Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/1586/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125326434
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125326434.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. – E., práv. zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47232544, proti povinnému: F. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX D. - E., práv. zast.: Mgr. Dominika Lipták
Krakovská, advokátka, so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o

vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Mrázom, so sídlom
exekútorskéhoúraduBosákova5B,85104Bratislava,onávrhupovinnéhonazastavenieexekúcie,takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Povinnému nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.

III. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 176,91 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.06.2025 domáhal od
povinného vymoženia nepeňažného plnenia a to na základe exekučného titulu – uznesenia Mestského
súdu Bratislava IV, sp.zn. 53C/31/2024 zo dňa 25.03.2024.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 11.06.2025 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Mráza, so sídlom exekútorského úradu
Bosákova 5B, 851 04 Bratislava.

3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že v zmysle

exekučného titulu vyzval bezodkladne listom zo dňa 24.04.2024 oprávneného na osobné stretnutie, na
ktorom malo dôjsť k odovzdaniu kľúčov k nehnuteľnosti. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhol termín odovzdania kľúčov dňa 20.06.2024 o 13:30 hod.. Oprávnený odmietol kľúče
prevziať s odôvodnením, že stav nehnuteľnosti nie je spôsobilý na bývanie. Povinný informoval
oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu o skutočnosti, že nie je povinný mu nehnuteľnosť pripraviť
na bývanie, vymaľovať a zariadiť ju, ale že je povinný mu umožniť nehnuteľnosť užívať, o čo sa

aj snažil. Následne sa približne rok nič nedialo, oprávnený povinného nekontaktoval vo veci záujmu
užívať nehnuteľnosť. Exekútorovi, ako aj exekučnému súdu, dáva do pozornosti, že oprávnený bez
akéhokoľvek právneho titulu a bez akýchkoľvek platieb v prospech povinného užíva jeho druhú
nehnuteľnosť, a to byt na adrese G. H. XXX I. D., pričom v tomto byte nemá povinný zriadené vecné
bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania. Napriek opakovaných výzvam oprávnený odmieta
tento byt opustiť, a teda ho neoprávnene užíva. Napriek skutočnosti, že povinný mal záujem kľúče

oprávnenému dobrovoľne odovzdať a to bezodkladne po doručení uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia, oprávnený si ich dobrovoľne neprevzal, oprávnený žiadnym spôsobom ďalej nekontaktovalpovinného vo veci záujmu o užívanie nehnuteľnosti, tak oprávnený aj tak návrh na vykonanie exekúcie
podal. Povinný exekútorovi predložil doklad o zaplatení trov súdneho konania vo výške 302,94 Eur, a
teda trovy súdneho konania nie sú ďalej predmetom tohto exekučného konania (povinný uhradil trovy

exekúcie hneď po doručení uznesenia, ktorým ho súd zaviazal na ich úhradu). Povinný následne dňa
29.07.2025 v zmysle Upovedomenia odovzdal do depozitu exekútorského úradu kľúče a prístupové čipy
k nehnuteľnosti, a to konkrétne kľúč od bytu, kľúč od pivničnej kobky, prístupový čip do bytového domu a
prístupový čip do garáže. Zamestnanci exekútorského úradu pri odovzdaní nehnuteľnosti oprávnenému
zistili, že vchodový zámok do nehnuteľnosti je zalepený sekundovým lepidlom, čím došlo k znemožneniu

jej odovzdania. Vzhľadom na túto skutočnosť bol po vzájomnej dohode exekútora a oprávneného
určený nový termín odovzdania nehnuteľnosti, a to na deň 25.09.2025. Nehnuteľnosť bola otvorená
za pomoci privolaného zámočníka, kľúče (ako aj ostatné príslušenstvo) boli oprávnenému odovzdané.
Pri odovzdaní dňa 25.09.2025 bol prítomný aj povinný, a všetky zúčastnené strany sa v záujme čo
najskoršieho ukončenia exekúcie dohodli, že vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť bola odpojená
od elektriny, povinný vykoná revíziu elektrických rozvodov a nehnuteľnosť upraví do obývateľného stavu

(upratanie, zapojenie vody, elektriny, nainštaluje základné vybavenie). Povinný následne bezodkladne
vykonal revíziu elektrických rozvodov. Dňa 16.10.2025 chcel ísť povinný do nehnuteľnosti a to za účelom
splnenia si svojej povinnosti - úpravy nehnuteľnosti. Povinný zistil, že zámok na vchodových dverách
bol vymenený (a zároveň nevykazoval znaky akéhokoľvek poškodenia), a teda sa do predmetnej
nehnuteľnosti nevedel dostať a nebol objektívne schopný splniť svoju povinnosť (upraviť nehnuteľnosť

do obývateľného stavu). Jediné osoby, ktoré disponovali kľúčmi k nehnuteľnosti bol povinný a oprávnený
(kľúče boli odovzdané právnemu zástupcovi oprávneného). Uvedenú skutočnosť bol povinný nahlásiť aj
na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Trnávka a o tejto skutočnosti samozrejme informoval aj exekútora.
Poukázal nato, že dňa 21.10.2025 bolo v predajni spoločnosti KUBER s.r.o. (predajňa autodielov)
poškodených 5 zámkov pomocou sekundového lepidla (taktiež ako v prvom prípade neúspešného

vstupu do nehnuteľnosti dňa 29.07.2025). Skutočnosť bola oznámená konateľom spoločnosti KUBER
s.r.o.. Priestory sú zaznamenávané a z kamerových záznamov je konateľovi spoločnosti KUBER s.r.o.
(synovi oprávneného) zrejmé, že škodu na zámkoch sekundovým lepidlom spáchal práve oprávnený.

4. Povinný má tak za to, že prejavil všetku objektívnu snahu splniť si svoje povinnosti, ktoré sú mu

uložené v tomto exekučnom konaní, no je to práve oprávnený, ktorý úmyselne marí splnenie povinností.
Povinný považuje vedenie takejto exekúcie za nehospodárne a čisto účelové, s úmyslom oddialiť
vysťahovanie oprávneného z bytu povinného z adresy Na križovatkách 35E v Bratislave a presťahovanie
sa do nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
bývania v prospech oprávneného. Povinný umožnil a naďalej umožňuje oprávnenému vykonávať jeho

práva, vo výkone jeho práva (doživotné užívanie) nebráni, no je to práve oprávnený, ktorý svoje právo
nechce vykonávať, a aj napriek tomu inicioval toto exekučné konanie. Vzhľadom na uvedené povinný
žiadal, aby súd exekúciu zastavil a zároveň mu priznal náhradu trov voči oprávnenému.

5. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil, pričom

uviedol, že povinný nemal v dohodnutý deň k dispozícii na odovzdanie oprávnenému všetky kľúče
a prístupové čipy od nehnuteľnosti, stav nehnuteľnosti nezodpovedal stavu bytu, v ktorom by mohol
oprávnený nerušene vykonávať práva zodpovedajúce vecnému bremenu užívania a bývania. V
deň dohodnutého dobrovoľného splnenia povinnosti povinným dňa 20.06.2024 prebehla písomná
komunikácia medzi právnym zástupcom oprávneného a povinného, v rámci ktorej je zachytený priebeh

„odovzdávania“ nehnuteľností, stav nehnuteľnosti a následná požiadavka oprávneného na dodatočné
dobrovoľné splnenie vykonateľného exekučného titulu, na ktoré oprávnený ani jeho právny zástupca
nereagoval. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu e-mailom (28.07.2024) vyzval
povinného prostredníctvom jeho právneho zástupcu na dodatočné dobrovoľné splnenie povinnosti
uloženej mu vykonateľným exekučným titulom, na ktoré povinný ani jeho právny zástupca nereagovali,

a teda oprávnený bol nútený domáhať sa vymoženia splnenia povinnosti povinným prostredníctvom
súdneho exekútora. Keďže povinný nemal záujem umožniť oprávnenému výkon práva zodpovedajúce
vecnému bremenu doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti ani žiadnym spôsobom o splnení
tejto povinnosti ďalej s oprávneným nekomunikoval, bol oprávnený po viac ako roku nečinnosti zo
strany povinného nútený domáhať sa splnenia uloženej povinnosti prostredníctvom súdneho exekútora.

Povinný neuvádza úplné a pravdivé tvrdenia a má snahu účelovo odkláňať pozornosť od neplnenia
svojej povinnosti, ktorá je predmetom daného exekučného konania. Oprávnený ďalej uvádza, že
prvý termín určený exekútorom pre splnenie povinnosti povinným bol určený na deň 27.08.2025 (po
márnom uplynutí lehoty stanovenej exekútorom na dobrovoľné splnenie povinnosti), pričom povinnýmal odovzdať oprávnenému kľúče a prístupové čipy k nehnuteľnostiam, avšak na mieste sa zistilo, že
prístupový čip do garáže bol nefunkčný, niektoré kľúče k dispozícii povinný na odovzdanie neposkytol
a do bytu kľúč nepasoval. Povinnosť uložená vykonateľným rozhodnutím súdu teda nebola povinným

splnená ani tentokrát.

6. Ako ďalší termín splnenia povinnosti povinným bol súdnym exekútorom určený deň 25.09.2025,
na podklade exekučného príkazu zo dňa 22.09.2025, kedy bola povinnému odobratá väčšina kľúčov
a prístupových čipov od nehnuteľnosti, pričom povinný mal dodatočne súdnemu exekútorovi doložiť

prístupový čip do garáže, ktorý na mieste nefungoval a dodatočne vykonať revíziu elektriny, aby
bolo možné elektrinu v byte zapojiť. Po otvorení bytu bolo zistené, že byt sa nachádza v rovnakom
neobývateľnom, zdemolovanom stave ako dňa 20.06.2024, pričom stav bytu bol zdokumentovaný
fotografiami. Byt bol odpojený od elektriny, elektromer bol odmontovaný, v byte netiekla voda a nedali
sa napr. vytiahnuť rolety aby bolo možné priviesť denné svetlo či vyvetrať. Odobraté kľúče v počtoch
uvedených na zápisnici z výkonu exekúcie zo dňa 25.09.2025 si prevzal oprávnený, po jednom

vyhotovení z každého kľúča/prístupového čipu si ponechal povinný.

7. O priebehu odovzdávania nehnuteľností sú spísané úradné záznamy v exekučnom spise. Súdny
exekútor za prítomnosti oprávneného bol dňa 03.12.2025 preveriť tvrdenia uvádzané povinným,
pričom zistil, že byt je možné odomknúť a otvoriť kľúčmi, ktoré mu boli odovzdané povinným dňa

25.09.2025. Tvrdenia povinného sú preto nesporne opätovne zavádzajúce a nepravdivé. Aj z uvedenej
skutočnosti je zrejmé, že povinný sa vyhýba splneniu povinnosti uloženej mu vykonateľným exekučným
titulom. Oprávnený rovnako popiera, že by mal na zámkoch predajne spoločnosti KUBER spol. s.r.o.
sekundovým lepidlom spáchať dňa 21.10.2025 škodu. Ide však výlučne o nepreukázané domnienky
konateľa spoločnosti KUBER spol. s r.o., ktoré účelovo a nedôvodne obviňujú oprávneného a s

predmetnou exekúciou nijakým spôsobom nesúvisia.

8. Oprávnený ďalej poukázal na fakt, že obdobná situácia sa odohrávala opakovane v byte,
kde oprávnený žije, kedy dňa 22.02.2024, 19.03.2024, 26.03.2024, 24.05.2024, 05.06.2024 a dňa
11.06.2024 došlo k zalepeniu zámku na vchodových dverách bytu, o čom oprávnený upovedomil políciu

a podal trestné oznámenie, ktoré bolo riešené Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave II,
OOPZ Trnávka, ORP-969/TK-B2-2024. Oprávnený popiera tvrdenie povinného, že by úmyselne maril
splnenie povinnosti povinným v exekučnom konaní. Z vyššie uvedeného, ako aj z exekučného spisu
je zrejmé, že povinný si svoju povinnosť, ktorú mu uložil súd vykonateľným rozhodnutím, dobrovoľne
nesplnil, pričom jeho údajná snaha o splnenie svojej povinnosti je len účelovým a nepravdivým tvrdením.

9. Oprávnený uvádza, že správanie sa povinného v rámci exekučného konania možno považovať za
nehospodárne,keďpovinnýopakovaneneplnísvojupovinnosť,ktorájepredmetomtejtoexekúcie.Akby
mal povinný skutočný záujem splniť svoju povinnosť, mohol tak urobiť ešte predtým, ako sa oprávnený
musel domáhať splnenia tejto povinnosti v rámci exekučného konania alebo aj v rámci exekučného

konania. Povinný svojím jednaním navyšuje náklady exekúcie a dlhodobo bráni oprávnenému vo
výkone jemu patriacich práv. Oprávnený popiera, že by vedenie predmetnej exekúcie bolo zo strany
oprávnenéhoúčelovéamázato,žepredmetnáexekúciajedôvodnáazostranyoprávnenéhovžiadnom
prípade nejde o šikanózny výkon práva. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd návrh povinného
zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania a právneho zastúpenia v

rozsahu 100%.

10. Povinný následne doručil súdnemu exekútorovi podanie zo dňa 17.12.2025 označené ako
„Doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie a informovanie o aktuálnom stave, sp.zn. 225EX 245/25“,
v ktorom uviedol, že chce doplniť informácie o aktuálnom vývoji situácie, ktoré sú nevyhnutné na

posúdenie podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Po neúspešnej snahe povinného o úpravu
nehnuteľností do obývateľného stavu, kedy zistil, že sa nedokáže do nej dostať z dôvodu výmeny zámku
(dňa 16.10.2025), následnom oznámení tejto skutočnosti na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Trnávka
a oznámení tejto skutočnosti súdnemu exekútorovi, ho kontaktoval exekútor s tým, že je dohodnutý
s právnym zástupcom oprávneného na termíne vstupu do nehnuteľnosti. Dňa 03.12.2025 kontaktoval

súdny exekútor povinného a požiadal ho o osobnú účasť v nehnuteľnosti, konkrétne vyskúšať kľúče
od nehnuteľnosti. Po príchode povinný aj exekútor zistili, že kľúč do zámku pasuje, t.j. že je opätovne
namontovaný zámok s vložkou, ktorý bol do dverí namontovaný dňa 25.09.2025 súdnym exekútorom
(resp. zámočníkom povereným exekútorom). V prílohe podania povinný zaslal fotografie zámku knehnuteľnosti, ktoré boli vykonané dňa 16.10.2025 (kedy sa neúspešne pokúšal dostať do nehnuteľnosti
za účelom splnenia si svojich povinností) a fotografiu zo dňa 08.12.2025 (t.j. po výmene zámku,
kedy už povinnému fungoval pôvodný kľúč, odovzdaný exekútorom zo dňa 25.09.2025). Z fotografií

je zrejmé, že ide o rôzne vložky (iný tvar pre kľúč, iné poškodenia vložky – škrabance) a teda je
zrejmé,ževložkazámkumuselabyťmedzičasomvymenená.Povinnýtakopakovaneuvádza,žeprejavil
všetku objektívnu snahu splniť si svoje povinnosti, ktoré sú mu uložené v tomto exekučnom konaní,
no je to práve oprávnený, ktorý úmyselne marí splnenie povinností. Výmena vložiek na vchodových
dverách k nehnuteľnosti je jeden z ďalších úkonov oprávneného, ktorým marí samotné exekučné

konanie. Opakovane uvádza, že považuje vedenie takejto exekúcie za nehospodárne a čisto účelové
zo strany oprávneného, s úmyslom oddialiť jeho vysťahovanie z druhého bytu povinného (z adresy Na
križovatkách 35E v Bratislave) a následné presťahovanie sa do nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej je
zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania v prospech oprávneného. Výmena
vložky zámku na vchodových dverách do nehnuteľnosti je ďalšou okolnosťou, ktorú vytvára oprávnený,
ktorá bráni splneniu si povinností zo strany povinného, a teda vedenie exekúcie je absolútne neúčinné

až šikanózne.

11. K uvedenému podaniu poskytol svoje vyjadrenie aj oprávnený, ktorý uviedol, že dňa 03.12.2025
sa v zmysle úradného záznamu spísaného súdnym exekútorom zúčastnil overenia funkčnosti kľúčov
od vchodových dverí nehnuteľností. Povinný nebol prítomný pri preverovaní funkčnosti kľúčov a preto

toto tvrdenie povinného nepovažuje oprávnený za pravdivé. Oprávnený uvádza, že s doplnením návrhu
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 17.12.2025 neboli oprávnenému doručené žiadne fotografie,
s ktorými by sa mohol oprávnený oboznámiť a ku ktorým by oprávnený mohol zaujať stanovisko.
Oprávnený nerozumie zmätočným vyjadreniam povinného ohľadom výmeny zámku od nehnuteľnosti.
Tak, ako je zaevidované v exekučnom spise vedenom k predmetnej exekúcii súdnym exekútorom, k

výmenezámkuodnehnuteľnostidošlodňa25.09.2025zostranypovinnéhoprostredníctvomzámočníka,
za prítomnosti povinného, povereného súdneho exekútora, príslušníkov polície, zástupcu mestského
úradu, právneho zástupcu oprávneného a oprávneného. Následne povinný odovzdal kľúče patriace k
tomuto novo vymenenému zámku oprávnenému a jeden si ponechal sám. Zámok bol dňa 25.09.2025
zámočníkom odvŕtaný a vymenený, pričom počas výmeny došlo k miernemu poškodeniu vstupných

dverí do bytu a po výmene zámku od bytu bolo zreteľne vidno, že ide o nasilu vymenený zámok, nakoľko
ten predošlý bol zalepený sekundovým lepidlom a prítomný zámočník nevedel zrealizovať výmenu
zámku klasicky a jednoducho. Oprávnený nemá vedomosť o žiadnej ďalšej výmene zámku, pri žiadnej
ďalšej výmene zámku nebol prítomný ani ju nepožadoval zrealizovať.

12. Má tak za to, že ide opäť o účelové a nepravdivé tvrdenie povinného, kedy namiesto plnenia
svojej povinnosti vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní povinný produkuje ďalšie nepreukázané
a nepravdivé účelové tvrdenia, čím vedome marí exekučné konanie. Tvrdenia povinného považuje
oprávnený za nepravdivé. Oprávnený dôrazne popiera, že by mal meniť vložku na vchodových
dverách k nehnuteľnosti. Ide o absurdné, nelogické a nepravdivé tvrdenie povinného, nakoľko je

práve v záujme oprávneného, aby povinný čo najskôr splnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul. Keďže povinný sa dlhodobo vyhýba splneniu svojej povinnosti je oprávnený nútený domáhať
sa splnenia povinnosti povinným prostredníctvom súdneho exekútora. Oprávnený trvá na tom a
požaduje, aby bola nehnuteľnosť oprávnenému odovzdaná povinným v náležitom stave a aby povinný
umožnil oprávnenému nerušný výkon práva zodpovedajúci vecnému bremena bývania a užívania v čo

najkratšomčase.Zároveňsioprávnenývočipovinnémuuplatnilnároknanáhradutrovzajehovyjadrenie
k predmetnému podaniu.

13. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená ajbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

16. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

17. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

18. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol
návrhpovinnéhopodanývzákonnejlehote.Exekučnýporiadokvustanovení§61kumožňujepovinnému
podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo

dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti
procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného
titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa
návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň
lehoty. Povinnému bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 29.07.2025

(doručenka je súčasťou súdneho spisu).

19. Z uvedeného teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať návrh na zastavenie
exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty, bol deň 13.08.2025. Návrh povinného
bol však datovaný ku dňu 06.11.2025 čo znamená, že súd v danom prípade môže prihliadať len na

skutočnosti, ktoré nastali až po poslednom dni lehoty určenej na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom, t.j. po 13.08.2025.

20. Vzhľadom na uvedené sa preto súd v konaní zaoberal len skutočnosťami, ktoré nastali po uvedenom
dátume, pričom konštatuje, že povinný nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, pre ktorý by súd musel

exekúciu zastaviť. Pokiaľ povinný tvrdí, že dňa 25.09.2025 oprávnenému odovzdal kľúče a prístupové
čipy od nehnuteľnosti a teda tým splnil časť vymáhaného nároku tak táto skutočnosť nemá žiadny vplyv
na dôvodnosť vedenia exekučného konania, nakoľko k tomuto odovzdaniu došlo až po začatí exekúcie,
t.z. že takýto úkon nemožno pokladať za splnenie nároku v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku. Splnenie vymáhaného nároku povinným tak ako to má na mysli uvedené ustanovenie môže

byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k splneniu došlo ešte
pred začatím exekúcie (pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi), čo je v tomto prípade deň
11.06.2025. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ku ktorým došlo po vydaní
exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník,
Obchodný zákonník), napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď.. Najčastejším dôvodom

zániku dlhu je jeho splnenie. Je si však potrebné uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a
nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekúcie, t.j.
ešte pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi. V opačnom prípade, teda ak povinný plní nárokpo začatí exekúcie (ako je tomu aj v tomto prípade), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie
pohľadávky.

21. Súd zdôrazňuje, že v exekučných konaniach začatých po 31.03.2017 zákon rozlišuje tri možné
spôsoby ukončenia exekúcie, a to rozhodnutím exekučného súdu, rozhodnutím povereného súdneho
exekútora alebo zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch,
ktoré prináleží posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie §
61k (zastavenie exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie

exekúcie, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul
z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. pri rozhodovaní o
vydaní alebo nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať
dôvody, z ktorých bude vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať. Je pravdou, že súd musí exekúciu
zastaviť aj v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku, napr. splnenie, avšak musí ísť o splnenie, ktoré nastalo v období po vydaní exekučného titulu

a pred začatím exekúcie.

22. Ak teda dôjde po začatí exekúcie k riadnemu splneniu judikovaného nároku tak ako to ukladá
exekučný titul a zároveň aj k úhrade trov oprávneného a trov súdneho exekútora, tak v danom prípade
súd nevydáva uznesenie o zastavení exekúcie ale je to práve súdny exekútor, ktorý vo veci vydá

Upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku. Súd taktiež zdôrazňuje, že
posúdenie toho, či povinný riadne splnil vymáhaný nárok je v plne v kompetencii súdneho exekútora
a nie exekučného súdu a teda len on rozhodne, či sú splnené všetky podmienky na ukončenie exekúcie.

23. Povinný ďalej vo zvyšnej časti svojho návrhu namietal údajnú „neefektivitu“ vedenia exekúcie či

neposkytnutie súčinnosti zo strany oprávneného, avšak tieto tvrdenia nemajú absolútne žiadny právny
význam pre prebiehajúce konanie. Súd poukazuje na to, že jeho úlohou je v prípade podania návrhu
na zastavenie exekúcie posúdiť dôvodnosť začatia a vedenia exekúcie a nie preskúmavať priebeh
samotného výkonu, ktorý je plne v réžii povereného exekútora a preto sú bez akejkoľvek relevancie
tvrdenia povinného o neposkytnutí údajnej súčinnosti zo strany oprávneného, zalepenia, výmeny

zámkov či nevpustenia do nehnuteľností. Všetky namietané skutočnosti sa týkajú priebehu vykonávania
exekúcieanemajúžiadnyvplyvnadôvodnosťzačatiaexekučnéhokonania,navyšeposudzovanietýchto
otázok nespadá do právomoci exekučného súdu. Rovnako dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany
súdu nie je ani jej údajná „neefektivita“, nakoľko v prípade neúspešného vymáhania nároku je to opäť
súdny exekútor, ktorý vo veci vydá Upovedomenie o zastavení exekúcie, avšak len v prípade naplnenia

všetkých zákonných podmienok určených v ustanovení § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

24. Zhrnúc vyššie uvedené tak súd konštatuje, že povinný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že riadne splnil judikovaný nárok ešte pred začatím exekúcie ale práve naopak, sám
potvrdil, že súdom uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnil a návrh na vykonanie exekúcie tak bol zo

strany oprávneného podaný dôvodne.

25. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd o návrhu povinného rozhodol tak, že ho v celom rozsahu
zamietol.

26. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

28. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu

účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, akmu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

33. O trovách oprávneného rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak,
že mu priznal ich náhradu a to v rozsahu 100 % , t.j. 176,91 Eur za 2 polovičné úkony právnej
služby (vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie k doplneniu návrhu) vrátane
režijného paušálu a DPH, nakoľko mal v konaní plný úspech. Na ich náhradu zaviazal povinného ako

procesne neúspešného účastníka. Po právoplatnosti rozhodnutia budú tieto trovy vymáhané na základe
dodatku k povereniu pre súdneho exekútora. Súd zároveň nepriznal náhradu trov povinnému, nakoľko
bol v konaní neúspešný a jeho návrh bol v celom rozsahu zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.