Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4226200456
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2026:4226200456.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX,
E. XXX XX, proti žalovanému: D. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., D. C. XXX/XX, o nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325/2 e), g), h) CSP, takto

r o z h o d o l :

Súd z a k a z u j e po dobu 8 mesiacov žalovanému D. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., D. C.
XXX/XX, približovať sa k žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, E. XXX XX na

vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.

Súd u k l a d á žalovanému D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., D. C. XXX/XX, aby po dobu
8 mesiacov písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval
žalobkyňu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, E. XXX XX.

Súd p o u č u j e žalovaného, že môže na súd podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku tohto uznesenia.

Súd návrh žalobkyni v ostatnej časti z a m i e t a .

Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa návrhom zo dňa 13.2.2026 o 14,37 hod podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý odôvodňovala tým, že žalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený aj za trestný čin
spáchaný voči jej osobe. V novembri 2025 od neho obdržala agresívny a výhražný list, ktorý odovzdala
na polícii. Polícia ho však posúdila len ako priestupok. Obsah listu bol zastrašujúci, ponižujúci a v
žalobkyni vyvolal strach a pocit ohrozenia. Jeho správanie voči žalobkyni bolo v minulosti agresívne a

na základe jeho listu a následných správ je zrejmé, že sa jeho postoj nezmenil. K návrhu prikladala aj
vytlačené dôkazy o tom, že ju po prepustení kontaktoval prostredníctvom Messengeru a SMS správ. Tón
týchto správ je tiež nepriateľský, čo negatívne vplýva na jej psychický stav. Vzhľadom na jeho minulé
správanie a pretrvávajúce prejavy má dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť a život, najmä v súvislosti s
uvedeným listom. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd uložil žalovanému:
1. zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 200 metrov,

2. zákaz priblíženia sa k jej bydlisku,
3. zákaz akéhokoľvek kontaktovania jej osoby a to osobne, telefonicky, písomne, elektronicky alebo
prostredníctvom tretích osôb,
4. uloženie opatrenia na dobu 24 mesiacov alebo na inú dobu, ktorú súd považuje za
primeranú.

2. Súd uznesením zo dňa 25.2.2026 vyzval žalobkyňu, aby svoj návrh doplnila a predložila preklad listín
pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do štátneho (slovenského) jazyka, označilatrestné konanie, v ktorom mal byť žalovaný právoplatne odsúdený za trestný čin voči jej osobe, najmä
uvedením označenia súdu, spisovej značky a dátumu rozhodnutia.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 9.3.2026 svoj návrh doplnila a súčasne uviedla, že obťažovania od
žalovaného naďalej pretrvávajú.

4. K podanému návrhu žalobkyňa pripojila nasledovné dôkazy: obžalobu na žalovaného pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, rozsudok Okresného

súdu Komárno 3T/119/2023 zo dňa 13.2.2025, SMS komunikáciu medzi stranami konania, list
žalovaného adresovaný žalobkyni zo dňa 23.11.2025. Ďalej súd z vlastnej činnosti zabezpečil potvrdenie
o vykonaní elektronickej lustrácie v evidencií väzňov.

5.Obsahneodkladnýchopatrenívzmysleust.§325ods.2písm.e)ažh)CSPvychádzazozneniačl.3.1
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo dňa 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní

ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má

byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za
osvedčenéohrozenietelesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľakonanímosoby,protiktorejnávrhna
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz
alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných
slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná

integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1098 - 1099).

6. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale)

pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pretože pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení,
z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky tie
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Súd rozhoduje spravidla len
na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, bez výsluchu a vyjadrenia

strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch
(§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri
rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom
osvedčené. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať

tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku
oproti potrebe osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd

nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti,
že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci

samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom
štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108).

7. Podľa § 324 CSP

(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 CSP

(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

9. Podľa § 326 CSP

(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,

že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 336 CSP

(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä
vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi

stranami.

(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

(4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí
ustanovenie § 335 primerane.

11. Podľa § 337 CSP

(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa §
336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžupodať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd
neurčuje.

(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie
vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci

samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

12. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13. Podľa § 13 ods. 1 Občiansky zákonník

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané

zadosťučinenie.

14. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaný rozsudkom tunajšieho súdu v konaní
3T/119/2023 bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 17. mája 2023 v presne nezistenom čase

od 4,30 hod. do 05,00 hod. v Komáre na ulici Roľníckej školy v priestoroch prevádzky spoločnosti ZF
Slovakia, a.s. počas nočnej zmeny po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol svoju bývalú
družku A. B., nar. XX.X.XXXX tak, že pravou rukou ju chytil pod krk a sotil ju chrbtom do kovového
zberného boxu, po čom jej povedal, že jej rozbije hlavu, ktorým konaním spôsobil poškodenej A. B.
povrchové pomliaždenie krku v hrdlovej jame a ľahké pomliaždenie krčnej a hrudnej chrbtice, zranenia

vyžadujúce si dobu liečenia v trvaní 6 dní s práceneschopnosťou, teda inému sa vyhrážal ťažkou
ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej
osobe, ktorá je blízkou osobou. Žalovaný bol prepustený na slobodu dňa 29.1.2026. Žalovaný listom
zo dňa 23.11.2025 kontaktoval žalobkyňu, ktorý žalobkyňa vyhodnotila ako obťažovanie jej osoby. SMS
komunikáciou v období 31.1.2026 až po 4.3.2026 žalovaný kontaktoval žalobkyňu viacnásobne, ktoré

kontaktovanie žalobkyňa vyhodnotila ako obťažujúce, zastrašujúce, ponižujúce a v žalobkyni vyvolal
strach a pocit ohrozenia. Tón týchto správ je tiež nepriateľský, čo negatívne vplýva na jej psychický stav,
dôsledkom čoho ako aj na jeho minulé správanie a pretrvávajúce prejavy mala dôvodnú obavu o svoj
život a bezpečnosť. Žalovaný podľa lustrácie bol v minulosti trestaný za násilné trestné činy.

15. Súd poukazujúc na predložené listinné dôkazy žalobkyňou dospel k záveru, že je potrebné dočasne
upraviť pomery medzi stranami sporu a to medzi žalobkyňou a žalovaným a uložiť žalovanému
obmedzenie priblíženia sa žalovaného k žalobkyni z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity súvisiacej s dôvodným podozrením z násilia na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov,
čo je primerané aj v súvislosti s okolnosťami bežného života. Nariadené obmedzenie priblíženia

sa nevzťahuje sa úkony v trestnom a občianskoprávnom konaní. Súd preto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako dôvodnému s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhovel a nariadil
neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1, 2 písm. e), g) a h) CSP. Súčasne pri
zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod
aj na obmedzenie žalovaného v elektronickej komunikácií voči žalobkyni, čím sa poskytuje žalobkyni

ochrana pred prípadným ďalším ohrozovaním jej integrity zo strany žalovaného. Súd preto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku vyhovel.

16. Súd pri posúdení dôvodnosti návrhu v časti akéhokoľvek kontaktovania žalobkyňu žalovaným
vychádzal okrem obsahovej stránky aj z rozsahu a intenzity elektronickej komunikácie žalovaného

adresované žalobkyni. Pri podaní takéhoto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia prichádza ku
kolízii ústavných práv strán sporu, na jednej strane práva žalovaného na slobodu slova a komunikácie
a práva žalobkyni na život, zdravie, ľudskú dôstojnosť, osobnú slobodu a právo na súkromie. Pri strete
jednotlivých ústavných práv je potrebné veľmi citlivo zvažovať zásah do jednotlivých ústavných práv,ktorý zásah môže byť uskutočnený len zo zákonných dôvodov, zásah musí byť primeraný a musí
tento zásah sledovať legitímny cieľ. Každý človek má právo na rešpektovanie svojho súkromia, právo
na slobodné rozhodovanie s kým sa človek stretáva, za akých podmienok a tiež právo slobodne

sa rozhodnúť, koho človek pustí do svojej intímnej zóny. Tieto práva každého človeka musia ďalší
ľudia rešpektovať a nemôžu do tohto všeobecného súkromného práva len tak ľubovoľne zasahovať
bez zákonných dôvodov, či bez súhlasu dotknutej oprávnenej osoby. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia mal súd za dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni, čo potvrdzuje i samotný rozsudok
3T/119/2023 ako i to, že žalovaný podľa lustrácie bol v minulosti trestaný za násilné trestné činy.

17. Neodkladné opatrenie je v zmysle § 326 ods. 2 písm. e) CSP možné nariadiť len dočasne, preto
súd nemohol tento zákaz uložiť žalovanému natrvalo. Takéto časové vymedzenie teda musí určiť súd,
nemôže toto neodkladné opatrenie nariadiť natrvalo. Súd preto zákaz obmedzil časovo na dobu 8
mesiacovodvykonateľnostitohtoneodkladnéhoopatrenia,ktorádobadávažalobkynialebožalovanému
priestor na urovnanie vzájomných vzťahov. Súd v ostatnej časti návrhu žalobkyni (nad súdom priznanej)

zamietol.

18. Súd žalobkyni neuložil povinnosti podľa § 336 ods. 1/ CSP podať v určenej lehote žalobu vo veci
samej, nakoľko zastáva názor, že vzájomné vzťahy medzi stranami konania v priebehu uloženej lehote
zákazu 8 mesiacov by sa mali vyriešiť. V opačnom prípade bude na žalobkyni iniciovať ďalšie konanie.

19. Podľa § 255 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
predmetnom prípade súd žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jej úspech v konaní,
ktorý súd považoval za plný úspech, i keď časť návrhu zamietol, nakoľko zamietajúca časť návrhu je v
nepomere k jej úspechu - vyhovenia návrhu.

20.Podľa§262ods.2CSP ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Nitre (§ 357 písm. d) CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.