Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34Cb/191/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125329514
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Petrek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6125329514.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Lukášom Petrekom v spore žalobcu: DCL SpedLog s. r. o., so

sídlom Vinohrady nad Váhom 273, IČO: 56 280 459, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1316/29, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. B. F., podnikajúci pod obchodným menom Roman Novotný
- RONO strechy, s miestom podnikania C. D. XXX/XX, E. B. F., IČO: 34 953 418, zastúpený: JUDr.
Zuzana Loffayová, advokátka, so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, o zaplatenie 870,40 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.06.2025 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu vo výške 870,40 eur, úrok z omeškania vo výške 12,40 %
ročne zo sumy 358 eur od 30.10.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 12,40 % ročne zo
sumy 512,40 eur od 19.11.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 80 eur a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol
žalovanému služby, za ktoré bol povinný žalovaný zaplatiť dohodnutú odmenu. Napriek opakovaným

výzvam žalovaný nesplnil svoj záväzok a dostal sa do omeškania na základe faktúry č. 20240053,
splatná dňa 29.10.2024, fakt. suma 358,00 eur a faktúry č. 20240060, splatná dňa 18.11.2024, fakt.
suma 512,40 eur. V dôsledku omeškania žalovaného so splnením záväzku vznikol žalobcovi nárok na
zákonné úroky z omeškania ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky.
Predžalobnou výzvou zo dňa 29.04.2025 bol žalovaný vyzvaný na úhradu svojho záväzku, avšak
bezvýsledne. K žalobe pripojil nasledovné listiny: ePotvrdenka, faktúra č. 20240053; Predžalobná výzva
na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom zo dňa 29.04.2025; Upomienka č. 20240053; faktúra č.

20240060.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz sp. zn.
37Up/809/2025 zo dňa 24. júna 2025, v ktorom v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu a následne
v nadväznosti na návrh žalobcu na pokračovanie aj k postúpeniu sporu na tunajší súd.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že s vymáhanou dlžnou sumou nesúhlasí a neuznáva ju.
Žalovaný si prečítal inzerát žalobcu na sociálnych sieťach, že hľadá dopravcov, ktorým budú za 8 %
províziu dohadzovať prepravy tovarov. Žalovaný išiel k žalobcovi na firmu a dohodli sa na spolupráci.
Žalovaný im vysvetlil, že nemá kapitál na to, aby čakal niekedy až 90 dní na splatnosť faktúr pre firmy, prektoré bude tovar voziť a so žalobcom sa dohodli, že faktúry sa môžu prefinancovávať cez Transfactoring
a aby to bolo čo možno najrýchlejšie, žalobca že poskytne žalovanému dopravné a administratívne
služby (bude za neho vystavovať faktúry), pričom žalovaný nechal žalobcovi aj pečiatku, aby faktúry

mohli vystavovať a posielať za neho. Prvý turnus prepráv prebehol v poriadku, aj keď žalovanému
volal p. Procházka – majiteľ Transfactoringu, že všetky faktúry žalovaného idú na jedinú firmu a to
firmu žalobcu – DCL a môže s tým byť problém. Žalovaný to Transfactoringu schválil a ten mu vyplatil
všetkých 6 faktúr za prepravy za prvý turnus. Po návrate z dopráv domov žalobca vystavil faktúru za
dopravné a administratívne služby dňa 10.09.2024 a žalovaný ju hneď 11.09.2024 aj uhradil. Druhý

turnus prepráv sa začal tiež prefakturovávať cez Transfactoring a majiteľ – p. G. žalovanému opäť všetky
faktúry vyplatil s tým, že ďalšie už tolerovať nebude a musia byť vystavené na iné spoločnosti, nielen
na jedinú spoločnosť žalobcu. Po návrate domov žalovaný poslal žalobcovi SMS, aby vypísali faktúru
za ich služby za druhý turnus, že im ju chce čo najskôr uhradiť, ale žalobca faktúru neposlal. V treťom
turnuse žalovaný už fakturoval priamo objednávateľom, pričom Transfactoring vyplatil žalovanému len 4
faktúry, ktoré akceptovali, na ostatné musel žalovaný čakať so splatnosťou 60-70 dní. Žalobca faktúry za

vykonanú dopravu žalovanému vystavoval s veľkým oneskorením a žalovaný nemal dosť prostriedkov
na to, aby mohol jazdiť, keďže faktúry neboli riadne a včas vystavované. Keď už toho bolo veľa, išiel
žalovaný k žalobcovi a vzal si svoju pečiatku s tým, že žalobcovi oznámil, že administratívne služby, t. j.
vystavovanie a zasielanie faktúr, bude robiť priamo účtovníčka žalovaného a tak sa aj stalo. Znamená
to, že za tretí turnus, za ktorý sú žalované faktúry už žalobca nemal fakturovať administratívne služby,

tieto služby uhradil žalovaný svojej účtovníčke. Ide teda o sumu 78 eur z faktúry č. 20240053 a sumu
169,20 eur z faktúry č. 20240060. Žalovaný mal a má súčasne pochybnosti o správnosti výšky provízie
za prepravu, na ktorej boli so žalobcom dohodnutí, preto žalobcu požiadal o zaslanie objednávok
od zákazníkov, pre ktorých realizoval prepravu, aby si vedel spočítať, či si žalobca naozaj účtuje
dohodnutých 8 % z prepravy. Tieto objednávky mu do dnešného dňa neboli doručené, teda žalovaný

spochybňuje aj sumy z titulu provízie za dopravné služby vo výške 280 eur z faktúry č. 20240053 zo
dňa 22.10.2024 a sumu 343,20 z faktúry č. 20240060 zo dňa 11.11.2024. Súčasne žalovaný uvádza,
že celá situácia bola vyhrotená vyhrážaním sa a zastrašovaním zo strany žalobcu, pre ktoré žalovaný
zvažuje podanie trestného oznámenia. Žalovaný tiež uviedol, že Transfactoring žalovanému preplatil
len cca 80 % z faktúr a ostatných 20 % má doplatiť po uhradení faktúr na ich účet od objednávateľov.

Z uvedených 20 % neuhradených súm mesačne Transfacotring strháva úroky a factoringový poplatok.
Aj keď ostatní odberatelia uhradili faktúry, žalovaný z nich nedostal doplatky, nakoľko Transfactoring ich
započítava s neuhradenými faktúrami od žalobcu za práce vykonané žalovaným. Žalovanému už volal
aj majiteľ Transfactoring, že ak žalobca faktúry neuhradí, bude ich musieť uhradiť žalovaný. Aj preto
žiadal žalovaný žalobcu aby mu poskytol všetky informácie o objednávkach a prijatých platbách za ním

vykonané prepravné služby, z ktorých si mal žalobca účtovať 8% províziu. Po začatí vystavovania faktúr
so svojou účtovníčkou žalovaný zistil, že ceny ním vykonávaných prepráv boli približne o dvojnásobok
väčšie ako keď mu faktúry vystavoval žalobca. Žalovaný k odporu priložil nasledovné listiny: emailová
komunikáciaz22.02.2025;upomienkač.UP250001;ePotvrdenka;upomienkač.UP250015;upomienka
č. UP250002; emailová komunikácia zo dňa 12.12.2024.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom
návrhu a uplatnenom nároku vo výške 870,40 eur s príslušenstvom, keďže tento nárok vznikol z
riadne poskytnutých dopravných a administratívnych služieb, ktoré boli medzi stranami dohodnuté.
Spolupráca bola založená na vzájomnej dohode, podľa ktorej žalobca pre žalovaného zabezpečoval

sprostredkovanie prepráv a administratívne služby spojené s vystavovaním faktúr za žalovaného. Za
dopravné služby bola medzi stranami dohodnutá odplata vo výške 8 % z hodnoty objednávky za
prepravu. V rámci poskytovaných administratívnych služieb si žalobca za každú vystavenú faktúru za
žalovaného účtoval poplatok vo výške 5 eur spolu s náhradou poštových nákladov. Objednávky od
zákazníkov, ktoré požaduje žalovaný už žalobca nemá k dispozícii, nakoľko boli žalovanému zasielané

prostredníctvom emailu spoločnosti DCL Logistics s. r. o., a tento email už nefunguje. Zároveň však
všetky originály objednávok, ktoré mal žalobca k dispozícii odovzdal žalovanému. Faktúra č. 20240053
a faktúra č. 20240060 boli vystavené na základe objednávok od zákazníkov, z ktorých si žalobca
na základe dohody so žalovaným účtoval 8 % províziu a za každú žalobcom vystavenú faktúru za
žalovaného si účtoval poplatok 5 eur a poštovné náklady. V zmysle ustanovenia § 647 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) má
žalobca ako sprostredkovateľ nárok na dojednanú províziu a taktiež na úhradu nákladov spojených so
sprostredkovaním. Je nepochybné, že žalobca má nárok na províziu a ostatné náklady za služby, ktorériadne poskytoval žalovanému na základe ich vzájomnej dohody, avšak sumy jednotlivých objednávok
od zákazníkov vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti nevie preukázať.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že k faktúre č. 20240060 za tretí turnus,
ktorý žalovaný zrealizoval v období od 25.10.2024 do 13.11.20224 vyfakturoval žalobca v sume 512,40
eur z titulu provízie a za administratívne služby. Táto suma však nezodpovedá skutočnosti, pretože
provízia bola dohodnutá na 8 % z dojednanej prepravy. Nový účtovník žalovaného musel opraviť faktúru
č. 423900055, lebo žalobca vystavil faktúru v sume 400 eur a táto mala byť vystavená na sumu 230 eur.

Žalobca vystavil faktúry od čísla 423900050 do 423900056, ale mal objednávateľom súčasne s faktúrou
doručiť originály dodacích listov alebo CMR, ktoré už však musel poslať nový účtovník žalovaného,
ktorému za služby žalovaný aj zaplatil. Žalobca si nesplnil svoje povinnosti, ktoré si splniť mal v rámci
administratívnych služieb. V skutočnosti mala byť faktúra č. 20240060 vystavená na sumu 329,60
eur. Druhý turnus, ktorý žalovaný vykonal v období od 07.10.2024 do 23.10.2024 vyfakturoval žalobca
v sume 358 eur z titulu provízie a za vykonané administratívne služby. Provízia z dojednanej prepravy

(bez DPH) je 244,40 eur. Za faktúry žiadal, aby žalobca preukázal, či boli oprávnene účtované za
reálnu dopravu od zákazníka a tieto sumy, z ktorých je vypočítaná provízia, sú aj reálne uvedené na
faktúrach, nakoľko ak nesedia sumy od žalobcu pre objednávateľov, nemôžu sedieť ani vypočítané
provízie vo výške 8 %. Na predmetných faktúrach bol žalovaný ukrátený na DPH, ktorú musel odviesť
a to napriek tomu, že faktúry za prepravu zaplatené nemal. Na ukážku posiela jednu vystavenú faktúru

od žalobcu č. 423900045, kde uviedli cenu dopravy namiesto 190 eur v sume 158,33 eur bez DPH,
pričom malo ísť o sumu 190 eur bez DPH. Naďalej trvá na predložení objednávok zo strany žalovaného,
nakoľko z týchto súm mala byť počítaná provízia vo výške 8 % a tieto sumy neboli nikdy žalovanému
preukázané. Žalovaný k vyjadreniu pripojil nasledovné listiny: Vyjadrenie k faktúre č. 20240060; Faktúra
č. 423900045; Objednávka č. 2024/10/15/73; Faktúra č. 20240053; Faktúra č. 20240060; Faktúra č.

2024035; ePotvrdenka; Podací lístok; Faktúra č. 423900055; Faktúra č. 423900025. Súd na priložené
listiny v cudzom jazyku neprihliadal.

6.Súdnariadilpojednávanienadeň16.01.2026,ktoréodročilnažiadosťoodročenieprávnejzástupkyne
žalovaného na deň 20.02.2026. Na pojednávaní dňa 20.02.2026 sa zúčastnil za žalobcu konateľ žalobcu

D. H., právny zástupca žalobcu, žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného. Na pojednávaní právny
zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a právna zástupkyňa žalovaného sa pridržala svojich
písomnýchvyjadrení.Napojednávaníbolvykonanývýsluchkonateľažalobcu,ktorýuviedol,žezdôvodu
pravdepodobného zamietnutia žaloby, s ktorým nesúhlasí a chce uviesť od základu všetky dôkazy, ktoré
vie uviesť v danej veci. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že k spolupráci so žalovaným

došlo takým spôsobom, že inzerát ohľadom vyťažovania dodávok inzerovali na internetovom portáli, kde
sažalobcovižalovanýmailomprihlásil,žebymalzáujemotútoslužbu,načomukonateľžalobcuodpísal,
že si zavolajú a kompletný postup spolupráce mu vysvetlí. Na druhý deň žalovanému volal s tým, že mu
vysvetlil ako celý proces funguje, vrátane výšky provízie odhadovaného mesačného nájazdu a ohľadom
splatnosti faktúr. So všetkým súhlasil a prišiel na osobné stretnutie k žalobcovi na adresu firmy, kde

sa na spolupráci dohodli a predložil im všetky doklady potrebné k vykonávaniu ich služby. Žalovaný
odovzdal žalobcovi v elektronickej forme kópiu licencie na prevádzkovanie nákladnej dopravy, certifikát
o CMR poistení vozidla, potvrdenie o úhrade CMR poistenia a taktiež pečiatku k sprostredkovaniu faktúr.
Spolupráca prebiehala s ďalšími piatimi spoločnosťami, podobný problém ako v prípade žalovaného
u týchto spoluprác nenastal. Suma na faktúrach bola počítaná podľa dohody 8 % z hodnoty objednávky,

vrátane poplatku za vystavovanie faktúr, poštovné náklady plus opravovanie faktúr, nakoľko žalovaný
im po približne jeden, jeden a pol mesiaci oznámil, že je platca DPH, tým pádom museli všetky
faktúr prerobiť a nanovo odoslať zákazníkom, takisto aj spoločnosti, ktorá mu sprostredkovala faktúry.
Žalovanému bola známa výška nároku v čase sprostredkovania objednávok. Na základe dohody mal
žalobca vystavovať za žalovaného faktúry. Objednávky od zákazníkov nevie predložiť fyzicky, nakoľko

boli adresované ešte na starú emailovú adresu, kde boli len v kópii a priamy príjemca objednávok bol
žalovaný. Ku každej vystavenej faktúre musí mať v účtovníctve riadne priloženú objednávku a takisto aj
prepravný doklad. Všetky objednávky a prepravné doklady boli odosielané zákazníkom a kópie určené
pre žalovaného mu boli doručené buď poštou alebo si pre ne prišiel osobne.
Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že má za to, že žaloba je dôvodná, žalobca

pre žalovaného riadne vykonal služby, za ktoré mu patrí odmena. Má za preukázané, že žalobca so
žalovaným uzavreli dohodu, na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného sprostredkovať dopravné
služby, pričom z jednotlivých objednávok si bude účtovať províziu vo výške 8 %. Zároveň mal žalobca
vykonávať i administratívne služby, za ktoré mu taktiež patrí odmena. Žalobca poukazuje na skutočnosť,že všetkými objednávkami disponoval aj žalovaný, pričom výška nároku bola žalovanému známa
a v čase sprostredkovania objednávok nebola žalovaným nijak spochybnená. Považuje za potrebné
uviesť, že prípadné rozdiely medzi jednotlivými objednávkami a vystavenými faktúrami nemožno

vykladať ako rozpor v rozsahu poskytnutých služieb, nakoľko niektorí zákazníci uhrádzali ceny prepravy
v režime skonto platieb a teda za zníženú cenu. Na základe uvedených skutočností tak žalobca
navrhuje, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že so žalobou sa nestotožňuje, ani
s tvrdeniami žalobcu. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto navrhuje, aby súd žalobu

v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, vyjadrení a ostatných podaní strán
sporu, výsluchom žalobcu a listinami priloženými k týmto podaniam ako aj s celým obsahom spisového
materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Žalobca so žalovaným uzatvorili dohodu, podľa ktorej žalobca pre žalovaného zabezpečoval
sprostredkovanie prepráv a administratívne služby spojené s vystavovaním faktúr za žalovaného. Za
dopravné služby bola medzi stranami dohodnutá odplata vo výške 8 % z hodnoty objednávky za
prepravu. V rámci poskytovaných administratívnych služieb si žalobca za každú vystavenú faktúru
za žalovaného účtoval poplatok vo výške 5 eur spolu s náhradou poštových nákladov. Žalobca ako

dodávateľ a vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 20240060, splatnú dňa 18.11.2024 na sumu
vo výške 512,40 eur a faktúru č. 20240053, splatnú dňa 29.10.2024 na sumu vo výške 358 eur ako
províziu za dopravné služby a províziu za administratívne služby.

9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

11. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

12. Podľa § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka, nárok na úhradu nákladov spojených so
sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri
pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

13. Podľa ustanovenia § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. (ods. 1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú

jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné. (ods. 2)

16. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo

zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).17. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. V zmysle § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

19. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že

tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana
má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich

skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie
k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. V danej veci bolo nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dohodu, na základe ktorej

sa žalobca zaviazal žalovanému na sprostredkovanie prepráv tovaru, za ktorú sa žalovaný zaviazal
uhrádzať žalobcovi províziu 8 % z hodnoty objednávky za prepravu. Zároveň sa žalobca zaviazal
žalovanému poskytovať administratívne služby žalovanému spojené s vystavovaním faktúr, pričom
žalovaný za poskytovanie týchto služieb mal žalobcovi platiť odplatu 5 eur za každú vystavenú faktúru
spolu s náhradou poštových nákladov. Súd danú dohodu posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa §

269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej časť sa riadila ustanoveniami o sprostredkovateľskej zmluve v
časti sprostredkovania prepráv tovaru a dohodnutej provízie a popri ktorej bolo dojednané aj poskytnutie
služieb – vystavovanie faktúr za žalovaného spolu odmenou za vystavenie faktúr a náhradou poštových
nákladov. Z podaní strán sporu je zrejmé, že žalobca žalovanému skutočne sprostredkoval prepravy
tovaru,avšakžalobcaaninetvrdilvakomrozsahuaakéslužbyposkytol.Uvedenénevyplývaanizfaktúry

č. 20240060 a faktúry č. 20240053, kde je uvedené vyúčtovanie za dopravné služby a za administratívne
služby. Žalobca v žalobe len vo všeobecnosti tvrdil, že žalovanému poskytol služby, pričom vo svojom
vyjadrení a na pojednávaní len konkretizoval aká dohoda bola medzi nimi uzavretá, nešpecifikoval však
aké služby za aké obdobie boli poskytnuté a ani neuviedol za aké faktúry si vyčíslil odmenu a ktorá časť
žalovanej sumy predstavovala náhradu poštových nákladov.

21. Súd poukazuje na to, že žalobca odôvodnil nárok na zaplatenie požadovanej sumy len všeobecne
poukazom na dohodu medzi stranami. Procesne však netvrdil a nepreukázal všetky také rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne skutkovo identifikovali a odôvodňovali uplatňovaný nárok,
čo do výšky a umožňovali ho preskúmať. Skutočnosti, z ktorých by eventuálne bolo možné vyvodzovať

právo žalobcu na konkrétnu províziu za dopravné služby a odmenu za administratívne služby, ktoré
žalobca v žalobe netvrdil sa v konaní nezisťujú, nevyhľadávajú a pri rozhodovaní neposudzujú. Súd sám
nevyšetruje a nevyhľadáva skutočnosti pre priznanie práva. Žalobca vo svojej žalobe riadne netvrdil
všetky skutkové okolnosti, ktoré by komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, keď uplatnil právo
na províziu za dopravné služby/sprostredkovanie prepráv tovaru odmenu za administratívne služby, a

celá argumentácia je založená len s poukazom na ich vyčíslenie vo faktúrach priložených k žalobe,
predžalobnou výzvou a výsluchom žalobcu bez toho, aby bolo zo žaloby alebo iných podaní zrejmé,
ktorékonkrétneskutočnostitentodlh,vrátanejehozákladuavýškyodôvodňujú,čoznemožňujeoverenie
ich výpočtu. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však z tvrdení žalobcu
nemožno identifikovať a teda ani posúdiť. Žalovaný v odpore rozporoval poskytnutie administratívnych

služieb ako celok a spochybňoval aj výšku provízie za prepravu. Žalovaný následne aj vo svojom
vyjadrení zo dňa 26.11.2025 vyjadril k výške fakturovaných jednotlivých položiek, v závere však trval na
predložení objednávok za účelom vypočítania provízie 8 %.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, teda jednak neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného

bremena, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.24. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď nezistil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a žalovanému ako procesne úspešnej strane
konania priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu o výške ktorých rozhodne súd po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).