Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211727
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8723211727.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu Michal Buc, nar.
26.5.1978, Ústecko-Orlická 2344/1, Poprad, práv. zast. JUDr. Matúš Motyka, advokát, Nám. SNP 7,
Stropkov, IČO: 50487108, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova
25, Bratislava, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o zaplatenie 4.392,46 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
350,-- Eur do 3 (troch) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2023 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.392,46 eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že dňa 20.4.2015 so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere,
na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky. Poskytnutý úver nepravidelne splácal
podľa toho, ako mu dovoľovala ťažká finančná situácia. V konaní vedenom pred Okresným súdom

Poprad pod sp. zn. 9Csp/44/2019 sa žalovaný voči nemu domáhal zaplatenia sumy 1.208,74 eur
s príslušenstvom. Súd jeho žalobu rozsudkom zo dňa 25.3.2021 zamietol. V odôvodnení súd
konštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jednostrannej zmeny obligatórnej náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy /RPMN/ zo strany dodávateľa. Napriek právoplatnému rozhodnutiu žalovaný iba
mesiac na to zaslal jeho zamestnávateľovi žiadosť o vykonanie zrážky zo mzdy listom zo dňa 21.9.2021,
v ktorom požadoval doplatenie údajného dlhu vo výške 4.392,64 eur. Zároveň zamestnávateľovi
predložil dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením zo dňa 8.11.2021

č. k. 13Csp/35/2021 – 18 vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
použitiadohodyozrážkachzomzdyaždoprávoplatnéhoskončenia konaniavovecisamej. Rozsudkom
Okresného súdu Poprad zo dňa 6.4.2022 č. k. 13Csp/35/2021 – 65 bola žalovanému uložená povinnosť
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Citovanými rozhodnutiami preukázal, že žalovaný s ním
uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy v priamom rozpore s § 5a ods.1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy.

Rozsudky Okresného súdu Poprad č. k. 9Csp/44/2019 a 13Csp/35/2021 jasne deklarujú porušenie
noriemspotrebiteľskéhoprávatakvovýrokuakoajvodôvodnení. Týmsúnaplnenézákonnépodmienky
pre uplatnenie si práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z.Výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom, a vždy závisí od úvahy súdu.
Jediným kritériom pre ustanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. V danom
prípade však je potrebné osobitne poukázať na skutočnosť, že žalovaný nerešpektoval právoplatné

rozhodnutie súdu a na vymáhanie pohľadávky použil spornú dohodu o zrážkach zo mzdy. Za primeranú
výšku finančného zadosťučinenia považuje uplatnenú sumu zodpovedajúcu sume ,k ktorú si žalovaný
prostredníctvom žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy uplatnil v priamom rozpore so zákonom.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil rozsudky Okresného súdu Poprad č. k. 9Csp/44/2019,
13Csp/35/2021, uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 13Csp 35/2021, list žalovaného adresovaný

Poľnohospodárskemu družstvu podielnikov v Spišskej Teplici zo dňa 21.9.2021.

2.Žalobca v ďalšom písomnom podaní citoval časť odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 13Csp/35/2021 body 14 až 16 a rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/44/2019 bod
18 a 19. Ďalej zdôraznil, že priznanie finančného zadosťučinenia je možné bez toho, aby porušenie
práva bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pre naplnenie hypotézy citovanej právnej normy je

podmienkou jedine právoplatné rozhodnutie súdu deklarujúce porušenie noriem spotrebiteľského práva.
Žalobca evidentne úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva. Neexistuje exaktne stanovené
kritérium pre výpočet výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný si voči žalobcovi
uplatnil pohľadávku vo výške 1.208,74 eur, ktorá bola v celom rozsahu zamietnutá. Napriek uvedenému
predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa domáhal

vykonávania zrážok do celkovej sumy 4.392,46 eur. Žalovaný tým jasne demonštroval svoju úverovú
politiku, pričom požadovanie takejto pohľadávky svedčí o jeho úžerných praktikách, ktoré sa neštítia ani
ignorácie právoplatného súdneho rozhodnutia.

3.Na pojednávaní ďalej uviedol, že predmetná právna vec je podľa jeho názoru exemplárnym príkladom,

prečo je inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v právnom poriadku kvôli správaniu sa
dodávateľov zakomponovaný. Danosť nároku je odôvodnená rozsudkami tunajšieho súdu. V nich
sú tak vo výroku, ako aj v odôvodnení konštatované viacnásobné porušenia noriem spotrebiteľského
práva. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia ponechal na voľnú úvahu súdu. Poukázal
však na dôležitú skutočnosť, a to, že táto vec je určitým spôsobom exemplárna. PROFI CREDIT si

najprv z predmetnej úverovej zmluvy na súde uplatnil pohľadávku vo výške 1.200,- eur, ktorá je mu
následne súdom právoplatne zamietnutá, a len mesiac po právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia
si cez zamestnávateľa prostredníctvom zrážok zo mzdy vypýtal 4.400,- eur. Takýto postup nie je
možné označiť inak, ako nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. Tieto okolnosti navrhol zohľadniť do
exemplárnej výšky finančného zadosťučinenia.

4.Súd dňa 31.10.2023 pod sp. zn. 12Csp/52/2023 – 22 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil
uhradiť pohľadávku v stanovenej lehote. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, čím
došlo k jeho zrušeniu zo zákona.

5.Písomný odpor odôvodnil tým, že uplatnený nárok neuznáva ani čo do základu, ani čo do
výšky. Podaná žaloba neobsahuje označenie takých skutkových okolností, ktoré by preskúmateľným
spôsobom odôvodnili základ nároku a jeho výšku. Požadovaná suma je nielen zjavne neprimeraná,
ale žalobca v podanej žalobe ani netvrdí ,ani nepreukazuje také okolnosti, ktoré by ju odôvodňovali
ako primeranú a aj ako zadosťučinenie. Zo sumy úveru 1.500,- eur žalobca uhradil iba sumu 702,14

eur, hoci pri dodržaní zákonnej povinnosti malo byť plnenie splatné dňom 1.8.2018. Posudzovanie
výšky finančného zadosťučinenia nie je možné na základe voľnej úvahy. Jedná sa o nárok imateriálnej ,
teda nemajetkovej povahy. Logicky preto jeho výšku môžu určovať len skutočnosti, ktoré zodpovedajú
takejto povahe zadosťučinenia. Odkázal na rozhodovaciu prax súdnych autorít , rozhodnutie NS SR č.
k. 5Obdo/14/2020 a 6Cdo/127/2017. Aj keď ako pravdivé uznal tvrdenie protistrany, že predpokladom

pre priznanie finančného zadosťučinenia nie je ani konzistencia ujmy, ani hrozba ujmy, no neobstojí už
jeho tvrdenie, pokiaľ ide o stanovenie výšky zadosťučinenia, kde priznaná suma zadosťučinenia musí
byť primeraná. Súdna úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Nemôže
sa jednať o nepreskúmateľnú ľubovôľu súdu vymykajúcu sa akejkoľvek kontrole. Premrštené sumy
môžu v konečnom dôsledku viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Posudzovanie každého nároku na

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Žalobca
žiadne také skutočnosti netvrdí.6. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením rozhodnutí Okresného súdu Poprad, listu
žalovaného, rozsudkom zo dňa 3.6.2024 v bode I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.500,- eur, v bode II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V bode III priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd
pri vydaní rozhodnutia vychádzal z ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého podľa bodu 1 a 2
odôvodnenia rozsudku OS Poprad sp. zn. 9Csp/44/2019 žalobca PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. sa
žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 29.4.2019 domáhal voči žalovanému Michalovi Bucovi
zaplatenia sumy 1.208,74 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úroku z omeškania

vo výške 0,4 % ročne zo sumy 1.208,74 eur od 7.8.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
20.4. 2015 strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere, na základe ktorej
dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur za dohodnutých zmluvných podmienok. Žalovaný si
svoju povinnosť nesplnil a do dňa podania žaloby uhradil iba sumu 702,14 eur.
Rozsudkom zo dňa 25.3.2021 sp. zn. 9Csp/44/2019 – 60 právoplatným 19.8. 2021 súd žalobu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania. Podľa bodov 18, 19 odôvodnenia rozhodnutia :

18 „Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené
v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli
jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako
„údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je
zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o

výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy
a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011. K odvolacím
dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a fázu návrhu a
fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh
akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná

zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom
upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti
zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako
údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa
prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj. Je potrebné

súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške
70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 66,59 %. V tejto
súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet
je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku
dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Správne preto súd prvej

inštanciekonštatoval,žezmluvaplatnenevznikla,ztohtodôvodužalobevčastiovydaniebezdôvodného
obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka
s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je
nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac finančných
prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné

zaviazať žalovaného. (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017)“
19 - Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd má za to, že žalovaným
vznesená námietka premlčania je dôvodná, nakoľko ak dôjde k zmene výšky RPMN, dochádza
tým k zmene podstatných náležitostí zmluvy a takúto odpoveď na návrh na uzavretie zmluvy je
treba považovať za nový návrh. V uvedenom prípade k akceptácii nového návrhu zmluvy nedošlo,

zmluva o spotrebiteľskom úvere preto platne nevznikla. Medzi sporovými stranami nastal právny režim
bezdôvodného obohatenia, pričom k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo dňa
20.04.2015, kedy mu žalobca zaslal na účet finančné prostriedky vo výške 1.350,- eur, žaloba bola súdu
doručená dňa 29.04.2019, teda po uplynutí premlčacej doby subjektívnej aj objektívnej v zmysle § 107
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; súd preto žalobu zamietol.“

Listom zo dňa 21.9.2021 žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu Poľnohospodárske družstvo
podielnikov v Spišskej Teplici na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na vymoženie istiny 4.392,46
eur, predstavujúcu sumu 2.438,50 eur a zmluvnej pokuty a poplatkov. Mesačné zrážky v maximálnej
výške žiadal poukazovať na určený účet.
Podľa bodu 1 odôvodnenia rozsudku OS Poprad sp. Zn. 13Csp/35/2021 – 65 žalobca Michal Buc sa

žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2021 domáhal, aby uložil povinnosť žalovanému spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.4.2015. V žalobe
namietal neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy a i.Dňa 15.10.2021 žalobca súdu doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že
žalovaný využil sporný zabezpečovací inštitút a to dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.4.2015 za
účelom vykonávania zrážok zamestnávateľom na vymoženie pohľadávky veriteľa na sumu 4.392,46

eur.

7.Uznesením zo dňa 8.11.2021 sp. zn. 13Csp/35/2021 súd v priebehu konania uložil povinnosť
žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500111249 z 20.4.2015 uzavretú
medzi žalobcom a žalovaným. Následne rozsudkom zo dňa 6.4.2022 súd uložil žalovanému povinnosť

zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500111249 zo dňa 20.4.2015 k zmluve o úvere
č. 8500111249 zo dňa 20.4.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy
žalobcu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu v bodoch 14 až 16 :
„V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená, nie je
vyjadrená dostatočne určito, keďže podľa dohody má zabezpečovať nielen pohľadávku vo výške
1.500,-- eur, ale aj pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré sú tvorené úverom, vrátane

všetkých prípadných revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi,
ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími
prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými
dodatkami. Takéto vymedzenie pohľadávky je podľa názoru súdu v rozpore s podmienkou určitosti
právneho úkonu, pretože umožňuje žalovanému uspokojovať nešpecifikované pohľadávky, ktoré

vzniknú až v budúcnosti. Neurčitosť právneho úkonu možno konštatovať aj s ohľadom na dojednanie
o výške mesačných splátok, pretože v dohode sa uvádza, že zrážky budú vykonávané vo výške 85,23
eur, ale dohoda pripúšťa, aby v prípade, ak z akéhokoľvek dôvodu bola zrážka vykonaná vo výške
menšej, tak v ďalších mesiacoch môže byť zvýšená aj nad dohodnutú sumu, a to až do doby úhrady
všetkýchpohľadávokvomeškaní.Uvedenéustanoveniadohodytedapripúšťajú,abyajďalšiapodstatná

náležitosť dohody, t. j. výška zrážok, bola v priebehu vykonávania zrážok menená, pričom zrážky môžu
byť vykonávané v rôznej výške bez toho, aby sa žalobca mohol vyjadriť k zmenenej výške zrážky, čo
taktiež nie je v súlade s určitosťou právneho úkonu. „
„Ďalšou podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je označenie platiteľa mzdy. V prípade
dohody o zrážkach zo mzdy sa totiž veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom,

ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy, preto v dohode musí
byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu,
že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V dohode o zrážkach zo
mzdy uzavretej stranami nie sú vôbec uvedené údaje o platiteľovi mzdy, teda nie je z nich zrejmé, ktorý
subjekt má vykonávať prípadné zrážky zo mzdy. „

8.„S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy
ako právny úkon nie je dostatočne určitá, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody,
resp. niektoré podstatné náležitosti nie sú v dohode upravené jednoznačne (výška zabezpečovanej
pohľadávky, výška splátky), teda v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka ide o neplatný právny úkon.

Naviac súd konštatuje, že pokiaľ sa žalovaný snaží používať dohodu o zrážkach zo mzdy na vymáhanie
nárokov, u ktorých súd v konaní sp. zn. 9Csp/44/2019 konštatoval ich nedôvodnosť, nemožno konanie
žalovaného hodnotiť inak ako výkon práv odporujúcich dobrým mravom, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 Obč.
zákonníka nepožíva právnu ochranu. Žalovaný v čase, keď doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo
mzdy zamestnávateľovi žalobcu vedel o tom, že v konaní sp. zn. 9Csp/44/2019 bola ním uplatnená

pohľadávka vrátane príslušenstva posúdená ako nedôvodná a napriek tomu požaduje zaplatenie ešte
vyššej sumy ako v uvedenom konaní. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.“

9.Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Žalobca sa žalobou domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia s odkazom na ust.
3 ods.5 Zákona č. 150/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a porušením jeho práv, deklarovaných
v rozsudkoch Okresného súdu Poprad sp. zn. Csp/44/2019 a 13Csp/35/2021. V prípade porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a
osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, aj zákon o bankách , vzniká

spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu
práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ sa môže na súde proti porušiteľovidomáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom
pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva

alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde.
Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje
ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia,
pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé

privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už
úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. V prejednávanej
veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce práva spotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá. V pôvodnom konaní Okresného súdu Poprad sp.
zn. 9Csp/44/2019 o zaplatenie 1208,74,- eur sa žalobca (žalovaný v pôvodnom konaní) aktívne bránil
tvrdením neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej úverovej zmluvy pre nesplnenie zákonných podmienok

ako aj námietkou premlčania pohľadávky posúdenej ako bezdôvodné obohatenie. Ako vyplýva z
odôvodneniarozsudkuOkresnéhosúduPopradzodňa25.3.2021č.k.9Csp/44/2019(bod18) žalobcav
pôvodnom konaní nepreukázal, aby došlo k uzavretiu platnej zmluvy o úvere, čo viedlo k jeho neúspechu
v spore. Žalobca sa v základnom konaní úspešne bránil, a to tým, že zmluva je neplatná pre nesplnenie
zákonných podmienok veriteľom. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná

hrozba ujmy. V prípade žalobcu v základnom konaní nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v
budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že veriteľ podal žalobu o zaplatenie 1208,74,-
eur, zmluvnej pokuty a poplatkov, na čo nemal nárok. Vznikol mu nárok iba na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to rozdielu medzi sumou skutočne poskytnutých finančných prostriedkov 1350,- eur.
a vrátených prostriedkov dlžníkom. Žalobca ako dlžník bol vystavený nároku zo strany žalovaného na

zaplatenie toho, čo podľa zákona žalovanému neprislúchalo. Žalobca ako dlžník teda úspešne uplatnil
svoju obranu, a preto dôvodne si uplatnil satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, nakoľko
tieto musel brániť v súdnom konaní 9Csp/44/2019. V pôvodnom konaní Okresného súdu Poprad sp.
zn. 13Csp/35/2021 o uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobca
proti žalovanému aktívne bránil tvrdením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej

pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy pre nesplnenie zákonných podmienok. Ako vyplýva z
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 6.4.2022 č. k. 13Csp/35/2019 (bod 14 až 16)
žalobca preukázal, že dohoda bola neplatným právnym úkonom pre jej neurčitosť a navyše žalovaný
v čase, kedy doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu vedel o tom, že
uplatnená pohľadávka na vymoženie vrátane príslušenstva bola už súdom posúdená ako nedôvodná.

Preto konanie veriteľa nemožno hodnotiť inak, ako konanie odporujúce dobrým mravom. Žalobca ako
spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa ako aj Občianskym zákonníkom. Právoplatným ukončením súdnych konaní bol naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, umožňujúci žalobcovi požadovať
od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Posúdenie každého nároku súdom je

vecou individuálnych skutkových zistení v konkrétnom konaní. file_0.jpg

file_1.wmf

Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byt' vyvážené a nemôže slúžiť
neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Žalobca v písomnej žalobe a na pojednávaní
výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že suma primeranej finančnej náhradyby mala byť exemplárna a mala by predstavovať sumu , ktorú si žalovaný mienil vymôcť zrážkami zo
mzdy žalobcu po výšku 4392,46,- eur. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy
súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania,

satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za zodpovedajúce zásade primeranosti v prejednávanej
veci vychádzajúc z individuálnych skutkových zistení v konkrétnom konaní súd považoval finančné
zadosťučinenie vo výške 3500,-- eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy
žalobcu, ktorá mu hrozila konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku
konania žalovaného trpieť / opätovne sa brániť cestou súdu voči pohľadávke, ktorú už raz súd posúdil

ako nedôvodnú / a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je
povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na
finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Samotný žalovaný
v prostriedkoch procesnej obrany nijaloVýška priznaného finančné zadosťučinenie vo svetle vyššie
uvedených skutočností neznamená neprimerané finančné obohacovanie sa žalobcu.
Nadruhejstrane žalobcanespochybnilskutkovétvrdeniežalovaného,žetomutonevrátilaniistinu,ktorá

mu bola reálne poskytnutá. Uvedený dôvod viedol súd k primeranému zníženiu uplatneného nároku.
Vprevyšujúcejčastisúdžalobuzamietolakonedôvodnú.Prirozhodnutíotrováchkonaniasúdvychádzal
z ustanovenia § 255/1 CSP.

10.Proti tomuto rozsudku, proti výrokom I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že postup určenia primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 3.500 eur je svojvoľný, nepreskúmateľný a nezodpovedá v žiadnej časti povahe prejednávanej
veci. O nepreskúmateľnosti rozsudku svedčí aj to, že v celom odôvodnení súd neoznačil žiadne
konkrétne právo žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré bolo podľa jeho záveru porušené. Odôvodnenie

neobsahuje jediné pomenovanie takéhoto práva, ani označenie príslušnej právnej normy. Zákon č.
250/2007 Z.z. v ust. § 3 ods. 5 pritom uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie je možné priznať v
prípadeúspešnéhouplatneniaustanoveniaurčenéhonaochranuspotrebiteľa.Aksúdaninekonkretizuje
z akého konkrétneho porušenia pri rozhodovaní vychádzal, potom je jeho rozhodnutie nielen predčasné,
ale aj vecne nesprávne a nepreskúmateľné.

11.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny a dostatočne odôvodnený. Žalovaný v odvolaní namieta, že v napadnutom rozsudku súd
neoznačil žiadne konkrétne právo žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré bolo podľa jeho záveru porušené.
Argumentácia žalovaného, že súd žiadne konkrétne právo žalobcu ako spotrebiteľa neoznačil sa
rozchádza s realitou, pretože v bode 8 a 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie

jasne poukázal na opakované a viacnásobné porušenie noriem spotrebiteľského práva. V konaní
vedenom na Okresnom súde Poprad 9Csp 44/2019 si žalobca (v tomto konaní žalovaný) uplatnil
zaplatenie pohľadávky vo výške 1.208,74 eura s príslušenstvom a žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá. Právoplatnosť rozsudku nastala 19.08.2021 a len mesiac po právoplatnom rozsudku,
žalovaný opäť použil na vymáhanie svojej neexistujúcej (súdom právoplatne zamietnutej) pohľadávky

dohodu o zrážkach zo mzdy. V žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy požadoval od zamestnávateľa
žalobcu doplatenie údajného dlhu 4.392,46 eura, teda tri a pol násobok sumy, ktorú si neúspešne
uplatnil na súde. Žalovaný tak jasne demonštroval svoju úverovú politiku, pričom požadovanie takejto
pohľadávky svedčí o jeho úžerných praktikách, ktoré sa neštítia ani ignorácie právoplatného súdneho
rozhodnutia o zamietnutí pohľadávky z tohto úverového vzťahu.

12.Odvolací súd na základe podaného odvolania uznesením zo dňa 3.12. 2024 zrušil rozsudok vo
vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia
napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, lebo úvaha
o výška priznaného finančného zadosťučinenia nie je preskúmateľná. Právnym dôvodom stanovujúcim

predpoklad a existenciu práva žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie je jeho úspech v konaní
vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9Csp 44/2019, v ktorom súd rozsudkom žalobu
žalovaného ako veriteľa o zaplatenie 1.208,74 eur s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol. V
odôvodnení rozsudku súd konštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jednostranne
zmeny obligatórnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy (RPMN) zo strany dodávateľa a žaloba bola

zamietnutá z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania. Medzi sporovými stranami nastal právny
režim bezdôvodného obohatenia a k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo
20.04.2015, kedy veriteľ zaslal na účet spotrebiteľa finančné prostriedky vo výške 1.350 eur. Keďže
žaloba bola na súde doručená až dňa 29.04.2019, stalo sa tak po uplynutí premlčacej subjektívnejaj objektívnej doby v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Po právoplatnosti vyššie
uvedeného rozsudku, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca voči žalovanému
domáhal povinnosťou zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500111249 zo

dňa 20.04.2015. Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 08.11.2021 č. k. 13Csp 35/2021-18 vydal
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci. Následne rozsudkom Okresného súdu Poprad
zo dňa 06.04.2022 č. k. 13Csp 35/2021-65 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500111249 zo dňa 20.04.2015. Súd prvej inštancie priznané finančné

zadosťučinenie kvantifikoval čiastkou 3.500 eur s tým, že žalobca si žalobou uplatnil sumu 4.392,46
eur, ktorá mala zodpovedať výške sumy, ktorú si žalovaný prostredníctvom žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy uplatnil vo vzťahu k žalobcovi u jeho zamestnávateľa na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 20.04.2015. Finančné zadosťučinenie, na ktoré má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti, právo, má byť primerané. Ako k tejto „primeranosti“ dospel
súd prvej inštancie, na základe akých kvalifikačných kritérií zistiteľné nie je. Posudzovanie každého

nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Súd prvej inštancie sa zaoberal všeobecnými
teoretickými predpokladmi priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie nie však vo vzťahu
ku konkrétnej prejednávanej veci. Je tak zrejmé len to, že žalobca bol v konaní o zaplatenie 1.208,74
eur s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9Csp 44/2019 úspešný,
taktiež bol úspešný v konaní 13Csp 35/2021, v ktorom neodkladným opatrením zo dňa 08.11.2021

a rozsudkom zo dňa 06.04.2022 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy č. 8500111249 zo dňa 20.04.2015. Súd prvej inštancie síce uviedol, že pri určení
výšky priznaného finančného zadosťučinenia prihliadal na ujmu, ktorá žalobcovi konaním žalovaného
hrozila, keď žalobca musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a opätovne sa brániť cestou súdu
voči pohľadávke, ktorú už raz súd vyhodnotil ako nedôvodnú, ale ďalšie skutkové okolnosti a právne

úvahy prvoinštančného súdu nie sú zrejmé. Bližšie súd nešpecifikoval a nekonkretizoval skutočnosti,
na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca má nárok na sumu v rozsahu 3.500 eur, ani intenzitu
zásahu do práv žalobcu, ktorú pre určenie rozsahu jeho nároku na primerané finančné zadosťučinenie
považoval za rozhodnú. Žalovaný sa pritom už v odpore proti platobnému rozkazu bránil, že zo žaloby
nevyplýva, na základe čoho žalobca požaduje zaplatenie žalovanej sumy, aké skutočnosti túto sumu

odôvodňujú a preukazujú. Z rozsudku nevyplýva, aby sa týmto argumentom žalovaného súd prvej
inštancie zaoberal. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa
je výsledkom voľnej úvahy súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, ale má mať racionálny základ. Úvaha
o výške finančného zadosťučinenia musí byť v odvolacom konaní preskúmateľná. Pri stanovení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej

ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv
žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi
objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže
slúžiť na finančné obohatenie spotrebiteľa. V prvom rade žalobca musí tvrdiť a označiť dôkazy na
individualizáciu nároku. Žalobca pokiaľ nepožaduje symbolickú výšku zadosťučinenia musí opísať

povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých následkov a preukázať, ako
tieto následky pociťoval a prežíval. Pri rozhodovaní o výške nároku musí súd uviesť a zdôvodniť
všetky okolnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení podmienok pre jej určenie. Povinnosťou súdu je
zohľadniť výsledky vykonaného dokazovania, všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo k
uplatnenému nároku uviedli strany sporu. Všetky tieto predpoklady musí súd v rámci úvahy o výške

nároku posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne, a to aj z hľadísk ich významu pre rozhodnutie, ku ktorému
dospel. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
čo je nevyhnutné pokiaľ prizná žalobcovi sumu finančného zadosťučinenia, ktorá nezodpovedá jeho
skutkovým tvrdeniam a ním predloženým dôkazov. Na pojednávanie, ktoré súd prvej inštancie nariadil
na deň 03.06.2024 síce žalobcu predvolal, avšak tento sa na pojednávanie neustanovil, pretože

žalobca je právne zastúpený. Samotný proces prejednania sporu bol tým ochudobnený o bezprostredné
posúdenie úvah samotného žalobcu v zmysle identifikácie čiastky, ktorú mal za primeranú ohľadom
zadosťučinenia. Súdu prvého stupňa uložil povinnosť nárok uplatnený žalobou opätovne posúdiť,
všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre výšku nároku, vyhodnotiť, aby rozhodnutie zodpovedalo
požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

13.Po zrušení prvostupňového rozhodnutia súd na návrh žalobcu ypočul svedkyňu Máriu Kuzárovú a
samotného žalobcu písomnou formou z dôvodu prednesu právneho zástupcu, že žalobca pokladá svoju
výpoveď na súde za enormne stresujúcu udalosť, ktorej sa chce vyhnúť.14.Svedkyňa Márie Kuzárová uviedla, že žalobcu pozná. Štrnásť rokov žili v spoločnej domácnosti .
Bývali na adrese Ústecko-Orlickej ul. 2344/1, Poprad. Pred približne 4 rokmi sa rozišli. V čase, kedy
žili v spoločnej domácnosti, hospodárili spoločne. V určitej dobe sa dostali do finančnej tiesne. Jedna

celá výplata išla na splátky. Žalobcu to nezaujímalo, stalo sa to dosť extrémnym. Všetko to zostalo na
nej. Potrebovala riešiť BSM s jej ex-manželom. Žalobca si zobral úver z firmy Profi Credit a I. stavebnej
sporiteľne necelých 50.000,- eur. Úverov bolo dosť, celkove asi 20. Evidovali viacero dlhov a bolo to
potrebné preklenúť. Partner bol nervózny, stresoval. Malo to vplyv na ich vzťah v tom, že sa nakoniec
museli rozísť. Partner v čase, kedy bral úver, popíjal, čo bolo dosť markantné. V tomto období oslovila

spoločnosť Brániť sa oplatí, reprezentovanú p. Dutkom, ktorý pomohol a zároveň vyhľadali aj právnu
pomoc p. Motyku. Aj vďaka nemu daný súd vyhrali. Napriek tomu mu firma siahla na plat zrážkami.
Žalobca na to reagoval tak, že sa rozčúlil , zúril. Potom sa pohádali. Partner v tom čase pracoval v PDP
Sp. Teplica ako mäsiar-porážač. Príčinou rozchodu bol jeho alkohol , čo bolo asi v mesiaci december
2021.
15.Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.2.2025 uviedol, že na súde nikdy nevypovedal,

má z toho stres, preto sa chce vyjadriť v písomnej forme. V rokoch 2014-2015 so svojou bývalou
priateľkou Máriou Kuzárovou kupovali byt, na zaplatenie ktorého čerpali úvery v Prvej stavebnej
sporiteľni a nebankových spoločnostiach Profi Credit, Consummer, a i. Pracuje ako mäsiar na
poľnohospodárskom družstve v Spišskej Teplici. Napriek zamestnaniam jeho a partnerky sa dostali
do finančných ťažkostí a skoršie úvery splácali úvermi druhými. Zle psychicky znášal doručovanú

poštu z bánk, súdu, nebankových inštitúcií. O úvery sa starala bývalá priateľka, ktorá vyhľadala pomoc
Združenia, s ktorým riešili problémy s úvermi už skoro 10 rokov. Priateľka sa mu zmienila o tom,
že žaloba od spoločnosti Profi Credit na zaplatenie úveru bola zamietnutá. Následne sa od svojho
zamestnávateľa dozvedel, že za úver od danej spoločnosti mu budú vykonávané zrážky. To viedlo
k hádke so svojou partnerkou, obvinili ju z klamstva. Priateľka sa s ním potom rozišla. Až neskôr sa

dozvedel, že skutočne pohľadávka z úveru bola zamietnutá a žalovaný nemal nárok čokoľvek zasielať
jeho zamestnávateľovi. Vyjadril ľútosť nad svojim konaním vo vzťahu k partnerke. Výšku finančného
zadosťučinenia navrhol priznať v exemplárnej výške, pretože drzé ignorovanie rozhodnutia súdu zo
strany žalovaného ho pripravil o vzťah.

16 Súd vzhľadom k žalobcom popísanému nepriaznivému psychickému stavu tohto vypočul písomne
s tým, že žalobcovi boli položené otázky týkajúce sa okolností uzatvárania úverovej zmluvy, vzťahu
s Máriou Kuzárovou, realizácie zrážok zo mzdy, popísanie nepriaznivých následkov súvisiacich so
súdnymi konaniami. Žalobca súdu dňa 15.5.2025 doručil odpovede na položené otázky, podľa ktorých
si v pobočke Profi Credit v Poprade zobral úver na byt vo výške 1.350,- eur. Od žalovaného si zobral

celkom dva úvery. Splátka úveru predstavovala cca 90,- eur. V roku 2015 žil v spoločnej domácnosti
s Máriou Kuzárovou. Nespomína si na okolnosti vykonania zrážok zo mzdy. Súdu žalobu podával JUDr.
Motyka v roku 2021. Finančné problémy vplývali na neho zle, hanbil sa v zamestnaní, myslel si, že už
je to vyriešené, pričom vychádzal z vyjadrenia svojej družky. Lekársku pomoc nevyhľadával. Zle spával,
bol nervózny a bál sa o byt. Začal piť, často sa s partnerkou hádal a nakoniec sa po 15 rokoch vzťahu

rozišli. Na súde bol účastníkom viacerých súdnych konaní, napríklad 17Csp/70/2021, týkajúceho sa
Stavebnej sporiteľne. Žalovaný nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu. Aj v súčasnosti je pre neho
stresujúce riešenie záležitostí spojených s jeho finančnými ťažkosťami.

17.Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že žalobca jasne popísal

svoje problémy spočívajúce v nervozite, nespavosti, strachu o byt, či hanbu v zamestnaní. Všetky
tieto problémy vyústili do nadmerného užívania alkoholu a následnej straty vzťahu so svojou družkou.
Primeranosť finančného zadosťučinenia v danom prípade ponechal na voľnú úvahu súdu, pričom
opakovane zdôraznil výnimočnosť predmetnej veci, ktorá spočíva v tom, že žalovaný preukázateľne
v danom prípade nerešpektoval rozhodnutie súdu o zamietnutí jeho pohľadávky ako celku a len mesiac

po právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia zaslal zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Proti tomuto postupu sa žalobca na súde musel opätovne brániť. Okrem popísaných
vplyvov na žalobcu je táto skutočnosť zásadnou vo vzťahu k úvahám súdu k výške a primeranosti
finančného zadosťučinenia.

18.Žalovaný sa k výpovedi žalobcu zo dňa 15.05. 2025 vyjadril tak, že odrážkovito formulovaný text
je nezrozumiteľným, a nie je zrejmé, k čomu sa odpovede vôbec uvádzajú, z akého podnetu takéto
„odpovede“ vznikli a akým procesný postup súdu im predchádzal. Žalobca mal viacero súdnych sporov s
rôznymisubjektmi,čosámuviedol.Čovšakneuviedol,súkonkrétnečasovésúvislosti,napríkladozačatíabúzu alkoholických nápojov či popisované súkromné problémy. Tieto sa ani náhodou nedajú nielen po
vecnej stránke, ale ani po časovej stránke spojiť s uplatňovaným nárokom. Rovnako ani iné tvrdenia
- „finančné problémy vplývalo to na mňa zle, hanbil som sa v zamestnaní, myslel som si že to už je

vyriešené“ nemajú ani podľa podania žalobcu žiadnu spojitosť so žalovaným. Uvedené platí aj napríklad
o údajných obavách o byt a pod. - tie môže byť spojené s tým subjektom, u ktorého mal záväzky spojené
so záložným právom (žalobcom označená Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.). S istotou sa dá tvrdiť zjavná
nepravdivosť v tvrdeniach žalobcu o tom, že si myslel, že svoje záväzky voči žalovanému splnil. Žalobca
zo sumy úveru 1500,-EUR uhradil len sumu 702,14 EUR. Jeho tvrdenia po viac ako dvoch rokoch trvania

sporu vykazujú znaky účelovosti, pretože takéto tvrdenia žalobca začal tvrdiť až v reakcii na kasačné
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove.
Podľa § 2 písm. u Zákona č. 250/2007 Z.z.
Na účely tohto zákona sa rozumie
u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo

všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti

porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 4 ods.2 písm. a, b uvedeného zákona
(2) Predávajúci nesmie

a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3
Podľa § 53 ods. 1 – 5 O.z.
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa,

ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri
uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e)umožňujúobchodníkovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ

neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,
i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa
započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)oprávňujúobchodníkarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajú

právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
p) obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,

w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím
k právnemu názoru odvolacieho súdu s odkazom na ust. § 391CSP súd dospel k záveru, že žaloba je čo
do základu dôvodná. Súd poukazuje na svoje závery koncipované v bode 16 až 23 pôvodného rozsudku,
z ktorých vyplýva, že právny základ žaloby je daný, pretože žalobca ako spotrebiteľ v súdnych konaniach

či už ako žalovaný, ale aj ako žalobca, úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľských práv pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súvisiacej s neplatnou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere , teda povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
predpismi, Občianskym zákonníkom . Má preto právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
ktozaporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismizodpovedá.

Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu nespochybňuje napriek skutkovým tvrdeniam žalovaného takto
formulovaný právny základ nároku a výhrady vyslovuje iba k nedostatočnému odôvodneniu priznanej
výšky nároku, je možné uzavrieť, že nárok žalobcu vo svojom základe je opodstatnený.

20.Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia súd uznal nárok žalobcu za

čiastočne dôvodný.

21.Rozsah finančného zadosťučinenia nie je žiadnym právnym predpisom upravený, nie sú dané
žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom,
ku ktorému dospela rozhodovacia prax súdnych autorít, je jeho primeranosť. Jeho konkrétnu výšku

určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu (R48/2022, uznesenie NS
SR 7Cdo/92/2021).22.Cieľom tohto inštitútu je satisfakčná funkcia, teda vykonanie zadosťučinenia a vyrovnanie pomerov,
ktoré boli postupom žalovaného, ktorý bol preukázaný v inom konaní ,ako nesprávny narušené a uviesť
tieto pomery do rovnováhy. Súd môže rozhodnúť, že existujú spravodlivé dôvody na priznanie nižšej

náhrady než bola skutočne spôsobená škoda, vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu,
resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritérium kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za
ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť

porušenia práv spotrebiteľa.

23.Pri stanovení výšky je všeobecne potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej, resp. hroziacej
ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv
spotrebiteľa. Nie je možné sa striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu
vznikla.Vsúvislostisvýškouprimeranéhofinančného zadosťučineniajedôkaznápovinnosťapovinnosť

tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná.

24.Žalobca pokiaľ nepožaduje symbolickú výšku zadosťučinenia, musí opísať povahu, intenzitu, trvanie
a rozsah pôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých následkov a preukázať, ako tieto následky pociťoval
a prežíval. Všetky tieto predpoklady musí súd v rámci úvahy o výške nároku posúdiť kvalitatívne

a kvantitatívne, a to aj z hľadísk ich významu pre rozhodnutie, ku ktorému dospel.
Jedným z takýchto dôsledkov môže byť napr. to, že žalobca z dôvodu žaloby, ktorá bola voči nemu
podaná, musel brániť svoje spotrebiteľské práva, pričom už samotné súdne konanie je stresujúcim
faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.
Inými negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je

napríklad vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných
alebo psychická záťaž, žalovaný sa voči spotrebiteľovi súdnou cestou domáha jednorazového plnenia
živého úveru bez aktívnej vecnej legitimácie, prípadne právneho opodstatnenia.

25.Súd môže zohľadniť demonštratívne ukazovatele závažnosti porušenia práv spotrebiteľa

a. povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;
b. akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli
spotrebitelia, alebo na jej nápravu;
c. všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil;
d. získané finančné výhody predajcu alebo dodávateľa v dôsledku porušenia právnych predpisov alebo

straty, ktoré predajca alebo dodávateľ v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii
príslušné údaje;
e. sankcie uložené predajcovi alebo dodávateľovi za rovnaké porušenie právnych predpisov v iných
členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné
prostredníctvom mechanizmu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394;

f. všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu (Čl. 1 až 4
smernice 2019/2161);
26.Určité východiská pre úvahu o výške primeraného zadosťučinenia dáva aj zrušujúce rozhodnutie
Krajského súdu v bodoch 18 a 19 odôvodnenia rozhodnutia, na ktoré dôvody už v časti súd prvej
inštancie reagoval v bode 26 odôvodnenia.

27.Žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol iba čiastočne, preto súd pri určení výšky uplatneného
nároku zohľadnil len skutočnosti ním preukázané.

28.Súdne konania na zaplatenie istiny nesplateného úveru a súdne konanie o uloženie povinnosti zdržať

sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vedené v období rokov 2019 – 2022, v ktorých bol žalobca
úspešným, predstavovali pre žalobcu ako bežného občana – spotrebiteľa, určitú záťaž, druhé konanie
vyvolané aktivitou žalovaného domôcť sa zamietnutého nároku súdom ujmu minimálne v psychickej
rovine , čo samo o sebe odôvodňuje oprávnenosť priznania práva žalobcovi na určité primerané
finančné zadosťučinenie a neumožňuje uvažovať iba o priznaní symbolickej výšky zadosťučinenia.

Úspešný výsledok súdneho konania nebol istý a preto až do právoplatného skončenia bol žalobca v
určitej neistote najmä čo sa týka končeného dopadu z finančného hľadiska, najmä pri neodôvodnenom
vymáhaní žalovaným ním ničím nepodložene vyčíslenej pohľadávky formou zrážok z jeho mzdy u
zamestnávateľa. Z výpovede svedkyne Márie Kuzárovej vyplynulo, že žalobca ťažko psychicky znášalhlavne konanie žalovaného uplatňujúceho si opätovne vymoženie pohľadávky , ktorá bola predtým
súdom zamietnutá , na základe neplatnej dohody o zrážkach, čo nútilo žalobcu tak k podaniu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj žaloby vo veci samej. To sa určitým spôsobom prejavilo

v konfliktoch vyvolaných podozieraním svedkyne z neuzavretia súdneho sporu v jeho prospech.
Nebolo však preukázané, aby práve tieto súdne spory ako jediné viedli k rozpadu ich vzťahu. Nie
je však možné opomenúť ani to, že aj samotný žalobca svojim konaním vedúcim k finančnému
zaťažovaniu sa , ktoré sa v konečnom dôsledku stalo vzhľadom k jeho príjmom a príjmom partnerky
nezvládnuteľným, nepriaznivo ovplyvnil svoj súkromný život, psychickú pohodu a životosprávu, čo

riešil nadmernou konzumáciou alkoholu. Preto skutková obrana žalovaného je poukazom na uvedené
skutočnosti vyhodnotená súdom ako čiastočne dôvodná.

29.Žalobcovi mimo hroziacej ujmy nezákonných zrážok zo mzdy nevznikla žiadna materiálna ujma vo
forme skutočnej škody. Rovnako žalovaný na úkor žalobcu nezískal bezdôvodné obohatenie. Rovnako
je preukázaným, že žalobca neuhradil ani poskytnutú sumu úveru , ale cca iba jeho polovicu.

30.Z prehľadu súdnych rozhodnutí, aj rozhodnutí v danom senáte je zrejmé, že rozhodovacia
prax odvolacieho súdu, čo sa týka výšky primeraného zadosťučinenia, je rozdielna, smerujúca
k prísnejšiemu posudzovaniu výšky uplatňovaného nároku a upúšťajúca od prevažujúceho kritéria
hroziacej škody. Žalobcovia v týchto konaniach kvantifikujú uplatnenú pohľadávku rôznorode, napr.

individuálne percentom hroziacej škody, ujmy, počtom súdom deklarovaných neprijateľných zmluvných
podmienok, ku ktorému priraďujú individuálnu sumu za každé porušenie zmluvných podmienok
a i. Rozhodovacia prax súdov v regióne Prešovského a Košického kraja prešla vývojom, kedy vo
všeobecnosti je priznávané finančné zadosťučinenie, ak nie je priznané v symbolickej výške, v rozsahu
od 100 do 800,- eur, napr. / KS PO 25CoCsp/30/2024, KS KE 5CoCsp/35/2023/.

Napr. :
RozsudkomKrajskéhosúduvPrešovezodňa10.4.2025sp.zn.25CoCsp/30/2024vkonaníozaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu I. stupňa, ktorým
spotrebiteľovi priznal náhradu v sume 1.040,- eur bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Okresného
súdu Poprad sp. zn. 12Csp/31/2023 tak, že žalovanému spoločnosti Black side súd uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 150,- eur. Podľa obsahu žaloby, pritom uplatnený nárok žalobcu vo výške
1.040,- eur predstavoval 1 % zo sumy žalovanej právnym predchodcom žalovaného.

31. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co CSP/35/2023 zo dňa 30.5.2024 súd potvrdil
rozsudok súdu I. inštancie v časti priznanej sumy 500,- eur a v prevyšujúcej časti , v ktorej žalobcovi

prvoinštančným súdom bolo vyhovené do výšky 1.000,- eur výrok zmenil tak, že žalobu zamietol.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca si uplatnil zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 3.720,- eur. V bode 32 odôvodnenia rozhodnutia krajský súd konštatuje dohľadanú aktuálnu
rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach, kde vo vymenovaných konaniach z rokov 2022 a 2023
boli priznané finančné zadosťučinenia vo výške 600,-, 800,- 450,-, 500,-, 300,-, 500,- , 600,- 624,- , 300,-

300,- eur.

32.Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25Co CSP/8/2024 tento zmenil rozsudok
prvoinštančného Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/26/2022 súdu tak, že žalobcovi v konaní
o primerané finančné zadosťučinenie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 100,- eur. Podľa

odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 1.055,70 eur. Súdom I. stupňa mu bola pôvodne priznaná suma 600,- eur.

33.Súd dospel k záveru, že primeraná k povahe a rozsahu preukázaného porušenia práv žalobcu /
rozsah porušených povinností pri uzatváraní úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa RPMN , doby trvania

protiprávneho stavu cca 7 rokov od uzatvorenia zmluvy, nedôvodné uplatnenie si dohody o zrážkach
zo mzdy vo výške 4392, 64,- eur u zamestnávateľa žalobcu, zásahu do súkromného života žalobcu,
naplnenia účelu daného inštitútu najmä v satisfakčnej funkcii, vykonania zadosťučinenia a vyrovnania
pomerov, ktoré boli postupom žalovaného narušené a uvedenia týchto pomerov do rovnováhy, na
druhej strane nepreukázanej skutočnej majetkovej ujmy, neuhradenie ani poskytnutej sumy úveru,

odškodnenie v obdobných prípadoch, voľnejšej úvahe súdu vo vzťahu k ujme, ktorá žalobcovi objektívne
hrozila, / zadosťučinenie nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, ale musí zostať na
úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany/, je suma 350,- eur primeranou
a zodpovedajúcou svojmu účelu. Poskytuje spotrebiteľovi satisfakciu za prežitú nepohodu počasvedenia pôvodných dvoch súdnych konaní , najmä konania o zdržanie sa uplatnenia dohody o zrážke
zo mzdy , odradí dodávateľa od ďalšieho porušovania práv a nebude sumou slúžiacou výlučne na
bezdôvodné obohatenie sa žalobcu. Súd prehodnotil výšku priznaného finančného zadosťučinenia

oproti pôvodnému rozhodnutiu aj s prihliadnutím k oboznámeným rozhodnutiam odvolacích súdov
v danom regióne, vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu, samozrejme akcentujúc okolností
daného prípadu.

34.Výška priznaného zadosťučinenia je postačujúca na kompenzáciu nekonformnej situácie žalobcu

a preto v prevyšujúcej časti súd jeho nárok zamietol.

35.Rozhodnutie pri uplatnenom nároku záviselo od úvahy súdu. Žalobca pri podávaní žaloby objektívne
nemohol vedieť, v akom rozsahu sa súd s jeho úvahami o výške finančného zadosťučinenia stotožní. V
takom prípade pri procesnom úspechu a neúspechu strán sporu nie je možné vychádzať z ust. § 255
ods. 2 CSP, ale z ust. § 255 ods. 1 CSP, kde úspech v spore je daný vtedy, ak je nárok uplatnený správne

čo do základu. Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné selektovať čo je základné a čo sprevádzajúce.
Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška plnenia je druhotná,
žalobcu v takomto prípade treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal úspech čo do
základu nároku a výška nadväzujúca na úspech závisela výlučne od úvahy súdu. Výška náhrady trov
sa priznáva iba z prisúdenej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.