Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/2341/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125428472
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125428472.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX A. XXX, zast.: JUDr. Juraj Czirfusz, advokát, so sídlom Hlavná 48, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 44
566 085, proti povinnému: FOGI, s. r. o., so sídlom Doležalova 3424/15C, 821 04 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 47 529 679, o vymoženie 955,50 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.12.2025, sp. zn. 76Ek/2341/2025, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

2. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie domáha vymoženia 955,50 eur s príslušenstvom
na podklade uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 14.01.2025, sp. zn. 20Cb/21/2023, v spojení s

opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 20.02.2025, sp. zn. 20Cb/21/2023.

3. Súdny úradník návrh na vykonanie exekúcie posúdil podľa § 36 ods. 1, 2, § 48 ods. 2, § 53 ods. 1, 3
písm. c), ods. 4 vety prvej, § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok uviedol, že
exekučný titul bol vydaný v prospech spoločnosti GRAMOR, s.r.o., so sídlom 56, 946 16 Bodza, IČO: 35

767 766, avšak návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie
bola Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky voči
povinnému zo spoločnosti INVEST - PRO s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 35 767 766, na oprávneného. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje
vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže,
že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky

vyplýva, že postupca s účinnosťou ku dňu podpísania Zmluvy jej všetkými zmluvnými stranami (t. j.
dňom 18.12.2023) postupuje pohľadávku voči povinnému na postupníka. Nárok, ktorý je uplatňovaný
v predmetnom exekučnom konaní, prešiel na oprávneného pred vydaním exekučného titulu, na čo v
základnom konaní nebolo prihliadnuté. Exekúciu však možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Pochybenie v základnom konaní, v ktorom bol nesprávne určený okruh účastníkov, resp.

nebol rešpektovaný prevod alebo prechod práva alebo povinností na nový subjekt, nemožno naprávať
v exekučnom konaní na podklade návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom zmeny alebo zámeny
účastníkov tohto konania. Oprávnený tak nie je oprávnenou osobou požadovať vymoženie nároku
priznaného exekučným titulom. Súdny úradník teda zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48
ods. 2 a § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, preto podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.4. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že závery súdneho
úradníka opomínajú inštitút tzv. tichej cesie (§ 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorý umožňuje
veriteľovi postúpiť pohľadávku tak, že si ponechá oprávnenie ju uplatňovať vo vlastnom mene, avšak

na účet postupníka ako hmotnoprávneho nositeľa pohľadávky. Rozhodujúcim znakom tichej cesie
je práve skutočnosť, že sa neprejavuje procesným nástupníctvom v základnom konaní. Zachovanie
procesného postavenia pôvodného veriteľa ako žalobcu je v tomto prípade zákonom predvídaným
a legitímnym dôsledkom aplikácie § 530 Občianskeho zákonníka, a preto ho nemožno kvalifikovať ako
pochybenie základného konania. Ak je postupník hmotnoprávnym nositeľom pohľadávky, je v zmysle

Exekučného poriadku osobou oprávnenou domáhať sa jej vymoženia v exekučnom konaní. Napokon
oprávnený uviedol, že uznesenie súdneho úradníka je v priamom rozpore s ustálenou rozhodovacou
činnosťou Okresného súdu Banská Bystrica v skutkovo a právne porovnateľných veciach (viď sp. zn.
33Ek/2848/2024). Oprávnený preto žiadal zrušenie uznesenia súdneho úradníka a vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie.

5. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)

dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

6. Preskúmaním spisu Okresného súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. 33Ek/2848/2024,
je zrejmé, že v tomto si rovnaký oprávnený vymáha pohľadávku, ktorá bola priznaná rozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 10.11.2023, sp. zn. 20Cb/21/2023, teda v rovnakom základnom konaní

ako je to v prípade tejto exekúcie. V exekúcii vedenej pod sp. zn. 33Ek/2848/2024 sa vymáha istina
s príslušenstvom (úrokom z omeškania), ktoré boli priznané rozsudkom, a v tejto exekúcii sa vymáha
(časť) priznanej náhrady trov základného konania, ktoré boli priznané výrokmi o nároku a výške trov
základného konania (v znení opravného uznesenia a uznesenia o sťažnosti). Ak oprávnený poukazuje
na postup a závery exekučného súdu v exekúcii vedenej pod sp. zn. 33Ek/2848/2024, je potrebné

posúdiť, či sú tieto uplatniteľné, t. j. či aj náhrada trov konania kopíruje osud istiny a príslušenstva (úroku
z omeškania).

7. Súd v tomto poukazuje na závery ústavného súdu, ktorý uviedol, že nie je sporné, že trovy
konania tvoria príslušenstvo pohľadávky (v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ide o náklady

spojené s uplatnením pohľadávky). Jeho vznik, trvanie a zánik však nevyhnutne nemusí splývať
so vznikom a zánikom samotnej pohľadávky. Trovy konania vznikajú strane už ich vynaložením
a nárok na ich náhradu voči protistrane rozhodnutím súdu o jeho náhrade a výške a nie je spätý
so vznikom samotnej pohľadávky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 2. 2026,
sp. zn. III. ÚS 266/2025). V inom rozhodnutí zasa ústavný súd uvádza, že pohľadávka vzniknutá

z titulu náhrady trov konania je pohľadávkou „sui generis“ oproti pohľadávkam vzniknutým napr. z titulu
existencie konkrétneho záväzkovoprávneho vzťahu alebo zodpovednostného vzťahu. Do doby, pokiaľ
nebolo o náhrade trov konania právoplatne rozhodnuté, nemožno hovoriť o existencii pohľadávky z titulu
náhrady trov konania, a to ani v prípade, ak v spore už došlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu
(k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej), avšak bez právoplatného rozhodnutia o náhrade trov

konania. Trovy sporového konania sú považované za príslušenstvo pohľadávky napriek tomu, že
v porovnaní s “iným“ príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania) je pre ich vznik, resp. pre vznik nároku
na ich náhradu nevyhnutné konštitutívne súdne rozhodnutie (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
183/2020, ktorý čerpal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/2018).

8. Je teda zrejmé, že aj keď sa trovy konania považujú za príslušenstvo pohľadávky, nárok na ich
náhradu vzniká až konštitutívnym súdnym rozhodnutím (výrokom súdu). Príslušenstvo pohľadávky
však prechádza na postupníka v stave a rozsahu, v akom sa nachádza v čase účinnosti cesie. Ak
je niektoré právo, ktoré prechádza na postupníka ako súčasť príslušenstva pohľadávky viazané na
splnenie odkladacej podmienky (napr. úrok z omeškania pred splatnosťou dlhu), prechádza de facto ako

budúca pohľadávka (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019,
s. 1949, marg. č. 9.). Je preto vylúčené, aby prešlo právo na náhradu trov konania, ktoré vzniklo až
po postúpení pohľadávky v súvislosti s jej vymáhaním, na postupníka – oprávneného – už v čase
účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. V danom čase v tejto exekúcii vymáhaný nárok na náhradutrov konania neexitoval, a to ani ako pohľadávka viazaná na splnenie odkladacej podmienky, či ako
budúce príslušenstvo postupovanej pohľadávky.

9. V danom prípade je situácie ešte odlišná v tom, že v zmysle tvrdení oprávneného šlo o tichú cesiu, keď
si postupca ponechal oprávnenie uplatňovať si pohľadávku vo vlastnom mene, avšak na účet postupníka
(oprávneného) ako hmotnoprávneho nositeľa pohľadávky. Ako uviedol oprávnený, postupcovi zostalo
zachované procesné postavenie žalobcu. Žalobcovi ako úspešnej sporovej strane bol priznaný aj nárok
na náhradu trov konania. Aj keď teda hmotnoprávnym nositeľom pohľadávky bol oprávnený, právo/nárok

na náhradu trov konania náleží postupcovi, ktorému bolo priznané. Notifikovaním povinného o postúpení
pohľadávky dozaista nedošlo k prevodu či prechodu nároku postupcu ako žalujúcej sporovej strany na
náhradu trov konania voči povinnému na oprávneného.

10. Súdny úradník tak správne uzavrel, že oprávnený nie je oprávnenou osobou požadovať vymoženie
nároku priznaného exekučným titulom a správne návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

Súd preto nedôvodnú sťažnosť oprávneného zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).