Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Kosturková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73P/33/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200796.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. A., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa matky: S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica Z. XX, Y., t. č. Y. XX, G., a otca:
F.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G., zastúpený advokátkou Mgr. Martinou Krišťákovou
so sídlom Tupého 51/A, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na nariadenie neodkladné opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom, doručeným súdu dňa 06.03.2026, sa otec maloletého dieťaťa domáha vo veci samej
nahradenia súhlasu matky so zmenou trvalého pobytu maloletého na adresu „H. XX, G.“ a so zápisom
maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole H. X, G.. Zároveň sa otec
podaným návrhom domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada dočasne udeliť súhlas

otcovi za matku so zmenou trvalého pobytu maloletého na adresu „H. XX, G.“ a so zápisom maloletého
na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole H. X, G., do času rozhodnutia vo veci samej.

2 Návrh odôvodnil tým, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 23P/182/2023 vedené konanie vo veci úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k mal. S. A., nar. XX.XX.XXXX, pričom dňa 23.02.2026 sa na
tunajšom súde uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov, na ktorom rodičia otvorili aj tému zápisu mal.

S. do základnej školy, na čom sa nevedia dlhodobo dohodnúť. Aktuálne rodičia vykonávajú striedavú
osobnú starostlivosť o mal. S. v zmysle ich dočasnej dohody v pomere 8 dní u matky a 6 dní u otca
s tým, že otec chcel tento pomer zmeniť na 8 dní u otca a 6 dní u matky, na čo mu matka ponúkla
kompromisné riešenie na pomer 7:7, s čím otec súhlasil, ak by matka súhlasila so zmenou trvalého
pobytu mal. S. do miesta bydliska otca. Vzhľadom na skutočnosť, že mal. S. má trvalý pobyt od jeho
narodenia v mieste trvalého pobytu matky, t.j. v obci Y., jeho zápis do základnej školy v G. je tým sťažený.

Mal. S. od narodenia do 31.08.2024 býval v byte otca na H. ul. XX v G., následne od 01.09.2024 do
10.11.2024 býval striedavo s matkou v Y. a s otcom v G. na H. ulici a od 10.11.2024 býva opätovne v
G. a to buď v byte otca na H. ul. XX v G., alebo v byte, ktorý si prenajímala matka na V. ul. a aktuálne
na Y. ul. XX v G., a to podľa toho, ktorý rodič aktuálne starostlivosť o neho vykonáva. Podľa otca na
zápis maloletého do základnej školy v G. je potrebné zmeniť trvalý pobyt maloletého a to na adresu
trvaléhopobytuotcaanáslednebybolomožnézapísaťmaloletéhodospádovejškoly,ktoroujeZákladná

škola H. X v G., š čím matka nesúhlasila a uviedla, že od augusta 2025 býva s maloletým v K. na
Y. ul. XX v byte, ktorý má prenajatý od prenajímateľa Dostupný domov, j.s.a., na dobu určitú - jeden
rok, pričom od augusta 2026 bude môcť mať tento byt prenajatý na neurčitú dobu (podľa slov matky
„na dožitie“), mal. S. tam vie aktuálne nahlásiť prechodný pobyt a po roku bývania bude vedieť matka
získať súhlas prenajímateľa so zápisom trvalého pobytu mal. S. v byte, ktorý si prenajíma, podľa matky
by mal. S. mohol preto navštevovať Základnú školu na E. ulici, kde má vyriešené jeho prijatie, s čím

otec nesúhlasil, pričom uviedol, že prípadný návrh na zápis mal. S. do tretej základnej školy (ktorou by
nebola ani ZŠ H. a ani ZŠ E.) by zvážil. Ďalej uviedol, že jeho nedôvera v tvrdenia matky vychádza zjeho skúseností, kedy matka otcovi uvádza polopravdy alebo informácie, ktoré jej vyhovujú, neposkytuje
mu informácie relevantné k jeho rozhodovaniu o jej návrhoch, poprípade matka podstatné veci týkajúce
sa mal. S. bez súhlasu otca rovno zrealizuje, na návrhy otca matka často vôbec nereaguje. Ohľadom

zápisu maloletého do základnej školy rodičia diskutovali už minulý rok, kedy matka dňa 05.04.2025 bez
súhlasu otca a bez účasti maloletého, ktorý bol v tom čase u otca, vykonala zápis maloletého do ZŠ
X., hoci otec súhlasil s návrhom matky na zápis maloletého do ZŠ G., ktorá je spojená s materskou
školou, ktorú maloletý doposiaľ navštevuje, pričom opäť ako v minulosti (pri zápise maloletého do MŠ v
Y.) nahradila súhlas otca so zápisom „čestným“ vyhlásením, že zadováženie súhlasu/podpisu druhého

zákonného zástupcu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, vec neznesie odklad a podpísanie
písomnosti len ňou ako jediným zákonným zástupcom je v najlepšom záujme dieťaťa. V rámci následnej
komunikácie rodičov matka napokon súhlasila s pôvodným výberom ZŠ G. a rodičia sa dohodli, že dňa
11.04.2025 pôjdu obaja s mal. S. na zápis na ZŠ G., v deň zápisu však matka oznámila otcovi, že
na zápis nepríde, následne dňa 14.04.2025 napriek nesúhlasu otca a dohode rodičov o zápise mal.
S. do ZŠ G., matka zobrala mal. S. do ZŠ X. na dokončenie zápisu, ale keďže otec predložil v ten

istý deň škole jeho nesúhlas so zápisom mal. S. do tejto školy, dňa 24.04.2025 vydal riaditeľ školy
oznámenie o neplatnom zápise mal. S. do školy. Dňa 20.04.2025 otec súhlasil s odkladom povinnej
školskej dochádzky a navrhol matke, aby požiadali MŠ G. o predĺženie predprimárneho vzdelávania a
zároveň mal. S. spoločne zapísali do ZŠ G., ktorá im poskytla náhradný termín na zápis dňa 23.04.2025,
matka však so zápisom maloletého na ZŠ G. nesúhlasila, o čom informovala aj školu a z tohto dôvodu

mal. S. nebol zapísaný do žiadnej základnej školy. Dňa 02.06.2025 matka oznámila otcovi, že vybavila
neutrálnu školu E.. Dňa 05.06.2025 bol mal. S. zapísaný do ZŠ G.. Po informatívnom stretnutí rodičov,
konanom dňa 23.02.2026, začal otec zisťovať, či sú tvrdenia matky pravdivé a ukázalo sa, že aktuálne
nie je možné, aby mala matka uzatvorenú nájomnú zmluvu s prenajímateľom na dobu neurčitú (a to
ani po uplynutí prvého roka nájmu), ako to na informatívnom stretnutí rodičov tvrdila. Podľa informácií

dostupných na stránke www.dostupnydomovbyty.sk v časti podmienky pre žiadateľov je uvedené medzi
základnými podmienkami nájmu, že nájomný pomer sa so žiadateľom uzatvára podľa zákona č. 98/2014
Z.z. o krátkodobom nájme bytu a nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú - jeden rok s možnosťou jej
predĺženia. V zmysle § 2 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu v platnom znení, krátkodobý
nájombytuzaloženýnájomnouzmluvou,ktorájeuzavretápodľatohtozákonatrvávrátanejehopredĺžení

najviac 6 rokov, čo je v rozpore s tvrdením matky, že má v tomto byte, po uplynutí prvého roku nájmu,
zabezpečený nájom na „dožitie“. Zároveň je možné, aby nájomca požiadal o udelenie súhlasu s trvalým
pobytom v prenajatom byte až po uplynutí jedného roku nájmu. Ak nájomca požiada prenajímateľa o
udelenie súhlasu s trvalým pobytom je prenajímateľ oprávnený žiadosti vyhovieť, pričom súhlas udelí
maximálne na obdobie trvania nájomného stavu, preto nie je možné predpokladať, že by matka mohla

zabezpečiťmal.S.trvalýpobytutohtoprenajímateľanadobudlhšiuako6rokov.Zároveňtátomaximálna
doba určená zákonom neznamená automaticky, že matke bude prenajímateľom predlžovaný nájom na
celé toto obdobie. Z tohto pohľadu sa otcovi javí vhodnejšie zriadiť mal. S. trvalý pobyt v mieste bydliska
otca, ktorý má byt dlhodobo vo vlastníctve a otec túto možnosť matke navrhuje dlhodobo, okrem toho tu
mal. S. od jeho narodenia vyrastal, má tu sociálne väzby a rodinu. Ďalej otec dopytom na ZŠ E. dospel

k záveru, že aktuálne nie je možné jednoznačne predpokladať, že po zápise mal. S. do ZŠ E. bude do
nej aj prijatý, pretože bez trvalého pobytu jeho prijatie škola nevie garantovať. V marci 2026 otec oslovil
aj ďalšie školské zariadenia (P., A., K.), pričom všetky školy zaslali otcovi odpoveď, že prioritne prijímajú
žiakov s trvalým pobytom v mieste ich obvodu a až potom, ak by sa nenaplnila ich kapacita takýmto
spôsobom, sú schopní doplniť stav detí prijatím záujemcov z mimospádových obvodov. Základná škola

H., do ktorej by mohol mal. S. nastúpiť, ak by mal trvalý pobyt u otca na H. XX v G., zverejnila na jej
internetovej stránke termíny podávania prihlášok (01.02.- 31.3.2026), termíny zápisu na deň 10.04. a
11.04.2026, pričom podľa zverejnených kritérií môže byť mal. S. prijatý do ZŠ H. iba vtedy, ak bude mať
trvalýpobytuotca,čootecpovažujezajedinériešenietejtosituácie,keďžematkaaktuálnefaktickynemá
možnosť zriadiť trvalý pobyt pre mal. S. v G., v dôsledku čoho by bolo sťažené či úplne zmarené plnenie

jeho povinnej školskej dochádzky v G.. Na základe doterajších skúseností sa otec sa domnieva, že
napriek teoretickej možnosti prijatia mal. S. do akejkoľvek školy v G. na základe prechodného pobytu či
súhlasného vyhlásenia rodičov reálne nebude možné prijať mal. S. do základnej školy bez jeho trvalého
pobytu v G. a preto otec považuje zmenu trvalého pobytu maloletého za nevyhnutnú pre možnosť
zápisu maloletého do spádovej školy. Zmenu trvalého pobytu maloletého otec považuje za potrebnú

aj z dôvodu poskytovania zdravotnej starostlivosti, lebo návšteva akéhokoľvek odborného lekára je
spojená s prekážkami súvisiacimi s tým, že mal. S. nemá trvalý pobyt v G. a z tohto dôvodu bolo možné
zabezpečiť mu napr. lekársku starostlivosť iba u súkromného imunoalergológa. Keďže maloletý býva
s oboma rodičmi v G., podľa otca ide iba o zosúladenie faktického stavu s právnym, ktorý má všakvýrazný vplyv na život mal. S.. Ak by súd nahradil súhlas matky so zmenu trvalého pobytu mal. S., bolo
by možné zapísať ho do Základnej školy H. X, kam by podľa miesta trvalého pobytu spadal a zároveň by
bol schopný splniť kritériá stanovené touto školu na jeho prijatie. Uvedená škola je v blízkosti bydliska

otca, maloletý toto prostredie pozná, nie je mu cudzie, chodí sa tam s otcom prechádzať, preto sa otec
domnieva, že táto škola je pre neho vhodná. Matka však nesúhlasí ani so zmenou trvalého pobytu
maloletého a ani s jeho prihlásením na ZŠ H.. Keďže rodičia sa nevedia o podstatných záležitostiach
týkajúcich sa mal. S. dohodnúť, podľa otca existuje reálna hrozba, že k zápisu mal. S. na základe dohody
rodičov nepríde, čím sa môže zopakovať situácia, ktorú môže matka opätovne zneužiť k presťahovaniu

mal. S. do miesta jeho trvalého pobytu. Vzhľadom na vyššie uvedené aktuálne nie je v G. spádová škola,
ktorá by bola povinná prijať maloletého na povinnú školskú dochádzku a preto je zmena trvalého pobytu
maloletého nevyhnutne potrebná, inak hrozí situácia, kedy by mal. S. podľa miesta jeho trvalého pobytu
mal spádovú školu v Y., kde však nikdy trvalo nežil, nemá tam vytvorené sociálne väzby a ani jeden z
rodičov nemá záujem zapísať maloletého do ZŠ v Y.. Keďže aktuálne je potrebné podať prihlášku mal.
S. do ZŠ H. a následne v dňoch 10. alebo 11.04.2026 zapísať ho do tejto školy, čomu bráni nesúhlas

matky,otecsadomnieva,žeriešenietejtosituácieneznesieodklad,pretožejeohrozenápovinnáškolská
dochádzka mal. S.. Otec poukázal na to, že podľa zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní
(školskýzákon)jedanápovinnáškolskádochádzka,ktorúžiakplnívzákladnejškolevškolskomobvode,
v ktorom má trvalý pobyt („spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú
školu.Jetedazákonomdané,vktorejškolesižiakplnípovinnúzákladnúškolskúdochádzku,akzákonný

zástupca nevyberie inú školu. Na inú ako spádovú školu nie je riaditeľ školy povinný dieťa prijať, pričom
prioritne sa prijímajú žiaci podľa miesta trvalého pobytu. Maloletý S. má trvalý pobyt v Y., kde je aj jeho
spádováškola,napriektomu,žetamnežije,nevykonávasatamstriedavástarostlivosťonehoaanijeden
z rodičov nemá záujem ho do ZŠ v Y. zapísať. Otec má za to, že zápis mal. S. do základnej školy v G. bez
trvalého pobytu v G. a bez súhlasu jedného z rodičov je ohrozený, pretože rodičia sa na tejto podstatnej

veci týkajúcej sa maloletého nevedia dohodnúť, napriek tomu, že jeho zápis je potrebné vykonať v prvej
polovici apríla 2026 a preto je podľa otca potrebný okamžitý zásah súdu, keďže je ohrozené plnenie
povinnej školskej dochádzky mal. S..

3 K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec priložil rozsudok Mestského súdu Bratislava II č.

k. 23P 158/2024-24 zo dňa 10.12.2024 o nariadení výchovného opatrenia obom rodičom a maloletému
S., rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. 23P 159/2024-172 zo dňa 08.01.2025 o nahradení
súhlasu matky so zápisom maloletého S. na povinné predprimárne vzdelávanie v Základnej škole
s materskou školou G. X, G., čestné vyhlásenie zákonného zástupcu (matky) zo dňa 05.04.2025,
nesúhlasotcasozápisomnaZŠX.zodňa14.04.2025,oznámenieZŠX.zodňa24.04.2025oneplatnom

zápise dieťaťa na povinnú školskú dochádzku, mesačná správa TENENET, o.z. zo dňa 05.05.2025
o priebehu spolupráce s rodinou za mesiac apríl 2025, prepis komunikácie rodičov ohľadom zápisu
do ZŠ v roku 2025 (marec až jún) s komentárom otca, stručný prehľad komunikácie rodičov ohľadom
zápisu do ZŠ v roku 2025, zápisnica z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 23.02.2026 (konanie
vedené pod sp. zn. 23P 182/2023), printscreen z webovej stránky www.dostupnydomovbyty.sk , email zo ZŠ E. zo dňa 25.02.2026, podmienky prijatia na ZŠ H., email
zo ZŠ P. zo dňa 03.03.2026, email zo ZŠ K. zo dňa 03.03.2026, email zo ZŠ A. zo dňa 04.03.2026,
LV č. XXXX.

4 Uznesením č. k. 73P 32/2026-53 zo dňa 10.03.2026 súd vylúčil časť návrhu otca, ktorým sa domáha

nariadenia neodkladného opatrenia, na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 73P 33/2026.

5 Pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s predmetným
návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s pripojenými spismi týkajúcimi sa maloletého
dieťaťa, na základe čoho zistil nasledovné: na tunajšom súde je pod sp. zn. 23P/182/2023 vedené

konanie o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom
sa dňa 23.02.2026 uskutočnilo v poradí druhé informatívne stretnutie rodičov, na ktorom matka uviedla,
že maloletému zabezpečila stabilné bývanie - od augusta 2025 býva s maloletým v byte na adrese
Y. XX v G., ktorý má prenajatý od organizácie Dostupný domov a to podľa tvrdenia matky na dobu
neurčitú, pričom po roku bývania si tam vie zriadiť aj trvalý pobyt pre seba a maloletého, matka navrhla,

aby maloletý navštevoval ZŠ E. v G., kde má vyriešené jeho prijatie, s čím otec vyjadril nesúhlas a
zotrval na tom, aby mal maloletý nahlásený trvalý pobyt u neho na adrese „H. XX, G.“, nakoľko má byt
v osobnom vlastníctve, otec navrhol, aby maloletý navštevoval ZŠ H., ktorá je vzdialená 500 m od jeho
bydliska, s čím matka vyjadrila nesúhlas; obaja rodičia potvrdili, že doposiaľ navštevujú psychológa. Jenesporné, že rodičia sa nevedia nájsť zhodu v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého a síce v
otázke zmeny trvalého pobytu maloletého a ani v otázke výberu školského zariadenia, ktoré je maloletý
povinný navštevovať od septembra 2026. Maloletý má doposiaľ evidovaný trvalý pobyt na adrese Z. XX,

Y., obaja rodičia už vyše roka zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletého v pomere 8 dní u matky
a 6 dní u otca v G., kde sa obaja rodičia dlhodobo zdržiavajú a pracujú, aktuálne maloletý navštevuje
predprimárne vzdelávanie na Základnej škole s materskou školou G. X v G., ani jeden z rodičov nemá
záujem, aby maloletý navštevoval základnú školu podľa miesta jeho trvalého pobytu (t.j. v obci Y.), tzv.
spádovúškolu.Zodpovedíštyrochzákladnýchškôl,ktoréotecvofebruáriavmarci2026oslovil,vyplýva,

že školy prijímajú prioritne žiakov s trvalým pobytom v spádovej oblasti/školskom obvode a v prípade
nenaplnenia kapacít existuje možnosť prijatia žiaka aj z inej ako spádovej oblasti.

6 Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,

účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7 Podľa § 324 od. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8 Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9 Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

10 Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

11 Podľa § 329 od. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12 Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

13 Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14 Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do
cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.

15 Čo sa týka pojmu podstatná vec súvisiaca s výkonom rodičovských práv a povinností, citované
zákonné ustanovenie explicitne vyjadruje demonštratívnym výpočtom len tie skutočnosti, ku ktorým už v
minulosti dospela právna teória a aplikačná prax. Pri nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práva povinností k maloletému dieťaťu je nutné rozlíšiť, či sa táto týka podstatnej veci súvisiacej s výkonom
rodičovských práv a povinností alebo veci nepodstatnej. Pokiaľ ide o vec nepodstatnú, súd musí konanie
zastaviť pre nedostatok právomoci vo veci rozhodovať. Zákon teda rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami

súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Pri podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v
normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré
majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon
nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na (ne)existenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať

v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor
druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by
dané podmienky pre postup podľa § 35 zákona o rodine.

16 Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Účelom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, v ktorej je potrebný
okamžitý zásah súdu a rýchla bezodkladná, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
Predpokladom jeho nariadenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a existenciu tak
naliehavej potreby operatívneho zákroku (t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov), ktorá neznesie

odkladaniejemožnéjuvyriešiťažrozhodnutímvovecisamejaktoránemusívyplývať lenznaliehavosti
situácie,alevprípadekonaniastarostlivostisúduomaloletýchajzexistenciezáujmumaloletéhodieťaťa,
ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl.
3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa). Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť

len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne
preukázaný. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.

17 Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne, alebo aj kumulatívne umožňuje
využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z
ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo

vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady
požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či jeho nariadením
nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd
musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) navrhovaného zásahu. Hlavnými podmienkami, ktorými
sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá, je osvedčenie existencie právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie
poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením,
ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatreniazodpovedajúproporcionálnemuzásahuačisledovanýúčelnemožnodosiahnuť

zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením.

18 Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je
poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením, teda
ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o

ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa
nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd, v záujme

maloletého dieťaťa, povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa,ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré
by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

19 Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom nahradení súhlasu
matky so zmenou trvalého pobytu maloletého na adresu „H. XX, G.“ a so zápisom maloletého na
Základnú školu H. X v G. nie je dôvodný, nakoľko otec hodnoverným spôsobom neosvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, ohrozenie jeho života, zdravia či iného dôležitého

záujmu (v tomto prípade záujmu na plnení povinnej školskej dochádzky) a preto nie sú v danom
prípade splnené zákonné podmienky pre využitie takého výnimočného (!) procesného inštitútu, ktorým je
neodkladné opatrenie. Z obsahu podaného návrhu a priloženej emailovej komunikácie rodičov vyplýva,
že maloletý bol dňa 05.06.2025 zapísaný na ZŠ G. v G., kde doposiaľ navštevuje predprimárne
vzdelávanie, s čím otec aj matka pôvodne vyjadrili súhlas (hoci matka v apríli 2025 informovala otca,
že s tým nesúhlasí) a preto za daného stavu nemožno hovoriť o tom, že by bolo reálne ohrozené

plnenie povinnej školskej dochádzky u maloletého, ak by súd neodkladným opatrením nepristúpil k
okamžitej zmene trvalého pobytu maloletého na adresu totožnú s trvalým pobytom otca. Vychádzajúc z
návrhu otca, jeho príloh a obsahu všetkých doposiaľ vedených konaní ohľadne maloletého dieťaťa súd
nevzhliadol také výnimočné dôvody, pre ktoré by mal pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia,
ktoré na takéto účely neslúži a preto podaný návrh otca zamietol ako nedôvodný s poukazom na

to, že súd nepovažuje za osvedčenú naliehavosť situácie a potrebu zasiahnuť v danej veci formou
neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť v prípadoch osvedčenej existencie vážneho ohrozenia záujmu
maloletého dieťaťa, čo však podľa názoru súdu nie je tento prípad, keďže maloletý je od júna 2025
prihlásený na ZŠ G. a to bez toho, aby mal evidovaný trvalý/prechodný pobyt v G.. Súd zdôrazňuje, že
pri tomto osobitnom procesnom inštitúte, vzhľadom na jeho výnimočný charakter a na krátku lehotu na

rozhodnutie, nemá vytvorený dostatočný priestor na plnohodnotné dokazovanie, v čom a či vôbec je
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby si plnilo školskú dochádzku práve na otcom preferovanej
Základnej škole H. X v G.. Pre posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné vykonať riadne
dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, ktoré presahuje rámec možností prichádzajúcich do
úvahy v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pripomína, že v prípade, ak dôjde

medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhoduje na návrh niektorého z nich
súd. Rovnocenná starostlivosť o dieťa znamená, že rodičia sú si vo vzťahu k dieťaťu rovní a obaja
majú rovnaké práva rozhodovať o jeho výchovných potrebách, rozhodnutie žiadneho z nich nie je
uprednostnené a obaja rodičia majú vo vzťahu k dieťaťu rovnaké postavenie a na uvedenom nič nemení
ani tá skutočnosť, že rodičia ukončili spolužitie. S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd, pre

absentujúcu neodkladnú potrebu zásahu do rodinných pomerov účastníkov konania, návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, majúc za to, že nevyhovením návrhu nedôjde k ohrozeniu
žiadneho dôležitého záujmu na strane maloletého dieťaťa.

20 Keďže súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu neboli v zmysle vyššie uvedeného

splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a že otec hodnoverným spôsobom
neosvedčil neodkladnú potrebu zásahu súdu do pomerov účastníkov konania nariadením neodkladného
opatrenia, súd jeho návrh zamietol s poukazom na to, že vyhovenie návrhu bez riadneho osvedčenia
rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých
osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia, ktoré na takéto účely

neslúži. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase
rozhodnutia súdu, pričom ide o rozhodnutie, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci.

21 Záverom súd v kontexte uvedeného a s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v
Bratislave č. k. 11CoP/282/2022-68 zo dňa 14.09.2022 konštatuje, že nahradenie súhlasu druhého

rodiča je veľmi závažný zásah do výkonu jeho práv, ktorý si vyžaduje vykonanie dokazovania, resp.
aspoňvprípadekonaniaoneodkladnomopatreníosvedčeniepodstatnýchskutkovýchokolností,ktorými
navrhovateľ osvedčuje svoj návrh, čo však otec v tomto prípade neosvedčil a preto súd nemohol jeho
návrhu vyhovieť.

22 O náhrade trov konania súd rozhodne v konaní vo veci samej, vedenom pod sp. zn. 73P 32/2026.Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.