Uznesenie ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Friday, January 19, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 15C/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209184
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123209184.7

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. C., D., nar. X. XX. XXXX, bytom E. X, F., proti žalovanej:
Univerzita D. B. G. v Košiciach, Šrobárova 2, Košice, IČO: 00 397 768, zastúpenej Sýkora – advokátska
kancelária, s.r.o., Murgašova 3, Košice, o obnovu konania, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.
1. 2024 domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaná od 17. 2. 2017 porušovala ustanovenie § 3 ods. 2
Trestného poriadku, žalovaná je povinná splniť povinnosť podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku tým, že

do trestného spisu sp. zn. ČVS: ORP-615/SM-KE-2017 vedeného na Obvodnom oddelení PZ Košice -
Staré Mesto, Pribinova 6, Košice odovzdá súbor kompletnej SMS komunikácie, ktorý získala v roku 2017
od študentky pani H. I., J. J. spolu s registratúrnymi záznamami týkajúcimi sa predmetnej komunikácie,
žalovaná je povinná splniť povinnosť podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku tým, že do trestného spisu sp.
zn. ČVS: ORP-615/SM-KE-2017 vedeného na Obvodnom oddelení PZ Košice - Staré Mesto, Pribinova
6, Košice predloží meno IT špecialistu, ktorému dal vtedajší rektor UPJŠ prof. RNDr. Pavol Sovák,

CSc. v roku 2017 pokyn pomáhať získať SMS správy z mobilu študentky H. I., J. J., žalovaná je
povinná splniť povinnosť podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku tým, že do trestného spisu sp. zn. ČVS:
ORP-615/SM-KE-2017 vedeného na Obvodnom oddelení PZ Košice - Staré Mesto, Pribinova 6, Košice
odovzdá kompletnú kópiu „Žiadosti o prerušenie štúdia pani H. I., J. J. vrátane príloh žiadosti“, žalovaná
je povinná splniť povinnosť podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku tým, že do trestného spisu sp. zn.
ČVS: ORP-615/SM-KE-2017 vedeného na Obvodnom oddelení PZ Košice - Staré Mesto, Pribinova

6, Košice odovzdá kompletnú kópiu študijných záznamov a potvrdení o absencii pani H. I., J. J. na
vyučovacom procese počas celého jej štúdia, aby žalovaný bol súčinný s orgánmi činnými v trestnom
konaní vo vzťahu k obsahu výpovede z práce a preukázaniu tam uvádzaných skutočností, žalovaná
je povinná obratom informovať žalobcu, že si súdom uložené povinnosti v bodoch č. 1 až 5 rozsudku
splnila pred samotným prvým pojednávaním na súde, žalovaná je povinná súdu predložiť dôkazy, ktoré
roky zadržiavala z dôvodu porušovania § 3 ods. 2 Trestného poriadku a majú vzťah k nariadeniu dvoch

mimoriadnych prehliadok a obsahu výpovede z práce, aby žalovaná v tomto súdnom spore preukázala
neexistenciu dôvodov, ktoré žalovanú viedli k pochybnostiam o duševnom zdraví žalobcu a vyvrátil sa
tak natrvalo šikanózny zámer žalovanej využiť rodinno-korupčné väzby medzi žalovanou a Krajskou
prokuratúrou Košice na nedôvodné šikanovanie duševne zdravého žalobcu, ktorý nebol nebezpečný
pre okolie, pretože v tom čase bol svedok v trestnom konaní sp. zn. ČVS: ORP-615/SM-KE-2017 a
žalovaná nemala žiaden dôkaz, ktorým by preukázala opak toho, čo tvrdí žalobca o svojom duševnom

zdraví. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tak, že v roku 2017 sa žalobcovi
dramaticky zmenil život. Dňa 22. 2. 2017 študentka H. I., J. J. podala trestné oznámenie na žalobcu. Vsúvislosti s týmto podaním žalobca prišiel v roku 2017 o prácu, bol zamestnávateľom považovaný za
násilníka a duševne chorého. Dňa 29. 11. 2017 žalobca bol obvinený na základe podaného trestného
oznámeniazodňa22.2.2017,ktorébolovedenépodsp.zn.ČVS:ORP-615/SM-KE-2017naObvodnom

oddelení Policajného zboru Košice - Staré Mesto, Pribinova 6, Košice. Vo veci pracovného sporu bol
vynesený právoplatný rozsudok sp. zn. K2-41Cpr/92/2017 na Mestskom súde Košice zo dňa 9. 6. 2021.
Vo veci trestného konania bol vydaný právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 3T/106/2019 zo dňa 24. 2. 2023 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/41/2023
zo dňa 12. 9. 2023. Konanie žalovanej od roku 2017 do roku 2023 je v rozpore s ustanovením § 3

ods. 2 Trestného poriadku a prejavilo sa hlavne formou diskriminácie žalobcu na pracovisku. Žalobca
bez okamžitého nariadenia neodkladného opatrenia ostane v hmotnej núdzi aj na dôchodku, pretože
od 1. 2. 2018 je žalobca dlhodobo nezamestnaný, bez príjmov na živobytie, pričom žalovaná disponuje
dôkazmi, ktoré môžu tento stav spravodlivo na základe zákonného postupu žalovanej zmeniť, ale
žalovaná zámerne rozhodujúce dôkazy zadržiava pred civilnými súdmi, ako aj pred orgánmi činnými
v trestnom konaní. Žalobca bez okamžitého nariadenia neodkladného opatrenia nebude vedieť včas

iniciovať antidiskriminačné konanie, pričom riešenie tak závažných životných situácií neznesie odklad.
Neodkladné opatrenie súdu môže zrovnoprávniť žalobcu voči konaniu žalovanej, ktorá z toho značne
profituje na úkor žalobcu, ak zvýhodnená strana na súde samotnými súdmi, ktoré odmietli využiť
právomoc dotvárať právo, ak zákonodarca konal nedbalo.
2. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil trestné oznámenie, skončenie

pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamietnutie sťažnosti
oznamovateľa A. B. C., D.. Okresnou prokuratúrou Košice I, rozsudok Okresného súdu Košice II sp.
zn. 41Cpr/92/2017 zo dňa 9. 6. 2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 11CoPr/1/2021-2484
zo dňa 27. 4. 2022, rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 3T/106/2019-2781 zo dňa 24. 2. 2023,
uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 8To/41/2023-3105 zo dňa 12. 9. 2023, pracovný poriadok

žalovanej, rozhodnutie žalovanej o nesprístupnení informácií, zápisnicu o hlavnom pojednávaní pred
Okresným súdom Rožňava zo dňa 2. 12. 2020, Dodatok č. 1 k Štatútu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
v Košiciach, Dodatok č. 3 k Štatútu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Štatút Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho

skončení. Podmienkou je osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie
umožňuje rýchlo a presne riešiť situáciu, kedy je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo
ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa
nemusí dodržiavať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
rozhodnutie vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, aby okolnosti,

z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku na toto dočasné opatrenie, boli aspoň osvedčené. Miera
osvedčenia sa riadi danou situáciou, a to najmä naliehavosťou jej riešenia. Prostredníctvom jazykového
výkladu prvého predpokladu možno dospieť k tomu, že neodkladným opatrením je potrebné naliehavo
a nevyhnutne upraviť právne vzťahy obvyklé medzi stranami. Podstatným znakom neodkladného
opatrenia je jeho predbežný dočasný charakter, to znamená, že sa ním dočasne upravujú pomery

účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Podľa právnej úpravy Civilného
sporového poriadku sa však od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia
na konanie vo veci samej upustilo. Neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť všade tam, kde by
jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav. Návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť svoj nárok voči žalovanej alebo porušenie

práva žalovanou a potrebu dočasne upraviť pomery sporových strán, t. j. naliehavosť situácie. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou úvahy súdu a neodkladné opatrenie je
spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, príp. hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu následne neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí vyplývať, ktorý v zákone uvedený účel

má navrhované neodkladné opatrenie plniť. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia ďalej
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, ale nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť bez toho, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Konanie

o nariadenie neodkladného opatrenia je špecifické tým, že súd nevykonáva dôkazy a nepreskúmava
tvrdeniastránvsúvislostisosporomvovecisamej,preverujeiba,čiztvrdenížalobcuvyplýva,žepomery
strán je nutné neodkladne upraviť v záujme zachovania práv žalobcu a zároveň či tvrdenia žalobcu sú
priloženými listinami osvedčené. Špecifikom rozhodnutia v prípade nariadenia neodkladného opatrenia
je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho vzťahu súkromných

osôb, nariadiť im výkon určitej činnosti alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv, ktoré im vyplývajú
z určitého právneho vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektov však musí mať nevyhnutne vzťah
ku konkrétnemu nároku, ktorého sa žalobca domáha a ktorému navrhuje poskytnúť ochranu, aj keď
nariadenie neodkladného opatrenia je len zabezpečovacím procesným inštitútom.

11. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť
situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom
súdneho zásahu by bolo právo žalobcu neodkladného opatrenia ohrozené alebo narušené. Navrhovateľ
neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem, to znamená, že

musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť,
že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že
medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha(princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie
ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). S poukazom na

uvedené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia súd pristúpil ku skúmaniu, či je osvedčený
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou a tiež pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana vo forme neodkladného opatrenia.

12. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 24. 5. 2023 domáha obnovy konania podľa

§ 397 a nasl. Civilného sporového poriadku vo veci vedenej pred bývalým Okresným súdom Košice
I pod sp. zn. 42C/10/2022, lebo sa objavili nové dôkazy získané po rozhodnutí súdu. Okresný súd
Košice I právoplatným rozsudkom zo dňa 23. 6. 2021 sp. zn. 42C/10/2020 žalobu A. B. C., D. proti
Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, o ochranu osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti
zamietol, lebo žalobca neosvedčil svoj nárok, neuniesol dôkazné bremeno v tom, ako došlo k zásahu
do jeho práv. Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej

povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 3 ods. 2 Trestného poriadku, aby do trestného spisu odovzdala
súbor kompletnej SMS komunikácie, predložila meno IT špecialistu, odovzdala kompletnú kópiu žiadosti
o prerušení štúdia pani H. I., odovzdala kompletnú kópiu študijných záznamov a potvrdení o absencii
pani H. I., predložila dôkazy, ktoré žalovanú viedli k pochybnostiam o duševnom zdraví žalobcu,
v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-615/SM-KE-2017. V prvom rade súd zdôrazňuje,

že tu neexistuje vzťah medzi navrhovaným neodkladným opatrením a žalobou na obnovu konania,
keďže žaloba na obnovu konania sa týka občianskoprávneho konania o ochranu osobnosti, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti a žalobca navrhovaným neodkladným opatrením žiada, aby súd uložil žalovanej
povinnosti vyplývajúce z ust. § 3 ods. 2 Trestného poriadku. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 Trestného
poriadku štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné poskytnúť

súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným
konaním. Zákon pri výkone civilnej právomoci rozlišuje právo súdu samostatne posudzovať určité otázky
a právo vydávať o týchto otázkach autoritatívne rozhodnutie. Toto právo je však obmedzené len na veci
patriace do civilnej právomoci súdov. Podľa ust. § 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt

postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti.

13. V zmysle čl. 141 ods. 1 a 2 Ústavy SR v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a
nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú
a rozhodujú súdy len ak to stanovuje zákon. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon (čl. 2 Ústavy SR). Povinnosti možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13

ods. 1 písm. a/ Ústavy SR).

14. Neodkladným opatrením súd v civilnom sporovom konaní nemôže uložiť žalovanej povinnosť
predkladať dôkazy tak, ako to žiadal žalobca. Rozhodovanie o tejto otázke (t. j. posúdenie predkladania
dôkazov v trestnom konaní) je predmetom uváženia iného orgánu, príslušného orgánu činného

v trestnom konaní, ktoré mu priamo vyplýva zo zákona a preto civilnému súdu neprislúcha, aby nad
rámec zákonného ustanovenia duplicitne ukladal žalovanej povinnosti a aby tak následne zasahoval
do právomoci orgánov činných v trestnom konaní a aby takýmto spôsobom zasahoval do rozhodovacej
činnosti orgánov činných v trestnom konaní.

15. Aj keď už vyššie uvedené dôvody postačujú na vyslovenie záveru o nedôvodnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, súd uzavrel, že nie je daná ani podmienka potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami (princíp opodstatnenosti), keďže žalobca musí predovšetkým osvedčiť,
že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi
stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal

splnenie tejto zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a neosvedčil existenciu
potreby vyžadujúcej si bezodkladne upraviť pomery strán, teda že jeho postavenie či pomery sú
natoľko dotknuté, či ohrozené, že to vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov v konaní o obnovu konania
vedeného pred bývalým Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 41C/10/2020.16. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej ako
účastníkatrestnéhokonania.Žalobananahradenieprejavuvôle,takistoakoajinéžaloby,predpokladajú
danosť vecnej legitimácie v spore, t. j. existenciu právneho vzťahu, z ktorého povinnosť takýto prejav

vôle uskutočniť vyplýva. Povinnosť urobiť prejav vôle môže pritom vyplývať zo zákona na základe
výslovnej dikcie umožňujúcej nahradenie prejavu vôle (napr. § 715 Občianskeho zákonníka, § 719 ods. 2
Občianskeho zákonníka) alebo iného ustanovenia, ktoré ukladá povinnosť k určitému prejavu vôle (napr.
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Nahradenie prejavu vôle na základe zákona však nie je možné,
ak povinnosť urobiť úkon zo zákona nevyplýva. Povinnosť urobiť prejav vôle môže taktiež vyplývať

z právneho úkonu (napr. zo zmluvy atď.). Žalobou teda možno žiadať nahradenie prejavu vôle v prípade,
ak povinnosť prejaviť vôľu ustanovuje zákon alebo vyplýva zo zmluvy. Žalobca v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaná porušuje ustanovenie § 3 ods. 2 Trestného
poriadku.SúdtupoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/96/2018
zodňa18.9.2019,vktoromNajvyššísúdSRvyslovilprávnynázor,žežalobouonahradenieprejavuvôle
súd nemôže nahradiť prejav vôle žalovaného ako účastníka v trestnom konaní, ktoré v tomto prípade

rovnako prebieha na príslušnom súde. V intenciách uvedeného súd nemohol v danom prípade dospieť
k záveru o dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti
žalovanej ako účastníka v trestnom konaní predložiť dôkazy, ktoré je povinná splniť podľa ust. § 3 ods.
2 Trestného poriadku.

17. S poukazom na uvedené dôvody a citované ustanovenia zákona súd mal za to, že v danom prípade
nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh
na jeho nariadenie zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, teda

podľa úspechu žalovanej, ktorá mala v konaní úspech v celom rozsahu. Žalovanej však súd nepriznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že
žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli,
preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú
ekonómiu bolo vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018 pod R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie písomne v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).