Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122206154
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5122206154.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o.,
so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 28. marca 2025 č. k. 42C/60/2022-404, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na určenie, že žalobca je spoluvlastník
v podiele o veľkosti 55/64-ín nehnuteľnosti, pozemku KN-C parc. č. 1781 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 350 m2 k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX; ďalej určenia, že žalobca je spoluvlastník v podiele
o veľkosti 17/112-ín a v podiele 1/190-iny nehnuteľnosti, pozemku KN-C parc. č. 692/1 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 417 m2 k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX [(ďalej aj ako „predmetné
pozemky“) výrok I.]. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že právna predchodkyňa žalovaného H. B. (matka žalovaného)
notárskou zápisnicou č. N 220/2020, Nz 26033/2020, NCRIs/2020 napísanou na Notárskom úrade
v Čadci A. I. C. dňa 09.09.2020 osvedčila v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. (ďalej aj ako „notárskeho
poriadku“), že je vlastníčkou pozemku KN-C parc. č. 1781 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
350 m2, zapísanej na LV č. XXXX v podiele 61/64-ín. Notár pri vydávaní osvedčenia vychádzal z výpisu
listu vlastníctva a geometrického plánu č. 32/2018, vyjadrenia obce G., čestného vyhlásenia dotknutých
osôb, ktorými bol aj sám žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení s úradne overeným podpisom zo dňa

18.09.2019 uviedol, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním v prospech H. B., že sa
jednáonehnuteľnostivk.ú.G.,parc.č.692/1,655,656,žedodržbypozemkovbezprostredneposvojich
právnych predchodcoch vstúpila H. B., že sa z jej strany jedná o pokojnú, nerušenú a dobromyseľnú
držbu a tieto skutočnosti všetky dotknuté osoby, spolu so samotných B. potvrdili s riadne overeným
podpisom. Tieto skutočnosti mal preukázané aj z výpovede pôvodnej žalovanej H. B., zo svedeckej
výpovede H. B., manželky žalovaného a I. G., sestry žalobcu. Notárskou zápisnicou č. N 10003/2020,
Nz 1570/2021, NCRIs 1603/2021 napísanou na Notárskom úrade A. J. D. dňa 27.01.2021 došlo

k osvedčeniu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním právnou predchodkyňou žalovaného H. B.
k pozemkom E-KN parc. č. 692/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2, zapísanej na
LV č. XXXX v podiele 3-ín, E-KN parcele č. 656 – orná pôda o výmere 113 m2 zapísanej na LV č.
XXXX v k. ú. G. v podiele 1/1-iny. Notár pri vydávaní osvedčenia vychádzal z písomných vyjadrenívšetkých dotknutých osôb, keď sám žalobca vo svojom vyjadrení v zmysle § 63 písm. a/ ods. 1
notárskeho poriadku uviedol, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním v prospech H. B.,
že súhlasí, aby žiadateľ H. B. vysporiadala vo svoj prospech aj podiely na základe vyjadrení udelených

v prospech A. B. a podmienku vydržania týkajúceho sa oprávnenej držby dosvedčili všetky dotknuté
osoby vrátane A. B., na základe svedeckej výpovede H. B., manželky žalovaného, I. G., sestry žalobcu, I.
K., matrikárky/overovateľky na Obecnom úrade v G., F. A. D., zamestnankyne Obecného úradu v G. a L.
M., starostu Obce G. a napokon aj z vyjadrenia obce G. k osvedčeniu nehnuteľnosti zo dňa 19.11.2019.
Žalobca pravdivosť svedeckých výpovedí žiadnym spôsobom nespochybnil, ani ich nerozporoval. Tým,

že žalobca súhlas s osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva H. B. udelil, vylúčil akékoľvek
pochybnosti o jej oprávnenej držbe ako aj potvrdil, že on oprávneným držiteľom nebol. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že žalobca dobre vedel, čo podpisuje. Žalobca si bol pred osvedčovaním
podpisu pre listiny na podpis u H. B., keď ku nej prišiel v sobotu ešte doobeda okolo 9:00 hod., zdržal
sa do ďalšieho dňa, keď od nej odchádzal, listiny si zobral a pred prítomnými svedkami povedal, že
listiny si berie na podpis, pretože vie, že pozemky patria H. B. a chce, aby si všetko napísala na seba,

lebo jeho rodina jej nič potom neuzná. Žalobca si listiny zobral, mal ich doma cez víkend a v ďalšom
týždni sám osobne išiel na matriku overiť svoj podpis, pričom jednu listinu osvedčoval v G. na Obecnom
úrade a druhú v D. E. F.. Skutočnosť oboznámenia sa s listinami potvrdili vo svojej svedeckej výpovedi
pracovníčka Obecného úradu G. I. K., F. A. D. ako aj starosta obce L. M., pred ktorými sa na ich otázku
vyjadril, že vie, aké listiny podpisuje a osvedčuje a že sa jedná o pozemky pre jeho sestru H. B..

3. Žalobca ani netvrdil a nepreukázal, že by bol oprávneným držiteľom pozemku KN-C parcela č. 1781,
1790, nakoľko tento bol vždy dlhodobo v držbe matky žalovaného H. B.. Z vymedzeného chápania
pojmu držba logicky vyplýva záver, že v jednej a tej istej veci nemôže vzniknúť viac práv držby.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pozemok užívala, obhospodarovala a úžitky z neho
brala matka žalovaného H. B., ktorá bola jeho oprávneným držiteľom. Tieto skutočnosti mal preukázané

najmä zo svedeckých výpovedí H. G., L. F.. Žalobca opak tvrdenej oprávnenej držby H. B. dôkazné
bremeno neuniesol, teda, že by on bol oprávneným držiteľom, ktorý by sporné pozemky obhospodaroval
a užíval ako vlastník, čo preukazuje aj jeho vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 28.03.2025, kedy
nemal ustálené, čo je predmetom konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní oprávnenosť držby
k predmetným nehnuteľnostiam nepreukázal, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu v celom

rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal,
že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval podmienky vydržania. V konaní tvrdil, že stará matka H. B.
pozemky ani nesľúbila, ani sľúbiť nemohla, nakoľko niektoré neboli vo vlastníctve starej matky. Ak H. B.
tvrdila, že nehnuteľnosti vydržala, mala to uviesť už v notárskych zápisniciach. Svedeckú výpoveď I. G.

považoval za nepravdivú, že stará matka uvedené nehnuteľnosti darovala jej sestre, prípadne, že sa tak
dohodli súrodenci a že stará matka nadobudla nehnuteľnosti dedením, čo nebolo preukázané žiadnym
spôsobom. V notárskej zápisnici zo dňa 09.09.2020 H. B. netvrdila, že jej stará matka nehnuteľnosti
darovala, ale že ich nadobudla dedením. Pokiaľ svedkyňa I. G. tvrdila, že všetci dedičia boli dohodnutí
na tom, že nehnuteľnosti budú vo vlastníctve H. B., sama takéto vyhlásenie nepodpísala a ani na ňu

nehnuteľnosť nepreviedla, naopak ju previedla na neho, čím popierala svoje tvrdenie o tom, že uvedený
podiel už vydržala jej sestra. Pokiaľ v notárskej zápisnici zo dňa 09.09.2020 uznal vlastnícke právo
na základe čestného prehlásenia, uvedené však podpísal až v roku 2019, t.j. H. B. nemala iný titul
nadobudnutia než čestné prehlásenie a spätne vydržala vlastnícke práva, z dôvodu čoho nemohla byť
dobromyseľná. H. B. nešlo o vydržanie vlastníckeho práva, nakoľko uvedeným osobám vyplácala za

nehnuteľnosti peniaze, resp. nehnuteľnosti vymieňala. Pokiaľ došlo k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva na notárskom úrade A. D. a A. C., podľa súdnej praxe notár nedozerá na to, či
obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, čo neznamená, že to tak nemá byť. Notári pred
vydaním osvedčenia nepreverovali, či právna predchodkyňa žalovaného pri spísaní zápisnice uvádzala
pravdivé informácie. Jeho čestné prehlásenia z 18.09.2019 a 16.04.2019 sú absolútne neplatné právne

úkony, nakoľko pozemky nie sú špecifikované podľa stavu „C“ alebo „E“ registra a tieto sa po overení
podpisu mohli následne dopisovať. H. B. zavádzala tak v jej vyjadreniach pred súdom, ako aj vo
vyhláseniach v notárskych zápisniciach. Prekladané nové čestné prehlásenia a výpoveď svedkov,
ktoré majú preukazovať dobromyseľnosť držby právnej predchodkyne sú v rozpore s dôkazmi, ktoré
produkoval v konaní on sám. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že nevedel lokalizovať nehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom žaloby, nebol povinný uvádzať presné čísla parciel a tieto vedieť spamäti. Vzhľadom
k tomu, že na základe dedičského konania a kúpnopredajnej zmluvy nadobudol spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach, žiadal žalobe na určenie vlastníckeho práva v plnom rozsahu vyhovieť.5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca dôkazné bremeno pri preukazovaní jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
v konaní nepreukázal, na pojednávaní konanom dňa 28.03.2025 ani nevedel určiť predmet konania, t.

j., že sporné pozemky tvoria v prírode viacero pôvodných nehnuteľností. Pokiaľ žalobca na pojednávaní
uvádzal vlastníctvo k záhrade je zrejmé, že záhrada je evidovaná ako KNC parcela č. 14781 a parcela č.
1790 je tvorená iba z malej časti KN-E parcely č. 692/1 a vo zvyšku je tvorená aj parcelami KNE č.
666 a KNE č. 656, vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré predmetom žaloby nie sú. Pozemky KNC
č. 1781 a 1790 sú v dlhodobej držbe H. B., ktorá pozemok užívala, obhospodarovala a brala z neho

úžitky. V konaní tieto skutočnosti preukázal aj výpoveďami svedkov, vrátane pracovníčky obecného
úradu L. F.. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno či bremeno tvrdenia ani to, či bol on oprávneným
držiteľom, a že by sporné pozemky obhospodaroval a užíval ako vlastník. Súhlas žalobcu so vznikom
vlastníckeho práva vydržaním jeho sestre H. B., navyše zo skutkových okolností za akých k podpisu
došlo (svedkovia z radov zamestnancov obce a samotného starostu obce) je závažnou skutkovou
okolnosťou, ktorú nemožno obísť. Žalobca v konaní nepoprel skutkové zistenie, že on sám tvrdil, že

pozemky patria H. B. a že on na ňu naliehal, aby si vlastníctvo napísala na seba z dôvodu, že žalobca
sa netešil dobrým vzťahom so svojou rodinou. Zároveň poukazuje na okolnosti za ktorých žalobca sa
oboznamoval s obsahom listiny, ktorými osvedčoval vlastnícke právo H. B., tieto osvedčoval v D. E.
F. a na Obecnom úrade v G., kedy pracovníčkami tohto úradu a starostom bol dopytovaný na jeho
vedomosť o obsahu a význame osvedčovaných skutočností na listine. Vychádzajúc z takýchto okolností

jezrejmé,žeH.B.boladobromyseľnávnadobúdanívlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiam,
na základe vydržania. Tieto všetky zistené skutkové okolnosti súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade
s podmienkami § 191 ods. 1 CSP.
6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v tzv. replike) zotrval na svojich vyjadreniach
uvádzaných v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. duplike) zotrval na argumentácii uvedenej vo
vyjadrení k podanému odvolaniu.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362

ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379
a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca na základe podanej žaloby a na základe výsledkov vykonaného
dokazovania (na základe dôkaznej iniciatívy strán sporu) nepreukázal, že je oprávneným držiteľom
a vlastníkom nehnuteľností – pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania vo vzťahu k okolnostiam, na
základe ktorých došlo k vydaniu osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním v prospech
H. B. (právnej predchodkyne žalovaného), poukazujúc na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, za

ktorých došlo k vydaniu osvedčenia, odvolací súd považuje za správny.
10. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je potrebné chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania. Okrem povinnosti tvrdenia
majú strany konania dôkaznú povinnosť, t.j. označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení.
Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť

rozhodná podľa hmotného práva, stranou tvrdená, bola i v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby
ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré
vyznieva nepriaznivo pre stranu, ktorá tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Teória procesného práva
podmieňuje úspech strany konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana preukázať, zásadne
určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z toho
totiž vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto zo strán je povinný stanovený okruh
skutočností preukázať.
11. Podstata dôkazného bremena, jeho zmysel, rozdelenie a procesnoprávne dôsledky jeho

(ne)unesenia najvyšší súd už vysvetlil vo všeobecnosti vo viacerých rozhodnutiach (porovnaj 3Cdo
2/2016, 3MCdo 6/2010, 2Cdo 256/2012, 4Cdo/13/2009, 5Cdo 218/12, 6Cdo 81/2010). Otázka unesenia
dôkazného bremena súvisí s otázkou splnenia povinnosti tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia
a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnostirozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Neunesenie bremena tvrdenia má pre stranu sporu za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon
jej ukladá povinnosť tvrdiť všetky skutočnosti relevantné z hľadiska hypotézy právnej normy, ktorá

upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena,
ako aj nositeľa dôkazného bremena.
12. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva skutkové zistenie, že
právna predchodkyňa žalovaného H. B. notárskou zápisnicou č. N 220/2020, Nz 26033/2020, NCRls
26453/2020 napísanou na Notárskom úrade A. I. C. dňa 09.09.2020 osvedčila vlastnícke právo na

základe vydržania ku KN-C parcele č. 1781 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2 zapísanej
na LV č. XXXX v podiele 61/64-ín, keď notárka pri osvedčovaní oprávnenej držby vychádzala z výpisu
listu vlastníctva, geometrického plánu č. 32/2018, vyjadrenie obce G., čestného vyhlásenia dotknutých
osôb, Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D 649/2006 po nebohej H. B.. Ďalej na základe notárskej
zápisnice č. N 10003/2020, Nz 1570/2021, NCRls 1603/2021 napísanej na Notárskom úrade A. J. D. dňa
27.03.2021 notár osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech H. B. k pozemkom

EKN parcele č. 692/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 417 m2 zapísanej na LV č. XXXX
v podiele 3-iny a parcele EKN 656 – orná pôda o výmere 113 m2 - zapísanej na LV č. XXXX
v 1/1-ine. Z obsahu vydaných osvedčení vyplýva, že z vykonaného šetrenia z prednesov účastníkov
vyplýva, že účastníkova držba mala atribúty držby kvalifikovanej, a to po celú zákonom stanovenú
dobu. Z okolností prípadu a z prednesu účastníka vyplýva, že účastník predmet vydržania dlhodobo

ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, pričom pre posúdenie dobrej viery bol braný zreteľ na všetky
okolnosti. Notári pri vydávaní osvedčenia vychádzali z písomných vyjadrení dotknutých osôb. Súd
prvej inštancie pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania poukázal na podstatnú skutkovú
okolnosť, že tak pri vydávaní notárskej zápisnice č. N 220/220 zo dňa 09.09.2020 notárkou A. I. C.,
ako aj pri vydávaní notárskej zápisnice č. N 10003/2020 zo dňa 27.01.2021 na Notárskom úrade

A. J. D., na základe podmienok § 63 písm. a) ods. 1 Zákona č. 323/1992 Zb. súčasťou spisového
materiálu pri osvedčení okolností oprávnenej držby pozemkov H. B., ako okolnosťou pred vydaním
osvedčenia potvrdzujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva menovanej na základe vydržania, boli
aj písomné vyhlásenia samotného žalobcu, že „nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním
v prospech H. B., že súhlasí, aby žiadateľ H. B. vysporiadala vo svoj prospech aj podiely, na základe

vyjadrení udelených v prospech A. B.“. Súd prvej inštancie ďalej vzal na zreteľ tvrdenia žalovanej strany
poukazujúc na okolnosti, za ktorých žalobca osvedčoval skutočnosti na listine pre potreby vydania
osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním H. B. v zmysle § 63 písm. a) ods. 1 Notárskeho
poriadku, teda, že pred vydaním osvedčenia sa žalobca s H. B. stretol, bol uzrozumený o tom, aké
skutočnosti bude na základe listín spísaných pred notármi osvedčovať, že sa jednalo o usporiadanie

vlastníctva k pozemkom, pričom žalobca mal dostatok času sa oboznámiť s obsahom uvádzaných
skutočností, a taktiež z jeho strany nebolo tvrdené ani preukázané, že by pred potvrdením svojho
vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom v prospech H. B. bol niekým nútený alebo, že
by tieto úkony neboli jeho prejavom slobodnej a vážnej vôle. Uvedené skutočnosti v konaní pred súdom
prvej inštancie, na základe vykonaného dokazovania na návrh žalovaného potvrdili vo svedeckých

výpovediach aj H. G. - sestra žalobcu a H. B. a ako nestranní svedkovia L. F., F. A. D., I. K. a starosta
obce G. L. M., ktorí naviac potvrdili, že sa u žalobcu dopytovali, či si je vedomý toho, akú listinu a s akým
obsahom z hľadiska jeho významu ide overovať/potvrdzovať.
13. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že žalobca okrem toho, že na základe podanej
žaloby a v priebehu konania len negoval tvrdenie žalovanej strany o okolnostiach a podmienkach

nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydaných osvedčení H. B., v priebehu konania na
preukázanie jeho tvrdení, že na základe zákonných podmienok uvedených v bodoch 36. a 37.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je on vlastníkom predmetných nehnuteľností, prípadne,
že skutočnosti uvádzané vo vyššie uvádzaných osvedčeniach notárskych úradov o nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním H. B. nie sú pravdivé, žiadne návrhy na vykonanie dokazovania

neprodukoval a podľa názoru odvolacieho súdu nevyvíjal takú dôkaznú iniciatívu, na základe ktorej by
mohol súd prisvedčiť jeho tvrdeniam/vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania v jeho prospech.
14. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie
namietajúc, že pokiaľ došlo k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva na notárskych
úradoch, podľa súdnej praxe notár nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so

zákonom, čo neznamená, že to tak nemá byť. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie na takomto právnom závere založené nie je.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie na základe podmienok § 191 ods. 1 CSP nedávali podklad k záveru, že je dôvodné žalobežalobcu na určenie vlastníckeho práva vyhovieť, keďže žalobca v konaní pri preukazovaní podmienok/
okolností nadobudnutia vlastníckeho práva dôkazné bremeno neuniesol, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 225 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)