Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sas/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100393
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej D. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2025 a tiež
aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.12.2024 a vec vracia
žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 31.12.2024 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi zamietnutá
jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 04.12.2024. V jeho odôvodnení prvostupňový orgán verejnej
správy po citácii ust. § 65 ods. 1 (poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek), § 65 ods. 2, § 274 ods. 1, § 60 ods. 2 a

§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom
poistení“) uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňom 15.02.2011. Uviedol tiež, že žalobca k
tomuto dátumu nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, nakoľko získal 3121 dní (t.j. 8 rokov a
201 dní) obdobia dôchodkového poistenia, preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Ďalej podľa textu prvostupňového
rozhodnutia, z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-309-21/2014-VZ
zo dňa 15.08.2014 vyplýva, že žalobcovi bol od 01.10.2004 priznaný výsluhový dôchodok, kedy pre

nárok na tento dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 31.07.1968
do 05.05.1969, doba služobného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany železníc od 01.01.1975 do
28.05.1992 a doba služobného pomeru v Železničnej polícii od 29.05.1992 do 30.09.2004, t j. 30 rokov
a 195 dní, pričom uvedené zamestnania v služobnom pomere neboli zaradené do I. alebo II. kategórie
funkcií. Prvostupňový orgán verejnej správy dôvody svojho rozhodnutia uzavrel tak, že keďže žalobca
dobu služby získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, predmetné obdobie nie je možné považovať za obdobie

dôchodkového poistenia hodnotiteľné na účely určenia sumy žalobcovho starobného dôchodku.2.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná (jej generálnym
riaditeľom) dňa 20.06.2025, číslo rozhodnutia XXX XXX XXXX X, (ďalej ako „rozhodnutie žalovanej“)
tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

3.Žalovaná v rozhodnutí zopakovala, že keďže žalobca ku dňu 15.02.2011 (deň vzniku dôchodkového
veku) nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, čo znamená v rozsahu najmenej
15 rokov, ale získal len 8 rokov a 201 dní, nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný dôchodok
a preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. V zhode s prvostupňovým orgánom verejnej správy

žalovaná uzavrela, že doba služobného pomeru žalobcu nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií
a preto v prípade žalobcu neprichádza do úvahy aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Odvolala sa pritom na
názorNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,kedysapreposúdeniedôchodkovýchnárokovzohľadňuje
aj doba profesionálnej služby zaradenej do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcii a následne sa určí aj
suma dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
(čl. 128).

II. Správne súdne konanie

4.Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonnej lehote na Správny súd v Košiciach správnu
žalobu a ňou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej a tiež prvostupňového rozhodnutia a vrátenia

veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú k úplnej náhrade trov
konania.

5.V správnej žalobe žalobca dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci, keďže žalovaná odmietla
zhodnotiť žalobcovi pre nárok a výšku starobného dôchodku celé obdobie dôchodkového poistenia,

ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (30 rokov a 195 dní). Žalobca poukázal
na príslušné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých je podľa neho zrejmé, že
pre posúdenie vzniku nároku, podľa ustanovení § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie sumy
starobného dôchodku podľa ust. § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala žalovaná žalobcovi
zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo

všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia. Z takto zistenej doby dôchodkového poistenia
mala potom žalovaná vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by patrila žalobcovi po
zhodnotení celej doby v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného
dôchodku potom mala žalovaná podľa čl. 33 od.2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného
dôchodku, ktorý by patrila žalobcovi len za dobu služby. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný

dôchodok vo výške zistenej rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by
mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom
systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania
výsluhovej dávky. Za nesprávny považuje žalobca tiež výklad žalovanej pri ust. § 60 ods. 2 a § 255
ods. 5 zákona o sociálnom poistení, kedy žalovaná nevzala do úvahy poslednú vetu týchto ustanovení.

V úplnom vylúčení hodnotenia doby poistenia získanej v osobitnom systéme sociálneho poistenia,
vidí žalobca porušenie ústavne zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
podľa ústavy Slovenskej republiky. Žalobca žalovanej vyčíta, že svojim postupom nezohľadnila celé
obdobie jeho dôchodkového poistenia a príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u
ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal

len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

6.K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a v liste zo dňa 25.08.2025 zopakovala skutkovú a
právnu argumentáciu prvostupňového rozhodnutia a tiež aj rozhodnutia žalovanej a uviedla, že trvá na
správnosti a zákonnosti oboch uvedených rozhodnutí.

7.Žalobca reagoval dňa 25.09.2025 a vo vyjadrení z tohto dňa vytkol žalovanej, že sa vôbec nesnažila
odôvodniť príčiny odmietania ustáleného právneho názoru súdov Slovenskej republiky. Žalobca zotrval
na dôvodnosti správnej žaloby a žiada, aby jej správny súd vyhovel.

8.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

9.Sudca Správneho súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní
o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. § 23 ods. 2, písm. a/, § 199 až § 205 Správneho súdnehoporiadku, ďalej ako „SSP“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a tiež aj rozhodnutie žalovanej,
podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho konania na
úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak v právnych medziach

vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. d/, § 199
ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá SSP a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase
vydaniarozhodnutiažalovanejdospelkzáveruodôvodnostisprávnejžalobyapretopotreberozhodnutie
žalovanej a tiež aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

10.Keďže žalobca a tiež žalovaný vo svojich podaniach výslovne uviedli, že nežiadajú vo veci nariadiť
pojednávanie a súčasne nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania
v zmysle ust. § 107 ods.1 SSP, správny súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil.
Postupom podľa ust. § 137 ods. 4 SSP bolo preto v zákonnej lehote a zákonným spôsobom oznámené,
že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 12.03.2026 o 12.00 hod. v jeho pojednávacej
miestnosti P2. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3, veta druhá SSP,

správny súd vyhlásil rozsudok dňa 12.03.2026 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu.

11.Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej

a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len
"policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny
vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje
inak.

12.Podľa ust. § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí a)
nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby
sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného
zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby,

Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

13.Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

14.Podľa ust. 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

15.Podľa ust. 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

16.Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128,

vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej ako „dohovor“), ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

17.Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe.18.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Medzi účastníkmi správneho súdneho konania nebolo sporné dosiahnutie dôchodkového veku u
žalobcu, ale to, že na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, nebolo pri posudzovaní doby
dôchodkového poistenia zohľadnené obdobie, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho

poistenia (zabezpečenia) a ktoré bolo žalobcovi hodnotené na účely priznania výsluhového dôchodku.

20.Z administratívneho spisu, predloženého v preskúmavanej veci žalovanou, vyplýva, že žalobca
žiadosťou spísanou dňa 04.12.2024 požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 02.12.2021.
Dôchodkový vek 62 rokov žalobca dosiahol dňa 15.02.2011. K tomuto dňu bolo žalobcovi zhodnotených
3121 dní, čo predstavuje 8 rokov a 201 dní dôchodkového poistenia. Z rozhodnutia Generálneho

riaditeľstva Železničnej polície č. GRŽP-309-1/2004-OSZZ-SZ zo dňa 22.10.2004, ako aj z potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-309-21/2014-VZ zo dňa 15.8.2014 vyplýva, že
žalobcovi bol od 01.10.2004 priznaný výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia, na nárok na výsluhový
dôchodok a určenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba v rozsahu 30 rokov a 195 dní
pozostávajúca z doby základnej vojenskej služby od 31.07.1968 do 05.05.1969, doby služobného

pomeru v zbore ozbrojenej ochrany železníc od 01.01.1975 do 28.05.1992 a doby služobného pomeru
u železničnej polície od 29.05.1992 do 30.09.2004, so zaradením všetkých uvedených služobných
pomerov do III. kategórie funkcií.

21.Správny súd z prehľadu priebehu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu prvostupňového

rozhodnutia zistil, že žalobcovi nebola na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona o
sociálnom poistení zhodnotená doba jeho služobného pomeru (základná vojenská služba a služobný
pomer policajta železničnej polície, ako súčasti policajného zboru, podľa relevantnej právnej úpravy,
pozn. správneho súdu), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 01.10.2004.
Sociálna poisťovňa teda žalobcovi z doby dôchodkového poistenia dobu jeho služobného pomeru

vylúčila a túto pre vznik nároku na starobný dôchodok nehodnotila.

22.Všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je, pokiaľ ide o poskytovanie dávok z
dôchodkového poistenia, založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania resp. služby). Na rozdiel
od všeobecného systému sociálneho poistenia, osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia)

neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia získanú v celom
rozsahu a teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre
účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca avšak nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému

sociálneho poistenia (zabezpečenia) sú tak vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v
rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti,
ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký
dôchodok. Právna úprava osobitného systému sociálneho poistenia definuje iný okruh dávok sociálneho
zabezpečenia než je tomu v prípade všeobecného systému sociálneho poistenia a ako dobu poistenia

zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Inak povedané, zákon
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje právnu úpravu dôchodkovej dávky, ktorá by
zohľadňovala dobu poistenia získanú v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba
úpravu dávok výsluhového zabezpečenia (napr. výsluhový dôchodok), ktoré sú založené výlučne na
hodnotenídobytrvaniaslužobnéhopomerupoistencaanehodnotídobupoistenia,ktorúpoisteneczískal

vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

23.Za účelom posúdenia oprávnenosti žalobcovho nároku správny súd čerpal z relevantných
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“), ktoré v tomto smere
predstavujú výdatný argumentačný zdoj a zároveň sú vo veci preskúmavanej problematiky považované

za ustálenú rozhodovaciu prax.

24.Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 vysvetlil, že
„Ustanovenie § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vovšeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených
síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a
získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového

poistenia. .....Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom
stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu
po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku
s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi
po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom

systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom
zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“

25.Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) povedal, že priznanie
výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

nevylučuje,abyobdobievýkonuslužbyprofesionálnehovojaka(policajtaavojakaprípravnejslužby)bolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie výšky starobného dôchodku. Ten istý súd v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 konštatoval, že pri určení výšky starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia

započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

26.Za nesprávnu považuje správny súd argumentáciu žalovanej o zhodnotení doby výkonu služby len
u tých poistencov, ktorých služba, hodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, bola zaradená do I.
alebo II. kategórie funkcií, nakoľko uvedené sa viaže k zákonným možnostiam zníženia dôchodkového
veku, ktorý ale v preskúmavanej veci sporný nebol a nie na zhodnotenie celkovej doby dôchodkového
poistenia. U všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola

zaradenádozvýhodnenejpracovnejkategórie,dochádzakzásahudoichpráv,akimnebolazohľadnená
celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. Najvyšší súd vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Pre správne posúdenie veci však
nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“
Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na

starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Vzájomná
podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového
veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom
ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Pre posúdenie

nároku poistenca na starobný dôchodok (a v prípade jeho vzniku, na určenie jeho výšky), je potrebné
zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol.
Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového
veku preto nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.

27.Ak rozhodnutie žalovanej vychádza z názoru, že na vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu boli
započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia dosiahnuté v rozhodujúcom období,
okrem doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok, kedy doba základnej vojenskej
služby a doby služobného pomeru policajta železničnej polície nemôže byť na nárok na starobný
dôchodok žalobcovi zhodnotená, tento názor žalovanej je mylný, nemajúci oporu v žiadnom zákonnom

ustanovení. Ak žalovaná pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia pracovala so znením ust. § 255 ods.
5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, jej výklad a aplikácia týchto ustanovení, sú nesprávne.
Výkladom uvedených ustanovení vo vyššie opísaných súvislostiach dospel najvyšší súd opakovane k
záveru (zovšeobecnenému zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 55/2011),
že priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (tu základnej vojenskej služby a služobného
pomeru policajta železničnej polície) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný
dôchodok a určenie jeho výšky.28.Zo záverov vyššie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ako aj ďalších početných rozhodnutí
správnych súdov vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods.

1 zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového
poistenia, teda obdobie, ktoré získal vo všeobecnom a tiež aj v osobitnom systéme sociálneho
poistenia (zabezpečenia). Z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala potom Sociálna poisťovňa
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila a od takto určenej sumy následne
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len

za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka
výsluhového zabezpečenia (výsluhový dôchodok), pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobedôchodkovéhopoisteniapreúčelypriznaniavýsluhovejdávky.Žalobcovibypotomvznikolnárokna
starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku,
na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo

všeobecnom systéme sociálneho poistenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré
bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného
dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

29.Ak teda Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu

na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení vylúčila hodnotenie doby poistenia získanej
žalobcom v osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), mal tento postup Sociálnej
poisťovne za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho
dôchodkového poistenia tak, ako je to u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek

a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. V
súvislosti s uvedeným ústavným právom správny súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp.
zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, podľa znenia ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie,
ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo

iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Z uvedeného pre správny súd vyplýva, že výklad
Sociálnou poisťovňou aplikovaných právnych predpisov, z ktorého táto vyvodila záver, že doba poistenia
získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom
systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), teda ani vo všeobecnom, ani v osobitnom je ústavne
neudržateľný. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia o nároku

na starobný dôchodok žalobcovi vylúčila obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, čo malo za následok nezhodnotenie takto získanej doby dôchodkového
poistenia vo všeobecnom sociálnom systéme.

30.Prvostupňové rozhodnutie nasledované rozhodnutím žalovanej preto vychádzali z nesprávneho

právneho posúdenia veci a správnemu súdu neostalo nič iné, ako obe rozhodnutia zrušiť (ust. § 191 ods.
1, písm. c/ SSP) a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, ktorá viazaná právnym názorom vysloveným
v tomto rozsudku, opierajúcom sa o uvedenú judikatúru najvyššieho súdu, vo veci znovu rozhodne.

31.V súvislosti s vysloveným právnym názorom, správny súd považuje za potrebné zároveň zdôrazniť,

čo bolo žalovanej už predtým inými rozhodnutiami správnych súdov viackrát adresované a to povinnosť
v obdobných veciach rozhodovať rovnako, pretože iný postup by znamenal popretie princípu právnej
istoty. Teda ak žalovaná, na základe skorších rozhodnutí najvyššieho súdu rozhodla v súlade s jeho
právnym názorom, je povinná podľa tohto právneho názoru postupovať aj vo všetkých ostatných
obdobných veciach.

32.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1
SSP a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov
konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v
lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnúsťažnosťmožnopodľa§440ods.1Správnehosúdnehoporiadkuodôvodniťlentým,žesprávny
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.