Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124339886
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124339886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieDubcoveja

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D.
E. XXX, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, so sídlom Mostová
33, 034 01 Ružomberok a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXX, XXX XX F., v konaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca maloletého dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/100/2024-253 zo dňa 03.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. v spojení so závislým výrokom IV. z r u š u j e
a v tejto časti v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A.
B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne,
vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 04.07.2024 (výrok I.).

Zameškané výživné od 04.07.2024 do 03.06.2025 na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 436,13
Eur otcovi povolil splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia,
pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom vykonateľnosti
rozhodnutia (výrok II.).
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/261/2018 zo dňa 27.07.2021 vo výroku
o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej bol zmenený (výrok III.).
O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

týchto trov (výrok IV.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa,
jeho odôvodnenie, ktorým žiadala, aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
zvýšeným výživným vo výške 300,- Eur mesačne. Okresný súd po vykonanom dokazovaní Správou
kolízneho opatrovníka zo dňa 12.08.2024 a jej doplnením, písomným vyjadrením otca maloletého
dieťaťa, vyjadreniami rodičov maloletého dieťaťa na pojednávaní, listinami o majetkových pomerov

rodičov, za aplikácie ust. § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine
rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.3. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 32P/261/2018 zo dňa 27.07.2021, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, podľa ktorej bola maloletá zverená do

osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 140,-
Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.08.2021.

4. Vo všeobecnosti súd prvej inštancie poukázal na vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu, kritériá
pre zmenu právoplatného súdneho rozsudku o výživnom a zistil, že od poslednej úpravy výživného

na maloletú A. uplynuli takmer 4 roky. V čase posledného rozhodnutia maloletá mala 3 a pol roka,
navštevovala Súkromné detské centrum G.. V tom čase výdavky na maloletú predstavovali mesačný
poplatok 225,- Eur spojený s návštevou súkromného detského centra, stravné od 50,- Eur do 80,- Eur
mesačne, mesačný poplatok na gymnastiku 12,- Eur, plavecký kurz za poplatok 80,- Eur, mesačný
poplatok 50,- Eur za navštevovanie Baby Club Žabka, vo voľnom čase jazda na koni bola spojená
s mesačnými výdavkami vo výške 40,- Eur. V tom čase matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala,

bývala v rodinnom dome spolu s rodičmi a sestrou, na ktoré bývanie prispievala tým, že uhrádzala
hypotekárny úver v sume 300,- Eur, na drevo ročne prispela sumou 200,- Eur. Od 04.06.2021 bola
matka zamestnaná v obchodnej spoločnosti C., D.. D. H., kde jej čistý mesačný príjem bol vo výške
od 600,- do 640,- Eur netto. Otec maloletej pracoval ako vodič v Nemeckej spolkovej republike, kde
v roku 2021 dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 1.253,45 Eur. Otec maloletej mal v tom čase

ďalšie dve vyživovacie povinnosti na syna C., na ktorého dobrovoľne uhrádzal výživné vo výške 130,-
Eur a maloletého I., s ktorým spolu s jeho matkou žil v spoločnej domácnosti. Otec v tom čase výdavky
na domácnosť vyčíslil v sume 50,- Eur, náklady za ročné zakupovanie pevného paliva v sume 700,- až
800,- Eur. Matka maloletej v tom čase z Nemecka poberala rodinné prídavky vo výške 193,50 Eur a na
jeseň v roku 2020 bol matke z Nemecka uhradený Covid príspevok na dieťa jedenkrát v sume 200,-

Eur a druhýkrát 100,- Eur.

5. V súčasnosti je maloletá vekovo staršia, má X rokov, navštevuje 1. ročník Súkromnej základnej školy
na H. J., starostlivosť o maloletú naďalej zabezpečuje matka. Otec sa s maloletou stretáva v zmysle
uzavretej rodičovskej dohody, vyživovaciu povinnosť voči maloletej si riadne plní. Maloletá navštevuje

krúžok maľovania, gymnastiku, tanečnú, španielčinu, čínštinu, keramiku.
Matka je zamestnaná v spoločnosti K. B. L. D., a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od
09/2023 do 07/2024 aj s daňovým bonusom predstavoval sumu 1.198,91 Eur a priemerný čistý mesačný
príjem matky za obdobie od 08/2024 do 04/2025 s daňovým bonusom predstavoval sumu 1.021,78 Eur.
Matka si uplatňuje daňový bonus na maloletú, poberá prídavky z Nemeckej spolkovej republiky v sume

195,- Eur mesačne, spätne jej boli priznané prídavky od mája 2024 do decembra 2024 vo výške 8 x
190,- Eur, od januára 2025 do apríla vo výške 4 x 195,- Eur. Matke je tiež vyplácaný prídavok na maloletú
vo výške 60,- Eur mesačne na Slovensku. Matka má úspory vo výške 3.850,- Eur z predaja bytu po
starej matke.
Matka pred okresným súdom vyjadrila svoje výdavky, ako aj výdavky na maloletú, pričom okresný súd

ustálil nevyhnutné odôvodnené výdavky na maloletú v sume 458,75 Eur, ktoré pozostávali: bývanie
100,- Eur, komunálny odpad pomerne na mesiac 3,75 Eur (45,- Eur ročne), strava 150,- Eur, poistenie
40,- Eur, školské pomôcky na začiatku roka 8,33 Eur (spolu 200,- Eur mínus 100,- Eur zvýšený rodinný
prídavok), strava v škole 40,- Eur, oblečenie 50,- Eur, vitamíny a lieky 20,- Eur, hračky a knižky 20,-
Eur, hodinky 5,- Eur, hygiena 20,- Eur. Pokiaľ matka vyčíslila výdavky na maloletú v sume 788,83 Eur,

vrátane školného, okresný súd skonštatoval, že išlo o nadštandardné a vysoké náklady vzhľadom na
vek maloletej a celkovú životnú úroveň jej rodičov. Je pochopiteľné, že matka svojej maloletej dcére chce
dopriať nadštandard, no túto povinnosť nemôže prenášať na otca, pokiaľ deti rodičov majú mať rovnakú
životnú úroveň ako rodičia a nie vyššiu ako povinný rodič.

6. Otec maloletej pracuje ako vodič v Nemeckej spolkovej republike, 2 týždne v mesiaci. Z daňového
priznania otca za rok 2024 mal okresný súd za preukázané, že za rok 2024 bol úhrn príjmov otca od
všetkých zamestnávateľov vo výške 16.085,42 Eur (základ dane bola suma 14.859,46 Eur, zaplatená
daň vo výške 1.750,47 Eur). Otec žije v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom spolu s jeho
matkou. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a ich spoločnými synmi I. B., nar. XX.XX.XXXX a I.

B., nar. XX.XX.XXXX a jeho synom C. B., nar. XX.XX.XXXX. Priemerná čistá mzda priateľky otca M.
C. za obdobie od 03/2024 do 02/2025 predstavovala sumu 260,04 Eur, v 01/2025 jej bolo vyplatené
nemocenské vo výške 210,40 Eur a 02/2025 vo výške 74,70 Eur, materské 02/2025 vo výške 157,40
Eur, tehotenské 01/2025 vo výške 265,90 Eur, 02/2025 vo výške 240,10 Eur. Otec maloletej poberáprídavky na maloletého C. z Nemecka vo výške 190,- Eur a zo Slovenska vo výške 60,- Eur. Matka
maloletého C. na výživu maloletého otcovi neprispieva, vyživovacia povinnosť nebola určená súdom.
Otec je vlastníkom motorového vozidla Jeep Compass. Okresný súd poukázal na jeho výdavky, ako aj

na vyjadrenie otca ohľadom výdavkov na maloletého C..

7. Okresný súd skonštatoval, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej
uplynula takmer doba 4 rokov, nastala zmena pomerov na strane maloletej, ako aj na strane rodičov.
Maloletá prešla z materskej školy na základnú školu, má X rokov, čo malo za následok aj zvýšenie

odôvodnených nákladov. Maloletá má pestrú záujmovú činnosť, chodí na gymnastiku, maľovanie, lyžuje.
Príjem matky od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, keď v čase posledného rozhodnutia mala
príjem od 600,- do 640,- Eur netto sa zvýšil, a tento predstavuje priemerne sumu 1.198,91 Eur. Otec má
približne rovnaký príjem, stále pracuje ako šofér v Nemeckej spolkovej republike s mesačným príjmom
okolo 1.200,- Eur. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému I. B., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne
okresný súd konštatoval, že od posledného súdneho rozhodnutia došlo aj k výraznému nárastu cien za

potraviny, energie, pohonné hmoty.

8. Okresný súd vyhodnotil návrh matky maloletého dieťaťa za dôvodný, avšak nie v rozsahu určenia
vyživovacej povinnosti otcovi v zmysle návrhu na sumu 300,- Eur mesačne, ale došlo k zvýšeniu
vyživovacej povinnosti otca zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne. Okresný súd

uviedol, že otec maloletej dosahuje príjem vo výške 1.200,- Eur, a to za prácu v Nemeckej spolkovej
republike ako šofér, kde pracuje len 2 týždne v mesiaci, a tým mu vzniká priestor minimálne si privyrobiť
formoubrigádyaleboskrátenéhoúväzkunaSlovensku,prípadnepracovaťviacnež2týždnevNemecku.
Okresný súd zobral do úvahy, že otec, pokiaľ je na Slovensku, tak chce tráviť svoj čas s rodinou
a maloletými deťmi. Od posledného súdneho rozhodnutia otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Otec si musel byť vedomý, že má už 3 vyživovacie povinnosti a s narodením ďalšieho dieťaťa sa mu
výdavky zvýšia, preto táto skutočnosť nemohla byť dôvodom pre nezvýšenie jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletej A.. Okresný súd súčasne prihliadol na to, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje
matka, otec sa s maloletou stretáva nepravidelne, v zmysle schválenej rodičovskej dohody, a preto otec
by sa mal podieľať na výžive maloletej vo vyššej miere ako matka. Na druhej strane z dôvodu, že otec

pracuje v zahraničí, rodinné prídavky poberá matka z Nemeckej spolkovej republiky v súčasnosti vo
výške 195,- Eur, boli jej vyplatené rodinné prídavky spätne od mája 2024 do apríla 2025 v sume 2.300,-
Eur, teda aj uvedené prostriedky slúžia na pokrytie nákladov maloletej. Ak aj otec poukazoval na zvýšené
náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletého C. (výlet do Londýna v sume 600,- Eur, lyžiarsky
v sume 300,- Eur, mesačne fitnescentrum 40,- až 50,- Eur, chata vo výške 150,- Eur), okresný súd dal

do pozornosti otca, že podiel rodiča na výžive jedného jeho maloletého dieťaťa nemôže byť nepomerne
vyšší ako podiel na výžive jeho ďalších detí, keď deti jedného rodiča majú mať približne rovnakú životnú
úroveň. Okresný súd poukázal na výdavky otca, výdavky maloletých detí I. a C. (vyživovacie povinnosti
otca) a súčasne uviedol, že ak matka maloletého C. neplatí na výživu maloletého, čo otec odmieta
riešiť z dôvodu, že matka maloletého C. je podľa neho sociálny prípad, tak takýmto spôsobom ukracuje

o výživné nielen maloletého C., ale súčasne sebe znižuje finančné prostriedky, ktorými by mohli byť
pokrývané rovnomerne náklady na jeho ďalšie maloleté deti.

9. Podľa výsledkov dokazovania okresný súd mal za to, že zvýšeným výživným uhrádzaným zo strany
otca v sume 180,- Eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami, ktoré má matka vyplácané na Slovensku

60,- Eur a ktoré poberá z Nemecka 195,- Eur, budú pokryté výdavky maloletej na požadovanej úrovni.
Hoci sa nejednalo o radikálne zvýšenie vyživovacej povinnosti, suma 180,- Eur zodpovedá možnostiam
a schopnostiam otca maloletej, nejde o likvidačnú sumu a súčasne nebude ohrozená výživa ani ďalších
maloletých detí. Okresný súd si bol vedomý toho, že matka má výdavky na maloletú aj v súvislosti
s úhradou školného, keď maloletá navštevuje súkromnú základnú školu bez súhlasu otca a vznikajú

aj mimoriadne výdavky na strane maloletej, avšak vyživovaciu povinnosť voči nej má aj matka, pričom
pri vynakladaní výdavkov na maloletú by matka mala vziať do úvahy aj to, akú životnú úroveň majú
obaja rodičia maloletej a či sú schopní uhrádzať aj nadštandardné výdavky maloletej. Suma 300,- Eur
mesačne, akú požadovala matka maloletej, je zvýšením po 4 rokoch o viac ako 100 %, čo podľa
výsledkov dokazovania okresný súd nepovažoval za primerané a dôvodné.

10. Zameškané výživné za obdobie od 04.07.2024, t.j. od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej
predstavovalo 436,13 Eur, t.j. rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodným uhrádzaným výživným. Za
28 dní v mesiaci júl 2024 suma 36,13 Eur, za obdobie od augusta 2024 do mája 2025 suma 400,- Eur.Zameškané výživné v sume 436,13 Eur okresný súd otcovi povolil splácať v 20 eurových mesačných
splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením,
čo i len jednej splátky, počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia. Pri výške splátok okresný súd zohľadnil

výšku zameškaného výživného, jeho splatnosť a príjem otca.
Súčasne okresný súd vyslovil zmenu posledného súdneho rozhodnutia pod sp. zn. 32P/261/2018 zo
dňa 27.07.2021, a to vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej.

11. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Mal za to, že okresný súd správne zistil stav vo veci, ale
následne nesprávne ustálil výšku výživného v sume 180,- Eur mesačne. Odôvodnené výdavky maloletej
okresnýsúdvyčíslilsumou458,75Eur,mínus395,-Eur,t.jsuma,ktorúpoberámatka–prídavoknadieťa

z Nemecka vo výške 195,- Eur, zo Slovenska 60,- Eur a pôvodne určená výška výživného vo výške 140,-
Eur, predstavuje sumu 63,75 Eur, ktorou by sa mala podieľať matka maloletej dcéry na výživnom (140,-
Eur naposledy určené výživné + 195,- Eur + 60,- Eur prídavky = 395,- Eur). I keď by sa zohľadnila osobná
starostlivosť matky o maloletú dcéru, ide o výrazný nepomer, akým sa má matka podieľať na výživnom
pre maloletú dcéru a akým otec. Okresným súdom určené výživné nezodpovedá ani metodike pre

výpočet výživného, ktorá hoci má odporúčací charakter, tak výška výživného podľa tabuľky pre 1. stupeň
ZŠ pri 4 deťoch je 10 %, teda 120,- Eur. Okresným súdom určené výživné 180,- Eur vysoko prevyšuje
sumu 120,- Eur. Podľa otca okresným súdom určené výživné nezodpovedá princípu primeranosti
a reálnym možnostiam otca. Zdôraznil, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému I., nar.
XX.XX.XXXX. Jeho príjem z Nemecka v sume 1.200,- Eur je porovnateľný s príjmom matky maloletej

dcéry, pričom on má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom I., C., t.j. okrem maloletej dcéry si
plní vyživovaciu povinnosť k ďalším 3 maloletým deťom. V takomto stave určeného výživného nemôže
primerane finančne zabezpečiť ostatné maloleté deti, ktoré nemôžu navštevovať krúžky ako maloletá
dcéra A.. Poukázal na svoje výdavky, ako aj, že maloletému I. platí len jeden krúžok, a to hokej 40,-
Eur mesačne, pretože iný, z finančných dôvodov, nemôže navštevovať. Sám sa stará o maloletého

syna C., pretože jeho matka je sociálne odkázaná, nepoberá žiadnu dávku, ničím neprispieva na výživu
maloletého C.. Mal za to, že nie je správne určená výška výživného a ani deň 04.07.2024, ktorým bola
určená vyššia vyživovacia povinnosť, preto žiadal odvolaniu vyhovieť.

13. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie aj matka maloletého dieťaťa,

ktorá žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, ak je nevyhnutné
vykonať dôkazy potrebné pre zistenie skutočného stavu veci. Nesúhlasila so zvýšením výživného oproti
poslednému súdnemu rozhodnutiu po takmer 4 rokoch o sumu 40,- Eur, čo považovala za neprimerané
a nedostatočné. Maloletá nastúpila do základnej školy, je vekovo staršia, vzrástli celkové náklady matky.
Otec sa nad rámec výživného nepodieľa na jednorazových vyšších výdavkoch maloletej a ani jeho

osobná starostlivosť o maloletú nie je v rozsahu, ktorý by bolo možné pri výške výživného zohľadniť.
Majetkové pomery otca, podľa matky, sú lepšie ako deklaruje, pokiaľ nepožaduje výživné na dieťa
vo veku 15 rokov. Pri maloletom C. otec uviedol nadštandardné výdavky, ktoré mu uhrádza (výlet do
Londýna, lyžiarsky, mesačný vstup do fitnescentra) a na strane druhej maloletá A. dostáva od otca
omnoho menej ako jeho ostatné deti.

Matka nesúhlasila s ustálením výdavkov na maloletú v sume 458,75 Eur, pretože výdavky na maloletú sú
vyššie.To,žepoberáprídavkynadieťa,nemásuplovaťvyživovaciupovinnosťotca.Otecnedalsúhlasso
zápisom maloletej do žiadnej školy, preto matka zapísala maloletú do školy, ktorú považovala za kvalitnú
a zodpovedajúcu záujmom a potrebám maloletej. U otca je vyšší potenciál pracovať, pretože ak je otcom
4 detí, tak nemôže si dovoliť „luxus“ polovičného úväzku. Matka nesúhlasí nielen s určeným zvýšeným

výživným, ale následne ani so zameškaným výživným, ktoré pri splátkach 20,- Eur bude otec maloletej
splácať takmer 2 roky. Vzhľadom k ustálenej rozhodovacej praxi súdov mala byť suma zameškaného
výživného rozdelená maximálne na dve platby. Splácanie tejto sumy po dobu 2 rokov nie je v záujme
maloletého dieťaťa. Pri ustaľovaní výdavkov na maloletú okresný súd neuviedol, ktorá z položiek týchto
výdavkovjepodľajehonázoruneprimeranáazakéhodôvodu.Matkamalazato,žeokresnýsúdneúplne

zistil skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie. Neboli riadne preukázané pomery otca maloletej,
jeho partnerky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Okresný súd mal vyhodnotiť možnosti a schopnosti
otca dosahovať vyšší príjem, pokiaľ by pracoval na plný úväzok. Sám kolízny opatrovník navrhol návrhu
matky vyhovieť. Otec maloletej riadne nezdokladoval svoje príjmy, výdavky, majetkové pomery, otec namaloletú nemá žiadne výdavky okrem minimálnych na stravu, keď je dcéra u otca. Všetko potrebné pre
maloletú zabezpečuje matka.

14. K odvolaniu rodičov sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 06.08.2025. Uviedol, že od úpravy
výživného na maloleté dieťa ubehla doba takmer 4 rokov, počas ktorej došlo k zmene pomerov, keď
maloletájevekovostaršia,t.č.navštevujezákladnúškolu,zvýšilisajejvýdavkyapotreby,pretoodporučil
rozsudok okresného súdu zmeniť a otca zaviazať prispievaním na jej výživu zvýšeným výživným podľa
zárobkových možností a schopností, majetkových pomerov a potencionality príjmu s prihliadnutím na

vek a potreby maloletej.

15. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej, ktorý zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch.
Okresným súdom zvýšené výživné na sumu 180,- Eur považoval za neprimerane vysoké. Na ostatné
deti otec neprispieva viac ako na maloletú dcéru, pretože z príjmu 1.300,- Eur to nie je možné. Pokiaľ by
na každé dieťa platil 180,- Eur mesačne, tak by sa dostal do situácie, že by mal nedostatok finančných

prostriedkov na úhradu základných potrieb. Maloletému synovi C. neuhrádza nadštandardné výdavky,
išlo o jednorazový výdavok výletu organizovaný triedou do Londýna a zaplatenie lyžiarskeho výcviku.
Okresný súd správne považoval výdavky uvedené matkou maloletej za vysoké a nadštandardné.
Namiesteboliustálenévýdavky458,75Eurmesačne.Poukázalnato,žematkapoberáprídavoknadieťa
z Nemecka vo výške 195,- Eur, zo Slovenska 60,- Eur a s pôvodne určenou výškou výživného 140,- Eur,

to v súčte predstavuje 395,- Eur. Správne skonštatoval okresný súd, že pokiaľ matka maloletú prihlásila
na súkromnú základnú školu, tak takýto výdavok je nielenže vysoký, ale podľa otca aj zbytočný, pretože
maloletá mohla nastúpiť do štátnej základnej školy, bez platenia sumy 170,- Eur. Pokiaľ matka namieta,
že u otca má byť väčšia pracovná aktivita, tak ak robí šoféra na kamióne, je nevyhnutné, aby robil pauzy.
Odmietol, že by maloletá A. dostávala v porovnaní s ostatnými deťmi najmenej. Príjmy a svoje pomery

pred okresným súdom zdokladoval. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

16. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 21.08.2025. Pokiaľ ide o návštevu
základnej školy maloletou, tak otec sa nedomáhal rozhodnutia súdu pri nezhode rodičov, nepodal
odvolanie proti zápisu dcéry do školy, takže takúto školu akceptoval. Matka mala za to, že výdavky

na maloletú boli preukázané ako odôvodnené v sume predloženej okresnému súdu a nevidí dôvod
na ustálenie nižšej sumy výdavkov. Metodika určenia výšky výživného sa aplikuje pri prvom určení
výživného, to však nie je daná situácia. Ak otec poukazuje na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, tak uvedené nemôže ísť na ťarchu maloletej. Otec, ako zodpovedný rodič, má povinnosť
zabezpečiť si taký príjem, aby mohol zabezpečiť vyživovaciu povinnosť ku všetkým deťom. Ak otec

žije s partnerkou, ktorá má tiež príjem, je rovnako povinná podieľať sa na výdavkoch domácnosti a ich
spoločných maloletých detí. Ak maloletá A. absolvovala 2 tábory, tak len z toho dôvodu, že matka počas
letných prázdnin, ktoré trvajú celé 2 mesiace, potrebuje zabezpečiť starostlivosť o dcéru, keď je v práci.
Matka zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

17. V ďalšom podaní otec zotrval na svojich doterajších písomných podaniach.

18. Matka maloletej zotrvala na tom, že zvýšenie výživného na maloletú o sumu 40,- Eur nereflektuje
dostatočne rast nákladov maloletej. Otec maloletej nemá predstavu o nákladoch maloletej. Nevysvetlil,
z akého dôvodu pre svojho najstaršieho syna nepožaduje od jeho matky výživné. Nad rámec výživného

otec maloletej dcére ničím neprispieva. Podľa matky otec maloletej nemá len príjem 1.300,- Eur, ale aj
prídavky na deti z Nemecka, a tiež si môže uplatňovať daňový bonus. Nielen matka má prídavky na A.
z Nemecka, ale tieto prídavky poberá tiež otec na svoje deti.

19. V samostatnom podaní zo dňa 02.10.2025 (č.l. 333 spisu) kolízny opatrovník navrhol rozsudok

okresného súdu potvrdiť.

20. V následných podaniach tak otec, ako aj matka maloletého dieťaťa zotrvali na svojich odvolacích
návrhoch. Matka maloletého dieťaťa poukázala na rozdielne vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý
v jednom vyjadrení žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a v následnom potvrdiť.

21. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobami oprávnenými, a to rodičmi maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného
súdu za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovanie ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III. potvrdený ako
v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výroku II. v spojení
so závislým výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania bol zrušený podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b)

CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou a otcom
maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č. k. 15CoP/109/2025-354 zo dňa 21.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.11.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

24. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
otca prispievať na výživu maloletej A., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 140,- Eur
mesačne na sumu 180,- Eur mesačne, a to počnúc dňom 04.07.2024 (výrok I.) a zameškané výživné od
04.07.2024 do 03.06.2025 na maloletú A. vo výške 436,13 Eur okresný súd otcovi povolil splácať v 20,-
Eurmesačnýchsplátkachspolusbežnýmvýživným(výrokII.).Súčasnebolavyslovenázmenarozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/261/2018 zo dňa 27.07.2021 vo výroku o vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej (výrok III.) a o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.).

25. Podstatou odvolania podaného otcom maloletej bolo namietanie, že zvýšenie výživného ani dátum

jeho zvýšenia nie je správne, pretože nie je primerané jeho schopnostiam a možnostiam a určená
výška výživného nezodpovedá ani metodike pre výpočet výživného, ktorá hoci má odporúčací charakter,
stanovuje výživné pre 1. stupeň základnej školy pri 4 deťoch 10 %, čo je z príjmu otca 120,- Eur, avšak
okresným súdom určené výživné vysoko prevyšuje touto metodikou určenú výšku výživného.
Oproti tomu podstatou odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa bolo namietanie, že nebol

okresným súdom riadne zistený skutočný stav veci, ak neboli úplne zistené majetkové pomery, možnosti
a schopnosti otca maloletej, pretože podľa matky je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť vyššie
výživné ako určené súdom. Matka maloletej súčasne namietala nedostatočné závery okresného súdu,
keď ustálil nevyhnutné výdavky na maloletú sumou 458,75 Eur. V podstate išlo len o „kozmetické“
zvýšenie výživného zo sumy 140,- Eur na sumu 180,- Eur mesačne.

26. Primárne krajský súd uvádza, že okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie k tomu, aby mohol posúdiť zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa ako osoby
oprávnenej a na strane jej rodičov, ktorí sú povinnými osobami pri plnení vyživovacej povinnosti voči
maloletej. Okresný súd na základe riadneho a dostatočne vykonaného dokazovania zistil skutkový

stav veci v akceptovateľnom rozsahu a z tohto skutkového stavu veci zisteného okresným súdom
vychádzal aj odvolací súd. Dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom považoval za dostačujúce
pre rozhodnutie k výroku I. a závislému výroku III. o zvýšení výživného zo sumy 140,- Eur mesačne
na sumu 180,- Eur mesačne, a tým zmenu posledného súdneho rozhodnutia vo výroku o vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej, preto ani odvolací súd nezistil dôvod k zopakovaniu alebo doplneniu

dokazovania, a týmto postupom nedošlo k porušeniu práva matky maloletej na spravodlivý proces.
Krajský súd k výroku I., v spojení s výrokom III. napadnutého rozsudku okresného súdu a k odôvodneniu
viažucemu sa k týmto výrokom, keď bola vyživovacia povinnosť otcovi maloletej zvýšená zo sumy 140,-
Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia, ako aj dostatočné
odôvodnenie.

27. Matka maloletej sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného, ktoré naposledy bolo určené
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/261/2018-546 zo dňa 27. júla 2021.28. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že zmena súdneho rozhodnutia je prípustná z dôvodov zmeny
pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zmenou pomerov treba rozumieť zmenu okolností, ktoré
boli rozhodujúce pre určenie výživného v čase vydania súdneho rozhodnutia (alebo dohody rodičov).

Okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri rozhodovaní
o zvýšení výživného na maloletú A. vyhodnocoval zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu
rozhodnutiu. Súčasne vecne správne zohľadnil dve zákonné kritériá pre rozhodnutie o výživnom, resp.
o zvýšenie výživného, a to 1/ odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa a 2/ schopnosti,
možnosti povinného – otca maloletého dieťaťa.

29. Krajský súd uvádza, že relevantnosť zmeny okresný súd zisťoval porovnaním tvrdených
a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej
povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu
rozhodnutiu.

30. Krajský súd z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP k výrokom I., III. napadnutého rozsudku
okresného súdu, a k týmto výrokom viažucemu sa odôvodneniu uvádza, že okresný súd dôsledne
vyhodnocoval zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu v odsekoch 43. až 49.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

31. K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu vo výrokoch I., III. za
aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP subsidiárne aplikovateľného v zmysle § 2 ods. 1 CMP
krajský súd k odvolacím dôvodom rodičov maloletého dieťaťa uvádza, že neboli opodstatnené, pretože
odôvodnene okresný súd skonštatoval, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá dala základ na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa.

32. Od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej uplynula doba 4
rokov, maloletá prešla z materskej školy na základnú školu, t.j. z objektívneho hľadiska uplynutia času,
s pribúdajúcim vekom maloletej nastal nárast životných potrieb dieťaťa. V čase posledného súdneho
rozhodnutia maloletá A. mala 3,5 roka, v súčasnosti je staršia, má X rokov (XX.XX.XXXX dovŕši X rokov)

a navštevuje základnú školu. Vecne správne postupoval okresný súd, pokiaľ potreby maloletého dieťaťa
uvádzané matkou podrobil prieskumu ich odôvodnenosti. Nie je možné súhlasiť s matkou maloletého
dieťaťa, že by okresný súd nezdôvodnil, ktoré z výdavkov uvádzaných matkou maloletého dieťaťa
považoval za odôvodnené, ak v odseku 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na matkou
tvrdené výdavky na maloletú vo vyčíslení v súčte 788,83 Eur, ku ktorým v odseku 47. odôvodnenia

napadnutého rozsudku v špecifikácii vyjadril, ktoré vyhodnotil za nevyhnutné a odôvodnené, a tieto
predstavovali sumu 458,75 Eur.
Okresný súd vecne správne odôvodnenosť výdavkov maloletého dieťaťa posudzoval aj k druhej
podmienke zákonného kritéria zmeny vyživovacej povinnosti otca (§ 78 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá
Zákona o rodine), a to k schopnostiam, možnostiam povinného rodiča – otca maloletej. Nepochybne

odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov.
Vo všeobecnosti je rozhodovacou činnosťou už ustálené, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
sú determinované možnosťami a schopnosťami povinného rodiča. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti
otcovi maloletej okresný súd vecne správne prihliadol z tohto dôvodu aj na zistené pomery na strane
otca ako povinného rodiča a tieto vyhodnotil oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu (odsek 46.

odôvodnenia napadnutého rozsudku), ak jeho mesačný príjem sa pohybuje okolo 1.200,- Eur. Okresný
súd pri schopnostiach a možnostiach otca maloletej zobral do úvahy aj príjmy jeho priateľky (odsek
45. odôvodnenia), výdavky na strane otca maloletej, ako aj jeho vyživovacie povinnosti, keď okrem
maloletej má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, maloletý syn C., maloletý I. a oproti poslednému súdnemu
rozhodnutiu otcovi maloletej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, maloletý I., nar. XX.XX.XXXX.

33. Ak aj matka maloletej v odvolacom konaní namietala zodpovednosť otca voči vyživovacím
povinnostiam, ktoré má, ako aj, že s pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti otcovi k maloletému I.,
nar.XX.XX.XXXXuvedenénemôžedopadaťnajehovyživovaciupovinnosťvočimaloletejA.,krajskýsúd
uvádza, že ani tento odvolací dôvod matky maloletej nebol vyhodnotený ako relevantný. Povinnosťou

každého rodiča je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej
miere odkázané výživou na svojich rodičov, pokiaľ nie sú schopné sa samé živiť. Z tohto dôvodu nebolo
možné pri skúmaní zmeny pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu opomenúť to, že otecmaloletej A. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému I., ktorý je rovnako osobou oprávnenou
voči svojmu otcovi, ako aj maloletá A. na plnenie si vyživovacej povinnosti.
Pokiaľmatkavodvolanípoukazovalanavýdavkyumaloletýchdetí,ktorésúvyživovacoupovinnosťouna

strane otca, tak je potrebné uviesť, že dané konanie sa týka výživného na maloletú A.. V danej veci preto
súd bol povinný skúmať zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia, tak na strane maloletého
dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov. V danom konaní sa nerozhodovalo o vyživovacej povinnosti
otca voči jeho maloletým synom, a preto nebolo namieste v rámci odvolacieho konania poukazovať
na (ne)odôvodnenosť výdavkov na strane maloletého syna C., ktorého má otec maloletej A. vo svojej

starostlivosti.

34. Krajský súd má za to, že zo zistených príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej
inštancie, jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery zodpovedajú súdom prvej inštancie zvýšenému
výživnému, t.j. je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť zvýšenú sumu výživného 180,-
Eur mesačne.

35. Okresný súd správne prihliadol na poberanie rodinných prídavkov u obidvoch rodičov maloletej
v rovine zohľadnenia schopností a možností rodiča, ak ide o dávku, ktorou sa prispieva na výchovu
a výživu nezaopatreného dieťaťa, čo však na druhej strane nenahradzuje plnenie si vyživovacej
povinnosti povinného rodiča, avšak tieto môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

36. Nebol namieste ani odvolací dôvod otca maloletého dieťaťa, ktorý poukazoval na rozpor okresným
súdom zvýšeného výživného zo sumy 140,- Eur na sumu 180,- Eur pre maloletú s metodikou výpočtu
výživného v Slovenskej republike, pretože tak, ako aj sám uviedol, metodika má odporúčací charakter,
ktorá za vyjadrených kritérií by mala v skutkovo obdobných prípadoch dať odpoveď na výšku výživného,

avšak určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými
vinýchveciach.MetodikavýpočtuvýživnéhovSlovenskejrepublikevydanáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, ktorá má odporúčací charakter, je pomôckou za stanovenia kritérií, a to určenie
čistého príjmu povinného rodiča, priradenie životnej etapy dieťaťa, zohľadnenie počtu vyživovacích

povinností rodiča, zohľadnenie miery starostlivosti o dieťa a styku s dieťaťom na optimalizáciu výpočtu
výživného, avšak každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa, resp. zvýšenie výživného
je založené na riešení čisto individuálnych otázok. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených
východísk na zvýšenie výživného je potrebné postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom
prípade. Okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli najavo a na základe

individuálnych skutkových zistení bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloleté
dieťa zákonným spôsobom, ktoré zvýšenie v sume 180,- Eur mesačne je primerané a reflektuje aj na
možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča.

37. Odvolací súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov rodičov maloletého dieťaťa,

čo do výrokov I., III., preto rozsudok okresného súdu v týchto výrokových častiach bol potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 2 CSP v spojení s odôvodnením napadnutého rozsudku
viažucim sa k týmto výrokovým častiam.

38. Matka maloletej v odvolaní nesúhlasila nielen so sumou zvýšeného výživného, ak od posledného

súdneho rozhodnutia sa zvýšilo o 40,- Eur mesačne, pričom jej návrh na platenie výživného otcom
maloletej bol 300,- Eur mesačne, ale nestotožnila sa ani s výrokom II. rozsudku okresného súdu, keď
zameškanévýživnésúdotcovipovolilsplácaťvsplátkachpo20,-Eurmesačne,čopovažovalavzhľadom
na sumu dlžného výživného a pomery otca za neprimerané, aby bolo splácané takmer 2 roky. Splácanie
zameškaného výživného po dobu 2 rokov podľa matky nie je v záujme maloletého dieťaťa, čo malo byť

prvoradým kritériom.

39. Krajský súd výrok II. o povolení otcovi splácať zameškané výživné v 20,- Eur splátkach spolu so
súvisiacim výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania zrušil a v tejto časti vec vrátil na ďalšie
konanie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP) pre nedostatočné odôvodnenie

a nezohľadnenie primárneho kritéria, a to záujmu oprávneného maloletého dieťaťa.

40. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

41. Z citovaného ustanovenia subsidiárne aplikovateľného podľa § 2 ods. 1 CMP aj v danom
mimosporovom konaní vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne
paričná lehota tri dni. Predmetné ustanovenie súdu umožňuje, vzhľadom na osobitné okolnosti každého
prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach. Súd zároveň
určuje výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný

celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z
ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej
veci, na nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd
môže sám a nezávisle i bez návrhu účastníka konania uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody
vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí
predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a v konaní prejavená snaha o

plnenie, osobné pomery účastníkov, možnosť oprávneného domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípadeichnedodržaniaatiežskutočnosť,čibyprípadnéplneniestanovenejpovinnostivlehotetrochdní
bolo v riešenom prípade pre povinného príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej
lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

42. V danej veci išlo o dlh na zameškanom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 04.07.2024 do
03.06.2025, ktorým výživným majú byť uspokojované základné potreby dieťaťa, naviac ide o výživné,
ktoré maloletej patrí spätne, t.j. malo byť už poskytované v minulosti. Pri rozhodovaní o plnení
v splátkach, osobitne ak ide o dlh na výživnom, sa súčasne musí prihliadať aj na to, aby nebol splatený
až po neprimerane dlhom čase na úkor maloletého dieťaťa. Dobu zameškaného výživného okresný súd

určil vecne správne dátumom od 04.07.2024, t.j. od dátumu podania návrhu na okresný súd, ktorým
sa začalo konanie, čo bolo v súlade s ust. § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, a preto námietka
otca maloletého dieťaťa, že bol určený nesprávny dátum pre zameškané výživné od 04.07.2024 nebola
opodstatnená.

43. K zrušenému výroku II. rozsudku okresného súdu krajský súd poukazuje na ust. § 44 CMP, podľa
ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Táto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti
rozsudkov bola zavedená s prihliadnutím na funkciu vyživovacej povinnosti smerujúcu k zabezpečeniu
uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. V prípade rozsudkov na plnenie
výživného ide o predbežnú vykonateľnosť priamo zo zákona, v dôsledku čoho je rozsudok v týchto

prípadoch predbežne vykonateľný. Predbežná vykonateľnosť sa týka tak bežného výživného, ako
aj už zameškaného výživného. Povolenie splátok pri plnení zameškaného výživného môže byť len
výnimočné, a to s ohľadom na postavenie oprávneného – maloletého dieťaťa. Ak okresný súd otcovi
maloletej povolil plnenie zameškaného výživného v splátkach, tak v zmysle odseku 50. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že pri výške splátok zohľadnil výšku zameškaného výživného, jeho

splatnosť a príjem otca, avšak základné kritérium, záujem oprávneného, a to maloletého dieťaťa
nevyhodnocoval vzhľadom už k predbežnej vykonateľnosti aj zameškaného výživného. Z pozície
záujmu oprávneného maloletého dieťaťa pri povolení splátok nevyhodnocoval (ne)primeranosť obdobia
na splatenie uvedeného zameškaného výživného, a tým vo výsledku nie potrebným a zákonne
vyžadovaným spôsobom odôvodnil výrok II. svojho rozsudku. Z uvedeného bol v tejto výrokovej časti

II. v spojení so závislým výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania rozsudok okresného súdu
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V novom konaní okresný súd bude vyhodnocovať lehotu na
plnenie zameškaného výživného s dôrazom na záujem maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie zákonne
požadovaným spôsobom odôvodní.

44. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

45. Krajský súd ako závislý výrok zrušil aj výrok IV. o trovách prvoinštančného konania s tým, že za
aplikácie ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o trovách súdneho konania,

vrátane trov daného odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.