Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010225
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4425010225.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členiek
senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 218 odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.11.2025, sp. zn. 2T/24/2025,

na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B.
(ďalej len ,,obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 218 odsek 2

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
„s už právoplatne odsúdenou C. D. spoločným konaním dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase v
meste E. F. na E. G.. H. XX, bez použitia násilia vnikli do vnútorných priestorov administratívnej budovy,
tým spôsobom, že nasadili kľučku, ktorú so sebou priniesli, do zámkového mechanizmu neuzamknutých
vchodových dverí administratívnej budovy, ktorej vlastníkom je H. I., so sídlom J. XX. K. X-XX, B., L.:
XX XXX XXX, so súpisným číslom XXXX, E. H. E. I. M. XXXX/X, okres Nové Zámky, obec Nové Zámky,

katastrálne územie E. F., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, a to bez akéhokoľvek právneho
dôvodu, privolenia či súhlasu vlastníka, kde v jednej z miestností na prízemí prespali a následne zotrvali
až do dňa XX.XX.XXXX približne do 11.00 hodiny, kedy prišli budovu skontrolovať zamestnanci H. I..“

Za to mu bol podľa § 218 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za
zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona) uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, na výkon
ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného poriadku zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie
obžalovaný čo do výroku o treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že uložený trest

považuje za neprimerane prísny, v rozpore so zásadou proporcionality, individualizácie trestu a účelom
trestania podľa § 34 Trestného zákona. Uviedol, že trest nepovažuje za primeraný s poukazom na
to, že skutok bol spáchaný bez použitia násilia, bez spôsobenia škody a úmyslu obohatenia, pričom
objekt trestného činu bol minimálne dotknutý. Poukázal na to, že išlo o krátkodobé neoprávnené
užívanie nebytového priestoru, pričom Sociálna poisťovňa neutrpela žiadnu ujmu, pričom obžalovaný sa
v priestore iba zdržiaval a prespával – nešlo o konanie ohrozujúce verejný poriadok alebo bezpečnosť.

Uložený trest považuje za neprimerane prísny aj s poukazom na skutočnosť, že v čase skutku sa
nachádzal v nepriaznivej sociálnej situácii, čo bolo súdom I. stupňa konštatované ako poľahčujúcaokolnosť. Mal za to, že súd I. stupňa mu mal s poukazom na jeho spoluprácu s OČTK, priznanie
a ľútosť nad konaním, bezkonfliktné správanie a absenciu spôsobenej škody priznať viac poľahčujúcich
okolností,kedybyprisprávnomvyhodnoteníbolomožnéuplatniť§38odsek3Trestnéhozákonaauložiť

miernejší trest, prípadne trest nespojený s odňatím slobody. Bol názoru, že v jeho prípade by uloženie
alternatívneho trestu splnilo účel trestu rovnako alebo lepšie než krátky nepodmienečný trest, ktorý má
pre neho výrazne negatívny dopad a je vo výkone trestu už z inej trestnej veci. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby krajský súd podľa § 321 Trestného poriadku zmenil výrok o treste tak, že uloží miernejší
trest, prípadne trest nespojený s odňatím slobody, alebo alternatívne, aby zrušil rozsudok vo výroku

o treste a vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania,
pričom nad rámec jeho odôvodnenia uviedol, že budova Sociálnej poisťovne nebola uzamknutá, pričom
Sociálna poisťovňa si mala počínať tak, aby predchádzala škodám. Poukázal na to, že obžalovaný
predtým viedol riadny život 11 rokov a nepovažoval za správne poukazovať na jeho predchádzajúce

odsúdenia.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania uviedol, že veľmi ľutuje, čo spravil.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania obžalovaného uviedol, že

trest uložený obžalovanému nepovažuje za neprimeraný. Poukázal na trestnú minulosť odsúdeného,
ako aj na okolnosti spáchania skutku. Stotožnil sa s odôvodnením súdu I. stupňa a odvolanie
obžalovaného považoval za nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 06.11.2025 urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 odsek 5 Trestného
poriadku a na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písmeno c/, písmeno d/, písmeno f/, písmeno g/, písmeno
h/ Trestného poriadku odpovedal kladne, pričom súd I. stupňa v zmysle § 257 odsek 7 Trestného
poriadku toto vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie vykonával len ohľadne trestu.

Postup súdu I. stupňa pri prijatí vyhlásenia obžalovaného bol správny a v súlade so zákonom
a s prihliadnutím na dôkazy vykonané v prípravnom konaní správne právne kvalifikoval konanie
obžalovaného ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 218 odsek 2 Trestného zákona.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací
súdpreskúmalvýrokotreste,protiktorémupodanéodvolaniesmerovaloavrozsahuzisteniaprípadných
chýbodôvodňujúcichpodaniedovolaniatiežpostupkonaniasúduprvéhostupňavšetkýmtýmtovýrokom
napadnutého rozsudku predchádzajúci.

Preskúmanímvýrokuotresteuloženomobžalovanémunapadnutýmrozsudkomkrajskýsúdzistil,žesúd
I.stupňapriurčenídruhutrestu,jehovýmeryaúčelupostupovalvsúladeskritériamiuvedenýmiv§33aa
§ 34 Trestného zákona. Správne u obžalovaného konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
l/ Trestného zákona (obžalovaný sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho) a správne zistil priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, pretože obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu teda správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zistiac
ich rovnováhu v pomere 1:1. Pokiaľ ide o okolnosti spáchania predmetnej trestnej činnosti, nadriadený
súd zhodne so súdom I. stupňa poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný so spolupáchateľkou povniknutí do nevyužívaného nebytového priestoru Sociálnej poisťovne v tomto zotrvali až týždeň s tým,
že si do tohto priestoru priniesli aj osobné veci (nábytok, televízor, DVD prehrávač), pričom uvedené
svedčí o tom, že obžalovaný so spolupáchateľkou mali záujem zotrvať v predmetnom priestore po dlhšiu

dobu a ich náhle opustenie tohto priestoru nevyplynulo výlučne z ich slobodného rozhodnutia, ale toto
vyplynulo zo skutočnosti, že vlastník dotknutého nebytového priestoru vykonal jeho kontrolu a zistil, že
tento je neoprávnene užívaný. Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní v procesnom postavení
obvineného, za účasti jeho obhajcu, nevyplynul ako dôvod jeho konania tiesnivá osobná situácia, ktorá
by znižovala mieru jeho zavinenia s poukazom na možnosť uplatnenia poľahčujúcej okolnosti v zmysle

§ 36 písmeno h/ Trestného zákona. Obžalovaný a spolupáchateľka sa pred skutkom zdržiavali v byte
sestry obžalovaného v Nových Zámkoch, pričom ako dôvod ich odchodu uviedol, že nechcel byť sestre
naťarchuachcelmaťspriateľkousúkromie.Nesprávnejetedaodvolacietvrdenieobžalovaného,žesúd
I. stupňa konštatoval poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa v čase skutku nachádzal v nepriaznivej
situácii podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona. Súd I. stupňa síce priznal obžalovanému poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, avšak táto sa vzťahuje na priznanie sa a oľutovanie

spáchaného trestného činu, nie ku skutočnosti, že spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných
alebo rodinných pomerov ako to má na mysli ustanovenie § 36 písmeno h/ Trestného zákona.
Pokiaľ ide o určovanie výmery a druhu trestu v kontexte osoby páchateľa, nadriadený súd udáva, že
obžalovaný sa dostal do rozporu s Trestným zákonom celkovo v 17 prípadoch, dopúšťal sa úmyselnej
trestnej činnosti rôznorodého charakteru, pričom za identický trestný čin neoprávneného zásahu do

práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru bol už v minulosti uznaný vinným trestným rozkazom
Okresného súdu Levice zo dňa 30.07.2015, sp. zn. 1T/43/2015, právoplatný dňa 12.08.2015, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu vo výmere 1 rok a 6
mesiacov za určenia skúšobnej doby v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Napriek skutočnosti, že predmetné
odsúdenie ma obžalovaný zahľadené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, táto skutočnosť

trestnú minulosť obžalovaného neanuluje. Obžalovaný sa okrem uvedeného opakovane dopúšťal najmä
majetkovej trestnej činnosti, ale opakovane aj prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 Trestného poriadku. Menovanému boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody,
a to už od času, kedy mal 16 rokov, t. j. už keď bol mladistvý. Nadriadený súd s osobitným dôrazom
poukazuje na odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 15.02.2023,

sp. zn. 4T/68/2022, právoplatný dňa 12.04.2023, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov, ktorá obžalovanému
plynula do 26.02.2025. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa aktuálne prejednávaného skutku
dopustil počas plynutia skúšobnej doby horeuvedeného podmienečného odsúdenia (dňa 07.06.2024),
a teda v dobe, kedy si musel byť vedomý povinnosti absolútneho dodržiavania právneho poriadku

a vedenia riadneho života, a to osobitne s poukazom na jeho predchádzajúcu skúsenosť s výkonom či už
podmienečných, alebo nepodmienečných trestov odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené sa nemožno
stotožniť s odvolacou námietkou obžalovaného, že v jeho prípade by uloženie alternatívneho trestu
splnilo účel trestu lepšie, než uloženie krátkeho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Nadriadený
súd konštatuje, že v prípade osoby obvineného sa jedná ako o druhového, tak aj špeciálneho recidivistu,

pričom v jeho prípade nepredstavovala prekážku v páchaní trestnej činnosti ani skutočnosť, že vykonáva
podmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti poukazuje nadriadený súd aj na priestupkové
postihy obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťal najmä priestupkov na úseku dopravy, ale taktiež sa
dopustil priestupku na úseku občianskeho spolunažívania za hrubé správanie. Vzhľadom na uvedené
a s poukazom na § 49 odsek 2 Trestného zákona sa nadriadený súd stotožňuje s konštatovaním súdu

I. stupňa, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného neprichádza do
úvahy. Súd I. stupňa teda dospel k správnemu záveru, že na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
nie je možné ukladať trest pri dolnej hranici základnej trestnej sadzby, resp. ukladať trest alternatívny.
Nadriadený súd obdobne ako súd I. stupňa konštatuje, že obžalovaný dlhodobo preukazuje dešpekt
či už k zákonom alebo súdnym rozhodnutiam, pretože sa už od veku mladistvej osoby opakovane

dopúšťa páchania úmyselnej trestnej činnosti, opakovane ignoruje súdne rozhodnutia, dopúšťa sa
páchania priestupkov, čo svedčí o tom, že v jeho prípade porušovanie zákonných pravidiel správania
sa nepredstavuje exces v jeho bežnom spôsobe života, naopak, je to u neho normou. Vzhľadom na
uvedené,sledujúccieľtrestuvpodobezamedzeniapokračovaniavpáchanítrestnejčinnosti,jevprípade
obžalovaného potrebné uložiť trest nepodmienečný, a to jednak z hľadiska možnosti jeho nápravy

v intramurálnych podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, ako aj z hľadiska ochrany spoločnosti
pred páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného. Nadriadený súd je názoru, že nepodmienečný
trest odňatia slobody zabezpečí naplnenie účelu trestu ustanoveného v § 34 odsek 1 Trestného zákona,
a to účel výchovný, ako aj účel individuálno a generálno-preventívny.Súd I. stupňa zaradil obžalovaného správne v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže 10 rokov pred spáchaním trestného činu

nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, pretože aktuálne prejednávaný trestný čin spáchal pred
nástupom do výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Levice (09.10.2024) vedenej pod
sp. zn. 1T/9/2023 a posledný predtým mu uložený trest odňatia slobody vykonal dňa 08.01.2011(trestný
rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/42/2009). Krajský súd preto dospel k záveru, že trest uložený
súdom I. stupňa je primeraný a zodpovedajúci zákonu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd považuje napadnutý rozsudok za vecne
správny a zákonný, ktorého záver nemôžu spochybniť ani skutočnosti uvádzané obžalovaným v jeho
odvolaní, a preto krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.