Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/611/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125244589
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125244589.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. A. XXXXX, XXX XX D. C., 2/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXXX, XXX XX D. C.,
proti povinnému: E. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX I., zast.: JUDr. KAROL
PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 51 289 610, o vymoženie 3.533,72 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom:

JUDr.RadovanFerenc,sosídlomexekútorskéhoúraduSlovenská13,08001Prešov,podsp.zn.317EX
300/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.09.2025, sp.
zn. 76Ek/611/2025, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.09.2025, sp. zn. 76Ek/611/2025, tak, že
zastavuje exekúciu v prospech oprávneného 2/ na vykonanie exekúcie, a to
- v časti istiny 1.766,86 eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku,

- v časti trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie v sume 86,25 eur podľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku oprávneného 1/ na istinu 1.766,86 eur a nároku na náhradu trov
v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie v sume 136,55 eur sa návrh povinného na zastavenie

exekúcie zamieta.

II. Vo zvyšku sťažnosť povinného zamieta.

III. Žiaden z účastníkov exekučného konania nemá na náhradu trov konania o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie (vrátane tohto sťažnostného konania) právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že vykonal započítanie
vymáhanej pohľadávky oprávnených a svojej pohľadávku, ktorá je vymáhaná súdnym exekútorom Mgr.
MVDr. Pavlom Kovaľom, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov v exekúcii vedenej pod 89EX 199/22.
Započítací prejav prevzal oprávnený 2/ dňa 31.01.2025, teda týmto dňom došlo k zániku pohľadávky

vymáhanej v tejto exekúcii v celom rozsahu. Po vzniku exekučného titulu tak nastala skutočnosť
spôsobujúca zánik vymáhaného nároku. Oprávnený 1/ vo vyjadrení uviedol, že žiada o pokračovanie vo
vykonávaní exekúcie voči povinnému, nakoľko náklady na exekučné konanie znášal v plnej výške iba on
a preto nevidí dôvod, aby si povinný započítaval svoj záväzok s oprávneným 2/. Oprávnený 2/ uviedol,
že nesúhlasí so započítaním. Voči exekúcii vedenej Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom, so sídlom Hlavná 137,
080 01 Prešov pod 89EX 199/22 podal návrh na zastavenie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. V ňom

dôvodil, že nárok povinného bol plne uspokojený cestou výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že
nemá za preukázané, že pohľadávka povinného sa stretla s pohľadávkou oprávnených, keď povinný

nepreukázal existenciu svojej pohľadávky voči oprávneným v čase ním vykonaného jednostranného
započítania. Nemožno prihliadnuť na také započítanie, kde sa nedá s istotou a bez akýchkoľvek
pochybností posúdiť, či pohľadávka povinného existovala v čase jej započítania, a to najmä s ohľadom
nato,žebymuselvovzťahuknejvykonaťdokazovanie.Exekučnékonanieniejeovládanévyšetrovacím
princípom, rozhoduje sa na základe skutočností, ktoré vyplývajú zo spisu. V prípade, ak nie je možné

posúdiť existenciu pohľadávky, nemožno rozhodnúť o tom, že započítaním takejto pohľadávky došlo k
zániku vymáhaného nároku, nakoľko by sa tým nereparovateľne neprimerane zasiahlo do práv jedného
z účastníkov konania.

4. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že sa
exekúcia zastaví. Uviedol, že pohľadávka oprávnených vznikla na základe rozhodnutia súdu o výške

náhrady trov konania, keď Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 09.12.2024, sp. zn. 17C/25/2020,
rozhodol, že žalobca (povinný) je povinný nahradiť žalovaným 1/ a 2/ (oprávneným) trovy konania vo
výške 3.533,72 eur, ktoré je povinný zaplatiť k rukám zástupcu žalovaných 1/ a 2/ v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. Jedná sa teda o spoločné práva oprávnených, pričom obaja sú voči
povinnému oprávnení spoločne a nerozdielne. Povinný ako dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek

veriteľovi, pričom splnením jednému z veriteľov dlh zanikne v celom rozsahu (§ 514 Občianskeho
zákonníka). Povinný poukázal na to, že súdny exekútor J. J. I. K. pod sp. zn. 89EX 199/22 vymáha na
základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie v prospech povinného ako oprávneného a
proti oprávnenému 2/ ako povinnému s tým, že k 10.01.2025 predstavoval zostatok vymáhaného nároku
v exekučnom konaní vedenom pod 89EX 199/22 sumu 845.310,03 eur. Povinný si preto jednostranne

započítaval svoju pohľadávku 845.310,03 eur, vymáhanú v 89EX 199/22, voči pohľadávke oprávneného
2/ vo výške 3.533,72 eur, ktorá bola priznaná uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 09.12.2024,
sp. zn. 17C/25/2020. Došlo tak k zániku pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii, pričom sa znížil zostatok
vymáhaného nároku povinného v exekúcii 89EX 199/22 na sumu 841.776,31 eur. Oprávnený 2/ si
započítací prejav prevzal 31.01.2025.

5. Ak oprávnený 2/ tvrdil zánik pohľadávky povinného, ktorá je vymáhaná v 89EX 199/22, výkonom
záložného práva, s týmto povinný nesúhlasil. Zánik pohľadávky nemôže vyplývať z rozsudku Okresného
súdu Poprad vo veci sp. zn. 17C/25/2020 (byť ním judikovaný), nakoľko týmto bola žaloba o určenie
vlastníckeho práva zamietnutá a záväzným je len výrok súdneho rozhodnutia. Povinný uviedol, že

výkon záložného práva sa síce uskutočnil, avšak nepokryl celú pohľadávku povinného, nakoľko
vydražením zálohu sa získalo 225.500,- eur, z čoho reálny výťažok pre povinného ako záložného
veriteľa predstavoval 220.194,40 eur. Povinný je tak stále veriteľom oprávneného 2/, a to vo výške istiny
271.443,- eur.

6. Ďalej povinný v sťažnosti poukázal na porušenie princípu rovnosti strán, keď súdny úradník návrh
povinného na zastavenie exekúcie doručoval oprávneným 1/ a 2/, avšak nimi podané vyjadrenie už
nedoručil povinnému.

7.Oprávnenívosvojichvyjadreniachksťažnostiuviedli,žetrvajúnaichvyjadreniachknávrhupovinného

na zastavenie exekúcie.

8. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané

náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť je čiastočne dôvodná.

9. Pokiaľ ide o povinným tvrdené porušenie princípu rovnosti strán, keď súdny úradník vyjadrenia

oprávnených 1/ a 2/ nedoručil povinnému (aspoň na vedomie), súd s existenciou tohto porušenia
procesných práv povinného súhlasí. Oprávnení zjavne využili svoje právo na vyjadrenie a v rámci
vyjadrení uviedli aj skutočnosti, ktoré vzal súdny úradník pri svojom rozhodovaní do úvahy. Preto bolo
v danom prípade, za účelom zachovania práv povinného tak, aby preň súdne rozhodnutie neboloprekvapivým rozhodnutím, nevyhnutné doručiť vyjadrenia oprávnených povinnému a vytvoriť mu tak
dostatočný procesný priestor na jeho reakciu. Napriek existencii tohto porušenia práv povinného, je
zrejmé, že tento (aj) na vyjadrenia oprávnených reagoval v podanej sťažnosti, teda pred konečným

rozhodnutím súdu o jeho návrhu na zastavenie exekúcie dostal priestor na zaujatie svojho stanoviska aj
vo vzťahu k skutočnostiam tvrdeným oprávnenými. Tým súd považuje vadu konania súdneho úradníka
za zhojenú.

10. Povinný sa proti exekúcii môže relevantne brániť tvrdením (v návrhu na zastavenie exekúcie), že

vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného
titulu. Takéto tvrdenie musí exekučný súd vyhodnotiť nielen po právnej, ale aj po skutkovej stránke, teda
musí ustáliť, či tvrdená právna skutočnosť naozaj nastala (napríklad, či skutočne došlo k odovzdaniu
peňazí). Tvrdená skutková okolnosť môže byť medzi oprávneným a povinným sporná. Dôkazné
bremeno je na povinnom. Inými slovami, exekučný súd neskúma, či vymáhaná pohľadávka vznikla,
môže však dospieť k záveru, že vymáhaná pohľadávka (po vzniku exekučného titulu) zanikla. Zánik

vymáhaného nároku je dôvodom na zastavenie exekúcie (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 349.). S ohľadom na uvedené strohý záver súdneho úradníka, že
sa nedá s istotou a bez akýchkoľvek pochybností posúdiť, či pohľadávka povinného existovala v čase
jej započítania, nie je správny. Bolo totiž úlohou súdneho úradníka náležite sa vysporiadať s tvrdeniami
strán, určiť, čo bolo nesporným, preukázaným a čo už nepreukázaným. Až následne by bolo možné

zaujať stanovisko o preukázaní/nepreukázaní tvrdeného dôvodu pre zastavenie exekúcie.

11. Exekučný poriadok nestanovuje, že by sa na zánik vymáhaného nároku neprihliadalo v prípade, ak
je započítanie medzi stranami sporným. Exekučný poriadok ustanovuje len to, že po začatí exekúcie sa
neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je

priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu (§ 61e Exekučného
poriadku). Podľa výklade učineného Ústavným súdom SR však toto zákonné ustanovenie pre svoje
uplatnenie vyžaduje, aby k jednostrannému započítaniu došlo až po začatí exekúcie, pričom začatím
exekúcie sa rozumie až doručenie poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi v zmysle § 57 ods.
1 Exekučného poriadku (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.06.2021, sp. zn. III.

ÚS 359/2020). Až na takéto jednostranné započítanie dopadajú dôsledky § 61e Exekučného poriadku,
t. j. neprihliadanie na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému,
ktorá nie je priznaná exekučným titulom. Ak v danom prípade je povinným tvrdené jednostranné
započítanie, ku ktorému došlo jeho jednostranným započítacím prejavom učineným a účinným (došlým
oprávnenému 2/) ešte pred začatím tejto exekúcie, je povinnosťou exekučného súdu vyhodnotiť

skutkové a právne okolnosti tvrdeného jednostranného započítania, t. j. či je jednostranné započítanie
realizované povinným proti pohľadávke oprávneného 2/, ktorá je vymáhaná v tejto exekúcii, prípustné
v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. Pohľadávka oprávnených, vymáhaná v tejto exekúcii bola judikovaná uznesením Okresného súdu

Poprad uznesením zo dňa 09.12.2024, sp. zn. 17C/25/2020, ktorý rozhodol, že žalobca (povinný)
je povinný nahradiť žalovaným 1/ a 2/ (oprávneným) trovy konania vo výške 3.533,72 eur. Podľa
povinnéhosajednáospoločnéprávooprávnených,pričomobajasúvočipovinnémuoprávneníspoločne
a nerozdielne. Teda povinný ako dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek veriteľovi, pričom splnením
jednémuzveriteľovdlhzaniknevcelomrozsahu(§514Občianskehozákonníka).Stýmtosúdnesúhlasí.

Odborná literatúra uvádza, že subjektívna kumulácia sama osebe neodôvodňuje uloženie povinnosti na
náhradu trov konania ako povinnosti spoločnej a nerozdielnej. Pasívna solidarita účastníkov súdneho
sporu, pokiaľ ide o náhradu trov konania, je opodstatnená iba vtedy, ak je solidárny aj hmotnoprávny
záväzok, ktorý je predmetom konania (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha:
C. H. Beck, 2019, s. 1906, marg. č. 14.). Súd má za to, že uvedené platí aj opačne, teda že

subjektívna kumulácia sama osebe neodôvodňuje ani priznanie či existenciu práva na náhradu trov
konania ako spoločného a nerozdielneho práva viacerých veriteľov voči jednému dlžníkovi, ktorý by
sa svojej povinnosti nahradiť trovy konania v určenej výške voči obom oprávneným veriteľom vedel
zbaviť plnením voči jednému, či započítaním svojej pohľadávky voči pohľadávke jedného z týchto
oprávnenýchveriteľov.Preexistenciuaktívnejsolidarityoprávnenýchvdanomprípadesúdnevidížiaden

dôvod stanovený § 513 Občianskeho zákonníka. Nárok každého z oprávnených ako spoluveriteľov
voči dlžníkovi má individuálnu povahu a vlastný právny režim, ktorý je však vzhľadom na okolnosti
prípadu obsahovo totožný. Každý z veriteľov disponuje svojou vlastnou pohľadávkou voči dlžníkovi,
ktorá predstavuje konkrétnu kvantifikovateľnú časť celkového dlhu. Iba na túto časť má veriteľ nároka jej splnením záväzok dlžníka zaniká bez toho, aby tým boli akokoľvek dotknuté pohľadávky ostatných
spoluveriteľov (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1915,
marg. č. 1.).

13. S ohľadom na tieto skutočnosti tak je potrebné posudzovať aj platnosť povinným uskutočneného
jednostranného započítania, ktorým mohlo dôjsť len k zániku pohľadávky oprávneného 2/ a nie
samostatnej pohľadávky oprávneného 1/. Inak povedané len povinný a oprávnený 2/ majú vzájomné
pohľadávky, ktoré možno započítať.

14. Čo sa týka konkrétneho vyčíslenia pohľadávky oprávneného 2/, súd vychádza z obsahu exekučného
titulu. Obaja oprávnení boli v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad zastúpení rovnaký čas a
pri rovnakých úkonoch právnej služby totožným advokátom, pričom v súvislosti s týmto spoločným
zastúpením im vznikli výdavky 3.533,72 eur. Každému z nich tak vznikli v polovičnej výške po
1.766,86 eur. Oprávnený 1/ tak má voči povinnému samostatnú pohľadávku 1.766,86 eur a rovnako

oprávnený 2/ mal voči povinnému samostatnú pohľadávku 1.766,86 eur, ktorá mohla zaniknúť tvrdeným
jednostranným započítaním ich vzájomných pohľadávok.

15. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného 2/ o neexistencii pohľadávky povinného voči nemu, ktorá
sa vymáha v 89EX 199/22, a to z dôvodu splnenia pohľadávky vykonaním záložného práva, táto

neexistencia či splnenie nebolo dosiaľ judikované a ani oprávneným 2/ preukázané. Exekúcia nebola
súdom zastavená, pričom by bolo konštatované, že zanikol (či vôbec neexistoval) vymáhaný nárok
(skutočnosti zistené zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/3357/2021). Ak oprávnený
2/ poukazoval na závery Okresného súdu Poprad v rozsudku sp. zn. 17C/25/2020, správnym je
argument povinného, že záväzným je len výrok súdneho rozhodnutia. Ak aj Okresný súd Poprad

v odôvodnení zaujal názor, že rozhodcovským rozsudkom judikovaná pohľadávka povinného bola
v celom rozsahu uspokojená, odvolací Krajský súd v Prešove označil tento názor za vecne nesprávny
(viď rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.10.2024, č. k. 12Co/21/2024 – 457, ods. 21
odôvodnenia).

16. Medzi účastníkmi nie je sporným, že sa (aj) za účelom uspokojenia pohľadávky judikovanej
rozhodcovským rozsudkom zo dňa 23.10.2013, sp. zn. RO 30016/13, uskutočnil výkon záložného práva
a vykonala sa dobrovoľná dražba. Nesporným je aj to, že dobrovoľná dražba bola ukončená tak,
že vydražiteľom sa stal povinný, pričom vydražením sa dosiahlo 225.500,- eur, pri nákladoch dražby
5.305,60 eur. Výška povinnému judikovaných nárokov predmetným rozhodcovským rozsudkom však

predstavovala len na istine 271.443,- eur. Teda výťažok dobrovoľnej dražby nepokryl celú povinnému
judikovanú pohľadávku.

17. Obrana oprávneného 2/ v exekúcii 89EX 199/22, na ktorú odkazuje vo svojich podaniach aj
v tunajšom konaní, spočíva v tom, že povinný výkonom záložného práva nezískal len výťažok

dražby 225.500,- eur (od ktorého ešte treba odrátať náklady dražby 5.305,60 eur), ale, keďže sám
sa stal vydražiteľom, v skutočnosti získal nehnuteľnosti v trhovej hodnote cca 970.000,- eur, čo
postačovalo na úplné splnenie o. i. aj predmetným rozhodcovským rozsudkom povinnému judikovanej
pohľadávky. S týmto argumentom oprávneného 2/ sa dozaista nemožno stotožniť. Súd musí vychádzať
z jednoznačných faktov, teda že z rozhodcovským rozsudkom judikovanej výšky pohľadávky 271.443,-

eur na istine bolo výkonom záložného práva uspokojených 220.194,40 eur. Len na istine (ak by
sa aj započítaval výťažok prioritne na ňu) tak zostalo cca 50.000,- eur. Povinný tak, na základe
zisteného skutkového stavu veci, v čase ním vykonaného jednostranného započítania (v januári
2025) stále disponoval dostatočnou pohľadávkou voči oprávnenému 2/, prevyšujúcou pohľadávku
vymáhanú oprávneným 2/ voči povinnému v tejto exekúcii. Oprávneným 2/ tvrdené dôvody nemožnosti

vykonania jednostranného vzájomného započítania tak nie sú opodstatnené. Jednostranné započítanie
pohľadávky povinného voči pohľadávke oprávneného 2/, je tak čo do výšky 1.766,86 eur skutkovo
preukázané a z dôvodu splnenia zákonných podmienok podľa § § 580, 581 Občianskeho zákonníka
aj platné.

18. Súd preto čiastočne nesprávne uznesenie súdneho úradníka zmenil (§ 250 ods. 2 CSP) a zastavil
exekúciu v časti návrhu oprávneného 2/ na vykonanie exekúcie, a to- v časti istiny 1.766,86 eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko po vzniku
exekučného titulu nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku, a tou okolnosťou je
jednostranné započítanie pohľadávok povinným voči oprávnenému 2/,

- v časti trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie v sume 86,25 eur
podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko tento návrh oprávneného 2/ na vykonanie
od počiatku nebol podaný dôvodne. Súd preto upravil výpočet trov oprávneného 1/ tak, že tomu náleží
2 x odmena 40,67 eur + 2 x režijný paušál 14,84 eur (rok 2025) + DPH 25,53 eur.

19. Vzhľadom na čiastočnú úspešnosť oboch okruhov účastníkov exekučného konania (oprávnených
aj povinného) v časti konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd rozhodol o trovách
exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (vrátane trov
sťažnostného konania) tak, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá na náhradu trov konania
právo (§ 255 ods. 2 CSP).

20. Pre úplnosť tak súd uvádza, že predmetom exekúcie tak po tomto čiastočnom zastavení exekúcie
zostáva vymoženie pohľadávky oprávneného 1/ vo výške 1.766,86 eur (na istine) a trov exekúcie
oprávneného 1/ vo výške 136,55 eur, voči povinnému, a to na podklade exekučného titulu - uznesenia
Okresného súd Poprad zo dňa 09.12.2024, č. k.: 17C/25/2020 – 476.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).