Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-18C/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218490
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1216218490.9

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: P.. A. Ó.H., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. P. XXXX,
Q. P., zastúpenej: METIS Legal s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 47 242 159, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 5, Bratislava, IČO: 36 857 513,
o zaplatenie 44.000.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 23.11.2016 sa pôvodný žalobca (F. Ó.H., A..
XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, A. W. Q. P. Č.. XXXX, Q. P.) voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy

44.000.000,- eur, a to titulom nároku na náhradu škody.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

3. V priebehu konania pôvodný žalobca zomrel. Uznesením č. k. B2-18C/182/2016-373 zo dňa

31.07.2024 rozhodol súd o pokračovaní v konaní s aktuálnou žalobkyňou ako právnou nástupkyňou
(dedičkou) po pôvodnom žalobcovi.

4. Podaním doručeným súdu dňa 09.01.2025 a doplneným dňa 10.01.2025 žalobkyňa vzala žalobu v
celom rozsahu späť, pričom žiadala, aby súd v súlade s § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania. Vo svojom podaní uviedla, že nemá záujem pokračovať

v konaní po zomrelom F. Ó.. O tomto spore a jeho podstate prakticky nemala vedomosť až do
momentu, keď jej súd oznámil, že v konaní pokračuje s ňou ako len s jedným spomedzi dedičov po
jej nebohom manželovi. V predmetnom dedičskom konaní sa pohľadávka na náhradu škody, ktorú jej
manžel uplatnil, neprejednávala ani v rámci aktív dedičstva, a preto ani nemala potenciálnu možnosť
odmietnuť dedičstvo ako celok pre riziká spojené s jej uplatňovaním v súdnom konaní, čo by inak
pravdepodobne urobila. Dnes už dedičstvo odmietnuť nemôže. Po tom, čo sa oboznámila s vecou a

podstatou žaloby, zastávala názor, že jej manžel nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej
žaloby. Keďže nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé rozhodnutie pre stranu v
spore, ktorá nepreukáže, že je v spore či už aktívne alebo pasívne legitimovaná, je jej pozícia v
predmetnom spore prakticky bezvýchodisková. Sama by predmetnú žalobu nikdy nepodala. Odhliadnuc
od uvedeného, prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 27.11.2017 požiadal jej manžel ešte
za svojho života o zmenu strany v spore, pričom na jeho miesto mala nastúpiť iná spoločnosť, na

ktorú postúpil svoju pohľadávku uplatnenú žalobou. Uvedenému podaniu však súd nevyhovel. Keďže
žalovaný kedykoľvek môže na toto postúpenie pred súdom efektívne poukazovať alebo ho podľavlastného uváženia spochybňovať, aj táto skutočnosť stavia jej osobu v tomto konaní prakticky do
celkom bezvýchodiskovej pozície. Za vzniknutú situáciu sa ako dedič po poručiteľovi osobne necítila
zodpovedná, do pozície účastníka konania na strane žalobcu sa dostala bez akéhokoľvek prejavu

vôle, resp. vyslovene proti nej, pričom zastávala názor, že ju teda ani nezavinila a rovnako nezvinila
ani zastavenie konania, ku ktorému v dôsledku tohto späťvzatia žaloby dôjde. Ako ďalší dôvod hodný
osobitného zreteľa uviedla, že priznanie náhrady trov konania v tejto veci žalovanému by bolo voči nej
extrémne nespravodlivé a mimoriadne kruté až likvidačné. Je matkou živiteľkou dvoch maloletých a
školou povinných dcér vo veku 10 rokov a 14 rokov. Spolu so svojimi dcérami býva aktuálne v rodinnom

dome priateľa vo Q. P.. Je živnostníčkou s ročným príjmom zo živnosti cca 4.139,- eur (za rok 2023,
za rok 2022 3.469,- eur a za rok 2021 3.796,- eur). Okrem vdovského dôchodku vo výške 391,80 eur
a sirotského dôchodku 2 x 261,30 eur priznaného jej dvom dcéram nemá jej rodina vôbec žiadne iné
ďalšie pravidelné príjmy. Pre ňu ako vdovu by bez pomoci druhých bolo veľmi obtiažne z predmetných
príjmov pokryť čo i len bežné výdavky rodiny a potreby maloletých detí, nieto hradiť neobvykle vysoké
a extrémne neprimerané trovy konania, ktoré nijak nezavinila. Okrem menšinových podielov vo veľkosti

1/12-iny rodinného domu so súp. č. XXX v k. ú. Q. P. a 1/24 rodinného domu so súp. č. XXX v k. ú.
Q. Ú. s priľahlými záhradami, ktoré zdedila po manželovi, nevlastní žiaden iný nehnuteľný majetok.
Predmetné menšinové spoluvlastnícke podiely sú však celkom nelikvidné a nemá z nich žiaden praktický
ani ekonomický úžitok. Mimo predmetných spoluvlastníckych podielov po ukončení dedičského konania,
ktoré trvalo cca 4,5 roka, okrem osobných úspor poručiteľa na jeho dôchodkovom účte (13.813,63 eur)

a bežnom účte (983,- eur) nadobudla len celkom nebonitné, nedobytné, resp. premlčané pohľadávky a
bezcenné obchodné podiely v neaktívnych spoločnostiach METALFIN EU, s.r.o. (dňa 06.06.2024 bolo
Okresným súdom Trnava začaté konanie o zrušení predmetnej obchodnej spoločnosti, ktoré sa vedie
pod sp. zn. 36CbR/51/2023) a METALFIN GROUP EU, s.r.o. a dnes už neexistujúcej METALFIN - FL
TRANSPORT, s.r.o., z ktorých nemala a nemá vôbec žiaden ekonomický úžitok a ktoré nemajú žiadnu

hodnotu. Poukázala na to, že v danom prípade ide o poručiteľom nesprávne žalovaný spor s mimoriadne
vysokou hodnotou predmetu konania, kde riziko neúspechu vo veci v podobe znášania trov konania je
extrémne a neúnosne vysoké a kde každý úkon právnej pomoci predstavuje sumu aktuálne 88.439,73
eur bez DPH. Už pri minimálnom predpoklade troch úkonov právnej služby by tarifná odmena právneho
zástupcu žalovaného predstavovala sumu 326.342,60 eur s DPH, ktorá mnohonásobne presahuje jej

ročné príjmy a je pre ňu a jej rodinu absolútne likvidačná. Poukázala tiež na to, že žalovaným je banka,
čo je diametrálne odlišná situácia v porovnaní s tým, keby ním bola "bežná" fyzická osoba, pri ktorej by
bola úvaha nad nepriznaním náhrady trov konania ťažšie zdôvodniteľná. Žalobkyňa požiadala, aby súd
vzal do úvahy aj jej procesný postoj a postup, keďže hneď po tom, čo jej bolo doručené uznesenie súdu
o pokračovaní v konaní s ňou ako s dedičom, sa vyjadrila, že nemá záujem v konaní pokračovať, keďže

o ňom dovtedy nemala ani vedomosť a nijakým spôsobom ho nezavinila a bezprostredne po bližšom
oboznámení sa s vecou žalobu vzala späť.

5. V podaní doručenom súdu dňa 15.01.2025 žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby. Nesúhlasil
však s tým, aby súd rozhodol postupom podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Bol toho názoru,

že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a preto žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov
konania v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že v rámci tohto
konania mu vznikli nemalé náklady. Bol toho názoru, že žalobkyňa svoju žiadosť o aplikovanie § 257
Civilného sporového poriadku neodôvodnila takými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Podľa

žalovaného nie je pravdou, že by sa žalobkyňa o prebiehajúcom súdnom konaní dozvedela iba nedávno.
O existencii tohto súdneho konania mala žalobkyňa vedomosť už takmer päť rokov, keďže ešte v
priebehu septembra 2019 absolvovala osobné stretnutie v priestoroch žalovaného, predmetom ktorého
bolo riešenie tohto sporu iniciovaného pozostalým p. Ó.. Následne prostredníctvom svojho právneho
zástupcu písomnou formou komunikovala so žalovaným v tom zmysle, že za podmienky vzdania

sa nároku na náhradu trov konania žalovaným pristúpi na mimosúdne urovnanie tohto sporu. Už
v danom čase si preto žalobkyňa bola vedomá nielen existencie tohto sporového konania, vysokej
hodnoty predmetu konania, vysokej pravdepodobnosti neúspešnosti podanej žaloby, ale aj vlastnej
majetkovej a sociálnej situácie. Žalobkyňa preto musela počítať s tým, že aj na ňu sa v súvislosti s
rozhodovaním o náhrade trov konania vzťahujú zásady zodpovednosti za výsledok a zodpovednosti

za zavinenie. Napriek uvedenému dedičstvo po zosnulom p. Ó. neodmietla, hoci o svojom dedičskom
práve a o možnosti odmietnuť dedičstvo bola upovedomená až dňa 18.09.2020 (t. j. rok po absolvovaní
osobného stretnutia v priestoroch žalovaného, resp. po písomnom prednesení svojich podmienok
mimosúdneho urovnania tohto sporu prostredníctvom svojho právneho zástupcu). Uvedené skutočnostipodľa žalovaného svedčia o zámere žalobkyne na jednu stranu nadobudnúť aktíva po pôvodnom
žalobcovi, no na druhú stranu vyviazať sa z tých (s prijatím dedičstva spojených) povinností, ktoré
jej vyplývajú z neúspechu v tomto súdnom konaní. Vo vzťahu k žalobkyňou tvrdeným sociálnym a

majetkovým pomerom žalovaný uviedol, že ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku neslúži
na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu, ale na riešenie situácie, v ktorej
je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom
chránené záujmy, dostal náhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti nemožno podľa názoru žalovaného dospieť k záveru, podľa ktorého by priznanie

náhrady trov konania žalovanému bolo nespravodlivé. Navyše, z uznesenia o dedičstve vyplýva
okrem iného i to, že čistá hodnota dedičstva, ktoré nadobudli traja dedičia po pôvodnom žalobcovi,
predstavuje sumu 1.782.516,10 eur. Konštatovanie žalobkyne o bezcennosti zdedených pohľadávok
a obchodných podielov ostalo v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktorého podporu žalobkyňa
neprodukovala žiadne dôkazy. Taktiež žalobkyňa neuviedla a nepreukázala, či napríklad nevlastní
hodnotnejšie hnuteľné veci. Žalovaný nie je povinný vyvracať negatívnu skutočnosť o žalobkyňou

tvrdenej nemajetnosti, resp. dokazovať existenciu a hodnotu majetku žalobkyne, ale naopak žalobkyňa
je tou, ktorá musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať svoje sociálne pomery. Nemožno preto dospieť k záveru,
že by žalobkyňa preukázala existenciu takých sociálnych a majetkových pomerov na svojej strane,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ by súd pri aplikácii
§ 257 Civilného sporového poriadku mal prihliadať na fakt, že žalovaný je bankovou inštitúciou, tak

by akceptovaním takejto argumentácie prišlo k narušeniu zásady rovnosti strán v civilnom procese
vytváraním rôznych procesných podmienok a rôzneho procesného postavenia dotknutých subjektov v
otázke rozhodovania o náhrade trov konania. Poukázal tiež na to, že súd môže rozhodnúť aj len o
čiastočnom nepriznaní náhrady trov konania.

6. V podaní doručenom súdu dňa 27.01.2025 žalobkyňa uviedla, že ona osobne nikdy nemala záujem
na uplatňovaní žalovaného nároku. Nárok uplatnený žalobou nikdy nebol zahrnutý v aktívach dedičstva
po jej nebohom manželovi F. Ó.. Naopak, žalovaný sa pokúšal v rámci pasív dedičstva uplatňovať
svoj čisto domnelý a vyfabrikovaný protinárok na náhradu škody voči manželovi žalobkyne vo výške
2.314.972eur.Keďževšakišloospornúzáležitosť,poverenýsúdnykomisárodmietolzahrnúťpredmetný

domnelý nárok žalovaného do pasív dedičstva. Pokiaľ by sa tak stalo, dedičstvo po nebohom manželovi
žalobkyne by bolo predĺžené (bez ohľadu na celkom absurdné nadhodnotenie aktív zo strany notára
prejednávajúcehodedičstvo),ažalobkyňabyhocelkomisteodmietla.Práveuplatňovanímpredmetného
vyfabrikovaného protinároku po smrti F. Ó. sa žalovaný vyhrážal žalobkyni, a aj táto skutočnosť bola
primárne predmetom osobného rokovania v priestoroch žalovaného v priebehu mesiaca september

2019, ktorého sa žalobkyňa skutočne zúčastnila. V rámci neho, resp. prostredníctvom komunikácie cez
jej právneho poradcu (resp. bývalého poradcu jej zosnulého manžela) v nadväznosti na toto stretnutie,
sa aj jednoznačne vyjadrila, že nemá záujem pokračovať v žiadnych súdnych sporoch so žalovaným.
Logicky a prirodzene však požadovala, že voči nej nebudú žalovaným uplatňované žiadne protinároky.
Toto však žalovaný neprijal. Zároveň sa právny zástupca žalovaného vo svojej odmietavej odpovedi

zmienil, že trovy konania v tejto veci znášané a zaplatené žalovaným v tejto fáze predstavovali sumu
cca 36.000,- eur bez DPH, teda zhruba 40 % tarifnej hodnoty jediného úkonu právnej služby podľa
vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Napokon sa fiktívny nárok žalovaného voči F. Ó., ktorého
uplatňovaním sa vyhrážal žalobkyni, premlčal najneskôr až začiatkom decembra 2024, pričom do tohto
momentu ho žalovaný bez ohľadu na svoje skoršie vyhrážky a snahu zahrnúť ho do pasív dedičstva

neuplatnil na žiadnom čo i len teoreticky príslušnom súde, o čom sa žalobkyňa začiatkom decembra
2024uistilaprostredníctvomlustrácii.Nazákladetohosažalobkyňadomnievala,žehrozbauplatňovania
tohto nároku zo strany žalovaného bola len čisto účelová a slúžila len na zastrašovanie žalobkyne.
Spomínané rokovanie v septembri 2019 sa uskutočnilo zhruba mesiac po tragickej, náhlej a nečakanej
smrti manžela žalobkyne v Chorvátsku, kde boli ako celá rodina na dovolenke. Manžel žalobkyne bol

predtým zdravý človek, až posledné tri dni pred smrťou zvracal a bol dehydrovaný. Po infúzii v nemocnici
v Zadari sa vrátil späť k rodine, kde boli ubytovaní. Do rána však bol opäť odvezený RZP do nemocnice
v Zadari, z ktorej žalobkyni o 4.00 hod. ráno oznámili, že zomrel. Zanechal ju samu s dvoma malými
deťmi. Žalobkyňa v tom čase vôbec nemala dostatočný prehľad o podnikateľských aktivitách, sporoch
a iných záležitostiach manžela, a v skutočnosti mala celkom iné, existenčné, a vážne starosti spojené

s rodinnou tragédiou, ktorej čelila. Nemala žiadne finančné prostriedky na advokátov a poradcov a
bola odkázaná len na pomoc najbližších priateľov. Splnomocnenie na právne zastupovanie manžela
žalobkyne v tomto konaní udelené U.. O. A. zaniklo jeho smrťou dňa XX.XX.XXXX. O tom, že súd bude v
tomto konaní pokračovať so žalobkyňou ďalej ako laik nemala vedomosť a s ohľadom na to, že žalobouuplatnený nárok nebol v rámci dedičského konania prejednávaný, sama sa k ničomu neprihlásila,
nepredpokladala, že by sa mohla stať žalobkyňou v tomto konaní a preberať na seba neúnosné riziká
spojené s prípadnou náhradou trov konania, ktoré sa na súde prakticky ešte ani len nezačalo vecne

riešiť. V situácii, keď zo dňa na deň zostala sama, s minimálnym príjmom a bez primárneho živiteľa
svojej rodiny, sa žalobkyňa pochopiteľne nechcela bez vážneho dôvodu vzdávať celého dedičstva, teda
aspoň toho mála, čo jej manžel po svojej smrti zanechal. Vedela, že manžel popožičiaval peniaze
známym, a keďže zastupovala aj záujmy dvoch maloletých detí, snažila sa o nadobudnutie týchto
pohľadávok v dedičstve. Až neskôr sa však dozvedela, že ide o nevymožiteľné a premlčané pohľadávky.

Miesto ekonomického prospechu z nich mala v skutočnosti akurát výdaje spojené s overovaním a
posudzovaním vymožiteľnosti predmetných pohľadávok. Tvrdenie žalovaného, že dedičstvo po svojom
manželovi mala žalobkyňa, ako aj jej deti v tejto situácii v celosti odmietnuť, hoci boli o tomto práve
formálne poučení, a to len preto, aby hypoteticky nečelili riziku náhrady trov konania neriešeného
v dedičskom konaní, ktoré navyše nikto v skutočnosti dodnes neznášal a nezaplatil a v ktorom sa
žalovaný ani nemusel zásadnejšie brániť žalobe, podľa názoru žalobkyne je za hranicou dobrých mravov

a morálky. A takýto výkon práva zo strany žalovaného by nemal ani požívať právnu ochranu. Až
dva mesiace po ukončení dedičského konania po manželovi žalobkyne prišlo (pre žalobkyňu veľmi
prekvapivo) zo súdu rozhodnutie o ďalšom pokračovaní tohoto konania s ňou ako žalobkyňou, hoci F. Ó.
mal celkovo troch zákonných dedičov. Po celú dobu žalobkyňa nemala ani len prístup do súdneho spisu.
K tomu sa dostala dňa 27.08.2024, kedy bola nahliadnuť do spisu, teda až po tom, čo ju súd uznesením o

pokračovaní v konaní označil za žalobkyňu. Žalobkyňa o podstate tohto sporu subjektívne aj objektívne
nemala bližšiu vedomosť až do momentu, kým sa v ňom bez svojej vôle, resp. proti nej ocitla na strane
žalobcu. Akékoľvek ďalšie finančné zaťaženie žalobkyne v podobe priznania náhrady trov žalovanému
byviedlokjejosobnémubankrotu.Užvsúčasnostijeodkázanánapôžičkyapomocodrodičovapriateľa
zosnulého manžela. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že čistá hodnota dedičstva, ktoré žalobkyňa

mala nadobudnúť po svojom nebohom manželovi, podľa uznesenia o dedičstve predstavovala sumu
1.780.000,- eur, k tomu žalobkyňa uviedla, že predmetná suma bola čisto formálna a vysoko nafúknutá
a nekrytá skutočnými hodnotami. Navyše od smrti manžela žalobkyne (XX.XX.XXXX) do ukončenia
dedičského konania (27.05.2024), kedy žalobkyňa reálne nadobudla možnosť s dedičstvom disponovať,
došlo k tomu, že väčšina "aktív", ktoré mala zdediť, buď zanikli celkom alebo úplne stratili hodnotu.

Tvrdenia žalovaného, ktorým poukazuje na údajnú čistú hodnotu dedičstva žalobkyne po jej manželovi
vo výške 1.800.000,- eur, ktoré mala nadobudnúť, sú preto extrémne zavádzajúce a nemajú nič spoločné
so skutočným stavom ani hodnotou aktív, ktoré žalobkyňa z dedičstva po svojom manželovi nadobudla.

7. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 31.01.2025 uviedol, že nespochybňuje sociálno-ekonomické

dopady úmrtia manžela žalobkyne na pozostalú rodinu. Vzniknutú situáciu žalobkyne napokon žalovaný
zohľadnil, a to pokiaľ ide o žalobkyňou spomínaný nárok žalovaného proti zosnulému manželovi
žalobkyne na náhradu škody vo výške 2.314.972 eur, ktorý si žalobou voči žalobkyni napokon žalovaný
práve z tohto dôvodu neuplatnil. Tvrdenia žalobkyne, že by sa malo jednať o nárok "domnelý" či
"vyfabrikovaný", ktorý mal slúžiť na "zastrašovanie" žalobkyne, žalovaný odmietol. Žalobkyňa priznala,

že o tomto konaní mala vedomosť už v roku 2019. K mimosúdnemu urovnaniu tohto sporu však v
danom čase bola ochotná pristúpiť výlučne za podmienky úplného vzdania sa nároku na náhradu
trov konania žalovaným, s čím vzhľadom na dovtedy vynaložené náklady na zabezpečenie riadnej
procesnej obrany v rámci tohto sporu žalovaný nemohol súhlasiť. Žalovaný sa pokúsil o ústretový
krok a súhlasil s náhradou trov konania v nižšej výške, ako by mu mala v prípade úspechu v spore

prináležať. Na tento ústupok však už žalobkyňa žiadnym spôsobom nereagovala. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že zo súdneho spisu vedeného Okresným súdom Galanta sp. zn. 26D/107/2019
vyplýva, že žalobkyňa sama dňa 06.10.2020 udelila advokátskej kancelárii Nagy & Partners, s.r.o.
plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnom dedičskom konaní. Konateľom a jediným spoločníkom
tejto advokátskej kancelárie je U.. O. A., teda práve ten advokát, ktorý so žalovaným v minulosti na

pokyn žalobkyne komunikoval ohľadom podmienok mimosúdneho urovnania tohto sporu. Tvrdenia
žalobkyne o tom, že nevedela o vysokej pravdepodobnosti neúspešnosti podanej žaloby, resp. o
jej povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému v prípade neúspechu, sa preto javia ako účelové.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení označuje aktíva dedičstva, zachytené v rozhodnutí notárky, za "absurdne
nadhodnotené". Neuvádza však, prečo tieto pohľadávky neboli ňou za sporné označené už v rámci

dedičského konania. Je predsa zrejmé, že každý dedič by mal riadne ustálenie okruhu aktív dedičstva
považovať za významné, minimálne v súvislosti s jeho zodpovednosťou za dlhy poručiteľa. Notárka
pri výpočte čistej hodnoty dedičstva neprihliadala iba na tie pohľadávky, ktoré boli počas dedičského
konania účastníkmi konania označené za sporné. Tento zvláštny vývoj udalostí vzbudzuje na stranežalovaného dôvodné pochybnosti ohľadom tvrdení žalobkyne o nebonitnosti a nedobytnosti zdedených
pohľadávok, keďže ich napriek vyššie uvedenému žalobkyňa žiadala zahrnúť medzi aktíva dedičstva.
Z rozhodnutia notárky ďalej jednoznačne vyplýva, že samotná žalobkyňa žiadala aj o zahrnutie akcií

spoločnosti metalfin holding a.s. (IČO: 48 074 616) v celkovej hodnote ku dňu smrti poručiteľa 20.000,-
eur do dedičstva, a to napriek tomu, že táto spoločnosť bola medzičasom vymazaná z obchodného
registra; a pohľadávok vo výške (ku dňu smrti poručiteľa) 243.738,75 eur, 308.935,29 eur a 5.731,98 eur,
ktoré vyplývali z reštrukturalizačného plánu L. C., živnostníka vystupujúceho pod obchodným menom
L. C. "v reštrukturalizácii" (IČO: 37 234 846) do dedičstva, keďže "podľa ich vedomia tieto pohľadávky

stále existujú a nesúhlasia s vyjadrením komplementára a správcu KASATKIN Recovery, k. s. Hoci teda
žalobkyňa ešte v máji 2024 nepovažovala akcie spoločnosti metalfin holding a.s. (IČO: 48 074 616) za
bezcenné a pohľadávky vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu L. C., živnostníka vystupujúceho pod
obchodným menom L. C. "v reštrukturalizácii" (IČO: 37 234 846) podľa jej vlastných slov existovali, o
pár mesiacov neskôr už tieto aktíva dedičstva vraj nemajú žiadnu hodnotu, a dokonca už žalobkyňa
súhlasí aj s vyjadrením spoločnosti KASATKIN Recovery, k.s., správcovská spoločnosť, ktoré pôvodne

nepovažovalazarelevantné.Akžalobkyňavtakkrátkomčasovomhorizontetaktoradikálnezmenilasvoj
názor, tento svoj aktuálny postoj dostatočným spôsobom nevysvetlila. Žalobkyňa žiadnym spôsobom
doposiaľnepreukázalaanito,akýmspôsobombolonaloženésmajetkomzrušenýchspoločnostímetalfin
holding a.s. (IČO: 48 074 616), METALFIN EU, s.r.o. (IČO: 47 729 023) či METALFIN - FL TRANSPORT,
s.r.o.(IČO:46160108).Vychádzajúcibazverejnedostupnýchinformáciítotižnemožnodospieťkzáveru

o nebonitnosti obchodných podielov a akcií, ktoré žalobkyňa nadobudla titulom dedenia po poručiteľovi.
Predmetné spoločnosti v čase ich zrušenia objektívne disponovali viacerými aktívami, o ktorých osude
žalobkyňa neuniesla ani len bremeno tvrdenia, nie ešte bremeno dôkazu.

8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobca môže

vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Keďže žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu alebo
pojednávaním, súd konanie vo veci samej v súlade s § 145 ods. 1 CSP zastavil. Na prípadný nesúhlas

žalovaného so zastavením konania by sa v súlade s § 146 ods. 1 CSP neprihliadalo.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že nemala záujem pokračovať v konaní po zomretom
manželovi. Žalobkyňa teda procesne zavinila zastavenie konania, a preto by súd v zmysle § 256
ods. 1 CSP mal priznať náhradu trov konania žalovanému. Súd však na základe posúdenia okolností
prejednávaného prípadu dospel k záveru, že existovali dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby v

zmysle § 257 CSP žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

16. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasl.CSP,avšaksúddospejekzáveru,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrov

celkom alebo sčasti neprizná. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona, teda
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
Másanímriešiťsituácia,vktorejsajavíakonespravodlivé,abyvkonaníúspešnástranadostalanáhradu
trov konania, ktoré vynaložila. Pravidlo obsiahnuté v tomto ustanovení je pritom možné využiť len vovýnimočných prípadoch, ako výnimku zo základného pravidla o náhrade trov podľa procesného úspechu
vo veci (resp. z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania). Dôvody hodné osobitného zreteľa
sú najčastejšie prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď

povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Ďalšími prípadmi sú situácie, keď neúspešná strana sporu
nedala príčinu na vznik sporu (na podanie žaloby).

17. V prejednávanom prípade bolo splnených hneď viacero dôvodov na nepriznanie nároku žalovanému

nanáhradutrovkonania.Vprvomradeplatí,žežalobkyňanedalapríčinunavzniktohtosporu.Žalobkyňa
nepodala žalobu, ale sa stala stranou sporu ako dedička po pôvodnom žalobcovi na základe uznesenia
súdu o pokračovaní v konaní s dedičkou žalobcu. Žalobkyňa v podstate ihneď po tom, ako jej bolo
doručené uznesenie o pokračovaní v konaní, žalobu v celom rozsahu vzala späť. Žalobkyňa teda
postupovala v konaní bez zbytočného odkladu tak, aby pokiaľ možno nevznikli žiadne ďalšie trovy
konania.

18. Zároveň platí, že v dedičskom konaní po zomretom F. Ó. nebola ako dedičstvo prejednaná
pohľadávka uplatnená poručiteľom žalobou v tomto konaní; takisto nebol v tomto dedičskom konaní
prejednaný ako prípadné pasívum dedičstva nárok žalovaného na náhradu trov tohto konania.
Žalobkyňa tak v čase, keď sa rozhodovala o tom, či dedičstvo prijme alebo odmietne (v zmysle § 463 a

nasl. Občianskeho zákonníka), nemohla mať vedomosť o tom, že sa v budúcnosti stane stranou sporu
v tomto konaní a že jej bude potenciálne uložená povinnosť k náhrade trov konania protistrane. Táto
informácia by pritom nepochybne zavážila pri jej rozhodovaní, či má dedičstvo prijať alebo odmietnuť.
Vzhľadom na hodnotu sporu by totiž prípadná náhrada trov právneho zastúpenia bola extrémne vysoká:
aj v prípade, ak by súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia iba za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 07.04.2017 a vyjadrenie k žalobe zo dňa
12.04.2017), keďže na jeho neskoršie podania vo veci ho nevyzýval, tak by táto náhrada bola vo výške
212.276,56 eur (jeden úkon právnej služby vo výške 106.138,28 eur: tarifa vo výške 88.439,73 eur +
režijný paušál vo výške 8,84 eur + 20 % DPH vo výške 17.689,71 eur).
Naproti tomu zo žalobkyňou prezentovaných skutkových tvrdení a predložených listín (ktoré žalovaný

poprel len vo všeobecnosti, pričom tvrdenia žalobkyne ani nevyvrátil predložením konkrétnych dôkazov)
vyplýva, že čistá hodnota dedičstva po poručiteľovi uvádzaná v uznesení o dedičstve zo dňa 27.05.2024
(vo výške 1.782.516,10 eur) bola iba formálna a nezodpovedala skutočnosti. Žalobkyňa síce zdedila
1/12 rodinného domu a pozemkov v k. ú. Q. P. a 1/24 rodinného domu a pozemkov nachádzajúcich
sa v k. ú. Q. Ú., ich likvidita a teda aj skutočná hodnota je však otázna, a to s ohľadom na veľkosť

spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a počet podielových spoluvlastníkov. Žalobkyňa ďalej zdedila
zostatok na bankovom účte poručiteľa v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 983,89 eur, ktorý si však
banka v celom rozsahu započítala so svojimi pohľadávkami voči poručiteľovi (resp. jeho dedičom).
Okrem toho žalobkyňa nadobudla zostatok na osobnom dôchodkovom účte poručiteľa vedenom v NN
dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, a.s. v hodnote ku dňu smrti poručiteľa vo výške 13.813,73 eur,

avšak s povinnosťou výplaty voči jej dvom maloletým dcéram (každej v rozsahu 1/3).
Okrem vyššie uvedeného majetku žalobkyňa zdedila obchodné podiely poručiteľa v obchodných
spoločnostiach METALFIN GROUP EU, s.r.o., METALFIN - FL TRANSPORT, s.r.o., METALFIN EU,
s.r.o. a akcie obchodnej spoločnosti metalfin holding a.s. Spoločnosť METALFIN GROUP EU, s.r.o.
mala už v roku 2019 záporné vlastné imanie a v uznesení o dedičstve bol obchodný podiel tejto

spoločnosti označený ako bez hodnoty. Spoločnosť metalfin holding a.s. bola vymazaná z obchodného
registra ex offo s účinnosťou od 08.07.2023 (teda ešte pred ukončením dedičského konania), a
preto tieto akcie v čase vydania uznesenia o dedičstve nemali žiadnu hodnotu (pričom z uznesenia
o dedičstve ani nevyplýva, že by ich notárka ako súdna komisárka v priebehu dedičského konania
nejaké speňažila). Spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra bez likvidácie, takže ani nie je

predpoklad, že by disponovala nejakým majetkom. Spoločnosť METALFIN - FL TRANSPORT, s.r.o.
bola vymazaná z obchodného registra ex offo s účinnosťou od 02.10.2024, pričom z oznámenia
zverejneného v obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 19.09.2024 pod č. R. exekútorky U.. W. Q. o
zastavení exekúcie pre nemajetnosť vyplýva, že v rámci exekúcie vedenej na majetok tejto právnickej
osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo

zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov
exekútora. Spoločnosť METALFIN EU, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ex offo s účinnosťou
od 22.10.2024 bez likvidácie, a teda nie je predpoklad, že by v čase výmazu disponovala nejakým
majetkom. Všetky tieto spoločnosti boli najneskôr od smrti poručiteľa neaktívne (nemali štatutárny orgánči sídlo, neplnili si svoje povinnosti voči štátu, napr. nezverejňovali účtovné závierky), takže ich hodnota
v čase vydania uznesenia o dedičstve bola nulová (a to bez ohľadu na to, že boli v rámci dedičstva
prejednané a ako bola v uznesení o dedičstve stanovená ich hodnota).

Žalobkyňa mala ďalej zdediť aj pohľadávky z pôžičiek voči G.. U. X., M. D. Y. L. C., METALFIN - FL
TRANSPORT, s.r.o. a živnostníkovi L. C.. Pôžička G.. U. X. z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2014
vo výške 10.500,- eur už v čase smrti poručiteľa neexistovala, čo potvrdzuje žalobkyňou predložené
čestné vyhlásenie poručiteľa zo dňa 26.03.2015 o jej splatení. Ak by aj táto pohľadávka existovala, už
by bola dávno premlčaná. Pôžička M. D. Y. L. C. z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 26.03.2014 vo výške

545.000,- eur bola popretá dlžníkmi v rámci dedičského konania, pričom v tom čase už bola dávno
premlčaná. Pohľadávka voči spoločnosti METALFIN - FL TRANSPORT, s.r.o. z titulu zmluvy o pôžičke
zo dňa 31.05.2013 vo výške 150.000,- eur bola premlčaná už v čase smrti poručiteľa, pričom dlžníkom
bola nebonitná spoločnosť (pozri vyššie). Pohľadávka voči živnostníkovi L. C. v sume 558.406,02 eur v
čase smrti poručiteľa s najväčšou pravdepodobnosťou neexistovala, keďže správca úpadcu KASATKIN
Recovery, k. s. listom zo dňa 22.05.2024 informoval notárku, že všetky dlžné sumy boli vysporiadané

dňa 27.09.2018 na základe dohody o vzájomnom vysporiadaní. Dozorný správca preto skonštatoval, že
k danému dňu už neexistuje žiadny nárok poručiteľa voči dlžníkovi. Z oznámenia dozorného správcu o
ukončení dozornej správy zverejneného v obchodnom vestníku dňa 03.01.2025 pod č. O. vyplýva, že
došlo k ukončeniu dozornej správy z dôvodu úplného splnenia reštrukturalizačného plánu a splnenia
všetkých záväzkov vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína,

že dozorný správca je v zmysle zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch povinný vykonávať správcovskú
činnosť čestne, zodpovedne a svedomito a s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich
skúseností a odborných vedomostí. Z predložených listín teda vyplýva, že pohľadávka voči živnostníkovi
L. C. v čase smrti poručiteľa už neexistovala (a to bez ohľadu na to, či bola zahrnutá do dedičstva po
poručiteľovi).

Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z verejných registrov (obchodný vestník, obchodný register),
pričom žalobkyňa ich preukázala aj predložením konkrétnych dôkazov. Naopak, žalovaný na tieto
skutočnosti nereagoval predložením konkrétnych skutkových tvrdení a navrhnutím konkrétnych
dôkazov.

19. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa v dedičskom konaní po poručiteľovi reálne zdedila
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k. ú. Q. P. (tretinový podiel žalobkyne v hodnote 6.666,67
eur) a nehnuteľnostiach v k. ú. Q. Ú. (tretinový podiel žalobkyne v hodnote 2.916,67 eur) a zostatok na
osobnom dôchodkovom účte poručiteľa vedenom v NN dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, a.s. v
hodnote ku dňu smrti poručiteľa vo výške 13.813,73 eur (tretinový podiel žalobkyne v hodnote 4.604,57

eur). Hodnota reálne zdedeného majetku po poručiteľovi tak dosahuje sumu 14.187,91 eur. Od tejto
sumy je však potrebné odpočítať náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Konajúci súd v tejto súvislosti
pripomína, že v zmysle § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy
a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, iba
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (resp. podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol ten-ktorý

dedič, ak je viac dedičov). Uvedené zákonné ustanovenie by sa pritom v celom rozsahu malo uplatniť
aj na nárok žalovaného na náhradu trov konania v tomto súdnom konaní. V opačnom prípade by to
viedlo k nespravodlivému následku, keď by žalobkyňa musela uhradiť dlhy po poručiteľovi vo väčšom
rozsahu (ktoré navyše ani nezavinila), ako bola reálna hodnota zdedeného majetku. Práve v tomto podľa
názoru konajúceho súdu spočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné rozhodnutie súdu o

nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku.

20. Žalovaný sa vo svojich podaniach dožadoval toho, aby mu konajúci súd v prípade akceptovania
argumentácie žalobkyne priznal náhradu trov konania aspoň sčasti. To však podľa názoru konajúceho
súdu nebolo dosť dobre možné, a to s ohľadom na prípadnú výšku náhrady trov konania a na sociálno-

ekonomickú situáciu žalobkyne. Ak by konajúci súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
napr. v rozsahu 5 %, pri hodnote jedného úkonu právnej služby vo výške 106.138,28 eur a pri priznaní
náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby by žalovanému vznikol nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 10.613,83 eur, čo už je na hranici toho, čo žalobkyňa reálne zdedila
(po odpočítaní nákladov na pohreb poručiteľa). Pritom išlo z väčšej časti o menej likvidný majetok

(spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach). Žalobkyňa však preukázala, že jej sociálno-ekonomická
situácia zavinená najmä v dôsledku náhleho úmrtia jej manžela a otca jej maloletých detí bola taká
nepriaznivá, že bránila súdu aj v len čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa
preukázala, že je samoživiteľka dvoch maloletých dcér, pričom jej príjmy sú dostačujúce akurát takna výchovu a výživu týchto maloletých dcér (porovnaj príjmy uvedené v späťvzatí žaloby, resp. v
jej neskorších podaniach). Žalobkyňa je živnostníčkou s príjmami cca vo výške 4.000,- eur ročne,
pričom okrem tohto príjmu bola poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 391,80 eur a jej dcéry boli

poberateľkami sirotského dôchodku vo výške 2 x 261,30 eur. Iné pravidelné príjmy žalobkyňa nemala,
pričomzčestnéhovyhláseniažalobkynezodňa27.01.2025(ktoréžalovanýnepoprel)vyplýva,ževlastní
staršie osobné motorové vozidlo zn. BMW (rok výroky 2004) a okrem zdedených spoluvlastníckych
podielov na nehnuteľnostiach nevlastní žiaden iný nehnuteľný majetok. Prípadné čiastočné priznanie
nároku na náhradu trov konania žalovanému by tak viedlo k nespravodlivému následku v sociálno-

ekonomickej sfére žalobkyne a jej rodiny a takáto aplikácia príslušných ustanovení Civilného sporového
poriadku by viedla k prílišnej tvrdosti zákona. Naopak, žalovaný je jednou z najväčších bánk pôsobiacich
na tunajšom trhu, takže nepriznanie nároku na náhradu trov konania v zásade ekonomicky nepocíti.
Podľa názoru súdu tak v prejednávanom prípade boli dané výnimočné okolnosti (dôvody hodné
osobitného zreteľa), ktoré odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v
zmysle § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).