Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/2485/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123432375
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123432375.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený zákonným zástupcom (do dovŕšenia plnoletosti) - matkou E. F. B.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXXX/X,XXXXXD.,obajaprávnezastúpeníJUDr.JanouMikušovou,
advokátkou, IČO: 52 864 740, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov proti
povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. o vymoženie výživného a

trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Jurajom Korimom, so sídlom Duklianskych hrdinov
2473, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 344 387, pod sp. zn. 409EX 902/23, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing.
Jurajom Korimom, so sídlom Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 344 387,
pod sp. zn. 409EX 902/23 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.11.2023, vedeným pod
sp. zn. 55Ek/2485/2023, domáhal od povinného vymoženia výživného na základe exekučného titulu
– rozsudku Okresného súdu Humenné vydaného pod sp. zn. 19P/462/2010 dňa 01.12.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2010 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ing.
JurajomKorimomvydanímpovereniapodsp.zn.55Ek/2485/2023seurópskymspisovýmidentifikačným
číslom: H.:D.:I.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 409EX 902/23.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 13.11.2023, ktoré
bolo dňa 29.11.2023 doručené povinnému.

4. Povinný podaním zo dňa 07.12.2023 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 07.12.2023 podal návrh
na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym
exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky spolu

s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že v súlade s ust. § 61k ods. 1
písmeno a) a d) Exekučného poriadku podáva návrh na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a tiež aj návrh na vydanie

upovedomenia o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Mal za to, že
návrh oprávneného nie je dôvodný, nakoľko povinný si svoju povinnosť platiť výživné mal. oprávnenémuplnil riadne a včas. Poukázal na úhrady zo dňa 28.04.2021 vo výške 500,- EUR, 07.02.2023 vo výške
100,- EUR, 11.03.2023 vo výške 70,- EUR a 02.05.2023 vo výške 40,- EUR, ktoré boli uhradené na
účet zákonného zástupcu – matky oprávneného bez uvedenia informácie čoho sa jednotlivé platby

týkajú. Zároveň poukázal aj na úhrady zo dňa 25.10.2022 vo výške 120,- EUR, 08.02.2023 vo výške
200,- EUR, 01.06.2023 vo výške 100,- EUR, 23.08.2023 vo výške 30,- EUR, 04.09.2023 vo výške 200,-
EUR, 27.10.2023 vo výške 25,- EUR, 02.11.2023 vo výške 200,- EUR a 04.12.2023 vo výške 200,-
EUR, ktoré boli uhradené priamo na účet oprávneného bez uvedenia informácie čoho sa jednotlivé
platby týkajú. Na základe uvedeného mal povinný za to, že platil svoju vyživovaciu povinnosť vo väčšom

rozsahu, než mu bolo uložené súdom. Tvrdil, že sa nejednalo o dobrovoľné príspevky, ale o plnenie
vyživovacej povinnosti. Zároveň súdnemu exekútorovi navrhol, aby vydal upovedomenie o odklade
exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný
navrhol súdu, aby zastavil exekúciu v celom rozsahu.

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako

prvé k argumentácii povinného uviedol, že „v zmysle § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa
rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/462/2010 zo dňa 01.12.2010, ktorý tvorí exekučný
titul v rámci tohto konania, je povinný povinný platiť výživné k rukám matky. Z uvedených dôvodov nie
je možné na účely preukázania riadneho plnenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného brať do

úvahy platby, ktoré poukáže povinný oprávnenej – svojej maloletej dcére. A to z dôvodu, že (i) nejde o
platbu výživného k rukám matky tak, ako mu prikazuje exekučný titul a okrem toho (ii) povinný sumu,
ktorú oprávnenej posiela, kráti podľa toho, či v mesiaci boli sviatky, prázdniny a podobne. Napríklad v
októbri 2022 to bolo len 120 eur, v júni 2023 to bolo 100 eur, v auguste 2023 to bolo 30 eur. Uvedené
platby predstavujú vreckové, ktoré povinný oprávnenej posiela odkedy nastúpila na súkromnú strednú

školu, ktorú jej hradí (ako aj ďalšie náklady) výlučne matka. V danom prípade preto vôbec nemôžeme
hovoriť o plnení vyživovacej povinnosti zo strany povinného, pretože jednak (i) finančné prostriedky nie
sú uhrádzané k rukám matky, ako prikazuje povinnému exekučný titul, (ii) tieto finančné prostriedky
poukazuje povinný oprávnenej len odkedy nastúpila na súkromnú strednú školu a napokon (iii) povinný
túto sumu mení a rôzne kráti v závislosti od počtu pracovných a teda aj školských dní v mesiaci, čim

nemôže byť splnená podmienka v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine, že výživné sa plní v pravidelných
opakujúcich sa sumách mesiac dopredu. Ďalej vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré v rámci dvoch
rokov poslal povinný matke oprávnenej na jej účet uvádzame, že (i) tieto prostriedky boli určené najmä
na konkrétne darčeky pre obe deti, ktoré majú spolu povinný a matka oprávnenej (povinný a matka
oprávnenej majú spolu aj syna F., pri ktorom povinný nevyhlásil svoje otcovstvo súhlasným vyhlásením

namatrike,avšaknepopieraho,vsúčasnostijevtejtovecivedenékonanienaOkresnomsúdeHumenné
pod sp. zn. 8Pc/69/2023, súčasťou ktorého je aj návrh na určenie výživného, keďže povinný neuhrádza
k rukám matky žiadne výživné ani na maloletého syna F.); (ii) matka oprávnenej si spomína, že suma
500 eur z apríla 2021 bola povinným poukázaná len tak bezdôvodne, suma 100 eur z februára 2023 bola
určená na opravu kolobežky, ktorú zohnal povinný synovi F. a vzápätí sa pokazila, pričom opravu musela

zabezpečiť matka oprávnenej, suma 70 eur poukázaná v marci 2023, bola určená na tenisky maloletému
synovi, čo mu povinný dal ako darček a napokon suma 40 eur z apríla 2023 bola tiež určená na darček
synovi F., ktorý mal v tom období meniny; (iii) uvedené finančné prostriedky boli jednak poukazované
najmä na účely darčekov pre maloletého syna F. a boli poukazované nepravidelne a v rôznych sumách,
čiže opäť ani v tomto prípade nemohlo ísť o riadne plnenie vyživovacej povinnosti v zmysle Zákona

o rodine. Z povahy výživného vyplýva, že jeho platby by mali byť pravidelné, v rovnakej výške, vždy
mesiac vopred, čiže predvídateľné, k rukám matky a najmä určené na výživu oprávnenej. Žiadna z
platieb preukazovaných povinným nespĺňa tieto náležitosti, a preto ani nemohlo dôjsť k riadnemu plneniu
vyživovacej povinnosti zo strany povinného a neexistuje dôvod na zastavenie tohto exekučného konania
alebo na odklad exekúcie. S ohľadom na vyššie uvedené sme toho názoru, že v danom prípade nie sú

splnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle exekučného poriadku a preto žiadame,
aby žiadosť o zastavenie exekúcie povinnej bola zamietnutá a aby sa v exekučnom konaní riadne
pokračovalo.“

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na

zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

21. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudok vo veciach výživného
možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.

Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložkyvykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na

zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o

návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom

proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k

ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili

zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa
na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Právo na výživné
je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou
dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným

výkonom. Výživné je opakujúce sa mesačné peňažné plnenie, ktoré má spotrebný charakter, a ktoré
je povinný platiť rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Spotrebný charakter
výživného znamená, že výživné musí byť nielen pravidelné, ale musí byť uhradené aj v presnej výške.

25. V zmysle exekučného titulu súd zistil, že povinnému (otcovi) bola uložená povinnosť prispievať na

výživu maloletého dieťaťa (oprávnenému) výživným vo výške 25,38 EUR mesačne s účinnosťou od
01.12.2010, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej (oprávneného). Oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie na podklade uvedeného exekučného titulu domáhal od povinného
vymoženia zameškaného výživného vo výške 91368- eur za obdobie november 2020 až október 2023, t.
j. 36 mesiacov po 25,38 EUR a bežného výživného vo výške 27,38 EUR mesačne od mesiaca november

2023 do budúcna.

26. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z
rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa

zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný
rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa
výživnépoukazuje,keďžehonemožnoplniťdorúksubjektunespôsobiléhonaprávneúkony(maloletéhodieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne
úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča.

27. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že nie je pravda, že by si neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť a poukázal na úhrady zo dňa 28.04.2021 vo výške 500,- EUR, 07.02.2023 vo
výške 100,- EUR, 11.03.2023 vo výške 70,- EUR a 02.05.2023 vo výške 40,- EUR, ktoré boli uhradené
na účet zákonného zástupcu – matky oprávneného bez uvedenia informácie čoho sa jednotlivé platby
týkajú a ktoré povinný pokladal za úhrady výživného. K danej námietke súd uvádza, že povinný nijakým

spôsobom nepreukázal, že by za obdobie, za ktoré si oprávnený uplatňuje zameškané výživné svoju
súdom uloženú povinnosť skutočne plnil. Súdu boli doručené výpisy z účtu povinného o zrealizovaní
vyššie uvedených platieb, avšak tieto dokumenty súd vyhodnotil ako nedostačujúce a irelevantné na
účely úhrad výživného. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 76 ods. 1 Zákona o rodine, sa
výživné uhrádza v pravidelných opakujúcich sa sumách. To znamená, že aj napriek tomu, že by povinný
jeden mesiac zaplatil výrazne vyššiu sumu od sumy, ktorú má uloženú súdnym rozhodnutím, takáto

platba sa nemôže zarátať vopred na niekoľko nasledujúcich mesiacov. Povinný je viazaný tým, čo mu
ukladá exekučný titul, nemôže si ho vykladať podľa seba, nemôže ho meniť, ale má plniť tak, ako mu
to súd svojím rozhodnutím uložil. Zároveň nie je možné platbu výživného nahrádzať inými plneniami,
pretože ako už bolo spomenuté, povinný má svoju vyživovaciu povinnosť plniť presne tak, ako mu to
bolo uložené exekučným titulom. Pokiaľ ho súd zaviazal na pravidelné mesačné úhrady výživného vo

výške 25,38 Eur, povinný musí vykonávať pravidelné mesačné úhrady vo výške 25,38 Eur, pričom musí
byť zrejmé, že takáto platba má byť započítaná ako úhrada výživného za konkrétny mesiac. Súd tiež
dáva do pozornosti skutočnosť, že pokiaľ by povinný aj platil viac ako mu predpísal súd, tak z takej
platby by muselo byť zrejmé a jasné, že takéto finančné prostriedky boli oprávnenému poskytnuté ako
výživné, avšak aj takto preukázaná úhrada by pokrývala len jeden mesiac, pokiaľ bola poskytnutá jednou

platbou. To znamená, že by ju nebolo možné rozrátať na niekoľko mesiacov vopred ani dozadu, kedy
by si povinný nemusel plniť svoju vyživovaciu povinnosť, tak ako sa mylne domnieva.

28. Povinný ďalej namietal, že oprávnenému uhrádzal výživné vo väčšom rozsahu a platil aj priamo
na účet mal. oprávneného, k čomu súdu súd opäť zdôrazňuje, že aj keď úhrady predložené povinným

ako dôkaz zo dňa 25.10.2022 vo výške 120,- EUR, 08.02.2023 vo výške 200,- EUR, 01.06.2023 vo
výške 100,- EUR, 23.08.2023 vo výške 30,- EUR, 04.09.2023 vo výške 200,- EUR, 27.10.2023 vo výške
25,- EUR, 02.11.2023 vo výške 200,- EUR a 04.12.2023 vo výške 200,- EUR boli uhradené priamo na
účet oprávneného bez uvedenia informácie čoho sa jednotlivé platby týkajú , tak tieto taktiež nemožno
započítať ako plnenie výživného. Na tomto mieste súd dopĺňa, že to, či povinný kúpi, daruje alebo

iným spôsobom poskytne určité plnenie oprávnenému, ktoré je nad rámec povinnosti, ktorá mu bola
uložená exekučným titulom, je slobodnou vôľou povinného, teda ide o jeho slobodné rozhodnutie. Takto
povinným prejavená vôľa nemôže nahrádzať povinnosť uloženú exekučným titulom do budúcnosti.

29. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatňuje nárok na výživné za mesiace, za ktoré

povinný nepreukázal, že výživné zaplatil. Podľa názoru súdu teda neuniesol dôkazné bremeno na
podporu svojich tvrdení. Skutkové tvrdenia účastníkov súd hodnotí ako sporné. Vo viacerých prípadoch
sa nimi tvrdené skutočnosti nezhodujú. Sporným naďalej zostáva aj skutkové tvrdenie účastníkov
ohľadom platby výživného za celé dotknuté obdobie, pričom oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie tvrdí, že povinný výživné za toto obdobie neuhradil. Povinný sa voči tomuto tvrdeniu v

návrhu na zastavenie exekúcie bránil a uviedol, že výživné za dotknuté obdobie uhrádzal, dokonca
vo väčšom rozsahu o čom predložil aj doklady. Tieto doklady súd vyhodnotil ako nepostačujúce a
pre účely exekučného konania, v rámci ktorého sa vymáha zameškané výživné a bežné výživné,
za irelevantné, nakoľko tieto dokumenty nepreukazujú úhrady výživného za dotknuté obdobie. Je
potrebné zároveň poukázať, že len povinný zodpovedá za podaný návrh na zastavenie exekúcie.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež
existenciu takýchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu SR Cdo2/2016). Úspech procesnej
strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ak účastník neunesie

dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd
pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
4 Cdo 217/2007). Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať
dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázaťrelevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami a to všetko včas. Súd s ohľadom na vyššie uvedené
konštatuje, že nezistil taký dôvod, a súčasne povinný zaťažený bremenom tvrdenia ako i dôkazným
bremenom nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k zániku vymáhaného nároku,

pričom nepredložil súčasne ani žiadny dôkaz o tom, že by existoval dôvod pre postup podľa § 61k ods.
1 Exekučného poriadku, a preto má súd za to, že dôvod na zastavenie exekúcie nie je daný.

30.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostísúddospelkzáveru,ženávrhpovinnéhonazastavenie
exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný riadne nepreukázal úhradu vymáhaného výživného, ktoré

si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uplatňuje. Súd dospel záveru, že nie je preukázaná
existencia žiadnej z okolností predpokladanej v ust. § 61k ods. 1, a preto návrh povinného na zastavenie
exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol v celom rozsahu. Exekučný súd
disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý doposiaľ nebol zrušený ani zmenený,
a teda námietky povinného nie sú dôvodné.

31. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že rozhodovať o návrhu povinného na odklad exekúcie
v zmysle platného a účinného Exekučného poriadku nemá právomoc, a teda o návrhu na odklad
exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h Exekučného poriadku rozhodne súdny exekútor.

32. Vzhľadom na to, že žiadny z účastníkov konania si nárok na náhradu trov exekučného konania

neuplatnil, tak súd o ich náhrade nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.