Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520200004
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7520200004.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SpisovaZnacka

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcov: 1. A. B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, 2. E. F. C. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. XX, 3. H. C. C. B., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX I. XX, 4. J. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, 5. K. G. C. B., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX L. XX, 6. K. M., nar. X.X.XXXX, M., N. X, 7. K. O., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, 8. D. O., nar.

XX.X.XXXX, C. XX, 9. N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 10. K. M., nar. XX.X.XXXX, M., J. XXXX/
XX, 11. B. N., nar. XX.X.XXXX, C. XX, 12. F. M., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, 13. B. P., nar. XX.X.XXXX,
M., J. XXX/X, 14. Q. M., nar. X.X.XXXX, C. XX, 15. D. R. C. F., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, XXX
XX Q., 16. P. J. C. F., nar. 3, 02.08.1963, G. XXXX/XXX XX Q., 17. B. S., nar. X.X.XXXX, P. - T. XX,
18. Q. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX U. XXX, žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 12., 13., 14., 15.,
16., 17., 18. rade zastúpený JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 16, Košice
proti žalovanej: Obec Rankovce, Rankovce 10, 044 45 Rankovce, zast. JUDr. Jurajom Ferenčíkom,

advokátom, so sídlom Krivá 23, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

SpisovaZnacka

I. Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľovi 1/ K. B. C. B., narodený XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX,
občan SR, bytom C. XX, XXX XX, SR, zomrel XX.XX.XXXX patria v podiele 2400/241200 k celku a
200/241200 k celku, spolu 2600/241200 k celku

žalobca 2/ K. M. C. I., narodená XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, občan SR, bytom N. X, XXX XX M.,
SR je vlastníkom v podiele 1200/241200 k celku a 3000/241200 k celku, spolu 4200/241200 k celku

žalobca 3/ K. O. C. O., narodený XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, občan SR, bytom C. XX, XXX XX,
SR je vlastníkom v podiele 600/241200 k celku a 3300/241200 k celku, spolu 3900/241200 k celku

žalobca 4/ D. O. C. O., narodený XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX občan SR, bytom C. XX, XXX XX,
SR je vlastníkom v podiele 2600/241200 k celku a 4800/241200 k celku, spolu 7400/241200 k celku

do dedičstva po poručiteľke 5/ U. F. C. F., narodená XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom
C. XX, XXX XX, J., zomrela XX.XX.XXXX patria v podiele spolu 2110/241200 k celku

žalobca 6/ K. M. C. M., narodený XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom J. XXXX/XX,

XXX XX M., SR je vlastníkom v podiele spolu 2880/241200 k celkužalobca 7/ B. N. C. N., narodený XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom C. XX, XXX XX,
SR je vlastníkom v podiele 20/603 k celku t. j. spolu 8000/241200 k celku

žalobca 8/ F. M. C. M., narodená XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom C. XX, XXX XX,
SR je vlastníkom v podiele spolu 2600/241200 k celku

žalobca 9/ B. P. C. V., narodená XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom J. XXX/X, XXX
XX M., SR je vlastníkom v podiele 1200/241200 k celku, 120/241200 k celku, 200/241200 k celku, spolu

1520/241200 k celku

žalobca 10/ Q. M. C. M., narodený XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, SR, bytom C. XX, XXX XX, SR
je vlastníkom v podiele 2600/241200 k celku, 100/241200 k celku, spolu 2700/241200 k celku

do dedičstva po poručiteľovi 11/ E. F. C. F., narodený XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, občan SR,

bytom C. XX, XXX XX, SR, zomrelý 22.10.2021 patria v podiele spolu 4850/241200 k celku

do dedičstva po poručiteľovi 12/, 13/ W. M. C. F., narodená XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, občan SR,
bytom P. - T. XX, zomrelá 09.12.2013 patria v podiele spolu 2400/241200 k celku

nehnuteľnosti vedených Okresným úradom Košice-okolie, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. X pre
k. ú. C., obec C., okres M. R. ako

parcela KN-C č. XX/X, trvalý trávnatý porast, o výmere 725 m2
parcela KN-C č. XX, zastavaná plocha, o výmere 48 m2

parcela KN-C č. XX, trvalý trávnatý porast , o výmere 47 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha, o výmere 51 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha, o výmere 54 m2
parcela KN-C č. XXX, zastavaná plocha, o výmere 62 m2
parcela KN-C č. XXX, zastavaná plocha, o výmere 62 m2

parcela KN-C č. XXX, zastavaná plocha, o výmere 96 m2
parcela KN-C č. XXX, zastavaná plocha, o výmere 58 m2
parcela KN-C č. XXX/X, ovocný sad, o výmere 1 672 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 91 m2
parcela KN-C č. XXX/X, ovocný sad, o výmere 132 m2

parcela KN-C č. XXX/X, ovocný sad, o výmere 74 m2
parcela KN-C č. XXX/X, ovocný sad, o výmere 153 m2
parcela KN-C č. XXX/X, ovocný sad, o výmere 109 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1402 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 285 m2

parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 391 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 205 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 275 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 102 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 329 m2

parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 245 m2
parcela KN-C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 213 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 213 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 294 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 199 m2

parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 221 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 238 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 199 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 95 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 259 m2

parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 183 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 543 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 242 m2
parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 192 m2parcela KN-C č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 638 m2
parcela KN-C č. XXX/ X trvalý trávny porast, o výmere 896 m2
parcela KN-C č. XXX/ X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2632 m2

parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 3696 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 151 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 148 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 203 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX ostatná plocha, o výmere 333 m2

parcela KN-C č. XXX/ XX ostatná plocha, o výmere 219 m2
parcela KN-C č. XXX/ X ostatná plocha, o výmere 456 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 49 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 424 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 286 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX ostatná plocha, o výmere 391 m2

parcela KN-C č. XXX/ XX ostatná plocha, o výmere 387 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 549 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 202 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 452 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 329 m2

parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 346 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 513 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 635 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 1138 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 551 m2

parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 452 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 532 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 177 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 205 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 217 m2

parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 14 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 16 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX ostatná plocha, o výmere 240 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 1088 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 209 m2

parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 82 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 561 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 320 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 317 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 84 m2

parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 60 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 207 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 250 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 114 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 127 m2

parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 100 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 974 m2
parcela KN-C č. XXX/ XX trvalý trávny porast, o výmere 200 m2.

II. Žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka1. Žalobcovia sa podanou žalobou dňa 2.1.2020 domáhali voči žalovanej určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že obec Rankovce (žalovaná) si notárskou zápisnicou č. N 123/2010, Nz
13548/2010zodňa24.3.2010dalaosvedčiťnadobudnutievlastníckehoprávavpodiele1/1kcelkukKN-
C parcelám v k.ú. C. spolu o výmere 38.530 m2 vytvoreným geometrickým plánom č. 11/2010 zo dňa
24.3.2010, overeným 16.4.2010 z pôvodnej KN-E parcely č. XXX, trvalý trávnatý porast o výmere 68.904
m2, vedenej na LV č.XXX, v spoluvlastníctve podielnikov pozemkovej a lesnej spoločnosti Rankovce,

vrátanežalobcov.VyhlásenieprednotáromovydržaníučinilavtedajšiastarostkaobceD.M.bezosobnej
prítomnosti v zastúpení advokáta JUDr. Juraja Ferenčíka. Po zápise vlastníckeho práva boli vytvorené
na ploche parciel ďalšie parcely, ktoré toho času sú už na samostatných listoch vlastníctva. V danom
prípade majetkové vyporiadanie medzi obcou a pozemkovým spoločenstvom pred viac ako 10 rokmi
malo podľa vyhlásenia obce založiť jej dobromyseľnú držbu, že jej pozemky patria. Žalobcovia ďalej
uviedli, že skutočnosti uvádzané v listinách pripojených k vyhláseniu o vydržaní označené v NZ nie sú

spôsobilé preukázať vznik a trvanie dobromyseľnej držby. Skutočnosť, že na časti sporných pozemkov
sa v čase osvedčenia vyhlásenia obce o vydržaní nachádzala rómska osada nezakladá držbu obce vo
vzťahu k týmto pozemkom. Obec mohla vedieť a vedela z dostupných verejných registrov, že pozemky
vlastnícky patria členom pozemkového spoločenstva ako ich spoluvlastníkom a nie pozemkovému
spoločenstvu. Rovnako mohla vedieť a vedela, že žiadne pozemkové spoločenstvo nie je oprávnené

disponovať vlastníctvom svojich členov a nie je spôsobilé uzatvárať dohody o majetkovoprávnom
vyporiadaní. Obec vydržaním nikdy nenadobudla do svojho vlastníctva sporné pozemky a nikdy sa
nestala ich vlastníkom a ani nemohla platne previesť kúpnymi zmluvami na ďalšie osoby. Jediným
prostriedkom nápravy stavu, keď nie sú ako skutočný vlastníci sporných pozemkov vedený v katastri
nehnuteľností ako vlastníci žalobcovia je určovacia žaloba a jedine určením vlastníckeho práva súdnym

rozhodnutím je možné dosiahnuť zmenu evidovaného stavu je daný naliehavý právny záujem žalobcov.
Žalobcovia napriek tomu žalobu obmedzili na uplatnenie si svojho vlastníckeho práva len k pozemkom,
ktoré sú toho času vedené vo vlastníctve žalovanej na LV č. X pre k.ú. C..

3. Žalobcovia k podanej žalobe pripojili dôkazy a to konkrétne súpis vlastníkov pôvodnej parcely

podľa stavu LV č. XXX, súpis parciel, notársku zápisnicu č. N 123/2010, Nz 13548/2010 zo dňa
21.4.2010, potvrdenie z 29.3.2010, výpis z registra pozemkových spoločenstiev z 12.6.2009, potvrdenie
z 29.3.2010, výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Rankovciach z 29.3.2010, geometrický plán
č. 11/2010 zo dňa 24.3.2010, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. X.

4. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že podľa ust. § 9 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách
sú členmi spoločenstva v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) až c) citovaného zákona, všetci vlastníci podielov
spoločnej nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že je zapísaných 223 podielnikov a neprichádza do úvahy, aby
na strane žalobcov vystupovali len žalobcovia. Zároveň zo samotnej žaloby, nie je preukázané, že
žalobcovia majú na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem. O tom, že pozemková a lesná

spoločnosť Rankovce mala záujem na odpredaji časti parc. č. XXXX pre obec Rankovce, svedčí aj
zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2006, ktorú podpísali štatutárny zástupcovia.
Sporné pozemky a ich vysporiadanie navrhoval už územný plán obce Rankovce vypracovaný v roku
2003, ktorý navrhoval na predmetných pozemkoch obytnú zástavbu a plánovanú výstavbu komunikácii,
kanalizácie a vodovodu. V roku 2013 obec Rankovce vstúpila do partnerstva s neziskovou organizáciou

ETP Slovensko, ktorá zabezpečila projekt svojpomocnej výstavby rodinných domov v predmetnej
lokalite. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom v plnom rozsahu.

5. Žalobcovia ďalej uviedli, že skutočnosť, že nehnuteľnosti boli pôvodne vo vlastníctve aj ďalších

spoluvlastníkov nezakladá nerozlučné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov pri žalobe o určenie
vlastníckeho práva a teda aktívne legitimovaným je ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov aj samostatne. Ďalej
podľa žalobcov žalovaná neuviedla žiadne argumenty, ktoré by označený dôvod naliehavého právneho
záujmu na určení spochybnili. Pokiaľ žalovaná poukazuje na užívanie pozemkov zástavbou, tak všetky
tvrdenia sú irelevantné z hľadiska skúmania podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:7. Žalobcovia prostredníctvo právneho zástupcu uviedli, že sa jedna o nehnuteľnosti v zmysle § 46 ods.1
Občianskeho zákonníka. Písomnú formu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Obec Rankovce
nepredložila žiadnu písomnú zmluvu, dohodu ani iný, v písomnej forme vyhotovený právny úkon, ktorý

by zakladal aspoň oprávnenosť držby uvedených nehnuteľnosti. Ďalej uviedli, že je v notárskej zápisnici
uvedené, že došlo medzi spoločenstvom a medzi obcou k majetko-právnemu vyporiadaniu, ale takúto
dohodu, ktorá musí byť písomná a z ktorej také vyporiadanie, aby obec mohla byť aspoň oprávneným
držiteľom, v prípade nehnuteľnosti písomne nikdy nepredložila. Zároveň uviedli, že spochybňujú, že by
oprávnenými držiteľmi boli, nie sú ani oprávnení a nie sú ani držitelia. Oprávnení nie sú preto, lebo

nemôžu mať za to, že by s vecou nakladali ako s vlastnou a držiteľmi nie sú preto, že ani nehnuteľnosť
nikdy neužívali.

8. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že žalobcovia nemajú v súdnom spore vecnú
legitimáciu a žalobcovia nepredložili a nemôžu predložiť naliehavý právny záujem a to z dôvodov,
že majetko-právne vysporiadanie pripadalo do úvahy jedine takouto formou, keďže tam figuruje

v pozemkovom spoločenstve okolo 220 podielových spoluvlastníkov. Ďalej uviedli, že na týchto
pozemkoch nikdy pozemkové spoločenstvo, vrátane členov, nikdy nevykonávalo činnosť podľa zák.
97/2013 o pozemkových spoločenstvách, lebo ju nemohlo vykonávať, pretože už v čase vydania
osvedčenia o vydržaní pozemkov na týchto miestach boli rozostavané a postavené domy v súlade s
územným plánom.

9. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

13. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do

jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

14. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

15. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

16. Podľa ust. § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec
vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si
odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

17. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

18. Podľa ust. § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti

rozhodnutia.19. Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

21. Podľa ust. § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa
použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

22. Predmetná žaloba je svojou povahou žalobou určovacou v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP.

23. Žaloba o určenie vlastníckeho práva predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka

má svoj základ v ust. § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujem
nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Procesným predpokladom úspešnosti
takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny
záujem na určení, či tu právo je alebo nie je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené

právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba, ktorou
sa strana domáhajúca určenia podľa § 137 písm. c/ CSP nemôže byť spravidla opodstatnená tam,
kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. a/ tohto ustanovenia. Aj v prípade kedy možno
žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým
vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tým prípadným

ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah
alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k
tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť

a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zák.č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len katastrálny zákon) je odôvodnený záver, že
právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo
mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľností je podkladom na
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (§ 34 ods.2 Katastrálneho zákona) je žaloba o určenie

vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty a skutočných právnych
vzťahov medzi účastníkmi.

24. Na základe vyššie uvedeného sa súd ustálil, že žalobcovia majú na určení vlastníckeho práva
naliehavý právny záujem.

25. Či sú strany sporu legitimované aj hmotno-právne, je otázkou meritórneho rozhodovania o žalobe.
Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je strana sporu subjektom práva
či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie žaloby. Je vecou
žalobcu, aby požiadavke vyplývajúcej z hmotného práva vyhovel a riadne označil žalovaného. Nie je

povinnosťou súdu poučovať žalobcu o tom, koho by mal podľa hmotného práva žalovať, keďže takéto
poučenie by presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo by v rozpore so zásadou
rovnosti strán zakotvenou v ust. čl. 6 CSP, ako aj v ust. čl. 37 ods.3 Listiny základných práv a slobôd
a čl. 47 Ústavy SR.

26. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, keď je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane
subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotného právneho opatrenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca

tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových
strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2Cdo 205/2009).27. Nakoľko otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcej z hmotného práva, povinnosťou súdu nie
je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty, resp. všetky subjekty, ktoré sú

nositeľmi hmotno-právnych povinnosti a musia byť sporovými stranami. Takýto nedostatok bez ďalšieho
vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex
offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy
vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp.zn.
6Co 110/2017).

28. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou žalovanej, čo sa týka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcov v predmetnom konaní a dospel k záveru, že žalobcovia sú subjektami práva vyplývajúceho
z hmotného práva a sú aktívne vecne legitimovaní z dôvodu, že každý zo spoluvlastníkov a členov
pozemkového spoločenstva je oprávnený na podanie určovacej žaloby v predmetnom konaní a každý
má samostatné právo na podanie určovacej žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd

za to, že námietka žalovanej nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov je nedôvodná. Súd
zároveň poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. 16C/264/2014 zo dňa 21.5.2018
v obdobnej veci, kde súd v odseku 33 rozsudku konštatoval, že vo veciach týkajúcich sa nadobúdania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, žalobu
môžu podať samotní členovia spoločenstva a ich zákonným zástupcom v konaní je výbor pozemkového

spoločenstva. S vyššie uvedenými tvrdeniami súdu v predmetnom rozsudku sa následne stotožnil aj
Krajský súd Košiciach vo svojom rozsudku sp. zn. 9Co/153/2020 zo dňa 23.3.2022, ktorým rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil.

29. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,

že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.
novembra 2018).

30. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. marca 2011,
sp. zn. 5 Cdo 30/2010).

31. Inštitút držby upravený v § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení vychádza
z ustanoveného výkladu a konštantnej judikatúry, ktoré definujú oprávnenú držbu ako jednu z
nevyhnutných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ako faktické ovládanie vecí
spojené s vôľou nakladať s touto vecou ako s vlastnou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Prioprávnenej držbe teda musia byť splnené 3 základné zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené
kumulatívne, t.j. všetky súčasne a nesplnením čo i len jednej z nich nie je možné považovať držbu
za oprávnenú. Týmito podmienkami sú: 1. faktické ovládanie vecí, t.j. panstvo nad vecou, 2. vôľa

nakladať s vecou ako so svojou vlastnou, t.j. správať sa k veci tak ako by držiteľovi vlastnícky patrila
a 3. dobrá viera, že vec držiteľovi patrí, pričom túto dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne
a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa vecí.
Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno síce priamo dokázať, možno však o nej
usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim

kritériomje,čidržiteľvecíprinormálnejopatrností,ktorúmožnosozreteľomnaokolnostidanéhoprípadu
rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky
ovláda, aj patrí. Okolností, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní
preukázať držiteľ vecí. Strata dobromyseľnosti držiteľa vecí nastane v okamihu, keď sa dozvedel o
skutočnostiach,ktorézhľadiskaobjektívnehoposudzovaniamuseliunehodôvodnevzbudiťpochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou,

musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá spoľahlivo usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

32.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za
vlastníka vecí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby vecí patrí aj okolnosť
ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže
byť samo o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008).

33. Súd v predmetnej veci posudzoval spornú otázku medzi sporovými stranami týkajúcej sa vydržania
sporných nehnuteľností na základe skutočností tvrdeným žalobcami v žalobnom návrhu a to konkrétne
otázku dobromyseľnosti žalovanej a teda oprávnenej držby sporných nehnuteľností a aj samotnej
držby, na základe ktorej malo dôjsť k vydržaniu pozemkov zo strany žalovanej. Z predloženej notárskej

zápisnice č. N 123/2010, ktorou notár osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej vyplýva,
že v tom čase bolo vedené spoluvlastníctvo spolupodielníkov pozemkového spoločenstva Rankovce
a medzi obcou a pozemkovým spoločenstvom došlo k majetkoprávnemu vyporiadaniu, podľa ktorého
uvedené pozemky nadobudla obec Rankovce (žalovaná) pred viac ako 10 rokmi a počínajúc od tohto
obdobia sa obec považovala za vlastníčku pozemkov. Ďalej z nej vyplýva, že do držby pozemkov

obec vstúpila najneskôr 1.1.2000, kedy jej začala plynúť 10 ročná vydržacia lehota, ktorá uplynula dňa
1.1.2010, kedy sa obec stala vlastníčkou pozemkov zo zákona.

34. Po preštudovaní predmetnej zápisnice o vydržaní súd nezistil na základe akého právneho titulu
nadobudla žalovaná predmetné sporné pozemky, ktoré mala fakticky ovládať a mať panstvo nad

vecou, čo v konaní žalovaná žiadnym spôsobom súdu nepreukázala a zároveň súd nemal na
základe predmetnej notárskej zápisnice preukázané, že by žalovaná sporné pozemky akýmkoľvek
spôsobom užívala ako vlastné a nakladala s vecou ako vlastnou, keďže v konaní jednoznačne
vyplynulo, že na predmetných pozemkov v tom čase sa nachádzala osada, ktorá podľa žalobcov
nezakladá držbu žalovanej (obce), s čím sa súd v plnom rozsahu stotožnil. Súd sa rovnako stotožnil

aj s tvrdeniami žalobcov, ktorí uviedli, že žalovaná (obec) v tom čase mohla a mala vedieť z verejných
registrov a zákonov vtedy platných, že predmetné sporné pozemky v tom čase patria všetkým členom
pozemkového spoločenstva, ako ich spoluvlastníkom a nemôžu patriť pozemkovému spoločenstvu,
ktoré zároveň nebolo oprávnené uzatvárať dohody.

35. Po preskúmaní všetkých podmienok, ktoré musia byť splnené pre existenciu oprávnenej držby má
súd za to, že držbu žalovanej k predmetných nehnuteľnostiam od 1.1.2000 nemožno považovať za
dobromyseľnú (oprávnenú). Súd k vyššie uvedenú dospel na základe predložených listinných dôkazov,
ako aj tvrdení jednotlivých strán sporu, kde žalobcovia preukázali, že žalovaná sporné pozemky nemala
v oprávnenej držbe, resp. nebola vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dobromyseľná od začiatku

plynutia vydržacej 10 ročnej doby.

36. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovanej nesvedčí žiadny oprávnený nadobúdací titul
k predmetným pozemkom a pozemkové spoločenstvo v danom prípade nemalo oprávnenie (žiadnenevyplýva zo zákona) disponovať vlastníckym právo jeho členov. Na základe uvedeného má súd za
to, že v rozsahu oprávnení pozemkového spoločenstva nebolo oprávnenie disponovať alebo nejakým
spôsobom nakladať s vlastníckym právom jeho členov a tým podľa súdu, nemohol platne uzatvoriť

dohodu o majetkovom vyporiadaní so žalovanou. Súd má za to, že uvedená skutočnosť, nemohla
založiť ani dobromyseľnú (oprávnenú) držbu žalovanej k sporným pozemkom a preto žalovaná v konaní
neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a preto súd žalobu považoval za dôvodnú.

37. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2008, sp. zn. I. ÚS
241/07-44).

38. Teóriaprocesnéhoprávapodmieňujeúspechstranyvsporeunesenímdvochbremien.Idejednak

o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie
určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila

dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany

sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu
sporunepriaznivérozhodnutie.Abystranasporumohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda

tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá

povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je
v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.43. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s tým, že
nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP boli žalobcovia v konaní v plnom rozsahu úspešní, preto
súd žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 100%.

Poučenie:

SpisovaZnacka

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať

odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. Lehota na podanie odvolania
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.