Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by Mgr. Peter Mezőszállási

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4226200745
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2026:4226200745.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Nádej - Reménység, n.o. - Centrum s resocializačným
programom, Hlavná 196, 946 21 Veľké Kosihy, IČO: 34000801, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu zo dňa 17.3.2026 spočívajúceho v zákaze
vstupu do areálu a budov Resocializačného centra na adrese E. - F., E., C. XXX, XXX XX B. G. a takisto

do areálu a budov ženskej skupiny na adrese 946 21 Veľké Kosihy č. 27 – časť Okánikovo z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 17.3.2026 sa žalobca domáhal zákazu vstupu
do areálu a budov Resocializačného centra na adrese E. - F., E., C. XXX, XXX XX B. G. a takisto do
areálu a budov ženskej skupiny na adrese 946 21 Veľké Kosihy č. 27 – časť Okánikovo, žalovaným
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D.. Svoj návrh odôvodnil tým, že podľa §

325 ods. 2 Civilného sporového poriadku žiada o nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu
do resocializačného centra voči osobe A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D..
Dôvodom návrhu je nasledovné: dňa 4. 3. 2026 menovaný pán - ktorý je manželom klientky H. B. v
ženskej skupine resocializačného centra - v opitom stave, bez dodržania základných medziľudských
noriem (bez klopania, bez pozdravenia) sa objavil v centre. Hrubo rozprával so svojou manželkou a keď
riaditeľ prichádzal na obranu klientky, narušením osobného priestoru ho chcel zastrašiť, vyvolať pocit

ohrozenia. Na výzvu, že zavolá políciu, keď neprestane s týmto správaním, napokon odišiel, ale ešte
vypustil ľavú zadnú pneumatiku služobného vozidla. Na tento jeho čin majú viac svedkov z okruhu
klientov aj zamestnancov centra. Vo svojom správaní pokračoval obťažovaním telefonicky na pevnej
linke centra a mobilnom telefónnom čísle riaditeľa, v denných aj nočných hodinách, preto museli zavolať
políciu, lebo mali obavu, že môže ublížiť svojej manželke, ako aj ďalším klientom alebo zamestnancom
centra. Príslušníci policajného zboru prišli na miesto činu, napokon menovaný pán dostal upozornenie a

pokutu za priestupok. Dňa 15.3 a 16.3.2026 znova začal obťažovať telefonicky na pevnej linke centra,
na mobilnom telefóne riaditeľa, ďalej na súkromnom telefónnom čísle manželky riaditeľa, ako aj na
súkromnom telefónnom čísle jeho syna, ktorí sú tiež zamestnancami organizácie. Po oznámení činu na
polícii dostal menovaný pán opätovnú pokutu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Úradné
záznamy o priestupkoch sú dostupné na Obvodnom oddelení PZ v Zemianskej Olči. Od ich klientky
(manželky) a jej rodiny majú k dispozícii informáciu, že menovaný pán má uložený trest odňatia slobody

nasedemrokovnaprvomstupni,totižubližovalsvojejprvejmanželke.Viackrátnapadolajsvojusúčasnú
manželku – ich klientku, ktorej spôsobil vážne zranenia, ako modriny, pomliaždeniny, aj zlomeninu
rebier. K veci patrí ešte, že dotyčný pán je síce skladníkom, ale v opitom stave máva paranoidné
myšlienky, že „jeho manželku uniesla jej rodina, aj naše centrum ju unieslo a držíme ju vo väzení“. Takéto
nerozvážne tvrdenie môže značne ohrozovať dobrú povesť ich centra, totiž sú resocializačné centrum
akreditované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Klienti sa zúčastňujú resocializačného

programu dobrovoľne na základe dohody o vykonávaní resocializačného programu a odporúčanímpsychiatra a sociálneho kurátora. Dotyčná klientka sa zúčastňuje programu tiež dobrovoľne, lebo sa
chce liečiť zo závislosti a napraviť svoj život.
Vyše 30 rokov pomáhajú závislým ľuďom a ich rodinám v riešení ich situácie, o čom svedčí veľký počet

vďačných klientov a rodinných príslušníkov, ktorých život sa napravil na tomto mieste. Klientka nastúpila
do ich centra dňa 13.2.2026. Po uplynutí prvého adaptačného mesiaca môže telefonovať s osobami,
ktoré podporujú jej triezvosť a taktiež môže prijímať návštevu. Zmluva o vykonávaní resocializačného
programu pre klientku je priložená. Na základe opísaného skutkového stavu majú dôvodné podozrenie,
že menovaný pán svojím konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu ich klientky, ostatných klientov,

ako aj zamestnancov centra, preto úctivo žiada Okresný súd Komárno, aby nariadil voči osobe A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. neodkladné opatrenie na zákaz vstupu do areálu
a budov Resocializačného centra na adrese E. - F., E., C. XXX, XXX XX B. G. a takisto do areálu a
budov ženskej skupiny na adrese 946 21 Veľké Kosihy č. 27 – časť Okánikovo.

2. Žalobca k svojmu návrhu predložil listinné dôkazy: Dohodu o vykonávaní resocializačného programu

pre plnoletú fyzickú osobu zo dňa 13.2.2026 z obsahu ktorého vyplýva, že H. B. nar.XX.X.XXXX
bytom C. XXX/X, XXX XX D. vykonáva resocializačný program pobytovou formou pre fyzickú osobu
v zariadení žalobcu.

3. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

5.Podľa§326ods.1CSPVnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Podľa § 325 CSP

(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.9. Podľa § 328 ods.2 CSP

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 11 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

11. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez

ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné
opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť
situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov,

by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším
zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniapritomvyplýva,žepredjehonariadenímsúdnevykonáva

plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
rozhodnutiavovecisamej,pričompriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu
osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo
veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne

vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže
zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych
povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov.
Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia
podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní
dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv.
hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú

ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich
pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným

neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.). Navrhovateľ

neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerovmusí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby
bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

12. Súd môže osobe podozrivej z násilia voči navrhovateľovi nariadiť, aby dočasne nevstupovala do
obydlia navrhovateľa. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP síce výslovne hovorí len o byte a
dome, tieto pojmy je však nevyhnutné vykladať extenzívne a za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP považovať aj návrh, ktorým sa má obmedziť vstup do
internátnej alebo hotelovej izby, nebytového priestoru, karavanu, maringotky, záhradnej chatky atď., ak

navrhovateľ osvedčí, že v týchto priestoroch sa dlhodobo zdržiava a využíva ich na bývanie. Výklad
obmedzujúci sa len na byty a domy v zmysle ich zákonnej definície bráni najmä osobám zo sociálne
a ekonomicky vylúčeného prostredia, ktoré neraz žijú v netypických obydliach, v účinnej ochrane
pred domácim násilím. Tieto osoby sú však domácim násilím najviac ohrozené. Pojem násilia nie je
definovanývšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Jehozákladnýmznakomjeúmyselaprejavujesa
vo forme ubližovania, nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického alebo sexuálneho nátlaku.

Za násilie možno považovať každý čin, ktorého následkom obeť nekoná, ako by chcela (buď jej prikazuje
alebo zakazuje konať nejakým spôsobom v rozpore s jej slobodnou vôľou). Za násilie možno považovať
konanie, ktoré v obeti vyvoláva strach. Psychické násilie je správanie sa priamo narúšajúce slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Napriek tomu, že nezanecháva žiadne viditeľné poranenia, môže byť tou
najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím (KS BA 1Co/22/2018). Napriek

tomu, že podľa § 328 ods. 2 CSP súd rozhodne o návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia
do 24 hodín od jeho doručenia a v zmysle § 332 je vykonateľné jeho vyhlásením alebo vyhotovením, pre
účinnú ochranu, ako aj zabezpečenie potrebných podkladov pre osvedčenie hrozby násilia je vhodné
pred podaním návrhu riešiť hrozbu násilia s políciou a príslušného policajta požiadať o vykázanie osoby
podozrivej z násilia z obydlia podľa § 27a PolZ. Navrhovateľ tým získa 14 dní na prípravu kvalifikovaného

návrhu a policajná zápisnica mu bude slúžiť ako listinný dôkaz osvedčujúci hrozbu násilia. Vykázanie zo
spoločného obydlia nasvedčuje hrozbe násilia a listiny súvisiace s takým vykázaním osvedčujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov (KS BA 1Co/22/2018).

13. Žalobca v rámci skutkového vymedzenia protiprávnych konaní žalovaného odôvodňujúce nariadenie

neodkladného opatrenia uviedol, že ide najmä o tieto skutočnosti: Dňa 4. 3. 2026 menovaný pán - ktorý
je manželom ich klientky H. B. v ženskej skupine ich resocializačného centra - v opitom stave, bez
dodržania základných medziľudských noriem (bez klopania, bez pozdravenia) sa objavil v ich centre.

- C. rozprával so svojou manželkou a keď riaditeľ prichádzal na obranu klientky, narušením osobného

priestoru ma chcel zastrašiť, vyvolať pocit ohrozenia. Na výzvu, že zavolá políciu, keď neprestane s
týmto správaním, napokon odišiel, ale ešte vypustil ľavú zadnú pneumatiku ich služobného vozidla.

- Vo svojom správaní pokračoval obťažovaním telefonicky na pevnej linke centra a na
mobilnom telefóne riaditeľa, v denných aj nočných hodinách, preto museli zavolať políciu, lebo mali

obavu, že môže ublížiť svojej manželke, ako aj ďalším klientom alebo zamestnancom centra.

-Príslušnícipolicajnéhozboruprišlinamiestočinu,napokonmenovanýpándostalupozornenieapokutu
za priestupok.

- Dňa 15. 3 a 16. 3. 2026 ich znova začal obťažovať telefonicky na pevnej linke centra, na mobilnom
telefóne riaditeľa, ďalej na súkromnom telefónnom čísle jeho manželky ako aj na súkromnom telefónnom
čísle jeho syna, ktorí sú tiež zamestnancami organizácie. Po oznámení činu na polícii dostal menovaný
pán opätovnú pokutu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Úradné záznamy o priestupkoch
sú dostupné na Obvodnom oddelení PZ v Zemianskej Olči.

Od ich klientky (manželky) a jej rodiny majú k dispozícii informáciu, že menovaný pán má uložený trest
odňatia slobody na sedem rokov na prvom stupni, totiž ubližoval svojej prvej manželke. Viackrát napadol
aj svoju súčasnú manželku – ich klientku, ktorej spôsobil vážne zranenia, ako modriny, pomliaždeniny, aj
zlomeninu rebier. Z takto vymedzeného vyplýva, že žalovaný sa mal dopustiť protiprávnych konaní voči
telesnej alebo duševnej integrite H. B. nar.XX.X.XXXX bytom C. XXX/X, XXX XX D., ktorá vykonáva

resocializačný program pobytovou formou pre fyzickú osobu v zariadení žalobcu.

15. Ako bolo uvedené vyššie, nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je
naplnenie princípu opodstatnenosti, teda osvedčenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu navrhnutejneodkladnej úpravy pomerov. Bolo preto nevyhnutné, aby žalobca ako nositeľ dôkazného bremena v
tomto smere aspoň osvedčil, že žalovaný v žalobe uvedených skutkov sa dopustil, resp. že predmetný
prípad( prípady) boli riešené políciou. Osvedčovacia povinnosť žalobcu týkajúce sa dôvodnosti

nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že k žalobe predloží (prípadne označí) dôkazy
osvedčujúce jeho tvrdenie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca však k svojmu návrhu
priložil iba dohodu uzatvorenú s H. B., čím preukázal, že menovaná vykonáva resocializačný program
pobytovouformou prefyzickúosobu vzariadenížalobcu.Nepostačujesaodvolávaťnaúradnézáznamy
z polície a na svedkov incidentu. Je potrebné ich predložiť, resp. spísať záznam o vypovedaní svedkov

s ich podpismi. Nepostačuje poukázať na na uložený trest odňatia slobody pre žalovaného, ale treba
vyšpecifikovať, ktorým súdom bol uložený trest a v akom konaní (sp. zn. konania). Vyššie popísané je
potrebné z dôvodu, že žalobca musí osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Nedostatok
návrhu spočívajúce v absencii dôkazov osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, podľa § 326 ods. 2 CSP sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Uplatňuje sa pri tom
striktná zodpovednosť žalobcu za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho

príloh. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v súlade s § 328 ods. 1 CSP zamietol.

16. Podľa § 255 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vpredmetnomprípadesúdžalovanému náhradutrovkonanianepriznalvzhľadomnato,žemuvkonaní
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre (§ 357 písm. d/ CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.