Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125203395
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125203395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 588,63 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/17/2025-33 zo
dňa 01. septembra 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III..

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 14.05.2025, č.k. 20C/17/2025- 20 v
plnom rozsahu.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalobkyňa n e m á právo na náhradu
trov konania.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 3 odsek 1, 2 písm. a), b), c), § 5 odsek 2, § 9 odsek 7
písm. d), § 23 odsek 1 písm. c), odsek 5 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o zdravotnom poistení“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z toho dôvodu, že žalovaný si ako zákonný zástupca C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, nesplnil povinnosť podľa § 23 odsek 5 Zákona o zdravotnom poistení a neoznámil
príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného
zdravotného poistenia (§ 5 odsek 2 a 3). Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi za preukázané, že C.
C., nar. XX.XX.XXXX, bol od 01.07.2008 do 21.08.2008 a od 25.06.2009 - nepretržite, poistený v inom

štáte EÚ - M. republika. Žalobca síce preukázal, že C. C., nar. XX.XX.XXXX, bol zdravotne poistený v
cudzine, avšak nebolo preukázané, aby sa dlhodobo zdržiaval v cudzine, t.j. dlhšie ako šesť po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov. K. vyvracia to, že C. C., nar. XX.XX.XXXX bol poistený v cudzine
iba od 01.07.2008 do 21.08.2008 a taktiež to, že bol viackrát ošetrený v H. v období od 25.09.2008, čovyplývazvýpisuzúčtuod01.07.2008do29.06.2023.Nebolataksplnenápodmienkadlhodobéhopobytu
vcudzineateda01.07.2008nezaniklopoistenieC.oviC.vi,nar.XX.XX.XXXX.Žalovanémutaknevznikla
oznamovacia povinnosť ako zákonnému zástupcovi podľa § 23 odsek 5 Zákona o zdravotnom poistení.

C.ovi C.vi, nar. XX.XX.XXXX, mohlo zaniknúť poistenie až od 25.06.2009, t.j. od kedy bol nepretržite
poistený v cudzine, čo by nasvedčovalo tomu, že sa dlhodobo zdržiaval v cudzine, avšak tento už bol v
tom čase plnoletý a teda to bol on, kto by bol povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr
do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia. Súd prvej inštancie
teda žalobu voči žalovanému z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

4. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zruší a vráti
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že počas obdobia, ktoré trvá od
zániku zdravotného poistenia až do dňa oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti poistencom,

zdravotná poisťovňa dotknutú osobu nesprávne eviduje ako svojho poistenca a uhrádza za takúto osobu
náklady zdravotnej starostlivosti, hoci táto osoba v skutočnosti poistencom danej poisťovne nie je. Tým
u zdravotnej poisťovne dochádza k vzniku majetkovej škody, ktorej náhradu je oprávnená uplatňovať
si voči zodpovednej osobe v zmysle ustanovenia § 9 odsek 7 písm. d) Zákona o zdravotnom poistení.
Žalovaný ako zákonný zástupca maloletého si svoju zákonnú povinnosť voči žalobcovi nesplnil vôbec,

žalobca sa dozvedel o poistení maloletého v zahraničí prostredníctvom oznámenia príslušnej inštitúcie
v zahraničí - VšZP H. HL:M, doručeného žalobcovi dňa 29.06.2023 - formulár E104 CZ. Na základe
týchto skutočností žalobca odhlásil poistenca zo zdravotného poistenia v SR. Žalobca si dňa 08.10.2025
opätovne preveril prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou register aktuálny
k 12.09.2025 s výsledkom, že maloletý má v centrálnom registri poistencov ukončený poistný vzťah ku

dňu 30.06.2008 v poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. z dôvodu: ukončenie poistného vzťahu
v prípade, že slovenský zamestnanec alebo SZČO vykonáva prácu mimo územia SR. Žalobca požiadal
dňa 07.10.2025 prostredníctvom formuláru U R. H. HL.M, aby žalobcovi uviedla, z akého titulu bol
maloletývuvedenýchobdobiachunichpoistený.Dňa08.10.2025obdŕžalžalobcaodpoveď,vktorejbolo
uvedené, že maloletý bol u nich poistený z dôvodu zamestnania vo všetkých obdobiach. Z uvedených

skutočností vyplýva, že maloletý bol poistený z titulu zamestnania a teda došlo k zániku jeho poistenia
na Slovensku v zmysle ustanovenia § 3 odsek 2 písm. a).

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia §
379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam, namietanou inou vadou konania, ktorá by mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (k tomu pozri II.ÚS 78/05).

8. Podľa ustanovenia § 3 odsek 2 Zákona o zdravotnom poistení, verejne zdravotne poistená je fyzická
osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území Slovenskej republiky

nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak
a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje nepretržitý pobyt dlhší
ako 180 dní.

9. Podľa ustanovenia § 5 odsek 2 Zákona o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý
pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastaliskutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky.

10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 Zákona o zdravotnom poistení, poistenec má právo na úhradu
zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa odseku 7, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
d) zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec

nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c).

11. Podľa ustanovenia § 23 odsek 1 Zákona o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť
príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní
c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3).

12. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa ustanovenia § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

14.Podľaustanovenia§154C.s.p.,prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožno

uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

15. Podľa ustanovenia § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Nemožno vyčítať súdu prvej inštancie to, že rozhodoval na základe zisteného skutkového
stavu zmysle ustanovenia § 215 C.s.p.. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn
skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva
posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým (avšak najmä v sporovom procese nie výlučne - pozri ďalšie výklady) dokazovaním.

Právnymzákladomsúdnehorozhodnutiasúprávnezávery,ktorésúdvyvodilsubsumovanímskutkového
základu pod právnu normu. Aj keď to nemusí byť na prvý pohľad zjavné, právne posúdenie skutkových
zistení realizuje súd priebežne, a toto posúdenie synergicky ovplyvňuje aj ďalšie skúmanie skutkovej
stránky veci (k tomu pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič
M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie, Komentár. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 860-866).

17. Ako už odvolací súd uviedol, spôsoby vytvárania skutkového základu rozhodnutia sú stanovené
zákonom (pozri § 215 C.s.p.). Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený
jehoskutkovýzáklad.Tátonesprávnosťmôžebyťspôsobenápríčinami,ktorýmisúchybnévyhodnotenie
návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nesprávnosť postupu a/

alebo záverov pri ostatných spôsoboch vytvárania skutkového základu alebo predpoklad „dotvorenia“
skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného
útoku.

18. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,

t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach.
Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť uvedené v žalobe
a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, resp. v replike a
duplike. Unesenie dôkazného bremena ako predpoklad úspechu strany sporu v konaní je dôležitýmdefiničným znakom civilného sporového konania. Za „svoj“ výsledok konania je takto plne zodpovedná
sporová strana.

19. Rovnako dôležitým znakom sporového procesu, ktorý ho diferencuje od procesu mimosporového,
je uplatnenie prejednacieho princípu, podľa ktorého súd (až na výnimky uvedené v § 185 a v sporoch
s ochranou slabšej strany) nemôže vykonať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Práve tento aspekt
výrazne ovplyvňuje rozsah skutkového základu rozhodnutia vo veci samej.

20. Zákon o zdravotnom poistení v ustanovení § 5 uvádza zákonné predpoklady, v prípade naplnenia
ktorých zaniká verejné zdravotné poistenie. V zmysle odseku 2 (na ktorý poukazoval žalobca v podanej
žalobe) u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné
poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 odsek 2 písm. a) až d), alebo
dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Medzi takéto skutočnosti v zmysle § 3
odsek 2 písm. a) a c) patrí situácia keď fyzická osoba má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

pričomnaúzemíSlovenskejrepublikyniejezamestnanáajezamestnanávcudzine,pričomjezdravotne
poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca ako aj situácia, keď fyzická osoba má
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky pričom sa dlhodobo zdržiava v cudzine, kde má nepretržitý
pobyt dlhší ako 180 dní. Z uvedenej zákonnej úpravy teda vyplýva, že na zánik verejného zdravotného
poistenia nestačí, že fyzická osoba má zdravotné poistenie v zahraničí, ale musia byť naplnené aj vyššie

spomínané predpoklady uvedené v ustanovení § 3 odsek 2 Zákona o zdravotnom poistení.

21. Z obsahu žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 07.05.2025 vyplýva, že C.ovi C.vi, nar.
XX.XX.XXXX mal zaniknúť poistný vzťah u žalobcu v období od 01.07.2008 do 29.06.2023 z titulu vzniku
zdravotného poistenia v zahraničí. Žalobca sa mal dozvedieť o existencii zákonných dôvodov vedúcich k

zániku zdravotného poistenia maloletého v SR až dňa 29.06.2023, a to na základe doručeného dokladu
- Formulár E104/SE Dom S41 - CZ, z ktorého vyplýva, že žalovanému vzniklo zdravotné poistenie
v zahraničí odo dňa 01.07.2008. Žalovaný si mal voči žalobcovi splniť oznamovaciu povinnosť ako
zákonný zástupca maloletého najneskôr do 8 dní od zániku poistného vzťahu, napriek tomu si ju nesplnil
vôbec.

22. Z kópie Formuláru E104/SE Dom S41 - CZ, ktorú žalobcu priložil k žalobe vyplýva, že C. C.,
nar. XX.XX.XXXX bol zdravotne poistený u poskytovateľa Všeobecná zdravotní pojišťovna H. HL.M. v
obdobiach 01.07.2008 - 21.08.2008, 25.06.2009 - 08.07.2009, 09.07.2009 - 31.08.2009, 01.07.2010 -
31.01.2014, 11.02.2014 - 14.03.2014, 17.03.2014 - neurčito.

23. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nenaplnení predpokladov uvedených v ustanovení
§ 3 odsek 2 písm. c) Zákona o zdravotnom poistení z pohľadu zániku verejného zdravotného poistenia. Z
obsahu žaloby ako aj listinných dôkazov priložených k žalobe totiž nebolo preukázané, aby sa C. C., nar.
30.01.1991včase,kedybolmaloletý,dlhodobo(viacako180dní)zdržiavalvcudzine.ZkópieFormuláru

E104/SE Dom S41, na ktorú poukazoval žalobca totiž vyplýva, že v zahraničí bol zdravotne poistený iba
v období 01.07.2008 - 21.08.2008. Prípad dlhodobého zdržiavania sa v cudzine by prichádzal do úvahy
až v čase, kedy bol C. C., nar. XX.XX.XXXX. už plnoletý. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu
záveru aj o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie pri posudzovaní zániku zdravotného poistenia v
období od 25.06.2009 do budúcna.

24. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (resp. aj protistrany) použiť v odvolacom konaní
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní
pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko

príležitostí tieto prostriedky použiť pričom boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania.
Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (novoty) je takto
prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok (k tomu pozri ustanovenie § 366 C.s.p.,
písm. a) až d)).

25. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 Civilného sporového
poriadku) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť
zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesne´ úkony vykonávali včas.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), akby konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný
úkon strany ospravedlnení alebo nie (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu SR vo veci I. U´S 33/2021,
zverejnené v Zbierke nálezov a uznesení 70/2021).

26. Žalobca až v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že C.ovi C.vi, nar. XX.XX.XXXX. malo
zaniknúť verejné zdravotné poistenie z dôvodu, že v uvedenom období bol zamestnaný v cudzine, kde
mal aj zdravotné poistenie. V podanej žalobe žalobca síce citoval predmetné ustanovenie § 3 odsek
2 písm. a) Zákona o zdravotnom poistení, avšak z obsahu predmetnej žaloby a ani z príloh k nej

priložených nevyplýva žiadne tvrdenie ohľadom daného zamestnania.

27. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca až dňa 07.10.2025 (t.j. v čase po vyhlásení
rozsudku súdu prvej inštancie) prostredníctvom formuláru požiadal VšZP PRAHA HL.M. aby žalobcovi
uviedla, z akého titulu bol maloletý v uvedených obdobiach u nich poistený. S poukazom na ustanovenie
§ 366 C.s.p., odvolací súd neprihliadol na nové skutkové tvrdenie žalobcu ako ani na odpoveď VšZP H.

HL.M predloženú žalobcom v priebehu odvolacieho konania. Pokiaľ svojou nedbalosťou zavinil, že až
v priebehu odvolacieho konania predostrel tvrdenie, že maloletý bol v zahraničí zamestnaný, pričom o
danom tvrdení oneskorene predložil dôkaz, nemožno na uvedené prihliadnuť. Žalobcovi nič nebránilo v
doterajšom priebehu konania využiť tieto dôkazné prostriedky, čo však neurobil, preto táto jeho námietka
nemohla byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. V odvolaní ani žiaden argument o tom, prečo

nový prostriedok procesného útoku nemohol použiť, neuviedol.

28. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá
aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, no v priebehu odvolacieho konania
mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nevznikol.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).