ukladá žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia návrh na vydanie
platobného rozkazu (žalobu) o zaplatenie zvyšnej časti nároku vo výške 6.275,- eur.

6. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že jej nárok je v prebiehajúcom
konaní riadne osvedčený statickým posudkom F. G. D. (31.12.2023 a 22.9.2025). Podľa žalobkyne
tieto odborné dôkazy potvrdzujú kritické hodnoty ťahových síl (R1 = 36,045 kN, R2 = 34,558 kN), ktoré
viedli k vzniku závažných konštrukčných porúch rodinného domu s tým, že celková výška žalovanej
istiny zmluvnej pokuty k 30.04.2025 predstavuje 7.600,- eur (predmet konania 13Csp/90/2025), pričom
s narastajúcim omeškaním celková suma presahuje 13.875,- eur. Dodala, že rozdiel vo výške 6.275,-

eur bude predmetom samostatného návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní z
dôvodu procesnej hospodárnosti.

7. Žalobkyňa uviedla (v časti návrhu označenej ako Odôvodnenie obavy z marenia výkonu rozhodnutia),
že má dôvodnú obavu, že výkon budúceho súdneho rozhodnutia bude zmarený, resp. vážne ohrozený,

nakoľko podľa verejne dostupných registrov vykazuje žalovaný kumulované dlhy a známky nestability s
tým, že podľa analytického portálu FinStat (k 6.1.2026) dosahuje celková zadlženosť žalovaného 45,74
%. Žalovaný navyše disponuje len 2 zamestnancami, čo podľa nej zakladá dôvodnú obavu z riadeného
útlmu činnosti. Podľa žalobkyne táto skutočnosť v zmysle § 325 ods. 1 CSP zakladá naliehavú potrebu
procesnej ochrany majetku. Dodala, že navyše má vedomosť o ďalších prebiehajúcich súdnych sporoch

voči žalovanému z rovnakého právneho titulu (vady diela), ktoré ďalej špecifikovala s tým, že tieto
skutočnosti zakladajú dôvodnú obavu, že žalovaný v blízkej dobe nebude schopný uspokojiť všetkých
veriteľov naraz a dôjde k jeho úplnému hospodárskemu kolapsu. Uviedla tiež, že spoločnosť NEDELER
s. r. o. neplnila a (podľa Obchodného vestníka) prebieha exekučné konanie, ktorého spisové značky
špecifikovala. Uzavrela, že existencia týchto a ďalších exekučných titulov je osvedčená aj aktuálnym

finančným profilom žalovaného na portáli FinStat, ktorý ku dňu 6.1.2026 eviduje aktívne poverenia na
vykonanie exekúcie, čo v spojení s vysokou zadlženosťou subjektu (45,74 %) zakladá bezprostrednú
obavu z marenia vymožiteľnosti práva žalobkyne.

8. Žalobkyňa ďalej uviedla, že si riadne a včas splnila svoju zmluvnú povinnosť a uhradila všetky

žalovaným doteraz vyfakturované sumy, zatiaľ čo žalovaný napriek prijatému plneniu dielo riadne
neodovzdal, a že existuje dôvodná obava, že takto získané prostriedky odčerpáva z účtov na personálne
prepojené subjekty. Konkrétne ide o spoločnosť NEDELER services s. r. o., IČO: 53 702 859, ktorá
má identické sídlo (Jesenná 777/34, Dulova Ves) a totožného jediného spoločníka a konateľa (D. B.)
ako žalovaný s tým, že tento paralelný subjekt s takmer identickým obchodným menom slúži ako

„nástupnícka“ entita, na ktorú sú v súčasnosti presúvané nové zákazky a technické vybavenie, zatiaľ čo
dlhy a zodpovednosť za vady diela zostávajú v spoločnosti NEDELER s. r. o.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že zo skutočností uvedených žalobkyňou
v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho účelom by mala jej ochrana pred

tým, aby výkon budúceho súdneho rozhodnutia nebol zmarený, resp. vážne ohrozený, avšak nevyplýva
z neho, že by tento (sledovaný) účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo je v
zmysleust.§324ods.3CSPzákladnýpredpoklad,bezktoréhoneodkladnéopatrenienariadiťnemožno.
Okrem toho žalobkyňa vôbec neuviedla a nijako neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti alebo indície
o krokoch či plánoch žalovaného svedčiace o tom, že by nejaké jej konkrétne záujmy alebo nejaká

budúca exekúcia súvisiace s jej sporom so žalovaným o jeho zodpovednosti za ňou tvrdené vady diela
boli bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia priamo (vážne a nezvratne) ohrozené, a teda
prečo je ňou navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko
napraviteľná ujma jej bez jeho nariadenia bezprostredne hrozí. Podmienkou pre vydanie neodkladného
opatrenia je teda jednak nielen hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku o ktorý v konaní

ide, ale aj osvedčenie obavy, že ide o taký stav, že bez navrhovaného neodkladného opatrenia by boli
pomery strán, resp. exekúcia, vzhľadom na nejaké konkrétne skutočnosti, reálne vážne ohrozené. , a
že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím nariadením. Nestačí teda osvedčiť len to, že
veriteľ má snáď voči dlžníkovi eventuálne (hoci aj značnú) peňažnú pohľadávku (o ktorej ešte neboloprávoplatne rozhodnuté), a jednoduchú neistotu o úhrade dlhu (o ktorom ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté),alevysvetliťaosvedčiťajpotrebutoho,abybolipomeryupravenénavrhovanýmspôsobom,
alebo obavu, že budúca exekúcia tejto pohľadávky je, vzhľadom na nejaké ďalšie konkrétne skutočnosti

s ich možným negatívnym vplyvom na prípadný nútený výkon práva, ohrozená. V súvislostiach tohto
prípadu teda nestačí len osvedčenie dlhu a jednoduchá neistota jeho úhrady, ale musí byť osvedčená
(ďalšími konkrétnymi skutočnosťami) aj konkrétna potreba neodkladnej úpravy resp. dôvodná obava
(nie len neistota), že exekúcia bude ohrozená, a zároveň že (tento) sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), čo sa však v danom prípade nestalo. Z týchto dôvodov

preto súd takto skutkovo a právne vymedzený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako zjavne
nedôvodný zamietol.

10. Proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie prvoinštančného súdu tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne aby napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolanie podala z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

12. Poukázala na to, že súd prvej inštancie opomenul špecifické postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky.
Zamietnutím návrhu súd žalobkyňu vystavil riziku nenávratnej straty investovaných prostriedkov.
Zdôraznila, že k formálnemu odovzdaniu diela došlo až spätne, pričom ona vyplácala finančné
prostriedky a žalovaný zneužil jej dôveru. Dôvodila, že podľa analytického portálu FinStat dosahuje
celková zadlženosť žalovaného 45,74 % a celková výška žalovanej istiny zmluvnej pokuty k 30.4.2025

predstavuje 7.600,- eur, pričom s narastajúcim omeškaním celková suma presahuje 13.875,- eur.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu všetky okolnosti právne významné pre nenariadenie
neodkladného opatrenia a vo veci aj správne rozhodol.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/78/05).

16.Knámietkenesprávnychskutkovýchzisteníodvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesný

postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,

pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže

bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právnypredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. V danej veci odvolací súd takúto vadu zo strany súdu prvej inštancie neidentifikoval
a preto odvolací súd má za to, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

23. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

25. Podľa § 343 ods. 1 – 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

26. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení CSP je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných
pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

27. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a
zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.

j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia
nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení

navrhovateľa,ajepotrebnétietotvrdeniaspoľahlivoosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

28. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich

zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniujeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia
si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých

okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má

povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

30.Zvyššieuvedenýchhľadískposudzovalpredmetnúvecajodvolacísúd.Popreskúmanínapadnutého
uznesenia, podaného odvolania a ostatného obsahu spisu dospel aj odvolací súd k záveru, že neboli
splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, preto zamietavé rozhodnutie

súdu prvej inštancie bolo nutné potvrdiť.

31. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje procesný inštitút používaný najmä na ochranu peňažnej
pohľadávky, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd ho nariadi, ak je potrebné zabezpečiť
majetok dlžníka, pričom sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení.

32. Zo samotného obsahu podania žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa mala/má dôvodnú obavu, že
výkon budúceho súdneho rozhodnutia bude zmarený, resp. vážne ohrozený. Podľa citovaného § 343
ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

33. Z uvedeného preto vyplýva, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že za predpokladu
existencie obavy zo zmarenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia, mohla/mala žalobkyňa
požadovať vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nie neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné

opatrenie má voči zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie, teda súd ho nariadi, ak účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

34. Za predpokladu vydania neodkladného opatrenia v danom prípade by došlo de facto k uznaniu
obsolétnosti ustanovení o zabezpečovacom opatrení, inými slovami, existencia zabezpečovacieho

opatrenia by v Civilnom sporovom poriadku stratila zmysel. V opačnom prípade by za každej situácie
musel súd obligatórne vydávať neodkladné opatrenia kedykoľvek o to žalobca požiada, čo, nie je
náležité.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné
dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).