Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20Csp/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123459405
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:6123459405.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v spore žalobcu Q.

O., K.. XX.XX.XXXX, O. S., O. X/XX, zastúpeného Bohunický & Co. s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Lermontovova 16, proti žalovanému Cestovná kancelária DAKA, s.r.o., IČO 47 550 783, so sídlom v
Šamoríne, Veterná 43, zastúpenému Jarabica, s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom v Bratislave,
Kutlíkova 1755/17, o zaplatenie 1.000 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.000 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 25.3.2023 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pri súčasnom znehodnotení darčekovej poukážky
č. XXXXXXXA v hodnote 1.000 €.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu (pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica ako návrh na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní) 8.12.2023 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu uvedenú vo výroku rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.1.2023
uzavrel ako objednávateľ so žalovaným (cestovnou kanceláriou) zmluvu o zájazde (§ 16 a nasl. zákona
č. 170/2018 Z.z. zákona o zájazdoch) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej si zakúpil letecký zájazd do
Ríma v termíne 7.6. - 10.6.2023. Za zájazd zaplatil darčekovou poukážkou, zakúpenou u obchodnej

spoločnosti Skalicatravel s.r.o., v nominálnej hodnote 1.000 €.

2. Dňa 8.2.2023 žalovaný e-mailom informoval žalobcu o zmene termínu zájazdu. Zmenu žalobca
neakceptoval a ešte v ten istý deň požiadal žalovaného o vrátenie finančných prostriedkov na bankový
účet. Žalovaný s týmto postupom nesúhlasil, žalobcovi vystavil ďalšiu darčekovú poukážku v rovnakej
hodnote. Žalobca trval na vrátení finančných prostriedkov, e-mailom z 10.3.2023 odstúpil od zmluvy o
zájazde.

3. Listom z 20.3.2023 sa žalobca obrátil na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI) so žiadosťou
o prešetrenie postupu žalovaného. V zmysle záverov prešetrenia (list SOI) z 13.9.2023 žalovaný
postupoval v rozpore so zákonom č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, keď žalobcovi nevrátil platbu do 14 dní
od odstúpenia zmluvy o zájazde; zároveň došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Žalobca si okrem vrátenia ním zaplatených finančných prostriedkov nárokuje aj úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po uplynutí 14-tich dní od odstúpenia o zmluvy o zájazde, t.j. od 25.3.2023.5. Dňa 11.12.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz (sp. zn.
23Up/1895/2023), proti ktorému žalovaný podal odpor. Skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel; zdôraznil
však, že poukážka, použitá žalobcom na úhradu zájazdu, nebola vystavená na konkrétny zájazd. Ďalej

uviedol, že termín zájazdu musel zmeniť z dôvodov na strane leteckého prepravcu, pričom prvú zmenu
žalobca akceptoval, druhú však už nie - od zmluvy odstúpil a žiadal vrátenie peňazí. Keďže za zájazd
zaplatil darčekovou poukážkou, žalovaný mu platbu vrátil rovnakým spôsobom, teda vystavením novej
poukážky s jedinečným kódom (XXXXXXXA).

6. Podľa metodického usmernenia Finančnej správy SR možno (darčekovú) poukážku definovať ako
nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo
služby a na ktorom (alebo na súvisiacej dokumentácii k nemu) je uvedený tovar alebo služba, ktoré
sa majú dodať. Treba pritom rozlišovať poukaz a platobný prostriedok. Platobný prostriedok je možné
uplatniť v zásade na akýkoľvek tovar alebo službu u ktoréhokoľvek ich dodávateľa, zatiaľčo poukaz
umožňuje získať tovar alebo službu u dodávateľa vopred určeného. Použitie poukazu je teda od začiatku

limitované na vybraný okruh dodávateľov, u ktorých môže byť ešte obmedzené len na určité tovary či
služby.

7. Z uvedeného vyplýva, že zmyslom darčekovej poukážky, ktorú si žalobca kúpil, bolo jej použitie na
úhraduzájazduzponukyžalovaného.Pretožalovanýnesúhlasístvrdením,žežalobcovinevrátilodneho

prijatú platbu. Je logické, že objednávateľovi zájazdu, ktorý za zájazd zaplatil darčekovou poukážkou,
bude táto aj vrátená; v opačnom prípade by použitie poukážok nemalo zmysel.

8. Žalovaný poukázal i na znenie § 20 ods. 4 zákona č. 170/2018 Z.z. zákona o zájazdoch, ktoré ukladá
cestovnejkanceláriivrátiťcestujúcemuvšetkyplatby,ktoréodnehoobdržala.Akcestujúcivykonalplatbu

darčekovou poukážkou v nominálnej hodnote 1.000 €, je logické, že mu je platba vrátená rovnakým
spôsobom. Zdôraznil, že cestujúci neodstúpil (aj) od zmluvy o kúpe poukážky, ale len od zmluvy o
zájazde.

9. Cestujúci by teoreticky mohol zaplatiť za zájazd aj iným spôsobom (zmenka, kryptomena, naturálie).

Podstatné však je, aby mu v prípade odstúpenia od zmluvy o zájazde bola vrátená rovnaká ekonomická
hodnota, čo v danom prípade splnené bolo, cestujúci v podstate žiada zmenu ceniny.

10. V súvislosti s prešetrovaním postupu žalovaného zo strany SOI zatiaľ nedošlo k vydaniu
právoplatného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie právnych predpisov - vo veci

prebieha odvolacie konanie.

11. Žalovaný odmieta akékoľvek (ďalšie) finančné nároky žalobcu z dôvodu, že jeho platbu mu vrátil,
a to rovnakým spôsobom, akým ju od žalobcu prijal, teda vystavením darčekovej poukážky. V prípade
úspechu žalobcu v spore by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného.

12. Podaním odporu žalovaného sa platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu (§
11 ods. 1 druhá veta v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 o upomínacom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu trval na svojom nároku na vrátenie platby za zájazd vo forme
peňazí. Uviedol, že zákon č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch obsahuje transpozíciu Smernice Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/2302 z 23.11.2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených
cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS .

Podľa čl. 11 ods. 5 tejto smernice „Ak sa zmluva o balíku cestovných služieb ukončí podľa odseku 2
prvého pododseku písm. b) tohto článku a cestujúci neakceptuje náhradný balík služieb, organizátor
refunduje všetky platby uskutočnené cestujúcim alebo v jeho mene bez zbytočného odkladu a v každom
prípade najneskôr do 14 dní po ukončení zmluvy. Článok 14 ods. 2, 3, 4, 5 a 6 sa uplatňuje primerane.“

14. Európska komisia dňa 13.5.2020 vydala odporúčanie č. 2020/648 (týkajúce sa poukazov
ponúkaných pasažierom a cestujúcim ako alternatívnu náhradu za zrušené balíky cestovných služieb
a dopravné služby v súvislosti s pandémiou COVID-19), ktoré o.i. poskytuje aj výkladové usmernenie k
smernici. V úvodných ustanoveniach odporúčania sa uvádza:15.„VsmerniciEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)2015/2302(ďalejlen„smernicaobalíkucestovných
služieb“) sa stanovuje, že ak je cesta zrušená v dôsledku „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“,

cestujúci majú právo na vrátenie všetkých platieb za balík cestovných služieb, a to bez zbytočného
odkladu a v každom prípade do 14 dní po ukončení zmluvy. V tejto súvislosti môže organizátor ponúknuť
cestujúcemunáhraduvoformepoukazu.Tátomožnosťvšakcestujúcichnezbavujeichprávananáhradu
vo finančnej podobe (ods. 9).“

16. „Podobne ak organizátor navrhuje zmeny zmluvy o balíku cestovných služieb (napríklad odloženie)
alebonáhradnýbalíkslužiebaakdanézmenyalebonáhradnýbalíkslužiebvedúkzníženiukvalitybalíka
služieb alebo k zníženiu jeho ceny, alebo ak cestujúci zmluvu vypovedal, môže organizátor ponúknuť
aj poukaz za predpokladu, že cestujúci nie sú zbavení svojho práva na náhradu vo finančnej podobe
(ods. 10).“

17. Z uvedeného vyplýva, že aj ustanovenie § 20 ods. 4 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch treba
vykladať tak, že cestovná kancelária je povinná vrátiť cestujúcemu jeho platbu vo forme peňazí, ak
cestujúci s formou poukazu nesúhlasí.

18. Tvrdenie žalovaného, že žalobca neodstúpil aj od zmluvy o kúpe poukážky, ale len od zmluvy o

zájazde,jepodľažalobcuzavádzajúce.Žalobcanemalnaodstúpenieodzmluvyokúpepoukážkydôvod,
a ani tak urobiť nemohol, nakoľko ním zakúpená poukážka bola predsa použitá na zaplatenie zájazdu,
pričom aj sám žalovaný uviedol, že každá poukážka má jedinečný kód.

19. Akceptovanie záveru, že žalovaný je povinný vrátiť platbu vo forme poukážky, by mohlo viesť

k situácii, že ak žalovaný zruší aj ďalšie zájazdy objednané žalobcom a zakaždým mu vráti platbu
len vo forme poukážky, žalovaný nikdy nedostane protihodnotu za pôvodne zakúpenú poukážku, čo
je neprípustné. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca by sa po vrátení platby vo forme peňazí na úkor
žalovaného bezdôvodne obohatil, nemožno s tým súhlasiť z dôvodu, že novú - aktuálne platnú -
poukážku vystavil žalobca, ktorý je oprávnený ju aj deaktivovať.

20. Žalovaný v následnom písomnom podaní zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Poukázal na to, že odporúčanie Európskej komisie č. 2020/648 sa týkalo obdobia pandémie COVIDu-19
a zmlúv o zájazdoch „živých“ v tomto období, avšak predmetná zmluva o zájazde bola uzavretá
až 13.1.2023, preto sa jej odporúčanie netýka. Darčeková poukážka vystavená (vrátená) žalovaným

žalobcovi za zrušený zájazd nemala charakter náhrady za zrušený zájazd, ale bola vystavená ako
cenina.

21. K hypotéze žalobcu, uvedenej v závere jeho vyjadrenia (ods. 19.), žalovaný uviedol, že z jeho
pohľadu by zase mohlo dôjsť k situácii, kedy by cestujúci odstupovali od zmluvy len s cieľom dosiahnuť

vráteniepoukážkamizaplatenýchplatiebvoformepeňazí.Tvrdeniežalobcuniejeopodstatnenéajpreto,
lebo nie je zámerom žalovaného, aby zakúpené darčekové poukážky na jeho služby zostali nevyužité;
strácal by sa tým zmysel jeho podnikania.

22. Žalovaný zdôraznil, že platbu žalobcovi vrátil v rovnakej forme, ako ju prijal, preto akékoľvek ďalšie

nároky žalobcu voči nemu nie sú dôvodné.

23. Súd na pojednávaní vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluva o zájazde z 13.1.2023,
všeobecné obchodné podmienky žalovaného, darčeková poukážka č. XXXXXXXA v hodnote 1.000 €,
e-mailová komunikácia medzi stranami, metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR k uplatňovaniu

DPH v prípade dodania tovaru a služby pri použití poukazu podľa § 9a zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty, podnet žalobcu na SOI (bez dátumu), informácia SOI o výsledku prešetrenia
podnetu z 13.9.2023, rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj z 26.3.2024
č. V. (neprávoplatné), a zistil tento skutkový stav:

24. Dňa 13.1.2023 uzavreli strany konania (elektronicky) zmluvu o leteckom zájazde do Ríma pre 2
osoby v termíne pôvodne 8.6. - 11.6.2023 (vyplýva z podnetu žalobcu adresovaného SOI). Žalobca za
zájazd zaplatil darčekovou poukážkou v hodnote 1.000 €, zakúpenou u tretieho subjektu. Na základe
informácie žalovaného z 30.1.2023 (zaslanej mu e-mailom) o zmene termínu zo strany leteckéhoprepravcu žalobca akceptoval namiesto pôvodného termínu nový termín zájazdu v dňoch 7.6. -
10.6.2023 (čo vyplýva zo súdu predloženej, už zmenenej zmluvy o zájazde, ktorá znie na tento termín).
Dňa 8.2.2023 žalovaný znova kontaktoval žalobcu s tým, že letecký prepravca zmenil termín zájazdu na

9.6. - 12.6.2023. Túto zmenu už žalobca neakceptoval; od zmluvy odstúpil e-mailom z 10.2.2023, pričom
žiadal vrátenie platby, na čo mu žalovaný ako prílohu ďalšieho e-mailu zaslal darčekovú poukážku č.
XXXXXXXA v hodnote 1.000 €.
25. Žalovaný odmietol opakovanú žiadosť žalobcu o vrátenie platby vo forme peňažných prostriedkov,
preto žalobca kontaktoval SOI so žiadosťou o prešetrenie jeho postupu. Vo výsledku prešetrenia

SOI uviedla, že na darčekovej poukážke vystavenej žalovaným chýbajú potrebné náležitosti, že v
obchodných podmienkach žalovaného chýba úprava darčekových poukážok v súvislosti so zrušením
zájazdu a že žalovaný pochybil, keď nevrátil žalobcovi platbu do 14 dní od odstúpenia zmluvy o zájazde.

26. Na základe podnetu žalobcu bolo voči žalovanému začaté správne konanie podľa príslušných
ustanovení zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a

ozmeneadoplneníniektorýchzákonov.ZrozhodnutiaInšpektorátuSOIsosídlomvTrnavepreTrnavský
kraj z 26.3.2024 č. V. (neprávoplatného), vydaného v tomto konaní, vyplýva, že SOI ako príslušný
správny orgán uložila žalovanému pokutu za porušenie povinnosti vrátiť cestujúcemu platbu súvisiacu
s odstúpením od zmluvy o zájazde v zmysle § 20 ods. 4 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch v lehote
14 dní, nakoľko k vráteniu „darčekovej poukážky v hodnote 1.000 €, ktorou bol zájazd uhradený, došlo

až dňa 25.2.2023.“

27. Právni zástupcovia strán sa na pojednávaní pridržali svojich písomných podaní, pričom právny
zástupca žalovaného uviedol, že poukážka vystavená žalovaným (č. XXXXXXXA) po odstúpení žalobcu
od zmluvy o zájazde je stále aktívna, a teda žalobca má stále možnosť ju použiť, pričom pokiaľ by tak

urobil popri úspechu v spore, došlo by na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Právny zástupca
žalobcu zdôraznil, že žalobca nemá záujem o ďalšie služby žalovaného, avšak poukážku dokáže
znehodnotiť iba žalovaný, ktorý ju vystavil. Právni zástupcovia sa zhodli na tom, že peňažné prostriedky
za kúpu poukážky prešli do sféry žalovaného, i keď jeho právny zástupca spochybnil, „či všetky.“

28. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti(§52ods.1až4Zákonač.40/1964
Zb. Občiansky zákonník, účinného ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy).

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu,
niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o zájazdoch), účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o zájazde, zájazdom je kombinácia
najmenej dvoch rôznych druhov služieb cestovného ruchu podľa § 2 písm. a) zakúpených na účel tej istej cesty,... Ustanovenie § 2

písm. a/ zahŕňa prepravu, ubytovanie, prenájom vozidiel a iné služby.

30. Podľa § 20 ods. 2 cit. zákona ak je cestovná kancelária pred začatím zájazdu nútená
podstatne zmeniť niektorý zo základných znakov služieb cestovného ruchu uvedených v § 14
ods. 2 písm. a) alebo nemôže

splniť osobitné požiadavky podľa § 16 ods. 4 písm. a) alebo navrhuje zvýšiť cenu zájazdu o viac ako osem percent podľa § 19 ods.
4 , navrhne cestujúcemu zmenu
zmluvy o zájazde. Zároveň je povinná poučiť ho o práve od zmluvy o zájazde odstúpiť bez zaplatenia
odstupného (§ 20 ods. 3 písm. b/zákona). Medzi základné znaky služieb cestovného ruchu uvedených

v § 14 ods. 2 písm. a/ patrí o.i.
termín začatia a skončenia zájazdu (bod 1.).31. Podľa § 20 ods. 4 cit. zákona cestovná kancelária môže cestujúcemu, ktorý odstúpil od zmluvy o
zájazde podľa odseku 3 písm. b/, ponúknuť náhradný zájazd, ak je to možné v rovnakej alebo vyššej
kvalite ako pôvodný zájazd. Ak cestujúci odstúpi od zmluvy o zájazde podľa odseku 3 písm. b/ a

neprijme ponuku náhradného zájazdu podľa predchádzajúcej vety, cestovná kancelária je povinná vrátiť
cestujúcemu všetky platby uskutočnené cestujúcim alebo v jeho mene bezodkladne, najneskôr do 14 dní
odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde. Ustanovenie § 23 sa pri odstúpení
od zmluvy o zájazde a neprijatí náhradného zájazdu zo strany cestujúceho použije primerane.

32. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Týmto predpisom je
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka; podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

34. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi stranami konania bola dňa 13.1.2023

uzavretá zmluva o zájazde (§ 3 zákona č. 170/2018 Z.z.), ktorá bola na návrh žalovaného jedenkrát
zmenená v časti termínu zájazdu. Ďalšiu zmenu žalobca už neakceptoval a od zmluvy odstúpil,
čomu zodpovedala povinnosť žalovaného vrátiť mu „všetky platby“ (§ 20 ods. 4 zákona o zájazdoch)
najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde. Nesúhlas s ďalšou
zmenou termínu žalobca oznámil žalovanému ešte dňa 8.2.2023, od zmluvy odstúpil 10.2.2023 (termín

odstúpenia žalovaný nesporoval). Platbu žalovaný žalobcovi vrátil 25.2.2023 formou ďalšej darčekovej
poukážky, ktorá mala č. XXXXXXXA.

35. Medzi stranami neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia - spornou bola výhradne otázka, v akej forme
bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi platbu za zájazd, zaplatený darčekovou poukážkou.

36. Pokiaľ žalobca argumentoval európskou legislatívou, je potrebné prisvedčiť žalovanému v tom,
že Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/2302 a súvisiace odporúčanie Európskej
komisie č. 2020/648 boli určené na riešenie veľkého množstva rovnakých prípadov v období pandémie
ochorenia COVID-19, kedy pre objektívne príčiny nebolo možné čerpať služby cestovného ruchu a

ich poskytovatelia v dôsledku množstva žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov čelili nebývalým
ekonomickým hrozbám. Túto legislatívu však možno i dnes použiť podporne, a nepochybne z nej
vyplýva, že poukaz je len alternatívou k právu na náhradu vo finančnej podobe.

37. Pre rozhodnutie vo veci sú podľa názoru súdu podstatné dve skutočnosti, predovšetkým však tá, že

ide o spotrebiteľský spor so zvýšenou ochranou slabšej strany; v tomto prípade žalobcu. V tejto súvislosti
nemožno opomenúť, že poukážka bola kúpená u tretieho subjektu, a keďže ňou bolo možné zaplatiť za
služby poskytované žalovaným, peňažné prostriedky za jej kúpu (resp. ich podstatná časť) museli prejsť
do sféry žalovaného; v opačnom prípade by žalovaný nemal ekonomický dôvod „platby“ poukážkami
prijímať. Pre žalovaného teda vrátenie platby vo forme finančných prostriedkov nemôže predstavovať

žiadnu ekonomickú záťaž (maximálne administratívnu), a nemožno ho voči nemu považovať ani za
nespravodlivé. Je teda namieste od neho žiadať, aby žalobcovi vrátil platbu v tejto forme.

38. Nemenej významnou, i keď nie právnou otázkou, ktorú však treba posudzovať v priamej súvislosti
s vyššie uvedeným, je otázka dôvery spotrebiteľa voči dodávateľovi ohľadne poskytovaných služieb.

Služby cestovného ruchu sú totiž špecifickou oblasťou dodávateľsko - spotrebiteľských vzťahov, v
ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje aj na základe skúseností či už vlastných, alebo iných spotrebiteľov
(recenzie) so službami toho - ktorého dodávateľa. V danom prípade nemožno opomenúť, že k prvej
zmene zmluvy o zájazde, konkrétne k zmene termínu, došlo na návrh žalovaného, ktorý následnenavrhol žalobcovi aj ďalšiu zmenu termínu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prípade nie
bežných služieb, akou je napr. i plánovaná zahraničná dovolenka, nemožno od spotrebiteľa očakávať, že
priopakovanomnedodržanípôvodnýchustanovenízmluvyozájazdebudemaťoslužbydodávateľaešte

záujem. Vrátenie platby formou poukážky na ďalšie služby dodávateľa tak pre spotrebiteľa predstavuje
donútenie zotrvať v neželanom zmluvnom vzťahu, čo od neho nemožno spravodlivo požadovať.

39. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, pričom zohľadniac argumentáciu žalobcu o možnom
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu v prípade použitia novovystavenej poukážky

uložil žalovanému povinnosť túto zároveň znehodnotiť, hoci sa takéto konanie žalobcu javí ako
nepravdepodobné (viď predchádzajúco ods.).

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.