Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-23C/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121209411
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Saxová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209411.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu:

Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanej: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zast. JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie
91.231,32 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou býv. Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.11.2021 domáha vydania
rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 91.231,32 eur, titulom náhrady
škody, ktorá mu vznikla vyplatením dávok úrazového zabezpečenia pozostalým po nebohých policajtoch
podľa zák. č. 328/2002 Z.z.

2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 3.8.2017 došlo k dopravnej nehode na ceste č.

I. medzi obcami Q. a U. v smere a obec U. medzi služobným motorovým vozidlom zn. Kia C'eed, EČ:
M.-XXXHH a osobným motorovým vozidlom zn. Suzuki Swift, EČ: S. XXXCL. Pri výkone štátnej služby
viedol služobné vozidlo U.. Q.. L. Š. a členom posádky bol aj B.. U.. B. P.. Dopravnú nehodu zavinila
vodička I.. F. E., XXXX, B. XX, S., ktorá viedla motorové vozidlo po vedľajšej ceste č. I. v smere od W.
na obec T. a pri vchádzaní do križovatky porušila dôležitú povinnosť podľa § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009
Z.z. tým, že nerešpektovala zvislú dopravnú značku č. P1 „Daj prednosť v jazde!“, v dôsledku čoho
došlo k zrážke, pri ktorej služobné motorové vozidlo narazilo do ľavej zadnej časti motorového vozidla

zn. Suzuki, následne dostalo rotáciu a presunulo sa do protismerného jazdného pruhu, kde pravou
bočnou stranou narazilo do čelnej strany tam sa pohybujúceho nákladného vozidla zn. Peugeot Boxer,
EČ: M. XXXGT. Poškodení policajti zraneniam spôsobeným dopravnou nehodou na mieste podľahli. Na
základe konania vodičky I.. E. bol policajtom spôsobený služobný úraz, titulom ktorého žalobca vyplatil
pozostalým nasledujúce dávky úrazového zabezpečenia:
- náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom pozostalej manželke Q.. T. Š. v sume 1.059,62
eur, priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017

podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. a v sume
2.050,70 eur priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa
20.11.2018 podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 písm. c), ods. 4 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zák.
č. 328/2002 Z.z.,- zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých pozostalej manželke Q.. T. Š., dcére V. Š. a synovi L. Š.
v sume 50.704,20 eur priznanej rozhodnutím prezidenta PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018
podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z.,

- náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom pozostalej manželke L.. L. P. v sume 605,28
eur, priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017
podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. a v sume
1.994,80 eur priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa
18.07.2018 podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 písm. c), ods. 4 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zák.

č. 328/2002 Z.z.,
- zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých pozostalej manželke L.. L. P. v sume 40.092,50 eur
priznanej rozhodnutím prezidenta PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018 podľa § 84 ods. 1zák.
č. 328/2002 Z.z..

Spolu žalobca vyplatil dávky úrazového zabezpečenia pozostalým v úhrnnej výške 96.507,10 eur

a túto je oprávnený vymáhať od vinníka dopravnej nehody podľa § 114 ods. 5 zák. č. 382/2002
Z.z. a všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka. Vodička I.. F. E.,
ktorá predmetnú dopravnú nehodu zavinila, bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Komárno z
08.12.2020, č. k. 3T/91/2018-3011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1To/30/2021-3284
zo dňa 29.6.2021 na nepodmienečný trest odňatia slobody a súčasne bola zaviazaná uhradiť žalobcovi

vzniknutú škodu v výške 92.461,60 eur. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, mala vodička uzatvorené u žalovanej
pod č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Žalobca preto vyzval žalovanú listom zo dňa 08.10.2021, aby
uhradila vzniknutú škodu za poistenú vodičku na základe povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným
rozhodnutím. Žalovaná uhradila na základe žalobcom uplatneného nároku škodu v súhrnnej výške

5.275,78 eur predstavujúcej časť priznanú poškodeným ako náhrada primeraných nákladov spojených
s pohrebom. V liste zo dňa 20.10.2021 žalovaná uviedla, že uplatnený nárok vysporiada až na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, a to v súlade s právnymi predpismi, ktorými je viazaná
(zák. č. 381/2001 Z.z.). Domnienka žalovanej spočívala v tom, že uplatnenú nemajetkovú ujmu je
povinný hodnotiť súd, ktorý bude podľa jej názoru skúmať, či vôbec došlo k zásahu do psychickej a

morálnej integrity osobnosti s odvolaním sa na § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca nesúhlasil
s týmto právnym názorom majúc za to, že vymáhanú sumu vyplatil pozostalým po policajtoch ako dávky
úrazového zabezpečenia podľa § 20 a nasl. zák. č. 328/2002 Z.z. a nie ako nemajetkovú ujmu podľa
§ 13 ods. 3 OZ ako uvádza žalovaná. S odkazom na citované ust. § 4 ods. 2, 3 zák. č. 381/2001 Z.z.
a § 25 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. označil žalovaný nárok predstavujúci rozdiel medzi uplatneným

nárokom a čiastočnou úhradou vykonanou žalovanou za dôvodný. Žalovanú sumu pozostávajúcu zo
sumy 50.704,20 eur žiadal zaplatiť k VS: XXXXXXXXX, sumu 40.092,50 eur k VS: XXXXXXXXX a sumu
434,62 eur k VS: XXXXXXXXXX.

3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 01.12.2021, sp. zn. 23C/61/2021 uviedla, že

uplatnené nároky neuznáva v celom rozsahu a považuje ich za premlčané v celku. K vzniku jednotlivých
nárokov žalobcu v dôsledku dopravnej nehody došlo vo výškach a dátumoch uvedených v žalobe
a k ich uplatneniu žalobou podanou voči žalovanej došlo dňa 19.11.2021. Vo vzťahu žalovanej má
žalobca priamy nárok podľa § 15 zák. o PZP s tým, že vedomosť o žalovanej ako poisťovateľovi
príslušného motorového vozidla je verejne dostupná. Žalobca tak mal o nej vedomosť bezodkladne

po dopravnej nehode, pričom uplatňovanie akýchkoľvek škodových nárokov v trestnom konaní voči
vinníčke dopravnej nehody je čo do plynutia premlčacej doby vo vzťahu k žalovanej právne irelevantné
a nároky žalobcu sú preto v celom rozsahu premlčané v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa
§ 106 ods. 1 OZ. Pre zdôraznenie správnosti svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie R 35/2020,
v zmysle ktorého „Uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu ( pozn. žalovanej alebo akýkoľvek iný

škodový nárok) poškodenou osobou, pozostalou po blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v
súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila, nemá
za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i voči poisťovateľovi
osoby, ktorá škodu spôsobila (uznesenie NS SR zo dňa 23.04.202, sp. zn. 5Cdo/102/2017)“. S odkazom
na vznesenú námietku premlčania preto žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že ak by sa

súd s námietkou premlčania nestotožnil, vyhradila si právo uplatnenia ďalších prostriedkov procesnej
obrany po oboznámení sa s predbežným právnym názorom súdu.4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 16.05.2022 uviedol, že sa nestotožňuje s vznesenou námietkou
premlčania, ktorá je zatiaľ jediným prostriedkom procesnej obrany žalovanej. Bol toho názoru, že
rozhodnutie R 35/2020, na ktoré v tejto súvislosti poukázala nesprávne aplikovala na danú vec. Za

nesporné označila, že dňa 03.08.2017 došlo k dopravnej nehode, z ktorej vznikol žalobcovi nárok na
náhradu škody. Poukázal na to, že k prvotnému uplatneniu nároku na náhradu škody žalobcom prišlo
listami zo dňa 28.05.2018, ktoré boli riadne doručené žalovanej. Na tieto listy reagovala odpoveďou
zo dňa 15.06.2018, v ktorej uviedla, že na ukončenie likvidácie poistnej udalosti je potrebné doručiť
právoplatné rozhodnutie príslušných orgánov o spôsobení škody, pretože nebolo o tom doposiaľ

právoplatne rozhodnuté. Za preukázané preto žalobca považuje, že žalovaná vedela o poistnej udalosti,
implicitne uznala nárok žalobcu a poistnú udalosť nepovažovala za ukončenú bez právoplatného
rozhodnutia súdu, ktoré jej žalobca doručil listom zo dňa 08.10.2021, keďže právoplatné uznesenie
Krajského súdu v Nitre č. k. 1To/30/2021-3284 mu bolo doručené dňa 06.10.2021 prostredníctvom
Okresného súdu Komárno. Na základe ďalšej komunikácie so žalovanou a čiastočným uhrádzaním
jednotlivých finančných nárokov bol toho názoru, že žalovaná nepovažovala žalovaný nárok za

premlčaný. Uvedené vyplýva aj z jej listu zo dňa 20.10.2021, v ktorom odporúča žalobcovi obrátiť sa s
nárokom na príslušný súd, a to najmä vo vzťahu k výške finančného nároku, ktorý je ochotná vysporiadať
až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. O správnosti jeho názoru svedčí aj
fakt, že žalovaná už uhradila časť finančného nároku po prvej výzve po poistnej udalosti. Náhradu škody
za služobné cestné vozidlo vo výške 14.541,03 eur uhradila žalovaná na účet žalobcu dňa 24.01.2018.

Následne pozostalým vyplatené dávky úrazového zabezpečenia vo forme náhrad primeraných nákladov
spojených s pohrebom vo výške 1.059,62 eur a vo výške 2.074,47 eur uhradila žalovaná na účet žalobcu
dňa 21.10.2021. Z celkovej požadovanej sumy tak ostala neuhradená suma vo výške 91.231,32 eur,
ktorájepredmetomžaloby.Zkonaniažalovanejazjejpísomnejkomunikáciejepreukázané,žežalovaná
svoj dlh uznáva ako dôvodný a jedinou skutočnosťou, ktorú sa snažila spochybniť, bola výška náhrady,

ktorú je povinná žalobcovi uhradiť. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bola výška náhrady riadne priznaná v
súdnom konaní, nie je dôvodné podľa neho spochybňovať výšku jeho nároku. Opakovane zdôraznil, že
žalobca uhradil vymáhanú sumu pozostalým po policajtoch ako dávky úrazového zabezpečenia podľa
§ 20 a nasl. tretej časti zák. č. 328/2002 Z.z., a nie ako nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 3 OZ ako sa
nesprávne domnieva žalovaná. Pozostalým po policajtoch boli priznané dávky úrazového zabezpečenia

podľa§25ods.1písm.b)ae)zák.č.328/2002Z.z.,konkrétnenáhradaprimeranýchnákladovspojených
s pohrebom a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých, čo je ďalší dôvod, pre ktorý nie je možné
aplikovať na danú vec závery NS SR, na ktoré poukazovala žalovaná.

5. Žalovaná v súdom stanovenej lehote dupliku nedoručila.

6. Vo veci sa súd oboznámil so žalobcom predloženými a nižšie menovanými listinnými dôkazmi, od
čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, a z ktorých
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 08.12.2020, č. k. 3T/91/2018-3011 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.06.2021, č. k. 1To/30/2021-3284 bola obžalovaná I.. F. E.
v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 03.08.2017, a pri ktorej zahynuli U.. L. Š. a B..
B. P., uznaná za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na 138 písm. b) Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného

zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní štyri roky so zaradením na výkon trestu do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke v trvaní šesť rokov. Predmetným rozhodnutím jej súčasne podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku bola uložená povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť okrem iných aj Ministerstvu
vnútra SR škodu vo výške 92.461,60 eur.

8. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa
18.07.2017 bola pozostalej manželke L.. L. P. podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 písm. c) a ods. 4 zák.
č. 328/2002 Z.z. priznaná náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom- náklady na zriadenie
pomníka vo výške 1.994,80 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2018. V odôvodnení

rozhodnutia je poukaz na to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička I.. F. E..

9. Rozhodnutím prezidenta PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018 bolo v rámci prieskumu
mimo odvolacieho konania zmenené rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Nitre č. B.-M.-F.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017, ktorým bolo priznané jednorazové odškodnenie pozostalým Q.. T. Š., V. Š. a L.
Š. v celkovej výške 9.443,52 eur tak, že každému z menovaných pozostalých bolo podľa § 84 ods. 1
zák. č. 328/2002 Z.z. priznané zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške 16.901,40 eur.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2018. V odôvodnení rozhodnutia žalobca je poukaz
na to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička I.. F. E..

10. Rozhodnutím prezidenta PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018 bolo v rámci prieskumu
mimo odvolacieho konania zmenené rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Nitre č. B.-M.-F.-XXX-XXX/XXXX-U.

zo dňa 23.11.2017, ktorým bolo priznané jednorazové odškodnenie pozostalej manželke L. P. v celkovej
výške 8.018,50 eur tak, že menovanej bolo podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. priznané zvýšené
jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške 40.092,50 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.02.2018. V odôvodnení rozhodnutia je poukaz na to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička
I.. F. E..

11. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa
20.11.2018 bola pozostalej manželke Q.. T. Š. podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2 zák. č. 328/2002
Z.z. priznaná náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom- náklady na zriadenie pomníka vo
výške 2.050,70 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2018. V odôvodnení rozhodnutia
je poukaz na to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička I.. F. E..

12.PodľapotvrdeniavystavenéhoOdboromsociálnehozabezpečeniasekciepersonálnychasociálnych
činností a osobného úradu žalobcu zo dňa 12.01.2018 bola pozostalej L. P. dňa 12.01.2018 vyplatená
náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom vo výške 605,28 eur základe rozhodnutia č.
B.-M.-F.-G.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017, právoplatného dňa 15.12.2017 a dňa 26.03.2018

jej bolo vyplatené zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške 40.092,50 eur na základe
rozhodnutia č. PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018, právoplatného dňa 14.02.2018.

13.PodľapotvrdeniavystavenéhoOdboromsociálnehozabezpečeniasekciepersonálnychasociálnych
činnostíaosobnéhoúradužalobcuzodňa29.03.2018bolapozostalejQ..T.Š.dňa12.01.2018vyplatená

náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom vo výške 1.059,62 eur základe rozhodnutia
riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017, právoplatného dňa
15.12.2017 a dňa 26.03.2018 jej bolo vyplatené zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo
výške 3x 16.901,40 eur na základe rozhodnutia č. PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018,
právoplatného dňa 15.02.2018.

14.PodľapotvrdeniavystavenéhoOdboromsociálnehozabezpečeniasekciepersonálnychasociálnych
činností a osobného úradu žalobcu zo dňa 17.09.2018 bola pozostalej L. P. dňa 13.09.2018 vyplatená
náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom na vo výške 1.994,80 eur základe rozhodnutia č.
B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa 18.07.2018, právoplatného dňa 16.08.2018.

15.PodľapotvrdeniavystavenéhoOdboromsociálnehozabezpečeniasekciepersonálnychasociálnych
činnostíaosobnéhoúradužalobcuzodňa15.01.2019bolapozostalejQ..T.Š.dňa14.01.2019vyplatená
náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom na vo výške 2.050,70 eur základe rozhodnutia č.
B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa 20.11.2018, právoplatného dňa 11.12.2018.

16. Listom zo dňa 08.10.2021 si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celkovej
výške 96.507,10 eur s odkazom na ust. § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. a všeobecné ustanovenia
o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka. K úhrade čiastkových nárokov uviedol aj označenie

variabilných symbolov (suma 51.763,82 eur mala byť uhradená k VS: XXXXXXXXX, suma 40.697,78 eur
k VS: XXXXXXXXX, suma 1.997,80 eur k VS: XXXXXXXXXX a suma 2.050,70 eur k VS: XXXXXXXXX).

17. Žalovaná v odpovedi zo dňa 20.10.2021 s poukazom na § 13 Občianskeho zákonníka uviedla, že
ak žalobca je toho názoru, že mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu, je potrebné zvážiť iniciovanie

úkonov v súdnom konaní a príslušný súd nezávisle a nestranne posúdi jednotlivé okolnosti prípadu, ale
najmä vyhodnotí, či vôbec došlo k zásahu do psychickej a morálnej integrity osobnosti, či bol zásah
objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti a ak áno, do akej
miery, pričom poisťovňa sa v tomto súdnom konaní bude vyjadrovať k opodstatnenosti a primeranostivýšky nemajetkovej ujmy, a to vo vzťahu k všetkým relevantným okolnostiam, na ktoré je súd povinný
prihliadať. Poisťovňa vysporiada nárok až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu,
a to v súlade s právnymi predpismi, ktorými je viazaná (najmä zák. č. 381/2001 Z.z.).

18. Poverený zástupca žalobcu sa vo svojom prednese na pojednávaní plne pridržiaval žalobnej
argumentácie. Poukázal na riadne uplatnenie nároku v trestnom konaní voči vinníčke dopravnej nehody
I.. F. E. a súčasne dňa 28.05.2018 aj u žalovanej, ktorá však od neho požadovala predloženie
právoplatného rozhodnutia súdu alebo policajného orgánu preukazujúce zavinenie vodičky. Následne

si preto nárok voči žalovanej uplatnil až po právoplatnom skončení trestného konania, kedy žalovaná
ho s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy odkázala na uplatnenie nároku v civilnom konaní. S
uvedeným sa nestotožnil, nakoľko v danej veci sa jedná o vyplatené dávky úrazového zabezpečenia
podľa zák. č. 328/2002 Z.z. Súčasne namietol rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi,
pre ktorý žiadal na námietku premlčania neprihliadať. Vyslovil presvedčenie o tom, že žalovaná je mu
povinná vyplatiť žalovaný nárok a zároveň konala v rozpore s § 11 ods. 6, 7 zák. o PZP, kedy mala

povinnosť v lehote 3 mesiacov prešetriť nárok žalobcu a následne do 15 dní ho aj riadne vysporiadať.
V rozpore s dobrými mravmi konala minimálne, keď inštruovala žalobcu na učinenie úkonov, ktoré
žalobca v dobrej viere vykonal a následne v rozpore so zásadami slušnosti vznáša námietku premlčania.
V ďalšom uviedol, že vyplatené dávky úrazového zabezpečenia spadajú do rámca škody na zdraví,
nakoľko následkom poistnej udalosti došlo k úmrtiu policajtov, a preto sa na náhradu škody nevzťahuje

všeobecná premlčacia lehota, t. j. uplatňuje sa len subjektívna lehota, ktorá začína plynúť po tom, čo sa
ozrejmí vinník dopravnej nehody. Žalobca si za daného stavu nárok riadne uplatnil v rámci subjektívnej
premlčacej lehoty hneď po tom, ako bola vinníčka dopravnej nehody I.. E. uznaná vinnou. Žalovaná
implicitne uznala nárok žalobcu, čoho dôkazom sú čiastočne vyplatené dávky úrazového zabezpečenia
vo výške 5.275,78 eur.

19.Právnyzástupcažalovanejrovnakonapojednávanízotrvalnadoterajšejobranevsporespočívajúcej
v uplatnenej námietke premlčania žalovaného nároku. Nad rámec toho ohľadom namietaného rozporu
námietky premlčania s dobrými mravmi uviedol, že nároky, ktoré žalovaná považovala za riadne
preukázané a uplatnené žalobcovi plnila a v ďalšom ho odkázala na uplatnenie nárokov súdnou cestou,

z čoho bez ďalšieho vyplýva, že žalovaná tieto nároky neuznávala. Čiastkové dobrovoľné plnenie pre
žalovanú nesporných nárokov nemožno považovať za uznanie akýchkoľvek alebo všetkých ďalších
nárokov vzniknutých z dopravnej nehody, resp. hradených žalobcom. Nestotožnil sa ani s právnou
kvalifikáciou nároku prezentovanou žalobcom, že v danom prípade sa jedná o nároky na náhradu škody
na zdraví, nakoľko takéto nároky patria len priamym poškodeným pri dopravnej nehode a predmetom

tohto konania je nárok spadajúci pod ust. § 4 ods. 3 zák. o PZP ako nárok vyplácaný na základe
osobitných predpisov.

20. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len„OZ“)občianskoprávnevzťahyvznikajúzprávnychúkonovalebozinýchskutočností,sktorýmizákon

vznik týchto vzťahov spája.

21. Podľa § 2 ods. 2 OZ v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

22. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

23. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 veta prvá OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.

24. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

25. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.26. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 328/2002 Z.z.“)

ak policajt alebo profesionálny vojak následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je
príslušnýútvarsociálnehozabezpečeniaministerstvaaVojenskýúradsociálnehozabezpečeniapovinný
v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, poskytnúť
a) náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,
b) náhradu nákladov na výživu pozostalých,

c) jednorazové odškodnenie pozostalých,
d) zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých.

27. Podľa § 25 ods. 9 zák. č. 328/2002 Z.z. ak policajt alebo profesionálny vojak následkom
služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za podmienok uvedených v § 24,
zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku

základu podľa § 60 a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, vo výške
päťdesiatnásobku základu podľa § 60, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie
presiahnuť šesťdesiatnásobok základu podľa § 60.

28. Podľa § 81 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje,

zastavuje a odníma
a) policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo
vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru
alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva
Policajného zboru,

b) profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

29. Podľa § 81 ods. 2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. dávky úrazového zabezpečenia vypláca policajtovi
a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.

30. Podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky
úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku

úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

31. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo,

aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (odkaz na
poznámku 6b: § 80 a § 81 zák. č. 328/2002 Z.z.).

32. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

33. Podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať. Pre premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká
úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

34. Súdna prax aj právna teória pod premlčaním rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v
zákone pre vykonanie práva, v dôsledku ktorého nárok možno úspešne odvrátiť námietkou premlčania.
Znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka právneho vzťahu, keď oprávnene vznesenánámietka premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané
právo nemožno veriteľovi autoritatívne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od
inštitútu preklúzie), len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok (actio nata). Právo

naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka.
Účelom tohto právneho inštitútu v občianskoprávnych vzťahoch je v súlade s princípom právnej istoty
zabezpečiť, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania a oslabenia súdnej vymáhateľnosti
nároku si svoje právo uplatnil v zákonom stanovenej dobe, a teda aby dlžník v záväzkovoprávnych
vzťahoch nebol bez zreteľa na čas a po neúmerne dlhej dobe vystavený úspešnej žalobe zo strany

veriteľa. Inštitút premlčania je tiež výrazom rímskoprávnej zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo
patrí bdelým). Premlčanie v konečnom dôsledku okrem uvedenej donucovacej funkcie predchádza aj
prípadnej dôkaznej núdzi a prispieva k právnej istote. Ak na základe vznesenej námietky premlčania
súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už neskúma samotné meritum veci.

35. Premlčanie práva na náhradu škody sa v zmysle § 106 OZ OZ riadi tzv. kombinovanou premlčacou

lehotou, a to dvojročnou subjektívnou, ktorej začiatok je stanovený dňom, kedy sa poškodený
dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a trojročnou objektívnou premlčacou lehotou, ktorá
v súlade s princípom právnej istoty stanovuje maximálnu premlčaciu lehotu pre uplatnenie tohto
majetkového práva, a pre plynutie ktorej je jediným rozhodujúcim okamihom deň, kedy došlo ku
škodovej udalosti. Objektívna premlčacia lehota neplatí pri škodách na zdraví, kedy je rozhodujúcou

len subjektívna premlčacia lehota. Ust. § 106 sa aplikuje aj v prípade, keď je zodpovednosť za
škodu ustanovená v osobitnom zákone, ktorý nemá samostatnú úpravu premlčania práva na náhradu
škody. V prípade úmyselne spôsobenej škody je premlčacia lehota desaťročná. V zmysle všeobecných
právno- teoretických východísk obidve lehoty začínajú plynúť a plynú nezávisle od seba, subjektívna
lehota nepredlžuje dĺžku objektívnej premlčacej lehoty a ich vzájomný vzťah je taký, že právo sa

považuje za premlčané uplynutím ktorejkoľvek z nich. Pre konštatovanie vedomosti o osobe škodcu
je potrebné, aby poškodený disponoval informáciami o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých
si môže utvoriť dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, kto za škodu zodpovedá (R 16/2014). V
prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných pre
plynutie premlčacej doby až po právoplatnosti trestného rozsudku, ale okamihom, kedy sa tieto

okolnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o vine
obžalovaného, neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, kto za škodu
zodpovedá. Pri posudzovaní vedomosti o osobe škodcu je irelevantné to, či sa škodca dopustil konania
napĺňajúceho skutkovú podstatu niektorého trestného činu, ale rozhodujúcim je to, či svojim (zavineným)
konaním spôsobil majetkovú stratu poškodenému (viď napr. Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok

(Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017,
rozhodnutie NSD SR zo dňa 28.05.2010, sp. zn. 1Cdo/82/2009). Obdobne NS ČR v rozhodnutiach zo
dňa 30.09.2003, sp. zn. 25Cdo/871/2002, zo dňa 29. 09. 2009, sp. zn. 25Cdo/2891/2007, zo dňa 13.
11. 2008, sp. zn. 21Cdo/2958/2007, zo dňa 27.02.2013, sp. zn. 25Cdo/2272/2011 konštatoval, že pre
vedomosť o osobe zodpovednej za škodu stačí, ak skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje,

mohliviesťkzáveruovymedzenízodpovednéhosubjektu,ažedeňprávoplatnostitrestnéhorozhodnutia
priamo nesúvisí s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi. Vedomosť o škode súdna prax už
stabilne vysvetľuje nielen ako vedomosť o škodovej udalosti (deň úrazu, dopravnej nehody), ale aj
vedomosť o tom, že vznikla škoda určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť, aby mohol
byť škodový nárok riadne uplatnený na súde (obdobne viď napr. R 38/1975, R 3/1984, uznesenie ÚS SR

zo dňa 16. 09. 2015, sp. zn. I. ÚS 384/2015, rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 3Cdo/231/2009,
ŠVESTKA, J.- SPÁČIL, J.- ŠKÁROVÁ,M.- HULMÁK, M. a kol. 2008. Občiansky zákonník 1. § 1 až 459.
Komentár. Praha: C.H.Beck, s. 548.).

36. Aplikujúc uvedené právnoteoretické východiská a citované zákonné ustanovenia na vykonaným

dokazovaním zistený skutkový stav veci dospel súd k záveru o dôvodnosti žalovanou legitímne
vznesenej námietky premlčania žalovaného nároku v celom rozsahu.

37. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 91.231,32 eur, ktorá
mu bola spôsobená vyplatením dávok úrazového zabezpečenia pozostalým po policajtoch usmrtených

počas výkonu služby pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 03.08.2017 (manželke B.. U.. B. P.,
manželke a deťom Q.. L. Š.). Jedná sa o osobitný nárok na náhradu škody vyplývajúci z ust. § 114 ods.
5 zák. č. 328/2002 Z.z. a podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. spadajúci pod vecný rozsah povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedenénakoniec priamo vyplýva aj z poznámky zákonodarcu č. 6b k uvedenému ustanoveniu, ktorá odkazuje
na ust. § 80 a § 81 zák. č. 328/2002 Z.z. upravujúce výplatu dávok nemocenského a úrazového poistenia
policajtov. Výplatou dávok úrazového zabezpečenia (náhrada primeraných nákladov spojených s

pohrebom a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých) došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu,
čo v právnej teórii zodpovedá definícii skutočnej škody. Náhradu tejto škody si je žalobca podľa § 114
ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. oprávnený uplatňovať voči osobám, ktoré ju spôsobili svojim zavineným
protiprávnym konaním. Predpokladom tejto zodpovednosti je zavinené protiprávne konanie škodcu,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a týmto zavineným protiprávnym konaním škodcu. Vo

vzťahu k právnej kvalifikácii žalovaného nároku sa tak s argumentáciou žalobcu možno stotožniť len
pokiaľ namietal, že sa nejedná o nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 3 OZ, na ust. ktorého poukazovala
žalovaná v liste zo dňa 20.10.2021. Žalovaný nárok však žalobca nesprávne kvalifikoval ako škodu na
zdraví, nakoľko u žalobcu (na rozdiel od dopravnou nehodou priamo poškodených policajtov) nevznikla
škoda na zdraví, ale na majetku, čo má ten následok, že v konaní sporné premlčanie sa spravuje
subjektívnou aj objektívnou premlčacou lehotou podľa § 106 OZ.

38. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.08.2017 došlo ku dopravnej nehode, pri ktorej boli
usmrtení policajti Q.. Š. a U.. P.. Spornou nebola ani zodpovednosť I.. F. E., ktorá bola v súvislosti s
predmetnou dopravnou nehodou odsúdená rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 08.12.2020,
č. k. 3T/91/2018-3011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.06.2021, č. k.

1To/30/2021-3284 pre spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na 138 písm. b) Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona. Strany v konaní nesporovali ani skutočnosť, že motorové vozidlo Suzuki Swift, EČ: S. XXXCL,
ktoré viedla I.. E., a v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky ktorého došlo k usmrteniu policajtov,
bolo v čase dopravnej nehody podľa zák. č. 381/2001 Z.z. poistené u žalovanej. Žalovaná v konaní

nesporovala ani to, že žalobca si nárok na náhradu škody spôsobenej výplatou dávok úrazového
zabezpečenia policajtov riadne uplatnil v trestnom konaní, čo nakoniec vyplýva aj z odôvodnenia
odsudzujúceho rozsudku, ktorým bola odsúdená I.. F. E. zaviazaná aj na náhradu škody žalobcovi,
ďalej žalobcom označené okamihy vyplatenia jednotlivých dávok pozostalým príbuzným, to, že časť
nároku zodpovedajúceho žalobcom vyplateným primeraným nákladom spojených s pohrebom žalovaná

uspokojila dobrovoľne pred začatím súdneho konania a rovnako žalovaná nesporovala ani skutočnosť,
žežalobcasiprvýkrátnáhraduškodyvočižalovanejuplatnildňa28.05.2018,ažepouplatnenínárokuna
náhradu škody ho žalovaná vyzvala na doloženie právoplatného súdneho rozhodnutia, čo je zrejmé aj z
obsahu jej odpovede zo dňa 20.10.2021. Spornou bola v konaní výlučne otázka premlčania žalovaného
nároku, a to vzhľadom na žalovanou riadne a včas vznesenú námietku premlčania.

39. Ako už súd uviedol v ods. 37. tohto odôvodnenia premlčanie posudzoval v intenciách § 106 ods. 1 a
2 OZ subsumujúc žalovaný nárok pod nárok na náhradu skutočnej škody. Beh dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty determinovala vedomosť žalobcu o osobe zodpovednej za škodu a vedomosť
o konkrétnej škode (jej rozsahu). Ku škode na majetku žalobcu došlo výplatou dávok úrazového

zabezpečenia. Vychádzajúc z obsahu žalobnej argumentácie a nesporných skutkových okolností,
časť žalovaného nároku vo výške 50.704,20 eur spočívajúca vo zvýšenom jednorazovom odškodnení
pozostalých po Q.. Š. a vo výške 40.092,50 eur spočívajúca vo zvýšenom jednorazovom odškodnení
pozostalých po U.. P. bola žalobcom vyplatená dňa 26.03.2018 a časť žalovaného nároku vo výške
434,62 eur zodpovedajúcej nerefundovanej náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom bola

pozostalej manželke po U.. P.V. vyplatená dňa 13.09.2018. Okamihom výplaty dávok vo výške priznanej
žalobcom predloženými rozhodnutiami sa žalobca dozvedel o výške škody, ktorá mu bola spôsobená.
Pokiaľ sa týka vedomosti žalobcu o osobe škodcu (osobe v dôsledku zavineného protiprávneho konania
ktorej došlo k úmrtiu policajtov a potrebe vyplatenia dávok úrazového zabezpečenia) súd poukazuje na
to, že už v poradí prvom rozhodnutí, ktorým boli priznané dávky úrazového zabezpečenia (rozhodnutie

riaditeľaKrajskéhoriaditeľstvaPZvNitre,č.B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U.zodňa18.07.2017),takakoajvo
všetkých nasledujúcich rozhodnutiach, žalobca poukazoval na to, že dopravnú nehodu zavinila vodička
I.. F. E.. Nespochybniteľnej vedomosti žalobcu o osobe zodpovednej za dopravnú nehode nasvedčuje
aj prvé uplatnenie nároku voči žalovanej s odkazom na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vedeného I.. E. zo dňa 28.05.2018, tiež odôvodnenie

prvoinštančného odsudzujúceho rozsudku, z ktorého vyplýva, že nárok bol žalobcom (v trestnom
konaní vystupujúci ako poškodený) uplatnený riadne a včas do skončenia vyšetrovania, t. j. do podania
obžaloby v roku 2018. A contrario z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca musel mať vedomosť
o tom, že za dopravnú nehodu zodpovedá I.. E. ešte pred vyplatením jednotlivých dávok úrazovéhozabezpečenia a uvedený záver platí aj vo vzťahu k jeho vedomosti o poisťovateľovi motorového vozidla
podľa zák. č. 381/2001 Z.z, ktorým bola škoda spôsobená, nakoľko tento údaj je verejne dostupný a
žalobca žalovanou tvrdenú vedomosť o poistnom vzťahu k uvedenému motorovému vozidlu nesporoval.

Subjektívna lehota začala v danej veci plynúť okamihom výplaty dávok úrazového zabezpečenia,
ktorý je okamihom neskorším, ako sa žalobca dozvedel o osobe škodcu. Dávky, ktorých refundácia
je predmetom konania, boli žalobcom vyplatené dňa 26.03.2018 a 13.09.2018, t. j. viac ako dva roky
pred podaním žaloby (19.11.2021), čo značí o dôvodnosti žalovanou vznesenej námietky premlčania.
Okrajovo súd uvádza, že pokiaľ by aj boli predmetom konania všetky dávky úrazového zabezpečenia

vyplatené poškodeným pozostalým, t. j. aj tie, ktoré žalovaná dobrovoľne uhradila, zohľadniac okamih
poslednej úhrady 14.01.2019, by bolo možné bezpečne konštatovať premlčanie všetkých škodových
nárokov žalobcu titulom vyplatenia dávok úrazového zabezpečenia pozostalým.

40. Nakoniec ako márne uplynutú vyhodnotil súd aj trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu podľa § 106
ods. 2 OZ. Z obsahu žaloby, v ktorej žalobca pre účely platobného styku označil aj variabilné symboly,

pod ktorými žiadal jednotlivé škodové nároky uhradiť, a ktoré zodpovedali variabilným symbolom
uvedeným v uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 08.10.2021, vyplýva, že žalovaná suma
predstavuje zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške 50.704,20 eur vyplatené Q.. Š. a jej deťom
dňa 26.03.2018, ďalej zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške 40.092,50 eur vyplatené L.. P.
dňa 26.03.2018 a časť náhrady primeraných nákladov spojených s pohrebom vyplatenej L.. P. dňa

13.09.2018. Škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s usmrtením policajtov pri dopravnej
nehode,atodňomvýplatyjednotlivýchdávok.Vzhľadomnanespornýokamihvýplatyoznačenýchdávok
(26.03.2018 a 13.09.2018) a okamih doručenia žaloby súdu (19.11.2021) je zrejmé, že žaloba bola bez
akýchkoľvek pochybností podaná aj po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty.

41.Potrebnéjetiežuviesť,ženabehpremlčacejlehotynemaložiadenvplyvriadneuplatnenienárokuna
náhradu škody žalobcom voči I.. E. v trestnom konaní. Nárok uplatnený poškodeným voči poisťovateľovi
predstavuje samostatný nárok, ktorého právnym základom je poistenie podľa zák. č. 381/2001 Z.z.
a skutočnosť, že podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku voči škodcovi neznamená,

že voči obom subjektom plynie premlčacia doba rovnako. Spoločnou je len dĺžka premlčacej doby.
Uvedené podľa názoru súdu súvisí aj s povahou týchto nárokov vyplývajúcou z nepravej solidarity, pri
ktorej platí, že na základe žaloby podanej voči jednému z dlžníkov nedochádza k spočívaniu plynutia
premlčacej doby voči ostatným dlžníkom. Identický právny záver bol vyslovený aj NS SR v rozsudku zo
dňa 27.08.2014, sp. zn. 2MCdo/9/2013. V tomto smere sa súd tiež plne stotožňuje s právnym názorom

žalovanej, že na posúdenie plynutia premlčacej lehoty v danom prípade sú aplikovateľné aj právne
závery vyslovené v rozhodnutí NS SR R 35/2020, a to bez ohľadu na to, že predmetom konania pred
NS SR bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a v zmysle ktorých uplatnenie nároku na nemajetkovú
ujmu poškodenou osobou, pozostalou po blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s
prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila, nemá za následok

spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i voči poisťovateľovi motorového
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Opomenúť nemožno a uvedené vyplýva aj z odôvodnenia
rozhodnutia R 3/2020, R 8/2018, že škodou pre účely zák. č. 381/2001 Z.z. sa rozumie aj náhrada
nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných po obeti dopravnej nehody.

42. Záverom bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa aj so žalobcom namietanou kolíziou vznesenej
námietky premlčania s dobrými mravmi dôvodiac tým, že žalovaná ho najprv sama inštruovala na
iniciovanie súdnych konaní, resp. na predloženie právoplatného súdneho rozhodnutia preukazujúceho
zodpovednosť vodičky I.. E. a následne v konaní vzhľadom na uplynutie času vzniesla námietku
premlčania. Opodstatnene vznesená námietka premlčania voči žalovanej pohľadávke v zásade

nepredstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko prispieva k istote v právnych vzťahoch.
Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by však za celkom výnimočných okolností mohlo
byť vyhodnotené ako konanie umožňujúce poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne
uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by bol zánik uplatňovaného nároku v dôsledku
uplynutia času neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného

práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Odopretie právnej ochrany dlžníkovi, ktorý
namieta premlčanie práva, má preto miesto len vo výnimočných situáciách, keď hlavnou alebo aspoň
prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť veriteľa. Aplikácia korektívu dobrých mravov
by podľa názorov súdnej praxe zdôrazňujúc zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým)nemala reparovať neznalosť zákona. Pri posudzovaní namietaného rozporu námietky premlčania s
dobrými mravmi preto treba skúmať, či strana sporu, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi
postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti a v súlade so zásadou bdelým patrí

právo, ktorá vo svojom obsahu predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídateľnosti
a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a pri výkone práv
a povinností z neho vyplývajúcich (viď uznesenie NS SR zo dňa 17.02.2011, sp. zn. 5Cdo/265/2009,
rozsudok NS ČR zo dňa 29.07.2010, sp. zn. 33Cdo/126/2009, uznesenie NS SR zo dňa 28.04.2015,
sp. zn. 7Cdo/507/2014).

43. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci však žiadna zo žalobcom uvádzaných skutočností
nevypovedá o potrebe uplatnenia korektívu dobrých mravov a rozpore vznesenej námietky premlčania
ako legitímneho prostriedku procesnej obrany podľa § 152 CSP s dobrými mravmi, a to práve vzhľadom
na nezodpovedný prístup žalobcu priečiaci sa zásade bdelým patrí právo ako aj všeobecnej preventívnej
povinnosti (§ 415 OZ). Žalobca je ústredným orgánom štátnej správy, ktorému pri výkone verejnej moci

prináleží nadradené postavenie. V pozícii účastníka súkromnoprávnych občianskoprávnych vzťahov
však zdieľa so žalovanou rovné postavenie (§ 2 ods. 2 OZ). Súdu je z úradnej činnosti známe, že do
jeho organizačnej štruktúry tak ako u iných ministerstiev patrí aj sekcia právnych služieb. Na strane
žalobcu sa tak nejedná o právne neznalú fyzickú osobu, ale naopak o právnickú osobu zamestnávajúcu
osobysvysokoškolskýmprávnickýmvzdelaním.Nastranežalovanejsajednáosúkromnýpodnikateľský

subjekt. Za danej situácie sa súdu javí ako nezodpovedný až naivný prístup žalobcu, ktorý sa bez
ďalšieho počas plynutia premlčacej doby spoliehal na dôvodnosť požiadaviek žalovanej (súkromného
podnikajúceho subjektu) pri likvidácii poistného plnenia, v ktorých ho odkazovala na predloženie
právoplatného trestného rozsudku. Konanie žalobcu za opísanej situácie a jeho absolútnu dôveru
žalovanej nemožno vnímať ako konanie s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti, ktoré by si

vyžadovalo po vznesení námietky premlčania poskytnutie súdnej ochrany. Odhliadnuc od uvedeného
súd je toho názoru, že aj v prípade akýchkoľvek pochybností mal žalobca práve v záujme neoslabenia
jeho nároku v podobe negatívnych hmotnoprávnych následkov spojených s plynutím času možnosť
obrátiť sa so svojim nárokom na súd a nechať na jeho zváženie, či je alebo nie je predpokladom
úspešnosti jeho nároku právoplatné trestné rozhodnutie. Pokiaľ by tomu tak bolo, nič by mu nebránilo

navrhnúť prerušenie civilného konania, ku ktorému by súd nakoniec mohol pristúpiť aj bez návrhu. Súd z
popisu žalobcu neidentifikoval žiadne konanie žalovanej, ktoré by vytváralo objektívnu ospravedlniteľnú
prekážku pre riadne a včasné uplatnenie žalovaného nároku a pokiaľ hlavným dôvodom, prečo žalobu
podal až po uplynutí premlčacej doby, majú byť informácie, ktoré mu poskytla žalovaná, takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu v podobe neprihliadnutia na námietku premlčania. Uplatnenie

námietky premlčania, ako inštitútu prispievajúcemu k právnej istote pred časovo neobmedzeným
výkonom práva, môže podľa názoru súdu založiť konflikt s dobrými mravmi len vo výnimočných
prípadoch, predovšetkým vtedy, ak je dôsledkom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne
uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by zánik nároku na plnenie pre uplynutie premlčacej
doby bol neprimerane tvrdou sankciou v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatneného práva a

dôvodmi, pre ktoré si svoj nárok (actio nata) neuplatnil včas. Uvedené však v danom prípade naplnené
nebolo.

44. Súd sa absolútne nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, keď tento z čiastočnej úhrady
uplatneného nároku na náhradu škody vyvodil uznanie nároku žalovanou. Potrebné je si uvedomiť,

že žalobcovi vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou škoda vyplatením viacerých dávok úrazového
zabezpečenia (zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých, náhrada primeraných nákladov
spojených s pohrebom), a preto uspokojenie niektorých z nich nezakladá a logicky ani nemôže zakladať
bez ďalšieho uznanie ostatných. Uvedené platí o to viac, že aj z odpovede žalovanej zo dňa 20.10.2021
adresovanej žalobcovi vyplýva, že žalovaná nárok v neuspokojenom rozsahu a priori neuznala, ale

žalobcu odkázala na jeho uplatnenie súdnou cestou, na čo poukazoval aj právny zástupca žalovanej vo
svojom prednese na pojednávaní. Nakoniec v zmysle rozhodovacej praxe súdov (napr. R 13/1988) ani
samotné uznanie dlhu nebráni vzneseniu námietky.

45. Záverom súd uvádza, že vo veci nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými

poverenýmzástupcomžalobcuažnapojednávanísúdudňa13.11.2024vjednomvyhotovení(uznesenie
NS SR sp. zn. 1Tdo/36/2022, zápisnica o výsluchu svedka zamestnanca žalobcu pred OČTK dňa
24.04.2018, uplatnenie nároku na náhradu škody z 28.05.2018, výzva žalovanej z 15.06.2018,
uplatnenie nároku na náhradu škody z 08.10.2021, odpoveď žalovanej z 20.10.2021, oznámenie opoistnom plnení z 02.09.2021 a 21.10.2021 a list p. E. doručený žalobcovi 06.10.2021), a to jednak
z dôvodu ich oneskoreného predloženia, ku ktorému zo strany žalobcu nedošlo k uvedeniu žiadnej
prekážky, ktorá by mu objektívne bránila v ich skoršom predložení a tiež z dôvodu, že uvedenými

dôkazmi chcel preukázať to, že nárok bol riadne uplatnený voči vinníčke dopravnej nehody I.. E.
v trestnom konaní, skutočnosť, že žalovaná čiastočne plnila, a že po uplatnení nároku na náhradu
škody z povinného zmluvného poistenia ho vyzvala na doloženie právoplatného súdneho rozhodnutia o
spôsobení škody poisteným a vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na iniciovanie súdneho
konania, a tieto skutočnosti neboli v konaní medzi sporovými stranami sporné, čo na výslovný dotaz

súdu potvrdil na predmetnom pojednávaní aj právny zástupca žalovanej. Z uvedených dôvodov súd
nevykonal navrhované dokazovanie nielen z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, ale aj pre jeho
nadbytočnosť a nehospodárnosť.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu pre premlčanie žalovaného nároku v celom rozsahu
zamietol a rozhodol tak, ak je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. O nároku na náhradu trov konania (enunciát II.) súd rozhodol podľa úspechu normatívne vyjadrenej
v ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

50. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.