Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/1188/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124311746
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124311746.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Mária Mišeková, advokátka, so sídlom Dunajská 4, 811
08 Bratislava, IČO: 53 644 638; o vymoženie 1.126.687,41 eur, o sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.11.2025, sp. zn. 20Ek/1188/2024, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť povinného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením určil, že povinný nemá nárok na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

2. Uviedol, že oprávnený sa domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku. Vo veci bolo

vydané poverenie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, voči
ktorému podal povinný návrh na zastavenie exekúcie. Po zaslaní návrhu povinného na zastavenie
exekúcie oprávnenému, tento reagoval súhlasom so zastavením exekúcie. Súdny exekútor tak vydal
upovedomenie o zastavení exekúcie (§ 61k ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 61n ods. 1 písm.
b/ Exekučného poriadku).

3.Následnebolosúdudoručenépodaniepovinného,vktoromnamietal,ženebolorozhodnutéonáhrade
trovpovinného,ktorúsiuplatnilvrámcinávrhupovinnéhonazastavenieexekúcie.Oprávnenýsivedome
uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie pohľadávku, ktorá bola premlčaná, čím spôsobil povinnému
škodu, za ktorú nesie zodpovednosť (výdavky na právne zastúpenie). Povinný mal za to, že mu prináleží
náhrada trov právneho zastúpenia 4.060,74 eur za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, nahliadnutie do spisu na exekútorskom úrade, písomné podanie - návrh povinného

na zastavenie exekúcie.

4. Súdny úradník o podaní povinného rozhodol podľa § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, § 199a ods.
2, § 199b, § 199d ods. 2, § 199g zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis
vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy

exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Za trovy povinného sú považované
výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie
exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína zaužívaná v civilnom procese, v zmysle ktorej
každý z účastníkov platí trovy (výdavky), ktoré mu v konaní vzniknú. Je preto potrebné rozlišovať medzi
platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť
o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a

v akej výške. Platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má povinný voči oprávnenému nárok na
náhradu účelne vynaložených trov, ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenieexekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní. Keďže však v posudzovanej veci oprávnený súhlasil so zastavením exekúcie, súd nerozhodoval
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ani o nároku strán na trovy. Exekučné konanie skončilo

v štádiu pred súdnym exekútorom, ktorý vydal upovedomenie o zastavení exekúcie a doručil ho súdu.
Súdny úradník tak uzavrel, že exekučný súd o náhrade trov rozhoduje len v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie za predpokladu, že sa oprávnený nevyjadrí alebo nesúhlasí so
zastavením exekúcie. V inom prípade o náhrade trov nerozhoduje. Povinný tak nemá nárok na náhradu
trov exekučného konania v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zrušenie. Uviedol, že
súdny úradník opomenul skúmať: 1/ Aký nárok si oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie uplatnil s plným vedomým, že môže dôjsť k zastaveniu exekúcie? (odpoveď: premlčaný),
2/ Kto podal návrh na zastavenie exekúcie? (odpoveď: povinný, ktorý vzniesol dôvodnú a včasnú
námietku premlčania), 3/ Kto zavinil zastavenie exekúcie a mal by za to niesť zodpovednosť? (odpoveď:

oprávnený), 4/ Aké rozhodnutia sa pripúšťajú zo strany súdu po doručení návrhu na zastavenie
exekúcie povinným a vyjadrení sa oprávneného k takémuto návrhu na zastavenie exekúcie? (odpoveď:
Exekučný súd exekúciu v celosti alebo v časti zastaví, prípadne návrh zamietne. Súd rozhoduje
formou uznesenia.), 5/ Považujú sa výdavky na právne zastúpenie, ktoré vznikli povinnému v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, za trovy povinného? (odpoveď: áno). Ďalej povinný

uviedol, že za rozhodnutie o zastavení exekúcie sa považuje aj upovedomenie o zastavení exekúcie
súdnym exekútorom. Podstatnými skutočnosťami sú, že povinný mal plný úspech v exekučnom
konaní, oprávnený je zodpovedný za vymáhanie premlčanej pohľadávky, čiže v plnej miere je možné
oprávnenému pričítať dôvod zastavenia exekúcie. Povinný si uplatnil len trovy právneho zastúpenia, a
to podľa advokátskej tarify, ktoré boli účelne a nevyhnutne vynaložené. Bola to len prípustná a zákonná

procesná obrana povinného, pričom nárok na náhradu trov si povinný uplatnil včas.

6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané

náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

7. Súd uvádza, že súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil stav veci a s uplatnenými tvrdeniami

povinného sa riadne vysporiadal. Jeho rozhodnutie je preskúmateľné, náležité a vecne správne. Súd
naň v celom rozsahu odkazuje.

8. Povinný nastolil v podanej sťažnosti jednotlivé otázky, na ktoré aj (správne) odpovedal. Avšak zjavne
je opomenutá jedna otázka, ktorú si už povinný nepoložil. Z ústavy plynie, že štátne orgány môžu konať

iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2
Ústavy SR). Preto sa nutno pýtať, či je súd oprávnený (disponujúci právomocou) rozhodnúť o náhrade
trov povinného v prípade, aký nesporne nastal v danej exekúcii? Súdny úradník uviedol, že keďže v
posudzovanej veci oprávnený súhlasil so zastavením exekúcie a súd nerozhodoval o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, nemohol rozhodnúť ani o nároku účastníkov na náhradu trov vzniknutých

v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Ak chcel teda povinný spochybniť toto
(ne)konanie súdneho úradníka, bolo potrebné, aby uviedol, na základe akého ustanovenia ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, mohol súd o uplatnenej náhrade trov
povinného rozhodnúť. Toto však povinný neučinil a súd, v zhode so súdnym úradníkom uvádza, že
ani učiniť nemohol. Exekučný súd totiž o náhrade trov rozhoduje len v súvislosti s návrhom povinného

na zastavenie exekúcie za predpokladu, že sa oprávnený nevyjadrí alebo nesúhlasí so zastavením
exekúcie. V inom prípade o náhrade trov nerozhoduje, preto nerozhodol (či povinnému náhradu trov
nepriznal) ani v tomto prípade. Ak by tak učinil, konal by svojvoľne, nad rámec svojich zákonných
povinností a v rozpore s vyššie citovaným ústavným pravidlom.

9.Pokiaľideotvrdeniepovinného,žezarozhodnutieozastaveníexekúciesapovažujeajupovedomenie
o zastavení exekúcie súdnym exekútorom, s týmto sa súd nestotožňuje. Upovedomenie, vydávané
súdnym exekútorom, nie je súdnym rozhodnutím. Vykazuje množstvo odlišností, a to vo vzťahu
k osobe oprávnenej na jeho vydanie, funkcii a účelu, náležitostiach a vlastnostiach. Určite nemožnomať za to, že ak zákon hovorí o súdnom rozhodovaní o zastavení exekúcie, ide aj o vydanie
upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom. V žiadnom prípade, kedy súdny exekútor
vydáva upovedomenie, nie je v zákonne ustanovené, že by rozhodoval o náhrade trov konania

medzi oprávneným a povinným. Súdny exekútor upovedomením upovedomuje (oboznamuje) o iných
skutočnostiach a len (výzvou na úhradu trov exekútora) ohľadne svojho nároku na náhradu vzniknutých
trov. Ani v tomto prípade sa výzva nepovažujú za súdne rozhodnutie.

10. S ohľadom na uvedené súd považoval sťažnosť povinného za nedôvodnú; preto ju zamietol (§ 250

ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).