Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Michaela Krzysztofek

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126201637
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126201637.2

Uznesenie

18C/16/2026

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3,

Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

18C/16/2026

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

18C/16/2026

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 13.02.2026, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.02.2026, domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť bezodkladne do 3 dní
zabezpečiťpozemokparc.registra„E.“,parc.č.XXXovýmere957m2,druhpozemku:Zastavanáplocha
a nádvorie, evidovaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor, pre obec A., k.
ú. A., prijatím primeraných technických a stabilizačných opatrení zodpovedajúcich záverom Inžiniersko-
geologickéhoposudkuzXX/XXXX,atotak,abynedochádzalokzosuvupôdy,kameňovainéhosypkého

materiálu z tohto pozemku na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a aby nedochádzalo ku vzniku škody
na majetku žalobcu.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností: stavba –
Rodinný dom, súp. číslo č. XXX, popis stavby: Rodinný dom postavený na pozemkoch parc. registra
„E.“, parc. číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/XX o výmerách 73 m2, 5 m2 a 35 m2, druh pozemku: Zastavaná

plocha a nádvorie; pozemok parc. registra „E.“, parc. číslo XXX/X o výmere 46 m2, druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. registra „E.“, parc. číslo XXX/X o výmere 73 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. registra „E.“, parc. číslo XXX/XX o výmere 5
m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. registra „E.“, parc. číslo XXX/XX o
výmere 35 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. registra „E.“, parc. číslo
XXX/X o výmere 47 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. registra „E.“,

parc. číslo XXX/XX o výmere 215 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; všetko evidované
na LV č. XXX vedenom Okresným úradom F., Katastrálny odbor pre Okres F., Obec A., k. ú. A. (ďalejako „nehnuteľnosti žalobcu“). Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nasledovných nehnuteľností: stavba –
Rodinný dom, súp. číslo č. XXX, popis stavby: Rodinný dom postavený na pozemku parc. registra „E.“,
parc. číslo XXX/X o výmere 112 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; stavba – sklad, súp.

číslo č. bez súpisného čísla, popis stavby: sklad postavený na pozemku parc. registra „E.“, parc. číslo
XXX/X o výmere 47 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. registra „E.“, parc.
číslo XXX, o výmere 957 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. registra
„E.“, parc. číslo XXX/X, o výmere 702 m2, druh pozemku: Záhrada; pozemok parc. registra „E.“, parc.
číslo XXX/X, o výmere 403 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. registra

„E.“, parc. číslo XXX/X, o výmere 112 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc.
registra „E.“, parc. číslo XXX/X, o výmere 47 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok
parc. registra „E.“, parc. číslo XXX/XX o výmere 49 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie;
všetko evidované na LV č. XXX vedenom Okresným úradom F., Katastrálny odbor pre Okres F., Obec
A., k. ú. A. (ďalej ako „nehnuteľnosti žalovanej“).
Pozemok parc. registra „E.“, parc. číslo XXX, vo výlučnom vlastníctve žalovanej a pozemok parc.

registra „E.“, parc. číslo XXX/X, vo výlučnom vlastníctve žalobcu bezprostredne susedia, pričom ich
spoločná hranica tvorí približne prirodzenú líniu päty svahu nachádzajúceho sa na pozemku parc. č.
XXX. Pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve žalovanej je svahovitý, s výrazným sklonom smerom k
nehnuteľnostiam žalobcu, najmä k pozemku parc. č. XXX/X a k stavbe rodinného domu súp. č. XXX.
Povrch tohto pozemku tvorí prevažne nespevnený terén s výskytom skalnatých a sypkých vrstiev bez

akýchkoľvek adekvátnych stabilizačných alebo zabezpečovacích prvkov proti zosuvu pôdy (najmä bez
riadneho oporného múru, spevňujúcich konštrukcií či účinnej drenáže). V dôsledku poveternostných
podmienok, najmä počas intenzívnych zrážok, dochádza opakovane k zosuvu pôdy, kameňov a iného
sypkého materiálu z pozemku parc. č. XXX na pozemok parc. č. XXX/X a ďalšie nehnuteľnosti
žalobcu, pričom zosunutý materiál dopadá aj na stavbu rodinného domu súp. č. XXX. Uvedené zosuvy

už spôsobili škodu –poškodenie oplotenia, fasády, spevnených plôch a zároveň predstavujú reálnu,
bezprostrednú a opakujúcu sa hrozbu vzniku ďalšej, potenciálne značnej škody na majetku žalobcu.
Vzhľadom k uvedenému žalobca opakovane vyzýval žalovanú na zabezpečenie jej pozemku parc. č.
XXXtak,abynedochádzalokďalšímzosuvompôdyazásahomdovlastníckehoprávažalobcu.Žalovaná
na tieto výzvy nereflektovala a stav pozemku parc. č. XXX sa zhoršoval. Na pretrvávajúci havarijný

stav bol zároveň upozornený aj orgán miestnej samosprávy, ktorý sa pokúsil o zmierovacie konanie
medzi žalovanou a žalobcom, avšak bezúspešne. Zo stanoviska obce A. zo dňa 21.12.2023, vydaného
starostom obce G. F. A., vyplýva, že pri osobnej obhliadke miesta zosuvu bolo potvrdené, že došlo k
zosuvupôdyzpozemkuparc.č.XXXvovlastníctvežalovanejnapozemkyvovlastníctvežalobcu,pričom
v dôsledku zosuvu došlo k ohrozeniu stavby rodinného domu súp. č. XXX. Obec zároveň poukázala

na závery Inžiniersko-geologického posudku z decembra 2023, vypracovaného H. I. A. J., H., podľa
ktorého je nevyhnutné bezodkladne realizovať súbor protihavarijných opatrení na stabilizáciu svahu,
vrátane odstránenia degradovaných častí svahového odkryvu a zabezpečenia priestoru za múrom
rodinného domu. Napriek uvedeným záverom a odporúčaniam odborníka, ako aj napriek apelácii obce
na bezodkladné prijatie opatrení, žalovaná doposiaľ neprijala žiadne účinné technické ani preventívne

opatrenia smerujúce k stabilizácii svahu a zabráneniu opakovaných zosuvov pôdy, čím pretrváva stav
bezprostredného ohrozenia zdravia a majetku žalobcu.
Stav svahu na pozemku parc. č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej je dlhodobo neudržiavaný a
absentujú na ňom akékoľvek technické zabezpečovacie prvky proti zosuvu pôdy (najmä oporný múr,
gabiónové konštrukcie, svahové kotvenie, drenážny systém alebo iné stabilizačné opatrenia). Svah má

výrazný sklon smerom k nehnuteľnostiam žalobcu a jeho povrch tvorí nespevnený, miestami skalnatý
a sypký materiál. Z Inžiniersko-geologického posudku z decembra 2023, vypracovaného H. I. A. J., H.,
vyplýva, že v predmetnom území ide o svah vytvorený v sprašových sedimentoch, ktoré sú náchylné na
vznik trhlín a následnú stratu stability. Posudok okrem iného konštatuje: „V prípade posudzovanej steny,
vplyvom biologického zvetrávania koreňový systém náletových drevín vytvára v sprašovom prostredí

trhliny, ktoré sa vplyvom zmien teplôt a striedania sa mrazových a letných dní rozširujú a nadobúdajú
typickú stĺpovitú až kryhovú odlučnosť, následkom čoho dochádza k deformáciám až zrúteniu častí
svahu.“ Znalec ďalej uvádza, že: „Náhle zrútenia predstavujú bezprostredné ohrozenie majetku a
zdravia.“ a navrhuje realizáciu „súboru okamžitých protihavarijných opatrení“, najmä odstránenie
náletových drevín v korune svahu, odstránenie degradovaných častí svahového odkryvu v miestach

pokročilej kryhovej odlučnosti, úpravu priestoru za múrom rodinného domu tak, aby plnil funkciu
ochranného prvku pri menších zrúteniach.
K zosuvu už preukázateľne došlo dňa 05.11.2023, čo bolo potvrdené aj stanoviskom obce A. zo dňa
21.12.2023. Z uvedeného je zrejmé, že destabilizačný proces je reálny, preukázaný a má pokračujúcicharakter, pričom tento stav pretrváva do dnešného dňa. Aktuálnosť a pretrvávanie havarijného stavu
osvedčuje aj fotodokumentácia aktuálneho stavu (z rokov 2025 – 2026), z ktorej je podľa žalobcu zrejmé
pokračujúce narúšanie svahu, prítomnosť nových trhlín, opadaného materiálu a absencia akýchkoľvek

stabilizačných opatrení zo strany žalovanej. Bezprostrednosť hrozby spočíva najmä v tom, že zosuvy
sa opakujú a sú viazané na bežné sezónne poveternostné javy, geologický mechanizmus destabilizácie
je aktívny a pokračujúci, svah je orientovaný priamo na stavbu rodinného domu žalobcu, ďalší zosuv
môže zasiahnuť nielen majetok, ale aj osoby nachádzajúce sa v/pri nehnuteľnosti. Hrozí tak vznik
ťažko napraviteľnej ujmy, keďže poškodenie statiky rodinného domu by mohlo mať nezvratné následky

a prípadné ohrozenie zdravia alebo života nemožno kompenzovať dodatočným peňažným plnením.
Ponechanie súčasného stavu by znamenalo tolerovanie trvajúceho a zdokumentovaného rizika ďalšieho
zosuvu. Neodkladné opatrenie je preto jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany vlastníckeho
práva žalobcu.

3. K návrhu žalobca priložil fotodokumentáciu (č. l. 8 až 16), Inžinierskogeologický posudok z XX/XXXX

vypracovaný H. I. A. J., H., výpis z LV č. XXX pre k. ú. A., obec A., okres F., výpis z LV č. XXX pre k. ú.
A., obec A., okres F., stanovisko obce A. zo dňa 21.12.2023.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu
(2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný

písomne vyhotoviť a odoslať (3).

9. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci. (3)

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

11. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bezďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné
opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda

záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

12. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej

úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i

naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

13. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne
vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Podmienkou
pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti/bezodkladnosti dočasnej
úpravy pomerov strán konania. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva; je však

nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
ohrozenia jeho práva, a teda potreby bezodkladnosti úpravy pomerov. Okrem existencie vzájomného
vzťahu musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by mohol byť ohrozený na svojich
právach, pričom táto hrozba musí reálne existovať, inak by nebolo potrebné dočasne upravovať pomery
medzi žalobcom a žalovaným. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo

zákaz niektorej z uvedených možností, prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich vo vzťahu
ku konkrétnej (oprávnenej) osobe. Tento pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu
ochranu v rôznych skutkových situáciách.

14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia tak sú: osvedčenie existencie

právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 4Co/88/2022 zo dňa 29.07.2022).

15. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, pričom mal za osvedčené nasledovné skutočnosti:

16. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. A. vyplýva, že žalobca je v katastri nehnuteľností evidovaný ako
vlastník sporných nehnuteľností (o veľkosti podielu 1/1).

17. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. A. vyplýva, že žalovaná je v katastri nehnuteľností evidovaná ako
vlastník sporných nehnuteľností (o veľkosti podielu 1/1).

18. Z Inžinierskogeologického posudku z XX/XXXX vypracovaného H. I. A. J., H. je zrejmé, že v
prípade posudzovanej steny, vplyvom biologického zvetrávania koreňový systém náletových drevín
vytvára v sprašovom prostredí trhliny, ktoré sa vplyvom zmien teplôt a striedania sa mrazových aletných dní rozširujú a nadobúdajú typickú stĺpovitú až kryhovú odlučnosť, následkom čoho dochádza k
deformáciám až zrúteniu častí svahu. Zrútenie predstavuje bezprostredné ohrozenie majetku a zdravia
žalobcu. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné realizovať súbor okamžitých protihavarijných opatrení,

a to odstrániť náletové kroviny v korune sprašovej steny, odstrániť zo steny degradované časti
sprašového odkryvu, miesta kde už je stĺpovitá, resp. kryhová odlučnosť v pokročilom štádiu vývoja,
následne odstrániť materiál z priestoru za múrom rodinného domu, do stavu pred zrútením, aby aj
v budúcnosti predstavoval prvok, za ktorý v prípade menších zrútení bude plniť funkciu opadového
múrika.

19. Zo Stanoviska obce A. zo dňa 21.12.2023 vyplýva, že starosta obce sa dňa 07.11.2023 zúčastnil
osobnej obhliadky miesta zosuvu, ku ktorému došlo dňa 05.11.2023, pričom bolo zistené, že skutočne
došlo k zosuvu pôdy z pozemku vo vlastníctve žalovanej na pozemok žalobcu. Obe strany počas
miestnej obhliadky popierali svoju zodpovednosť za vzniknutú situáciu a na mieste samom nedošlo
k vzájomnej dohode o odstránení vzniknutého stavu a prijatí vhodných opatrení proti opakovaniu sa

tejto situácie. Žalovaná uvádzala, že žalobca svojim konaním zasiahol do kopca, čo spôsobilo zosun
pôdy a žalobca uvádzal, že žalovaná si dostatočne nezabezpečuje svoj pozemok proti podobným
situáciám. Vzhľadom na uvedené nebolo možné namieste zistiť, kto za vzniknutú situáciu zodpovedá,
resp. či a z koho strany alebo viny došlo v danom prípade k zrúteniu časti kopca. Vzhľadom na závery
Inžinierskogeologického posudku starosta obce apeloval na oboch vlastníkov susediacich pozemkov,

aby sa pokúsili po vzájomnej dohode bezodkladne pristúpiť k realizácii protihavarijných opatrení, ako
ich navrhol znalec, pričom v zmysle posudku sa to týka predovšetkým vykonaní opatrení na pozemku
žalovanej. Starosta obce zároveň strany poučil v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ a uviedol, že obec nie
je orgánom, ktorý je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť tento spor medzi susediacimi vlastníkmi
pozemkov. Takýmto orgánom je výlučne príslušný súd, ktorý má právomoc tieto spory prejednávať

a rozhodnúť.

20. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu, po oboznámení sa
snávrhom,akoajobsahomspisu,súddospelkzáveru,ženávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.

21. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňoval žalobca tým, že v dôsledku
poveternostných podmienok, najmä počas intenzívnych zrážok, dochádza opakovane k zosuvu pôdy,
kameňov a iného sypkého materiálu z pozemku vo vlastníctve žalovanej na pozemok a ďalšie
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, pričom zosunutý materiál dopadá aj na stavbu rodinného domu

žalobcu. Uvedené zosuvy už spôsobili škodu –poškodenie oplotenia, fasády, spevnených plôch a
zároveň predstavujú reálnu, bezprostrednú a opakujúcu sa hrozbu vzniku ďalšej, potenciálne značnej
škody na majetku žalobcu, resp. na živote a zdraví osôb.

22. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného

opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov
strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z
ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí
sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak

sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú
úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť
príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp.

neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,niejetotižčasovýpriestornavykonávanierozsiahlehodokazovania
(§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že
neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v
prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie

ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

23. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp
opodstatnenosti,asícenaliehavosťanevyhnutnosťzásahudovzťahovsporovýchstránprostredníctvomneodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho
nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri
rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie

bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie
v súvislosti s ochranou nejakého práva, v danom prípade práv žalobcu, slúži na ochranu aktuálne
ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé a z
uvedeného dôvodu nevhodné.

24. Podstatnou v danej veci je otázka, či za takto osvedčeného stavu medzi stranami sporu možno
vyvodiťexistenciuskutočnostíodôvodňujúcichpotrebubezodkladnejúpravypomerovstránaleboobavu,
že exekúcia bude ohrozená. Súd má za to, že skutočnosti, ktoré uviedol a osvedčil žalobca, sú
skutočnosťami, ktoré neodôvodňujú potrebu upraviť pomery strán formou neodkladného opatrenia.
Súd nemal za osvedčenú potrebu naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd má síce za
osvedčené, že dňa 05.11.2023 došlo k zosuvu pôdy z pozemku žalovanej na nehnuteľnosti žalobcu,

avšak uvedené sa stalo v roku 2023, čo vylučuje naliehavosť a bezodkladnosť potreby upraviť pomery
strán, a to najmä s poukazom na dlhšie časové obdobie medzi tým ako došlo k zosuvu pôdy
a tiež tým ako došlo k obhliadke miesta zosuvu (07.11.2023), vypracovaniu Inžinierskogeologického
posudku (XX/XXXX) do dňa podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (25.02.2026). Návrhu
žalobcu tak chýba potrebná naliehavosť, keďže k tvrdenému zosuvu pôdy došlo 05.11.2023, čo je

zrejmé aj z toho, že žalobcom priložené fotografie sú aj súčasťou uvádzaného posudku z decembra
2023, avšak žalobca sa nariadenia tohto neodkladného opatrenia domáha návrhom podaným až po
viac ako 2 rokoch od tvrdeného zásahu do práv žalobcu. Žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadom
aktuálnosti a pretrvávania havarijného stavu neboli objektivizované žiadnym súčasným dôkazom na
úrovni potrebnej pre osvedčenie jeho nároku.

25. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom žalobca priložil len dôkazy z roku 2023,
pričom súd v tejto súvislosti dodáva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia by muselo ísť o dôkaz,
ktorý by osvedčoval uvedený skutkový stav a obavu z ohrozenia majetku, života a zdravia žalobcu v
súčasnosti, keďže pre vydanie neodkladného opatrenia je potrebné, aby išlo o naliehavú potrebu, a teda

prípadné preukázanie zosuvu pôdy v minulosti môže mať relevanciu iba pre prípadné rozhodnutie vo
veci samej, nie však pre vydanie neodkladného opatrenia. Ak však žalobca od roku 2023 do podania
návrhu nekonal, jeho nečinnosť svedčí o tom, že stav nepovažoval a nepovažuje za kritický. Neodkladné
opatrenie má riešiť aktuálnu a akútnu hrozbu, nie stav, ktorý je stabilizovaný alebo trvá dlhší čas bez
zmeny. Od zosuvu pôdy v roku 2023 uplynula dostatočne dlhá doba, počas ktorej sa situácia na

pozemku mohla stabilizovať, pričom ak nedošlo k ďalším zosuvom, nie je dôvod na rýchly a výnimočný
zásah súdu formou neodkladného opatrenia, ale spor by sa mal riešiť v štandardnom konaní vo veci
samej. Tým, že žalobca čakal viac ako 2 roky s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
poprel samotnú podstatu "neodkladnosti" danej situácie a osvedčil, že odklad rozhodnutia do konca
riadneho súdneho sporu mu nespôsobí nenapraviteľnú ujmu.

26. S ohľadom na uvedené žalobca tak svojimi tvrdeniami uvedenými v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a ani predloženými listinnými dokladmi (z roku 2023) dostatočne
neosvedčili predpoklad potrebný na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť
a naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanou a neosvedčil ani

bezprostrednosť ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité
zabezpečenie jeho súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom. Z vyššie uvedených dôvodov dospel
súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli,
preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku tohto uznesenia zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 257 CSP z dôvodu hospodárnosti konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal,hoci bola v konaní úspešná, keďže z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy vzniknúť nemohli, keď
s ňou súd v konaní vôbec nekonal.

Poučenie:

18C/16/2026

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.