Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2503/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125395469
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125395469.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A.M.C. - A Správa nehnuteľností s.r.o., so
sídlom Kvačalova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 35 861 266, práv. zast.: A.K. JUDr.NOVÁČKOVÁ s.r.o.,
so sídlom Zuzany Chalupovej 4004/14B, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 699 705,
proti povinnému: de ADDA, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 27/a, 831 04 Bratislava, IČO: 31 336 400, o
vymoženie príslušenstva pohľadávky, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 18Ek/2503/2025 zo dňa 10. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
18Ek/2503/2025 zo dňa 10. 11. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2503/2025 zo dňa 10. 11. 2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2503/2025 zo dňa 10. 11. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. g)
a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 11. 06.
2019. V danom prípade si návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený uplatnil nárok na opakujúce

sa príslušenstvo pohľadávky, teda úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 2.891,68 Eur
od 11. 06. 2019 do 26. 08. 2025 a úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.511,86 Eur
od 27. 08. 2025 do 02. 09. 2025. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 29. 09. 2025, t.
j. po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok na
uvedený úrok z omeškania. Zároveň poukázala na to, že oprávnený sa mylne domnieva, že ak si už
raz predmetný nárok uplatnil v rámci exekučného konania, tak v súčasnosti nemal povinnosť zaslať

povinnému výzvu na splnenie pohľadávky, najneskôr 3 mesiace pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. V danom prípade sa nejedná o tzv.
starú exekúciu, ale o opätovné vymáhanie nároku (len za iné obdobie - od vykonateľnosti exekučného
titulu, po zaplatenie istiny v predchádzajúcom exekučnom konaní) vyplývajúceho z exekučného titulu,
od ktorého vykonateľnosti uplynuli viac ako 3 roky. Pokiaľ oprávnený v priebehu konania predložil
požadovanú výzvu, vyššia súdna úradníčka uviedla, že na takto podanú výzvu nemohla prihliadať. Pri

dodržanípostupuvzmysle§53ods.3písm.g)Exekučnéhoporiadkumusíbyťtakátovýzvauskutočnená
ako klasické podanie v papierovej forme alebo ako elektronické podanie s podpisom a konverziou,
ktoré je povinnému doručené buď poštou alebo do aktivovanej elektronickej schránky. E-mailová výzva
na dodržanie tohto postupu nepostačuje - podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné
autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente). Ak neautorizované elektronické podanie vo veci samej

nie je dodatočne v lehote zaslané listinnou formou alebo elektronickou formou s autorizáciou, neprihliada
sa naň, t. j. hľadí sa naň, ako keby nebolo podané. Aj v prípade, keď by bola povinnému zaslanávýzva v správnej forme, tá nebola uskutočnená najneskôr 3 mesiace pred podaním prvého návrhu na
vykonanie exekúcie (32Ek/1836/2025), nakoľko prvý návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 25.
06. 2025, pričom výzva bola povinnému odoslaná až dňa 31. 10. 2025, to znamená o viac ako mesiac po

tom, čo oprávnený podal druhý návrh na vykonanie exekúcie (18Ek/2503/2025). V zmysle príslušných
ustanovení Exekučného poriadku, mala byť však takáto výzva realizovaná už pred podaním prvého
návrhu na vykonanie exekúcie (32Ek/1836/2025), čo však nebola. Napokon vyššia súdna úradníčka
za irelevantné označila, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatňuje len opakujúce
sa príslušenstvo pohľadávky, nakoľko predmetná výzva sa vzťahuje práve na takéto opakujúce sa

príslušenstvo. Rozdiel spočíva len v tom, že v prípade, ak by si oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, v ktorom by si uplatňoval napríklad aj istinu, súd by pristúpil len k čiastočnému zamietnutiu
návrhu na vykonanie exekúcie, a to konkrétne v časti opakujúceho sa príslušenstva, a vo vzťahu k istine
by vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora, samozrejme v prípade, ak by na to
boli naplnené všetky predpoklady. Práve z dôvodu, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie
uplatnil len takéto opakujúce sa príslušenstvo, na ktoré sa vzťahuje výzva v zmysle § 53 ods. 3 písm.

g) Exekučného poriadku, zamietla celý návrh na vykonanie exekúcie.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že predmetom návrhu nie je žiadne „opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky,“ ale je
ním „kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, na ktoré sa tak § 53 ods. 3 písm. g) EP ani nevzťahuje; čo

v rovine zásady terminologickej presnosti (rozlišovacej povinnosti) vyplýva aj z explicitnej diferenciácie
týchto dvoch právnych pojmov aj podľa § 48 ods. 3 písm. g) EP. Keby aj čl. I hypoteticky neplatil,
tak nie je pravda, že povinný nebol na splnenie pohľadávky vyzvaný, keď na splnenie pohľadávky,
z ktorej tu vymáhané kapitalizované príslušenstvo vzišlo, bol povinný vyzvaný k exekučnému návrhu
priloženým Upovedomením o začatí exekúcie z 29. 07. 2025 (t.j. 3M pred podaním tohto nášho návrhu

na exekúciu z 29. 09. 2025) požadujúce zaplatenie „pohľadávky“ (= istiny 2.891,68 €). Ak nielen §
121 ods. 3 OZ („príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a
náklady spojené s jej uplatnením), ale aj spomínaný § 53 ods. 1 písm. g) EP explicitne diferencujú medzi
„pohľadávkou“ a jej „príslušenstvom“/ „opakovaným príslušenstvom“, tak podľa zásady terminologickej
presnosti (rozlišovacej povinnosti) je tak povinný rozlišovať každý. Ak preto § 53 ods. 1 písm. g) EP

vyžaduje len výzvu na „pohľadávku“ a nie aj na jej príslušenstvo, tak povinnosťou oprávneného bolo len
predložiť len výzvu na „pohľadávku“, čo priložené Upovedomenie o vymáhaní pohľadávky z 29. 07. 2025
spĺňa, keďže jeho predmetom bola výzva na splnenie „pohľadávky“, ktorou aj podľa § 121 ods. 1 OZ a §
48 ods. 3 - g) EP bola istina 2.891,68 €. Najmä ak náležitosťou § 53 ods. 1 písm. g) EP nie je nikde žiadna
subjektívna požiadavka, že kto má takúto výzvu vykonať, čím náležitosti tohto ustanovenia napĺňa každá

výzva kohokoľvek, kto vyzve povinného na splnenie „pohľadávky“. V treťom rade oprávnený upozornil,
že odpoveďou z 31. 10. 2025 exekučnému súdu doložil ešte aj „Výzvu oprávneného na splnenie tu
vymáhaného kapitalizovaného príslušenstva z 31. 10. 2025“ (= vymáhaný nárok), čo síce nie je výzva
spred podania exekučného návrhu (ale až po ňom), avšak z pohľadu čl. 17 CSP v znení § 200 CSP
nevidí žiaden opodstatnený dôvod na to, aby si z tohto titulu mal podávať ďalšiu novú exekúciu, keď aj

táto výzva zjavne nie je staršia ako 3 mesiace – viď. IV.ÚS 192/08, IV.ÚS 1735/07, I.ÚS 26/10.

Za právne neudržateľné označil i nasledovné závery VSÚ z napadnutého uznesenia, ktorá podľa
presvedčenia oprávneného buď nemajú žiadnu oporu v zákonnom či skutkovom stave, či ani len
nedávajú zmysel; aj ktoré tak preto majú priamy dopad na nezákonnosť napadnutého uznesenia čo do

jeho výrokov: Žiadne opätovné vymáhanie nároku (vymáhaný nárok nebol predmetom žiadnej (skoršej)
exekúcie), Forma výzvy (zákon nepredpisuje žiadnu formu), Časovanie výzvy (vymáhaný nárok nebol
predmetom žiadnej (skoršej) exekúcie, tbôž nie exekúcie 32Ek/1836/2025). Je výsostne formalistické
požadovať, aby výzva bola urobená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúciu, ak táto bola
uskutočnené síce po ňom, ale stále pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie; čím v čase

rozhodovania súdu o vydaní poverenia súd takouto max 3M starou výzvou už disponuje.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch
rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie
pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným

titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

10. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnila. Sťažnostný súd tak poukazuje i na znenie ustanovenia § 202 ods.
2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje

s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Treba tiež zdôrazniť, že obsahom základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu
bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného
súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne
štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).

11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie uvádza, že v konaní
nebolo sporné, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29. 09. 2025
domáhavpredmetnejexekúciivymoženiapeňažnéhoplnenianapodkladeexekučnéhotitulu–rozsudku
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/285/2015-303 zo dňa 18. 09. 2017, ktorý nadobudol

vykonateľnosť dňa 11. 06. 2019 (ďalej len „exekučný titul“). Konkrétne uplatnil nárok na vymoženie úroku
z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 2.891,68 Eur od 11. 06. 2019 do 26. 08. 2025 a úrok
z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.511,86 Eur od 27. 08. 2025 do 02. 09. 2025; spolu
v kapitalizovanej sume 990,26 Eur. V odôvodnení návrhu uviedol, že predmetom exekúcie je len ešte
exekučne nevymáhaný úrok z omeškania z prisúdenej pohľadávky 2.891,68 Eur datovaný po dátume

11. 06. 2019, keď táto prisúdená pohľadávka 2.891,68 Eur bola povinným postupne zaplatená sumou
1.379,82 Eur z 26. 08. 2025 a sumou 1.511,86 Eur z 02. 09. 2025. Povinný bol na splnenie pohľadávky
z exekučného titulu 2.891,68 Eur, len príslušenstvo ktorej je predmetom tejto novej exekúcie, posledne
upomenutý jej exekúciou podľa Exekučného poverenia OSBB č. 32Ek/1836/2025 (IČS: XXXXXXXXXX)
z 29.7.2025; t.j. menej ako 3M pred týmto exekučným návrhom na jej príslušenstvo; popri § 186 ods. 1

CSPviď.ajpriloženéUpovedomenieozačatíexekúcienapohľadávkuč.222EX327/25-1z29.07.2025.12. Z predloženého exekučného titulu vyplýva, že povinný bol v zmysle jeho výroku zaviazaný na úhradu
istiny vo výške 2.891,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy vo výške
2.891,68 Eur od 17. 05. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

13.Zvykonanéhodokazovaniaďalejvyplynuloanebolosporné,žeoprávnenýsavymoženiapohľadávky
s príslušenstvom na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu už domáhal v exekúcii vedenej pod
sp. zn. 32Ek/1836/2025. Návrh na vykonanie exekúcie tu podal dňa 25. 06. 2025 s tým, že pôvodne
uplatňoval nárok na vymoženie istiny vo výške 2.891,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,50 % ročne zo sumy vo výške 2.891,68 Eur od 17. 05. 2013 až do zaplatenia. Na výzvu súdu, aby
s poukazom na § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku predložil výzvu povinnému na splnenie
pohľadávky v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo o dohodu
o postupnom splnení pohľadávky s povinným priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od
nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, oprávnený podaním zo dňa 25. 07. 2025 zobral návrh
na vykonanie exekúcie v dotknutej časti späť a ďalej v exekúcii uplatňoval len nárok na vymoženie istiny

vo výške 2.891,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy vo výške 2.891,68
Eur od 17. 05. 2013 do 11. 06. 2019 (pozn. súdu: t.j. do vykonateľnosti exekučného titulu). V tomto
rozsahu bolo dňa 29. 07. 2025 vydané i poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že exekučné konanie
bolo dňa 04. 09. 2025 ukončené vymožením.

14. V nadväznosti na vyššie zistený skutkový stav prejednávanej veci musí sťažnostný súd konštatovať,
že oprávnený sa svojím postupom snaží obísť právnu úpravu § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku
a sanovať to, že pred začatím exekúcie sp. zn. 32Ek/1836/2025 zrejme neuskutočnil výzvu vyžadovanú
§ 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, keďže jej realizáciu v konaní sp. zn. 32Ek/1836/2025 nevedel
preukázať, a preto nárok na časť opakujúceho sa príslušenstva, v ktorej časti by inak súd jeho návrh

na vykonanie exekúcie tam zamietol, zobral späť. Takémuto postupu obchádzajúcemu výslovnú právnu
úpravu tak podľa súdu prvej inštancie nemožno poskytnúť právnu ochranu.

15. „Dlhy sa majú platiť riadne a včas. Dlhy právoplatne potvrdené štátom uznanou autoritou sa a
fortiori majú platiť riadne a včas. Pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste

presadeniu uvedených právnych princípov. Nútený výkon rozhodnutia o obsahu súkromnoprávneho
vzťahu je k dispozícii oprávnenému. Oprávnený môže vyčkávať s iniciovaním procesu núteného
výkonu rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie s cieľom zvýšiť svoj majetkový prírastok na úkor
dlžníka, ktorý stále neplní. Právna úprava príslušenstva peňažnej pohľadávky v spojení s objektívnou
skutočnosťou plynutia času vyvoláva riziko vzniku takýchto prípadov. V popísaných okolnostiach je

ústavne legitímne, ak zákonodarca zavedie do právneho poriadku pravidlá usilujúce o ochranu dlžníka
pred šikanou zo strany veriteľa. Ich proporcionalita však bytostne závisí od požiadavky, aby realizáciu
základného práva veriteľa vlastniť majetok zhmotneného v exekučnom titule obmedzovali len v miere,
ktorá je na ochranu dlžníka nevyhnutná.“ Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2016 zo dňa 30.
01. 2019

16. Treba zdôrazniť, že účelom právnej normy vyjadrenej v § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného
poriadku je motivovať oprávneného k včasnému iniciovaniu exekučného konania tak, aby nedochádzalo
k neúmernému narastaniu opakujúceho sa príslušenstva. Exekučný titul totiž nemá oprávnenému slúžiť
ako cenný papier. Táto právna norma preto slúži k ochrane povinného pred neprimeraným zásahom do

vlastníckeho práva k jeho majetku, ktorým ručí za splnenie vykonateľne judikovaného záväzku. Tento
cieľ označil za legitímny i Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 6/2016 zo dňa 30. 01. 2019, v ktorom
posudzoval ústavnosť právnej úpravy obsiahnutej v § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 106/2014 Z. z., pričom § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení zákona č. 106/2014 Z. z. je
predchodcom právnej úpravy § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku v platnom znení, keď obe tieto

ustanovenia sledujú ten istý cieľ, ale s rôznymi podmienkami pre jeho dosiahnutie.

17. Ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku tak dopadá na exekučný titul, od ktorého
vykonateľnosti uplynuli viac ako tri roky s tým, že ak oprávnený v posledných troch mesiacoch pred
podaním návrhu na jeho vykonanie (na vykonanie exekučného titulu) nevyzval povinného na splnenie

pohľadávky alebo v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu neuzavrel
s povinným dohodu o postupnom splnení pohľadávky z exekučného titulu, nemôže sa v exekúcii
domáhať vymoženia opakujúceho sa príslušenstva vymáhanej pohľadávky, na ktoré oprávnenému
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu (§ 53 ods. 4 Exekučného poriadku). Za opakujúcesa príslušenstvo sa na účely tejto normy považuje zmluvný úrok, úrok z omeškania prípadne poplatok
z omeškania, ktoré sa spravidla priznávajú ako opakujúce sa plnenie (t.j. do zaplatenia). Pohľadávku s
celým príslušenstvom tak môže oprávnený vymáhať len, ak pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie

preukáže, že povinného v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu vyzval na splnenie
pohľadávky priznanej exekučným titulom alebo s povinným uzavrel dohodu o postupnom splnení
pohľadávky z exekučného titulu.

18. Súd prvej inštancie tak má za to, že podmienky predpísané § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného

poriadku pre vymáhanie celého príslušenstva sú formulované pomerne jasne a zahŕňajú buď dohodu
s povinným o postupnom splácaní dlhu uzatvorenú v posledných 3 rokoch pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie alebo jednoduchší spôsob v podobe prostej výzvy adresovanej povinnému, aby
pohľadávku v zmysle exekučného titulu uhradil s tým, že takáto výzva má byť uskutočnená v posledných
3 mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V súvislosti s výzvou možno dodať, že s jej
realizovaním nemožno predpokladať nadmieru zvýšené náklady, keď napríklad poštovné za doporučený

list je v súčasnosti vo výške 2,40 Eur. Splnenie týchto podmienok (jednej alebo druhej) tak podľa názoru
súdu nepredstavuje neprimerané zaťaženie oprávneného.

19. Keďže v predmetnej veci nebola existencia dohody o postupnom splnení pohľadávky z exekučného
titulu ani len tvrdená, súd prvej inštancie sa zameral na to či oprávnený preukázal splnenie druhej

podmienky podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, a to realizovanie výzvy povinnému na
splnenie pohľadávky priznanej exekučným titulom v posledných 3 mesiacoch pred podaním návrhu,
pričom treba konštatovať, že sa tak nestalo. Hoci oprávnený v rámci sťažnosti podal celkom presvedčivý
výklad § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku smerujúci k záveru o oprávnenosti jeho nároku na
uplatnené príslušenstvo, jeho výklad popiera účel sledovaný touto právnou normou. Je nepopierateľné,

že oprávnený nárok na opakujúce sa príslušenstvo, ktoré je predmetom tejto exekúcie, uplatnil už
v konaní sp. zn. 32Ek/1836/2025, čo vyplýva z tam podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Nič na
uvedenom nemení ani skutočnosť, že v časti opakujúceho sa príslušenstva svoj návrh zobral späť
a predmetom exekúcie sp. zn. 32Ek/1836/2025 sa stala len istina s úrokom z omeškania vo výške 5,50
% ročne zo sumy vo výške 2.891,68 Eur od 17. 05. 2013 do 11. 06. 2019. Práve tým, že v súvislosti

s podaním návrhu na vykonanie exekúcie sp. zn. 32Ek/1836/2025 oprávnený nepreukázal realizovanie
výzvy vyžadovanej § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, podľa názoru súdu prvej inštancie
stratil možnosť domáhať sa vymoženia opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré mu vznikol nárok po
vykonateľnosti exekučného titulu (§ 53 ods. 4 Exekučného poriadku), pričom to platí nielen pre exekúciu
sp. zn. 32Ek/1836/2025, ale aj pre každú ďalšiu exekúciu začatú po tejto exekúcii.

20. Právnu normu nemožno vykladať len gramaticky (jazykovo), ako to urobil oprávnený, ale je potrebné
ju vykladať i prostredníctvom iných metód výkladu (teologického, historického či systematického).
Dôsledkom prijatia výkladu oprávneného by totiž bolo, že oprávnenému by stačilo iniciovať najskôr
exekúciu pre vymoženie istiny a následne po ukončení tejto exekúcie iniciovať ďalšie exekučné konanie

pre vymoženie opakujúceho sa príslušenstva bez toho, aby oprávnený sám naplnil podmienky určené
§ 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Právna norma v § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku
by tak stratila svoje opodstatnenie.

21. Hoci v praxi exekučného súdu sa vyskytujú i prípady, kedy oprávnený uplatňuje vo viacerých

exekúciách nároky z toho istého exekučného titulu, v zásade ide o nároky rôzneho charakteru (napr.
žalovaná istina s príslušenstvom v jednej exekúcii a trovy konania v druhej exekúcii). Spravidla sa
tak deje na základe objektívnych dôvodov spočívajúcich napr. v potrebe rozhodovania o opravných
prostriedkoch podaných len do časti výrokov exekučného titulu, atď. V prejednávanej veci však
oprávnenýnemalobjektívnydôvodprerozdelenienárokujudikovanéhoexekučnýmtitulom,atedanemal

dôvod na podklade toho istého exekučného titulu pristúpiť samostatne k vymáhaniu istiny s časťou
úrokov z omeškania a samostatne k vymáhaniu zvyšnej časti úrokov z omeškania. Naopak, takýto
postup sa vo vzťahu k povinnému javí ako šikanózny, keďže v súvislosti s jedným i druhým návrhom
na vykonanie exekúcie si voči povinnému uplatnil náhradu trov konania. Nesplnenie podmienok podľa §
53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku v exekúcii sp. zn. 32Ek/1836/2025 zo strany oprávneného tak

vlastne v konečnom dôsledku sankcionuje povinného tým, že by mal znášať náklady ďalšej exekúcie
v rozsahu trov oprávneného a trov súdneho exekútora. Hoci trovy oprávneného by exekučný súd mohol
i nepriznať (ako neúčelne vynaložené), povinný bude naďalej musieť znášať trovy exekúcie súdneho
exekútora. Ak by teda exekučný súd schválil postup oprávneného, poprel by tým cieľ sledovaný § 53ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, ktorým je ochrana povinného pred neprimeraným zásahom do
vlastníckeho práva k jeho majetku, ako už súd uviedol vyššie.

22. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že návrhom na vykonanie exekúcie neuplatnil opakujúce sa
príslušenstvo, ale kapitalizované príslušenstvo, a teda § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku sa
na tento návrh nevzťahuje, súd prvej inštancie s ním nemôže súhlasiť. Smerodajným je totiž v danom
prípade enunciát exekučného titulu, ktorý oprávnenému priznal úroky z omeškania ako opakujúce sa
príslušenstvo, čo vyjadruje slovné spojenie „do zaplatenia.“ Bez ohľadu teda na to, že medzičasom

došlo k úhrade istiny a plynutie úrokov z omeškania sa zastavilo, nárok na ich zaplatenie bol exekučným
titulom priznaný ako nárok na opakujúce sa príslušenstvo. Pokiaľ oprávnený v tejto súvislosti uviedol,
že povinný vykonal „dobrovoľnú“ úhradu istiny pohľadávky, jeho tvrdenie o „dobrovoľnosti“ naráža na
skutočnosť, že uvedenú úhradu povinný vykonal v priebehu exekúcie sp. zn. 32Ek/1836/2025. Je teda
irelevantné či úhrada bola vykonaná povinným priamo na účet oprávneného alebo prostredníctvom
súdneho exekútora, jednoznačne však nejde o „dobrovoľnú“ úhradu, pretože bola vykonaná už v rámci

núteného výkonu exekučného titulu, teda pod vplyvom exekúcie.

23. Oprávnený za výzvu na úhradu pohľadávky najskôr označil Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
29. 07. 2025 vydané v exekúcii sp. zn. 32Ek/1836/2025, kde bol povinný vyzvaný na úhradu pohľadávky
(= istiny 2.891,68 Eur), a upriamil pozornosť na to, že § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku

neuvádza, kto má výzvu vykonať a zároveň stačí, že povinný je vyzvaný na splnenie pohľadávky, nemusí
byť vyzvaný aj na splnenie jej opakujúceho sa príslušenstva. Tieto úvahy však súd prvej inštancie
považovalzairelevantnépreposúdenieveci,pretožeprevymáhanieopakujúcehosapríslušenstvamala
byť výzva na zaplatenie pohľadávky realizovaná v posledných 3 mesiacoch pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie pre vymoženie práve tej pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej sa výzva realizuje, a tou

pohľadávkou,akosámoprávnenýuviedol,jeistina2.891,68Euraexekúciou,vktorejsatátopohľadávka
vymáhala, bola exekúcia vedená pod sp. zn. 32Ek/1836/2025. Táto suma nebola povinným dobrovoľne
uhradená, a preto bol oprávnený nútený na jej vymoženie podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom ak
chcel s touto pohľadávkou vymáhať i celé jej príslušenstvo, z dôvodu že od vykonateľnosti exekučného
titulu uplynulo viac ako tri roky, musel pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie realizovať výzvu

podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Realizovanie takejto výzvy však nebolo preukázané.

24. K časovaniu výzvy podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku súd prvej inštancie dopĺňa,
že tento moment explicitne vyplýva z litery zákona, keď zákonodarca jasne uviedol, že výzva má byť
uskutočnená v posledných 3 mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Niet preto dôvod

na výklad tohto ustanovenia, keď priamo z textu zákona vyplýva moment, v ktorom bolo nevyhnutné
výzvu realizovať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ešte raz zdôrazňuje, že pre vymoženie celého
príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej z predloženého exekučného titulu mal oprávnený výzvu podľa §
53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku realizovať ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
zo dňa 25. 06. 2025, ktorý bol vedený pod sp. zn. 32Ek/1836/2025.

25.Oprávnenýtiežvyššejsúdnejúradníčkeokreminéhovyčítalnesprávnyzáveroopätovnomvymáhaní
nároku, keď poukázal na to, že ním uplatnený nárok v tomto konaní nebol predmetom žiadnej
(skoršej) exekúcie. Uvedené je síce pravdivým tvrdením, tu uplatnený nárok skutočne nebol predmetom
žiadnej inej exekúcie, avšak je nesporné, že oprávnený tento nárok uplatnil k vymáhaniu návrhom na

vykonanieexekúcievedenýmpodsp.zn.32Ek/1836/2025.Oprávnenýzjavneslovnéspojenie„opätovné
vymáhanie nároku“ vyložil reštriktívne, avšak vymáhanie nároku nepredstavuje len samotnú exekúciu.
Nútený výkon rozhodnutia (vymáhanie nároku) predsa začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie
a hoci oprávnený návrh na vykonanie exekúcie sp. zn. 32Ek/1836/2025 zobral v časti späť, neznamená
to, že pôvodne ním neuplatnil aj celé príslušenstvo vymáhanej pohľadávky. To, že tento nárok pôvodne

uplatňoval, späťvzatím nevymaže. V dôsledku uvedeného tak bolo tvrdenie vyššej súdnej úradníčky
o opätovnom vymáhaní nároku vyplývajúceho z exekučného titulu vecne správne.

26. Napokon, oprávnený súdu predložil mailovú výzvu zo dňa 31. 10. 2025 zaslanú na elektronickú
adresu: A., ktorú označil za elektronickú adresu povinného, ku ktorej súd prvej inštancie ešte

raz zdôrazňuje, že pre vymoženie celého príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho z predloženého
exekučného titulu mal oprávnený výzvu podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku realizovať
ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 06. 2025, ktorý bol vedený pod sp. zn.
32Ek/1836/2025. Nad rámec uvedeného možno doplniť, že hoci zákon formu výzvy nepredpisuje, súdprvej inštancie má za to, že táto by mala byť realizovaná v písomnej podobe s dokladom o zaslaní tejto
výzvy tak, aby bolo preukázané, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry povinného.

27. Záverom, súd prvej inštancie ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená

judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

28. Týmito úvahami súd prvej inštancie dospel k záveru, že o nedôvodnosti sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2503/2025 zo dňa 10. 11. 2025, a preto ju
zamietol v celom rozsahu, keď napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vyhodnotil ako vecne
správne.

29. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený (§
35 ods. 1 Exekučného poriadku), súd prvej inštancie preto o trovách konania o sťažnosti oprávneného
rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods.
2 CSP tak, že oprávnený, ktorý nebol s podanou sťažnosťou úspešný, nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).