Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211727
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8723211727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, A.-
B. XXXX/X, C., práv. zast. JUDr. Matúš Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 50 487 108,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, práv.
zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516,
o zaplatenie 4.392,46 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 19.06.2025 č. k. 12Csp/52/2023-146 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
350,-- Eur do 3 (troch) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má nárok voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že

o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.“

2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 25.03.2021 č. k.
9Csp/44/2019-60, v právnej veci žalovaného ako žalobcu a žalobcu ako žalovaného o zaplatenie
1.208,74 eur s príslušenstvom bola žaloba žalobcu zamietnutá. V odôvodnení citovaného rozsudku súd
konštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jednostrannej zmeny obligatórnej náležitosti

spotrebiteľskej zmluvy (RPMN) zo strany dodávateľa. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 19.08.2021. Po právoplatnosti citovaného rozsudku žalovaný listom zo dňa 21.09.2021 vyzval
zamestnávateľa žalobcu Poľnohospodárske družstvo podielníkov v G. U. na vykonávanie zrážok zo
mzdy žalobcu na vymoženie istiny vo výške 4.392,46 eur, a preto žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia voči žalovanému domáhal povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd Poprad uznesením
zo dňa 08.11.2021 č. k. 13Csp/35/2021-18 vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 06.04.2022 č. k. 13Csp/35/2021-65 bola
žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXXuzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. V odôvodnení uvedeného
rozhodnutia súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny úkon nie je dostatočne
určitá, keďže neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré podstatné náležitosti nie

sú v dohode upravené jednoznačne (výška zabezpečovanej pohľadávky, výška splátky), a preto v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon. Súd zároveň konštatoval,
že pokiaľ sa žalovaný snaží používať Dohodu o zrážkach zo mzdy na vymáhanie nárokov, u ktorých
súd v konaní 9Csp/44/2019 konštatoval ich nedôvodnosť, nemožno konanie žalovaného hodnotiť inak,
ako výkon práv odporujúcich dobrým mravom, ktoré v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

nepožíva právnu ochranu. Žalovaný v čase, keď doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
zamestnávateľovi žalobcu, vedel o tom, že v konaní 9Csp/44/2019 bola ním uplatnená pohľadávka,
vrátane príslušenstva, posúdená ako nedôvodná, napriek uvedenému, požadoval zaplatenie ešte vyššej
sumy ako v konaní 9Csp/44/2019. Žalobcovi preto vznikol nárok požadovať od dodávateľa zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia.

3.Žalobcasavpredmetnomkonanížaloboudomáhalpriznaniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
s odkazom na ust. § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu porušenia jeho práv
deklarovaných v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/44/2019 a sp. zn. 13Csp/35/2021.

4. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia,

že súdne konanie na zaplatenie istiny nesplateného úveru a súdne konanie o uloženie povinnosti zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, vedené v období rokov 2019 až 2022, v ktorých konaniach
bol žalobca úspešným, predstavovali pre žalobcu ako bežného občana - spotrebiteľa určitú záťaž.
Úspešný výsledok súdneho konania nebol istý, a preto až do právoplatného skončenia bol žalobca v
neistote, najmä čo sa týka konečného dopadu z finančného hľadiska, najmä pri nedôvodnom vymáhaní

žalovaným ničím nepodloženej vyčíslenej pohľadávky formou zrážok z jeho mzdy u zamestnávateľa.
Z výpovede svedkyne I. Y. súd zistil, že žalobca ťažko psychicky znášal konanie žalovaného, na
základe ktorého si uplatňoval opätovne vymoženie pohľadávky, ktorá bola skôr zamietnutá z dôvodu
neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy, čo ho nútilo k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj žaloby o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka. Uvedené konania

sa určitým spôsobom prejavili v konfliktoch medzi žalobcom a svedkyňou, nebolo však zároveň
preukázané, aby práve tieto súdne spory ako jediné viedli k rozpadu partnerského vzťahu žalobcu
a svedkyne. Nie je však možné opomenúť ani skutočnosť, že aj samotný žalobca svojím konaním
vedúcim k finančnému zaťažovaniu sa, ktoré sa v konečnom dôsledku stalo vzhľadom k jeho príjmom
a príjmom jeho partnerky nezvládnuteľným, nepriaznivo ovplyvnil jeho súkromný život, psychickú

pohodu, životosprávu, čo žalobca riešil nadmernou konzumáciou alkoholu. Súd prvej inštancie ako
základ pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy jednak skutočnosť,
že samotná zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver
vo výške 1.500 eur bola neplatná (rozsah porušených povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy v
časti týkajúcej sa RPMN), následne žalovaný len mesiac po právoplatnosti rozsudku, v ktorom súd

konštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, nedôvodne uplatnil Dohodu o zrážkach zo mzdy vo výške
4.392, 64 eur u zamestnávateľa za žalobcu, čím zasiahol do súkromného života žalobcu. Tým došlo
k naplneniu účelu daného inštitútu, najmä satisfakčnej funkcii, vykonania zadosťučinenia a vyrovnania
pomerov, ktoré boli postupom žalovaného narušené a uvedenia týchto pomerov do rovnováhy. Na
druhej strane žalobca nepreukázal skutočnosti majetkovej ujmy, keďže z jeho strany nedošlo ani k

uhradeniu poskytnutej sumy úveru, a preto odškodnenie vo vzťahu k ujme, ktorá žalobcovi objektívne
hrozila (zadosťučinenie nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, ale musí zostať na úrovni vo
funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany) je suma 350 eur primeranou a zodpovedajúcou
svojmu účelu. Priznaním primeraného finančného zadosťučinenia sa poskytuje spotrebiteľovi satisfakcia
za prežitú nepohodu počas vedenia dvoch súdnych konaní, najmä konania o zdržania sa použitia

Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré konanie odradí dodávateľa od ďalšieho porušovania práv a nebude
sumou slúžiacou výlučne na bezdôvodné obohatenie sa žalobcu. Priznané finančné zadosťučinenie je
postačujúce na kompenzáciu nekonformnej situácie žalobcu, a preto súd v prevyšujúcej časti nárok
žalobcu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca pri podávaní žaloby objektívne
nemohol vedieť v akom rozsahu sa súd s jeho úvahami o výške finančného zadosťučinenia stotožní.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné selektovať čo je základné a čo sprevádzajúce. Za
základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška plnenia je druhotná,žalobcuvtakomprípadetrebapovažovaťzaplneprocesneúspešného,keďžemalúspechčodozákladu
nároku a výška nadväzujúca na úspech závisela výlučne od úvahy súdu.

6. Proti rozsudku v zamietavej časti (výrok II.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Nesúhlasí so stanovenou výškou primeraného finančného zadosťučinenia, pretože ide o exemplárny
prípad spojený s vymáhaním nezákonnej a súdom právoplatne zamietnutej pohľadávky žalovaného.
Výška priznaného zadosťučinenia (350 eur) nenaplní požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany, zároveň nenaplní funkciu satisfakčnú ani sankčnú, pričom žalovaného ani neodradí od

protiprávneho konania voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 09.01.2020 sp. zn. 23Co/42/2019, ktorý konštatuje, že výška primeraného finančného
zadosťučinenia v krajnom prípade môže dosiahnuť až výšku majetkovej ujmy, ktorá spotrebiteľovi
hrozila. Popísané správanie sa žalovaného (ignorácia právoplatného súdneho rozhodnutia) pri
vymáhaní pohľadávky odôvodňuje, aby finančné zadosťučinenie bolo priznané v exemplárnej výške
ako účinný, primeraný a odradzujúci prostriedok nápravy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo

výroku II. zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
stanovenej podľa úvahy odvolacieho súdu tak, aby tento inštitút bol prostriedkom účinným, primeraným
a odradzujúcim voči dlhodobému správaniu sa dodávateľa.

7. Proti rozsudku v časti výroku III. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný. Uviedol, že rozhodnutie vo veci samej nezáviselo len na úvahe súdu, ale vychádzalo z toho, že
podstatná časť tvrdení žalobcu nebola v konaní konkretizovaná ani preukázaná, čo konštatuje procesný
súd aj v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.06.2025. Výsledok sporu teda nezávisel od úvahy a
iného posúdenia súdu konkrétnych skutočností, ktoré by tvrdil žalobca a o ktorých si len spravil „inú“
úvahu pri podaní žaloby, ako napokon spravil súd vo svojom rozhodnutí. Žalovaný napadá rozhodnutie

a jeho nespravodlivosť aj s poukazom na to, že pred vydaním prvého rozsudku súd nevykonal žiadne
dokazovanie,atedaaninezistilžiadneskutočnosti,ktorébyodôvodňovalijehoúvahuopriznanínárokuv
sume 3.500 eur. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie už vykonal dokazovanie a dospel
k záveru o dôvodnosti žaloby vo výške 350 eur. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o skutočnostiach, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku v sume 3.500 eur, žiadal, aby odvolací súd

zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Žalobca k odvolaniu žalovaného proti výroku III. navrhol napadnutý rozsudok o trovách konania
potvrdiť. Uviedol, že zo strany žalovaného je viac ako povážlivé domáhať sa nepriznania náhrady trov
konania za stavu, keď žalovaný sám nerešpektoval výsledok súdneho konania (9Csp/44/2019), pričom

takéto jeho správanie balansuje na hrane trestnoprávnych následkov.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného nie je dôvodné.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu, uplatnený na základe právoplatného
rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.03.2021 č. k. 9Csp/44/2019-60 a na základe právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu Poprad zo dňa 06.04.2022, č. k. 13Csp/35/2021-65, z titulu porušenia práv

žalobcu ako spotrebiteľa žalovaným ako dodávateľom podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa.

11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

12. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav a zo zisteného
skutkového stavu boli vyvodené správne právne závery vo vzťahu ku základu uplatňovaného nároku
na primerané finančné zadosťučinenie. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného
dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP

a contrario).

13. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatníporušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné

uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút

primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany.

14. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej
stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej

zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky

škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom
na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (Pozri

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

15. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia titulom úspešného
uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
9Csp/44/2019 a titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v konaní vedenom na

Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13Csp/35/2021. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 25.03.2021
č. k. 9Csp/44/2019-60 žalobu žalovaného v postavení žalobcu zamietol. V odôvodnení rozsudku
konštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jednostrannej zmeny obligatórnej náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy RPMN zo strany dodávateľa. V konaní o povinnosti zdržať sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy, v ktorom bol žalobca v postavení spotrebiteľa bolo najprv nariadené neodkladné

opatrenie v prospech žalobcu a následne vo veci samej súd uzavrel, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
ako právny úkon je neurčitá, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré
podstatné náležitosti nie sú v dohode upravené jednoznačne (výška zabezpečovanej pohľadávky, výška
splátky), čím ide o neplatný právny úkon. Súd zároveň konštatoval, že pokiaľ sa žalovaný snažil používať
Dohodu o zrážkach zo mzdy na vymáhanie nárokov, u ktorých súd v skoršom konaní 9Csp/44/2019

konštatoval ich nedôvodnosť, nemožno konanie žalovaného hodnotiť inak ako výkon práv odporujúcich
dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v čase,
keď doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu, vedel o skutočnosti, že v
konaní 9Csp/44/2019 bola ním uplatnená pohľadávka vrátane príslušenstva posúdená ako nedôvodná,
napriek uvedenému požadoval zaplatenie ešte vyššej sumy ako v konaní 9Csp/44/2019.

16. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne zistil, že za týchto okolnosti patrí žalobcovi nárok
na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na
to, že žalobca v obidvoch konaniach úspešne uplatnil porušenie svojho spotrebiteľského práva, keď v
prvom konaní bola žaloba zamietnutá z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy v rozsahu porušených práv

a povinností pri uzatváraní úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa RPMN, následne v druhom konaní si
žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho spotrebiteľského práva, keď sa domáhal určenia povinnosti
žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s primeranou výškou
sumy peňažného zadosťučinenia v prejednávanej veci, keď zvolil primerané finančné zadosťučinenie v
priznanej výške 350 eur. Súd prvej inštancie zvážil kritérium primeranosti finančného zadosťučinenia.

Aplikoval tiež dôvodne voľnú úvahu pri ustálení celkovej výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
V tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že z povahy veci vyplýva, že výška primeraného finančného
zadosťučinenia by nemala dosahovať sumu, ktorej sa týkalo porušenie spotrebiteľského práva žalobcu,
a to ani za tých okolností, ktoré žalobca popísal v priebehu prvoinštančného konania a odvolacom
konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nikdy nepoprel, že z jeho strany nedošlo ani k úhrade

poskytnutej sumy úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu výška primeraného finančného zadosťučinenia
by preto nemala dosahovať možnú výšku údajného dlhu, ktorú žalovaný uviedol v žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 21.09.2021 (na základe Dohody o zrážkach zo mzdy), v ktorej požadoval
doplatenie údajného dlhu vo výške 4.392,64 eur.

18. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto

ma plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od
získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už dôsledku neplatnosti právnych úkonov,
neprijateľnosti zmluvných podmienok alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom
úvere a jednako to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných

spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu
sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

19. Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá,
a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Za primerané

vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške
350 eur pre žalobcu tak, ako to priznal a odôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

20. Základ pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí na základe
vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré

viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Tak to bolo aj
v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie považoval za adekvátnu a primeranú výšku finančného
zadosťučinenia 350 eur vzhľadom na porušenie povinnosti dodávateľa zistené v základnom konaní. Je
zrejmé, že žalobca tak v konaní 9Csp/44/2019, ako aj v konaní 13Csp/35/2021 bol dlhodobo nedôvodne
vystavený stavu právnej neistoty, a to až do právoplatného skončenia každého z vyššie uvedených

dvoch konaní. Ak by sa žalobca nebol úspešne bránil v konaní 9Csp/44/2019, žalovaný by sa na
úkor žalobcu obohatil, taktiež v konaní 13Csp/35/2021 sa žalobca úspešne domohol voči žalovanému
povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX .
zo dňa XX.XX.XXXX.

21. V dôsledku konania žalovaného bol žalobca v obidvoch konaniach vystavený bezprostredne
hroziacej majetkovej ujme, nad rámec uvedeného bol nútený chrániť svoje práva súdnou cestou. Nie je
snáďanipotrebnépripomínať,žesúdnekonaniasústresujúcimzážitkomvyplývajúcimzobávzvýsledku
sporu či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade
neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla,

pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už
vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

22. Odvolací súd má za to, že priznaná suma finančného zadosťučinenia reflektuje závažnosť
konkrétnych porušení práv žalobcu ako spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom prípade

a intenzita trvania a rozsah nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré
spotrebiteľovi hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Pri určení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil všetky okolnosti tohto prípadu a dospel k záveru,
že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350 eur považuje za primerané, splňujúce jednak
funkciu satisfakcie pre žalobcu a minoritne aj funkciu sankcie pre žalovaného.

23. Za týchto okolností aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje výšku predmetného
primeraného finančného zadosťučinenia v prospech žalobcu za postačujúcu na naplnenie všetkých
funkcií primeraného finančného zadosťučinenia a nestotožňuje sa s tým, že jeho výška by maladosiahnuť výšku požadovaného doplatenia údajného dlhu vo výške 4.392,64 eur. V tomto smere
nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu v tom smere, že takto priznaná výška
primeranéhofinančnéhozadosťučinenianeplnídostatočneodradzujúcufunkciutohtoprávnehoinštitútu.

Judikovanie porušenia spotrebiteľského práva žalovaným a priznanie akejkoľvek výšky primeraného
finančného zadosťučinenia je vždy naplnením tohto inštitútu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľa a plní aj odradzujúcu funkciu. V zmysle vyššie uvedeného primerané finančné
zadosťučinenie je inštitútom, ktorý by nemal dosahovať sumu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
by došlo, ak by sa žalobca ako spotrebiteľ úspešne v základnom konaní nebránil. Primerané finančné

zadosťučinenie by malo byť priznávané len podielom (percentom) zo sumy eventuálneho žalovaným
tvrdeného dlhu spotrebiteľa, o ktorú sumu sa žalovaný mohol obohatiť, ktoré porušenie je zároveň
predpokladom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Práve v tomto kontexte súd prvej
inštancie správne zvolil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350 eur .

24. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v rozsahu trov konania, správne postupoval súd prvej inštancie,

keď rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu o 100 % podľa
§ 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady úspechu
vo veci, ktorú treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu. Nejde
o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku. Žalobcu je
potrebné považovať za plne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a

výška priznaného plnenia závisela výlučne od úvahy súdu. Napriek tomu, že bola výška finančného
zadosťučinenia súdom prvej inštancie znížená, žalobca bol v konaní úspešný čo sa týka základu nároku,
a preto mu správne priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom
náhrada účelných trov konania bude vypočítaná z prisúdenej istiny. O výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262

ods. 2 CSP).

25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03).

26. Za toho stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu (vo výrokoch II. a III.) ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odvolací súd konštatuje, že
žiadna zo strán v odvolacom konaní nemala úspech, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).