Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010719
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7624010719.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a Mgr. Petra Lengyela, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2026,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a) Tr.zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
25.11.2025 sp.zn. 6T/100/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. zamieta sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr.por. postúpil trestnú vec obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E. pre skutok, že

v období od bližšie nezistenej doby roku 2016 do 27.08.2024 v obci B.- C., okres C. D. E., v rómskej

osade, v byte na prízemí bytového domu F. č. XXXX/X, v spoločnej domácnosti, často pod vplyvom
alkoholu a iných návykových látok denne kričal a vulgárne nadával svojej družke D. G., fyzicky ju
napádal udieraním päsťami a kopaním do rôznych častí tela, ťahaním za vlasy a v jednom prípade
porezaním rozbitou fľašou na ľavom predlaktí, a násilím ju nepúšťal von z bytu, pričom naposledy sa
obdobného konania dopustil dňa 20.08.2024 v poobedňajších hodinách, kedy poškodenej vulgárne
nadával, fyzicky ju napadol a ťahal za vlasy, pričom poškodená počas vzájomného spolužitia z dôvodu

vyhrážok obvineného, že ju zabije vec neoznamovala, nakoľko sa ho bála,

ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Tr.zák. F. H. C. D. E., odbor všeobecnej vnútornej správy, pretože tento orgán by mohol skutok prejednať
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch č.
372/1990 Zbierky v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátorka. V písomných
dôvodoch sťažnosti uviedla, že hodnotenie dokazovania súdom prvého stupňa v zmysle § 2 ods. 12
Tr.por. nepovažuje za správne a má za to, že súd na základe vykonaného hodnotenia dôkazov dospel
k nesprávnym právnym záverom.

Je potrebné uviesť, že osobitný charakter žalovanej trestnej činnosti má vplyv na povahu, rozsah
a obsah dokazovania. Pre trestné činy domáceho násilia je charakteristické, že sa odohrávajú v súkromí,
v domácom prostredí, bez prítomnosti ďalších svedkov a jediným priamym usvedčujúcim dôkazom býva
výpoveď poškodenej.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania, obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým

výpoveďoupoškodenej,ktorápodalatrestnéoznámenieavprípravnomkonaní,rovnakoakonahlavnom
pojednávaní popísala spolužitie s obžalovaným a konanie, ktorého sa voči nej dopúšťal v domácomprostredí pod vplyvom alkoholu, prípadne aj iných návykových látok a ktoré spočívalo v jeho agresívnom
správaní (verbálnom, fyzickom i psychickom) s tým, že poškodená zo strachu z jeho konania a vyhrážok
sa o domácom násilí nikomu nezverovala a vec neoznamovala. Aj napriek záverom znaleckého

skúmania poškodenej o tom, že poškodená má sklon k výbušnosti a silným afektom, poškodená bola
schopná vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, pričom nemá tendenciu si vymyslieť
celú udalosť. Poškodená vysvetlila prečo nedošlo k skoršiemu oznámeniu skutku, respektíve prečo
nedošlo k zvereniu sa o skutku iným osobám a síce z dôvodu, že sa obvineného bála, nakoľko sa jej
vyhrážal zabitím v prípade oznámenia, pričom je nutné poukázať aj na závery znaleckého posudku

z odboru psychológia, podľa ktorého poškodená svoje problémy nedokáže riešiť, ale čaká, že ich
odstráni niekto iný, čo korešponduje aj s tým, že poškodená sa pokúšala o situácii informovať terénnu
sociálnu pracovníčku, o čom vlastne svedkyňa vypovedala aj na hlavnom pojednávaní, ale na políciu
sama skôr nešla.

Ďalším dôkazom potvrdzujúcim tvrdenia poškodenej je aj lekárska správa o jej zranení, ako aj zápisnica

o prehliadke jej tela, z ktorých síce nie je zrejmé, kým bolo zranenie na ľavom predlaktí spôsobené,
ale je zrejmé, že k nemu došlo porezaním sklom dňa 24.06.2020, čo jednoznačne vyvracia verziu
viacerých svedkov o tom, že poškodená toto zranenie mala už v čase, kedy začala žiť s obvineným
(2016) a nasvedčuje účelovosti ich výpovedí. Obžalovaný nevedel vysvetliť ako malo dôjsť k zraneniu
poškodenej, pričom uvádzal úplne inú verziu od vypočutých svedkov, pričom jeho vysvetlenie nebolo

logické a bolo vlastne chaotické a protirečivé.

Ako účelové a vzájomne dohodnuté sa javia výpovede vypočutých svedkov – rodinných príslušníkov
obžalovaného, ktorí mali s nimi žiť v spoločnej domácnosti, kedy všetci svedkovia zhodne vypovedali
o tom, že vnímali medzi zainteresovanými hádky, avšak videli maximálne facky obžalovaného voči

poškodenej, kde svedkovia používali rovnaké frázy a výrazy, čo nasvedčuje tomu, že výpovede boli
vzájomné dohodnuté.

O fackách obžalovaného voči poškodenej sa zmieňovali aj susedia, ktorí to vnímali von, a teda je
možné sa domnievať, že takéto násilné správanie voči poškodenej nebolo neobvyklé, ale skôr bežným

prejavom.

Výpoveďou poškodenej v spojení so závermi znaleckého skúmania bolo zároveň preukázané, že
poškodenej bolo v dôsledku konania obžalovaného spôsobené fyzické a psychické utrpenie, za ktoré sa
považujú fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej osoby

(podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Nemusí
však ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie.

Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že obžalovaný A. B. po objektívnej i subjektívnej
stránke naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák., pretože blízkej osobe (družke podľa § 128 ods. 5 Tr.zák.) spôsobil
fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a násilnou izoláciou.

Z uvedených dôvodov prokurátorka navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vrátil

vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:

V odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr.por. prvostupňový
súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal
a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia vo
vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver okresného súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred okresným súdom, nakoľko okresný súd toto
hodnotenie v napadnutom uznesení vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť
už spomínané z tohto napadnutého uznesenia a síce, že vykonaným dokazovaním na hlavných
pojednávaniach mal súd preukázané, že obžaloba bola postavená predovšetkým na výpovedi
poškodenej D. G. z prípravného konania, ktorá na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich tvrdeniach,

avšak je nutné poukázať na to, že bola prítomná na každom hlavnom pojednávaní a mala možnosť
vyjadriť sa ku každej svedeckej výpovedi, pričom nijako nereagovala, nevyvracala tvrdenia svedkov a
v záverečnej reči sa vyjadrila, že nebola pravda, čo hovorila, obžalovaného chcela iba postrašiť aby
prestal piť, nechce z toho nič mať, majú spolu dve deti.

Ani jeden zo svedkov nepotvrdil tvrdenia poškodenej, pričom sa jednalo tak o rodinných príslušníkov
obžalovaného, s ktorými žijú v jednej domácnosti, ako aj rodinných príslušníkov poškodenej a susedov.
Všetci zhodne vyvrátili tvrdenia, že by sa mal obžalovaný správať k poškodenej násilne a zle. Práve
naopak, tvrdili, že žili dobre a ak mali hádky, boli to bežné hádky. Pracovníčka komunitného centra I.
G. potvrdila, že poškodená bola za ňou len raz s tým, že ju obžalovaný napadol a ide podať trestné

oznámenie, zdala sa jej byť vystrašená, ale nespomína si, že by mala mať zranenia. Svedkyňa uviedla,
že má informáciu, že v súčasnosti už majú žiť poškodená s obžalovaným opäť spolu. Zo správy
obce Letanovce bolo preukázané, že poškodená párkrát navštívila kanceláriu terénnych pracovníčok
so sťažnosťami na svojho partnera, avšak okrem konštatovania partnerských nezhôd iné skutočnosti
ohľadom fyzického násilia, poranení či iného násilného zaobchádzania konštatované neboli.

Okresný súd správne vyhodnotil skutočnosť, pokiaľ ide o reznú ranu na ruke poškodenej, keď uviedol,
že jediným objektívnym dôkazom je lekárska správa, podľa ktorej poškodená bola dňa 24.6.2020 na
lekárskom vyšetrení z dôvodu porezania sklom na ľavom predlaktí s tým, že ako dôvod zranenia uviedla,
že sa porezala sklom. Ani jeden svedok nepotvrdil, že by poškodenú porezal obžalovaný.

Je potrebné krajským súdom zvýrazniť osobnosť poškodenej, ktorá má sklony skresľovať, zveličovať a
u ktorej neboli preukázané príznaky spadajúce pod syndróm týranej osoby, ako aj lekársku správu I. J.,
ktorýupoškodenejkonštatovaldiagnózukonverznéreakcie,tedareakciehysterickéhotypuuintelektovo
jednoduchšej osobnosti, kde teda prvostupňový súd správne dospel k záveru, že výpoveď poškodenej

vychádza z partnerských nezhôd, avšak vzhľadom na osobnosť poškodenej, jej sklony k zveličovaniu a
skresľovaniu v spojení s ostatnými dôkazmi, nie je možné vyhodnotiť ako hodnovernú a preukazujúcu
naplnenie skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák.

K sťažnostným námietkam prokurátora ohľadom toho, že obdobné trestné činy sa odohrávajú v súkromí,

v domácom prostredí, bez prítomnosti ďalších svedkov a jediným priamym usvedčujúcim dôkazom býva
výpoveď poškodenej krajský súd udáva, že v danom prípade sa jedná o špecifický prípad, keď v jednej
domácnosti žije väčšia komunita ľudí, okrem obžalovaného a poškodenej aj väčšie množstvo rodinných
príslušníkov a nakoniec aj samotná výpoveď poškodenej bola ňou samou znegovaná.

S ostatnými sťažnostnými námietkami sa okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia
náležite vysporiadal a v podrobnostiach tohto odôvodnenia krajský súd na to poukazuje a plne sa
s tým stotožňuje. Krajský súd považuje rozhodnutie okresného súdu za správne, zákonné, dostatočne
odôvodnené, bez náležitej potreby opakovania vyhodnotenia dôkazov okresným súdom, preto rozhodol
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Záverom teda sťažnostný súd uvádza, že správne okresný súd vyhodnotil vzhľadom na zistenie, že
konanie obžalovaného nenaplnilo skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a) Tr.zák., avšak partnerské nezhody a facka obžalovaného poškodenej preukázanéboli, že konanie obžalovaného by bolo možné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.