Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8826200126
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8826200126.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX,
XXX XX C. proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žiadna zo strán n e m á nárok náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

3

5C/3/2026

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.1.2026 domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. V žalobe uviedla, že súčasne s týmto návrhom podala aj
návrh na rozvod manželstva.

2. Po výzve zo strany súdu podľa § 138 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) žalobkyňa podaním z 16.2.2026 vzala žalobu v celom rozsahu späť a uviedla, že návrh podá
v zmysle zákona po rozhodnutí o rozvode manželstva.

3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Podľa § 138 CSP ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé,
že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu
vyslúchnuť.

7. Podľa Čl. 17 Základných princípov CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.8. S ohľadom na procesnú ekonómiu konania, ako aj náklady žalovaného spojené s jeho úkonmi v
konaní (napr. náklady právneho zastúpenia) by bolo vhodné, aby sudca predbežne právne posúdil každú

žalobu ešte predtým, ako ju vôbec v súlade s § 167 ods. 1 a 2 CSP doručí žalovanému a vyzve ho, aby
sa k nej písomne vyjadril. Aj zo znenia § 138 CSP podľa nás vyplýva, že zákonodarca zamýšľal, aby súd
vykonal predbežné právne posúdenie pre účely prípadnej výzvy na späťvzatie žaloby bezprostredne po
podaní žaloby. Súd má totiž predbežné právne posúdenie vykonať len na základe skutočností tvrdených
v žalobe, a tak nie je účelné, aby bol pri tomto predbežnom právnom posúdení ovplyvňovaný tvrdeniami

žalovaného (porovnaj Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2026, Beck online, s. 316 - 318: P. Giertl.).

9. Nakoľko súd v danej veci vyzval žalobkyňu v súlade s § 138 CSP, a to ešte pred doručením
žaloby žalovanému, pričom žalobkyňa na výzvu súdu reagovala späťvzatím žaloby, súd konanie podľa
citovaného ustanovenia zastavil. Jedná sa o osobitný prípad späťvzatia sledujúci procesnú ekonómiu,
preto podľa názoru súdu sa na zastavenie konania nevyžadujú žiadne ďalšie podmienky. Súd má

v danom prípade postupovať v súlade s Čl. 17 Základných princípov CSP, konať hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a nemá v danom prípade postupovať tak, aby
zapríčinil prípadný vznik trov stranám sporu.

10. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

11. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné
so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto
dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017)

13. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,
t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral
svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

14. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu,
že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto,
ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak sa nejedná o prípad uvedený v § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p.), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2008 sp.zn. 5 M Cdo 12/2008)

15. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,
a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne

významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca
žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou
uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len
vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V
ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré

v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018

16. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného,
ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť
dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k

žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v
dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn.
I. ÚS 196/09). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)17. Z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila, že konanie bolo zastavené tým, že vzala zjavne
nedôvodnú žalobu späť. Žalobkyni tak nepatrí nárok na náhradu trov. Nakoľko však žalovanému v tomto

štádiu konania žaloba ešte nebola doručovaná, žiadne trovy konania mu nevznikli a ani mu vzniknúť
nemohli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

18. V tejto súvislosti je možné primerane aplikovať judikatúru súdov, napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej sp. zn. 6 Cdo 166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018.

Poučenie:

2

5C/3/2026

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.