Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/1576/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120392220
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120392220.13

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CONSULT OFFICE, spol. s r.o., so sídlom
Čajakova1192/2,04001Košice–StaréMesto,IČO:45561311,právnezast.:Mgr.PeterKocák,advokát
so sídlom Rožňavská 8, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 42 407 125 proti povinnému: A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. G. H., práv. zást.: Advokátska kancelária
Zátorský s.r.o., so sídlom Limbová 3498/38, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 56 622 104, o vymoženie

93.995,21 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolfom Dulinom so sídlom
exekútorského úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 111EX 113/21-Z, o sťažnosti povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1576/2020 zo dňa 29. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1576/2020
zo dňa 29. 10. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1576/2020 zo dňa 29. 10. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1576/2020 zo dňa 29. 10. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla v poradí piaty návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29. 04. 2025
v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vyššia súdna úradníčka svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že
návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29. 04. 2025 je v poradí piatym návrhom povinného
na zastavenie exekúcie. Jedinou „novou“ skutočnosťou je namietanie osoby konajúcej vyššej súdnej
úradníčky z dôvodu „nedôvery a zatajovaní skutočností v reťazci podvodníkov“. K uvedenému (ničím
nepodloženému tvrdeniu) vyššia súdna úradníčka v prvom rade uviedla, že v zmysle § 53 ods. 1
a § 59 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana

dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca resp. vyšší súdny úradník vylúčený, pričom na neskôr uplatnenú
námietku zaujatosti súd neprihliada. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o piaty návrh povinného na
zastavenie exekúcie, je zrejmé, že námietku zaujatosti povinný uplatnil po uplynutí vyššie stanovenej
zákonnej lehoty a teda súd na takúto námietku neprihliada. Z podaného (piateho) návrhu povinného
na zastavenie exekúcie je opäť zrejmé, že povinný opätovne namieta len tie isté skutočnosti, ktoré
predchádzalivydaniuexekučnéhotitulu,aktorésúobsahovozodpovedajúceskutočnostiamarozsiahlou

argumentáciou povinného uvedenou v predchádzajúcich návrhoch na zastavenie exekúcie. Opätovne
však vyššia súdna úradníčka musí skonštatovať, že argumentácia povinného obsiahnutá v piatom
návrhu na zastavenie exekúcie a ostatných doplňujúcich podaniach neobsahuje nijaké nové právne
významné skutočnosti, odôvodňujúce postup v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a povinný
neuvádzanijakénovéskutočnostivzmysle§61kods.3Exekučnéhoporiadku,ktorébynastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, resp. ktoré by nemohol bez vlastnej viny uplatniť už

skôr. Predloženie jediného „nového“ dokumentu, resp. dôkazu, a síce potvrdenia z OR PZ v Spišskej
Novej Vsi zo dňa 28. 07. 2025 o neevidovaní strojov s výrobným číslom 0031058646 a 0031059105v systémoch MV SR nepredstavuje pre toto konanie dôkaz, pre ktorý by mal súd zastaviť exekúciu
vedenú na poklade vykonateľného exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka konštatovala, že povinný
opakovane namieta skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu a svoj v poradí piaty

návrh na zastavenie exekúcie odôvodňoval len tými skutočnosťami, ktoré sú totožné s dôvodmi, ktoré
uvádzal v prvom, druhom, treťom a štvrtom návrhu na zastavenie exekúcie, s ktorými sa však tento
súd už náležite vysporiadal v predchádzajúcich uzneseniach. Povinný tak v piatom podanom návrhu na
zastavenie exekúcie neuviedol takú novú relevantnú skutočnosť, ktorá by nastala po podaní skoršieho
návrhu na zastavenie exekúcie a teda svoju obranu neuplatnil včas (resp. ju uplatnil opakovane), v

dôsledkučohoaplikujúckoncentračnúzásaduexekučnéhokonaniasasúdsjeho(opakovanou)obranou
nemusel vecne zaoberať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v poradí piatemu návrhu povinného
na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že povinný neuviedol skutočnosti, ktoré
by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s §
61k ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, a teda neuviedol skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3

prvej vety Exekučného poriadku vyššia súdna úradníčka piaty návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť.
Uviedo,žepovinnývpodanomnávrhunazastavenieexekúciepoukazovalnazásadnúskutočnosť,ktorá

mápriamyvplyvnamateriálnuvykonateľnosťexekučnéhotitulu.Vkonaní,zktoréhotentotitulpochádza,
boli ako predmet údajnej škody označené stroje s výrobnými číslami 0031058646 a 0031059105.
Povinný však preukázal, že reálne existujúce stroje typu NEW HOLLAND LB 115b zakúpené od
spoločnosti Hydrex s.r.o, generálneho dodávateľa strojov, mali výrobné čísla 031058646 a 031059105.
Uvedené vyplýva z preberacích protokolov zo dňa 27. 09. 2006, ktoré boli prílohou č. 7 k návrhu.

Tieto stroje boli podľa Povinného súčasťou majetku spoločnosti Geotechnik-holding, a.s., a boli riadne
speňažené správcom konkurznej podstaty JUDr. Strakom, pričom stroj s v. č. 031059105 bol predaný
A. H. C. a stroj s v. č. 031058646 bol počas konania vedeného na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn.
27Cb/37/2009 prevedený na I.P.R., spol. s r. o., IČO: 31 368 735, ako to podľa Povinného potvrdzujú
servisné listy zo dňa 25. 05. 2012, 17. 11. 2013, 27. 11. 2013 a 12. 12. 2013. Z obsahu servisných listov

jednoznačne vyplýva, že predmetný stroj s v. č. 031058646 doviezla na opravu spoločnosť I.P.R., spol. s
r. o., IČO: 31 368 735. Vzhľadom na tieto dokumenty je zrejmá existencia právneho titulu nadobudnutia
vlastníctva už v čase vedenia konania o náhradu škody, ktoré skončilo až v roku 2014. Predmetný stroj
bol riadne nadobudnutý touto spoločnosťou, t. j. muselo dôjsť k jeho odplatnému prevodu od správcu
konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty napriek týmto faktom sa podľa Povinného žalobou

domáhal nahradenia škody, v ktorej označil predmetné stroje číslami 0031058646 a 0031059105,
teda číslami, ktoré nikdy nepatrili žiadnemu reálnemu stroju. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Povinnému
doručený nový dôkaz, a to potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi
zo dňa 28.07.2025, podľa ktorého stroje s uvedenými výrobnými číslami (0031058646 a 0031059105)
nikdy neboli evidované v systémoch Ministerstva vnútra SR. Rovnako uvedené, a teda že stroje mali v. č.

031058646 a 031059105, čestne prehlasuje aj A. D. I., vtedajší obchodný zástupca spoločnosti Hydrex
s.r.o.. Existencia výlučne strojov s takýmto výrobným číslom (a teda výrobným číslom 9 miestnym,
nakoľko 10 miestne výrobné čísla neboli priradené takémuto typu stroja) je podľa Povinného preukázaná
aj snímkou z evidencie spoločnosti, od ktorej boli stroje zakúpené, a to spoločnosti Hydrex s.r.o. Táto
skutočnosť podľa Povinného preukazuje, že predmet žaloby, na základe ktorého bol vydaný exekučný

titul, fakticky neexistoval. Exekučný titul sa teda opiera o nesprávny skutkový základ, a to o predpoklad
existencie dvoch ďalších strojov, ktoré nikdy neboli vyrobené ani vlastnené povinným, či spoločnosťou
Geotechnik-holding, a.s.. Reálne existujúce stroje s podobnými číslami boli podľa informácii Povinného
speňažené správcom konkurznej podstaty a výťažok z ich predaja bol použitý na uspokojenie veriteľov,
čím bol nárok, ktorý je teraz vymáhaný, už fakticky naplnený. V danom prípade exekučný titul ukladá

povinnosť nahradiť škodu, ktorá podľa Povinného nikdy nevznikla, a to jednak preto, že údajné stroje
s označením „0031058646“ a „0031059105“ nikdy podľa vedomosti Povinného neexistovali, a jednak
preto, že reálne stroje s číslami „031058646“ a „031059105“ boli riadne speňažené v rámci konkurzného
konania. Exekučný titul, na ktorom sa súčasná exekúcia zakladá, nie je materiálne vykonateľný, keďže
rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, sa opiera o neexistujúci skutkový stav. Povinný je presvedčený, že

zuvedenéhodôvodujeprostredníctvomexekučnéhokonanianútenýkduplicitnémuplneniupohľadávky,
ktorá už bola fakticky uspokojená prostredníctvom speňaženia skutočných strojov, čo je v priamom
rozpore so zásadou zákazu dvojitého plnenia a so zásadou spravodlivosti a proporcionality výkonu
rozhodnutia.Exekučnýsúdsauvedenouskutočnosťouvôbecnezaoberal,hociišloopodstatnúnámietkuuvedenú v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný oprávnene očakával, že súd túto okolnosť riadne
posúdi, keďže mohla mať zásadný vplyv na posúdenie dôvodnosti a prípustnosti vedenia exekúcie.
Opomenutie tejto otázky spôsobilo, že skutkový stav nebol zistený v potrebnom rozsahu a rozhodnutie

neobsahuje úvahy, ktoré by preukazovali, že sa súd s touto námietkou skutočne vysporiadal ako s novou
skutočnosťou. Povinný preto k tejto zásadnej otázke opäť predkladá vyššie avizovaný nový dôkaz, a to
vyššie označené potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi zo dňa 28.
07. 2025, z ktorého jednoznačne vyplýva, že stroje s výrobnými číslami 0031058646 a 0031059105,
nikdy neboli evidované v systémoch Ministerstva vnútra SR. Tento dôkaz Povinný nemohol bez vlastnej

viny predložiť skôr, keďže nemohol ovplyvniť činnosť orgánu, ktorý o preverenie požiadal. Podľa názoru
Povinného ide o novú, zásadnú skutočnosť, ktorá má priamy vplyv na posúdenie dôvodnosti vedenia
exekúcie. Ak totiž predmetné stroje nikdy neexistovali, nemohla vzniknúť ani škoda, ktorá je základom
vymáhanej pohľadávky. Súd sa touto otázkou nezaoberal, hoci bol povinný tak urobiť, pretože išlo o
okolnosť, ktorá mohla mať za následok zastavenie exekúcie.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

11. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu podanej sťažnosti treba konštatovať, že
odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné, jasné a vecne správne. Sťažnostný
súd tak poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné
vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,
nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom

rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusídať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť,

že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či
nerešpektovanie jeho práv.

12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že v danom
prípade sa jednalo o v poradí PIATY návrh na zastavenie, čo jednoznačne determinovalo posudzovanie

uvedeného návrhu z pohľadu skutočností, ktorými sa povinný v rámci tohto návrhu mohol relevantne
brániť voči prebiehajúcej exekúcii. V tomto smere vyššia súdna úradníčka správne v napadnutom
uznesení poukázala na koncentračnú zásadu exekučného konania vyjadrenú v § 61k ods. 2 a 3
Exekučného poriadku, v zmysle ktorej platí, že v návrhoch na zastavenie exekúcie podaných po uplynutí
15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie sa povinný môže brániť len
skutočnosťami, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, teda skutočnosťami, ktoré nastali v priebehu

exekúcie alebo o ktorých sa (bez svojej viny) dozvedel až v priebehu exekúcie. Inak povedané, ak
sa povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podáva po uplynutí 15-dňovej lehoty odo
dňa doručenia upovedomenia o začatí, bráni sa skutočnosťami, ktoré existovali už v čase doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie a o týchto skutočnostiach mal v tom čase vedomosť, súd jeho
návrh na zastavenie exekúcie zamietne bez toho, aby bol povinný vecne sa zaoberať tvrdenými

skutočnosťami. Uvedené výslovne vyplýva z § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, pričom vyššia súdna
úradníčkasprávneďalejpoukázalainato,žekoncentračnázásadaexekučnéhokonaniabolaužviackrát
uznaná a akceptovaná aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, pričom Ústavný súd SR sa už vo
svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril aj k názoru, že ak sťažovateľ žiadal zastaviť exekúciu z
rovnakýchdôvodov,akévyjadrilužvosvojomprvomnávrhunazastavenieexekúcie,skoršierozhodnutie

o týchto dôvodoch, a to že mali byť uplatnené v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,
vylučuje možnosť vyhovenia druhému návrhu na zastavenie exekúcie (porov. napr. III. ÚS 646/2023, I.
ÚS 55/2024, III. ÚS 220/2024, I. ÚS 698/2024).

13. V nadväznosti na vyššie uvedené tak treba zdôrazniť, že povinný v zásade nereflektoval na tento

dôvod zamietnutia jeho návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým bolo práve uplatnenie koncentračnej
zásady. Účinnou obranou proti uplatneniu koncentračnej zásady sú totiž len tvrdenia preukazujúce, že
povinný nemohol bez vlastnej viny uplatniť uvádzané skutočnosti už skôr, resp. že uvedené skutočnosti
nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61k ods. 3 posledná
veta Exekučného poriadku). Povinný však takéto skutočnosti nepreukázal, pričom je potrebné zdôrazniť,

že námietkou nezrovnalosti vo výrobných číslach strojov (resp. námietkou neexistencie týchto strojov)
sa už v konaní bránil a exekučný súd sa už s touto námietkou zaoberal. Premietnutím uvedeného na
prejednávanúvectaksťažnostnýsúdkonštatuje,žepokiaľsapovinnýbrániltým,žepredmetnáexekúcia
sa voči nemu vedie nezákonne, že exekučný titul je nevykonateľný, na uvedené skutočnosti vyššia
súdna úradníčka a ani tento sťažnostný súd v dôsledku uplatnenia koncentračnej zásady vyjadrenej v

§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku nemuseli prihliadať a nemuseli sa nimi vecne zaoberať. V danom
štádiu konania už nie je priestor na posudzovanie toho či sa predmetná exekúcia voči povinnému začala
dôvodne alebo nie.

14. Súd prvej inštancie súhlasí s vyššou súdnou úradníčkou, že jediný nový dôkaz predložený povinným

- potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi zo dňa 28. 07. 2025, nie
je dôkazom, ktorý by založil novú obranu povinného a už vôbec nie je dôkazom, ktorý by preukazoval
dôvod pre zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že sa jedná o piaty návrh na zastavenie exekúcie
tak povinný neuplatnil relevantnú obranu. Tento dôkaz totiž nepreukazuje zánik vymáhanej povinnosti
ani nevykonateľnosť či nevymáhateľnosť exekučného titulu. Tu musí sťažnostný súd opakovane

a už niekoľkýkrát pripomenúť povinnému, že exekučný súd nepôsobí ako odvolacia inštancia a jeho
právomoci sú limitované povahou exekučného konania, pretože vo vykonávacom konaní exekučný súd
už len vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o
čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho
rozhodovacej činnosti. V exekučnom konaní tak už nemožno naprávať prípadné chyby a nedostatky

exekučného titulu, keďže exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Povinný nemôže v exekučnom konaní relevantne uplatňovať ani hmotnoprávne,
ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, resp.
ktoré mohol aj uplatniť, ale v základnom konaní neboli zohľadnené. V žiadnom prípade tak nemožnoprisvedčiť obrane povinného, keď sa domáha toho, aby exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu,
že povinný nesúhlasí s rozhodnutí iného všeobecného súdu SR. Treba tiež zdôrazniť, že právoplatné
súdne rozhodnutie zakladá prekážku „res iudicata“ (prekážku rozsúdenej veci), čo znamená, že v tej

istej veci s tými istými účastníkmi nemožno opätovne konať, pričom s touto procesnou podmienkou
úzkou súvisí i zásada „ne bis in idem“ (nie dva krát v tej istej veci). Sťažnostný súd tak má za to, že
ak by exekučný súd v prejednávanej veci bez zákonnej opory vyhovel požiadavke povinného a vykonal
prieskum exekučného titulu, vrátane posudzovania skutkového stavu, na základe ktorého bol exekučný
titul vydaný (posudzoval ich správnosť a zákonnosť), porušil by nielen vyššie uvedené zásady, ale

aj princíp právnej istoty, právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie na strane
oprávneného, ktorý disponuje právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Vyššie uvedené
závery plne podporuje i Exekučný poriadok a ustálená rozhodovacia prax exekučného súdu podporená
i rozhodnutiami Ústavného súdu SR. Len to, že povinný s týmito závermi exekučného súdu nesúhlasí,
neznamená, že tieto závery nie sú právne správne. Požiadavka povinného na opätovné posúdenie
skutkového stavu, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul, tak nemá oporu v zákone, a preto

jej nemožno vyhovieť.

15. Súčasne, správnosť zistenia skutkového stavu, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul,
nemožno podradiť pod materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako tvrdí povinný. Ak by tomu tak
bolo, exekučný súd by si privlastnil právomoci orgánu, ktorý vydal exekučný titul, a to mu neprislúcha,

ako už súd uviedol vyššie. Tu možno poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 17.08.2022, sp. zn. 9Cdo
265/2021, R 55/2022, kde dovolací súd konštatoval: „Vykonateľnosť rozhodnutia podľa § 232 ods. 1 CSP
je judikatúrou dovolacieho súdu ako aj odbornou literatúrou definovaná ako vlastnosť alebo stav, kedy
rozhodnutie umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti. Predpokladom vykonateľnosti rozhodnutia
je, že disponuje ako formálnou zložkou vykonateľnosti (doložka vykonateľnosti, konečnosť rozhodnutia

z hľadiska podania riadneho opravného prostriedku), tak súčasne i materiálnou zložkou (obsahovou).
Z materiálneho hľadiska je rozhodnutie vykonateľné iba vtedy, pokiaľ obsahuje dostatočnú identifikáciu
subjektu oprávneného a povinného, presné vymedzenie judikovanej povinnosti z hľadiska jej obsahu
i rozsahu a lehotu, v ktorej má byť táto povinnosť splnená, pokiaľ nevyplýva z právneho predpisu. Vo
výroku rozsudku súdu musí byť uložená povinnosť formulovaná určito a jednoznačne, aby nevznikla

pochybnosť o rozsahu uloženej povinnosti.“ Pod materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu tak možno
podradiť len reálnu existenciu oprávneného, povinného, ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež
presné vymedzenie vymáhaného nároku a jeho rozsahu; z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa
má nútene uskutočniť (porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 95/2010 a sp. zn. 3MOboer/1/2015
z 30. 03. 2016).

16. Za skutkového stavu, keď teda oprávnený disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol
zrušený ani inak zmenený, pričom vedeniu exekúcie nebránia ani žiadne iné skutočnosti predvídané
zákonom, tak exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri
výkone priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného či toto právo bude aj realizovať.

Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom,
ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom. Povinný tak
musí strpieť výkon exekúcie na jeho majetku.

17. Sumarizujúc vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatuje, že ani piaty návrh povinného na

zastavenie exekúcie nezmenil nič na skutkových a právnych zisteniach, ktoré v predmetnej veci už
exekučný súd prijal, a preto sťažnostný súd nemohol inak než sťažnosť povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1576/2020 zo dňa 29. 10. 2025 ako nedôvodnú
zamietnuť, pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

18. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
199d a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok
na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však
z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného
nevznikli (sťažnosť mu z dôvodu hospodárnosti nebola zaslaná na vyjadrenie), súd v súlade s princípom

uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu
trov konania o sťažnosti nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).