Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/893/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120341583
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120341583.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnej: A. B.
C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky vo výške 261,78
Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mário Mičák, so sídlom exekútorského

úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. 217EX 390/20, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/893/2020 zo dňa 21. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/893/2020 zo
dňa 21. 01. 2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/893/2020 zo dňa 21. 01. 2026 vyššia súdna

úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie
odôvodnila tým, že po preskúmaní vyjadrenia predloženého súdnym exekútorom povereným na
vykonanie tejto exekúcie zistila, že súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval majetok, resp.
príjmy povinnej podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách, v Sociálnej poisťovni a vykonával
zisťovanie majetku, resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny
exekútor zistil lustráciou v Sociálnej poisťovni, že povinná je nezamestnaná a od 01. 12. 2019 je

evidovaná ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov. Povinná nemá vedený účet v žiadnej banke.
Taktiež zistil, že povinná nevlastní žiadne motorové vozidlá. Súdny exekútor tiež zistil, že povinná nie
je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie (07. 08. 2025)
nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp. splneniu vymáhaného nároku zo strany povinnej v tejto konkrétnej
exekúcii, pričom poverený súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku, resp. príjmoch
povinnej, ktoré by exekúcii podliehali. Z uvedeného teda vyplýva, že súdny exekútor postupoval správne.

Vpodanýchnámietkach,podľanázoruvyššejsúdnejúradníčky,oprávnenýneuviedolpostačujúcidôvod,
na základe ktorého by bolo možné čo i len predpokladať nesprávne vydané upovedomenie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť fyzickej osoby. V prípade, že oprávnený nebol spokojný s vedením exekúcie
povereným súdnym exekútorom, mal možnosť v zmysle § 34 ods. 2 Exekučného poriadku, podať návrh
na zmenu súdneho exekútora. Vyššia súdna úradníčka konštatovala, že v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o

zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie, t. j.
doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá
veta Exekučného poriadku), dňa 27. 07. 2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení
exekúcie, dňa 07. 08. 2025 uplynulo 5 rokov. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie
nevymohol ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného
konania. Keďže súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu

ustanovenú zákonom (5 rokov od začatia exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinnej, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konaniapovereného súdneho exekútora, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie
upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť
povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení

exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť. Podľa oprávneného, konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre
zastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol, z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z

upovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal
exekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane
dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku
podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore
s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného
a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak

nebola ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení
exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie
aj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad
165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich
speňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a

práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané
speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z
§ 59 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie
majetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného
majetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných

zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého
mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem
zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani nemá
možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií, ktoré možnosti má v plnej miere exekútor.
V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na

základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek
preddavkov ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať.
Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre
zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky, zhodnotenia
exekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie

všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 vyhlášky
MS SR č. 68/2017 Z.z. Aj z vyjadrenia exekútora je zrejmé, že exekútor nikdy povinného nenavštívil v
jeho obydlí a nezistil reálny stav hnuteľného majetku povinného a úvahy o nákladoch jeho speňaženia
sú tak hypotetické. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať
hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetko

majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti
práva v Slovenskej republiky by mali byť súdny exekútori tí poslední ktorí „od stola“ prístupom ešte
znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával
dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na
práva povinných. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému

bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie
exekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon
exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne
odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie
formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom

výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.

3. Súdny exekútor k podanej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie súdu ako aj UoZE s výzvou
oprávnenému na zaplatenie náhrady výdavkov je: 1. súd (vsú) mal správne námietky povinného proti
UoZE pre zmeškanie lehoty zamietnuť, inak je napadnuté uznesenie súdu ako aj UoZE, 2. vecne

správne, presvedčivé, dostatočne a riadne odôvodnené,
3. v súlade s obsahom spisu súdneho exekútora, 4. v súlade s citovanými kogentnými ust. Exekučného
poriadku a vyhl. MS SR č. 68/25017 Z. z., 5. v súlade s judikatúrou OS BB (ktorá je súdu ako aj
súdnemu exekútorovi známa z vlastnej činnosti), 6. v súlade s princípom predvídateľnosti, keďžesúd rozhodol v skutkovo a právne porovnateľnej veci obdobne, rešpektujúc princíp právnej istoty
(nález ÚS SR č.k. I. ÚS 33/2012 zo dňa 6.3.2012), 7. v súlade s judikatúrou ÚS SR (napr. nález
ÚS SR č.k. III. ÚS 311/2007 zo dňa 24.4.2008), t.j. súd ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob

hodnotenia dôkazov a vyvodené právne závery, ktoré sú v súlade so skutkovými zisteniami, 8. v súlade
s dôvodovou správou k Exekučnému poriadku, 9. v súlade s komentárom F., G., E., H. a kol. Exekučný
poriadok. Komentár. 3 vydanie. C.H. Beck, 2018. Oprávnený v námietkach proti UoZE ani v sťažnosti
proti citovanému uzneseniu, ktorým súd námietky oprávneného proti UoZE zamietol, neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie UoZE, resp. vyhovenie námietkam proti UoZE.

Súdny exekútor odkazuje na svoje podrobné a rozsiahle vyjadrenie zo dňa 1.9.2025 k námietkam
oprávneného proti UoZE, ako aj na vyjadrenie zo dňa 20.1.2026, v ktorom súd opakovane upozornil
na skutočnosť, že oprávnený podal námietky proti UoZE po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, pričom
podľa kogentného ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku „V exekučnom konaní nemožno
odpustiť zmeškanie lehôt.“. Súd je v zmysle kogentného ust. § 242 CSP z úradnej povinnosti (ex offo)
analogicky skúmať, či boli námietky proti UoZE podané včas, až potom sa zaoberať vecným obsahom

námietok. Súdny exekútor sa v celom rozsahu týchto vyjadrení pridržiava.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

12. V prvom rade musí sťažnostný súd poukázať na skutočnosť, že oprávnený podal námietky

proti upovedomeniu o zastavení exekúcie oneskorene, čo zjavne ušlo pozornosti vyššej súdnej
úradníčky.Uvedenépochybenievšaksťažnostnýsúdnevyhodnotilakodôvodprezrušenienapadnutého
uznesenia, keďže vo výroku je napadnuté uznesenie vecne správne a jeho zrušením by procesné
postavenie oprávneného nezlepšilo.13. Vo vzťahu k včasnosti námietok sťažnostný súd poukazuje na to, že v zmysle Exekučného poriadku
námietky predstavujú prostriedok procesnej obrany proti upovedomeniu o zatavení exekúcie vydanom

súdnym exekútorom podľa § 61n Exekučného poriadku. Vo vzťahu k podaným námietkam súd z úradnej
povinnosti skúma v prvom rade to či námietky sú prípustné, či ich podala oprávnená osoba a či boli
podané v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok (t.j. 15 dní od doručenia upovedomenia).
Nedostatok v niektorej z uvedených podmienok je dôvodom pre zamietnutie sťažnosti bez toho, aby
sa súd prvej inštancie zaoberal vecnými dôvodmi podaných námietok. Lehota na podanie námietok je

zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného
práva, uplatniť námietky. Námietky podané po uplynutí zákonnej lehoty sú preto neprípustné a treba
ich zamietnuť.

14. Súd prvej inštancie z podkladov predložených súdnym exekútorom zistil, že Upovedomenie o
zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 217EX 390/20 zo dňa 13. 08.

2025 bolo oprávnenému doručené dňa 08. 08. 2025. Z uvedeného vyplýva, že pätnásty deň lehoty na
podanie námietok pripadol na deň 25. 08. 2025. Keďže oprávnený podal námietky dňa 28. 08. 2025
(o čom svedčí časová pečiatka elektronického podpisu na podaných námietkach), predmetné námietky
podal jednoznačne po zákonom stanovenej lehote. Vyššia súdna úradníčka tak mala správne námietky
oprávneného zamietnuť ako podané po lehote (Exekučný poriadok v tomto prípade neupravuje iný

spôsob rozhodnutia, napr. odmietnutie námietok) a nemala sa týmito námietkami vecne zaoberať.

15. Nad rámec vyššie uvedeného však musí sťažnostný súd tiež konštatovať, že po oboznámení sa
s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že
nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Ďalšie

vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinnej resp. na tom,
že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste
bydliska povinnej. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste
bydliska povinnej sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom

hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také
hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač,
počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený.
Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu
oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť,

že vedomosť o majetkových pomeroch povinnej súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen
fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie
urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinnej aj bez zisťovania v mieste
bydliska povinnej, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností.
Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol

vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade
vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Z vykonaných
lustrácií v predmetnej exekúcii však vyplýva, že povinná toho času nedisponuje žiadnym príjmom
či majetkom väčšej hodnoty. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinnej mohli
nachádzať hodnotné hnuteľné veci, tak nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve

naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž
podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť
povinnosť úhrady trov exekučného konania.

16. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii

reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z
tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinná môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo
speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinnej.
Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak
sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď
aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinná nejaký majetok mala, tento majetok
speňažiť, pretože z tohto výťažku mu vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričompri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá
náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré mu vznikajú
v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej

osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinná nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny
exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

17. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor

pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinnej dostatočne preskúmal a
rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinnej, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom.

18. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).