Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100174
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100174.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: LEDIC Slovakia export, s. r. o., so sídlom Pod Brezinou 3744/88, 911 01 Trenčín,
IČO: 44 864 761, právne zastúpený :Mgr. Miroslav Pavlík, advokát, Podjavorinskej 1922/9, 915 01 Nové
Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102970810/2023 zo dňa
24. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu bola vykonaná Daňovým úradom Trenčín, pobočka Prievidza (ďalej aj len „správca dane“)
daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobia december 2015,
apríl 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016 a december
2016. Daňová kontrola bola ukončená dňa 10.01.2022, kedy bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej

kontroly č. 102586413/2021 zo dňa 16.12.2021 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole. Správca dane vyhotovil aj Protokol č. 102586411/2021 zo dňa 16.12.2021, ktorý sa týkal
zdaňovacích období, v ktorých správca dane nezistil rozdiel dane (bez nálezu) a ktorý bol žalobcovi
taktiež doručený dňa 10.01.2022. Žalobca sa k Protokolu z daňovej kontroly č. 102586413/2021 zo
dňa 16.12.2021 vyjadril v podaní doručenom správcovi dane dňa 28.02.2022. Pripomienky žalobcu
k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 30.03.2022, o priebehu
ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100642004/2022.

2.Vnáslednomvyrubovacomkonanísprávcadanerozhodnutímč.100921313/20211zodňa19.04.2022
určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel na
DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume nadmerného odpočtu 40.000,- eur.

3. V zdaňovacom období november 2016 si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry

od dodávateľa LOYS MEDIA GROUP s.r.o., Žižkova 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47 107 359, číslo faktúry
201601008 zo dňa 31.10.2016, cena bez DPH 200.000,- eur, DPH 40.000,- eur spolu 240.000,- eur, a to
za reklamné služby spojené s projektom „Zlatý koncert“. Žalobca predložil Zmluvu o reklame č. 201645
zo dňa 01.10.2016 a dokumentáciu.4. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z uvedenej faktúry z toho dôvodu,
že v prípade zverejnenia loga žalobcu ako partnera podujatia „Zlatý koncert“ nešlo o reklamu

ale o sponzoring. Správca dane uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom
a legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy, ale zákon č. 147/2011 Z. z. o
reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon
o reklame“) a zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej

aj len „Zákon o vysielaní a retransmisii“). Podľa zákona o reklame sa reklamou rozumie predvedenie,
prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou
zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné
meno podnikateľa. Pojem sponzoring je definovaný ako plnenie určené na priame alebo nepriame
financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
scieľompropagovaťnázovaleboobchodnémeno,ochrannúznámku,dobrúpovesť,tovaryaleboaktivity

právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá plnenie poskytla. Napriek tomu, že tieto definície majú pre daňové
účely len orientačnú funkciu, je z nich podľa správcu dane zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama
z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej
prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Správca dane ďalej uviedol, že prezentácia loga
pre priznanie práva na odpočítanie dane sama osebe nestačí. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie

otázky, či ide o službu, ktorú daňovému subjektu poskytol platiteľ dane a či ju použil na svoje zdaniteľné
plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, teda či služba priamo a bezprostredne súvisí
s ďalšími zdaniteľnými obchodmi kontrolovaného platiteľa a či sa investícia do takejto prezentácie
mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov kontrolovaného platiteľa. Správca dane
konštatoval, že ekonomická súvislosť medzi posudzovaným typom prezentácie loga spoločnosti žalobcu

a jej prínosom pre dodávky tovarov a služieb žalobcu nebola vôbec objasnená a nebol preukázaný
priamy a bezprostredný súvis prijatej služby s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami
na vstupe alebo s hospodárskou činnosťou. Ďalej správca dane poukázal na závery rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2016 zo dňa 24.05.2017, v ktorom Najvyšší súd SR posudzoval
vec, kedy daňový subjekt vystupoval ako generálny reklamný partner na kultúrno-spoločenskom

podujatí, ktorým bol koncert skupiny Elán a najvyšší súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v
Nitre ako súdu správneho, že prezentáciou loga nemohla byť a nebola široká verejnosť informovaná
oslužbáchrealizovanýchdaňovýmsubjektomvsúvislostisjehopodnikateľskoučinnosťouaskutočnosť,
že daňový subjekt bol uvedený ako generálny reklamný partner koncertu ešte neznamená reklamu jeho
produktov a služieb, ale nasvedčuje tomu, že daňový subjekt bol sponzorom tohto podujatia a z tohto

dôvodu bol uvedený aj ako reklamný partner. Ďalej správca dane uviedol, že sponzorský odkaz je možné
charakterizovať ako marketingový nástroj podnikateľa, ktorý obsahuje reklamnú informáciu v širšom
slova zmysle a jeho základným účelom je vytvorenie dobrého mena, dobrej povesti podnikateľského
subjektu a slúži skôr k propagácii firmy ako takej, primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho
výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz predstavuje zvyčajne prezentáciu loga a nepredstavuje

podnikateľský potenciál spoločnosti, nepoukazuje na kvalitu jej produktov, neporovnáva tovary a služby
s podobnými ponukami iných firiem, neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh a nemá dynamický
charakter. Základným účelom sponzorovania je vytvorenie dobrého mena a povesti, pričom reklama
je činnosť orientovaná na spotrebiteľa, prípadne odberateľa produktu. Účinok reklamy je v zásade
prezumovaný, ak v prostredí, v ktorom sa reklama uskutočňuje, je spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými

službami alebo tovarom. O reklamu ide vtedy, ak informácia je natoľko agresívna, že jej účelom
je podpora predaja a nákupu. V prejednávanej veci bolo zverejnené iba logo žalobcu a nebol
uvedený žiadny odkaz na službu alebo výrobok, preto správca dane uzavrel, že ide o sponzoring,
ktorého predmetom sú podpora kultúrno-spoločenského podujatia, a nie o reklamu, pretože takáto
prezentácia spoločnosti žalobcu nemôže v žiadnom prípade podporiť predaj jeho tovaru a služieb.

Zo zobrazeného loga nie je jednoznačné, či sa jedná o obchodné meno nejakej spoločnosti alebo
o názov nejakého produktu. Správca dane uviedol, že logo môže plniť funkciu reklamy v podstate iba u
veľkých spoločností, ktoré sa vyznačujú dlhodobým, masívnym a prakticky celú spoločnosť zasahujúcim
pôsobením na relevantnom trhu alebo tým, že ich produkty sú všadeprítomné, rozšírené aj známe.
Aj u týchto spoločností podľa správcu dane ale platí, že do takejto pozície na relevantnom trhu sa

museli v počiatkoch ich podnikateľského pôsobenia prepracovať systematickou aplikáciou „klasických“
reklamných techník. Zverejnené slovo LEDIC nie je obchodným menom žalobcu, jeho poskytovaným
tovarom alebo službou a ani ochrannou známkou, preto podľa správcu dane nemožno hovoriť o
reklamnom oznámení, ktoré by mohlo byť obsiahnuté v propagácii loga žalobcu. Správca dane poukázalaj na to, že žalobca sám deklaroval, že jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou je realizácia výcvikových
zariadení pre silové zložky, výcvik s ostrou muníciou a reálnym ohňom a kľúčovými odberateľmi sú
ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra. Zo samotnej povahy podnikateľskej činnosti žalobcu podľa

správcu dane vyplýva, že jeho činnosť nie je určená pre konečného spotrebiteľa a že svoju činnosť
môže realizovať až po úspešnom absolvovaní verejných obstarávaní, tendrov a po následnom uzavretí
zmlúv s príslušným ministerstvom, pričom jeho obchodnými partnermi sú štátne orgány. V segmente,
v ktorom vykonáva žalobca podnikateľskú činnosť, podľa správcu dane nemá žiaden vplyv zverejnenie
loga pri propagácii kultúrno-spoločenského podujatia, nakoľko nepredstavuje hodnotiace kritérium

pri verejnom obstarávaní. Správca dane uzavrel, že v tomto prípade išlo o sponzoring a nie o reklamu,
pretože bolo zverejnené iba logo žalobcu, nebol uvedený žiadny odkaz na jeho hlavnú podnikateľskú
činnosť, ktorou sa zaoberá, alebo na činnosť, ktorú má zapísanú ako predmet podnikania. Zároveň
správca dane poukázal na to, že predmetný zdaniteľný obchod má znaky optimalizácie daňových
povinností a poukázal na nasledujúcu fakturáciu: - faktúra č. 201601008 zo dňa 31.10.2016 v prílohe
so zmluvou č. 201645 zo dňa 01.10.2016, kde v čl. V. bod 1. je uvedené: celková cena za fakturované

reklamné služby poskytnuté obstarávateľom bude stanovená na sumu 200 000,- eur bez DPH; - faktúra
č. 20161211 zo dňa 15.12.2016 v prílohe so zmluvou č. 201645 zo dňa 01.10.2016, kde v čl. V. bod 1.
je uvedené: celková cena za fakturované reklamné služby poskytnuté obstarávateľom bude stanovená
na sumu 300 000,- eur bez DPH a ďalej je zmenený aj bod 2., kde je doplnená suma 100 000,-
eur bez DPH za mesiac december. Správca dane uviedol, že došlo k navýšeniu sumy za celkové

plnenie až o 100 000,- eur a žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo došlo k navýšeniu ceny
a prečo deklaruje zdaniteľný obchod rôznymi zmluvami s rôznou sumou plnenia. Správca dane uzavrel,
že išlo o sponzorský príspevok, ktorý nie je predmetom dane a pri jeho dodaní nemohla vzniknúť daňová
povinnosť, preto ani žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane.

5. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 441998/2022 zo dňa 13.10.2022 zrušil
vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane č. 100921313/2022 zo dňa 19.04.2022 a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný uznal za dôvodné odvolacie námietky žalobcu
o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a o nesprávnom právnom posúdení veci. Zhrnul, že správca dane
uviedol, že ide o sponzoring a nie o reklamu, že išlo o predstieranie reklamných služieb, ale v skutočnosti

išlo o sponzorský príspevok, ďalej že prijaté služby neboli využité žalobcom na výstupe pre potreby jeho
zdaniteľných plnení, že nebola objasnená ekonomická súvislosť medzi prezentáciou loga a prínosom
pre dodávky tovarov a služieb žalobcu, že nebol preukázaný priamy a bezprostredný súvis prijatej
služby s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na výstupe alebo hospodárskou činnosťou,
ďalej že žalobca nevysvetlil, prečo došlo k navýšeniu ceny a predloženiu zmlúv s rôznou sumou

plnenia. Poukázal na to, že správca dane nevyhodnotil niektoré námietky a tvrdenia žalobcu uvedené
v rámci jeho vyjadrenia a že neoboznámil žalobcu s niektorými svojimi zisteniami a pochybnosťami.
Pre ďalšie konanie žalovaný zaviazal správcu dane, aby odstránil vytýkané nedostatky a prihliadal
aj na súvisiacu aktuálnu vnútroštátnu judikatúru a judikatúru Súdneho dvora EÚ. Zdôraznil, že správca
dane môže svoje rozhodnutie odôvodniť len tvrdeniami o takých pochybnostiach, ktoré majú oporu

vo vykonaných dôkazoch. Uložil správcovi dane, aby podľa svojho presvedčenia a úsudku doplnil
dokazovanie alebo v novom odôvodnení uviedol, na základe akých úvah, ktoré musia vychádzať
zobjektívnehodokazovania,dospelkprijatémuprávnemunázoru.Vďalšomkonanísamalsprávcadane
zamerať na preverovanie deklarovaných obchodných vzťahov žalobcu s jeho dodávateľom, prípadne
subdodávateľmi a zistenia vyplývajúce z dokazovania vyhodnotiť vo väzbe na dôkazné bremeno

žalobcu.

6. V rámci ďalšieho konania správca dane rozhodnutím č. 101388418/2023 zo dňa 30.05.2023 opätovne
určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške
40.000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016.

7. V rámci ďalšieho konania správca dane vypočul A. B. - konateľa dodávateľa LOYS MEDIA GROUP
s.r.o. v čase od 19.04.2013 do 20.04.2018, o výsluchu ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 1031338188/2022. Pán B. uviedol, že len on konal za spoločnosť ako štatutár a
hlavnou činnosťou spoločnosti bolo sprostredkovávanie klientov pre projekty. Spoločnosť nemala žiaden

majetok, žiadnych zamestnancov a na podnikateľskú činnosť používal súkromné priestory a súkromný
mobilný telefón, na sídle bola len poštová schránka. V roku 2016 mala spoločnosť LOYS MEDIA
GROUP s.r.o. len jediného dodávateľa, a to spoločnosť LOYAL CORPORATION LIMITED. Na nových
obchodných partnerov sa spoločnosť nakontaktovala na predchádzajúcich projektoch, kde sa náhodnezoznámili (VIP party, after party a pod.). Dodávateľ LOYAL CORPORATION LIMITED zadával pánovi
B. projekty, v ktorých vlastnil reklamný priestor a tieto následne LOYS MEDIA GROUP s.r.o. ponúkala
ďalej. Dobrovoľný výmaz spoločnosti LOYS MEDIA GROUP s.r.o. ku dňu 19.04.2018 nastal z dôvodu,

že spoločnosť nemala podpísanú mandátnu zmluvu s dodávateľom LOYAL CORPORATION LIMITED
na rok 2018. K protokolu č. 102533066/2016, ktorý bol vystavený v súvislosti s daňovou kontrolou
DPH a nebolo uznané odpočítanie dane z dodaní od dodávateľa LOYAL CORPORATION LIMITED v
celkovej sume 89 694,- eur sa pán B. nechcel vyjadriť a odmietol sa vyjadriť aj k zápisnici o pojednávaní,
ktorej predmetom bolo oboznámenie sa s pochybnosťami správcu dane a v ktorej zástupca spoločnosti

LOYS MEDIA GROUP s.r.o. uviedol, že súhlasí so závermi správcu dane. Pán B. uviedol, že s C. D.
E. za žalobcu sa stretol na nejakej akcii, kde sa zoznámili, bola predostretá ponuka a dohodli sa na
spolupráci. Nepamätal si presne miesto rokovania a uviedol, že realizované mali byť mediálne kampane
k projektom ples Via Magna, Zlatý koncert 2016, koncert B. F. a G. H. SuperStar. Potvrdil vystavenie
faktúr s tým, že boli zaúčtované v účtovníctve a daň bola odvedená. K Zmluvám o reklame č. 201655 a
č. 201645 uviedol, že tieto boli popísané naraz v Bratislave a že cena bola stanovená podľa mediálnych

plánov, konkrétne boli 4 pozície mediálnych plánov - generálny reklamný partner, hlavný reklamný
partner, reklamný partner a mediálny partner. Cenu určoval LOYAL CORPORATION LIMITED, ktorý
zabezpečoval aj výlep a tlač plagátov, billboardov, letákov, ich distribúciu a vytipoval vhodné miesta na
výlep, znášal všetky náklady. Pán B. nevedel uviesť kto konkrétne oslovoval billboardové spoločnosti
a ako spoločnosť LOYS MEDIA GROUP s.r.o. vedela odkontrolovať, že billboardy a plagáty budú

vylepené v požadovanom množstve a kvalite. Nevedel uviesť kto konkrétne oslovoval médiá za účelom
odvysielania spotov týkajúcich sa reklamovaných kultúrno-spoločenských podujatí, kto spoty vyrábal,
kto hradil náklady súvisiace s výrobou a vysielaním spotov, kto kontroloval, že mediálne spoty boli
odvysielané v požadovanom čase, množstve a kvalite. Mandátna zmluva medzi LOYS MEDIA GROUP
s.r.o.aLOYALCORPORATIONLIMITEDnebolapodpísanánajednotlivéprojektyalenaprojektyvrámci

kalendárneho roka a aj text zmlúv dodal LOYAL CORPORATION LIMITED. Pán B. jednal s konateľom
spoločnosti LOYAL CORPORATION LIMITED pánom A. D., s ktorým sa poznal dlhšiu dobu a pán B. na
základe mandátnej zmluvy zabezpečoval klientov pre každý projekt samostatne, úhrady boli realizované
bezhotovostne. Služby dodal a odkontroloval dodávateľ, pán Loj vykonával služby na základe mandátnej
zmluvy, odmena pre LOYS MEDIA GROUP s.r.o. spočívala podľa výšky percent uvedených v zmluve.

Dôkazom o dodaní mala byť dokumentácia, ktorá bola predložená a aj mediálny plán, ktorý je prílohou
zmlúv a dobré meno pána D.. Logo za daňový subjekt LEDIC Slovakia expert s.r.o. dodal pán C. E.. Na
otázku prečo Zmluva č. 201645 zo dňa 01.10.2016 bola vyhotovená v dvoch verziách s rozdielnou cenu
za dodanie, v jednom prípade 200 000,- eur a v druhom prípade 300 000,- eur, pán B. uviedol, že pokiaľ
sa dobre pamätá, tak žalobca dostal možnosť byť generálnym partnerom projektu a z tohto dôvodu sa

opravila výška odmeny. Uviedol, že nie je obvyklé podpisovať dve rovnaké zmluvy, ale potvrdil podpisy
na zmluvách. Na otázku prečo je Zmluva č. 201655 zo dňa 20.10.2016 vyhotovená v dvoch verziách
s rozdielnou cenou, v jednom prípade na 150 000,- eur a v druhom prípade na 200 000,- eur pán B.
uviedol, že muselo dôjsť k pochybeniu, lebo podľa pozície hlavného reklamného partnera dodávateľ
(LOYAL CORPORATION LIMITED) zadal sumu 200 000,- eur. Potvrdil svoje podpisy na zmluvách s

tým, že správna je zmluva s cenou 200 000,- eur. Správca dane žiadal predložiť od pána A. B. dôkazy,
pán B. následne telefonicky kontaktoval správcu dane a oznámil, že sa mu nepodarilo dohľadať žiadne
listiny a písomností.

8. Správca dane nahliadol do daňového spisu spoločnosti LOYS MEDIA GROUP s.r.o. „v likvidácii“, u

ktorého bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie september 2017. Správca dane
poukázal na to, že v tejto daňovej kontrole nebol uznaný nárok na odpočítanie dane od dodávateľa
LOYAL CORPORATION LIMITED. Ďalej poukázal správca dane na to, že spoločnosť LOYS MEDIA
GROUP s.r.o. „v likvidácii“ dosiahla v roku 2014 tržby vo výške 4,14 milióna eur, v roku 2015 vo výške
6,07 milióna eur, v roku 2016 vo výške 6,35 milióna eur a v roku 2017 vo výške 5,95 milióna eur t. j.

celkové tržby v sumáre za uvedené roky presiahli sumu 22 miliónov eur a spoločnosť deklarovala pri
uvedených tržbách minimálny zisk.

9.Správcadaneďalejpoukázalnato,žedaňovýsubjektLOYALCORPORATIONLIMITEDzmenilnázov
a sídlo, a to na Automation Innovations Limited, 213 Eversholt, NW11DE London, Spojené kráľovstvo a

tento subjekt je pre správcu dane dlhodobo nekontaktný, posledné daňové priznania na DPH podal za
február 2019. V tejto spoločnosti bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie roku
2016 a v zmysle protokolu z tejto daňovej kontroly nebol uznaný nárok na odpočítanie dane v celkovej
výške 245 136,96 eur a predmetom preverovania boli deklarované zdaniteľné obchody realizovanév súvislosti s kultúrno-spoločenskými projektami, ktoré boli realizované v roku 2016 – „Dvojkoncert,
Zlatý koncert, Sima, Lucie, FUN rádio pohoda, ples I. A., J. A. to najlepšie Tour 2016, Atlantída“.
Správca dane ďalej poukázal na to, že sa pokúšal preveriť trvalý pobyt pána A. D. za spoločnosť

LOYAL CORPORATION LIMITED a bolo zistené, že od 09.06.2021 má táto osoba trvalý pobyt v Dubaji,
Spojené arabské emiráty. Správca dane poukázala na to, že orgány činné v trestnom konaní vykonávajú
preverovania v reťazcoch, ktorých predmetom dodania sú mediálne služby, konkrétnejšie správca dane
neuviedol žiadne skutočnosti, aby nedošlo k zmareniu trestného konania, ale uviedol, že je potrebné
túto informáciu brať na vedomie pri vyhodnocovaní výpovede pána A. B..

10. Správca dane poukázal na to, že pán Loj opakovane tvrdil, že bola medzi ním a jeho
dodávateľom LOYAL CORPORATION LIMITED uzatvorená mandátna zmluva. Správca dane poukázal
na ustanovenie § 56 Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve s tým, že mandátnou zmluvou sa
spoločnosť LOYS MEDIA GROUP s.r.o. zaviazala pre mandanta a na jeho účet (na účet LOYAL
CORPORATION LIMITED) zariadiť za určitú odplatu obchodnú záležitosť uskutočnením právnych

úkonov v mene mandanta, teda v mene LOYAL CORPORATION LIMITED alebo uskutočnením inej
činnosti. Dodávateľ LOYS MEDIA GROUP s.r.o. ale všetky dodania pre žalobcu dodal vo vlastnom
mene a na vlastný účet v štandardnom dodávateľsko-odberateľskom vzťahu a ak by boli mediálne
služby poskytnuté v zmysle mandátnej zmluvy ako to tvrdil pán Loj, boli by realizované v mene a na
účet spoločnosti LOYAL CORPORATION LIMITED, čomu nedosvedčujú skutkové okolnosti veci. Ďalšie

pochybnosti, že mandátna zmluva, ktorú pán B. ani nepredložil, nebola uzavretá, vyplývajú aj z toho, že
mandátna zmluva mala byť podpísaná na všetky projekty realizované v rámci kalendárneho roka. V tejto
súvislosti poukázal správca dane na to, že Zlatý koncert 2016 sa konal 15.12.2016 a mediálna kampaň
aj termín realizácie kultúrneho podujatia v rámci jedného kalendárneho roka boli, pričom jedna z faktúr
bola vystavená v rovnaký deň, kedy sa malo konať podujatie. Projekt I. A. sa mal konať 07.01.2017,

fakturáciabolavykonanávroku2016,aleplessauskutočnilvroku2017,tedafakturáciabolavinomroku
ako reálny termín uskutočnenia podujatia, pričom pán B. opakovane deklaroval, že dodanie realizoval
na základe mandátnej zmluvy, ktorá bola podpísaná v rámci jedného kalendárneho roka, preto podľa
správcu dane je tu časový nesúlad a vzniká otázka, na základe akej mandátnej zmluvy - za rok 2016
alebo 2017 - bola realizovaná mediálna prezentácia.

11. Správca dane ďalej poukázal na to, že pán B. nemal žiadne relevantné vedomosti o konkrétnych
podrobnostiach ako boli služby dodané. Uviedol, že boli stanovené 4 pozície mediálnych plánov -
generálny reklamný partner, hlavný reklamný partner, reklamný partner a mediálny partner, čo alebo nie
je v súlade so skutkovým stavom, pretože v projekte Zlatý koncert 2016 bolo päť pozícií mediálnych

partnerov - exkluzívny partner, generálny partner, hlavný partner, reklamný partner a mediálny partner.
Teda pán B. nemal elementárne vedomosti o službách, o ktorých deklaroval, že ich dodal. Podľa správcu
dane bolo vágne a nedôveryhodne zdôvodnené, prečo došlo k vyhotoveniu dvoch zmlúv o reklame a
prečo došlo v jednom prípade k navýšeniu ceny až o 50 % (Zlatý koncert 2016). Tvrdenie pána B.,
že žalobca dostal možnosť byť generálnym partnerom je v rozpore so skutkovým stavom, pretože v

oboch variantoch zmluvy je žalobca definovaný ako generálny partner. V jednom prípade je ale pozícia
generálneho partnera ohodnotená na 200 000,- eur a v druhom prípade na 300 000,- eur. Tieto okolnosti
neboli relevantne vysvetlené. Taktiež došlo k navýšeniu ceny z 200 000,- eur pri projekte ples Via Magna
a ani tieto skutočnosti neboli vysvetlené. Správca dane poukazoval na proces podpisu zmlúv s tým, že
nebolo racionálne vysvetlené, prečo zmluvy o reklame mali dve varianty a prečo došlo k úprave ceny.

K podpisu oboch zmlúv malo dôjsť v Bratislave a správca dane poukázal na to, že spoločnosť LOYS
MEDIA GROUP s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov ani žiadny majetok, preto správcovi dane neboli
dostatočne vyhodnotené ani okolnosti, kde a na akom zariadení boli zmluvy upravované a vytlačené.

12. Vo vzťahu k Zmluve o reklame č. 201645 týkajúcej sa projektu „Zlatý koncert 2016“ správca

dane poukázal na to, že bola pripojená aj časť obchodnej zmluvy č. 2246/2016 medzi dodávateľom
Rádio Services a.s. a odberateľom a v zmysle tejto zmluvy mala spoločnosť Rádio Services a.s.
zabezpečiť odvysielanie spotu v rádiu Jemné Global podľa priloženého itineráru. Správca dane zaslal
spoločnosti Rádio Services a.s. výzvu č. 103087519/2022 zo dňa 11.11.2022 za účelom identifikovania
reálneho objednávateľa rádiospotov. V odpovedi zaevidovanej pod č. 6/14626040/2022 spoločnosť

Radio Services a.s. uviedla, že v súvislosti s projektom „Zlatý koncert 2016“ zabezpečila odvysielanie
spotov v rádiu Jemné Global a rádiu Vlna Global a objednávateľom bola spoločnosť STAR production,
s.r.o., k čomu bola predložená zmluva aj faktúra.13. Správca dane výzvou č. 103105741/2022 zo dňa 14.11.2022 vyzval na vyjadrenie spoločnosť
STAR production s.r.o., ktorá v odpovedi evidovanej pod č. 6/15506935/2022 uviedla, že bola
spoluorganizátorom podujatia Zlatý koncert 2016 a na základe zmluvy o spolupráci medzi AGENTÚRA

PROMOTION, s.r.o. a STAR production s.r.o. potom vo vlastnom mene objednávala vysielanie
reklamných spotov v rádiu Jemné a v rádiu Vlna. Spoločnosť AGENTÚRA PROMOTION s.r.o. ako
hlavný organizátor sa podieľa na celkových nákladoch na propagáciu podujatia vo výške 4 456,- eur.
Bola zaslaná faktúra ako aj zmluva o spolupráci.

14. Výzvou č. 103238796/2022 zo dňa 30.11.2022 správca dane vyzval na vyjadrenie spoločnosť
AGENTÚRA PROMOTION, s.r.o., ktorá v odpovedi evidovanej pod č. 6/15768515/2022 uviedla, že
bola hlavným organizátorom podujatia Zlatý koncert 2016 a spoločnosť STAR productions s.r.o. ako
spoluorganizátor podujatia na základe zmluvy o spolupráci zastrešovala a objednávala propagáciu
tohto podujatia v rádiu Jemné a v rádiu Vlna a tiež časopisoch Slovenka, Praktická Slovenka,
Metropola a Tvoj štýl. Zároveň bola predložená zmluva o odplatnom užívaní reklamného priestoru

a súvisiacich práv so spoločnosťou KASSAV, s.r.o., v zmysle ktorej spoločnosť KASSAV s.r.o. bola
oprávnenávyužívaťreklamnýpriestoraodplatnehoposkytovaťtretímosobám.SpoločnosťAGENTÚRA
PROMOTIONs.r.o.uviedla,žespoločnosťLOYSMEDIAGROUPs.r.o.nebolajejobchodnýmpartnerom
a nespolupracovala s ňou v súvislosti s podujatím Zlatý koncert 2016. Bola predložená aj zmluva o
odplatnom užívaní reklamného priestoru a súvisiacich práv medzi AGENTÚRA PROMOTION s.r.o.

a nadobúdateľom KASSAV s.r.o. a súvisiace faktúry, kde predmetom dodania bolo zabezpečenie
reklamného priestoru na podujatí „Zlatý koncert 2016“ v celkovej sume s DPH 24 000,- eur a
prierez mediálnej kampane v tlačovinách. Správca dane zaslal výzvu č. 103101248/2022 zo dňa
14.11.2022 spoločnosti KASSAV, s.r.o., ktorá uviedla, že spoločnosť LOYS MEDIA GROUP s.r.o. nebola
žiadnym obchodným partnerom v súvislosti s podujatím „Zlatý koncert 2016“. Boli predložené súvisiace

dodávateľské faktúry od dodávateľov, ktorí dodali grafické spracovanie dokumentácie, tlač, distribúciu,
inštaláciu a prenájom billboardov, plagátov, reklamných panelov a pod.

15. K Zmluve o reklame č. 201645 vyhotovenej v súvislosti s podujatím „ples Via Magna 2017“ správca
dane uviedol, že bol pripojený itinerár vysielania televíznych spotov, ktoré mala zabezpečiť spoločnosť

seven media s.r.o. Správca dane zaslal tejto spoločnosti výzvu č. 103088105/2022 zo dňa 11.11.2022
a táto spoločnosť v odpovedi evidovanej pod č. 6/14619503/2022 zaslala objednávku od spoločnosti
KASSAV s.r.o., na základe ktorej spoločnosť seven media s.r.o. vyrobila 30 sekundový TV spot Via
Magna a realizovala odvysielanie v počte 104 opakovaní. Správca dane zaslal spoločnosti KASSAV
s.r.o. výzvu č. 103279677/2022 zo dňa 06.12.2022 a táto spoločnosť v odpovedi evidovanej pod č.

6/15851656/2022 uviedla, že spoločnosť LOYS MEDIA GROUP s.r.o. nebola jej obchodným partnerom
v súvislosti s podujatím „ples Via Magna“. Bola predložená aj reklamná zmluva medzi spoločnosťou
INTERPROFIS VM, spol. s r.o. ako objednávateľom, ktorý bol organizátorom podujatia ples Via Magna,
a poskytovateľom spoločnosťou KASSAV s.r.o., ktorá sa zaviazala pre objednávateľa zabezpečiť
reklamné činnosti spočívajúce v propagácii kultúrneho podujatia ples Via Magna. Následne správca

dane výzvou č. 103247364/2022 zo dňa 30.11.2022 vyzval na vyjadrenie spoločnosť INTERPROFIS
VM, spol. s r.o. a táto spoločnosť na výzvu nereagovala. Správca dane zistil, že je dlhodobo nekontaktná
a posledné daňové priznania na DPH podala za zdaňovacie obdobie november 2016 a daňové priznanie
na daň z príjmu právnických osôb za rok 2020. Z dôvodu, že spoločnosť KASSAV s.r.o. zabezpečovala
reklamné a propagačné činnosti v súvislosti s podujatiami Zlatý koncert 2016 a ples VIA MAGNA

2017, správca dane verifikoval tvrdenia a dôkazy predložené spoločnosťou KASSAV s.r.o. Nahliadol do
kontrolných výkazov a zistil, že spoločnosť KASSAV s.r.o. nebola v žiadnom dodávateľsko-obchodnom
vzťahu so spoločnosťou LOYS MEDIA GROUP s.r.o. a ani so subdodávateľom LOYAL CORPORATION
LIMITED.

16. Správca dane následne výzvou č. 101139940/2023 zo dňa 26.04.2023 vyzval spoločnosť
DANUBIASERVICE a.s., ktorá mala byť exkluzívny, resp. hlavný partner podujatia Zlatý koncert
2016. Táto spoločnosť zaslala odpoveď č. 6/092630566/2023 a oznámila, že mediálnu prezentáciu
jej zabezpečoval priamo hlavný organizátor podujatia - spoločnosť AGENTÚRA PROMOTION, s.r.o.,
pričom predložila aj faktúry na sumy celkom s DPH 2 400,- eur a 3 600,- eur. Teda táto spoločnosť

zaplatila za mediálnu prezentáciu v postavení exkluzívneho a hlavného partnera na podujatí Zlatý
koncert 2016 sumu 6 000,- eur. Správca dane uviedol, že sú spochybnené tvrdenia pána B., že
spoločnosť LOYS MEDIA GROUP s.r.o. zabezpečovala mediálnych partnerov pre podujatia Zlatý
koncert 2016 a ples VIA MAGNA. Pán B. uvádzal, že v zmysle mandátnej zmluvy mal zabezpečovaťmediálnych partnerov pre podujatia Zlatý koncert 2016 a ples VIA MAGNA, ale aj iní mediálni
partneri týchto podujatí neboli sprostredkovaní spoločnosťou LOYS MEDIA GROUP s.r.o. Správca
dane poukázal aj na to, že spoločnosť DANUBIASERVICE a.s. zaplatila za mediálnu prezentáciu v

postavení exkluzívneho a hlavného partnera na podujatí Zlatý koncert 2016 sumu 6 000,- eur a žalobca
ako generálny partner mal zaplatiť 360 000,- eur a napokon pán A. B. uvádzal, že pozícia hlavného
reklamného partnera bola stanovená na 200 000,- eur.

17.SprávcadaneďalejpoukázalnavýpoveďkonateľažalobcuC.D.E.(Zápisnicaoústnompojednávaní

č. 103225939/2022 zo dňa 28.11.2022) a vyhodnotil, že sám žalobca vyvrátil, resp. spochybnil tvrdenia
pána B., že preverované dodania boli realizované na základe mandátnej zmluvy medzi mandatárom
LOYS MEDIA GROUP s.r.o. a mandantom LOYAL CORPORATION LIMITED. Žalobca nepoznal
spoločnosť LOYAL CORPORATION LIMITED ani konateľa pána A. D. a teda spoločnosť LOYAL
CORPORATION LIMITED nemohla vystupovať v postavení mandanta z dôvodu, že bola pre žalobcu
neznáma. Ďalej správca dane uviedol, že žalobca značne povrchne a nedbanlivo zvolil kritériá na výber

svojho obchodného partnera. Pokiaľ uvádzal, že ho presvedčil dodávateľ svojím šarmom, tak podľa
správcu dane šarm je obvyklým hodnotiacim kritériom pri súťažiach krásy a nie kritériom pri výbere
obchodného partnera. Pokiaľ poukazoval na to, že pán B. tvrdo jedná, tak správca dane uviedol, že sa s
tým dá relatívne súhlasiť, nakoľko v zmysle preverovaných zmlúv došlo k neopodstatnenému navýšeniu
kúpnej ceny o 100 000 resp. 50 000,- eur. Konateľ žalobcu žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo

boli vyhotovené dve varianty zmlúv a prečo dochádzalo k enormnému navyšovaniu ceny za dodanie.

18.Správcadanepoukázalnadvavariantyzmlúvoreklamestým,žedošloknavýšeniucenyzapredmet
dodania a že sa javí, že zmluvy, v ktorých došlo k navýšeniu cien neboli podpísané v rovnaký deň ako
pôvodné varianty zmlúv, ale obe navýšené varianty boli podpísané 15.12.2016. Správca dane ďalej

poukázal na to, že žalobca dosiahol v roku 2016 tržby vo výške 5,05 milióna eur, ale v roku 2017 boli
jeho tržby len 185 314,- eur. Správca dane uviedol, že zostala nezodpovedaná otázka, prečo žalobca
uplatnil rozdielny prístup, keď faktúry od rovnakého dodávateľa v roku 2016 zaevidoval do účtovníctva
a uplatnil si odpočítanie dane a v roku 2017 faktúru č. 1020170102 nezaevidoval do svojho účtovníctva
a neuplatnil si odpočítanie dane. Faktúra bola v roku 2016 vystavená dňa 15.12.2016 a v roku 2017 dňa

16.01.2017.Niejepretozrejmé,prečozajedenmesiacdošlokzmenespôsobuuplatneniasiodpočítania
dane z dodávateľských faktúr od rovnakého dodávateľa. Faktúra č. 1020170102 zo dňa 16.01.2017
sa týkala podujatia - muzikálu Jesus Christ Superstar, kde žalobca vystupoval ako jediný generálny
partner.Toutofaktúroupodľakontrolnýchvýkazovmalobyťfakturované150000,-eurbezDPH.Správca
dane poukázal na to, že tento muzikál je celosvetovo známy formát kultúrno-spoločenského podujatia

a za možnosť byť jediným generálnym partnerom na tomto muzikáli zaplatil žalobca 150 000,- eur bez
DPH. V prípade podujatia Zlatý koncert 2016 bol žalobca jedným z dvoch generálnych partnerov a mal
zaplatiť sumu 300 000,- eur bez DPH. Pri podujatí ples VIA MAGNA nebol generálnym partnerom
ale „len“ hlavným partnerom, za čo zaplatil 200 000,- eur bez DPH. Čiže za podujatie regionálneho
charakteru, kde bol prezentovaný ako hlavný partner, zaplatil 200 000,- eur bez DPH a za celosvetovo

známy muzikál Jesus Christ Superstar, kde vystupoval ako jediný generálny partner, zaplatil 150 000,-
eur bez DPH. Fakturácie týkajúce sa podujatí Zlatý koncert 2016 a ples VIA MAGNA si žalobca uplatnil
v rámci odpočítania dane, ale fakturáciu za muzikál G. H. D. si neuplatnil v rámci odpočítania dane.
Keďže žalobca dosiahol v roku 2016 násobne vyššie tržby ako v roku 2017, podľa správcu dane je
možné konštatovať, že optimalizoval svoje daňové povinnosti.

19. Správca dane ešte poukázal na to, že pán B. uviedol, že mal zabezpečiť aj mediálnu prezentáciu
týkajúcu sa koncertu B. F., ktorý sa mal konať 17.11.2017 a kde je žalobca prezentovaný ako jediný
generálny partner podujatia. Správca dane zistil, že fakturácia k dodaniu tohto mediálneho priestoru ku
koncertu B. F. sa v kontrolných výkazoch nenachádza a to ani v kontrolných výkazoch žalobcu a ani

v kontrolných výkazoch dodávateľa LOYS MEDIA GROUP s.r.o. Pán B. síce potvrdil, že pre žalobcu
zabezpečil mediálnu prezentáciu ako generálny partner, ale táto služba nebola vyfakturovaná a ani
zaevidovanávúčtovníctve.Vúčtovníctvežalobcusanenachádzažiadnadodávateľskáfaktúrasúvisiaca
so zabezpečením prezentácie loga žalobcu ako generálneho partnera koncertu B. F., ale je nesporné, že
bol generálnym partnerom na tomto koncerte a zostalo neobjasnené, na základe akého dodávateľsko-

odberateľského vzťahu a na základe akej fakturácie.

20. Správca dane poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v rozsudku vo veci C-154/20
Kemwater ProChemie s.r.o., v zmysle ktorého odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe sa má nepriznaťbez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že kontrolovaný platiteľ sa dopustil podvodu na DPH
alebo že vedel alebo mal vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie
dane, bolo súčasťou takéhoto podvodu, v prípade, že skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb

nebol identifikovaný a kontrolovaný platiteľ nepredloží dôkaz o tom, že dodávateľ alebo poskytovateľ
mal postavenie zdaniteľnej osoby. Správca dane uviedol, že relevantne vyvrátil, že sporné dodania
dodal dodávateľ LOYS MEDIA GROUP s.r.o. a opakovane vyzval žalobcu, aby označil dodávateľa
preverovanýchspojenýchmarketingovýchslužieb.Žalobcaopakovaneoznačilakododávateľasporných
služieb spoločnosť LOYS MEDIA GROUP s.r.o. a nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Zo zistení správcu

dane vyplynulo, že daň uvedenú na sporných faktúrach od zdaniteľnej osoby označenej ako dodávateľ
LOYS MEDIA GROUP s.r.o. bol žalobca povinný zaplatiť z titulu jej uvedenia na faktúrach, ale nie z titulu
skutočného uskutočnenia zdaniteľného plnenia, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods.
1 Zákona o DPH a následná možnosť práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 a 51 Zákona o DPH.
Podľa správcu dane uvedený rozsudok vychádza z rovnakej skutkovej podstaty ako v preverovanom
prípade. Ďalej správca dane ešte poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-71/06 Pflanzer,

vzmyslektoréhosazasídloekonomickejčinnostispoločnostipovažujemiesto,kdesaprijímajúzásadné
rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti, kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti. Fiktívne
usadenie sa (virtuálne sídlo) nie je možné kvalifikovať ako sídlo ekonomickej (hospodárskej) činnosti
spoločnosti. V zmysle záverov tohto rozsudku ak sídlo spoločnosti nezodpovedá sídlu ekonomickej
činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové

dôsledky. Zákon o DPH v § 2 ods. 1 písm. a) definuje, že predmetom dodania je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o DPH zdaniteľnou
osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel
alebo výsledky tejto činnosti. V závere uvedeného rozsudku je definovaný pojem sídlo hospodárskej
činnosti, ktorým je miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde

sa uskutočňujú úlohy ústredia spoločnosti. Určenie miesta sídla hospodárskej činnosti predpokladá
zohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa nachádza sídlo, miesto ústredia, miesto stretnutia
riadiacich osôb spoločnosti a miesto, v ktorom sa rozhoduje o všeobecnej podnikovej politike. Fiktívne
usadenie, aké charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka“ alebo „webová stránka“, nie je možné
kvalifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti v zmysle čl. 1 bodu 13 smernice a z uvedených rozsudkov

je zrejmé, že fiktívne sídlo bez skutočnej hospodárskej činnosti je považované za umelú formu. Zo
zistených skutočností možno podľa správcu dane usudzovať, že registračné sídlo dodávateľa, odkiaľ
konateľ nevykonával žiadnu hospodársku ani administratívnu činnosť, neprijímal žiadne rozhodnutia a
nemal tam ani miesto bydliska, bolo umelou konštrukciou a v celom reťazci dodaní účelovo figurovalo
ako fiktívne sídlo sporného dodávateľa.

21. K námietkam žalobcu o tom, že po zrušení predošlého rozhodnutia správcu dane vykonal správca
dane dokazovanie v rozsiahlejšej miere ako je to prípustné pre vyrubovacie konanie, správca dane
uviedol, že daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly dňa 10.01.2022
a vyrubovacie konanie začalo 11.01.2022. Prvé rozhodnutia správcu dane boli žalobcovi doručené

03.05.2022, a teda vyrubovacie konanie bolo ukončené dňa 03.05.2022 v súlade s § 68 Daňového
poriadku. Ďalej správca dane poukázal na ustanovenie § 74 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého
ak odvolací orgán zruší rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane je viazaný
právnym názorom odvolacieho orgánu. V tejto súvislosti správca dane poukázal na závery zrušujúceho
rozhodnutia žalovaného, ktorými bol v ďalšom konaní správca dane viazaný.

22. K námietkam o tom, že v upovedomeniach o vypočutí svedkov nebolo uvedené meno a priezvisko
svedka správca dane uviedol, že z ustanovenia § 25 ods. 4 Daňového poriadku nevyplýva povinnosť
správcu dane uviesť meno a priezvisko svedka. Ďalej uviedol, že v tomto prípade vypočúval iba svedkov,
ktorých navrhol sám žalobca - G. I., C. A. K. a C. G. L. a teda žalobca mal relevantnú vedomosť o

tom, ktorí konkrétni svedkovia budú vypočutí. Žalobca odôvodňoval návrhy na výpovede svedkov práve
tým, že svedecké výpovede mali preukázať splnenie podmienok podľa Zákona o DPH. Správca dane
dal žalobcovi možnosť formou svedeckej výpovede preukázať splnenie podmienok pre odpočet DPH.
V prípade svedka I. žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že ide o odberateľa alebo dodávateľa a nebola
ozrejmená súvislosť medzi týmto svedkom a marketingovou prezentáciou na kultúrno-spoločenskom

podujatí Zlatý koncert a ples VIA MAGNA. Správca dane poskytol žalobcovi priestor, aby preukázal
splnenie podmienok pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Žalobca sa na svedeckú
výpoveď dostavil nepripravený a nebol schopný formulovať svedkovi otázky, ktorých odpovede maliozrejmiť sporné okolnosti. Podľa správcu dane je zarážajúce, že žalobca očakával, že otázky za účelom
preukázania splnenia ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH bude klásť správca dane.

23. K námietkam o nemožnosti vyhotovovania obrazovo-zvukového záznamu správca dane poukázal
na ustanovenie § 3 ods. 4 Daňového poriadku a to, že z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať
obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy a na ustanovenie § 11 Daňového poriadku o
zachovaní daňového tajomstva.

24. V preverovanom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní hmotnoprávnej
podmienky na odpočet DPH a preto nebolo povinnosťou správcu dane preukazovať podvod. Žalobca
bol mediálnym partnerom kultúrno-spoločenských podujatí Zlatý koncert 2016 a Ples VIA MAGNA,
avšak správca dane relevantne spochybnil, že by mu tieto dodania dodala zdaniteľná osoba označená
na faktúrach ako dodávateľ. Konateľ dodávateľa nevedel uviesť žiadne konkrétne špecifiká týkajúce
sa mediálnej prezentácie týchto kultúrno-spoločenských podujatí. Správca dane objektívnymi dôkazmi

preukázal, že sporný dodávateľ nebol v žiadnom obchodnom vzťahu, a teda nesprostredkoval mediálny
priestor na dotknutých podujatiach.

25. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102970810/2023 zo dňa 24.11.2023, ktorým podľa § 74

ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101388418/2023 zo dňa 30.05.2023,
ktorýmbolžalobcovipodľa§68ods.6DaňovéhoporiadkuurčenýrozdielnaDPHzazdaňovacieobdobie
november 2016.

26. Žalovaný uviedol, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 Zákona o DPH

ešte nezakladá podmienky možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Zákonné
podmienky,posplneníktorýchvznikáplatiteľovinároknaodpočítaniedane,nespočívajúlenvoformálnej
deklarácii,vpredloženídokladovspredpísanýmobsahom,aletietomusiamaťpovahufaktu,ktorémusia
nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých znakoch. Napriek tomu, že platiteľ predložil
faktúru, z ktorej bol dodávateľ povinný sumu DPH priznať a odviesť, tento doklad je dôkazom len vtedy,

ak boli tieto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie bol žalobca povinný
preukázať.

27. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa splnenia podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie
DPH žalovaný poukázal na konštatovanie správcu dane, že v súlade s aktuálne platnou judikatúru

revidoval právny názor a uznal splnenie podmienok práva na odpočítanie dane v súlade s § 49 ods.
2 Zákona o DPH. Správca dane uskutočnil svedecké výpovede osôb, ktoré boli žalobcom označené
ako tie, ktorých výpovede preukážu splnenie podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane
v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane tiež prostredníctvom medzinárodnej výmeny
informácií preveril odberateľov žalobcu v inom členskom štáte (Česká republika) a následne konštatoval

splnenie podmienky v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o DPH. Vykonaným dokazovaním
správcu dane bol ale relevantne spochybnený status osoby deklarovaného dodávateľa v zmysle
sporných dodávateľských faktúr a dôkazy získané správcom dane nepreukázali splnenie hmotnoprávnej
podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH v
nadväznosti na § 19 ods. 2 tohto zákona. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že hlavný organizátor

podujatia Zlatý koncert 2016 - spoločnosť AGENTÚRA PROMOTION s.r.o. a rovnako spoločnosť
KASSAV s.r.o., ktorá bola exkluzívnym vlastníkom mediálneho priestoru v súvislosti s mediálnou
prezentáciou pri podujatiach Zlatý koncert 2016 a ples VIA MAGNA 2017, jednoznačne vylúčili
akúkoľvek participáciu spoločnosti LOYS MEDIA GROUP s.r.o. pri týchto mediálnych kampaniach. Ani
z kontrolných výkazov DPH podaných spoločnosťou KASSAV s.r.o. nevyplynul akýkoľvek obchodný

vzťah tejto spoločnosti so spoločnosťou LOYS MEDIA GROUP s.r.o., prípadne so spoločnosťou LOYAL
CORPORATION LIMITED. Bývalý konateľ dodávateľa pán B. nevedel uviesť žiadne konkrétne špecifiká
týkajúce sa mediálnej prezentácie a nepreukázal žiadnymi inými dôkazmi svoje tvrdenia. Ani samotný
bývalý konateľ dodávateľa nevedel jednoznačne zadefinovať obchodný vzťah medzi spoločnosťou
LOYAL CORPORATION LIMITED a spoločnosťou LOYS MEDIA GROUP s.r.o., pričom najprv označil

spoločnosť LOYAL CORPORATION LIMITED ako svojho dodávateľa, čo predstavuje obchodný vzťah
dvoch autonómnych právnických osôb s právnou subjektivitou, ktoré konajú vo vlastnom mene a na
vlastný účet, následne deklaroval, že tento obchodný vzťah bol realizovaný na základe mandátnej
zmluvy, pričom ale ide o diametrálne odlišný vzťah, ktorý predchádzajúce tvrdenie pána B. vylučuje.Neboli produkované žiadne dôkazy preukazujúce, že by dodávateľ konal na základe mandátnej zmluvy
pre spoločnosť LOYAL CORPORATION LIMITED.

28. Správca dane preveroval aj spoločnosť DANUBIASERVICE a. s., ktorá bola exkluzívnym a hlavným
partnerom podujatia Zlatý koncert 2016. Spoločnosť LOYS MEDIA GROUP s.r.o. ale nebola v žiadnom
obchodnom vzťahu s touto spoločnosťou, a teda jej nesprostredkovala mediálnu kampaň, a preto sa
nepotvrdili tvrdenia pána B., že sprostredkoval mediálnych partnerov pre podujatia Zlatý koncert 2016
a ples VIA MAGNA. Bolo spochybnené tvrdenie pána Loja o nastavení cenových hladín v pozícii

generálneho partnera, resp. hlavného partnera, ktoré mali byť ocenené na sumu 360 000,- eur resp.
240 000,- eur, pretože spoločnosť DANUBIASERVICE a. s. ako exkluzívny/hlavný partner zaplatila za
podujatie Zlatý koncert 2016 za uvedené pozície sumu 6 000,- eur. Správca dane sa z vlastnej iniciatívy
snažil získať všetky dostupné dôkazy nielen od dodávateľa LOYS MEDIA GROUP s.r.o., ale aj od tretích
osôb, ktoré by mohli disponovať dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu, nakoľko boli zainteresované
do mediálnej kampane predmetných podujatí, ale ani tieto získané informácie nepotvrdili žalobcom

deklarované zdaniteľné osoby v zmysle sporných faktúr.

29. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane relevantným spôsobom spochybnil tvrdenia žalobcu
o realizácii zdaniteľných obchodov v zmysle sporných dodávateľských faktúr od dodávateľa LOYS
Media Group s.r.o. a žalobca neuniesol dôkazné bremeno a relevantnými dôkazmi nepreukázal splnenie

hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Správca
dane spochybnil tvrdenia o participácii spoločnosti LOYS Media Group s.r.o. pri marketingových
aktivitách v súvislosti s mediálnou kampaňou podujatí Zlatý koncert 2016 a ples VIA MAGNA. Táto
spoločnosť nebola obchodným partnerom organizátora podujatia Zlatý koncert 2016 a rovnako nebola
ani obchodným partnerom spoločnosti, ktorá exkluzívne zabezpečovala mediálny priestor pre tieto

podujatia.

30. Žalovaný ďalej poukázal na závery judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora
EÚ s tým, že v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ môže byť právo na odpočítanie
dane obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na

odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. Práve na
nesplnení hmotnoprávnych podmienok zo strany platiteľa je založené rozhodnutie správcu dane.
Hlavnú argumentačnú líniu s odkazom na zistený skutkový stav viedol správca dane práve na
okolnosti nepreukázania splnenia podmienok ustanovených v § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Pochybnosti
správcu dane žalobca nijako nevyvrátil a neprodukoval dôkazy, ktoré by bolo možné vyhodnotiť v

prospech žalobcu. Je nespochybniteľné, že žalobca bol partnerom kultúrno-spoločenských podujatí
Zlatý koncert 2016 a ples VIA MAGNA, avšak správca dane relevantne spochybnil status osoby
deklarovaného dodávateľa - spoločnosti LOYS Media Group s.r.o. Správca dane postupoval v súlade
s vyslovenými názormi vyšších súdnych autorít a preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť
a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, preto podľa žalovaného možno konštatovať, že správca

dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených
v prvostupňovom rozhodnutí.

31. Pokiaľ žalobca namietal, že došlo k prijatiu odlišných záverov, tak žalovaný poukázal na to, že v
zmysle ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku bol správca dane viazaný názorom odvolacieho

orgánu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí, vykonal za účelom dostatočne zisteného skutkového
stavu ďalšie dokazovanie a výsledky tohto dokazovania, aj v nadväznosti na skutočnosti zistené v
daňovej kontrole, vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku a prijal závery uvedené v
napadnutom rozhodnutí, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

32. Pokiaľ žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly neobsahoval náležitosti v zmysle Daňového
poriadku a je v rozpore s Daňovým poriadkom, tak žalovaný uviedol, že táto námietka je všeobecne
formulovaná a žalobca neuviedol žiadne podrobnosti. Podľa žalovaného protokol bol vyhotovený v
súlade s ustanovením § 47 Daňového poriadku.

33. K poukazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa
24.02.2022 žalovaný uviedol, že tento rozsudok pojednáva o porušení ustanovenia § 46 ods. 5
Daňového poriadku, čo však v posudzovanom prípade nenastalo a preto je aplikácia tohto rozsudku na
posudzovanú vec nedôvodná (správca dane v najvyšším správnym súdom prejednávanej veci okremzaslania žiadosti o MVI, vydávania rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, oznamovania o pokračovaní
v daňovej kontrole a následného doručenia oboznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly,
ktoré neobsahovalo žiadne výsledky daňovej kontroly, nekonal s kontrolovaným daňovým subjektom).

34. K námietkam týkajúcim sa ustanovenia § 68 Daňového poriadku a prekročenia lehoty na výkon
vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva, že sa jedná o vyrubovacie
konanie bezprostredne nasledujúce po ukončení daňovej kontroly, a teda nie je relevantné poukazovať
na toto ustanovenie Daňového poriadku a tam uvedenú lehotu pre vydanie rozhodnutia správcu dane vo

veciach daňového konania, ktoré bolo vykonávané po zrušujúcom rozhodnutí žalovaného, na ktoré sa
vzťahujú všeobecné lehoty na rozhodnutie v zmysle § 65 Daňového poriadku. Správca dane postupoval
v súlade s § 65 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, keď požiadal druhostupňový orgán o predĺženie lehoty
na vydanie rozhodnutia, Finančné riaditeľstvo tejto žiadosti vyhovelo a lehota bola predĺžená, o čom bol
žalobca upovedomený.

35. K námietkam týkajúcim sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keď správca dane presne nedefinoval
spoločnosti agentúra promotion, s.r.o., STAR production s.r.o., KASSAV s.r.o. a INTERPROFIS VM spol.
s r.o. žalovaný uviedol, že je pravdou, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol len obchodné
názvy týchto spoločností, ale presnú identifikáciu týchto spoločností mal žalobca možnosť preveriť si v
elektronickom spise, kde boli vložené odpovede týchto spoločností. Táto namietaná skutočnosť podľa

žalovaného nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane. Uvedené spoločnosti by mali
byť žalobcovi ako generálnemu partnerovi/hlavnému partnerovi podujatí Zlatý koncert 2016 a ples VIA
MAGNA 2017 známe, nakoľko sa jedná o hlavného organizátora a spoluorganizátora podujatia Zlatých
koncert 2016, organizátora podujatia ples VIA MAGNA 2017 a spoločnosť oprávnenú využívať reklamný
priestor a odplatne ho poskytovať tretím osobám – exkluzívny vlastník mediálneho priestoru.

36. Pokiaľ žalobca namietal, že neboli vykonané výsluchy svedkov, tak žalovaný uviedol, že nie je zrejmé
akých konkrétnych svedkov správca dane nevypočul a preto aj táto námietka je nedôvodná. Zároveň
správca dane pri jednotlivých rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho správneho súdu SR,
na ktoré žalobca poukazoval, uviedol konkrétne dôvody, prečo tieto rozsudky nemožno aplikovať na

prejednávanú vec.

37. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo preukázané, že spoločnosť KASSAV s.r.o. bola exkluzívnym
vlastníkom mediálneho priestoru, tak žalovaný uviedol, že táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z
dôkazov predložených touto samotnou spoločnosťou ako aj spoločnosťou agentúra promotion, s.r.o.

38. Žalovaný sa vyjadril aj k poukazom žalobcu na judikatúru s tým, že rozhodnutia, na ktoré
žalobca poukazuje, vychádzajú z odlišného skutkového stavu než aký bol správcom dane zistený
vprejednávanejveci.Žalovanýneuznalaninámietkyonezrozumiteľnosti,zmätočnostiaonedostatočnej
odôvodnenosti rozhodnutia správcu dane.

Správna žaloba – žalobné body

39. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného
aj rozhodnutia správcu dane z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj len „SSP.“), rozhodnutie je nepreskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového
stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

40. Žalobca namietal nesprávnosť výroku rozhodnutí, keď podľa žalobcu rozhodnutie správcu dane
neobsahuje podstatné a zákonom obligatórne určené náležitosti. Žalobca poukázal na ustanovenie § 63
ods. 2 a § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku s tým, že z ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) Daňového
poriadku vyplýva, čo musí obsahovať výrok rozhodnutia a za akých podmienok. Výrok rozhodnutia musí

obsahovať lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť alebo, ak ide o peňažné plnenie, tak aj sumu
a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Uvedenie lehoty plnenia a čísla účtu vo výroku rozhodnutí
sú podmienené ďalšími skutočnosťami, a to povinnosťou plniť alebo peňažným plnením. Rozhodnutie
o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 Daňového poriadku však nie je podmienené žiadnouinou skutočnosťou, a preto podľa žalobcu každé rozhodnutie vydané správcom dane musí obsahovať
výrok, ktorý obsahuje aj rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 Daňového poriadku.
Podľa žalobcu význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže

zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania a podľa žalobcu náklady správcovi dane nepochybne
vznikli. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1Sžfk/45/2021 zo dňa 26.04.2023, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že podľa § 63 ods. 3 písm. d)
Daňového poriadku musí rozhodnutie obsahovať výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie o náhrade nákladov
správy daní podľa § 12, a teda sa jedná o obligatórnu náležitosť rozhodnutia. Kasačný súd preto vytkol

správcovi dane, že na uvedenú skutočnosť neprihliadol a v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane
uvedená časť výroku absentovala, čím bola uznaná námietka kasačného sťažovateľa za dôvodnú.

41. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane v prvom rozhodnutí neuznal nárok na odpočet z DPH
z dôvodu, že vyhodnotil dodané služby ako sponzorstvo a nie ako reklamu. Poukázal aj na zrušujúce
rozhodnutie žalovaného s tým, že podľa žalobcu sa v ďalšom konaní správca dane týmto zrušujúcim

rozhodnutím žalovaného neriadil, nakoľko nesprávne právne vec posúdil, nedostatočne resp. nesprávne
zistil skutkový stav s prihliadnutím na aktuálnu vnútroštátnu judikatúru a judikatúru Súdneho dvora EÚ.

42. Žalobca poukázal na závery v rozhodnutí žalovaného, kde bolo uvedené, že bol relevantne
spochybnený status osoby deklarovaného dodávateľa, ďalej, že z dokazovania vykonaného správcom

dane vyplynulo, že ani spoločnosť agentúra promotion s.r.o. a ani spoločnosť KASSAV s.r.o.
nespolupracovali s dodávateľom LOYS Media Group s.r.o., z kontrolných výkazov DPH podaných
spoločnosťouKASSAVs.r.o.nevyplynulakýkoľvekobchodnývzťahsospoločnosťouLOYSMediaGroup
s.r.o. alebo LOYAL CORPORATION LIMITED, preverovaním spoločnosti Danubiaservice, a. s. bolo
zistené, že nebola v žiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou LOYS Media Group s.r.o. a ďalej,

že ak si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočet dane, musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako
toto právo obhájiť v prípadnom spore, a preto by mal byť dostatočne obozretný. Preto žalobca podľa
daňových orgánov neuniesol svoje dôkazné bremeno a riadne nepreukázal splnenie hmotnoprávnej
podmienky v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, teda je nespochybniteľné, že žalobca bol mediálnym
partnerom kultúrno-spoločenských podujatí, avšak správca dane relevantne spochybnil status osoby

deklarovaného dodávateľa. Podľa žalobcu uvedené závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
nie sú hodnotené vo vzájomnej súvislosti, ale ide o cielený a nelogický výsledok postupu správcu dane v
priebehu celého daňového konania. Žalobca poukázal na to, že disponuje výstupmi, z ktorých je zrejmé,
že plnenia boli dodávateľom žalobcu poskytnuté, a to najmä vo forme printových médií, dokumentácie
veľkoplošnej reklamy s lokalizáciou umiestnenia, potvrdenia o reklamnej kampani v rádiách a v televízii.

43. Žalobca ďalej poukázal na závery správcu dane o neuznaní práva žalobcu na odpočítanie DPH
s tým, že tieto závery neobstoja, nakoľko sa správca dane odklonil od záverov protokolu z daňovej
kontroly, v ktorom tvrdil, že dodávateľ LOYS Media Group s.r.o. dodal plnenia v rozsahu faktúr, pričom
toto dodanie ani nespochybňoval, ale svoj názor zmenil tak, že žalobca nepreukázal uskutočnenie

zdaniteľného plnenia podliehajúceho DPH od dodávateľa LOYS Media Group s.r.o. Podľa žalobcu je
rozdiel v zisteniach tak závažný, že je možné uviesť, že žiadne zo zistení správcu dane uvedené
v protokole nebolo aplikované v rozhodnutí. Žalobca predložil zmluvu, faktúry, úhradu na bankový
účet, výpis z bankového účtu, výkaz pre daňový úrad. K prevereniu dodávateľa došlo, a to v rozsahu
vyžadovanom v tom čase platnou právnou úpravou a toto nebolo spochybnené ani zo strany správcu

dane. Podľa žalobcu aj výsluch A. B. - bývalého konateľa LOYS Media Group s.r.o. potvrdil obchodnú
spoluprácu.

44. Žalobca ďalej namietal procesné vady:
- v upovedomeniach o výsluchoch svedkov nebolo uvedené meno a priezvisko svedka, ktorý mal byť v

stanovenom termíne vypočutý, a to napriek tomu, že aj žalobca, resp. splnomocnený zástupca žalobcu
sa potrebuje na takýto úkon vhodným spôsobom pripraviť, teda došlo k zásahu do práv daňového
subjektu, konkrétne do práva na „právnu ochranu“. Správca dane poukázal na ustanovenie § 25 ods. 4
Daňového poriadku, ale podľa žalobcu Daňový poriadok nie je jediným právnym poriadkom upravujúcim
povinnosti správcu dane ako štátneho orgánu.

- správca dane predvolal na výsluch G. I. a na ústnom pojednávaní dňa 02.02.2023 po vykonaní
obligatórnych úkonov preverenia totožnosti skonštatoval, že na svedka nemá otázky. Aj v dôsledku
tohto postupu správcu dane žiadal splnomocnený zástupca žalobcu o povolenie vykonania zvukového
záznamu z ústneho pojednávania, čo mu bolo umožnené, avšak na konci ústneho pojednávaniasprávca dane súhlas bez vysvetlenia odvolal aj v dôsledku toho, že bolo zistené, že správca dane
nereprodukoval otázky a odpovede správne. Správca dane poukázal na svoju neodbornosť resp.
neznalosťDaňovéhoporiadku,keďodkázalnaustanovenie§3ods.4Daňovéhoporiadku,podľaktorého

z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
Žalobca sa nepokúsil zverejňovať tieto záznamy a ani nemal záujem tieto záznamy zverejňovať, ale
mal záujem o vyhotovenie zvukového záznamu pre vlastné potreby, nakoľko obsah zápisnice vykonaný
pracovníkom správcu dane nezodpovedal priebehu úkonu, teda účelom bolo zabezpečenie riadneho
priebehu úkonu v daňovom konaní.

- správca dane účelovo vykladá vo výzve výpoveď svedka C. A. K., ktorý potvrdil, že registroval reklamnú
kampaň žalobcu a účelovo vykladá otázku pracovného pomeru tejto osoby so žalobcom, ktorý vznikol
so značným časovým odstupom s kontrolovanými daňovými obdobiami t. j. november 2016 a december
2016.
- čo sa týka medzinárodných dožiadaní, tak nie je vysporiadané sa s otázkou, že predmetom dodávok
zo strany žalobcu boli dodania, ktoré zahŕňali aj úžitkové vzory, ktoré používal žalobca v dôsledku

spolupráce žalobcu a C. K..

45. Žalobca ďalej poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022 s tým, že správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal výsluch
konateľa LOYS Media Group s.r.o. A. B., úkony vo vzťahu k dodávateľovi LOYS Media Group

s.r.o., ktorým bola spoločnosť LOYAL CORPORATION LIMITED, ale aj úkony vo vzťahu k presne
nedefinovaným spoločnostiam agentúra promotion, s.r.o. star productions s.r.o., KASSAV s.r.o.
a INTERPROFIS VM spol. s r. o. Správca dane tieto subjekty v rozhodnutiach identifikoval len
obchodnýmmenom,čojenedostatočnéavznikáajpochybnosťodostatočnomodôvodnenírozhodnutia.
Podľa žalobcu správca dane po vykonaní dokazovania sa spravoval nesprávnym vyhodnotením

dôkazom, v rozpore s ustanovením § 24 Daňového poriadku. Došlo k výraznému porušeniu zásad
daňového konania (najmä zásada zistenia objektívnej pravdy) a k narušeniu práv daňového subjektu v
súvislosti s vykonaným dokazovaním, predovšetkým že neboli vykonané výsluchy svedkov, čím došlo k
zásahu do práv daňového subjektu, kedy mohlo dôjsť k odstráneniu pochybností.

46. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 25 ods. 1 a 4 Daňového poriadku s tým, že ak by mu bolo
umožnené klásť svedkom, resp. zástupcom spoločností agentúra promotion s.r.o., star productions,
s.r.o. a KASSAV s.r.o. otázky, jednoznačne by sa žalobca dopytoval na poskytnutie reklamného priestoru
pre žalobcu a kým bol tento konkrétne zabezpečený, nakoľko aspoň jeden z týchto subjektov by sa
mal byť schopný k tejto otázke vyjadriť, a to aj s poukazom na to, že nebola spochybnená služba

ale dodávateľ. Bol nedostatočne zistený skutkový stav, ak správca dane tvrdí, že reklamné služby
boli žalobcovi dodané, ale neboli mu dodané dodávateľom LOYS Media Group s.r.o., ale na druhej
strane správca dane oslovil spoločnosti agentúra promotion, s.r.o., star productions, s.r.o., a KASSAV
s.r.o., ktoré organizovali podujatie, resp. disponovali s marketingovým priestorom, a správca dane vôbec
nezistil kto dodal reklamný priestor žalobcovi. Správca dane a fakticky ani žalovaný nevylúčil prípadných

subdodávateľov medzi uvedenými spoločnosťami agentúra promotion, s.r.o. a star productions s.r.o.,
následne aj spoločnosť KASSAV s.r.o. a LOYS Media Group s.r.o., resp. jeho dodávateľa LOYAL
CORPORATION LIMITED. Podľa žalobcu preto nemožno zhodnotiť prijaté skutkové závery a ich právne
posúdenie žalovaným ako správne. Žalobca poukázal na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia daňového
orgánu s tým, že sa daňové orgány nedostatočne vysporiadali so žalobcom tvrdenými skutočnosťami

a okolnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a zároveň bolo prekročené dokazovanie vo
vyrubovacom konaní v kontexte záverov daňovej kontroly uvedených v protokole.

47. Podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2
Daňového poriadku a v nadväznosti na ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku nebol správcom

daneskutkovýstavzistenývsúladesozákonom,čímtrpícelénapadnutérozhodnutie.Žalobcapoukázal
na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/49/2013 zo dňa 17.12.2014, v zmysle ktorého
správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania,
čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Poukázal aj na závery nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. I. US 314/2015 zo dňa 16.12.2015, v zmysle ktorých správca dane musí vykonávať

dokazovanie spôsobom, ktorým garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace
v neprospech daňového subjektu ale aj v jeho prospech. Žalobca všetky svoje príjmy a výdavky a
taktiež všetky podklady DPH riadne viedol a zanášal do účtovných záznamov, naplnil aj požiadavky
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a teda viedol úplné účtovníctvo,pretože zaúčtoval v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady, jeho evidencia je
vedená zrozumiteľne. Preukázateľnosť účtovných záznamov je definovaná v § 32 zákona o účtovníctve.
Žalobca ďalej poukazoval na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2S/136/2019 zo dňa

22.01.2020, v zmysle ktorých daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy
štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov,
teda zásada zákonnosti daňového konania predstavuje garanciu právnej istoty daňových subjektov.

48. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane nezákonne vyhotovil dva protokoly z daňovej kontroly,

a to Protokol č. 102586311/2021 zo dňa 16.12.2021 a Protokol č. 102586413/2021 zo dňa 16.12.2021,
pričom podľa uvedených protokolov bola predmetom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie
december 2015, apríl 2016, júna 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november
2016 a december 2016. Žalobca poukazoval na ustanovenie § 46 ods. 8 Daňového poriadku s tým, že
je vylúčené, aby z jednej daňovej kontroly správca dane vyhotovil dva protokoly, a teda správca dane
postupoval nezákonným spôsobom, pričom náprava nebola zjednaná ani v rozhodnutiach žalovaného.

Podľa§68Daňovéhoporiadkuvyrubovaciekonaniezačnepodoručeníprotokolu,avšakvtomtoprípade
sa doručovali dva protokoly, čo spôsobuje daňovému subjektu neistotu v právach vyplývajúcich mu z
Daňového poriadku.

49. Žalobca ďalej namietal, že v priebehu daňového konania si splnil všetky povinnosti plynúce mu

z právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, zákone o účtovníctve, z príslušných zmlúv
uzatvorených formou objednávok medzi žalobcom a jeho dodávateľom, pričom plnenie zdaniteľných
plnení žalobca preukázal tak ako je to od neho vyžadované právnym poriadkom, dokonca aj výpoveďou
A. B., ktorý potvrdil, že zdaniteľné plnenia, ktoré sú predmetom vyššie uvedených faktúr, boli dodané.
Dodanie reklamných služieb bolo potvrdené aj svedkami G. I., C. A. K. či C. G. L.. Žalobca poukázal

na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, v zmysle záverov ktorého ak daňový
subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia ako aj faktúrou s prílohami a s podrobným
položkovitýmpopisomdruhuacenydodanýchslužiebatovarovodurčitéhododávateľa,vyčerpalvlastné
dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho
subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Právny vzťah žalobcu a

spoločnosti LOYS Media Group s.r.o. sa spravuje súkromnoprávnymi predpismi, pričom za dodanie
plnení v každom prípade zodpovedá konkrétny dodávateľ, ktorý je zmluvným partnerom žalobcu, bez
ohľadu na to, či tieto vykonal obchodný partner osobne alebo prostredníctvom subdodávateľa.

50. Žalobca namietal, že tvrdenia žalovaného o rozsahu splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom sú

len akýmisi domnienkami správcu dane, ktoré sú v rozpore s povinnosťami vykonávať dokazovanie
podľa Daňového poriadku. Žalobca vyčerpal všetky právne povinnosti, ktoré od neho možno spravodlivo
požadovať za účelom riadneho preukázanie dodania, pričom ak správca dane tvrdí, že realizácia
tohto dodania bola uskutočnená inak, mal by toto aj preukázať. Správca dane sa obmedzil len na
domnienky, ale vychádzajúc zo zásady zákonnosti daňového konania, závery by mali byť postavené na

faktoch,pričomsprávcadanenemôženeakceptovaťvýdavkynaúhraduzdaniteľnéhoplneniavýslovnez
dôvodu nemožnosti ich preverenia. Správca dane nevyužil možnosť zistenia poskytovateľa reklamného
priestoru vo vzťahu k žalobcovi, ale správca dane a žalovaný sa obmedzili na nepodložené tvrdenia
o jednoznačnom vylúčení spoločnosti LOYS Media Group s.r.o. ako dodávateľa. Takto dochádza k
prenášaniu zodpovednosti za dodávateľa na odberateľa t. j. že tento aj s odstupom určitého časového

obdobia bude spolupracovať so správcom dane či inými štátnymi orgánmi, či nedôjde k zmene
spoločníka alebo konateľa, či k likvidácii dodávateľa ako tomu bolo v tomto prípade. Uplatňovaním
takýchto obmedzení dochádza k obmedzovaniu zmluvnej slobody aj celého radu ústavných práv
(ústavného práva vlastniť majetok - práva previesť obchodný podiel). V súkromnoprávnych vzťahoch
nemôže dochádzať v dôsledku vynucovania práva k obmedzeniu práv zmluvných partnerov, čo žalovaný

svojimi skutkovými a právnymi závermi vyžaduje od žalobcu.

51. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov v rozpore s § 24 Daňového poriadku, v
dôsledku čoho malo dôjsť aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Konaním žalovaného podľa
žalobcu došlo k porušeniu ústavného práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorý je podporený nielen

ustanoveniami Daňového poriadku, ale aj ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, a pod týmto
pojmom žalobca rozumie nesprávny procesný postup správneho orgánu v spojení s nesprávnym
posúdením veci spočívajú predovšetkým v zjavnom porušení kogentných ustanovení, ktoré sa vymykajú
nielen zákonnému (Obchodný zákonník), zmluvnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu a znamenajúporušenie ústavou zaručených práv, napr. právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia či právo na
predvídateľnosť rozhodnutia. Žalobca poukázal aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008 o tom, že za situácie, keď právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri

riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to,
čo im zákon výslovne umožňuje a z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa
zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné
šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd a v prípade pochybnosti sú povinné postupovať
miernejšie – in dubio pro mitius. Žalobca ďalej poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015, v zmysle záverov ktorého dôkazné bremeno predovšetkým
zaťažuje daňový subjekt, avšak ak tento vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou
materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad, tak dôkazné bremeno znáša správca
dane. Žalobca ďalej uviedol, že aj z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo platiteľa dane
na odpočítanie dane na vstupe nemôže byť podmienené tým, či DPH na predchádzajúcom alebo
nasledujúcom stupni obchodu bola alebo nebola zaplatená do štátneho rozpočtu a právo na odpočet

môže byť zamietnuté len vtedy, ak sa preukáže, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že toto
plnenie je súčasťou podvodu. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočet dane
na vstupe len z dôvodu, že sa osoba na faktúre dopustila nezákonnosti bez toho, aby daňový orgán
preukázal, že zdaniteľná osoba vedela, resp. mohla vedieť, že ide o podvod a že nedisponuje inými
dokumentami ako tými, ktoré požaduje zákon. Nesplnenie si daňových povinností na strane dodávateľa

resp. subdodávateľa nemôže mať za následok odopretie práva daňového subjektu na odpočítanie dane
podľa Zákona o DPH. Pokiaľ bola zistená reálna (materiálna) stránka dodania služby/tovaru, ktorá bola
predmetom uskutočneného dodania, z ktorého bola odpočítaná daň, táto skutočnosť nemôže byť na
škodu daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane. Žalobca nemal žiadne pochybnosti a
nemoholaninemalpodozrenieoprípadnompodvodnomaleboinomkonaníjehododávateľaavprípade,

že takéto, prípadne konanie dodávateľa bolo, toto mu nemôže byť kladené za vinu, nakoľko žalobca
nemôže niesť zodpovednosť za svojho dodávateľa. Podľa žalobcu sa daňové orgány riadne nezaoberali
otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej
výhody resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom.

52. Žalobca poukázal aj na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo. Zdôraznil,
že disponuje poskytnutým zdaniteľným plnením a nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že
takéto plnenie nebolo dodané dodávateľom LOYS Media Group s.r.o., pričom vzhľadom na spôsob
dokazovania je mimo dispozície žalobcu preukázať kto v skutočnosti dodal zdaniteľné plnenia, a to
aj s poukazom na to, že správca dane toto nezistil ani u spoločností agentúra promotion s.r.o. a

star productions s.r.o., ktoré organizovali podujatie, a ani u spoločnosti KASSAV s.r.o., ktorá bola
vlastníkom mediálneho priestoru. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR
sp. zn. 1Afz/53/2016, v ktorom sa uvádza, že koncept zneužitia práva a podvod na DPH sú dva
odlišné spôsoby ako neoprávnene získať daňový prospech. Zneužitie práva sa týka výlučne umelých
konštrukcií, kedy sa zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie výhody vyplývajúce z daňového

práva bez toho, aby sa právne normy formálne porušili. Naopak podvodom na DPH dochádza k
porušeniu právnych noriem, pričom podvod pozostáva predovšetkým v nepriznaní sumy získanej z
dôvodu DPH. Podľa žalobcu z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov nie je zrejmé, čo bolo
dôvodom na neuznanie práva na odpočet DPH. Správca dane nerozlišoval zneužitie práva a daňový
podvod, ktoré sú nezameniteľné a každý z nich vyjadruje iný prípad zneužívania v oblasti DPH a

odlišujú sa aj pokiaľ ide o vplyv na vyrubenie dane. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžf/9/2019 zo dňa 10.12.2019, v zmysle ktorého zneužitie práva sa odlišuje od
daňového podvodu, kedy nedochádza k reálnej hospodárskej činnosti. Zatiaľ čo pri zneužití práva
dochádza k uskutočneniu zdaniteľných plnení, pri daňovom podvode nedochádza k ich reálnemu
uskutočneniu na všetkých stupňoch dodávateľsko-odberateľského reťazca. Žalobca poukázal aj na

závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 zo dňa 21.02.2006 Halifax, ako aj na závery
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, konkrétne : - uvedenie osoby
deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie
dane, avšak status osoby dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je.; - dôkazné bremeno ohľadom
statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú

osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo
strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.; - pokiaľ sa deklarovaný dodávateľ uvedený na faktúre
líši od skutočného dodávateľa, osobe uplatňujúcej si odpočítanie dane môže byť odopreté odpočítanie
dane, pokiaľ nebude preukázané, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou (ten kto si právona odpočítanie dane uplatňuje), alebo neexistujú osobitné skutkové okolnosti (ktoré správca dane môže
samostatne identifikovať), ktoré preukazujú, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou. Potom
nie je potrebné preukazovať podvodné konanie, resp. vedomosť o ňom.; Podľa žalobcu vzhľadom na

aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že z jeho strany došlo k splneniu hmotnoprávnych
podmienok na odpočet DPH, a to aj vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn.
1Afs/4/2017 zo dňa 23.03.2022, ktoré nadväzuje na rozhodnutie Kemwater ProChemie. Podľa žalobcu
nemožno akceptovať odôvodnenie nepriznania práva na odpočet dane, v ktorom správca dane spája
do jedného záveru zneužitie práva bez toho, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade,

keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie a zároveň nepreukázanie získania daňovej výhody.
Žalobca nevie k čomu sa má vyjadriť a k čomu má smerovať jeho argumentácia - či k daňovému
podvodu alebo k zneužitiu práva, a preto sa nedokáže efektívne brániť. Otázku rozloženia dôkazného
bremena si mal správca dane vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach a mal naznačiť akú právnu
normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočet DPH chce ďalej uplatniť, a to aj pre
účely oboznámenia žalobcu a jeho práva vyjadrovať sa a predkladať dôkazy. V prípade preukazovania

zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno len na správcovi dane, a
preto žalobca je ako daňový subjekt oprávnený už v dostatočnom časovom predstihu vedieť na akom
skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno. Od právnej kvalifikácie konania, ktoré je nezlučiteľné
so systémom DPH, závisí nielen okruh skutočností, ktoré musia byť v daňovom konaní preukázané, ale
aj to, kto tieto skutočnosti preukazuje, čo má vplyv aj na realizáciu práva daňového subjektu na obhajobu

ako aj na bránenie svojich práv. Správca dane podľa žalobcu nepostupoval v súlade so Zákonom o DPH
a Daňovým poriadkom, neuznal odpočítanie dane na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho záver je predčasný, pričom k zjednaniu nápravy
nedošlo ani v odvolacom konaní. Podľa žalobcu nie je zrejmé akými právnymi úvahami sa správca dane
riadil pri aplikácii § 3 ods. 6 Daňového poriadku. So závermi rozhodnutí nie je možné súhlasiť, a to aj z

dôvodu vedenia vyrubovacieho konania po odvolaní, počas ktorého správca dane vykonával prakticky
od počiatku dokazovanie bez toho, aby rešpektoval závery z protokolu ako dokumentu, ktorým končí
daňová kontrola. Závery daňovej kontroly teda správca dane vo vyrubovacom konaní odignoroval, čo
je v rozpore s § 47 písm. h) Daňového poriadku.

53. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku s tým, že rozsah dokazovania
vo vyrubovacom konaní je determinovaný pripomienkami a dôkazmi predloženými daňovým subjektom
k protokolu z daňovej kontroly a nie svojvôľou správcu dane, pretože v takomto prípade pri určení dĺžky
lehoty na vykonanie daňovej kontroly bolo zjavne bezpredmetné, ak správca dane mohol znovu vo
vyrubovacom konaní dokazovať prakticky čokoľvek od počiatku. Ak teda v predchádzajúcom priebehu

daňového konania správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu, že plnenie
je sponzoringom a nie reklamou, potom možno vyvodiť záver, že správca dane nespochybňoval
skutočnosť, že dodávateľ bol v čase zdaniteľných plnení platcom DPH, a teda by bolo v rozpore
so zásadou neutrality DPH nepriznanie práva na odpočet DPH. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfsk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, v

záveroch ktorého je vymedzený účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania s tým, že tento nie
je totožný, ďalej že v rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne
určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi
pochybnosťami, daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje a správca dane posudzuje,
či daňový subjekt odstránil alebo neodstránil pochybnosti, a ďalej že výsledkom daňovej kontroly je

protokol a v rámci vyrubovacieho konania sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole,
pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Na základe týchto záverov potom
žalobca namietal, že správca dane preveroval vo vyrubovacom konaní sporné faktúry a vykonal vo
vyrubovacom konaní po zrušení jeho predchádzajúcich rozhodnutí žalovaným dokazovanie, ktorého
rozsah presiahol dokazovanie v „nie rozsiahlej miere“ ako to vyžaduje súd v citovanom rozhodnutí.

Samotný správca dane v zmysle § 63 Daňového poriadku upovedomil žalobcu o podaní žiadosti o
predĺženie lehoty na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, kedy lehota na rozhodnutie pokračovala v
plynutí po vydaní rozhodnutia zo dňa 19.04.2022. Zároveň správca dane v zápisniciach vykonaných vo
vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutí zo dňa 19.04.2022 uvádzal napr. výsluch svedka v súvislosti
s vyrubovacím konaním. Postup správcu dane by znamenal, že protokol ako výstup z daňovej kontroly

obsahujúci kontrolné zistenia by nemusel byť vôbec použitý pre rozhodnutie o vyrubení rozdielu, čo
možno vyhodnotiť ako nezákonné. Podľa žalobcu správca dane nevyčerpal možnosť zabezpečenia si
dôkazov v rozsahu určenom Daňovým poriadkom, správca dane na základe vykazovaného dokazovania
a inštrukcie odvolacieho orgánu nesprávne postupoval vo vyrubovacom konaní, správca dane saneodvoláva na konkrétnu judikatúru v súvislosti so zneužitím práva, resp. neprihliada na aktuálnu
judikatúru Súdneho dvora EÚ a súdov SR, a žalovaný sa s námietkami vznesenými v tomto smere
nedostatočne vysporiadal.

54. Podľa žalobcu bol aplikovaný nesprávny výklad Zákona o DPH a k zjednaniu nápravy nedošlo ani
v odvolacom konaní. Daňové orgány podľa žalobcu nepostupovali podľa Daňového poriadku, Zákona
o DPH, judikatúry súdov SR a Súdneho dvora EÚ. Vady napadnutých rozhodnutí sú tak závažné,
že spôsobujú nezákonnosť a vyjadrenia žalovaného ako aj jeho závery sú nejasné a zavádzajúce.

Rozhodnutia sú nepreskúmateľné aj z dôvodu ich nezrozumiteľnosti. Žalovaný dostatočne nezdôvodnil
mimoriadny zásah štátnej moci do práv daňového subjektu. Skutkové okolnosti neposkytujú dostatočný
podklad pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane, rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je v rozpore s § 63 ods. 2
Daňového poriadku.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

55. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že výrok rozhodnutia správcu dane je v súlade
so žalobcom citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/566/1998 zo dňa 30.09.1998.
Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/45/2021 zo

dňa 26.04.2023, tak žalobca poukázal len na časť bodu 41. tohto rozhodnutia a kasačný súd v tomto
rozhodnutí zároveň uviedol, že je potrebné súhlasiť s názorom správneho súdu, že aj napriek absencii
rozhodnutia o nákladoch správy daní v zmysle § 12 Daňového poriadku nebol kasačný sťažovateľ
ukrátený na svojich subjektívnych právach. Kasačný súd konštatoval, že zrušením napadnutého
rozhodnutia by neprišlo k zmene právneho postavenia kasačného sťažovateľa a zrušenie rozhodnutia

by bolo len formálnym deklarovaním procesného pochybenia prvostupňového správneho orgánu
a žalovaného, ktoré by ale nemali žiaden dopad na práva a povinnosti sťažovateľa, teda táto vada
nespôsobila vecnú nesprávnosť napadnutých rozhodnutí. Kasačný súd poukázal aj na ustanovenie
§ 177 SSP s tým, že absenciou výroku o nákladoch správy daní v rozhodnutí správcu dane nebolo
zasiahnuté do sťažovateľových práv a preto kasačný súd vyhodnotil, že by bolo krajne nehospodárne,

aby zrušil rozhodnutie, ktoré vo svojej podstate nespôsobuje žiadne reálne negatívne právne účinky,
pretože by išlo o čisto formalistický postup, ktorý by zvyšoval trovy všetkých subjektov. Žalovaný zotrval
na závere, že rozhodnutie správcu dane vo výroku obsahuje zákonom ustanovené náležitosti v zmysle
§ 63 ods. 3 písm. c) a d) Daňového poriadku, ktoré sa vzťahujú k vyrubeniu rozdielu dane na základe
výsledkov vyrubovacieho konania.

56. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že bolo
spochybnené splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, teda žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatnenia práva
na odpočítanie dane z dodávok na základe faktúr od spoločnosti LOYS Media Group s.r.o. Správca

dane prijal záver, že je nespochybniteľné, že žalobca bol mediálnym partnerom kultúrno-spoločenských
podujatí, ale správca dane relevantne spochybnil, že služby v zmysle sporných faktúr mu dodal
dodávateľ uvedený na faktúrach. Bol relevantne spochybnený status osoby deklarovaného dodávateľa a
dôkazy získané správcom dane nepreukázali splnenie hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie práva
na odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 2

Zákona o DPH. Správca dane spochybnil tvrdenia o participácii spoločnosti LOYS Media Group s.r.o.
pri marketingových aktivitách. Žalovaný uviedol, že doteraz uvedené skutočnosti vedú odvolací orgán, v
zhode so správcom dane, k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a riadne nepreukázal
splneniehmotnoprávnejpodmienkyvzmysle§49ods.1ZákonaoDPH–jenespochybniteľné,žeplatiteľ
bol mediálnym partnerom kultúrno-spoločenských podujatí, avšak správca dane relevantne spochybnil

status osoby deklarovaného dodávateľa. Žalobcovi teda nebolo priznané právo na odpočítanie dane z
dôvodu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a riadne nepreukázal splnenie hmotnoprávnej
podmienky v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, keď bol spochybnený status osoby deklarovaného
dodávateľa a nie z dôvodu „neakceptovania reálnosti zdaniteľných plnení dodaných žalobcovi zo strany
jeho dodávateľa“. Žalovaný zotrval na skutočnostiach, záveroch a konštatovaniach uvedených v žalobou

napadnutom rozhodnutí.

57. K námietke, že sa správca dane neriadil právnym názorom, ktorý vyslovil žalovaný v zrušujúcom
rozhodnutí, žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu dane zo dňa 30.05.2023 ako aj zo súvisiacehoadministratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane v ďalšom konaní postupoval v súlade
s právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorým bol v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku viazaný
- správca dane vec právne posúdil, skutkový stav, ktorý vzal za základ svojich rozhodnutí dostatočne

a správne zistil, a to aj s prihliadnutím na aktuálnu vnútroštátnu judikatúru a judikatúru Súdneho dvora
EÚ. Rozhodnutie správcu dane má oporu vo vykonanom dokazovaní.

58. Pokiaľ žalobca uvádzal, že správca dane sa odklonil vo vyrubovacom konaní od záverov z
protokolu, v ktorom tvrdil, že dodávateľ dodal plnenia v rozsahu dodávateľských faktúr a dodanie ani

nespochybňoval, tak podľa žalovaného toto tvrdenie z obsahu protokolu z daňovej kontroly nevyplýva.

59. K námietkam o nedostatkoch upovedomení o výsluchu svedkov žalovaný uviedol, že povinnosť
uviesť meno a priezvisko svedka v upovedomení o výsluchu svedka Daňový poriadok správcovi
dane neukladá. Týmto postupom správcu dane nedošlo k zásahu do práv žalobcu, nakoľko takýto
postup správcu dane podľa žalovaného zaručuje objektívnosť a nezávislosť plánovanej a následne

uskutočnenej svedeckej výpovede. Žalobca príp. jeho splnomocnený zástupca bol prítomný pri
správcom dane uskutočnených svedeckých výpovediach, a teda mu nebolo upreté žiadne právo na
právnu ochranu. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca alebo jeho zástupca namietali
uskutočnenie svedeckých výpovedí, prípadne ich nezákonnosť z dôvodu, že by dopredu neboli
upovedomení o tom, ktorý konkrétny svedok má byť vypočutý. Žalobca ani nešpecifikuje iný právny

predpis,zktoréhobysprávcovidanevyplývalapovinnosťuviesťvupovedomeníovypočutísvedkameno
a priezvisko svedka, ktorý má byť vypočutý.

60. K námietkam týkajúcim sa výpovedí svedkov pána G. I. a C. A. K. žalovaný uviedol, že z týchto
svedeckých výpovedí neboli vyvodené závery, ktoré by mali vplyv na konečné rozhodnutie. To súvisí

aj s námietkou týkajúcou sa medzinárodnej výmeny informácií. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, tak žalovaný
poukázal na argumentáciu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu uvedenú v správnou žalobou napadnutom
rozhodnutí.

61. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku aj vo vzťahu k tomu, že rozhodnutie správcu dane
nebolo nepreskúmateľné, pokiaľ správca dane identifikoval spoločnosti agentúra promotion, s.r.o., star
productions, s.r.o., KASSAV s.r.o. a INTERPROFIS VM spol. s r.o. len obchodným menom. Uvedené
spoločnostipodľažalovanéhomalibyťžalobcoviakogenerálnemupartnerovialebohlavnémupartnerovi
podujatí známe, nakoľko sa jedná o hlavného organizátora podujatia a o spoločnosť oprávnenú využívať

reklamný priestor a odplatne ho poskytovať tretím osobám. Žalobca uvádza, že nedošlo k výsluchu
svedkov, ale neuvádza, ktorých konkrétnych svedkov správca dane nevypočul.

62. K námietkam o vyhotovení dvoch protokolov z daňovej kontroly žalovaný uviedol, že podľa § 46 ods.
8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje

výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak daňová kontrola
bola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú
mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorý si
uplatnil nárok, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je
výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa

daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na
vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že správca
dane postupoval podľa tohto zákonného ustanovenia, keď žalobcovi zaslal Protokol z daňovej kontroly
č. 10258411/2021 zo dňa 16.12.2021, z obsahu ktorého vyplýva, že za zdaňovacie obdobia 12/2015,

4/2016 a 6/2016 až 10/2016 neboli zistené žiadne porušenia právnych predpisov, a teda nebol zistený
rozdiel v sume, ktorú si žalobca uplatnil podľa Zákona o DPH. Zároveň bol zaslaný žalobcovi Protokol
z daňovej kontroly č. 102586413/2021 zo dňa 16.12.2021, z obsahu ktorého vyplýva, že v prípade
zdaňovacích období 11/2016 a 12/2016 správca dane zistil porušenie Zákona o DPH, teda správca dane
zistil rozdiel v sume, na ktorú si žalobca uplatnil nárok podľa Zákona o DPH, a preto súčasťou tohto

protokolu bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

63. K poukazom na judikatúru žalovaný uviedol, že s námietkami v tomto smere sa vysporiadal v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Záverom žalovaný uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačnevyplýva, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno a riadne nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky v zmysle § 49 ods. 1
Zákona o DPH, keď bol relevantne spochybnený status osoby deklarovaného dodávateľa - spoločnosti

LOYS Media Group s.r.o. Za nedôvodnú označil žalovaný aj námietku, že v danom prípade správca
dane vôbec nerozlišoval zneužitie práva a daňový podvod, nakoľko žalobcovi nebolo priznané právo na
odpočítanie dane z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH.

64. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového poriadku, tak z tohto

ustanovenia vyplýva, že sa jedná o vyrubovacie konanie bezprostredne nasledujúce po ukončení
daňovej kontroly, a teda nie je relevantné poukazovanie na toto ustanovenie Daňového poriadku vo
veciach daňového konania vykonávaného správcom dane po zrušujúcom rozhodnutí žalovaného, v
ktorom je navyše správca dane aj pri vykonávaní prípadného ďalšieho dokazovania viazaný právnym
názorom žalovaného.

65. Podľa žalovaného tak žalovaný ako aj správcu dane postupovali v zmysle Daňového poriadku ako
aj Zákona o DPH, v súlade s Ústavou SR, vnútroštátnou aj európskou judikatúrou a skutkový stav,
ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, vychádza zo súvisiaceho administratívneho spisu
a vykonaného dokazovania.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

66. Žalobca v replike zopakoval časť argumentácie uvedenej už v podanej správnej žalobe a ďalej
uviedol, že z vyjadrenia žalovaného nevyplýva žiadna argumentácia, ktorá by bola spôsobilá navodiť
stav, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že správca dane postupoval v súlade s právnym

názorom žalovaného. Toto konštatovanie považoval žalobca za všeobecnú argumentáciu, ktorá priamo
nenadväzuje na obsah príslušného administratívneho spisu a preto nie je možné toto konštatovanie
žalovaného relevantným spôsobom vyhodnotiť.

67. Podľa žalobcu spôsobom konania správcu dane, keď nedostatočne identifikoval svedkov v

upovedomeniach o vypočutí svedka, došlo k niekoľkým zásahom do základných zásad daňového
konaniaaprimárneideozásahdozásadymateriálnejpravdy,právanaspravodlivýproces,aleajozásah
do zásady postupu správcu dane v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Nie je možné, aby v rámci
svojich účtovných dokladov a inej dokumentácie mohol daňový subjekt, prípade jeho splnomocnený
zástupca, zistiť postavenie a úlohy konkrétneho svedka s cieľom riadneho objasnenia veci vo vzťahu

k príslušnému svedkovi.

68. Závery správcu dane, ktoré boli potvrdené aj žalovaným, sú závermi, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní, nie sú hodnotené vo vzájomnej súvislosti, ale ide o cielený a nelogický
výsledok postupu správcu dane v priebehu celého daňového konania. Ak by úvaha žalovaného bola

správna, potom z vykonaného dokazovania by muselo byť zrejmé, že spoločnostiam, ktoré organizovali
podujatia a ktoré sprostredkovali mediálny priestor, by musel byť žalobca známy, dokonca by museli byť
schopné identifikovať kto a akým spôsobom žalobcovi poskytol reklamné služby, čo ale z vykonaného
dokazovania nevyplýva. Žalobca zotrval na námietkach o nedostatočnom zistení skutkového stavu, keď
vôbec nebolo zrejmé, kto konkrétne dodal reklamný priestor žalobcovi.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

69. K podanej replike žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach a záveroch
uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

70. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť
žalobcu na deň 17.12.2025. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení aj podanej správnej žaloby
a zotrváva na požiadavke na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane. Poukázal na to,
že v tomto prípade nebol uznaný nárok na odpočítanie DPH na základe faktúry od dodávateľa LOYSMEDIA GROUP, s.r.o. a podľa žalobcu on preukázal, že s týmto dodávateľom bola uzavretá zmluva,
predložil aj faktúru a bola poukázaná aj bezhotovostná úhrada. V rámci rokovaní s týmto dodávateľom
mal žalobca rozdiskutované viaceré obchody a to nielen na toto podujatie ale aj na iné podujatia, preto sa

ajzmluvyvyjednávalipodľatohoakábolapozíciažalobcu,atoakohlavnéhoaleboreklamnéhopartnera.
Z daňovej kontroly boli vyhotovené dva protokoly, čo Daňový poriadok podľa žalobcu neumožňuje,
a preto toto považuje za nezákonné. Mohlo by dôjsť teoreticky k vydaniu čiastkového protokolu ale
na to tu neboli splnené podmienky. Ďalej poukázal na to, že v protokole z daňovej kontroly správca
dane identifikoval, že došlo k dodaniu sponzoringu a nie k reklame a následne na tomto závere bolo

vydané aj prvé rozhodnutie správcu dane, ktoré žalovaný zrušil a správca dane tak vykonal v rámci
ďalšieho vyrubovacieho konania dokazovanie v takom rozsahu, že prekročil limit, v ktorom možno
vykonať dokazovanie vo vyrubovacom konaní a bola prakticky nahradená daňová kontrola, pretože
boli vypočutí svedkovia a boli zabezpečené vyjadrenia spoločností AGENTÚRA PROMOTION, s.r.o.
a STAR production, s.r.o. a pod. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania boli vyvodené aj také
závery, ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Uvádza, že bolo nesprávne interpretované

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Kemwater a žalobca preukázal, že plnenie mu bolo dodané, žalobca
bol prezentovaný ako partner podujatia a neboli tu žiadne pochybnosti o tom, že mediálna prezentácia
žalobcu realizovaná bola. Zo strany žalobcu tu nebolo žiadne také konanie, že by sa vedome podieľal
na nejakom nezákonnom uplatnení nároku na odpočet DPH. Aj keď bol správca dane v ďalšom konaní
viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, tak pokiaľ vykonal v ďalšom konaní dokazovanie, tak

pri tomto ďalšom dokazovaní musí byť rešpektovaný limit prípustného dokazovania vo vyrubovacom
konaní, ktorý podľa žalobcu bol v tomto prípade prekročený. Konateľ žalobcu C. D. E. vo svojom
prednese uviedol, že celú dobu správca dane riešil, že sa jednalo o sponzoring. Zo strany žalobcu boli
navrhnutínavypočutieajsvedkoviaažalovanýajzrušilpredchádzajúcerozhodnutiesprávcudanepreto,
aby boli vypočutí svedkovia a pre žalobcu bol potom záver správcu dane prekvapivý, nakoľko podľa

neho dokazovanie bolo potom zamerané iným smerom ako pôvodne žalobcovi bolo ozrejmené. V rámci
záverečného slova právny zástupca žalobcu predniesol petit správnej žaloby, teda žiadal zrušenie
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konanie, a zároveň
uplatnil nárok na náhradu trov konania.

71. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby
(§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

72. Námietky týkajúce sa nedostatku výroku rozhodnutia správcu dane pre absenciu výroku o nákladoch
správy daní správny súd neuznal za dôvodné.

73. Podľa § 63 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku; (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné
predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá

povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o

náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

74. Podľa § 12 Daňového poriadku; (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri
správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. (2) Ak
sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní
a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu

dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný
nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,
b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a
povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov
spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe
daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od

predloženia, inak tento nárok zaniká,
c)zástupcaustanovenýsprávcomdane,patrímunáhradahotovýchvýdavkovaušléhozárobku;nárokje
potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil,
súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom
sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká. (3) Pri preukazovaní ušlého zárobku a hotových výdavkov a

rozhodovaní o sume uplatneného nároku na úhradu ušlého zárobku a hotových výdavkov sa primerane
postupuje podľa osobitného predpisu. (4) O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do
15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže
správca dane v uvedenej lehote. (5) Ak správca dane uhradil náklady podľa odseku 2, ktoré vznikli v
dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže

správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť.
Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (6) Ustanovenia odsekov 1 až 5
sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov.

75. Žalobca v správnej žalobe netvrdil, že by boli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie
o uplatnenom nároku na náhradu správy daní. Pokiaľ ide o náklady, ktoré vznikli žalobcovi ako
kontrolovanému daňovému subjektu, tak podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku platí, že náklady, ktoré
vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému
subjektu, teda tento druh nákladov by ani nemohol byť žalobcovi hradený. Obsahom správnej žaloby nie

je ani tvrdenie, že niektorá z oprávnených osôb uvedených v § 12 ods. 2 Daňového poriadku si uplatnila
svoj nárok na náhradu hotových výdavkov prípadne ušlého zárobku, čo je základnou podmienkou
na rozhodnutie o uplatnenom nároku podľa § 12 ods. 3 Daňového poriadku. Vo vzťahu k iným
subjektom,vymedzenýmv§12ods.2Daňovéhoporiadku,ktorýmbyteoretickymoholvzniknúťnárokna
náhradu hotových výdavkov, prípadne ušlého zárobku, žalobcovi navyše absentuje aktívna legitimácia

na uplatnenie žalobných námietok. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.Podľa§2ods.2SSPkaždýktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmyboliporušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok stanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178
ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedené ustanovenia zákona

odzrkadľujú ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktoré spresňujú tak, že právo na
poskytnutie právnej ochrany správnym súdom má každý, avšak za splnenia podmienky porušenia alebo
priameho dotknutia jeho práv zo strany orgánu verejnej správy. Žalobca v danom prípade neosvedčil
porušenie alebo priame dotknutie na jeho právach, alebo právom chránených záujmoch. V správnom
súdnictve sa môže každý domáhať ochrany svojich vlastných práv, alebo právom chránených záujmov,

na ktorých sa cíti byť rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy ukrátený. Žalobca tak nebol
oprávnený (aktívne legitimovaný) domáhať sa ochrany práv iných subjektov, nakoľko títo sa mohli
domáhať ochrany svojich práv len samostatne osobitne podanými správnymi žalobami. Pokiaľ by vznikli
náklady správy daní správcovi dane a podľa žalobcu si ich správca dane mal uplatňovať (§ 12 ods. 5Daňového poriadku), ani v tomto prípade nie je žalobca aktívne legitimovaný na uplatnenie žalobných
námietok, pretože ani v tomto smere nedošlo k dotyku na jeho subjektívnych právach. Pokiaľ žalobca
poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/45/2021 zo dňa 26.04.2023,

v ktorom bol vyslovený záver o potrebe výroku rozhodnutia týkajúceho sa nákladov správy daní, tak
žalobca odcitoval len časť tohto rozhodnutia. Najvyšší správny súd ako kasačný súd uviedol, že napriek
absencii rozhodnutia o nákladoch správy daní v zmysle § 12 Daňového poriadku sťažovateľ nebol
ukrátený na svojich subjektívnych právach, že zrušením napadnutého rozhodnutia by neprišlo k zmene
právneho postavenia sťažovateľa a zároveň kasačný súd ako podstatné uviedol aj to, že sťažovateľ

počas správneho konania nevzniesol žiadnu námietku ani nárok týkajúci sa náhrady nákladov správy
daní a aj v prípade absencie uvedeného výroku tak muselo byť sťažovateľovi zrejmé, že v zmysle
znenia § 12 ods. 1 Daňového poriadku náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca
dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Toto ustanovenie by sa podľa kasačného súdu
napokon premietlo aj do samotného výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže ako už bolo uvedené,
sťažovateľ počas správneho konania nevzniesol žiadny nárok týkajúci sa náhrady nákladov a v tomto

zmysle ani na to nebol dôvod, keďže mu preukázateľne žiadne ani nevznikli.

76. Pokiaľ žalobca namietal, že boli vyhotovené dva protokoly z daňovej kontroly a preto došlo
k nezákonnému postupu správcu dane, tak ani tieto žalobné námietky správny súd neuznal za dôvodné.
U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia december 2015, apríl 2016,

jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016 a december 2016.
Daňová kontrola bola ukončená dňa 10.01.2022, kedy bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej
kontroly č. 102586413/2021 zo dňa 16.12.2021 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole. Správca dane vyhotovil aj Protokol č. 102586411/2021 zo dňa 16.12.2021, ktorý sa týkal
zdaňovacích období, v ktorých správca dane nezistil rozdiel dane (bez nálezu) a ktorý bol žalobcovi

taktiež doručený dňa 10.01.2022. Je pravdou, že Daňový poriadok v § 46 ods. 8 výslovne neuvádza,
či možno vyhotoviť z daňovej kontroly dva protokoly ale uvádza len to, že sa vyhotoví z daňovej
kontroly protokol a vymedzuje jeho náležitosti, avšak z textu ustanovenia je zrejmé aj to, v ktorých
prípadoch sa protokol vôbec nevyhotovuje a aký je nasledujúci postup v prípade zistenia nedostatkov
pri kontrole. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly

vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol
sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane
kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový
subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré
nemoholpredložiťvpriebehudaňovejkontroly.Akjetomožné,daňovýsubjektpredložíajlistinnédôkazy.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný

daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva
nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Daňový poriadok výslovne upravuje
možnosť vyhotovenia čiastkového protokolu, a to v prípade splnenia podmienok v zmysle § 47a ods.

1 Daňového poriadku, ale pre vydanie sa takéhoto protokolu neboli v tejto veci splnené podmienky,
čo uvádza aj žalobca. Relevantným je potom, či žalobca postupom správcu dane, keď tento pristúpil
k vydaniu dvoch protokolov z jednej daňovej kontroly, bol ukrátený na svojich subjektívnych právach,
ktoré mu garantuje Daňový poriadok príp. aj iné právne predpisy. Správny súd dospel k záveru, že
vydaním dvoch protokolov, z ktorých jeden sa týka zdaňovacích období, v ktorých daňovou kontrolou

nebolizistenérozdielyvsume,ktorúmalžalobcaakokontrolovanýdaňovýsubjektzaplatiťalebovykázať
alebo na ktorú si uplatnil nárok, a druhý sa týka zdaňovacích období, za ktoré bol zistený rozdiel na
DPH, nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Relevantné je to, či protokol z
daňovej kontroly, ktorý sa dotýka tu riešeného zdaňovacieho obdobia (november 2016), v ktorom bol
zistený rozdiel v sume uplatneného nároku na odpočet DPH, bol riadne vyhotovený, či v súvislosti s ním

bol žalobca oboznámený so zisteniami a správcu dane a či bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v tomto protokole. Protokol obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti a bol doručený
žalobcovi a samotná skutočnosť, že bol vyhotovený aj ďalší protokol za zdaňovacie obdobia, ktoré boli
„bez nálezu“, teda kde neboli zistené nedoplatky na dani /neoprávnene uplatnený nárok na nadmernýodpočet, nemá za následok nijaký konkrétny zásah do subjektívnych práv žalobcu. Samotná skutočnosť,
že boli vyhotovené dva protokoly teda nemá za následok, že by boli porušené subjektívne práva žalobcu.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa vyhotovenia dvoch protokolov z daňovej kontroly správny súd

poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/35/2020 zo dňa 16.02.2022,
v ktorom sa Najvyšší správny súd SR zaoberal obdobnou kasačnou námietkou, ktorá bola obsiahnutá
aj v správnej žalobe a ktorej dôvodnosť neuznal správny súd práve s odôvodnením, že vyhotovením
dvoch protokolov z daňovej kontroly nebol daňový subjekt nijako ukrátený na svojich právach.

77. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o DPH; (1) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo
prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku
obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov obrat 49 790,- eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná
osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

78. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH; (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

79. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

80. Podľa § 51 ods. + Zákona o DPH; (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

81.Úvodomknámietkamonesprávnomprávnomposúdeníveci,knedostatočnezistenémuskutkovému
stavuaknesprávnemuprocesnémupostupusprávcudanesprávnysúduvádza,žeprávonaodpočítanie
dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra 2006 o spoločnom

systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „Smernica“) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu
DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú
zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali,
predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom

režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej
v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú
neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky,
za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie

uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).82. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i)
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane),

(ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH
alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH
alebo oslobodenie od dane z dôvodu zneužitia práva.

83. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak :
(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu
(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

84. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej

základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená

v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane.

85. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),

(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

86. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na
odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre
odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

87. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:
• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19
ods. 2 zákona o DPH),

• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a
• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

88. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako
daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený
tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling).
Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:

(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)

(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne
vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence
vedomostný test konkrétneho subjektu).89. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3.02.2016, sp. zn.
6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a iné). Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,

nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a
50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R
6/2020). Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,
resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa

03.09.2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým
subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť

(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť
dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho

pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom
konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21;
obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru

či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť
o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších
dôkazov a týmto naňho prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností
správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa
15.11.2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť

na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti
predloženýchlistinnýchdokladov,alelenpochybnosťdôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorá
má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj
spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane.

90. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez
ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia
materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia
dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 44/2020 zo dňa 25. mája

2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru
na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13
zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012,
bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64;
obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50). V prejednávanej
veci ale vyslovené pochybnosti neboli postavené na nekontaktnosti dodávateľa alebo subdodávateľa,
pretože konateľ dodávateľa sa vyjadril. Aj keď správca dane vykonával zisťovanie aj vo vzťahu k ďalším
spoločnostiam, ktoré boli zainteresované na realizácii a propagácii podujatia, v súvislosti s ktorým

boli žalobcovi poskytnuté reklamné služby, aj bez vykonania týchto úkonov by obstálo spochybnenie
dodania služby deklarovaným dodávateľom. Zásadnou a najvýznamnejšou pochybnosťou je, že žalobca
sám predložil dve zmluvy o reklame s rovnakým dátumom uzavretia ale s odlišnou cenou za dodanie
a ďalej, že konateľ dodávateľa A. B. uviedol, že služby boli poskytované na základe mandátnej zmluvyuzavretej spoločnosťou LOYAL CORPORATION LIMITED, o čom nesvedčí ani samotná zmluva resp.
zmluvy o reklame predložené žalobcom, ktorá je uzavretá spoločnosťou LOYS MEDIA GROUP s.r.o.
a nie v mene a na účet spoločnosti LOYAL CORPORATION LIMITED. Pochybnosti neboli preto

založené výlučne na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, ale k pochybnostiam viedli
správcu také skutkové zistenia, ktoré sa týkali priamo žalobcu a jeho priameho dodávateľa, ktoré
by už samé o sebe postačovali. Je potrebné zdôrazniť, že materiálne podmienky priznania práva
na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi kontrolovaným
daňovým subjektom (žalobcom) ako príjemcom plnenia a jeho priamym dodávateľom, a preto aj

prípadné pochybnosti, ktoré sa týkajú subdodávateľskej časti obchodného reťazca, alebo nasledujúcej
odberateľskej časti obchodného reťazca, nemôžu bez ďalšieho predstavovať dôvodné pochybnosti
o splnení hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok práva na odpočítanie DPH. Preto pre záver
o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane by nepostačilo napr. spochybnenie
subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa a skutočnosť, že títo nemali žiadnych
zamestnancov a ani materiálno - technické vybavenie na realizáciu služieb, a teda nedisponovali

potrebnými prostriedkami na zabezpečenie realizácie fakturovaného plnenia.

91.Takakobolouvedenévúvodetejtoargumentáciehmotnoprávnymipodmienkamiprepriznaniepráva
na odpočet dane sú: (i) aby daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane bol zdaniteľnou
osobou, (ii) aby mu tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané

alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby daňový subjekt ako zdaniteľná osoba dotknuté
tovary alebo služby následne použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a)
Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa
15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,
bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Oproti

tomu formálne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane zodpovedajú najmä náležitostiam
faktúry (čl. 178 písm. a/ Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH,
C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod
24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej

osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

92. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte

ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty
(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre
daň z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane

ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o
DPH. Uvedené závery sú závermi uvedenými aj v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu SR, na
ktoré správny súd poukazuje (napr. sp. zn. 8Sfk/6/2023 zo dňa 26.09.2023, sp. zn. 8Sžfk/43/20221 zo
dňa 14.12.2022 a iné ).

93. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ tiež vyplýva záver, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej
(materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane je dôvodom pre odopretie tohto práva, v
prípade nezrovnalostí vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod
33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29). Právo na odpočet DPH ale možno

odoprieť aj v prípade, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia
jasnéhodôkazuotom,žehmotnoprávnepodmienkybolisplnené(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného

správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 38).94. Sumárne vychádzajúc z uvedených východísk je možné vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu uviesť,
že v prejednávanej veci správca dane spochybnil, že služby boli dodané subjektom, od ktorého žalobca
predložil faktúru. Žalobca netvrdil a nepreukázal, že by služby mal dodať niekto iný, kto by mal status

platiteľa dane a takéto skutočnosti neboli zistené ani daňovými orgánmi. Z judikatúry Súdneho dvora
EÚ vyplýva, v nadväznosti na výnimku podľa čl. 287 Smernice, že ak skutočný dodávateľ dotknutých
tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný a zdaniteľná osoba nepreukázala, že
skutočný dodávateľ tovarov alebo služieb mal postavenie zdaniteľnej osoby, ale zo skutkových okolností
veci by jasne vyplývalo, že skutočný dodávateľ tovarov alebo služieb mal alebo nevyhnutne musel mať

postavenie zdaniteľnej osoby (tu platiteľa dane), bolo by v rozpore so zásadou daňovej neutrality a s už
ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ nepriznať zdaniteľnej osobe právo na odpočet DPH (bod 40.
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 154/20 vo veci Kemwater ProChemie). Zdaniteľná osoba teda
môže preukázať, že skutočný dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby – platiteľa dane (uvedenie
dodávateľa na faktúre je len formálnou podmienkou), avšak môže nastať aj taká situácia, že daňový
orgán má z vykonaného dokazovania k dispozícii údaje potrebné na overenie, či je táto hmotnoprávna

požiadavka práva na odpočítanie DPH splnená. Ak členský štát využije možnosť ustanovenú v čl. 287
Smernice, a to priznať oslobodenie od dane zdaniteľným osobám, ktorých ročný obrat neprekračuje
určitú sumu, tak by bolo možné v niektorých prípadoch zo skutkových okolností vyvodiť, že skutočný
dodávateľ alebo poskytovateľ služieb musel mať nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby. Týmito
skutkovými okolnosťami by mohli byť objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, z čoho by

bolo možné s istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa alebo poskytovateľa dosahuje minimálnu
sumu obratu, čiže takémuto dodávateľovi alebo poskytovateľovi by nebolo možné priznať právo na
oslobodenie od dane v zmysle výnimky stanovenej v čl. 287 smernice (body 38. a 39. rozhodnutia C
- 154/20 vo veci Kemwater ProChemie), a potom aj daňovému subjektu uplatňujúcemu si právo na
odpočet by muselo byť zachované právo na odpočítanie dane. V prejednávanej veci ale z predložených

dvoch zmlúv o reklame s odlišnou cenou za dodanie služieb je spochybnená aj samotná cena za plnenie,
preto ani na základe samotnej ceny za plnenie nemožno považovať podmienky na odpočítanie dane
v tomto smere za splnené.

95. Správny súd si uvedomuje, že závery o neuznaní nároku na odpočet DPH môžu obstáť len

v takom prípade, ak je dodržaný Daňovým poriadkom vyžadovaný postup správcu dane v daňovej
kontrole a vo vyrubovacom konaní, v súvislosti s čím sú podstatné námietky žalobcu o tom, že bol
nahradený účel daňovej kontroly vyrubovacím konaním, keď bolo vo vyrubovacom konaní podľa žalobcu
vykonané dokazovanie v rozsahu prekračujúcom prípustnosť dokazovania, ktoré možno realizovať vo
vyrubovacom konaní. Protokol z daňovej kontroly je jedným z podkladov pre rozhodnutie vydané vo

vyrubovacom konaní, ale zo súčasnej právnej úpravy nevyplýva, že by v rámci vyrubovacieho konania
nemohol správca dane dôjsť k iným záverom ako sú uvedené v protokole z daňovej kontroly, a to
predovšetkým na základe pripomienok daňového subjektu k zisteniam a záverom uvedeným v protokole
z daňovej kontroly, prípadne v dôsledku podaného odvolania alebo podanej správnej žaloby. Právna
úpravanevylučuje,abysadaňovéorgányodchýliliodzáverovprijatýchvdaňovejkontrole,pokiaľvrámci

ďalšieho dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní zistia ešte ďalšie rozhodujúce skutočnosti,
pričom ale rámec vykonaného dokazovania má mať určitú spojitosť a nadväznosť na zistenia získané
počas daňovej kontroly. Správca dane v rámci ďalšieho konania preveroval dodanie reklamných služieb
u žalobcu a u priameho dodávateľa žalobcu a požadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností,
ktoré sa týkali žalobcu a jeho priameho dodávateľa. Za podstatné správny súd považoval to, že základnú

pochybnosť, ktorá bola známa už počas vykonanej daňovej kontroly, predstavovala predložená Zmluva
o reklame č. 201655 zo dňa 20.10.2016, ktorá bola predložená v dvoch vyhotoveniach s odlišnou
cenou za plnenie (ako aj spôsob uplatnenia tejto sumy ako daňových výdavkov na rozličných účtoch
bez náležitého objasnenia). Pochybnosti o splnení podmienok na uznanie nároku na odpočet DPH
zakladali už samotné doklady predložené žalobcom. Správca dane ďalej overoval splnenie podmienok

pre odpočet DPH a oboznámil žalobcu so zisteniami v rámci písomnosti č. 100910485/2023 zo
dňa 30.03.2023 označenej ako Výzva na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a pochybnostiam
správcu dane. Správny súd si uvedomuje význam zachovania postupu správcu dane podľa § 46 ods.
5 Daňového poriadku pri oboznámení pochybností daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly
s tým, že tento postup je aj v zmysle judikatúry vyšších súdnych autorít možné realizovať aj vo

vyrubovacom konaní ale len v rámci zásady úzkej súčinnosti správcu dane a daňového subjektu podľa
§ 3 ods. 1 Daňového poriadku a pri zachovávaní práv daňového subjektu v tom smere, aby mal
daňový subjekt vytvorený priestor vyjadriť sa k zmenenému právnemu posúdeniu dôvodu neuznania
daňovéhooprávneniavdaňovomkonaní anavrhnúťnovédôkazy.Vprejednávanejvecinastalasituácia,že právne posúdenie veci uvedené v protokole z daňovej kontroly a v prvom rozhodnutí správcu
dane vydanom vo vyrubovacom konaní bolo žalovaným na základe odvolania žalobcu vyhodnotené
ako nesprávne. Následne sa správca dane spravoval právnym názorom vysloveným žalovaným

v zrušujúcom rozhodnutí, uznal že ide o reklamné služby a preveroval splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH. Pri zmene posúdenia charakteru plnenia zo sponzoringu na
reklamu nemohli ale daňové orgány rezignovať na vyhodnotenie základných podmienok stanovených
pre uplatnenie odpočítania dane. Správnemu súdu sú známe závery rozhodovacej činnosti vyšších
súdnych autorít, v zmysle ktorých by aj zmena v posúdení nároku na odpočet DPH vo vyrubovacom

konaní mala mať určitý základ resp. spojitosť s daňovou kontrolou a jej závermi. V prejednávanej veci
sú závery protokolu z daňovej kontroly odlišné ako závery preskúmavaných rozhodnutí ale za podstatné
súd považoval to, že za základnú pochybnosť pre uznanie odpočtu DPH možno označiť predloženie
dvoch zmlúv o reklame s odlišne stanovenou cenou za plnenie, čo presvedčivo nevysvetlil ani žalobca
a ani konateľ jeho dodávateľa. Zmluva o reklame je pritom základným dokladom preukazujúcim
plnenie a jeho dodávateľa, od ktorých sa odvíjal nárok na odpočet DPH, a na základe ktorej bola

vyhotovená samotná faktúra. Ani ďalšie skutočnosti, ktoré zistil správca dane nepotvrdili dodanie služby
dodávateľom a nebolo ani zistené, že by služba bola reálne dodaná iným daňovým subjektom ako
platiteľom dane.

96. Žalobca ďalej namietal, že na upovedomeniach o výsluchoch svedkov nebolo uvedené meno

a priezvisko svedka, ktorý mal byť vypočutý, a tým malo byť zasiahnuté do jeho procesných práv,
pretože žalobca a jeho zástupca sa nemohli pripraviť na výsluch konkrétneho svedka. Správny súd
k tomuto okruhu žalobných námietok považuje za potrebné uviesť, že nosné závery správcu dane
a žalovaného ale nie sú postavené na tom, že by sa nepreukázala efektivita resp. účinok reklamy, teda,
že by v dôsledku realizácie reklamných služieb nezískal žalobca žiadne ďalšie obchodné príležitosti

(čo v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ani nie je akceptovateľný dôvod na nepriznanie nároku na
odpočet DPH). Preto aj výpovede týchto svedkov, ktoré ale navyše ani neboli konkrétne vo vzťahu
k tomu, či sa o spoločnosti žalobcu svedkovia dozvedeli v súvislosti s propagáciou podujatia „Ples
Via Magna“ nie sú k nosným záverom rozhodnutí podstatné. Správny súd považuje za potrebné ale
uviesť, že žalobca navrhoval vypočutie svedkov za účelom preukázania toho, že vynaloženie nákladov

na reklamné služby bolo efektívne a účinné, teda že v dôsledku reklamy - uvedenia žalobcu ako partnera
na propagačných materiáloch podujatia „Ples Via Magna“ - získal nové príležitosti v podnikaní. Žalobca
sám konkretizoval osoby svedkov, ktoré navrhoval vypočuť, teda pokiaľ boli vypočuté ako svedkovia
také osoby, ktoré sám žalobca navrhoval vypočuť, je nutné predpokladať, že bol na výsluch takéhoto
svedka žalobca a jeho splnomocnený zástupca pripravený, pretože už pri podaní návrhu na výsluch

svedka žalobca musel vedieť vo vzťahu k akým skutočnostiam má byť konkrétna osoba vypočutá.

97. Žalobca namietal aj postup zamestnancov správcu dane pri vypočutí svedka G. I. dňa 02.02.2023,
keď si chcel vyhotoviť zvukový záznam z tohto ústneho pojednávania. Taktiež namietal nesprávne
vyhodnotenie výpovede svedka C. A. K. a medzinárodných dožiadaní. Správny súd opakovane uvádza,

že nosné závery rozhodnutí správcu dane a žalovaného ale nie sú postavené na tom, že by sa
nepreukázala efektivita reklamy, teda, že by v dôsledku realizácie reklamných služieb nezískal žalobca
žiadne ďalšie obchodné príležitosti (čo v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ani nie je akceptovateľný
dôvod na nepriznanie nároku na odpočet DPH). Napriek tomu správny súd považuje za potrebné
uviesť, že Daňový poriadok neobsahuje také ustanovenie, ktoré by daňovým subjektom umožňovalo

vyhotovovanie zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov z úkonov správcu dane. Ak by bolo
úmyslom zákonodarcu takéto právo daňovému subjektu garantovať, bolo by to výslovne v Daňovom
poriadku uvedené, ako je to napr. uvedené v ustanoveniach Správneho súdneho poriadku. Pre súdne
konanie je ale charakteristický aspekt verejnosti, čo pre správu dane neplatí a vyplýva to aj z ustanovenia
§ 3 ods. 4 Daňového poriadku, v ktorom sa uvádza, že správa daní je neverejná. Nie je pritom

podstatné, či žalobca mal záujem o vyhotovenie zvukového záznamu pre vlastnú potrebu a nebolo
v jeho úmysle ho zverejňovať. Je potrebné rešpektovať procesný predpis, ktorý reguluje správu daní a
Daňovýporiadokakozákladnýprocesnýpredpisregulujúcisprávudanítakétoprávodaňovémusubjektu
nezakotvuje. Skutočnosť, že správca dane predvolá svedka na výsluch a nemá na neho otázky, sama
osebe nesvedčí o nezákonnom a nesprávnom postupe správcu dane, najmä za situácie, ak výsluch

svedka navrhuje daňový subjekt a ak správca dane nie je presvedčený o spojitosti osoby svedka
s riešenou vecou. Je potom právom ale aj úlohu daňového subjektu aby otázkami, ktoré svedkovi
položí, preukázal súvis osoby svedka s posudzovanými obchodnými prípadmi. Ďalej je potrebné ešte
uviesť, že o ústnom pojednávaní sa spisuje zápisnica v zmysle § 19 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa§ 19 ods. 4 Daňového poriadku zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa
na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu,
a dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. Daňový poriadok

teda garantuje daňovému subjektu a prípadne akejkoľvek inej osobe zúčastnenej pri úkone správcu
danealebopriústnompojednávaníprávonaoboznámeniesasobsahomzápisniceakoajprávoodoprieť
jej podpis a vzniesť námietky proti jej obsahu, čo tiež nepodporuje argumentáciu žalobcu o oprávnení
vyhotoviť si zvukový záznam.

98. K námietkam týkajúcim sa vyhodnotenia výpovede C. A. K. a medzinárodných dožiadaní správny
súd považuje za potrebné ešte uviesť, že žalobca v týchto námietkach uvádza argumentáciu, z ktorej
nie je zrejmá súvislosť so závermi prezentovaný v preskúmavaných rozhodnutiach.

99. Žalobca namietal, že boli správcom dane vykonané úkony vo vzťahu k presne nedefinovaným
spoločnostiam. Vo vzťahu k reklamným službám od spoločnosti LOYS MEDIA GROUP s.r.o. správca

dane dotazoval spoločnosť KASSAV s.r.o. a INTERPROFIS VM, spol. s r.o., ktoré neboli bližšie
identifikované v rozhodnutiach správcu dane, avšak ani tieto námietky nie sú spôsobilé privodiť záver
o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Postačovalo ak správca dane relevantne spochybnil,
že žalobcovi služby nedodal deklarovaný dodávateľ. Úlohou správcu dane nebolo zisťovať kto skutočne
a za akú cenu žalobcovi reklamné služby dodal. Navyše ale ani preverovaním u organizátora podujatia

INTERPROFIS FM, spol. s .r.o. a ani u subjektu zabezpečujúceho mediálny priestor na propagáciu
podujatia KASSAV s.r.o. sa nepreukázala súvislosť s deklarovaným dodávateľom, ktorý žalobcovi
vystavil faktúru. Žalobca v administratívnom konaní a ani v správnej žalobe neobjasňuje konkrétne
okolnosti o podujatí, v súvislosti s propagáciou ktorého mu mali byť poskytnuté reklamné služby, konateľ
žalobcu uviedol, že je bývalý hudobník a že sa mu tento projekt páčil, pričom ale nič konkrétne o tomto

podujatí neuvádza. Žalobca nepozná ani obchodné meno uvedených spoločností a ani netvrdí, že by mu
služby boli dodané niektorou z týchto spoločností alebo že by s nimi akokoľvek komunikoval. Žalobca
ani netvrdí, že by prednášal návrhy na vykonanie dokazovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam a že
by jeho návrhom nebolo vyhovené alebo že by sa daňové orgány s návrhmi na vykonanie dokazovania
nedostatočne vysporiadali.

100. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že svoje príjmy a výdavky riadne viedol a dodržal aj zákon
o účtovníctve, tieto jeho tvrdenia nemajú vzťah k nosným záverom rozhodnutí daňových orgánov.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že dodanie bolo preukázané aj predložením zmluvy o reklame a
výpoveďou svedka pána A. B., k tomu je potrebné uviesť, že žalobca ani jeho dodávateľ dostatočne

neobjasnili vyhotovenie dvoch zmlúv o reklame v rovnaký deň s uvedením odlišnej ceny za plnenie a táto
skutočnosť vnáša podstatnú pochybnosť o deklarovanom dodaní. Žalobca a ani konateľ dodávateľa
bližšie nešpecifikovali okolnosti týkajúce sa začiatku spolupráce, opis týchto okolností bol vágny, mali sa
stretnúťnanejakompodujatí,žalobcauviedollenveľmivšeobecnéskutočnosti,nazákladektorýchsimal
vybrať obchodného partnera a prečo zvolil dodanie reklamných služieb prostredníctvom tohto subjektu.

Dodávateľ o reálnom dodaní služieb nič nevedel, všetko sa malo riešiť na základe mandátnej zmluvy
uzavretej so spoločnosťou LOYAL CORPORATION LIMITED, čo ale nepotvrdzuje samotná Zmluva
o reklame, ktorá nebola uzavretá v mene a na účet spoločnosti LOYAL CORPORATION LIMITED.

101. Preskúmavané rozhodnutia podľa správneho súdu netrpia vadou nepreskúmateľnosti, pretože je

z nich zrejmý priebeh daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania, popis vykonaných dôkazov, vyvodené
skutkové zistenia a aj právne posúdenie veci. Zároveň sú v rozhodnutiach uvedené úvahy daňových
orgánov, na základe ktorých dospeli k prijatým záverom ako aj vysporiadanie sa s námietkami žalobcu.

102. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP a contrario.

103. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.