Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200273
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom: Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpený:
ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom: Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/124/2022-203, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/124/2022-203 z 22. augusta 2023 sa zrušuje a
vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 102556588/2021 z 13. decembra
2021 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom
znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) v sume 8.510,- € za zdaňovacie obdobie august 2019. Správca dane uviedol, že spoločnosť
Megsys s. r. o. vystavila žalobcovi faktúru č. 1908004 na sumu 51.060,- € (z toho DPH 8.510,- €)
s dátumom zdaniteľného plnenia 31. augusta 2019. Predmetom fakturácie mala byť konfigurácia,
inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line analýza a meranie, spracovanie

dokumentácie. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľom na
uvedenej faktúre boli žalobcovi skutočne dodané dodávateľom. Správca dane v rozhodnutí poukázal
najmä,žedodávateľjenekontaktnouspoločnosťouod30.mája2020bezkonateľa,jedinýmspoločníkom
je zahraničná spoločnosť, v ktorej mene je oprávnený konať Martin Mrva bez bližšej identifikácie.
DisponentmiúčtovdodávateľavTatrabanke,a.s.aPoštovejbanke,a.s.bolibývalíkonateliadodávateľa.
Z výpisov z účtu vedeného v Tatra banke, a.s. vyplýva, že jediné prijaté platby na tento účet boli od
žalobcu. Zároveň na účet dodávateľa boli prijaté priame vklady vykonané pánom Vendrinským. Na

účte vedenom v Poštovej banke, a.s. boli prijaté platby od žalobcu v rokoch 2017 a 2018. Svedok Ing.
Matej Vendrinský (bývalý konateľ dodávateľa) sa vo výpovedi z 8. marca 2021 nevedel jednoznačne
vyjadriť k službám dodaným pre žalobcu a k počtu zamestnancov. Uviedol, že služby pre žalobcu
mali byť vykonávané prostredníctvom vzdialených prístupov, ktoré zabezpečoval žalobca. Nevyjadril
sa konkrétne, kým a na akom počítači mali byť tieto služby vykonané. Tiež neuviedol, či zamestnanci
mali odborné predpoklady pre konkrétny druh služieb, či potrebovali špeciálne školenia, certifikáty, či
mali podpísané zmluvy o mlčanlivosti. Uviedol, že pri jednotlivých faktúrach boli vystavené preberacie

protokoly. Faktúry boli vystavené na základe skutočne vykonaných hodín. Vykonanie prác vie dosvedčiť
on a bývalí zamestnanci, o ktorých bližšiu informáciu nepodal.2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 101927727/2022 zo 7.
júla 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu
dane potvrdil. V odôvodnení okrem iného uviedol, že:

· daňová kontrola bola vykonaná za 25 zdaňovacích období a vo všetkých zdaňovacích obdobiach bol
dodávateľom ten istý subjekt;
· žalobca ani dodávateľ hodnovernými dôkazmi nepreukázali, že dodanie služieb bolo realizované tak,
ako deklarujú sporné faktúry. Dodanie služieb nebolo uskutočnené podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z. z.
o DPH v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). Nevznikla preto daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1

zákona o DPH a súčasne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v zmysle
§ 49 ods. 1 zákona o DPH;
· k skutkovým pochybnostiam žalovaný uviedol, že subdodávatelia v niektorých zdaňovacích obdobiach
BOLIX s.r.o., HINEM s.r.o., TS service s.r.o., MG prime business s.r.o., boli nekontaktné spoločnosti.
Konateľ dodávateľa Ing. Matej Vendrinský bol do júna 2018 zamestnancom v iných spoločnostiach.
Osoba pána Hudeca, ktorý mal za dodávateľa tiež konať, bola uvedená bez bližšej špecifikácie. Na

vykonanie činnosti boli pritom potrebné 3 - 4 osoby. Zamestnanec žalobcu Z. F. nevedel uviesť meno
kontaktnej osoby za dodávateľa. Tiež nevedel uviesť, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon
dodaných služieb uvedených na preberacom protokole z 31. januára 2018 zo strany dodávateľa. Z
predloženého výpisu servisných zásahov identifikoval kategórie jednotlivých tiketov, pričom nevedel
všetky tikety z výpisov zaradiť pod činnosti uvedené na preberacích protokoloch. Účtovné doklady

dodávateľa z dôvodu nekompletnosti nebolo možné preveriť. BOLIX s.r.o. bola dodávateľom dodávateľa
v obdobiach marec až december 2019, teda nie vo všetkých zdaňovacích obdobiach. Táto spoločnosť
zároveň nepotvrdila dodanie softvéru pre urýchlenie spracovania formou SAAS dodávateľovi. Žalobca
mal byť jediným odberateľom dodávateľa. Z dokladov medzi žalobcom a jeho odberateľmi nevyplynulo,
že vykonané služby boli realizované v subdodávke. Podľa Z. F. odberatelia nemali možnosť odlíšiť

externého a interného zamestnanca žalobcu. Tatra banka, a.s. (odberateľ žalobcu) uviedla, že nemá
vedomosť o postúpení prístupových práv subdodávateľom žalobcovi. Dodávateľ nefakturoval žiadne
cestovné náhrady napriek skutočnosti, že pri zložitejších incidentoch bolo potrebné vycestovať na danú
lokalitu. Z. F. v tejto súvislosti uviedol, že servisné zásahy boli vykonávané takmer výlučne na mieste.
Obchody medzi dodávateľom a žalobcov sa mali realizovať na základe Zmluvy o poskytovaní služieb

z 15. mája 2017;
· v rámci dokazovania boli vypočutí bývalý konateľ dodávateľa Ing. Matej Vendrinský a C.. U. X. pracujúci
pre dodávateľa.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave.

Namietal v nej, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191
ods.1písm.c)Správnehosúdnehoporiadkuvúčinnomznení(ďalejlen„SSP“)),rozhodnutiežalovaného
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), skutkový
stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a
nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred

orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§
191 ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 z

Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Z tohto dôvodu o žalobe
rozhodol správny súd.
5. Správny súd rozsudkom č. k. TT-14S/124/2022-203 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa §
191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie. Správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne

právne posúdili vec. V odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť na nasledovné závery:
· zo záverov orgánov verejnej správy vyplýva nejednoznačnosť v právnom posúdení skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov, kedy nebolo možné jednoznačne ustáliť, že sporné služby
neboli žalobcovi dodané vôbec alebo z dôvodu, že dodanie týchto služieb žalobcovi nebolo realizované
dodávateľom;

· v prípade pochybností je správca dane povinný podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku tieto pochybnosti
pomenovať a oznámiť žalobcovi;
· pri ustaľovaní skutkového stavu mali orgány verejnej správy okrem faktúry k dispozícii zmluvu o
poskytovaní služieb z 15. mája 2017 uzatvorenú medzi žalobcom a dodávateľom, preberací protokol,zoznam servisných zásahov, svedecké výpovede Ing. Mateja Vendrinského, C.. U. X. a Z. F. i vyjadrenia
viacerých odberateľov žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že služby tvoriace predmet
faktúry boli vykonané. Samotná skutočnosť, že výpovede svedkov mohli byť dopredu koordinované a

dohodnuté, nepostačuje na odmietnutie týchto dôkazných prostriedkov;
· zo svedeckých výpovedí vyplýva, že BOLIX s. r. o. bola subdodávateľom softvéru SAAS, nie servera;
· zo svedeckých výpovedí bolo zrejmé, ktorí traja zamestnanci vykonávali jednotlivé služby, pričom
podľa týchto výpovedí jeden technik mohol v priebehu hodiny vykonať aj sedem servisných zásahov.
Skutočnosť, že Ing. Matej Vendrinský bol do júna 2018 zamestnancom v iných spoločnostiach nie je

relevantná, pretože predmetná vec sa týka zdaňovacieho obdobia august 2019. V obchodnej praxi
pritompodnikateľskýsubjektpriobjednaníslužiebinýmdodávateľomnemusívedieť,ktoréosobyvmene
dodávateľa tieto služby realizujú;
· daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň len v dôsledku skutočností ležiacich mimo
jeho sféry, medzi ktoré patrí nekontaktnosť jeho dodávateľov a odberateľov;
· skutočnosti, že dodávateľ je od 30. mája 2020 bez konateľa, spoločníkom je zahraničná osoba a

dodávateľ na adrese sídla nesídli, nemôžu byť vyhodnotené v neprospech žalobcu, keďže ten na ich
vznik a priebeh nemal mať žiaden dosah. Navyše v danom čase už obchodný vzťah medzi žalobcom
a dodávateľom bol ukončený;
· správca dane mohol za účelom preverenia skutkového stavu doplniť dokazovanie aj o iných
odberateľov okrem tých, ktorí boli dopytovaní;

· pokiaľ aj boli spochybňované formálne nedostatky faktúr, tie neboli dôvodom na zamietnutie odpočtu
dane;
· nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať dodanie
služieb deklarovaným dodávateľov, prípadne zabezpečenie prostredníctvom subdodávateľských
subjektov, ak sa reálne uskutočnilo poskytnutie služby. Nedostatočné personálne a pracovné kapacity

môžu za určitých okolností predstavovať indíciu, ktorá by ale mala viesť k ďalšiemu dokazovaniu.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
6. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že správny súd
nesprávne právne posúdil vec (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V kasačnej sťažnosti uviedol:

· žalobca mohol efektívne realizovať svoje právo vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane. Správca
dane v priebehu daňovej kontroly zaslal žalobcovi oznámenia z 3. mája 2021 a 22. júla 2021, v ktorých
popísal vykonané dokazovanie, skutkový stav aj so stanoviskom spochybňujúcim reálne dodanie služieb
deklarovaným dodávateľom. Žalobca na uvedené dokumenty reagoval;
· žalovaný v dostatočnom rozsahu a kvalite uviedol svojej úvahy a myšlienkové pochody, ktorými sa riadil

pri vyhodnotení svedeckých výpovedí. Žalovaný poukázal, že podľa svedeckých výpovedí boli potrební
na uskutočnenie služieb 3 - 4 zamestnanci, pričom s výnimkou konateľa dodávateľa a C.. U. X. neboli
stotožnené žiadne ďalšie osoby, ktoré mali na dodanej službe participovať. Pán Hudec, ktorý sa mal na
službách tiež podieľať, nie je evidovaný u dodávateľa v záznamoch týkajúcich sa daní z príjmov ani ako
zamestnanec na trvalý pracovný pomer a ani ako zamestnanec na dohodu mimo pracovného pomeru;

· skutočnosti, že dodávateľ žalobcu je od 30. mája 2020 bez konateľa, jeho spoločníkom je zahraničná
spoločnosť, má evidované nedoplatky na daniach a bola mu k 31. marcu 2021 ukončená registrácia pre
DPH žalovaný síce uviedol, ale nekládol na ťarchu žalobcovi;
· dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, pričom skutkový stav bol zistený postačujúco na riadne
posúdenie veci. Podľa bývalého zamestnanca žalobcu Z. F., vzhľadom na to, že časť služieb bola

vykonávaná vzdialeným prístupom, odberatelia žalobcu nevedeli o dodávaní vykonaných služieb
dodávateľom. Zamestnanci dodávateľa vystupovali „pod hlavičkou“ žalobcu. Žalovaný poukázal v tejto
súvislosti na vyjadrenie spoločnosti Tatra banka, a.s., podľa ktorého táto spoločnosť nemala vedomosť
o postúpení prístupových práv dodávateľom žalobcu;
· pokiaľ žalobca poskytoval dodávateľovi prístupové heslá na serveri svojich odberateľov, mal by

vedieť uviesť počet zamestnancov dodávateľa, ktorých potreboval na výkon sporných služieb. Žalobca
neposkytol údaje o zásahoch zamestnancov jeho dodávateľa. Pokiaľ bola spracovaná dokumentácia k
jednotlivým incidentom, mala by sa nachádzať v systémoch žalobcu a na základe reportov zo systému
by mala byť dostupná aj v tlačenej podobe.
7. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol, aby

kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Namietal, že žalovaný neuviedol, aké právne
posúdenie považuje v rozsudku správneho súdu za nesprávne. Žalobca preukázal nielen existenciu
faktúr, ale aj zaplatenie fakturovaných súm a reálne prijatie služieb. Žalovaný a správca dane nikdy
nevyzvali žalobcu na odstránenie pochybností spôsobom, ktorý predpokladá § 46 ods. 5 daňovéhoporiadku. Žalobca poukázal, že pri jeho dôkaznej povinnosti postačí preukázať dostatočnú mieru
pravdepodobnosti.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11
písm. h) SSP.
9. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
10. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že
podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.
11. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku.

Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
12. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá
už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať
už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd v minulosti
rozhodol v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. 5Sfk/1/2024 z 19. decembra 2024. Táto vec sa týkala

tých istých účastníkov konania, rovnakého dodávateľa, správny súd totožne vec posúdil a kasačná
sťažnosť obsahovala rovnaké sťažnostné body. Rozdiel bol v zdaňovacom období, pričom v oboch
veciach vychádzali orgány verejnej správy z tej istej daňovej kontroly. So zreteľom na uvedené, preto
kasačný súd vo svojom odôvodnení poukazuje na odôvodnenie svojho rozsudku v predchádzajúcej
veci, ktorého závery sú v plnej miere použiteľné na posudzovanú vec. Túto vec odôvodňuje uvedením

nasledovnej časti odôvodnenia svojho predošlého rozsudku, v ktorom upravil označenie častí kasačnej
sťažnosti a strán, aby zodpovedali prejednávanej veci. Uvedené odôvodnenie je nasledovné:

38. Kasačný súd na úvod právneho posúdenia konštatuje, že po preštudovaní obsahu administratívneho
spisu a napadnutého rozsudku správneho súdu určil ako kľúčovú právnu otázku pre posúdenie

predmetnej veci, či správca dane a žalovaný relevantne spochybnili splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet DPH zo strany žalobcu. V snahe zodpovedať primárne túto otázku, zameral
kasačný súd svoju pozornosť predovšetkým na časť argumentácie, ktorá s touto otázkou bezprostredne
súvisela, pritom neopomenul ani výhrady správneho súdu k procesnému postupu žalovaného a správcu
dane, a preto skúmal aj správnosť týchto záverov.

39. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (osobe registrovanej pre DPH) za predpokladu
kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 a nasl.
smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.
v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej len „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie v právnom poriadku
Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom

plnenia (dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné
plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté
plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe,
ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), nevzniklo právo na odpočítanie dane.

40. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ
dane ... si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§ 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z

tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však
formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
41. Osobitne je v danej veci potrebné vnímať skutočnosť, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného
spolu s prvostupňovým rozhodnutím a bolo jeho úlohou stanoviť jasne ďalší postup, ktorý očakáva od

orgánu verejnej správy, keďže právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
42. Žalovaný v bode III.4 kasačnej sťažnosti namietal stanovisko správneho súdu v bode 88
napadnutého rozsudku, podľa ktorého správcovi dane nič nebránilo doplniť dokazovanie dopytomzvyšných ... spoločností za účelom riadneho preverenia skutkového stavu a dodania sporných služieb
za zdaňovacie obdobie ... Kasačný súd v danej veci konštatuje, že implicitne je možné z predmetného
stanoviska vyvodiť povinnosť správcu dane v ďalšom konaní dopytovať zvyšné odberateľské spoločnosti

za účelom preverenia riadneho zistenia skutkového stavu.
43. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na
odpočítanie DPH sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom
a daňovým subjektom. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti
obchodného reťazca alebo časti odberateľov daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné

pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie DPH.
44. V danom prípade nie je možné zistenia na strane odberateľov identifikovať ako relevantné
pochybnosti. V prípade obchodných vzťahov je prirodzeným prvkom, že obchodné subjekty nevedia
konkretizovať svojich subdodávateľov. Uvedená situácia nastala aj v predmetnom prípade. Tieto zistenia
však nemajú zásadnú relevanciu pre záver, či deklarovaný dodávateľ žalobcovi poskytol fakturované
služby.

45. Kasačný súd zároveň nezistil, že žalobca sám inicioval doplniť dokazovanie dopytom na ďalších
vymenovaných odberateľov žalobcu. V zmysle predchádzajúcej rozhodovacej praxe kasačného súdu
však nemožno nevykonanie dôkazov, ktoré mali svedčiť v prospech daňového subjektu, bez návrhu
z jeho strany, vyhodnotiť ako vadu konania. „Vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia dôkazov a
nutnosti vykonania výsluchu tretích osôb bez návrhu (ako to namietal žalovaný) kasačný súd uvádza,

že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nemusí vykonať ďalšie dôkazy (nenavrhnuté daňovým
subjektom), pokiaľ ich nepovažuje za relevantné. Uvedenom smere správca dane ani žalovaný
nepochybil ...“ (rozsudok kasačného súdu sp. zn. 5Sfk/36/2021 zo dňa 30. júna 2022).
46. Ak teda správny súd uložil povinnosť vykonať ďalšie zisťovanie skutkového stavu, a to bez
akéhokoľvek návrhu, resp. podnetu žalobcu a zároveň správny súd takýto pokyn neodôvodnil inými

výnimočnými okolnosťami, podľa kasačného súdu je takýto pokyn neúčelný a nezodpovedá princípom
dokazovania v daňovom konaní. Naviac, z formálneho hľadiska nemá ani oporu v námietkach žalobcu
v správnej žalobe.
47. Kasačný súd sa ďalej zameral na právne posúdenie otázky, či v rámci daňového konania boli
dostatočne jasne odkomunikované pochybnosti správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5

daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že správca dane
adresoval žalobcovi výzvu č. 100733294/2021 zo dňa 3. mája 2021, označenú ako „Oznámenie
výsledkov daňovej kontroly“. V závere tejto písomnosti správca dane odkazuje na ust. § 45 ods. 1 písm.
f) daňového poriadku. Podľa kasačného súdu je však nevyhnutné vyhodnocovať uvedenú písomnosť
materiálne podľa obsahu. Z jej obsahu je zrejmé, že správca dane žalobcu žiada o vyjadrenie k zisteniam

do 8 dní od doručenia tohto oznámenia a zároveň táto písomnosť poukazuje na s. 11 aj na parafrázované
znenie ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku: „Ak však správca dane... spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom... je opäť na len
na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane“.

48. Z obsahu uvedenej výzvy sú pritom zrejmé pochybnosti správcu dane, že deklarovaný dodávateľ
nevedel dodať vykonané služby, resp. že služby neboli žalobcovi skutočne dodané (napr. poukázal
na nejasnosti ohľadom toho, aké počítače boli na vykonanie služby použité, neidentifikovanie
zamestnancov, ktorí mali službu vykonávať). Rovnako po doplnenom dokazovaní na návrh žalobcu
zaslal správca dane žalobcovi oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22. júla

2021, ktoré obdobne ako prvé uvedené oboznámenie uvádza pochybnosti správcu dane k predloženým
dokladom.
49. Keďže správca dane žalobcovi oznámil pochybnosti o predložených dokladoch a vyzval žalobcu na
vyjadrenie, vysvetlenie nejasností a preukázanie, že mu deklarovaný dodávateľ dodal služby na spornej
faktúre, nemožno konštatovať, že by správca dane de facto konal v rozpore s § 46 ods. 5 daňového

poriadku. Kasačný súd zároveň konštatuje, že jeho závery vo vzťahu k danej kasačnej námietke
nepotvrdzujú samé o sebe správnosť skutkových zistení a následného právneho vyhodnotenia, ale
potvrdzujú dodržanie procesného postupu v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku.
50. Takto prijatý záver kasačného súdu nie je zároveň ani v rozpore so žalobcom uvedenou judikatúrou,
keďže v prípade rozsudku kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára 2022 -

„Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“ neobsahovalo žiadne výsledky daňovej
kontroly, teda išlo o skutkovo odlišnú vec. Kasačný súd zároveň v danej veci postupoval v súlade
rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/2/2024 zo dňa 25. septembra 2024, bod 53 a nasl., v ktoromkasačný súd riešil rovnakú právnu otázku totožných účastníkov konania v obdobnej veci, a preto v
príslušnom rozsahu aj naň odkazuje.
51. Vo vzťahu k bodu III.1 kasačnej sťažnosti, kasačný súd konštatuje, že ani po dôkladnom oboznámení

sa s obsahom napadnutého rozsudku správneho súdu, nezistil, že by správny súd namietal, že mu nie
sú zrejmé dôvody, pre ktoré žalovaný nariadil doplnenie dokazovania výsluchom Tomáša Semančíka
a Ing. Milana Vendrického. Vzhľadom k tomu, že takéto stanovisko správny súd neprijal a ani nejde o
kvalifikovanú sťažnostnú námietku, ktorá by mohla potvrdiť žalovaného argumentáciu, že správny súd
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods.1 písm. g) SSP, kasačný

súd nevenoval tejto časti sťažnostného bodu bližšiu pozornosť.
52. Žalovaný ďalej rozporoval konštatovanie správneho súdu, že finančné orgány hodnovernosť
uvedených svedeckých výpovedí spochybnili výlučne na základe domnienok, že Z. F. a C.. U. X.
mohli mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu Ing. Mateja Vendrinského a že výpoveď Z. F. mohla byť
dopredu dohodnutá. Kasačný súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane
konštatuje, že uvedený záver správneho súdu je nepodložený. Žalovaný síce v rámci konštatačnej časti

svojho rozhodnutia uviedol na s. 28: „Správca dane poukázal na skutočnosť, že Z. F. je stále externým
dodávateľom daňového subjektu, v dôsledku čoho nie je možné vylúčiť účelovosť jeho výpovede.“
Obdobné stanovisko prezentoval aj k výpovedi C.. U. X. na s. 27. rozhodnutia žalovaného - „Svedok
mohol mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu svedka, svojho syna Ing. Mateja Vendrinského, v dôsledku
čoho mohla byť jeho výpoveď ovplyvnená.“, a rovnako naznačoval, že svedok bol dopredu poučený o

poskytnutí výpovede za účelom potvrdenia dodaných služieb.
53. Vzhľadom na celkový kontext a obsah rozhodnutí finančných orgánov však nie je možné dospieť k
záveru, že by došlo k spochybneniu svedeckých výpovedí výlučne na základe uvedených domnienok.
Žalovaný vo vlastnom právnom posúdení s uvedenými stanoviskami správcu dane ani ďalej nepracuje,
ale uvádza iné okolnosti, ktoré mali spochybniť výpoveď C.. U. X. (s. 42 rozhodnutia žalovaného), či

pochybnosti ktoré vzišli z výpovede Z. (s. 41 rozhodnutia žalovaného).
54. Kasačný súd rozumie, že uvedená výhrada reagovala na žalobné námietky uvedené v správnej
žalobe, avšak úlohou správneho súdu bolo komplexne posúdiť udržateľnosť záverov žalovaného vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu, ktorý nepochybne vychádzal aj z hodnotenia svedeckých
výpovedí. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal

aj samotným obsahom výpovede, ktorý žalovaný rozoberá na strane 26, 27 a 28 svojho rozhodnutia,
pričomvyhodnoteniezistenýchskutočnostíuzatvárasozáverom,podľaktorého:„Správcadanevýpoveď
Z.F.vyhodnotiltak,žesvedoksíceslovnepotvrdilmožnéuskutočnenieobchodnýchvzťahov,všeobecne
opísal služby uvedené na preberacích protokoloch, ale okrem verbálneho potvrdenia obchodných
vzťahov, svedok neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dodanie služieb spoločnosťou

Megsys s.r.o.“ (s. 28). V zásade rovnaké stanovisko prijal aj k výpovedi C.. U. X. (s. 26 - 27 rozhodnutia
žalovaného). Nemožno preto vykladať následné úvahy o možnej účelovosti výpovede svedkov, ako
jediný dôvod, prečo týmto výpovediam nepriznal primeranú relevanciu.
55. Pokiaľ chcel správny súd udržať uvedené výhrady bolo jeho úlohou v konkrétnej podobe spochybniť
vyhodnotenie svedeckých výpovedí správcom dane a žalovaným a uviesť prečo mali tieto orgány

rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov priznať relevanciu týmto svedeckým výpovediam. V
danej veci je predovšetkým potrebné priznať relevanciu skutočnostiam, ktoré sú objektívne schopné
zodpovedať otázku, či zo strany žalobcu došlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH.
56. Kasačný súd však opätovne konštatuje, že v tejto časti kasačnej sťažnosti nezaujíma stanovisko k
relevantnosti správcom dane a žalovaným zisteným pochybnostiam, ktoré vzišli z obsahu svedeckých

výpovedí, ale dôvodí, že je nesprávny záver správneho súdu, že finančné orgány hodnovernosť
uvedených svedeckých výpovedí spochybnili výlučne na základe domnienok vyššie uvedených.
57. Vo vzťahu k rozporu vo výpovediach C.. U. X., ktorý mal uviesť iné skutočnosti ohľadne servera,
ako uviedol bývalý konateľ spoločnosti Megsys s. r. o. Ing. Matej Vendrinský, kasačný súd uvádza, že
hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa zásadne týkajú len individuálneho

obchodného vzťahu medzi dodávateľom a daňovým subjektom (žalobcom). Z tohto dôvodu prípadné
pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po
daňovom subjekte nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočítanie dane. Preto pochybnosti týkajúce sa výlučne subdodávateľského
článku reťazca nemôžu preniesť dôkazné bremeno pri preukázaní hmotnoprávnych podmienok práva

na odpočítanie dane opätovne na daňový subjekt.
58. Vyhodnotenie rozporu vo svedeckých výpovediach vo vzťahu k tejto otázke kasačný súd vzhľadom
na vyššie uvedené nepovažuje za kľúčové, keďže od vyhodnotenia skutočností, či deklarovaný
dodávateľmalvlastnýserver,prípadne,čispoločnosťBOLIXs.r.o.poskytladeklarovanémudodávateľovisoftvér na urýchlenie spracovania incidentov, nie je priamo závislé pre vyhodnotenie otázky, či sporné
služby boli žalobcovi poskytnuté deklarovaným dodávateľom.
59. Kasačný súd zároveň rozumie argumentácii žalovaného, že predmetný softvér mal urýchliť

spracovanie incidentov, čo môže mať priamy súvis s otázkou vyhodnotenia personálnej kapacity
deklarovaného dodávateľa. Predmetom kasačnej sťažnosti boli aj námietky ohľadom tejto otázky.
60. Správny súd sa argumentácii ohľadom nedostatočných personálnych kapacít deklarovaného
dodávateľa venoval v bodoch 74 až 76 napadnutého rozsudku a je pravdou, že vytkol správcovi dane
neuvedenie bližších úvah, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel k záveru o

nemožnosti dodať uvedené služby týmito zamestnancami, hoci mal k dispozícii preberací protokol s
uvedeným počtom človekohodín, pričom z výpovedí Ing. Mateja Vendrinského bolo zrejmé, že jeden
technik mohol v priebehu 1 hodiny vykonať aj 7 servisných zásahov.
61. Správny súd podľa kasačného súdu v tomto smere zaujal správny záver, keď uviedol: „V obchodnej
praxi je bežné a zodpovedajúce aj právnej úprave Obchodného zákonníka, že jeden podnikateľský
subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel vedieť, ktoré

konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú. ...“. Nebolo však potrebné, aby správca
dane vykonal dopyt na zistenie konkrétnych zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. a v príslušnom
období dopĺňal dokazovanie v tomto smere, keďže spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa (bez
ďalšieho) nepostačuje pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH za
podmienky, že nedošlo k spochybneniu že služby boli reálne uskutočnené.

62. Uvedený právny názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu,
ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej Únie, ktorý ustálil, že okolnosťou
spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok,
ktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je
nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane

dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára
2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49).
63. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a jemu predchádzajúcej
judikatúry možno pre prejednávaný prípad konštatovať, že spochybnenie spôsobilosti dodávateľa

poskytnúť žalobcovi služby uvedené vo faktúre a ostatných dokladoch iba poukazovaním na
nedostatočne preukázané priestorové, personálne či materiálne kapacity dodávateľa, bez jasnej
špecifikácie ktorej časti alebo akého rozsahu zdaniteľných plnení sa tieto pochybnosti týkajú, nie je
dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu a pre odopretie práva na
odpočítanie dane. Takéto nezrovnalosti je možné zohľadniť v prípade, ak by bola preukázaná účasť

alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov
zapojených do obchodného reťazca. Tu treba znovu pripomenúť, že správca dane a ani žalovaný týmto
smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi.
64. Keďže nedostatok personálnych kapacít na základe vyššie uvedených skutočností nie je sám o sebe
dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, ďalšie dokazovanie smerom k

zisteniu konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa nepovažuje kasačný súd za účelné. V
zmysle vyššie uvedeného kasačný súd hodnotí ako nadbytočné aj dokazovanie správcu dane smerom
k dodávateľom deklarovaného dodávateľa, ktorých žalovaný v kasačnej sťažnosti uvádzal, a to aj nad
rámec relevantných subdodávateľov, ktorí v predmetnom zdaňovacom období vystupovali.
65. V ... kasačnej sťažnosti ... sťažovateľ rozporoval právne závery správneho súdu v bodoch 85 až

87 napadnutého rozsudku. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje, že účtovné a daňové doklady spoločnosti
Megsys s.r.o. neboli dostupné a rovnako nie je možné ani vylúčiť účelovosť predaja spoločnosti, pričom
z prvostupňového rozhodnutia správcu dane podľa sťažovateľa nevyplýva, že by išlo o skutočnosti,
ktoré kládol žalobcovi na ťarchu, kasačný súd dôvodí, že zo strany správcu dane išlo o skutočnosti,
ktoré priamo nesúviseli s činnosťou deklarovaného dodávateľa v zdaňovacom období ... a neboli v

čase realizácie zdaniteľných obchodov zo strany žalobcu predvídateľné. Argumentácia správneho súdu
je preto v tomto bode správna, pričom nemožno dospieť k záveru, že by ju sťažovateľ relevantne
(rešpektujúc ust. § 440 ods.2 SSP) v kasačnej sťažnosti rozporoval, pokiaľ uvádzal skutočnosti, ktoré
podľa sťažovateľa mal žalobca preukázať, aby potvrdil vierohodnosť ním predložených dokladov.
Kasačný súd preto nepovažovať za účelné venovať bližšiu pozornosť uvedenej kasačnej námietke

66. Kasačný súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že správny súd pochybil,
pokiaľ uložil správcovi dane povinnosť v ďalšom konaní dopytovať zvyšné odberateľské spoločnosti.
Ďalej dospel k nesprávnemu záveru, keď vyhovel námietke žalobcu, že správca dane neoznámil
pochybnosti vo vzťahu k zisteným skutočnostiam žalobcovi tak, ako to ukladá § 46 ods. 5 daňovéhoporiadku, rovnako bolo nesprávnym záverom správneho súdu, keď uviedol, že hodnovernosť výpovedí
svedkov C.. U. X. a Z. F. bola spochybnená výlučne na základe domnienok, že mohli mať k dispozícii
zápisnicu o výsluchu Ing. Mateja Vendrinského a že výpoveď Z. F. mohla byť dopredu dohodnutá,

a taktiež pochybil, pokiaľ nariadil ďalšie dokazovanie smerom k zisteniu konkrétnych zamestnancov
deklarovaného dodávateľa.
67. Kasačný súd na základe zvoleného postupu preto považoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Kasačný súd však zároveň
konštatuje, že jeho závery automaticky neznamenajú, že právne závery žalovaného v otázke nesplnenia

hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH zo strany žalobcu sú správne a žalobcovi v konečnom
dôsledku nemá byť právo na odpočet DPH priznané. Je však úlohou správneho súdu, aby po zohľadnení
vyššie uvedených záverov kasačného súdu vec opätovne prejednal a vyhodnotil, či žalovaný riadne
spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH zo strany žalobcu.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
13.Podľa§462ods.1SSPakkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne

o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu. Kasačný súd, pretože
vyhodnotil sťažnostné body za dôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Úlohou správneho
súdu v ďalšom konaní bude právne vyhodnotiť jednotlivé žalobné body v zmysle záverov kasačného
súdu, ktoré sú zhrnuté v bode 66 rozsudku, na ktorý kasačný súd v rámci svojho odôvodnenia odkazuje.
14. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. So zreteľom na toto
ustanovenie kasačný súd o nároku na náhradu trov kasačného konania nerozhodoval.
15. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.