Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209184
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123209184.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B. C., D., E.,
F. X, nar. X.XX.XXXX, proti žalovanému: Univerzita D. B. G. v E., E., G. X, IČO: 00 397 768, zást.
Sýkora – advokátska kancelária, s.r.o., Košice, Murgašova 3, IČO: 47 256 206, za ktorého ako konateľ
koná advokát JUDr. Matej Sýkora, o obnovu konania, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 15C/14/2023 – 480 z 19. januára 2024

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v rozsahu zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
k 2. – 6. výroku žalobcom navrhovaného petitu neodkladného opatrenia, ktorým tento sa domáhal, aby
súd žalovanému uložil povinnosť do trestného spisu sp. zn. ČVS:ORP-615/SM-KE-2017 odovzdať súbor
kompletnej SMS komunikácie (2.), kompletnú kópiu žiadosti o prerušenie štúdia vrátane jej príloh (4.)
a kompletnú kópiu študijných záznamov a potvrdení o absenciách (5.), predložiť meno IT špecialistu

(3.) a informovať žalobcu o splnení uložených povinností žalovaným (6.) a konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k týmto povinnostiam žalovaného z a s t a v u j e .

Zamietavý výrok uznesenia vo zvyšku p o t v r d z u j e .

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajlenako„súd“)vrámcikonaniaožalobenaobnovu
konania o ochranu osobnosti na bývalom Okresnom súde Košice I vedenom pod sp. zn. 42C/10/2022
uznesenímoznačenýmvzáhlavívcelomrozsahuzamietolnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktorým žalobca sa domáhal, aby súd vo výroku svojho rozhodnutia určil, že žalovaný od 17.2.2017
porušoval ustanovenie §3 ods. 2 Tr. por. (ďalej aj len ako „1. bod žalobného návrhu“) a ďalej, aby tomuto

uložil splniť povinnosť podľa §3 ods. 2 Tr. por. tým, že do trestného spisu vedeného na Obvodnom
oddelení PZ Košice Staré Mesto v petite návrhu špecifikovaného konkrétnou spisovou značkou a)
odovzdá súbor kompletnej SMS komunikácie, ktorý získal v roku 2017 od študentky H. I., J. J. spolu
s registratúrnymi záznamami týkajúcimi sa predmetnej komunikácie, b) predloží meno IT špecialistu,
ktorému dal vtedajší rektor v roku 2017 pokyn pomáhať získať SMS správy z mobilu menovanej
študentky, c) odovzdať kompletnú kópiu žiadosti o prerušenie štúdia menovanej študentky vrátane

príloh žiadosti, d) odovzdať kompletnú kópiu študijných záznamov a potvrdení o absencii menovanej
študentky na vyučovacom procese počas celého jej štúdia, aby žalovaný bol súčinný s orgánmi
činnými v trestnom konaní vo vzťahu k obsahu výpovede z práce a preukázaniu tam uvádzaných
skutočností, e) obratom informovať žalobcu, že súdom uložené povinnosti si splnil pred samotným
prvým pojednávaním na súde, f) súdu predložiť dôkazy, ktoré žalovaný roky zadržiaval z dôvodu
porušovania §3 ods. 2 Tr. por. a zároveň majú vzťah k nariadeniu dvoch mimoriadnych prehliadok

a obsahu výpovede z práce, aby žalovaný v tomto súdnom spore preukázal neexistenciu dôvodov, ktoré
žalovaného viedli k pochybnostiam o duševnom zdraví žalobcu a vyvrátil sa tak natrvalo šikanóznyzámer žalovaného využiť rodinno-korupčné väzby medzi žalovaným a Krajskou prokuratúrou Košice na
nedôvodné šikanovanie duševne zdravého žalobcu, ktorý nebol nebezpečný pre okolie, pretože v tom
čase bol svedok v trestnom konaní sp. zn. ČVS: ORP-615/SM-KE-2017 a žalovaný nemal žiaden dôkaz,

ktorý by preukázal opak toho, čo tvrdí žalobca o svojom duševnom zdraví.

2. Po vymenovaní, aké návrhy na osvedčenie svojho práva žalobca predložil a ako svoj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňoval, vec právne posúdil podľa §324 a nasl. CSP
o neodkladných opatreniach konštatujúc, že žalobca žalobou doručenou na konajúci súd 24.5.2023

tvrdiac, že sa objavili nové dôkazy získané po rozhodnutí súdu, podľa §397 a nasl. CSP sa domáhal
obnovy súdneho konania vo veci jeho žaloby proti žalovaného o ochranu osobnosti pred bývalým
Okresným súdom Košice I vedenej pod sp. zn. 42C/10/2020, právoplatne skončenej zamietavým
rozsudkom súdu z 23.6.2021, pretože žalobca neosvedčil svoj nárok, neuniesol dôkazné bremeno
v tom, ako došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Po zistení, že navrhovaným neodkladným
opatrením žalobca sa domáha, aby súd v tomto civilnom sporovom konaní žalovanému uložil niečo

odovzdať a niečo predložiť do zmieneného trestného spisu (12. odsek jeho odôvodnenia), prihliadajúc
na to, že zákon pri výkone civilnej právomoci rozlišuje právo súdu samostatne posudzovať určité
otázky a právo o týchto otázkach vydávať autoritatívne rozhodnutie, ktoré je obmedzené len na veci
patriace do civilnej právomoci súdov, pričom žalobca navrhovaným neodkladným opatrením žiada,
aby súd žalovanému uložil povinnosti vyplývajúce z §3 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého štátne

orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom
činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním, konštatoval,
že v danom prípade tu neexistuje vzťah medzi navrhovaným neodkladným opatrením a žalobou na
obnovu konania, keďže tá sa týka civilnoprávneho konania o ochranu osobnosti. Uzavrel preto, že súd
v civilnom sporovom konaní nemôže uložiť žalovanému povinnosť predkladať dôkazy tak, ako to žiada

žalobca, nakoľko rozhodovanie o tejto otázke, t. j. posúdenie predkladania dôkazov v trestnom konaní je
predmetomuváženiapríslušnéhoorgánučinnéhovtrestnomkonaní,ktorémupriamovyplývazozákona
a civilnému súdu preto neprislúcha, aby nad rámec zákonného ustanovenia duplicitne žalovanému
ukladal povinnosti a aby tak následne zasahoval do právomoci a do rozhodovacej činnosti orgánov
činných v trestnom konaní.

3. Okrem toho uzavrel, že v danom prípade nie je naplnená ani zákonná podmienka potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami (princíp opodstatnenosti), keďže žalobca neosvedčil, že pomery medzi
stranami si vyžadujú úpravu a že táto je bezodkladná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov,
ktorý neznesie odklad, pretože postavenie žalobcu, či pomery strán sú natoľko ohrozené, či dotknuté,

že to vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov v konaní o obnovu konania (15. odsek odôvodnenia
napadnutého uznesenia).

4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou úspechu žalovaného v konaní, ktorému náhradu
trov konania však nepriznal s odôvodnením, že tomuto v konaní preukázateľne žiadne účelné trovy

nevznikli.

5. Proti tomuto uzneseniu žalobca podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil, zaviazal súd, aby najprv rozhodol o prvom bode žalobného návrhu samostatne a o jeho zvyšných
bodoch rozhodoval až následne, s prihliadnutím na ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona

uvedené v odvolaní. Súdu predovšetkým vytýka, že porušil svoju povinnosť na začiatku konania zistiť,
či má právomoc rozhodovať o 1. bode žalobného návrhu a hoci návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietol, v konečnom dôsledku o 1. bode žalobného návrhu rozhodnúť
odmietol, keď v 12. ani v 14. odseku tento bod žalobného návrhu nezahrnul do svojej právnej
argumentácie (odvolateľ v 1. bode žalobného návrhu sa nedomáha, aby žalovaný predložil dôkazy),

pričom ani nijako neodôvodnil, z akého dôvodu odmietol vykonať svoju právomoc a vo veci porušenia §3
ods. 2 Tr. por. rozhodnúť. Podľa odvolateľa ide pritom o vadu konania, kedy súd sa nezaoberal otázkou,
ktorá mala podstatný vplyv na výsledok konania o obnove konania, pričom odvolateľ žiada iba plnenie
povinností žalovaným, ktoré priamo vyplývali z §3 ods. 2 Tr. por. a žalobcom uvádzaných zákonov
a aby postup žalovaného pod podľa platných právnych predpisov. S poukazom aj na právny názor ÚS

SR vyjadrený v jeho náleze vo veci II. ÚS 410/06 sa preto domáha, aby odvolací súd ako špecifickú
odpoveď na nastolenú právnu otázku vyjadril svoj právny názor, či (ne)došlo k porušeniu §3 ods. 2 Tr.
por. žalovaným a zároveň vyjadril svoje presvedčenie, že pokiaľ odvolací súd k tejto otázke sa nevyjadrí,
nemôže rozhodovať ani o procesných a o právnych vadách konania, t. j. nemôže rozhodnúť o dovolaní.6. Podľa odvolateľa z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu, že žalovaný postupoval podľa §3 ods. 2 Tr. por., že tento vôbec nemal záujem zorganizovať

trestné stíhanie žalobcu „na objednávku“, že bolo celkom správne využiť na to rodinno-korupčné väzby
bez ohľadu na to, či postupoval (ne)zákonne a že rovnako bolo správne diskriminovať odvolateľa tým,
že rektor UPJŠ smie porušovať zákon bez toho, aby znášal za to následky, ako každý iný zamestnanec,
ktorý porušil svoju povinnosť konať podľa právnych predpisov.

7. Podľa odvolateľa, ak by súd rozhodol o 1. bode žalobného návrhu podľa platných právnych predpisov,
zistil by, že žalovaný profitoval aj v spore 42C/10/2020 z toho, že nekonal v prospech študentky, ale
sledoval vlastné ciele, kde na začiatku bolo vedomé porušenie §3 ods. 2 Tr. por. a následné zadržiavanie
dôkazov, ktorými žalovaný disponoval a bol povinný odovzdať ich orgánom činným v trestnom konaní.
Z tu predložených dôkazov podľa odvolateľa vyplýva, že samotné súdne konanie 42C/10/2020, kde
súd vychádzal z premisy, že žalovaný háji záujmy študentky, bolo nezákonné, pretože nové dôkazy

preukazujú opak, že žalovaný využil osobné problémy študentky, aby mohol za pomoci skorumpovanej
prokuratúry SR sledovať svoje ciele, kde študentka bola žalovaným len použitá, aby navonok zakryla
rodinno-korupčné väzby na skorumpovanú prokuratúru SR. Potreba upraviť vzťahy medzi stranami
sporu podľa odvolateľa je urgentná aj z dôvodu, že 20.2.2024 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci a súd
vedome sa priklonil na stranu žalovaného, ktorý vedome konal tak, ako to popísal žalobca.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
potvrdil ako vecne správne. Podľa neho na strane žalobcu neexistujú žiadne dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia, v danom prípade nie je naplnená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov
a rovnako ani obava, že exekúcia bude ohrozená. Zo strany žalobcu ide o dlhodobý šikanózny postup

voči žalovanému, ktorý podľa neho pramení zo skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k platnému skončeniu pracovného pomeru.

9. Žalobca, ktorému vyjadrenie protistrany k jeho odvolaniu bolo dourčené do jeho vlastných rúk
23.4.2024, nevyužil svoje zákonné právo a odvolaciu repliku k tomuto nepodal. Žiadna zo strán ďalšie

podanie vo veci neodkladného opatrenia neurobila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania prejednal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a 355 a
nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v určitom rozsahu je potrebné zrušiť a konanie zastaviť pre nedostatok procesných podmienok
a vo zvyšku uznesenie je potrebné potvrdiť.

11. Súd v každom štádiu konania, a preto aj odvolací súd v odvolacom konaní, je povinný prihliadať
na to, či konanie (ne)trpí nedostatkom procesnej podmienky (§161 CSP), ktorá ak je neodstrániteľná,
v konaní nie je možné pokračovať ani meritórne rozhodnúť. Procesnou podmienkou, na ktorú v zmysle
§161 CSP súd kedykoľvek za konania prihliada o. i. je aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa
§230 CSP (res iudicata), pričom ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok, t. j. v prípade,

že v konaní takáto prekážka sa objaví, súd konanie zastaví (§161 ods. 2 CSP). Prekážka rozsúdenej veci
(res iudicata), a to aj v prípade nariadeného neodkladného opatrenia nastáva momentom právoplatnosti
rozhodnutia vtedy, ak v novom konaní, resp. v konaní o neodkladnom opatrení, má byť znova
prejednávaná a rozhodovaná tá istá vec, pričom jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí
viesť k zastaveniu konania (§230 v spojení s §161 ods. 2 CSP).

12. Po posúdení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež po nahliadnutí do
súdneho registra odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci vo vzťahu k žalobnému návrhu v rozsahu,
v ktorom žalobca sa domáhal, aby súd neodkladným opatrením žalovanému nariadil do predmetného
vyšetrovacieho spisu polície odovzdať a predložiť súbor kompletnej SMS komunikácie získanej v roku

2017 od študentky H. I., meno IT špecialistu, ktorému v roku 2017 vtedajší rektor žalovanej univerzity
dal pokyn získať SMS správy z mobilu menovanej študentky, odovzdať kompletnú kópiu žiadosti
menovanej študentky o prerušenie štúdia, ako aj jej študijných záznamov a potvrdení o jej absenciách
na vyučovacom procese počas celého štúdia, aby žalovaný bol súčinný s orgánmi činnými v trestnomkonaní vo vzťahu k obsahu výpovede z práce a preukázaniu tam uvádzaných skutočností a tiež, aby
žalovanému uložil povinnosť žalobcu obratom informovať, že tieto súdom uložené povinnosti splnil
pred prvým pojednávaním na súde, takouto prekážkou podmienky konania je právoplatné uznesenie

Mestského súdu Košice z 19.12.2023 vo veci 61C/19/2023 v spojení s uznesením odvolacieho súdu
z 29.1.2024 pod sp. zn. 11Co/11/2024, ktorým dňom 23.2.2024 v spojení s uznesením odvolacieho
súdu z 29.1.2024 pod sp. zn. 11Co/11/2024 právoplatne bol zamietnutý návrh, ktorým žalobca formou
nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhal uloženia rovnakých tu vymenovaných povinností
žalovanému, ako sa toho v tomto rozsahu domáha v tomto konaní v rámci konania o žalobe o obnovu

konania.UznesenieMestskéhosúduKošicez19.12.2023ozamietnutínávrhunaneodkladnéopatrenie,
ktorého predmetom na základe návrhu žalobcu z 20.11.2023 v tomto rozsahu bol ten istý žalobný petit
(ten istý predmet konania, ako v aktuálne posudzovanom súdnom konaní v rámci konania o žalobe
na obnovu konania), dosiaľ zrušené nebolo, pričom ani po jeho vydaní nedošlo k zmene skutkových
okolností významných pre rozhodnutie; takáto zmena žalobcom tvrdená ani nebola, konanie o ochranu
osobnosti, ktorého obnovy žalobca predmetnou žalobou sa domáha aj v čase rozhodovania o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vo veci 61Cú19/2023 bolo a aj toho času je právoplatne skončené.
Uvedené znamená, že v zhora označenom konaní o tých istých otázkach (povinnostiach), ako sú
vymenované v tomto odseku tohto odôvodnenia, ktoré sa riešia aj v tomto súdnom konaní, definitívne
a pre strany sporu, resp. ich právnych nástupcov právoplatným uznesením súdu vo veci 61C/19/2023
už bolo rozhodnuté záväzne, v tomto rozsahu ide preto o prekážku rozhodnutej veci (§329 ods. 3 CSP)

a tie isté otázky medzi nimi už nemôžu byť znova predmetom súdneho rozhodovania, ale nové konanie
o tej istej otázke musí byť zastavené.

13. Vo vzťahu k týmto bodom žalobného návrhu súd prvej inštancie nerozhodol preto správne, pokiaľ
aktuálny návrh žalobcu v rozsahu týchto povinností, ktorých nariadenia žalobca sa domáhal, zamietol,

t. j. rozhodoval o nich meritórne. Z uvedených dôvodov pre existenciu neodstrániteľného nedostatku
procesných podmienok pre žalobné návrhy podľa označenia odvolacieho súdu písmenami a) – e), podľa
žalobcu body 2. – 6. žalobného návrhu v podobe právoplatného uznesenia súdu vo veci 61C/19/2023
aktuálne vedené súdne konanie vo veci sp. zn. 15C/14/2023 o tú istú úpravu totožnej povinnosti medzi
totožnými subjektmi, uplatnenú za nezmenených skutkových okolností významných pre rozhodnutie pre

prekážku právoplatne rozhodnutej veci bolo potrebné zastaviť postupom podľa §230 v spojení s §161
ods. 2 CSP.

14. Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa §389 ods. 1 písm. a) CSP napadnuté
uznesenie v uvedenom rozsahu preto zrušil a konanie vo vzťahu k povinnostiam, ktorých uloženia

žalobca proti žalovanému sa domáhal v rozsahu pod bodmi 2 – 6 žalobného petitu, zastavil.

15. Neodkladné opatrenie slúži k bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje
nariadiťneodkladnéopatreniekumulatívnemusíaspoňosvedčiť(nienevyhnutnepreukázať)skutočnosti

odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať
ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom ich posudzuje len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.

16. Je preto vylúčené, aby súd neodkladným opatrením deklaroval/určoval, že v minulosti (ne)došlo
k porušeniu žalobcom vytknutého zákonného ustanovenia určitého právneho predpisu, t. j. ku konaniu,
ktoré podľa žalobcu nielen hrozí, ale už aj nastalo, čím zásah do jeho práv má byť už dokonaný a preto
v takomto prípade bez ďalšieho je vylúčená neodkladnosť úpravy právnych pomerov strán formou
neodkladného opatrenia žalobcom navrhovaného v 1. bode jeho žalobného návrhu. Žalobca vo vzťahu

k tomuto bodu jeho žalobného petitu (2. – 6. bod petitu odvolací súd pre prekážku res iudicata vecne
ani nehodnotil) napokon ani netvrdil, v čom spočíva naliehavosť potreby takéhoto rozhodnutia súdu
formouneodkladnéhoopatreniaaprečonemôževyčkaťdomeritórnehorozhodnutiavovecisamejotejto
otázke, pokiaľ sa rozhodne konanie o nej iniciovať žalobou vo veci samej. Navyše je pritom potrebné
mať na zreteli, že v tomto prípade žalobca daného určovacieho výroku formou neodkladného opatrenia

sa domáha v rámci konania o žalobe na obnovu konania, ktorú pokiaľ súd neodmietne, v zmysle §414
CSP jeho výsledkom môže byť len povolenie obnovy konania alebo zamietnutie žaloby. Z toho dôvodu
v danom prípade aj absentuje preto vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania
vo veci samej, čím súd prvej inštancie nepochybne sa zaoberal v 15. odseku odôvodnenia napadnutéhouznesenia, ktorý sa týka posudzovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako celku,
nielen ukladania petitom požadovaných povinností žalovanému. Neobstojí preto odvolacia námietka
odvolateľa, že súd prvej inštancie zamietnutie jeho návrhu v rozsahu 1. bodu žalobného petitu nijako

neodôvodnil.

17. Navrhovateľ neodkladného opatrenia nesie procesnú zodpovednosť nielen za to, že ním v návrhu
tvrdené skutočnosti, či už o tvrdenom nároku alebo o potrebe neodkladnej úpravy pomerov sporových
strán sú aspoň osvedčené, t. j., že sa javia aspoň pravdepodobnými, ale procesnú zodpovednosť nesie

aj za to, že ním navrhovaný petit neodkladného opatrenia, ktorý súd preberá do enunciátu svojho
rozhodnutia, je vykonateľný, že vo vykonávanom rozhodnutí práva a im zodpovedajúce povinnosti
sú určené presným a nepochybným spôsobom. To je nevyhnutným materiálnym predpokladom pre
nariadenie výkonu rozhodnutia a samotnou podstatou exekučného konania. Ak má byť nejaké právo
a jemu zodpovedajúca povinnosť vynucovaná výkonom rozhodnutia, musia byť stanovené tak, aby
vykonávací súd vedel, čo má byť výkonom rozhodnutia vynútené, aby to nemusel počas exekučného

konania zisťovať. Rozhodnutie, ktoré nespĺňa tieto predpoklady stráca pre strany, najmä pre víťaznú
sporovú stranu význam, pretože plnenia sa oprávnený nemôže domôcť, nakoľko súd buď exekúciu
nenariadi alebo nesprávne nariadenú exekúciu v každom štádiu konania zastaví.

18. Rozhodnutie po materiálnej stránke je vykonateľné len vtedy, ak inter alia obsahuje presné

vymedzenie práva a povinnosti k plneniu, presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto
náležitosti nemá, nie je vykonateľným rozhodnutím a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia
(exekúciu). V civilnom sporovom procese, akým je aj prejednávaný prípad, právna úprava v danom
prípade žalobcovi ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia ukladá povinnosť formulovať žalobný
návrh - petit. Ten musí byť jasný, zrozumiteľný, určitý a presne formulovaný tak, aby bola splnená

požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu, t. j. aby bolo možné žalobný petit prevziať do
výroku súdneho rozhodnutia a následne vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.

19. Odvolací súd po posúdení podaného návrhu v 6. bode žalobného návrhu podľa jeho obsahu,
ktorý v celom jeho znení odvolacím súdom v tomto jeho odôvodnení je reprodukovaný zhora v 1.

odseku tohto odôvodnenia pod písmenom f), dospel k záveru, že uloženie takej povinnosti rozhodnutím
súdu, akej žalobca sa domáha v rozsahu tohto bodu jeho žalobného návrhu, nie je dôvodné, návrh
v petite vymedzený ako uloženie povinnosti žalovanému „predložiť dôkazy, ktoré roky zadržiaval (...)
a majú vzťah k nariadeniu dvoch mimoriadnych prehliadok a obsahu výpovede z práce (...)“ nie je
vykonateľný, pretože nie je dostatočne špecifikovaný, pričom súd je tým orgánom, ktorý z úradnej

povinnosti musí dbať, aby jeho rozhodnutie bolo spôsobilým exekučným titulom a nevznikali pochybnosti
o jeho vykonateľnosti v exekúcii.

20. Pokiaľ bolo predmetom návrhu predloženie žalovaným dlhé roky zadržiavaných dôkazov, bolo
potrebné, aby žalobca tieto dostatočne špecifikoval, čo však neurobil; z takéhoto vymedzenia 6. bodu

žalobného petitu, ale ani z obsahu popisu rozhodujúcich skutočností v samotnom texte návrhu nie
je možné zistiť, predloženia akých konkrétnych dôkazov, ktoré majú mať vzťah k nariadeniu dvoch
mimoriadnych prehliadok a k obsahu výpovede z práce, žalobca v tomto bode navrhovaného petitu
sa domáha; žalobcom vymedzená povinnosť v prípade vyhovenia jeho návrhu nepochybne preto by
nemohla byť podkladom pre vykonanie prípadnej exekúcie, pokiaľ by žalovaný povinnosť uloženú mu

neodkladným opatrením neplnil dobrovoľne.

21. V posudzovanej veci odvolací súd z uvedených dôvodov mal za to, že návrh samotný návrh žalobcu
zo 17.1.2024 v 6. bode jeho petitu ako petit neurčitý je nevykonateľným žalobným petitom.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho
zamietavom výroku vo zvyšku potvrdil ako vecne správne (§387 CSP) bez potreby zaoberať sa
posudzovaním prípadnej vecnej opodstatnenosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k tomuto poslednému
bodu žalobného petitu, či ďalších nedostatkov samotného návrhu.

23. Uznesenie vo výroku o trovách konania odvolací súd zrušil, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým
konanie sa končí (§262 ods. 1 CSP).

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolane j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a
nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).