Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221203548
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2221203548.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: 1. SENIOR CITY, a. s.,
so sídlom Župné nám. 3, 811 03 Bratislava, IČO: 45 629 943, proti žalovaným: 1. DRAŽOBNÍK,
s.r.o., so sídlom Národná trieda 246/10, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 36 764 281, 2.
KONRES k.s., so sídlom Národná trieda 246/10, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 47 249 005,
správca konkurznej podstaty úpadcu ARDA STAV, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bardejovská 25, 080 01
Prešov, IČO: 36 277 851, 3. SLOVAK FINANCE s.r.o., so sídlom Medveďovej 15, 851 04 Bratislava,
IČO: 36 810 932, zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s

r.o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 17C/41/2022-375 zo dňa 21. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1. až 3. p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

21Co/54/2025 -

1. Napadnutým rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol; II.
výrokom priznal žalovaným 1. až 3. náhradu trov konania vo výške 100%; III. výrokom rozhodol tak,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 21 ods. 2, ods. 4 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992

Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení ku dňu konania dražby (ďalej aj zákon
o dobrovoľných dražbách“), § 44 ods. 1, § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu vyhlásenia konkurzu na žalobcu (ďalej aj
„zákon o konkurze“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 60, § 61, § 67, § 72 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že uznesením Okresného súdu Bratislava sp. zn.

8K/7/2019 zo dňa 23.11.2019 (nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.05.2020) súd vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka 1. SENIOR CITY, a.s., so sídlom Župné námestie 3, 811 03 Bratislava, IČO:
45 629 943. Žaloba bola žalobcom podaná dňa 14.10.2021 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,ktorá sa konala dňa 13.10.2021 v Bratislave na majetok žalobcu ako vlastníka z dôvodu nesprávnosti
znaleckého posudku č. 68/2021, žalobca vzniesol námietku premlčania.

4. Právne okresný súd uzavrel, že žaloba je nedôvodná, keďže žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
v spore. Žalobca podal žalobu ako úpadca. V čase po vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca
spôsobilosťmaťprávaapovinnostipodľahmotnéhoprávaanispôsobilosťbyťstranousporu,čiprocesnú
spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou,
ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša na inú osobu, a

to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca, ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne
nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže po vyhlásení
konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo
patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým
spôsobom zaťažiť (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/16/2020 zo dňa 26.11.2020). Tiež
okresný súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp zn. IV. ÚS 404/2021 zo dňa 17.08.2021

(„pokiaľ ide o žalobcu 1 spoločnosť v konkurze, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nemohol konať
v mene tohto žalobcu z dôvodu, že momentom vyhlásenia konkurzu v súlade s § 47 ods. 3 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti
správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom

konania namiesto úpadcu je správca. Z uvedeného vyplýva, že po vyhlásení konkurzu sťažovateľ nemal
oprávnenie podať žalobu v mene žalobcu 1 spoločnosti v konkurze (nedostatok týkajúci sa aktívnej
procesnej legitimácie na podanie žaloby)“. Po vyhlásení konkurzu dochádza k zmene právnych pomerov
dlžníka, ktorá spočíva v že oprávnenie nakladať ktorý prechádza správcu, ktorý jediný je oprávnený
konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku a koná v jeho mene na jeho účet. Uvedené sa

týka aj takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť. Je
síce pravdou, že vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť
na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony, ale do tejto spôsobilosti sa zasahuje tým, že
dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, a to tým, že
nemôže nakladať s týmto majetkom. Treba zdôrazniť, že majetok, ktorý dispozičnom oprávnení úpadcu.

Zákonodarca v zákone o konkurze a reštrukturalizácii jasne uviedol, že ak by úpadca podal žalobu po
vyhlásení konkurzu k ktorý tvorí konkurznú vyhlásení konkurzu alebo sa týka nárokov, ktoré sú čo i len
potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť, je potrebné takúto žalobu zamietnuť, lebo
nemá dispozičné oprávnenie k majetku, pretože toto oprávnenie prešlo na správcu konkurznej podstaty
a v takomto prípade úpadca nemá dostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej). Po vyhlásení

konkurzu oprávnenie žalobcu (úpadcu) nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie
konať za neho vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, prešlo v súlade s § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii na správcu, ktorý pritom koná v mene a na účet úpadcu. Súdne
a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho žalobcovi mohli byť po
vyhlásení konkurzu začaté len na návrh správcu, ktorý sa namiesto úpadcu stal účastníkom konania

(§ 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii). Pri súdnych a iných konaniach
týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi však nemožno vychádzať len z
ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Platí totiž osobitné ustanovenie § 47 ods. 5 tohto
právneho predpisu, podľa ktorého súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným

voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom
stranou sporu namiesto úpadcu je správca. Vychádzajúc z uvedeného úpadca vyhlásením konkurzu
nestrácaspôsobilosťbyťúčastníkomkonaniaonárokoch,ktorésatýkajúmajetkupatriacehodopodstaty
ani spôsobilosť procesnú. Žalobu o týchto nárokoch podanú úpadcom po vyhlásení konkurzu je ale
potrebné zamietnuť preto, že dispozičné oprávnenie k majetku konkurznej podstaty prešlo na správcu

konkurznej podstaty a správca sa stáva zákonným zástupcom úpadcu ohľadne majetku patriaceho do
konkurznej podstaty. Na spoločnosť 1. SENIOR CITY, a.s. v konkurze bol vyhlásený konkurz uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.11.2019, sp. zn. 8K/7/2019 (právoplatné a vykonateľné dňa
19.05.2020).Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, bola podaná dňa 14.10.2021, teda viac ako rok po vyhlásení konkurzu na majetok menovanej

spoločnosti. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že žalobca 1. SENIOR CITY, a.s. v konkurze nemá
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ale dispozičné oprávnenie na podanie takejto žaloby mal správca
konkurznej podstaty úpadcu, ktorý však v konaní vôbec nevystupuje. Záverom okresný súd uviedol,
že v konaní nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhnuých svedkov z dôvodu ustálenia, žežalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní, pričom vykonanie výsluchu navrhnutých svedkov
by za zisteného skutkového a právneho stavu bolo nadbytočné a v rozpore so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania.

5.Žalovaným1.až3.,ktorímalivkonaníplnýúspech,okresnýsúdpriznalnároknanáhradutrovkonania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), e), h) CSP. Argumentoval
tým,že napadnutýrozsudoksmerujeajvočisubjektuoznačenéhoakožalovaný2.Slovenskákonkurzná
a reštrukturalizačná, k.s., ktorý subjekt už v čase rozhodovania žiadny vzťah k predmetu žaloby, o ktorej
napadnutým rozsudkom rozhodoval nemal, keď správcom konkurznej podstaty je subjekt KONRES, k.s.
na základe uznesenia o ustanovení správcu č. k. 2K/2/2016-555 publikované v Obchodnom vestníku

č. 184/2024 dňa 23.09.2024 pod č. K050936. Uvedená vada má za následok nezákonnosť rozsudku.
Prvoinštančný súd mal za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nepovažoval
za potrebné sa ďalšou argumentáciou žalobcu v žalobe vysporiadať. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku nesprávne vyložil nález Ústavného súdu SR, keď tento jednoznačne uvádza,
že na správcu konkurznej podstaty prechádzajú konania, ktoré sa 1. týkajú majetku podliehajúceho

konkurzu a súčasne 2. patria úpadcovi. Z prejednávanej veci je zrejmé, že na to, aby právo konať
za úpadcu mal výlučne len správca je potrebné splniť obidve podmienky. Predmetné nehnuteľnosti
boli speňažované ako súčasť konkurznej podstaty úpadcu ARDA STAV, s.r.o., konkurz na majetok,
ktorého bol vyhlásený rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/2/2016 zo dňa 07.04.2016.
Skutočnosť, že k speňažovaniu malo dôjsť v rámci uvedeného konkurzu okresný súd neuvádza.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/194/2008, z ktorého je zrejmé, že speňažovať
majetok zahrnutý do konkurznej podstaty, avšak nepatriaci úpadcovi je možné iba po predchádzajúcom
upovedomení vlastníka nehnuteľnosti, účelom ktorého upovedomenia je dať možnosť vlastníkovi, aby
podal vindikačnú žalobu v rámci konkurzného konania a až po jej nevyužili v lehote určenej správcom
úpadcu - nevlastníka veci môže tento vychádzať zo záveru, že vec bola zahrnutá do konkurznej podstaty

oprávnene a túto speňažovať. Uvedenú povinnosť správcu tak ako konštatuje v citovanom rozhodnutí
NS SR je možné aj analogicky vyvodiť z § 79 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý ukladá
správcovi povinnosť umožniť vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorú mieni zahrnúť do konkurznej podstaty,
a ktorý nie je úpadcom uhradiť pohľadávku, ktorá je vecou zabezpečená. Kým takýto úkon správca
nevykoná, nemôže vec do konkurznej podstaty zahrnúť. Okresný súd uvádza, že konkurz na spoločnosť

ARDA STAV, s.r.o. bol vyhlásený 07.04.2016, ale odvolateľovi je tiež známe, že predmet žaloby zahrnul
do podstaty 8.6.2016, pričom ako vyplýva z veci, konkurz na majetok vlastníka predmetu dražby bol
vyhlásený až 19.05.2020 z čoho je úplne zrejmé, že či už: 1. z dôvodu nerešpektovania judikátu NS
SR a v čase konania správcu známeho, alebo 2. nerešpektovania ustanovenia § 79 ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, v čase zahrnutia predmetu dražby do konkurznej podstaty úpadcu ARDA

STAV, s.r.o. išlo zo strany správcu konkurznej podstaty za postup protizákonný, ktorý nemohol vyvolať
účinky práva nakladať s predmetom dražby v rámci konkurzného konania spoločnosti ARDA STAV, s.r.o.
a teda ani ho platne speňažiť. Za danej situácie aj uzatvorenie Zmluvy medzi žalovaným 1. a žalovaným
2., na základe ktorej žalovaný 1. technicky vykonal dobrovoľnú dražbu, predmetom ktorej mal byt' vznik
vlastníckeho práva v prospech žalovaného 3. je neplatná, nakoľko jednoznačne odporuje zákonu. Ide o

špeciálny dôvod neplatnosti dražby, ak sa zákon č. 527/2002 Z. z. aplikuje (primerane) v konaní podľa
zákona č. 7/2005 Z. z. okrem dôvodov uvedených v zákone o dobrovoľných dražbách na platnosť dražby
realizovanej v konkurze a reštrukturalizácii je potrebné splniť aj vyššie uvedené podmienky, inak, okrem
vád, ktorými dražba trpí z dôvodov uvedených v žalobe, je aj z dôvodov nedodržania zákon č. 7/2005
Z.z. neplatná.

7. Žalovaný 3. odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. Z textu odvolania nemožno vyvodiť, akým nesprávnym procesným postupom
súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené uskutočňovanie jeho procesných práv. Odvolací dôvod
spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces tak nie je daný. Obdobne ako v prípade práva na

spravodlivý proces, žalobca len označil odvolací dôvod bez toho, aby konkrétne uviedol, aké pochybenia
vidí v procesnom postupe súdu prvej inštancie. Odvolací dôvod spočívajúci v iných vadách konania
tak nie je daný. Vo vzťahu k polemike žalobcu týkajúcej sa oprávnenia správcu konkurznej podstaty
konať v mene úpadcu odkazuje na odseky 17. až 20. rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie detailnezaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a podrobne uviedol, prečo musel žalobu zamietnuť.
Na majetok žalobcu bol na základe uznesenia bývalého Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 8K/7/2019
(nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.5.2020), vyhlásený konkurz. Poukázal na § 44 ods.

1, § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
pričom nie je pochýb, že predmetom sporu je majetkové právo, ktoré je potenciálne spôsobilé ovplyvniť
konkurznú podstatu žalobcu, a preto takéto konanie mohlo byť iniciované len správcom konkurznej
podstaty žalobcu, ale nie žalobcom samotným. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení veci tak nie je daný.

8. Žalovaný 1. odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. Okresný súd expressis verbis posúdil predmetnú procesnú spôsobilosť žalobcu
právne správne a premietol ju v spravodlivom rozhodnutí. Ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách
sa použijú na speňaženie konkurznej podstaty v zmysle ustanovenia § 167n ods. 1 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov primerane. Okrem

toho v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich
sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, správca pritom koná v mene a na
účet úpadcu, pričom jeho pozícia je vymedzená v zákone pomerne presne. Zákonodarca v zákone o
konkurze a reštrukturalizácii zreteľne uviedol, že ak by úpadca podal žalobu po vyhlásení konkurzu, je

potrebné takúto žalobu zamietnuť, lebo nemá dispozičné oprávnenie k majetku, pretože toto oprávnenie
prešlo na správcu konkurznej podstaty a v takomto prípade úpadca nemá dostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej). Uvedené sa týka aj takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé
podstatu určitým spôsobom zaťažiť. Predpokladom úspechu v akomkoľvek konaní je predovšetkým
vecná legitimácia účastníkov konania. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie

vždy k zamietnutiu žaloby/návrhu. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na vadu konania, a to
konkrétne, že v čase podávania odvolania bol správcom konkurznej podstaty subjekt KONRES k.s.,
a nie žalovaný 2. označený ako Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., čo má podľa žalobcu
za následok nezákonnosť rozsudku. Napadnutý rozsudok nemožno považovať za nezákonný, keďže
ide len o procesnú vadu, ktorá nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko predpokladom

úspechu v akomkoľvek konaní je predovšetkým vecná legitimácia účastníkov konania. V prípade zmeny
v osobe správcu rozhodnutím súdu nie je potrebné rozhodovať o zmene účastníka konania a súd
alebo správny orgán uvedie meno (názov) osoby ustanovenej do funkcie. Právne skutočnosti týkajúce
sa zmeny v osobe správcu sa uvedú v odôvodnení rozhodnutia, ktoré súd alebo správny orgán vydá
ako prvé po zmene v osobe správcu. (ĎURICA, Milan. § 47 [Súdne a iné konania]. In: ĎURICA,

Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 463.) Podľa
ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na
návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca (poukaz na rozsudok

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/74/2020 zo dňa 27.08.2020).: „Vyhlásením konkurzu úpadca
nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti a aj spôsobilosť na právne
úkony v takom rozsahu, ako ju mal do vyhlásenia konkurzu. Do spôsobilosti na právne úkony sa mu
zasahuje tým, že obmedzuje dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu a výrazne, ak ide o nakladanie s majetkom.“ (ĎURICA, Milan. § 44 [Nakladanie s majetkom

úpadcu]. In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021,
s. 432.). Žalobca vyhlásením konkurzu stratil aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré
sa týkajú konkurznej podstaty. Teda v prípade, ak podá žalobu niekto iný ako správca, je potrebné
takúto žalobu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietnuť. Poukaz žalobcu na zdanlivý fakt, že
dražba trpí vadami, a že ide o špeciálny dôvod neplatnosti tejto dražby neobstojí nakoľko je nesporné,

že žalobca sa absolútne nevysporiadal s problematikou faktického dotknutia sa vydražením predmetu
dražby na svojich právach, a zároveň žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a to tým spôsobom, že
neoznačil ani jeden jediný dôkaz vo svojej žalobe ako dva základné kumulatívne atribúty na uvažovanie
o úspešnosti tohto špecifického druhu žaloby, a tým možno jeho dovolaciu argumentáciu považovať za
nedostačujúcu. K tvrdeniu žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je neúplné poukázal

na to, že Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietkyuvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Rovnako aj

judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

9. Žalovaný 3. sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného 1. k odvolaniu žalobcu tak, že s ním v plnom rozsahu
súhlasí.

10. Žalovaný 1. sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného 3. k odvolaniu žalobcu tak, že sa stotožňuje s tým,
že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a teda žaloba musela byť zamietnutá s poukazom na § 47
ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

11. Žalovaný 2. sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného 1. a žalovaného 3. k odvolaniu žalobcu tak, že súhlasí

s vyjadreniami žalovaných 1. a 3., nakoľko už judikované rozsudky v rovnakých veciach len potvrdzujú,
že konanie žalobcu je svojvoľným konaním a nie konaním SENIOR CITY, a.s. Podané odvolanie je
absurdné, nakoľko v napadnutom rozsudku je jasne formulované, že žalobca nemá aktívnu vecnú
legitimáciu a opakovane za neho koná štatutár, čím porušuje základný princíp pre vedenie konkurzného
konania, t.j. za úpadcu. Vo veciach týkajúcich sa majetku úpadcu koná vždy a jedine správca, čo žalobca

od samého počiatku nie je schopný rešpektovať a šikanóznymi podaniami zaťažuje súdy a žalovaných
bez akejkoľvek opory v zákone.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie (žalobcu) bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené

podmienky pre potvrdenie rozsudku (I., II., III. výrok) postupom podľa § 387 CSP.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak I. výrokom žalobu zamietol (určenie, že
dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou zo dňa 13.10.2021 vyhotovená

JUDr.TomášomPetrom,notáromsosídlomSv.Egídia7/2015,05801Poprad,vykonanádňa13.10.2021
o 14:30 hod. v polyfunkčnej budove, dražobná miestnosť č. 1, poschodie, Štefánikova 8, Bratislava, na
základe Oznámenia o dražbe č. 061/2021 /ďalej len ako „dražba“/, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
zapísanénaLVč.XXXk.ú.A.B.C.,atoparcelyregistra„C“evidované nakatastrálnejmapeakoparcela
č. 206/53 ostatná plocha o výmere 45 m2 a parcela č. 206/54 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 81

m2, parcela č. 206/55 ostatná plocha vo výmere 24 m2, stavba bez súpisného čísla rozostavený rodinný
dom 3 na parcele č. 206/54 /ďalej len ako „predmet dražby“/, je neplatná); II. výrokom priznal žalovaným
1. až 3. náhradu trov konania vo výške 100%; III. výrokom rozhodol tak, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku,keď nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto
nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

15. Vo vzťahu v odvolaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne zdôrazňuje,
že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale aj
konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote
na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z
hľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.

16. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že v štandardnom sporovom konaní
zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom
spore žalobcu). Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolanie

musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363 CSP), čo znamená,
že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom
konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Súd je viazaný
využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom použitú odvolaciu
argumentáciukonkrétnepochybenia,vytýkanésúduprvejinštancievrámcidanéhoodvolaciehodôvodu.

17. V odvolaní žalobca označil ako odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), h) CSP.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom právnom
posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, pričom
označený odvolací dôvod s ohľadom na nižšie uvedené nebol naplnený.

19. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia

so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

20.Podľa§21ods.4zákonaodobrovoľnýchdražbáchúčastníkmisúdnehokonaniaoneplatnosťdražby
podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba
podľa odseku 2.

21. Podľa § 44 ods. 1 zákona o konkurze oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim

konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu
prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

22. Podľa § 47 ods. 5 zákona o konkurze súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom

podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie,
pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dôvodne pristúpil najprv k posudzovaniu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či

ten, kto podal žalobu, je v spore aktívne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci
z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho
oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je
pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiužaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne
legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu otázky existencie alebo neexistencie
nároku. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu

nenamieta.

24. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si

tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

25. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je

rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

26. Súd prvej inštancie svoj záver o nevyhnutnosti žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť
založil správne na tom závere, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pričom uvedený záver

vyplýva z posúdenia právnych účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu.

27. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že dňa 23.11.2019 bol začatý konkurz na majetok žalobcu,
ktorý doposiaľ nebol ukončený. Predmetom tohto súdneho konania je majetok podliehajúci konkurzu
patriaci žalobcovi ako úpadcovi, a preto žalobca nie je po začatí konkurzného konania aktívne

legitimovaný na podanie žaloby týkajúcej sa majetku podliehajúceho konkurzu, pričom za takúto žalobu
je potrebné považovať aj žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V prejednávanom spore je
teda nepochybné, že žaloba podaná žalobcom sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu. V čase po
vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani
spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho

spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i
procesného práva prenáša na inú osobu, a to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca,
ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a
je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne
spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len

potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného
konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca).

28. Základným účinkom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je strata oprávnenia úpadcu nakladať
s majetkom podstaty a strata oprávnenia na výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s

majetkom podstaty a prechod týchto oprávnení na správcu podstaty. V zásade platí, že správca podstaty
je vo vzťahu k majetku, ktorý patrí do podstaty, oprávnený robiť úkony, na ktoré by bol inak oprávnený
úpadca. Činnosť správcu má smerovať k naplneniu konečného cieľa konkurzu, ktorým je speňaženie
majetku patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie veriteľov. (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4 Cdo 35/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 52/2010, rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/144/2017).

29. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že hmotnoprávna i procesnoprávna spôsobilosť
žalobcu ako úpadcu síce zostáva zachovaná, zároveň je však obmedzená v tom, že aktívnu i pasívnuvecnú legitimáciu v sporoch, ktorých predmetom je majetok podliehajúci konkurzu, má namiesto úpadcu
správca konkurznej podstaty, a teda žalobca sám vo vlastnom mene nemôže podať žalobu a ani nemôže
byť žalovaný. Tým nijako nie je dotknuté právo žalobcu na súdnu ochranu, ktoré má právo realizovať v

rámci konkurzného konania a jeho inštitútov, prípadne podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch.

30. Žalobca namietal, že okresný súd nesprávne vyložil nález ÚS IV. ÚS 404/2021 zo dňa 17.8.2021.
K uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na to, že v odseku 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresný súd z označeného nálezu odcitoval ods. 18. „Pokiaľ ide o žalobcu 1 spoločnosť K. v konkurze,

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nemohol konať v mene tohto žalobcu z dôvodu, že momentom
vyhlásenia konkurzu v súlade s § 47 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania,
ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu
začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z
podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Z
uvedeného vyplýva, že po vyhlásení konkurzu sťažovateľ nemal oprávnenie podať žalobu v mene

žalobcu 1 spoločnosti K. v konkurze (nedostatok týkajúci sa aktívnej procesnej legitimácie na podanie
žaloby)“., zjavne na podporu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, pričom
aj v citovanom odseku rozhodnutia Ústavný súd SR cituje znenie § 47 ods. 5 zákona o konkurze za
identickej situácie, keď sťažovateľ nemal oprávnenie podať žalobu v mene spoločnosti v konkurze
(nedostatok týkajúci sa aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby). S ohľadom na uvedené

námietka žalobcu vo vzťahu k citácii označeného nálezu okresným súdom neobstojí.

31. Súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedené dospel k vecne správnemu záveru o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a preto nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť bez toho, aby sa
zaoberal ďalšími meritórnymi otázkami. Na podporu uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti, že

z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dražbách súd môže určiť neplatnosť dražby v civilnom konaní len
vtedy, keď sa konania zúčastnia: navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a
osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby ide o nútené spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 CSP,
ktoré vyplýva z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,

dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho,
že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok
dražby týka. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dražbách a z taxatívneho výpočtu v ňom uvedených
strán možno vyvodiť záver, že ak niektorá z osôb označených za stranu o neplatnosť dražby nie je
žalobcom, musí byť žalovaným alebo jedným zo žalovaných. V prípade žaloby o neplatnosť dražby je

rozhodujúce, aby nútené spoločenstvo podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách existovalo
v čase vyhlásenia rozsudku o neplatnosť dražby. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka
účasti všetkých subjektov uvedených v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách tak ako je tomu aj
v danej veci, keďže na strane žalobcu bol konštatovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Napokon
odvolací súd uvádza, že keďže nebolo možné podanej žalobe vyhovieť už len z dôvodu nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bez právneho významu je jeho argumentácia v odvolaní týkajúca sa
namietaných porušení zákona o dobrovoľných dražbách pri vykonaní predmetnej dražby, ako porušení
zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k navrhovateľovi dražby. Ani v prípade opodstatnenosti
tvrdení žalobcu o vykonaní predmetnej dražby v rozpore so zákonom (ktorými sa prvoinštančný súd
dôvodne nezaoberal), by nebolo možné žalobe vyhovieť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v konaní.

32. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností). Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný,

nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie
nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti
a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. V kontexte uvedeného žalobca týmto
spôsobom nepostupoval, čím odvolaciemu súdu znemožnil prieskum uvedeného odvolacieho dôvodu.
Pre objasnenie však odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku

odôvodnil z akého dôvodu nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov a to
z dôvodu ustálenia, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní, pričom vykonanie výsluchu
navrhnutých svedkov by za zisteného skutkového a právneho stavu bolo nadbytočné a v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, s čím sa aj odvolací súd stotožnil.33. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že tento
odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom (viď komentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k Civilnému

sporovému poriadku). O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie
súdu preto musí byť hodnotené v kontexte konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia
nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva,

tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody (viď
komentár autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. k Civilnému
sporovému poriadku).

34. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

35. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

36. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok vo vzťahu k výrokom

I. (II. a III.), primerane, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne
posúdil, čím splnil zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Okresný
súd sa v rozsahu postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami
žalobcu a jeho právnou argumentáciou. Zo strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo

k nesprávnemu procesnému postupu, k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so
zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu zamietnutiu žaloby (I. výrok).
Zároveňpodľaodvolaciehosúdutedanedošloanikznemožneniustranámrealizovaťichprocesnéprávo
na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
keď rozhodnutie okresný súd fakticky v relevantných záveroch riadne právne aj vecne odôvodnil na

strane 3 až 6.

37. Žalobca namietal, že v napadnutom rozsudku je ako žalovaný 2. Slovenská konkurzná
a reštrukturalizačná k.s., ktorá nemala žiadny vzťah k predmetu žaloby, pričom v čase podania odvolaniaje odvolateľovi známe, že správcom konkurznej podstaty je subjekt KONRES, k.s. na základe uznesenia
o ustanovení správcu č. k. 2K/2/2016-555, publikované v Obchodnom vestníku č. 184/2024 dňa
23.9.2024 pod č. K050936, čo má za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku.

38. K námietke označenej v odseku 37, odvolací sú konštatuje, že v konaní označený (žalovaný 2.) ako
správca úpadcu ARDA STAV, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bardejovská 25, Prešov, IČO: 36 277 851,
spoločnosť Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., IČO: 47 166 142, bol uznesením Okresného
súdu Prešov č. k. 2K/2/2016 z dňa 27.6.2024 (Obchodný vestník 129/2024) odvolaný z funkcie správcu

úpadcu, pričom do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený KONRES k. s., so sídlom Hviezdoslavova
6/3388, Košice (aktuálne so sídlom Národná trieda 246/10, 040 01 Košice - mestská časť Sever), IČO:
47 249 005 (Obchodný vestník 184/2024). Zároveň je potrebné poukázať na to, že okresný súd do
záhlavia napadnutého rozsudku ako žalovaného 2. (navrhovateľ dražby) označil správcu, ale zároveň
označil aj úpadcu (ARDA STAV, s.r.o.), čím konkretizoval označenie. Skutočnosť, že prvoinštančný
súd nekonal za úpadcu so správcom KONRES k. s., IČO: 47 249 005 (Obchodný vestník 184/2024)

ustanoveného už v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nemá za následok nesprávny procesný
postup okresného súdu, znemožňujúci realizáciu práv žalobcu v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé (a nemá za následok ani nesprávne rozhodnutie).
Uvedené sa netýka žalobcu ako strany sporu, ktorá odvolanie podala, ale žalovaného 2., ktorý odvolanie
nepodal, ale predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že aj v prípade, že by prvoinštančný súd

označil ako žalovaného 2. správcu KONRES k. s., IČO: 47 249 005 úpadcu (ARDA STAV, s.r.o. v
konkurze), na správny záver okresného súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu by to nemalo žiaden vplyv. S ohľadom na uvedené námietka v odseku 37 nebola
dôvodná.

39. S poukazom na uvedené v odseku 38 a skutočnosť, že správcom úpadcu ARDA STAV, s.r.o. v
konkurze, so sídlom Bardejovská 25, 080 01 Prešov, IČO: 36 277 851 je aktuálne KONRES k. s.,
sídlom Národná trieda 246/10, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 47 249 005, odvolací súd
v záhlaví rozhodnutia označil ako žalovaného 2. KONRES k.s., so sídlom Národná trieda 246/10, 040
01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 47 249 005, správca konkurznej podstaty úpadcu ARDA STAV,

s.r.o. v konkurze, so sídlom Bardejovská 25, 080 01 Prešov, IČO: 36 277 851, ktoré je v súlade s §
47 ods. 5 zákona o konkurze, pričom zvolený postup zodpovedá obsahu komentára: „V prípade zmeny
v osobe správcu rozhodnutím súdu nie je potrebné rozhodovať o zmene účastníka konania a súd alebo
správny orgán uvedie meno (názov) osoby ustanovenej do funkcie. Právne skutočnosti týkajúce sa
zmeny v osobe správcu sa uvedú v odôvodnení rozhodnutia, ktoré súd alebo správny orgán vydá ako

prvé po zmene v osobe správcu.“ (ĎURICA, Milan. § 47 [Súdne a iné konania]. In: ĎURICA, Milan.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 344.)

40. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej manudukčnej (poučovacej
povinnosti) povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne
získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo
posúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.Pričomodvolanie

postráda identifikovanie, t. j. uvedenie konkrétneho pochybenia (vada, skutočnosť), v ktorom odvolateľ
vidí naplnenie odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. d/). Žalobca uvedený odvolací dôvod iba bez
ďalšieho označil, čím znemožnil odvolaciemu súdu prieskum v označenom odvolacom dôvode.

41. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,

rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa,
s použitím § 387 CSP napadnutý rozsudok v I. včítane správnych (závislých) výrokov II. a III. o náhrade
trov konania (nenapadnutých osobitnou odvolacou argumentáciou) potvrdil. V podanom odvolaní
žalobcaneuviedolžiadneďalšierelevantnéskutočnosti,ktorýmibypreukázalinesprávnosťnapadnutého
rozhodnutia (podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ h/ CSP), odvolací súd nepovažoval ním uvádzané

tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1., 2., 3. priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá
mala plný úspech vo veci (žalovaný 1., žalovaný 2., žalovaný 3.), má nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu
ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

46. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumentyúčastníkovkonania(porovnajnapríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva

alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi

názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

21Co/54/2025 -

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).