Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125315041
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125315041.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, F., zastúpenej
JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom, Obchodná 2, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: NEDELER
s.r.o., Jesenná ulica XXX/XX, XXX XX G. H., IČO: 52 566 188, zastúpenému JUDr. Jánom Luteránom,
advokátom, Sabinovská 52, 080 01 Prešov, o zaplatenie 7.600,- Eur, o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.5.2025 (v rámci upomínacieho
konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť jej sumu 7.600,- Eur s príslušenstvom
z titulu zmluvnej pokuty vo výške 25,- Eur za každý i začatý deň omeškania a omeškanie 304 dní pri

odstraňovaní vád a nedorobkov diela (zhotovenia rodinného domu).

2. Upomínací súd návrhu žalobkyne vyhovel, proti platobné rozkazu však podal žalovaný odpor, čím
sa platobný rozkaz podľa § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z. zrušil, o čom upomínací súd žalobkyňu
upovedomil a vyzval aby navrhla pokračovanie v konaní, a keďže žalobkyňa v stanovenej lehote navrhla
pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku,

upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu so žalobou nesúhlasil s tým, že dielo vytýkané
vady nemá. V ďalšom priebehu konania následne strany sporu vo svojich ďalších podaniach vo
vzájomnýchreakciáchdopĺňalisvojeskutkovétvrdeniaapredkladalirôzneprílohyanávrhynavykonanie
dokazovania.

4. Písomným podaním doručeným súdu 9.1.2026 a označeným ako návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia počas konania vo veci samej žalobkyňa navrhla, aby súd vydal uznesenie o tom, že
Ad 1. žalovanému nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým mu:
- zakazuje nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte č. I. F. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, ako aj na akýchkoľvek iných bankových účtoch žalovaného vedených v peňažných ústavoch v

F. J., a to až do celkovej výšky 13.875,- €;
- zakazuje nakladať s technickým vybavením, motorovými vozidlami, zásobami a iným hnuteľným
majetkomvovlastníctvežalovaného,najmähoscudziť,zaťažiťzáložnýmprávom,vložiťakovkladdoinej
obchodnej spoločnosti alebo ho bezodplatne previesť na tretie osoby, najmä na personálne prepojenú
osobu NEDELER services s. r. o., IČO: 53702859, a to až do konečného uspokojenia pohľadávky
žalobkyne vo výške 13.875,- €;- ukladá povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by smerovali k vyvedeniu majetkových hodnôt,
práv a pohľadávok zo spoločnosti žalovaného na tretie osoby za účelom marenia uspokojenia nároku
žalobkyne; a

Ad 2. ukladá žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia návrh na vydanie
platobného rozkazu (žalobu) o zaplatenie zvyšnej časti nároku vo výške 6.275,- €.

5. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že jej nárok je v prebiehajúcom
konaní riadne osvedčený statickým posudkom I. K. D. (31. 12. 2023 a 22. 09. 2025). Podľa žalobkyne

tieto odborné dôkazy potvrdzujú kritické hodnoty ťahových síl (R1 = 36,045 kN, R2 = 34,558 kN), ktoré
viedli k vzniku závažných konštrukčných porúch rodinného domu s tým, že celková výška žalovanej
istiny zmluvnej pokuty k 30. 04. 2025 predstavuje 7.600,- € (predmet konania 13Csp/90/2025), pričom
s narastajúcim omeškaním celková suma presahuje 13.875,- €. Dodala, že rozdiel vo výške 6.275,- €
bude predmetom samostatného návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní z dôvodu
procesnej hospodárnosti.

6. Žalobkyňa ďalej uviedla (v časti označenej ako Odôvodnenie obavy z marenia výkonu rozhodnutia),
že má dôvodnú obavu, že výkon budúceho súdneho rozhodnutia bude zmarený, resp. vážne ohrozený,
nakoľko podľa verejne dostupných registrov vykazuje žalovaný kumulované dlhy a známky nestability
s tým, že podľa analytického portálu FinStat (k 06. 01. 2026) dosahuje celková zadlženosť žalovaného

45,74 %. Žalovaný navyše disponuje len 2 zamestnancami, čo podľa nej zakladá dôvodnú obavu
z riadeného útlmu činnosti. Podľa žalobkyne táto skutočnosť v zmysle § 325 ods. 1 CSP zakladá
naliehavúpotrebuprocesnejochranymajetku.Dodala,ženavyšemávedomosťoďalšíchprebiehajúcich
súdnych sporoch voči žalovanému z rovnakého právneho titulu (vady diela), ktoré ďalej špecifikovala
s tým, že tieto skutočnosti zakladajú dôvodnú obavu, že žalovaný v blízkej dobe nebude schopný

uspokojiť všetkých veriteľov naraz a dôjde k jeho úplnému hospodárskemu kolapsu. Uviedla tiež, že
spoločnosť NEDELER s. r. o. neplnila a (podľa Obchodného vestníka) prebieha exekučné konanie,
ktorého spisové značky špecifikovala. Uzavrela, že existencia týchto a ďalších exekučných titulov je
osvedčená aj aktuálnym finančným profilom žalovaného na portáli FinStat, ktorý ku dňu 06. 01. 2026
eviduje aktívne poverenia na vykonanie exekúcie, čo v spojení s vysokou zadlženosťou subjektu (45,74

%) zakladá bezprostrednú obavu z marenia vymožiteľnosti práva žalobkyne.
Žalobkyňa uviedla, že si riadne a včas splnila svoju zmluvnú povinnosť a uhradila všetky žalovaným
doteraz vyfakturované sumy, zatiaľ čo žalovaný napriek prijatému plneniu dielo riadne neodovzdal,
a že existuje dôvodná obava, že takto získané prostriedky odčerpáva z účtov na personálne prepojené
subjekty. Konkrétne ide o spoločnosť NEDELER services s. r. o., IČO: 53702859, ktorá má identické

sídlo (K. XXX/XX, G. H.) a totožného jediného spoločníka a konateľa (D. B.) ako žalovaný s tým, že
tento paralelný subjekt s takmer identickým obchodným menom slúži ako „nástupnícka“ entita, na ktorú
sú v súčasnosti presúvané nové zákazky a technické vybavenie, zatiaľ čo dlhy a zodpovednosť za vady
diela zostávajú v spoločnosti NEDELER s. r. o.

7. Podľa žalobkyne existencia personálne prepojených osôb s identickým predmetom činnosti v čase
hroziaceho úpadku je relevantným dôkazom o reálnej hrozbe marenia uspokojenia pohľadávky (asset
stripping), k čomu žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/41/2019
(pozn. súdu: o odmietnutí dovolania vo veci zamietnutia žaloby o určenie vlastníckeho práva k listinným
akciám pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktoré s argumentáciou

žalobkyne nijako nesúvisí). Žalobkyňa uzavrela, že žalovaný sa k reklamovaným vadám stavia
odmietavo, pričom kritické statické poruchy v minulosti vedome zakrýval povrchovou úpravou bez
vykonania riadnej sanácie ťahových síl. Takéto konanie žalovaného preukazuje jeho úmysel vyhýbať sa
zodpovednosti a mariť riadne zistenie skutkového stavu. Podľa žalobkyne nariadenie tohto opatrenia je
nevyhnutné, pretože len hrozba trestnoprávnej zodpovednosti za marenie výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 Trestného zákona odradí konateľa od vyvedenia majetku. Podľa žalobkyne práve
preventívny účinok súdnej sankcie predstavuje v tomto štádiu konania jedinú efektívnu záruku ochrany
práv žalobkyne ako spotrebiteľa (v súlade s princípom priority ochrany spotrebiteľa podľa § 5a
Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/EHS) /pozn. súdu: žalobkyňa poukázala na neexistujúci §/.

8. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom žalobkyňa predložila (iba) listiny týkajúce sa
zmluvyodieloavytýkanýchváddielapredloženéužpredtýmvrámcisvojichpredchádzajúcichvyjadrení,
a ďalej informatívne výpisy z OR SR týkajúce sa spoločností NEDELER s.r.o. a NEDELER services
s.r.o., listiny o svojich platbách žalovanému a výpis zo stránky L. za rok 2024 týkajúci sa žalovaného (ojeho celkových výnosoch 488.890,- Eur, zisku 11.410,- Eur, aktívach 240.166,- Eur, vlastnom kapitále
130.325,- Eur a celkovej zadlženosti 45,74 %).

9. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas

Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

11. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,

sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca

v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

13. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

14. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový

stav aplikovať.

15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336
ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa

§ 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne
právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany (konkrétnym konaním
alebo činnosťou druhej strany v budúcnosti, ktorým chce zabrániť, a ktorých hrozbu musí nielen
tvrdiť, ale aj osvedčiť) navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej aleboťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych
vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Jeho navrhovateľ
teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku (vrátane

jeho podstaty a rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana
(presný a úplný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností –
vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne
relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), avšak zároveň musí tvrdiť a osvedčiť aj
skutočnosti o naliehavej potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom, resp. o nebezpečenstve

bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe
neodkladnej úpravy (vrátane jej naliehavosti, primeranosti a rozsahu). Inými slovami - podmienkou pre
vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie práva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad,
a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany
vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia
právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

16. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe
osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané
neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje

tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto
možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho
právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi
skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne

potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj primeraný,
keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len
v potrebnom neodkladnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne
dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ
má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že toto jeho potencionálne právo je reálne

(podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich)
ohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov strán je tak potrebná, pričom sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie

odklad (NS SR sp. zn. 5Obdo3/2009). Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby
bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych
úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku
ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej
alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane (NS SR sp. zn. 6CdoPr2/2023). Nariadenie je

podmienené osvedčením (preukázanie sa nevyžaduje), že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by právo strany bolo ohrozené (NS SR sp. zn. 1Obdo/79/2020).

18. Napokon aj Ústavný súd SR už dávnejšie konštatoval, že pri rozhodnutí o predbežnom opatrení,
ktorým sa má uložiť zákaz dispozície s nehnuteľnosťou (pozn. súdu: prípadne, obdobne tak ako je tomu

v tomto prípade, s iným vecami, ktoré sú navyše v návrhu vymedzené iba všeobecne – genericky),
musí byť podmienka naliehavej potreby dočasnej úpravy preukázaná reálnym nakladaním s predmetom
sporu, nestačí iba jeho abstraktná možnosť (sp. zn. III. ÚS 298/08), a akceptoval rozhodnutie krajského
súdu, z ktorého uviedol, že bez osvedčenia reálnej hrozby v dôsledku konkrétneho a aktuálneho konania
odporcu nemôže byť navrhovateľ úspešný (sp. zn. I.ÚS 114/2022).

19. V danom prípade súd považuje súd predložený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia za nedôvodný. V prvom rade súd poukazuje na to, že zo skutočností uvedených žalobkyňou
v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho účelom by mala jej ochrana pred
tým, aby výkon budúceho súdneho rozhodnutia nebol zmarený, resp. vážne ohrozený, avšak nevyplýva

zneho,žebytento(sledovaný)účelnebolomožnédosiahnuťzabezpečovacímopatrením,čojevzmysle
ust. § 324 ods. 3 CSP základný predpoklad, bez ktorého neodkladné opatrenie nariadiť nemožno.20. Okrem toho žalobkyňa vôbec neuviedla a nijako neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti alebo
indícieokrokochčiplánochžalovanéhosvedčiaceotom,žebynejakéjejkonkrétnezáujmyalebonejaká
budúca exekúcia súvisiace s jej sporom so žalovaným o jeho zodpovednosti za ňou tvrdené vady diela

boli bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia priamo (vážne a nezvratne) ohrozené, a teda
prečo je ňou navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko
napraviteľná ujma jej bez jeho nariadenia bezprostredne hrozí, a zároveň (tak ako bolo naznačené
už vyššie) prečo by prípadne sledovaný účel (ochranu majetku či prípadnej exekúcie) nebolo možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

21. Žalobkyňa potrebu neodkladného opatrenia odôvodnila obavou, že výkon budúceho rozhodnutia
bude zmarený, resp. vážne ohrozený s poukazom na celkovú zadlženosť žalovaného 45,74%, na obavu
z riadeného útlmu činnosti, na jeho ďalšie spory a na obavu, že získané prostriedky odčerpáva z účtov
na personálne prepojené subjekty bez toho, že by reálnu existenciu tohto rizika osvedčila nejakými
konkrétnymiskutočnosťamivkonanížalovaného.Nadruhejstranepritomprávežalobkyňounavrhované

neodkladné opatrenie, spočívajúce v obmedzení žalovaného disponovať s jeho prostriedkami, by mohlo
viesť k porušovaniu jeho povinností či platobnej neschopnosti voči jeho (ostatným) veriteľom, prípadne
k útlmu jeho činnosti. V súvislosti so všeobecným obavami žalobkyne o tom, že by žalovaný mohol
eventuálne so svojim majetkom nakladať spôsobom poškodzujúcim záujmy žalobkyne pritom súd
poukazuje aj na to, že takéto úkony žalovaného (ktorého úmysel žalobkyňa nejako neosvedčila), ak by

k nim aj došlo a neboli ekvivalentné plneniu protistrany, by boli eventuálne v zmysle ust. § 42a OZ aj
odporovateľné, žalobkyňa by ich mohla napadnúť, a žiadna bezprostredná ujma (nenapraviteľná alebo
ťažko nahraditeľná škoda, podstatné zhoršenie jej právnej pozície, alebo vznik nenávratného stavu
v právnych vzťahoch strán) jej bez navrhovaného neodkladného opatrenia nehrozí, resp. žalobkyňa ju
v súvislostiach tohto prípadu bližšie nevysvetlila.

22. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by sme akceptovali názor, že už samotná (eventuálna)
pohľadávka žalobcu (nech by aj bola akokoľvek vysoká), a nedostatok informácií o ekonomickej situácii
a majetkových pomeroch (eventuálneho) dlžníka, hoci by mal aj ďalšie záväzky, bez toho aby boli
osvedčené (a v tomto prípade dokonca aspoň čo i len tvrdené) akékoľvek konkrétne skutočnosti či

kroky (eventuálneho) dlžníka ohrozujúce jej možnú budúcu exekúciu, by mali odôvodňovať vydanie
neodkladného opatrenia (ktorým sa dlžníkovi zakáže nakladať s majetkom alebo jeho časťou), tak
v takom prípade prakticky vždy, v prípade akejkoľvek potenciálnej pohľadávky, ak by bola osvedčená
a nebola (dostatočne) zabezpečená (záložným právom alebo inak), tak by sa vlastne malo v každom
súdnom konaní na návrh (potenciálneho) veriteľa zrejme vydať neodkladné opatrenie, čo je zjavný

nezmysel.

23. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda jednak nielen hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku o ktorý v konaní ide, ale aj osvedčenie obavy, že ide o taký
stav, že bez navrhovaného neodkladného opatrenia by boli pomery strán, resp. exekúcia, vzhľadom

na nejaké konkrétne skutočnosti, reálne vážne ohrozené. , a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím nariadením. Nestačí teda osvedčiť len to, že veriteľ má snáď voči dlžníkovi eventuálne
(hoci aj značnú) peňažnú pohľadávku (o ktorej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté), a jednoduchú
neistotu o úhrade dlhu (o ktorom ešte nebolo právoplatne rozhodnuté), ale vysvetliť a osvedčiť aj
potrebutoho,abybolipomeryupravenénavrhovanýmspôsobom,aleboobavu,žebudúcaexekúciatejto

pohľadávky je, vzhľadom na nejaké ďalšie konkrétne skutočnosti s ich možným negatívnym vplyvom
na prípadný nútený výkon práva, ohrozená (teda osvedčiť obavu, že nútené vymoženie peňažnej
pohľadávky, o ktorú v konaní ide, resp. pôjde – v tomto prípade eventuálne zaplatenie zmluvnej pokuty
- bude ohrozené). Inak by zákon možnosť vydania neodkladného opatrenia viazal už na samotné
osvedčenie práva (a nie aj na vysvetlenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia

bude ohrozená) vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ nemá jednoducho (nikdy) istotu, že jeho peňažná
pohľadávka bude v budúcnosti uspokojená. Súdy by tak potom ale mali vydať neodkladné opatrenie
vždy, keď ich veriteľ o to požiada, svoje právo osvedčí a nemá istotu, či jeho pohľadávka bude neskôr
uspokojená (čo nemá prakticky nikdy), čo je zjavný nezmysel. V súvislostiach tohto prípadu teda nestačí
len osvedčenie dlhu a jednoduchá neistota jeho úhrady, ale musí byť osvedčená (ďalšími konkrétnymi

skutočnosťami) aj konkrétna potreba neodkladnej úpravy resp. dôvodná obava (nie len neistota), že
exekúcia bude ohrozená, a zároveň že (tento) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), čo sa však v danom prípade nestalo. Z týchto dôvodov preto súd taktoskutkovo a právne vymedzený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako zjavne nedôvodný
zamietol.

24. Vo vzťahu ku trovám konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na
náhradu trov celého konania ako výdavkov preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, vrátane nároku na náhradu trov konania o
neodkladnom opatrení, rozhodne súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa

konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).