Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 31C/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1626200347
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1626200347.2

Uznesenie

OkresnýsúdMalacky,vprávnejvecinavrhovateľky:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.XXX/XXX,XXX
XX E. C., proti odporcovi: F. G., bytom XXX XX E. C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
z dôvodu nebezpečného vyhrážania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 10.02.2026 z a
m i e t a.

II. Súd odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á va.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka dňa 10.02.2026 osobne doručila tunajšiemu súdu podanie označené ako „Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia.“ Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca sa jej opakovane vyhráža

smrťou a zabitím, a to pokojne a bez afektu. Uviedla, že vyhrážky zazneli viackrát, pričom ich obsah
bol jednoznačný – zabijem ťa. Tieto vyhrážky v nej vzbudili dôvodnú obavu o život a bezpečnosť, ako
aj o bezpečnosť jej maloletého syna. Odporcu stretáva v blízkosti základnej školy, ktorú navštevuje jej
syn. Vzhľadom na jeho správanie, trestné stíhanie v minulosti a drogovú závislosť má reálny strach
z naplnenia jeho vyhrážok. Vec oznámila aj na obvodnom oddelení PZ v H., kde bolo prijaté jej
oznámenie. Uviedla, že k vyhrážkam existujú dôkazy a svedok, ktorý bol vypovedať a pravdivosť jej

tvrdení potvrdil. Jej obava je vážna a opodstatnená.

2. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol neúplný, chýbali v ňom
identifikačné údaje odporcu, neobsahoval petit rozhodnutia a chýbalo náležité opísanie rozhodujúcich
skutočností spolu s dôkazmi, súd si navrhovateľku uznesením č.k. 31C/20/2026 – 7 zo dňa 17.02.2026,
aby v lehote 10 dní svoj návrh doplnila a vady odstránila.

3. Navrhovateľka doručila súdu dňa 24.02.2026 doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom uviedla, že odporca sa jej opakovane a vážne vyhráža zabitím. Jeho vyhrážky sú
konkrétne a vzbudzujú v nej dôvodnú a reálnu obavu o jej život a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie
jej maloletého syna. Odporca sa pohybuje v blízkosti základnej školy, ktorú jej syn navštevuje, čím sa jej
obava ešte zvyšuje. Vzhľadom na intenzivitu vyhrážok a správanie odporcu považuje situáciu za vážnu

a bezprostredne ohrozujúcu. Je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi a poskytnúť
jej súdnu ochranu. Vec oznámila na obvodnom oddelení PZ v H.. K tvrdeniam existujú listinné dôkazy
a svedok A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I.. Navrhla, aby súd vydal toto rozhodnutie: 1. zákaz priblížiť
saknavrhovateľkeajejmaloletémusynovinavzdialenosťmenšiuako50metrov.2.vstupovaťdoobydlia
navrhovateľky na adrese D. J. XXX/X, XXX XX E. C.. 3. zdržiavať sa v okruhu 50 metrov od Základnej
školy, ktorú navštevuje maloletý syn navrhovateľky. 4. kontaktovať navrhovateľku akoukoľvek formou.

Zároveň navrhla, aby súd o návrhu rozhodol bez nariadenia pojednávania vzhľadom na naliehavosť
a potrebu okamžitej ochrany, nakoľko odporca je drogovo závislý a má trestnú minulosť.1. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť

neodkladné opatrenie.

2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

4.Podľa§325ods.2písm.f)CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,

zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

12. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

13. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej

neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku
toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového
stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčeniapotrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak
podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti

návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné
riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010).

14. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za
následokhrozbualebovznikujmy(materiálnejakoajnemateriálnej)nastranenavrhovateľa.Neodkladné
opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne
nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho

nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez
ohľadu na jeho právoplatnosť.

15. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného sporového poriadku. Z týchto
ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. Zo
samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí

byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti umožňujúce prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť
ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, resp. obave, že exekúcia bude ohrozená.

To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú
úpravu, navrhované neodkladné opatrenie je efektívnym prostriedkom na dosiahnutie ochrany, ktorej
sa navrhovateľ domáha a zároveň, že účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

16. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje procesnú
povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť aspoň základné skutočnosti, potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčiť

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

17. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu a predloženými listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, doplneným podaním zo dňa 23.02.2026 domáhala, aby súd odporcovi zakázal

1. priblížiť sa k navrhovateľke a jej maloletému synovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, 2. vstupovať
do obydlia navrhovateľky na adrese D. J. XXX/X, XXX XX E. C., 3. zdržiavať sa v okruhu 50 metrov od
Základnej školy, ktorú navštevuje maloletý syn navrhovateľky, 4. kontaktovať navrhovateľku akoukoľvek
formou.Navrhovateľkavosvojomnávrhuuviedla,žeodporcasajejopakovanevyhrážasmrťouazabitím
a má vážne obavy z naplnenia jeho vyhrážok a to aj preto, že odporca má trestnú minulosť a bol drogovo

závislý. Tieto vyhrážky v nej vzbudili dôvodnú obavu o život a bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť jej
maloletého syna. Odporcu stretáva v blízkosti základnej školy, ktorú navštevuje jej syn. Vzhľadom
na intenzitu a vážnosť vyhrážok oznámila dňa 06.02.2026 na Obvodnom oddelení PZ v H. spáchanie
priestupku, o ktorom predložila listinný dôkaz – potvrdenie o oznámení priestupku.

18. Súd po dôkladnom posúdení všetkých skutočností uvádzaných navrhovateľkou dospel k záveru, že
navrhovateľka neosvedčila tvrdené skutočnosti potrebné na to, aby súd návrhu vyhovel. V návrhu aj
po jeho doplnení úplne absentovalo opísanie rozhodujúcich skutočností a okolností, za ktorých malo k
vyhrážaniu zo strany odporcu dôjsť. Z návrhu nebolo zrejmé, či ku konaniu zo strany odporcu dochádzapri náhodnom stretnutí s navrhovateľkou, alebo ju cielene vyhľadáva. Taktiež neuviedla, čo predchádza
vyhrážkam zo strany odporcu, ako často sa jeho konanie opakuje, prípadne čo je jeho bezprostrednou
príčinou a či smeruje aj voči jej maloletému synovi. Navrhovateľka tiež neuviedla, či je s odporcom

v rodinnoprávnom, prípadne inom obdobnom vzťahu a súdu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by mal
odporca navrhovateľku, prípadne jej maloletého syna vyhľadávať, kontaktovať a za akým účelom by
mal vstupovať do jej obydlia. Túto skutočnosť súd nezistil ani z registrov dostupných súdu, súd uvádza,
že aj keď sa nevyžaduje preukázanie formálneho právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom
(napr. manželstvo, príbuzenský alebo zmluvný vzťah), je potrebné osvedčiť konkrétne konanie odporcu

voči navrhovateľke, z ktorého vyplýva reálna a bezprostredná hrozba zásahu do života, zdravia alebo
inej vážnej ujmy.

19. Z Potvrdenia o oznámení priestupku zo dňa 06.02.2026 má súd preukázané, že navrhovateľka
oznámila na príslušnom Obvodnom oddelení PZ v H. spáchanie priestupku, ktoré bolo kvalifikované
podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Uvedené ustanovenie chráni
občianske spolunažívanie pred jeho narušovaním hrubým spôsobom a výslovne uvádza najčastejšie
prípady hrubého správania. Skutkovú podstatu priestupku teda naplní ten, kto naruší občianske

spolunažívanie. Ujma na zdraví je v podstate následkom ublíženia na zdraví. Ak sa odporca vyhráža
smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu, tak by mohlo ísť o trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 TZ. Hranica
medzi priestupkom a trestným činom bude spočívať v naplnení zákonných znakov skutkových podstát.
Z potvrdenia priloženého k návrhu však nie je zrejmé, čo bolo konkrétne obsahom tohto oznámenia,

voči komu oznámenie smerovalo, teda kto sa mal dopustiť spáchania. Z potvrdenia, ako jediného
listinného dôkazu priloženého k návrhu nie je možné zistiť, za akých okolností malo dôjsť k spáchaniu
priestupku a ani čo mu bezprostredne predchádzalo, ktorá konkrétna osoba sa mala dopustiť jeho
spáchania priestupku, ani akým konkrétnym konaním. Súd tak nemá osvedčenú skutočnosť, komu
prislúcha v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pasívna vecná legitimácia.

20. Súd napriek tomu vykonal lustráciu Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a
zistil, že odporca bol už v minulosti deväťkrát trestne stíhaný za spáchanie viacerých trestných činov
rôznej závažnosti. Z odpisu Registra trestov zo dňa 03.03.2026 vyplýva, že od roku 2004 bol odporca
trestne stíhaný za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (ďalej „TZ“), za trestný

čin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 TZ, za trestný
čin krádeže podľa § 212 ods. 2 TZ a trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 TZ, za trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 TZ, trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 TZ. Objektom týchto
trestných činov je ochrana spoločnosti pred možným ohrozením vyplývajúcim z nekontrolovateľného

nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jednak ochrana členov spoločnosti pred ohrozením
ich života a zdravia vyplývajúceho zo zneužívania uvedených návykových látok, právo oprávnenej osoby
užívať obydlie nerušeným spôsobom, vlastníctvo cudzej veci, a jej držba, majetok, ochrana spoločnosti
pred konaním, ktoré poškodzuje cudzie veci, riadny a hladký výkon rozhodnutí súdov a iných orgánov
verejnej moci.

21. Odporca síce bol v minulosti opakovane trestne stíhaný, napriek tomu však súd nemá z návrhu
dostatočne osvedčené, že existuje dôvodný predpoklad pokračovania v trestnej činnosti práve voči
navrhovateľke. Navrhovateľ musí preukázať existenciu ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity,
a to predloženými a relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná
alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Z praktického hľadiska

najprístupnejšími dôkazmi v takýchto prípadoch sú lekárske správy, zápisnice polície ale aj trestné
oznámenia a pod.

22. Navrhovateľka ďalej žiadala, aby súd zakázal odporcovi vstupovať do jej obydlia na adrese D.
J. XXX/X, E. C., zákaz priblíženia k základnej škole, a tiež zákaz kontaktovať ju akoukoľvek formou.

Uviedla, že odporcu stretáva v blízkosti základnej školy, ktorú navštevuje jej maloletý syn, avšak bližšie
nešpecifikovala v blízkosti ktorej konkrétnej základnej školy sa odporca zdržiava, a tak ani v tejto
časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť. Navrhovateľka neosvedčila
skutočnosť, že by ju odporca aktívne vyhľadával, chodil za ňou do miesta jej bydliska, ani že bysa v mieste jej bydliska voči nej dopustil akéhokoľvek konania, ktorým by odporca bezprostredne
ohrozoval jej život a zdravie. Navrhovateľka taktiež žiadala uložiť odporcovi zákaz kontaktovania
akoukoľvek formou, avšak nepredložila žiadne listinné dôkazy o tom, že by ju odporca kontaktoval

a ani v návrhu túto skutočnosť nijako nešpecifikovala. Z listinných dôkazov preto nevyplynula potreba
nutného zásahu súdu vo forme zákazu kontaktovania navrhovateľky odporcom všetkými dostupnými
spôsobmi. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľka nepreukázala, že
by ju žalovaný kontaktoval, obťažoval písomnou formou, v dôsledku ktorého by tu vystala potreba
nariadiť neodkladné opatrenie v časti zákazu kontaktovania. Navrhovateľka netvrdila, ani neosvedčila

skutočnostinasvedčujúcetomu,žebysažalovanýpokúšalknejpriblížiť,alebosapokúšaljukontaktovať
spôsobom narúšajúcim je telesnú integritu inak ako formou, ktorý už súd vzal do úvahy.

23. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami takými
rozhodujúcimiskutočnosťami,ktorébynasvedčovalitomu,žezostranyodporcudochádzalok správaniu
ohrozujúcemu jej telesné zdravie, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie, alebo

vyvolať obavu o jej život. Súd dáva do pozornosti že z potvrdenia o oznámení priestupku nie je
možné vyvodiť záver, že by správanie odporcu voči navrhovateľke predstavovalo bezprostredné reálne
a aktuálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia žalobkyne a jej osobnostnej integrity, alebo obavu
z takéhoto možného správania sa odporcu. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“,
keďže odporca bol v minulosti 9x trestne stíhaný, nakoľko nemôže vo vzťahu k žalobkyni zakladať

dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, najmä s poukazom na skutočnosť, že súd nemá
dostatočne osvedčenú pasívnu vecnú legitimáciu odporcu.

24. Súd na záver uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia zasahuje podstatným spôsobom
do práv odporcu, preto je nevyhnutné, aby súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu

zvažoval nielen nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva, ale aj jeho primeranosť
(proporcionalitu) k právu druhej strany, ktorému má byť takýmto obmedzením poskytnutá
ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia ako výnimočného prostriedku súdnej ochrany
zákazu priblíženia k navrhovateľke a jej maloletému synovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov,
zákaz vstupovať do jej obydlia, zákaz zdržiavať sa v blízkosti základnej školy a zákaz kontaktovať ju

akoukoľvek formou, nie je za danej situácie primeraný prostriedok súdnej ochrany. V prejednávanej veci
absentuje základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to pasívna vecná legitimácia
odporcu a osvedčenie tvrdenej hrozby fyzického či psychického násilia zo strany odporcu, ktorého by
sa mal vo vzťahu k žalobkyni dopúšťať a ktoré by odôvodňovalo potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
navrhovaným neodkladným opatrením.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona dospel súd k záveru,
že v danom prípade navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia, a preto súdu neostalo iné, len návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Navrhovateľka so svojim návrhom na neodkladné opatrenie úspešná nebola, nakoľko tento návrh
súd zamietol. Nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol odporcovi. Keďže však
v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich
náhradu z hľadiska hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)