Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201702
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1521201702.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové
družstvo Bratislava I., so sídlom: Palackého 24, Bratislava, IČO: 00 169 226, proti žalovaným: X/ Q.
S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. X, C., právne zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Karol
Haťapka, s. r. o., so sídlom: Vretenová 4, Bratislava a X/ S. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: R. XX, C.,

právne zastúpenému: doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD., advokátka, so sídlom: Grösslingová 6-8,
Bratislava, o zaplatenie 2.522,86 eur s príslušenstvom, o trovách konania, na odvolanie žalovanej v 1.
radeprotiuzneseniubývaléhoOkresnéhosúduBratislavaVzodňa07.marca2023č.k.6C/40/2021-121,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. marca 2023 č.k.
6C/40/2021-121, vo výroku III o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Bratislava V uznesením 07. marca 2023 č.k. 6C/40/2021-121, zrušil platobný
rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 6C/40/2021-40 zo dňa 07. júla 2021, konanie v dôsledku
späťvzatia žaloby žalobcu zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanej v 1.
rade a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu 100 %. Posledným výrokom

súd prvej inštancie žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vzniknutých účasťou na pojednávaní dňa 07. marca 2023 v rozsahu 100 %.

2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.04.2021 v znení jej opravy
zo dňa 25.05.2021 sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia sumy 2.522,86
eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a to titulom nedoplatkov na vyúčtovaniach nákladov

spojených s užívaním bytu č. X na X. p. v bytovom dome na adrese P. X v C. za roky 2018 a 2019.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 6C/40/2021-40 zo dňa 7. júla 2021, proti
ktorému podala včas odôvodnený odpor žalovaná v 1. rade. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť
žalovanému v 2. rade do vlastných rúk. Nakoľko žalovaná v 1. rade podala proti platobnému rozkazu
včas odpor s vecným odôvodnením, avšak žalovanému v 2. rade platobný rozkaz nebol doručený,
pričom na strane žalovaných išlo v tomto konaní o samostatné procesné spoločenstvo podľa § 76 CSP,

nedošlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona vo vzťahu k obom žalovaným v zmysle § 267 ods.
4 CSP. Súd prvej inštancie preto I. výrokom uznesenia rozhodol podľa § 266 ods. 3 CSP o zrušení
platobného rozkazu, na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený vo vzťahu k obom žalovaným.

3. Žalovanému v 2. rade bolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 26.08.2022, ktorým
ho súd prvej inštancie vyzval, aby sa vyjadril k žalobe. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním

zo dňa 26.09.2022, ktorým okrem iného namietal, že došlo k výkonu dobrovoľnej dražby a z tohto
dôvodu dôjde k zániku uplatneného nároku jeho splnením. Súčasne v tejto súvislosti navrhol konanieprerušiťdoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.49C/28/2022,
predmetom ktorého je neplatnosť dražby. Toto vyjadrenie žalovaného 2/ bolo žalobcovi doručené dňa
20.10.2022 spolu s uznesením zo dňa 29.09.2022, ktorým bol vyzvaný v lehote 15 dní na vyjadrenie sa

k nemu. Žalobca sa v stanovenej lehote, ani neskôr, nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 07.03.2023. Pred otvorením
pojednávaniažalobcavzalžalobuvcelomrozsahuspäťažiadal,abymusúdvočižalovanýmpriznalplnú
náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe dňa

26.05.2022došlokuspokojeniužalovanéhonároku,pričomvšakžalobabolapodanádôvodne.Žalovaná
v 1.rade na pojednávaní uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby, avšak mala za to, že zastavenie
konania zavinil žalobca tým, že inicioval dobrovoľnú dražbu, na základe ktorej došlo k uspokojeniu
nároku. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že súhlasí s prednesom žalovanej v 1. rade a dodal,
že po doručení žaloby kontaktovali žalobcu s tým, že došlo k výkonu dobrovoľnej dražby, pričom žalobca
im oznámil, že bezodkladne vezme žalobu späť, k čomu však nedošlo, preto dal súdu na zváženie

uplatnenie inštitútu separácie trov konania. Žalobca sa na pojednávaní vyjadril tak, že nesúhlasí s
prednesmi žalovaných a o výzve zo strany žalovaného v 2. rade nevie. Uviedol, že nie je možné vydávať
za cnosť, že k uspokojeniu nároku došlo na základe dobrovoľnej dražby, ktorú spôsobili žalovaní.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 262

ods. 1, § 256 ods. 1, 2 CSP a vecne tým, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania tým,
že žalobca musel pôvodne dôvodne podanú žalobu vziať späť preto, že v priebehu konania došlo
k uspokojeniu ním vymáhanej pohľadávky z výťažku z dobrovoľnej dražby. Skutočnosť, že žalobca
dobrovoľnú dražbu inicioval, a že táto bola úspešná (pokiaľ išlo o pohľadávku, ktorá je predmetom tohto
konania), čím odpadol predmet tohto konania, neznamená, že by žalobca procesne zavinil zastavenie

tohto konania. Otázku procesného zavinenia súd skúma z toho hľadiska, či po podaní žaloby došlo
k zániku vymáhaného nároku jeho splnením, na základe čoho možno považovať podanie žaloby za
dôvodné alebo či došlo k späťvzatiu žaloby z iných, v zásade subjektívnych dôvodov na strane žalobcu,
z ktorých by nebolo možné podanie žaloby považovať za dôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov súd
prvej inštancie rozhodol tretím výrokom tohto uznesenia podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP

tak, že žalobca má voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,

súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že v konaní
boli splnené procesné podmienky aj na separáciu trov konania. Žalobca sám uviedol, že v dobrovoľnej
dražbe došlo k udeleniu príklepu dňa 26.05.2022, navyše žalobcovi bolo dňa 20.10.2022 doručené
vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe, ktorý na túto skutočnosť upozorňoval. Napriek tomu žalobca
na vzniknutú situáciu nereagoval a k späťvzatiu žaloby pristúpil až na pojednávaní konanom dňa

07.03.2023, ktorého sa zúčastnili aj právni zástupcovia žalovaných, čím spôsobil žalovaným vznik trov
konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na pojednávaní, ktoré by pri včasnej reakcii
žalobcu na zmenu procesnej situácie nevznikli, nakoľko v prípade písomného späťvzatia žaloby by
nebolo vo veci potrebné pojednávanie vôbec nariadiť alebo by bolo možné nariadené pojednávanie
zrušiť. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol IV. výrokom uznesenia podľa § 262

ods. 1 v spojení s § 256 ods. 2 CSP tak, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ majú voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vzniknutých účasťou na pojednávaní dňa 07.03.2023 v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto uzneseniu do výroku o trovách konania (výrok III.) podala prostredníctvom svojho
právneho zástupcu včas odvolanie žalovaná v 1. rade, ktoré odôvodnila tým, že žalobca mal v čase
začatiatohtokonaniavedomosťotom,žesabudekonaťdražbabytuvovlastníctvežalovaných,ažejeho
pohľadávka bude z výťažku uspokojená. Prvé kolo dobrovoľnej dražby bolo nariadené na 11.11.2020.
Žalobca inicioval toto konanie žalobou dňa 22.04.2021. K späťvzatiu žaloby žalobcom došlo z dôvodu,

že po vykonaní dobrovoľnej dražby bola jeho pohľadávka uspokojená. K späťvzatiu žaloby nedošlo
pre správanie sa účastníkov a žalovaná v 1. rade v priebehu celého konania neprejavila žiadne znaky
správania sa, ktoré by malo za následok späťvzatie žaloby, naopak, poukazovala na skutočnosť, že
pohľadávky žalobcu považuje za sporné a vykonanie dražby za nezákonné. Žalovaní dobrovoľne nárokžalobcu po podaní žaloby neuspokojili a z obsahu spisu nie je preukázané ani iné ich správanie, ktoré by
malo vplyv na rozhodnutie žalobcu zobrať žalobu späť. Za tohto stavu je možné konštatovať, že žalovaní
nezavinili zastavenie konania a za tejto situácie by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak by mali

znášať trovy konania žalobcu. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie
bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom

nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo
vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať -
čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti,
v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (m. m. III. ÚS 292/2010). Na základe uvedeného žalovaná v 1. rade navrhuje, aby odvolací
súd uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava V, č.k. 6C/40/2021-121 zo dňa 07.03.2023, v časti

výroku III. zrušil, vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a priznal žalovanej v 1. rade nárok
na náhradu odvolacieho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie
v odvolaní napadnutom výroku je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§
389 ods. 1 písm. b), d) CSP).

9. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a
v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez
meritórneho rozhodnutia (§ 145 CSP). Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie
právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok.

Žalobca (vo všeobecnosti) nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu
na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania
sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej
miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca už priamo v podaní, ktorým vezme
žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných

predpisov. Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd
pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP preukázané, či došlo v konečnom
dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné
zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať
žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však

nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak žalovaný svojím
správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u
žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s.

531). Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť
do štádia meritórneho rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania
spôsobil, použiť kritérium úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané
v čisto procesnom slova zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím.
Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi

tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Inými slovami,
použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania,
teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (m. m. III. ÚS 292/2010).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoju žalobu podal dňa 22.04.2021, pričom predmetom
konania bolo vyúčtovanie a nedoplatky za rok 2018 a za rok 2019, vzťahujúce sa k bytu v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že dňa 26.05.2022 sauskutočnilo úspešné kolo dobrovoľnej dražby a z výťažku dražby došlo k uspokojeniu pohľadávky
žalobcu. Na súde prvej inštancie pod sp.zn. 49C/28/2022 však prebieha aj konanie o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, ktoré toho času nie je právoplatne skončené. Z okolností danej veci potom možno

ustáliť,žekúhradepohľadávkyžalobcudošlovýlučnezdôvodurealizáciedobrovoľnejdražbybytu,ktorý
bol v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Žalovaná v 1. rade v rámci svojho odvolania však uviedla,
že ona svojím správaním nezapríčinila, že žalobca má svoju pohľadávku uhradenú. Práve naopak celý
čas namieta nárok žalobcu, a zároveň napadla aj neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby, z výťažku
ktorej došlo k úhrade predmetnej pohľadávky. Z okolností danej veci potom odvolací súd ustálil, že v

tomto konkrétnom prípade nemožno jednoznačne konštatovať, že k úhrade pohľadávky žalobcu došlo
aktivitou zo strany žalovaných, ale práve naopak k úhrade pohľadávky žalobcu došlo bez ohľadu na
správanie žalovaných, t.j. v dôsledku realizácie dobrovoľnej dražby. Samotná táto skutočnosť však
nemôže byť vyhodnotená na ťarchu žalovaných t.j. tak, aby boli zaviazaní uhradiť žalobcovi nárok na
náhradu trov konania. V danej veci je treba tiež konštatovať, že žalobca má svoju pohľadávku po začatí
konania riadne uhradenú, aj keď nie v dôsledku správania sa žalovaných, ale v dôsledku realizácie

dobrovoľnej dražby, t.j. z výťažku dobrovoľnej dražby. Všetky tieto špecifické okolnosti danej veci možno
podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, t.j. okolnosti osobitnej
povahy, a preto odvolací súd má za to, že je v danom prípade na mieste aplikácia ustanovenia § 257
CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za

predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Na základe uvedeného odvolací

súd považuje za potrebné, aby súd prvej inštancie posúdil aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, ktoré
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a to aj s ohľadom na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky I. ÚS 168/2018 podľa ktorého: „Konanie o náhrade trov konania je konaním
kontradiktórnym, preto mal dať krajský súd priestor sťažovateľke na vyjadrenie k prípadnej aplikácii §
257 Civilného sporového poriadku; toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti,

inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Pokiaľ je aplikované bez toho,
že by relevantné dôvody na taký postup boli posudzované, ide o postup svojvoľný, a teda zasahujúci
do základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o trovách konania neposúdil vec v zmysle ustanovenia § 257 CSP, ani sa aplikáciou

tohtoustanovenianezaoberal,odvolacísúdpovažovalza„spravodlivejšie“riešenietejtovecizachovanie
možnosti dvojinštančnosti konania, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), d) CSP). V novom rozhodnutí
bude súd prvej inštancie musieť opätovne rozhodnúť o trovách konania, pričom bude viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V rozhodnutí súdu prvej

inštancie nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a
musí mať všetky náležitosti v zmysle § 220 Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí

o veci. Z uvedeného vyplýva, že o náhrade trov odvolacieho konania už rozhodne súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí o veci, a preto odvolací súd nerozhodoval ani o nároku na náhrade trov odvolacieho
konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).