Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2289/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125376205
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Lattová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125376205.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. A., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom
B. XXXX/XX, XXX XX C. a 2/ C. A., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., obaja
v zast.: matkou D. E. A., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., práv. zast.: Kanisová
& Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, 83101 Bratislava - mestská časť Nové
Mesto, IČO: 36 836 460, proti povinnému: F. G. A., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX

XX C., práv. zast.: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava 1, IČO:
42 254 396, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 3,065,00 Eur a bežného výživného, vedenej
u súdneho exekútora: JUDr. Peter Stano, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava
pod sp. zn. 262EX 563/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávneným voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a .

III. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01. 09. 2025 domáhali od

povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 3,065,00 Eur a bežného výživného na základe
exekučných titulov – Rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 5P/49/2024 zo dňa 01. 10. 2024, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 31. 07. 2025 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
12CoP/31/2025 zo dňa 28. 05. 2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31. 07. 2025 (ďalej aj ako
„exekučný titul“ alebo „exekučné tituly“).
2. Súd poverením zo dňa 08. 09. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter

Stano, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 262EX
563/25.

3. Exekučnému súdu bolo dňa 18. 09. 2025 doručené podanie povinného, ktoré súd následne zaslal
súdnemu exekútorovi, ktorému bolo doručené dňa 22. 09. 2025, označené ako „VEC: Návrh na
zastavenie exekúcie“ zo dňa 17. 09. 2025, v ktorom povinný uviedol, že sa na jeho bankovom účte

je zriadená blokácia (prikázanie pohľadávky z bankového účtu) vo výške 4.173,67 Eur. Povinnému sú
známe rozsudky, ktoré sú exekučnými titulmi, pričom je podľa jeho názoru dôležité zdôrazniť, že ani
jedným z týchto rozsudkom, súd nerozhodol o zročnom výživnom, pričom voči povinnému je vedená
exekúcia práve na zročné výživné, ktoré je špecifikované za obdobie od 05. 11. 2024 do 07/2025.
Zohľadňujúc vyššie uvedené predmetná exekúcia je podľa povinného nezákonná a neopodstatnená,
keďže neexistuje výrok súdu o zročnom výživnom a ani o jeho výške, či spôsobe úhrady, a teda

neexistuje exekučný titul na vedenie tejto exekúcie. Ďalej povinný uviedol, že v čase, keď podával
návrh na zastavenie exekúcie, mal zaslať bežné výživné za mesiac september 2025, čo však nemoholzrealizovať, nakoľko mu súdny exekútor zablokoval finančné prostriedky na účte. Ďalej povinný uviedol,
že za mesiac august 2025 platil výživné obom oprávneným, a to na ich zriadené osobitné účty, pričom do
augusta 2025 na oboch oprávnených plnil vyživovaciu povinnosť vo výške bežného výživného určeného

pôvodným rozsudkom. Z vyššie uvedeného je podľa povinného zrejmé, že sa nikdy nevyhýbal plneniu
si vyživovacej povinnosti, a to tak určenej súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom. Povinný si je
vedomý svojej vyživovacej povinnosti, túto má záujem naďalej plniť riadne a včas, avšak má právo na to,
aby jeho vyživovacia povinnosť bola určená v súlade so zákonom, k čomu podľa jeho názoru nedošlo.
Nedošlo ani k rozhodnutiu súdu o (prípadnom) zročnom výživnom v súlade so zákonom. Ďalej povinný

uviedol, že exekučný titul zásadným spôsobom zasahuje do práv povinného a je spôsobilé privodiť
mu vznik nenahraditeľnej ujmy a z tohto dôvodu podal voči exekučnému titulu dovolanie, a zároveň
dovolací súd požiadal o odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný
navrhuje, aby exekučný súd predmetné exekučné konanie zastavil v celom rozsahu. Povinný tiež žiada,
aby mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Povinný doručil taktiež aj doplnenie návrhu
na zastavenie exekúcie, v ktorom však uvádzal rovnaké dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k zastaveniu

exekúcie.

4. Súdny exekútor dňa 02. 10. 2025 predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na
rozhodnutie, súčasne aj s vyjadrením oprávnených.

5. Oprávnení vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25. 09. 2025
okrem iného uviedli, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považujú za neopodstatnený, pričom
je exekúcia v danom prípade nevyhnutná. Ako vyplýva z podaného návrhu na vykonanie exekúcie,
vymáhaná pohľadávka na výživnom vyplýva z jednoznačne identifikovateľného nároku vyplývajúceho z
exekučného titulu, ktorý povinného zaväzuje hradiť výživné počnúc dňom 05. 11. 2024, a to na mal. A.

sumou 330,00 Eur mesačne a na mal. C. sumou 260,00 Eur mesačne. Ako je uvedené, tento nárok je
jednoznačne identifikovateľný a vymáhateľný. V danom prípade je podľa názoru oprávnených zrejmé, že
výška výživného, ako aj obdobie za ktoré má byť uhradené boli súdom jednoznačne určené, toto povinný
uhradil len z časti, a teda rozdiel medzi súdom určenou výškou výživného a sumou uhradenou zo strany
povinného je predmetom tohto exekučného konania. Ďalej oprávnení uviedli, že ak má povinný za to,

že v rámci výšky vymáhaného výživného neboli započítané niektoré jeho platby spojené s výživným na
maloletých oprávnených, tento mohol uvedené platby predložiť v rámci jeho návrhu, čo však neurobil.
Ďalej oprávnení uviedli, že skutočnosť, že matka nemôže so sporiacimi účtami nakladať vyplýva okrem
iného aj z rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 01. 10. 2024, sp. zn. 5P/49/2024, konkrétne z
výroku č. VI. v zmysle ktorého boli sporiace bankové účty zriadené a podľa ktorého „na nakladanie s

prostriedkami na bankovom účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu“. Z uvedeného dôvodu
majú oprávnení za to, že povinný si preto musel byť vedomý, že pokiaľ aj výživné uhradí na spomenuté
bankové účty, toto sa nedostane do dispozície matky a tejto nebude umožnené výživné použiť na účely
na ktoré je v zmysle zákona určené. Oprávnení ešte uviedli, že pre doplnenie uvádzajú, že povinný
neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že vy vymáhaný nárok zanikol, že by

bol exekučný titul zrušený, že by existovala skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu,
resp. inú významnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vyhovenie jeho návrhu. Takýmto dôvodom
pritom nemôže byť ani údajné podanie dovolania zo strany povinného. Na základe vyššie uvedeného
skutkového a právneho stavu veci, oprávnení žiadajú aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie,
zamietol ako nedôvodný.

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 226 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), právoplatnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

14. Podľa § 232 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť,
ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

15. V danej veci súd zistil, že oprávnení sa domáhali vykonania exekúcie na podklade exekučných

titulov – rozsudku, ktorým súd určil povinnému vyživovaciu povinnosť na maloletého C. vo výške
152,00 Eur a na maloletú A. vo výške 163,00 Eur vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred
k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, t. j. od 05. 11. 2024. Oprávnení sa zároveň od
povinného domáhali vykonania exekúcie aj na podklade ďalšieho exekučného titulu – rozsudku, ktorým
súd pôvodnú výšku vyživovacej povinnosti povinného zvýšil tak, že na maloletého C. je otec (povinný

v tomto exekučnom konaní) povinný platiť výživné vo výške 260,00 Eur a na maloletú A. je otec (povinný
v tomto exekučnom konaní) povinný platiť výživné vo výške 330,00 Eur, vždy do 15. dňa každého
mesiaca vopred k rukám matky maloletých, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva,
t. j. od 05. 11. 2024. Oprávnení sa domáhali zameškaného výživného za obdobie od 05. 11. 2024 do
08/2025 v celkovej výške 3.065,00 Eur a bežného výživného vo výške 590,00 Eur od 09/2025, pričom

v doplňujúcich informáciách k vyživovacej povinnosti uviedli, že povinný si vyživovaciu povinnosť sčasti
splnil, a to konkrétne vo výške 2,835,00 Eur.

16. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 12. 09.
2025, pričom návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený (súdnemu exekútorovi, u ktorého

sa návrh na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku podáva) dňa 22. 09. 2025, teda
vzákonomstanovenej15-dňovejlehotevzmysle§61kods.2Exekučnéhoporiadku.Súdpopreskúmaní
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávnených a predložených dokumentov dospel
k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie síce bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.

17. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže
prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods.

1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného
ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť
odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhuuplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik
vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.

18. K tvrdeniu povinného, že exekučný titul trpí viacerými vadami a je spôsobilé privodiť povinnému vznik
nenahraditeľnej ujmy, pričom aj za mesiac september 2025 sa snažil uhradiť výživné, čo však nemohol
zrealizovať nakoľko na účte nemá dostatok prostriedkov, súd uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá
finančná situácia, ako aj zdravotný stav, nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby
mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak po uplynutí 5 rokov od
začatia exekúcie, resp. od posledného zexekvovania majetku bude v exekučnom konaní preukázané
úkonmi súdneho exekútora na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie
zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor
je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom

chránených záujmov účinkov konania.

19. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez ktorého
existencie nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že rozsudky, na podklade ktorých sa
začala exekúcia, a ktoré majú byť exekučnými titulmi, spĺňajú zákonné náležitosti a neodporujú zákonu,

preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

20. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uviedol, že podal dovolanie a zároveň
požiadal dovolací súd o to, aby rozhodol o odložení vykonateľnosti exekučného titulu, pričom povinný

na tomto mieste poukazoval na dovolacie dôvody, ktoré v návrhu na zastavenie aj spomenul. Súd
k takejto námietke povinného uvádza, že Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom a
je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, príp.
exekučných titulov. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučných titulov, na
podklade ktorých je exekúcia vykonávaná, nakoľko nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave

súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložené exekučné tituly akokoľvek preskúmavať z
hľadiska ich správnosti, ale skúma len tie náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Skutočnosť, že povinný podal
mimoriadny opravný prostriedok vo forme dovolania proti Rozsudku odvolacieho súdu, ktorý je v danom
prípade exekučným titulom, nie je pre vedenie exekučného konania nijako významná. Skutočnosťou

teda naďalej zostáva, že exekučné tituly, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie sú v celom rozsahu
právoplatné a vykonateľné, a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1
Exekučného poriadku.

21. Čo sa týka námietky povinného, že oprávnení žiadajú od povinného vymoženie zročného výživného,

na ktoré však nemajú v zmysle exekučných titulov nárok, súd uvádza, že súdu nie je zrejmé na základe
čoho dospel povinný aj s jeho právnou zástupkyňou, že sa od povinného žiadalo v rámci návrhu na
vykonanie exekúcie práve zročné výživné. Ani v exekučných tituloch a taktiež ani v návrhu na vykonanie
exekúcie sa žiadne zročné výživné nespomína. Povinný bol exekučným titulom, konkrétne rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 12CoP/31/2025 zo dňa 28. 05. 2025, vykonateľným dňa 31. 07. 2025,

zaviazaný platiť výživné na maloletého C. vo výške 260,00 Eur a na maloletú A. vo výške 330,00 Eur,
vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletých, počnúc právoplatnosťou rozsudku
o rozvode manželstva, t. j. od 05. 11. 2024. Oprávnení si uplatnili zameškané výživné za obdobie od 05.
11. 2024 do 08/2025 v celkovej výške 3.065,00 Eur, nakoľko v návrhu na vykonanie exekúcie uviedli,
že povinný si svoju vyživovaciu povinnosť za toto obdobie sčasti plnil, a to konkrétne vo výške 2.835,00

Eur. Oprávnení ďalej uviedli, že za toto obdobie povinný plnil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti
v pôvodnej výške, teda v rámci exekučného konania si uplatňujú len rozdiel medzi pôvodným výživným
(maloletý C. vo výške 152,00 Eur a maloletá A. vo výške 163,00 Eur) a novým výživným (maloletý
C. vo výške 260,00 Eur a maloletá A. vo výške 330,00 Eur), čo predstavuje suma vo výške 2.475,00
Eur. Za mesiac august 2025 povinný podľa návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie neuhradil nič,

pritom mal uhradiť výživné za obe deti dokopy vo výške 590,00 Eur. Povinný mal teda za obdobie od
05. 11. 2024 do 08/2025 uhradiť výživné na obe deti dokopy vo výške 5.310,00 Eur, pričom uhradil len
2.835,00 Eur, a teda mu ešte zostáva uhradiť výživné vo výške 3.065,00 Eur. Exekučnému súdu nie
je zrejmé, na základe čoho, dospeli povinný s jeho právnou zástupkyňou k takému záveru, že nakoľkoexekučným titulom nebolo rozhodnuté o zročnom výživnom, oprávnení za obdobie od 05. 11. 2024 do
07/2025 majú nárok na výživné len vo výške pôvodne určeného výživného (maloletý C. vo výške 152,00
Eur a maloletá A. vo výške 163,00 Eur). Exekučným titulom bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej

povinnosti, ktorej zvýšenie je účinné od 05. 11. 2024, teda povinný má povinnosť rozdiel, ktorý vznikol,
oprávneným uhradiť. Súd zdôrazňuje, že oprávnení si nárok na zameškané výživné uplatnili v súlade
s exekučnými titulmi a taktiež aj v súlade so zákonom, pričom si neuplatnili žiadne zročné výživné, ale
len to, čo momentálne spadá do zameškaného výživného za konkrétne obdobie. Súd ešte dopĺňa, že
povinnýnepreukázalžiadneďalšieúhrady,ktorýmibypreukázal,žesivyživovaciupovinnosťzadotknuté

obdobie plnil riadne a včas tak, ako mu bolo určené exekučnými titulmi.

22. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uviedol, že dňa 14. 08. 2025 uhradil
výživné za obe deti, za mesiac 08/2025, a to na osobitné bankové účty oboch maloletých. Súd pri
posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrh povinného aj v tejto
časti, je právne irelevantný a ako taký nemôže obstáť. Povinný v návrhu tvrdí, že si svoju vyživovaciu

povinnosť riadne a včas plnil, a to tak aj za mesiac august 2025, keď za tento mesiac uhradil výživné vo
výške 330,00 Eur na osobitný účet maloletej A. a vo výške 260,00 Eur na osobitný účet maloletého C..
Z obsahu exekučného titulu však jednoznačne vyplýva, že povinný bol zaviazaný platiť výživné k rukám
matky oprávnených detí, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, pričom tento spôsob plnenia bol
súdom výslovne určený. Povinný sa však od tejto formy jednostranne odchýlil, čím fakticky neuskutočnil

riadne splnenie uloženej povinnosti. Takéto konanie nemožno považovať za plnenie v súlade s výrokom
vykonateľnéhorozhodnutia,keďžesavýživnénikdynedostalodosféryoprávnenýchosôb.Súdpovažuje
za potrebné zdôrazniť, že jednostranná zmena spôsobu plnenia súdom určenej povinnosti bez právne
relevantného titulu nie je prípustná a nemôže mať za následok zánik záväzku. Povinnému bola aj
v pôvodom rozsudku uložená povinnosť uhrádzať výživné k rukám matky, vždy do 15. dňa každého

mesiaca vopred, pričom mu súčasne bola určená aj povinnosť zasielať sumu 30,00 Eur mesačne na
osobitný účet maloletej A. a zasielať sumu 30,00 Eur mesačne na osobitný účet maloletého C., za
účelom tvorby úspor s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Pôvodný rozsudok bol zmenený druhým
exekučným titulom, a to vo výške zameškaného výživného, avšak zo žiadneho z výrokov exekučného
titulu nevyplýva, že by sa povinnému zmenila vyživovacia povinnosť takým spôsobom, že by výživné mal

uhrádzať na tieto osobitné účty, ku ktorým matka oprávnených ani nemá prístup, teda sa tieto poskytnuté
finančné prostriedky fakticky nedostali do sféry maloletých (oprávnených). Povinný teda nepreukázal,
že došlo k riadnemu splneniu jeho vyživovacej povinnosti voči oprávneným osobám, a to ani za mesiac
august 2025. V zmysle Exekučného poriadku je (onus probandi) bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
na povinnom, ktorý tvrdí, že pohľadávka bola uspokojená. V danom prípade však povinný toto dôkazné

bremenoneuniesol,keďženepreukázal,žebyplnenie,ktorévykonal,skutočnesmerovalokoprávneným
osobám a došlo k zániku vymáhanej pohľadávky.

23. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými

tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za
rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

24. Povinný neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie
podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to ani sčasti. Súd vychádzal pri rozhodovaní

zdokumentov,ktorémubolipredložené,adospelkprávnemunázoru,ženávrhpovinnéhonazastavenie
exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného
za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)

25.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

26. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.27.Podľa§199aExekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanievexekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu

na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

32. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo
bránením svojho práva. Nakoľko oprávnení boli v tomto konaní úspešní, pretože súd návrh povinného

na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému im tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré im vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle §
199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnení nárok na náhradu trov konania
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že
oprávneným voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie

nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia

33. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200
Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol v tomto konaní neúspešný, pretože súd návrh povinného

na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému voči oprávneným tak nevznikol nárok na náhradu účelne
vynaložených trov v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a preto súd
rozhodol tak, že povinný nemá nárok na náhradu trov konania. (III. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.