Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119301383
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6119301383.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu
JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: TORCITURA DI DOLZAGO S.R.L.,
Via Castello 27/29, Dolzago (Lecco), Talianska republika, Číslo REA: LC-107450, zastúpeného KUTAN
& PARTNERS s. r. o., Štúrova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 308, proti žalovanému: Slovenská
sporiteľňa, a. s, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 152 636,55 USD, o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. B3-23Cb/211/2019 - 509 zo dňa
05.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. B3-23Cb/211/2019 - 509 zo dňa
05.04.2023 zrušuje a vec vracia Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd

Bratislava III) svojím rozhodnutím - rozsudkom č. k. 23Cb/211/2019 - 509 vydaným dňa 05.04.2023
(ďalej aj len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že (1) žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
152 636,55 USD v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (2) a zároveň zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 31.05.2019

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 152 636,55 USD s odôvodnením, že dňa
01.06.2016 žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu č. DY16036 s čínskym dodávateľom - spoločnosťou
SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., so sídlom No. 52 YONGFENGROAD, GAOXINGQU,
CHENGDU, Čína (ďalej aj len čínsky dodávateľ), ktorej predmetom bol nákup surového hodvábu
za kúpnu cenu v celkovej výške 212 636,55 USD (ďalej len kúpna zmluva). Žalobca a čínsky
dodávateľ už v minulosti obchodne spolupracovali, pričom spolupráca prebehla z oboch strán korektne

a bez problémov. Návrh kúpnej zmluvy bol žalobcovi zo strany čínskeho dodávateľa doručený z
emailovej adresy X..U.. Táto emailová adresa bola kontaktnou adresou aj v prípade ich predchádzajúcej
spolupráce, a preto žalobca nemal dôvod pochybovať o jej dôveryhodnosti. Žalobca návrh kúpnej
zmluvy prijal a podpísanú kópiu zaslal čínskemu dodávateľovi emailom zo svojej emailovej adresy
tQ..O..F. na emailovú adresu lW..U. .
V súlade s kúpnou zmluvou bol žalobca čínskym dodávateľom požiadaný o zaplatenie zálohy vo

výške 30 % kúpnej ceny - 60 000 USD. Záloha bola uhradená na účet čínskeho dodávateľa č.
XXXXXXXXXXXXX, N.: J., vedený v J. U. U. G., oznámený čínskym dodávateľom. Čínsky dodávateľ
emailom zo dňa 15.06.2016 potvrdil prijatie zálohy a informoval žalobcu, že objednaný tovar nalodil
a zaslal prostredníctvom námorného dopravcu Korman Shipping. Dňa 17.06.2016 bol žalobcovi z
emailovej adresy X..U. doručený email, ktorým bol žalobca požiadaný o doplatenie zostatku kúpnej
ceny na iný účet ako ten, na ktorý bola poukázaná záloha. Špecifikácia nového čísla účtu, vedeného

na meno B. E. TECHNOLOGY CO., LTD, bola žalobcovi zaslaná v prílohe emailu. Žalobca reagoval
na požiadavku realizovať platbu na iný účet emailom zo dňa 20.06.2016 o 17:24 hod, ktorým odmietolrealizovať platbu na iný účet a oznámil, že je pripravený platbu vykonať, ale len na účet vedený v
Nanchong City Commercial Bank, na ktorý bola poukázaná záloha. V nadväznosti na email zo dňa
20.06.2016 o 17:24 hod. žalobca obdržal odpovede zo dňa 20.06.2016 o 18:40 hod. a o 18:48 hod.,

ktorými bol dôrazne požiadaný, aby platbu na účet v Nanchong City Commercial Bank nevykonával z
dôvodu prebiehajúceho auditu účtu, ale aby dohodol zmenu účtu príjemcu vo svojej banke. Žalobca bol
tiež opätovne požiadaný o doplatenie kúpnej ceny z dôvodu, aby sa predišlo neskorému dodaniu tovaru.
Emailom zo dňa 20.06.2016 o 19:54 hod. žalobca znova oznámil osobe komunikujúcej z emailovej
adresy X..U., že platbu nie je možné vykonať z dôvodu, že úhrada, ktorá mala byť adresovaná spol.

SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., môže byť poukázaná len na účet vedený na meno tejto
spoločnosti. Na poslednú uvedenú emailovú správu zo dňa 20.06.2016 o 19:54 hod. komunikačný
partner reagoval emailom zo dňa 21.06.2016 o 03:27 hod., kde uviedol, že napokon bude možné
realizovaťplatbunaúčetvedenýnamenospol.N.A.IMP.&EXP.CO.,LTD.,pričompôjdeoúčetpobočky
v Slovenskej republike, ktorého bližšiu špecifikáciu zaslal v prílohe predmetného emailu. Jednalo za
o účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., na meno N. A. IMP. & EXP. CO., LTD. Tento účet bol

zo strany žalobcu akceptovaný a platba vo výške 152 636,55 USD bola dňa 22.06.2016 poukázaná
na účet č. N., vedený v Slovenská sporiteľňa, a. s.. V ten istý deň, t. j. 22.06.2016 o 11:16 hod.
žalobca zaslal na emailovú adresu X..U. potvrdenie o úhrade faktúry č. ST- 716DY4036 vo výške
152 636,55 USD. Emailom zo dňa 24.06.2016 o 14:25 osoba komunikujúca z emailovej adresy X..U.
informovala žalobcu o probléme s pripísaním platby z dôvodu chybne zadanej adresy príjemcu v

bankovom príkaze a žiadala žalobcu, aby kontaktoval žalovaného a zaslal údaje kontaktnej osoby, p.
V. H., V. XXXX/XX, J.. Dňa 24.06.2016 o 16:57 hod. žalobca na vyššie uvedený email odpovedal a
preposlal na email lW..U. potvrdenie talianskej banky Unicredit S.p.A.,
že prevádzaná suma bola dňa 23.06.2016 z účtu žalobcu odpísaná. Dňa 29.06.2016 bol žalobca vo
veci doplatenia kúpnej ceny telefonicky kontaktovaný p. X. X., kontaktnou osobou čínskeho dodávateľa,

pričomnazákladekomunikácieavzájomnejvýmenyinformáciibolozistené,ževyššieuvedenéemailové
správy o zmene účtu a žiadosti realizovať platbu na účet v Slovenskej republike p. X. X. z emailovej
adresy X..U. nikdy neodoslala a čínsky dodávateľ doplatok kúpnej ceny
neprijal. Žalobca bol zo strany p. X. X. zároveň oboznámený, že z jeho emailovej adresy tQ..O..F.
bolo zaslané potvrdenie o vykonaní platby so správnymi údajmi, t.

j. s údajmi, ktoré korešpondovali s údajmi účtu čínskeho dodávateľa vedenému v Nanchong City
Commercial Bank. Toto Potvrdenie žalobca nikdy nezasielal. Porovnaním bolo zistené, že údaje na
Potvrdení boli pozmenené, pričom pozmenené Potvrdenie bolo zaslané inou osobou ako konateľom
žalobcu p. M. Y., ktorá neoprávnene použila jeho emailovú adresu. Na základe vyššie uvedeného
žalobca 22.06.2016 zadal platobný príkaz na úhradu sumy vo výške 152 636,55 USD na účet č. N.,

vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Dňa 23.06.2016 bola platba z jeho účtu vedeného v Unicredit
S.p.A. odpísaná. Hneď, ako sa žalobca o vzniknutej situácii dozvedel, kontaktoval Unicredit S.p.A.,
ktorá upovedomila žalovaného. Napriek viacerým žiadostiam zo strany Unicredit S.p.A., ako aj žalobcu
o poskytnutie informácie, či prevádzaná suma bola zadržaná alebo pripísaná na účet č. N. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, žalovaný žiadnu konkrétnu informáciu o zaslaných peňažných prostriedkoch

žalobcovi neposkytol. Žalobca mal za to, že žalovaný mohol pochybiť, nakoľko ak v prípade prevodu
sumy vo výške 152 636,55 USD nastal nesúlad medzi číslom účtu a príjemcom sumy, mal prevod
z dôvodu podozrenia na neobvyklú obchodnú operáciu preveriť a do odstránenia rozporov prevod
nezrealizovať.Sumavovýške152636,55USDtakbolapripísanánaúčetvedenývSlovenskejsporiteľni,
a. s., ale na iné meno ako meno príjemcu platby. Platba bola realizovaná v prospech príjemcu N. A. IMP.

& EXP. CO., LTD., ale pripísaná bola na účet vedený na meno úplne inej osoby. V zmysle ust. § 5 ods. 1
písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred
financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu 24.06.2016
(ďalej len zákon č. 297/2008 Z. z., resp. zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti,
príp. AML zákon) bol žalovaný povinnou osobou. V zmysle ust. § 10 zákona o ochrane pred legalizáciou

príjmov z trestnej činnosti je povinná osoba povinná vykonávať základnú starostlivosť vo vzťahu ku
klientovi, pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej 15 000
eura, ktorá zahŕňa „vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania
konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané
obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade

možných rizík spojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu
zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo
informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.“ Ako vyplývalo z výsluchu žalovaného zo
dňa 10.05.2018 v trestnej veci vedenej Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach, odboromkriminálnej polície pod č. KRP-120/2-VYS-KE-2016 účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., patril spol.
Torisiane SK s. r. o. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z
trestnej činnosti sa za neobvyklú obchodnú operáciu považuje najmä obchod, ktorý vzhľadom na svoju

zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z
bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta, a ktorý vzhľadom
na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu nemá
žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, s klientom, u ktorého možno predpokladať,
že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú charakteristiku nie je alebo nemôže byť

vlastníkom potrebných finančných prostriedkov, pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými
klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo
ním deklarovaným majetkovým pomerom. Nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov zjavne
vybočoval z rámca určitého obchodu a klient, zjavne nemal zrejmý ekonomický účel a spol. Torisiane SK
s. r. o., nemohla byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov, ktoré boli v zjavnom nepomere k jej
podnikateľskej činnosti a jej majetkovým pomerom. Ako vyplývalo z účtovných závierok spol. Torisiane

SKs.r.o.,výškatržiebspoločnostibolazarok2015vovýške43463eura.Vroku2014pritomspoločnosť
nevykázala žiadne tržby. Zároveň platba mala byť pripísaná v prospech príjemcu N. A. IMP. & EXP.
CO., LTD. a nie spol. Torisiane SK s. r. o. Bolo zrejmé, že finančná operácia vo výške 152 636,55 USD
zjavne vybočovala z rámca obchodov spol. Torisiane SK s. r. o., nakoľko svojím obsahom viacnásobne
prevyšovala jej ročné tržby a súčasne s ohľadom na to, že mala byť pripísaná v prospech príjemcu

N. A. IMP. & EXP. CO., LTD. Pre spol. Torisiane SK s. r. o. nemala žiaden zrejmý ekonomický účel.
Vykonaná operácia spĺňala náležitosti definície neobvyklej obchodnej operácie. Zákon o ochrane pred
legalizáciou príjmov z trestnej činnosti súčasne v ust. § 14 ods. 2 ustanovuje povinnosť povinnej osoby
venovať osobitnú pozornosť „všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s
nezvyčajnoupovahou,ktorénemajúzrejmýekonomickýúčelalebozrejmýzákonnýúčel,pričompovinná

osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov.“ V zmysle ust. § 23
ods. 1 písm. h) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o bankách) je banka povinná upraviť a rozdeliť právomoci a zodpovednosť v banke za ochranu
pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu. Ustanovenia §
16 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti ukladá povinnej osobe povinnosť

zadržať neobvyklú obchodnú operáciu. Žalovaný počas výsluchu v trestnej veci uviedol, že z bankového
účtu spol. Torisiane SK s. r. o., bolo ihneď po pripísaní platby zrealizovaných viacero prevodov na
účty v zahraničí. Uvedená skutočnosť preukazovala to, že žalovaný neobvyklú obchodnú operáciu
nezadržal, inak by prevody nemohli byť okamžite zrealizované. Skutočnosť, že ihneď po pripísaní
platby boli tieto finančné prostriedky zaslané na niekoľko účtov do zahraničia, považoval žalobca za

ďalší dôkaz toho, že finančná operácia javila známky neobvyklej obchodnej operácie. Vzhľadom k
vyššie uvedenému by mal mať žalovaný v zmysle zákona a bankách a v zmysle zákona o ochrane
pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti nastavené systémy riadenia tak, aby neobvyklú obchodnú
operáciuzaznamenalazdržalju.Súčasnevzmysleust.§17zákonaoochranepredlegalizácioupríjmov
z trestnej činnosti bol žalovaný povinný nahlásiť neobvyklú obchodnú operáciu finančnej spravodajskej

jednotke.Okremvyššieuvedenéhomalžalobcazato,žežalovanýzanedbalsvojepovinnostiajvprípade
poskytnutia vysvetlenia a sťažnosti na ombudsmana žalovaného, ktorý požiadavku žalobcu odignoroval
a doposiaľ mu neposkytol žiadne stanovisko. Žalobca v snahe vyriešiť vzniknutú situácia mimosúdnou
cestou podal Národnej banke Slovenska sťažnosť voči postupu žalovaného, v ktorom žiadal o zaujatie
stanoviska, či žalovaný v uvedenom prípade pochybil alebo nie. Z dôvodu zachovania bankového

tajomstva a povinnosti mlčanlivosti o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii sa do dnešného dňa
žalobca nedokázal dostať k relevantným informáciám o tom, či žalovaný opomenul svoje povinností
vyplývajúce mu z právnych predpisov. Žalobca sa nevedel dopátrať k informáciám, akým spôsobom
postupoval žalovaný po zistení skutočnosti, že prevod zrealizovaný na účet Torisiane SK s. r. o., bol
založený na trestnej činnosti. Žalovaný v tomto prípade mal povinnosť predchádzať škode podľa ust.

§ 415 Občianskeho zákonníka a pokúsiť sa kontaktovať banky, v prospech ktorých boli následne
zrealizované prevody so žiadosťou o zablokovanie týchto finančných prostriedkov. V zmysle rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/233/2016 „Každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň
opatrnostiapozornosti,ktorýodnehomožnovzhľadomnakonkrétnučasovúamiestnusituáciurozumne
požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote,

zdraví,čimajetku.“Porušenieuvedenejpovinnostibolozároveňporušenímprávnejpovinnostipodľaust.
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol povinný vykonať také opatrenia, ktoré by zabránili
prípadne obmedzili riziko vzniku škodu na majetku žalobcu. Z dostupných informácií mal žalobca za to,že žalovaný do dnešného dňa nepreukázal žalobcovi skutočnosti potvrdzujúce splnenie jeho povinností,
a teda spôsobil vznik škody na majetku žalobcu vo výške 152 636,55 USD.

3.Súdprvejinštancie vydaldňa20.06.2019platobnýrozkazč.k.21Up/676/2019-68,protiktorémupodal
žalovaný odpor s odôvodnením, že pri vykonávaní bankovej činnosti neporušil žiadnu z povinností, ktoré
muukladázákonapriprijímaníplatobnýchoperáciíavykonávaníplatobnýchoperáciínazákladepokynu
používateľa platobných služieb postupoval v súlade s platnými vnútroštátnymi, ako aj medzinárodnými
právnymi predpismi. Žalobca predložil poskytovateľovi platobných služieb - banke Unicredit SPA

platobný príkaz na poukázanie finančných prostriedkov v prospech účtu vedeného v Slovenskej
sporiteľni. Tento účet bol pritom v platobnom príkaze jednoznačne identifikovaný číslom účtu v štruktúre
medzinárodného bankového čísla účtu - IBAN. V zmysle čl. 7 a 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a
rady (EÚ) č. 2015/847 z 20.05.2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým
sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 bolo povinnosťou poskytovateľa platobných služieb príjemcu
kontrolovať meno príjemcu platby až od 26.06.2017 podľa čl. 27 predmetného nariadenia. Podľa zákona

č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o platobných
službách) poskytovateľ platobných služieb príjemcu pripíše sumu platobnej operácie na platobný účet
príjemcu a umožní mu disponovať s pripísanou sumou platobnej operácie. Suma predmetnej platobnej
operácie vo výške 152 636,55 USD bola dňa 24.06.2016 pripísaná na účet príjemcu - spol. TORISIANE
SK s. r. o., ktorý bol vedený u žalovaného. Žalovaný teda v súlade s legislatívou, zákonom o platobných

službách vykonal pripísanie finančných prostriedkov na platobný účet príjemcu špecifikovaný žalobcom.
Zodpovednosť za správne vyplnenie údajov platobného príkazu a taktiež za ich relevanciu nesie v plnej
miere používateľ platobných služieb, t. j. žalobca. Poskytovateľ platobných služieb príjemcu nemôže
kontrolovať správnosť a vierohodnosť vyplnených údajov platobného príkazu, pričom uvedené reálne
ani nevie uskutočniť (je len prijímateľom finančných prostriedkov). Pokiaľ by sa žalobcovi aj podarilo

preukázať sfalšovanie faktúr, resp. podvodné konanie tretej osoby predstavujúce „nabúranie" emailovej
komunikácie, žalovaný mal za to, že prípadne vzniknutá škoda bola zapríčinená výhradne pochybením
žalobcu, resp. jeho obchodného zástupcu, ktorý dostatočne nezabezpečil emailovú komunikáciu.
Žalovaný bol presvedčený, že postupoval v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako
aj právnymi predpismi na medzinárodnej úrovni, a to vrátane zákona č. 297/2008 Z. z., podľa ktorého je

povinná osoba povinná posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý a je povinná
venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s
nezvyčajnoupovahou,ktorénemajúzrejmýekonomickýúčelalebozrejmýzákonnýúčel,pričompovinná
osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov a každému riziku
legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu, konkrétneho obchodu

alebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu,
a je povinná prijať náležité opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie ich použitia na účely legalizácie
a financovania terorizmu. Žalovaný mal nastavené vnútorné systémy na odhaľovanie potenciálnych
neobvyklých obchodných operácií, pričom v danom prípade nebola vyhodnotená transakcia ako
neobvyklá obchodná operácia, pretože sporná transakcia nebola spôsobom uskutočnenia zložitá,

transakcia vzhľadom na priebežné obraty na bankovom účte príjemcu nebola obchodom s nezvyčajnou
povahou a nevybočovala z bežného rámca alebo povahy obchodu klienta, nebolo možné tvrdiť, že
transakcia nemala zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel - zo špecifikácie platby sa
bolo možné domnievať na aký účel bola určená - úhrada faktúry (poznámka platby „invoice J.. N..
XXXDYXXXX"). Ohľadom tvrdenia žalobcu o údajnom vybočení spornej transakcie z rámca obchodov

spol. TORISIANE SK s.r.o. žalovaný uviedol, že napriek účtovným závierkam za rok 2014 a 2015, na
ktoré žalobca poukazoval, spol. TORISIANE SK s.r.o. napr. v účtovnej závierke za rok 2013 vykázala
tržby vo výške 294 362 eur. Z prehľadu transakcií za rok 2016 zase vyplývalo, že spoločnosť nezriedka
vykonávala obraty v desiatkach tisíc eur. Žalovaný s prihliadnutím na všetky okolnosti a charakteristiku
transakcie túto nevyhodnotil ako neobvyklú obchodnú operáciu a z tohto dôvodu nepristúpil ani k

zdržaniu neobvyklej obchodnej operácie podľa ust. § 16 zákona č. 297/2008 Z. z. Po tom, ako žalovaný
obdržal informáciu od banky žalobcu, že sa nejednalo o štandardnú transakciu (swiftová správa zo
dňa 01.07.2016), ešte v tento deň postupoval podľa dohodnutých a nastavených procesov a vykonal
oznámenieopodozrenienapodvodvzmysleust.§17zákonač.297/2008Z.z.Žalovanýsúčasnevyzval
príjemcu platby - spol. TORISIANE SK s.r.o. v ten istý deň (01.07.2016) na vrátenie platby zo zahraničia.

Zuvedenéhotedavyplývalo,žežalovanýokamžitevtenistýdeňakoobdržalinformáciu,žesanejednalo
o štandardnú transakciu, bezodkladne vykonal všetky nevyhnutné úkony smerujúce k zabráneniu vzniku
škody. Príjemca platby však finančné prostriedky preposlal v niekoľkých transakciách na platobné účty
vedené v zahraničných bankách, resp. v časti vybral v hotovosti, a to dňa 24.06.2016 a 25.06.2016, t. j.niekoľko dní predtým, ako zahraničná banka doručila žalovanému predmetnú SWIFT správu. Uvedené
transakcie spol. TORISIANE SK s.r.o. nijako nevybočovali z rámca obchodov spoločnosti a tento účet
bol u žalovaného vedený už od 19.08.2015. Uvedenej situácii tak žalovaný objektívne nevedel a ani

nemohol včas zabrániť. Žalovaný preto popieral aj akúkoľvek svoju zodpovednosť podľa všeobecných
ustanovení zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka za prípadne vzniknutú škodu
žalobcovi, nakoľko uvedené transakcie v rozhodnom čase nevykazovali znaky neobvyklých obchodných
operácií. Žalovaný zároveň uvádzal, že tvrdenie žalobcu o údajnej komunikačnej pasivite žalovaného a
zanedbanípovinnostiposkytnúťstanoviskokusťažnostisanezakladalonapravde.Žalovanýkontaktoval

banku Unicredit s.p.a. SWIFT správou dňa 11.07.2016, v ktorej odpovedal na jej správu zo začiatku
júla. Na doručenú žiadosť o informáciu podpísanú pánom M. X. zo spoločnosti S&Partners s.r.o. vo
veci chybnej platby realizovanej žalobcom pritom odpovedal žalovaný prostredníctvom bankového
ombudsmana ešte v deň doručenia žiadosti, t. j. 08.07.2016. Vzhľadom však na skutočnosť, že
nebolo preukázané hodnoverné splnomocnenie žalobcom a s poukazom na povinnosť žalovaného
dodržiavať bankové tajomstvo ombudsman bližšie informácie pánovi X. poskytnúť nemohol, pričom

o tejto skutočnosti ho náležite informoval najskôr telefonicky a neskôr aj prostredníctvom emailovej
komunikácie. Žalovaný namietal okrem nedôvodnosti právneho základu žalobcom uplatneného nároku
aj výšku žalobcom požadovanej sumy v žalobnom petite, nakoľko ku dňu 24.06.2016 bola po vykonaní
platobného príkazu a zaúčtovaní transakcie pripísaná na bankový účet spol. TORISIANE SK s.r.o. suma
vo výške 135 436,16 eura. Žalovaný mal za to, že výpočet údajnej škody žalobcu vykonaný prepočtom

sumy transakcie v amerických dolároch na základe výmenného kurzu ECB ku dňu predchádzajúcemu
dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu bol tak bez právneho základu.
4. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný zodpovedal za škodu podľa všeobecných
ustanovení zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka. V platobnom príkaze bol uvedený
ako príjemca peňažných prostriedkov spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Z uvedeného bolo

zrejmé, že peňažné prostriedky mali byť uhradené spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., pričom
len žalovaný mal vedomosť o tom, že účet príjemcu patril spol. TORISIANE SK s.r.o. a nie čínskej
spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Zrejmý ekonomický účel vyplýval priamo zo zadanej
platby (s odkazom na poznámku uvedenú v platbe). Nebolo možné, aby si žalovaný nevšimol, kto mal
byť príjemcom platby, pokiaľ si všimol poznámku uvedenú v platobnom príkaze. Táto nezrovnalosť

mu musela byť zrejmá aj napriek tomu, že v rozhodnom období nebol žalovaný povinný kontrolovať
meno príjemcu platby. Zároveň v platobnom príkaze uvedený príjemca spoločne s poznámkou jasne
dokazovali, že prevod peňažných prostriedkov mal byť vykonaný na úhradu faktúry, pričom príjemcom
mala byť čínska spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. a nie spol. TORISIANE SK s.r.o. Z
uvedeného bolo zrejme, že transakcia nemala pre spol. TORISIANE SK s.r.o. žiadny zrejmý ekonomický

alebo zákonný účel. Na jednej strane žalovaný tvrdil, že nemohol kontrolovať správnosť a vierohodnosť
údajov, avšak zároveň tvrdil, že transakcia mala zrejmý ekonomický účel, vzhľadom na poznámku
uvedenú v platobnom príkaze. Žalovaný teda mal možnosť skontrolovať platobný príkaz. Len žalovaný
mal vedomosť o tom, komu uvedený bankový účet patril, a preto pri preverení transakcie aj s ohľadom
na poznámku a meno príjemcu mu muselo byť jasné, že platba nemala byť vykonaná v prospech

účtu spol. TORISIANE SK s.r.o. Žalovaný mohol zabrániť vzniku škody aj ďalšími spôsobmi. Okrem
už vyššie uvedených skutočností preukazujúcich to, že žalovaný mohol zabrániť pripísaniu peňažných
prostriedkovnaúčetspol.TORISIANESKs.r.o.,moholžalovanývykonaťďalšieopatrenianazabránenie
vzniku škody. Ako vyplývalo z jeho výpovede v prebiehajúcom trestnom konaní, spol. TORISIANE SK
s.r.o. vybrala peňažné prostriedky v hotovosti a súčasne bolo z jej bankového účtu ihneď po pripísaní

platby zrealizovaných viacero prevodov na účty v zahraničí. Účelom takejto aktivity spol. TORISIANE SK
s.r.o. bolo zjavne čo najrýchlejšie dostať peňažné prostriedky preč z účtu vedeného žalovaným, pričom
žalovanému muselo byť prinajmenšom podozrivé, že tak nezvyčajne vysoká suma bolo pripísaná na
účet spol. TORISIANE SK s.r.o. zo zahraničia a okamžite bola rozposlaná na ďalšie účty v zahraničí,
resp. bola vybraná v hotovosti. Žalovaný však ani v tomto smere nevykonal žiadne ďalšie opatrenia

a nevynaložil dostatočné úsilie na zabránenie vzniku škody. Keď sa žalovaný dozvedel o tom, že
sa nejednalo o štandardnú operáciu, mohol kontaktovať zahraničné banky, na ktoré boli peňažné
prostriedkyzaslanésožiadosťouoichzablokovanie.Žalovanývšakneuviedol,žebypostupovaltakýmto
spôsobom, resp. že by sa pokúšal získať peňažné prostriedky späť inak než len písomnou výzvou
zaslanou na adresu spol. TORISIANE SK s.r.o. Žalovaný pochybil aj pri vyhodnocovaní neobvyklej

obchodnej operácie v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. Predmetná transakcia vykazovala
známky zložitosti od samého začiatku. Suma mala byť pripísaná v prospech spol. SICHUAN GENT
IMP. & EXP. CO., LTD. Ako vyplývalo z poznámky platby, ktorú okrem iného zaregistroval aj žalovaný,
platba mala byť vykonaná za účelom úhrady faktúry. Potom platba mala byť realizovaná na účelúhrady faktúry pre čínsku spoločnosť, ktorej však bankový účet nepatril. Zrealizovaná transakcia teda
vykazovala známky zložitosti minimálne v tom, že z prevodu vyplývalo, že čínskej spoločnosti uhrádzal
žalobca faktúry na účet inej slovenskej spoločnosti. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o

tom, že transakcia nebola nezvyčajná vzhľadom na priebežne obraty na účte príjemcu, pretože išlo
o ničím nepodložené tvrdenia žalovaného. Vo vyšetrovacom spise, ktorý je vedený v trestnej veci
Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach, odborom kriminálnej polície pod č. KRP-120/2-
VYS-KE-2016 sa nachádzajú dokumenty, ktoré sú spôsobilé preukázať rozpor tvrdení žalovaného so
skutočným stavom. Žalovaný svoju obranu opieral o tvrdenia, že spol. TORISIANE SK s.r.o vykázala v

roku 2013 obrat vo výške 294 362 eur. Sporná transakcia však bola vykonaná v roku 2016, t. j. takmer tri
roky po dosiahnutí uvedeného obratu, pričom v predchádzajúcich dvoch rokoch táto spol. TORISIANE
SK s. r. o., dosiahla obrat 43 630 eur, resp. 0 eur v roku 2015. Pokiaľ by sa aj bral do úvahy obrat
spol. TORISIANE SK s.r.o. spred takmer troch rokov pred uskutočnením spornej transakcie, bolo nutné
poznamenať, že jediná operácia, ktorá sa rovnala takmer polovici celkového obratu, ktorý dosiahla spol.
TORISIANE SK s.r.o. za posledné tri predchádzajúce roky, zjavne vybočovala z rámca jej bežných

obchodov. Podľa názoru žalobcu mala byť takáto transakcia vyhodnotená ako neobvyklá a žalovaný mal
vykonať potrebné opatrenia na jej zadržanie. Žalobca poukázal na to, že jeho emailový účet (emailové
konto) nebol nikdy napadnutý. Neznáma tretia osoba zneužila emailovú adresu žalobcu, avšak emailový
účet bol riadne zabezpečený a nikdy sa do neho nedostala žiadna tretia osoba. Informácia o tom,
že pozmenené faktúry boli zaslané z emailovej adresy žalobcu mal žalobca od kontaktnej osoby jeho

čínskeho dodávateľa, avšak tieto nikdy neboli odoslané z emailového účtu žalobcu. Takéto podvodné
konanie bolo vykonané neoprávneným použitím emailovej adresy, nie však emailového účtu žalobcu.
Žalobca má riadne zabezpečený prístup do emailových účtov, pričom na zabezpečenie svojich zariadení
používa výlučne licencovaný softvér. Žalovaný síce vyrozumel prokuristu spol. S & Partners s.r.o., p. M.
X. o tom, že mu nemôže poskytnúť viac informácií z dôvodu povinnosti dodržiavať bankové tajomstvo,

avšak naďalej bol pasívny v komunikácií s Talianskou bankou. Žalovaný správou zo dňa 11.07.2016
odpovedal na správu talianskej banky zo dňa 01.07.2016, t. j. až desať dní po jej doručení, pričom
uvedenú odpoveď zaslal až po už urgencii podpísanej prokuristom spol. S & Partners s.r.o. Tvrdenia
žalovaného, že si svoju povinnosť splnil vyrozumením p. X. o nemožnosti poskytnúť bližšie informácie
boli bezpredmetné. Čo sa týka namietaného prepočtu vzniknutej škody na eur, žalobca si ďalej v konaní

uplatňoval náhradu škody v cudzej mene podľa ust. § 218 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP)
vo výške 152 636,55 USD.

5. Štatutárny zástupca žalobcu M. Y. vo svojej ústnej výpovedi pred konajúcim súdom uviedol, že s
uvedenou čínskou spoločnosťou žalobca začal obchodnú spoluprácu v roku 2010 a má ju doteraz. V

minulosti vždy, keď s touto čínskou spoločnosťou uzavreli obchod, na jej účet poukazovali finančné
prostriedky. Nevedel uviesť do akej banky v minulosti poukazovali finančné prostriedky čínskemu
obchodnému partnerovi, ale taký veľký subjekt nemal účty len v jednej banke a rozhoduje sa v určitom
obchode vzhľadom na finančné toky pre použitie finančných účtov. Za obdobie vzájomnej spolupráce
čínskej spoločnosti žalobca realizoval prevody na účty v rôznych bankách. Číslo účtu, na ktorý bude

treba poukázať finančné prostriedky, sa žalobca dozvedel väčšinou tým spôsobom, že toto číslo účtu
bolo uvedené na faktúre, avšak sa mohlo stať, že mu číslo účtu bolo oznámené emailom, nakoľko bola
faktúra zasielaná ešte pred expedíciou tovaru, čo predstavuje lehotu cca 2 mesiace, a keď v tejto lehote
prišlo k zmene účtu, tak žalobcovi nové číslo účtu bolo oznámené emailom. Nevedel uviesť, či k zmene
v čísle účtu oznámeného formou mailu prišlo u tohto čínskeho partnera, ale určite u iných čínskych

partnerov k takémuto niečomu prišlo, pričom ide o zaužívaný spôsob oznámenia zmeny čísla účtu v
prípade, ak k nemu dôjde. S konkrétnym čínskym partnerom okrem mailovej komunikácie používali aj
komunikáciu prostredníctvom telefónu a čínskej formy Whattsappu s názvom Weechat. V období roka
2016 sa dalo ešte aj komunikovať prostredníctvom Whattsapp, ktorú však neskôr Čína zablokovala. Z
emailovej adresy, ktorá sa v tom čase bežne používala vo vzájomnej komunikácii s čínskym partnerom,

prišla informácia o zmene účtu, pričom žalobca nemal o jej pravosti žiadne pochybnosti, nakoľko táto
falšovaná správa obsahovala celú históriu dovtedy posielaných vzájomných správ a bola poslaná z
rovnakej adresy, pričom po formálnej stránke vyzerala rovnako, napr. bol rovnaký typ písma alebo
podpis. Keď dňa 30.06.2016 zistili, že nedošlo k prevodu peňazí na účet čínskej spoločnosti, hneď začali
konať s tým, že ich banke Unicredit podali žiadosť o zablokovanie tejto transakcie a dňa 01.07.2016

v Provencii Lecco išli na políciu a tam podali trestné oznámenie z dôvodu spáchania podvodu. O
tom, že poslaná platba nebola poukázaná čínskej spoločnosti, sa dozvedeli prostredníctvom telefonátu.
Zároveň swiftovou formou zabezpečili, aby boli žalovanému odoslané všetky doklady, teda žiadosť o
zablokovanie transakcie a trestné oznámenie. Z uvedeného dôvodu žalovaný v priebehu jedného dňamal k dispozícií všetky informácie o tom, že došlo k podvodu. Navyše sa ešte obrátili aj na talianskeho
konzula v Bratislave so žiadosťou, aby oslovil žalovaného a požiadal o intervenciu. Talianska banka
postupovala korektným spôsobom a vykonala bezhotovostný prevod podľa inštrukcií. Akonáhle zistila,

čo sa stalo v banke, prejavili ochotu a vynaložili úsilie na to, aby žalobcovi vyšli v ústrety. Banky medzi
sebou komunikujú v oficiálnych prípadoch len prostredníctvom služby SWIFT z dôvodu, že je to jediná
chránená forma komunikácie, ktorá je zabezpečená a pri ktorej nemôže prísť k únikom informácií.
Môžu samozrejme komunikovať aj telefonicky, avšak v oficiálnych prípadoch využívajú službu SWIFT.
ŽalovanýkomunikovalstalianskoubankouUnicreditvždyformouslužbySWIFT.Okremdňa01.07.2016,

kedy talianska banka kontaktovala žalovaného a žalovaný odpovedal v tom zmysle, že uvidí čo sa
dá robiť, tak následne zhruba ďalších 15 dní aj napriek tomu, že banka Unicredit priebežne žiadala
žalovaného o vyjadrenie, tak žalovaný neposkytol žiadne informácie, čím si zanedbal svoje povinnosti.
V minulosti sa žalobcovi stalo, že banka zablokovala platbu aj vtedy, keď v prevodnom príkaze prišlo k
omylu v jednom písmene, napr. pred niekoľkými rokmi čínska banka zastavila platbu pre spol. Intelvin a
obrátila sa na taliansku banku so žiadosťou o opravu, nakoľko v prevodnom príkaze bol uvedený Inelvin,

za ten čas nerealizovala platbu a realizovala ju až po odstránení tejto chyby. Žalovaný mal postupovať
v zmysle medzinárodných predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí, nakoľko išlo o uvedenie inej
osoby v prevodnom príkaze a pripísaniu peňazí inému majiteľovi účtu, pretože v prevodnom príkaze
bol ako prijímateľ uvedený Situangent, pričom žalovaný v skutočnosti vykonal platbu na účet síce s
rovnakým IBAN, ale jeho majiteľom bola iná, slovenská spoločnosť.

6. Žalobca ďalej uviedol, že v čl. 8 - Rozpoznávanie, ohlasovanie a zdržanie NOO, ods. 5 písm. b)
Metodického usmernenia Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS č. 6/2013 zo dňa 02.12.2013
k ochrane platobnej inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí, agenta platobných služieb, pobočky
zahraničnej platobnej inštitúcie a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí pred legalizáciou

príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu sa uvádza, že „Tento druh monitorovania si
vyžaduje vytváranie rizikových profilov klientov a ich triedenie s ohľadom na možné riziko legalizácie
alebo financovania terorizmu podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona. Priebežné monitorovanie
obchodného vzťahu predpokladá využívanie vhodného EIS, čo finančnej inštitúcii umožní v súlade
s rizikovo orientovanou prevenciou vytvoriť finančné, či iné kritériá, resp. limity ako jedny zo znakov

neobvyklosti finančných operácií klientov, ktoré by oddeľovali určité úrovne procesu monitorovania,
zodpovedajúce stupňu rizikovosti operácií uskutočňovaných klientmi. Stanovené kritériá alebo limity,
definované finančnou inštitúciou na tento účel, musia byť pravidelne preverované, aby bolo možné
určiť ich primeranosť voči zisteným úrovniam rizík. Finančná inštitúcia je povinná taktiež pravidelne
prehodnocovať primeranosť existujúceho systému a jednotlivých procesov ochrany a prevencie. Pre

posudzovanie obchodov sú v rámci priebežného monitorovania obchodného vzťahu dôležité tie
pripravované alebo vykonávané obchody klienta, ktoré sa nezhodujú so známou alebo očakávanou
aktivitou klienta alebo aj s formami NOO uvedenými v programe alebo v § 4 ods. 2 zákona č.
297/2008. Takéto obchody klienta sú predmetom posudzovania (§ 14 ods. 2 zákona) a je nutné
urobiť o nich písomný záznam (§ 14 ods. 3 zákona), pričom tieto záznamy je potrebné uchovávať

v súlade s lehotou uvedenou v § 19 tohto zákona .“ Vzhľadom na uvedené by mal žalovaný mať
vytvorené také monitorovacie prostriedky, aby mohol neobvyklú obchodnú operáciu odlíšiť. Z prehľadu
pohybov na bankovom účte spol. Torisiane SK s.r.o., jasne vyplývalo, že transakcia v takto vysokom
objeme nebola nikdy v minulosti na jej účet pripísaná. V Metodickom usmernení NBS, konkrétne v
časti „Spôsoby rozpoznávania NOO môžu byť najmä,“ v ktorej sú uvedené príklady rozpoznávania

neobvyklej obchodnej operácie, a to predovšetkým v bode 2. uvedenej časti, podľa ktorého neobvyklou
obchodnou operáciu môžu byť najmä „Prevody finančných prostriedkov zo zahraničia na platobné
účty fyzických osôb alebo právnických osôb, po ktorých nasleduje okamžitý prevod takmer celej výšky
pripísanej čiastky, príp. snaha o hotovostný výber, pričom existuje riziko zo zmarenia zaistenia takéhoto
príjmu na účely trestného konania. Ide najmä o výnosy z takých činností, ako sú phishing, pharming,

vishing,internetovépodvody,podvodysplatobnýmikartami,podvodysplatobnýmiterminálmi.“.Konanie
spol. Torisiane SK s.r.o. vykazovalo rovnaké znaky neobvyklej obchodnej operácie, a to predovšetkým
z dôvodu okamžitého výberu finančných prostriedkov v hotovosti a ich okamžitým rozposlaním na
rôzne bankové účty. Podstatnou skutočnosťou bol aj fakt, že polovica transakcií, ktoré boli vykonané
dňa 24.06.2016 (t. j. v deň pripísania peňažných prostriedkov) boli urgentné prevody, čo bolo podľa

názoru žalobcu len ďalším dôkazom toho, že operácia zjavne vykazovala známky neobvyklej obchodnej
operácie. Žalovaný si nesplnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovení
Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím žalobca poukázal na argumentáciu Najvyššieho súdu ČR
v rozhodnutí zo dňa 27.04.2006, sp. zn. 33Odo 932/2004, týkajúcu všeobecnej prevenčnej povinnosti,kde uviedol, že „Podle tohoto ustanovení je každý povinen počínat si tak, aby nedocházelo ke škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životním prostredí. Obecná občanskoprávní prevence je tedy
právní povinností, jejíž porušení predstavuje protiprávni jednání a má za následek - pri splnení dalších

podmínek - vznik obecné občanskoprávní povinnosti podle § 420 ObčZ. Každý je povinen počínat si
v občanskoprávním styku podle podmínek konkrétní situace tak bedlive (pozorne, ohleduplne), aby
pritom nezpusobil škodu na zdraví, majetku, právech jiného, prírode či životním prostredí, což znamená,
že je povinen zachovávat pri svém jednání s ohledem na konkrétní podmínky vždy takový stupeň
pozornosti, bedlivosti a ohleduplnosti, který je - objektivne posuzováno - zpusobilý vždy zabránit vzniku

daných škod.“. Pokiaľ by žalovaný vyhodnotil transakciu ako neobvyklú obchodnú operáciu, mohol by
ju v zmysle ust. § 16 zákona č. 297/2008 Z. z. zadržať, nakoľko práve prevodmi do zahraničia sa
podstatným spôsobom sťažilo zaistenie príjmu z takejto trestnej činnosti. Len žalovaný bol osobou, ktorá
mala vedomosť o tom, komu skutočne patrí účet, na ktorý sa mali finančné prostriedky pripísať a ktorý
mohol túto transakciu vyhodnotiť ako neobvyklú. Súčasne len žalovaný mal vedomosť o tom, akým
spôsobom bolo s peňažnými prostriedkami naložené po ich pripísaní na účet spol. Torisiane SK s.r.o.

Rovnako jedine žalovaný bol v pozícií, aby mohol požadovať vrátenie platieb zo zahraničných bánk, na
ktoré boli finančné prostriedky zaslané po tom, čo dostal SWIFT správou zo dňa 01.07.2016 informáciu
od talianskej banky o tom, že sa nejednalo o štandardnú transakciu. Žalovaný za účelom zachytenia
neobvyklosti v klientovom finančnom správaní vykonával systémové monitorovanie finančných tokov. V
danom prípade bolo viacero indícií, podľa ktorých bolo možné vyhodnotiť predmetnú peňažnú transakciu

akoneobvyklúobchodnúoperáciu.Užzosamotnéhovýpisuzúčtu-prehľadtransakciíod19.08.2015do
05.08.2016bolozrejmé,žesumavovýške152636,55USD(135436,16eur)nebolavôbecštandardným
obratom danej spoločnosti. Išlo o sumu vysoko presahujúcu obvyklé transakcie tejto spoločnosti, ktoré
boli vo výške niekoľko desiatok eur až po maximálne niekoľko tisíc. Z výpisu z účtu vyplývalo, že doposiaľ
najvyššie vklady na účet spol. TORISIANE SK, s.r.o. boli dňa 08.10.2015 - bezhotovostný vklad vo výške

66 276 eur (suma 66 000,- eur obratom vybraná v hotovosti), dňa 13.10.2015 bezhotovostný vklad vo
výške 66 147,84 eura (suma 66 000 eur obratom prevedená na iný účet), dňa 19.10.2015 bezhotovostný
vklad vo výške 55 016 eur (obratom suma 57 000 eur prevedená na iný účet) a dňa 10.12.2015 vo
výške 55 000 eur (suma 54 900 eur obratom prevedená na iný účet). Všetky tieto väčšie vklady boli
uskutočnené zo slovenských bánk (slovenských účtov). Rovnako prevody z účtu spol. TORISIANE SK,

s.r.o. (najmä uvedené vyššie prevody) boli uskutočňované na slovenské účty. Následne od začiatku roka
2016 sa až do spornej transakcie uskutočňovali obraty v nízkych hodnotách. Taktiež nebolo pre klienta
žalovaného obvyklé prijatú sumu následne poprevádzať v častiach na účty v rôznych krajinách - Veľká
Británia, Poľsko, Čína tak, ako to bolo v tomto prípade. Z výpisu totiž vyplývalo, že aj odchádzajúce
platby štandardne smerovali na účty vedené v slovenských bankách. Čo sa týka ďalších prevodov

nadväzujúcich na prijatú spornú platbu, žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predmetná došlá
úhrada nebola obratom preposlaná na iný bankový účet, ani nebola vybratá v hotovosti. V rozpore
s týmto tvrdením žalovaného boli platby zrealizované ešte v deň prijatia platby žalobcu - iba v ten
deň (24.06.2016) bola z účtu klienta žalovaného prevedená suma v celkovej výške 74 430 eura na
zahraničné účty (GB, PL), suma 20 000 eur bola vybratá v hotovosti a dňa 27.06.2016 prevedených

ďalších 60 000 eur do Číny. Z vykonaných transakcií klienta žalovaného bolo taktiež zrejmé, že tento
bežne neobchodoval so zahraničím, a teda platba vo výrazne vyššej výške než bolo obvyklé a zároveň
od talianskej spoločnosti mala vyvolať prinajmenšom pochybnosť o transakcii a mala sa jej venovať
zvýšená pozornosť zo strany žalovaného. Ak by žalovaný vyššie uvedené skutočnosti (obchod, ktorý
vzhľadom na nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov vybočuje z bežného rámca obchodu

klienta) vyhodnotil v súlade so zákonom č. 297/2008 Z. z. ako neobvyklú obchodnú operáciu a v súlade s
ust. § 14 ods. 2 tohto zákona preskúmal účel tohto obchodu, bolo možné jednoducho zistiť nezrovnalosť
v platbe, keďže platba bola výslovne určená inej spoločnosti než tej, na ktorej meno bol vedený účet.
Do času vyriešenia nezrovnalosti mal žalovaný v súlade s ust. § 16 zákona č. 297/2008 Z. z. platbu
zadržať. Ak by žalovaný neporušil svoje povinnosti podľa tohto zákona, ku škode na majetku žalobcu

by nedošlo. Odosielajúca banka UNICREDIT S.P.A. v súlade s talianskymi zákonmi nemohla overiť, že
majiteľom účtu, na ktorý bola platba adresovaná bola iná spoločnosť, ako bola uvedená na prevodnom
príkaze. Túto skutočnosť mohol overiť iba žalovaný. Nad rámec uvedeného žalobca poukázal na
obdobnú situáciu z jeho obchodnej praxe, pri ktorej banka príjemcu finančnú transakciu zadržala, a to
z dôvodu nesprávneho zadania obchodného mena príjemcu. Odosielajúcou bankou bolo nesprávne

uvedené obchodné meno spol. INELLIWIN LIMITED namiesto správneho INTELLIWIN LIMITED. Banka
príjemcu požiadala o opravu obchodného mena, ktorá sa následne vykonala cez SWIFT správu a
až po oprave obchodného mena boli peňažné prostriedky na účet príjemcu pripísané. Tento príklad
preukazuje zachytenie finančnej operácie, kde nezrovnalosť spočívala v jednom písmene v obchodnommene. Vzhľadom na výšku prevádzaných prostriedkov (270 000 USD) však mal žalobca za to, že banka
postupovala správne a zachytila transakciu až do času potvrdenia si sporných skutočností. Žalobca ďalej
špecifikoval neobvyklú obchodnú operáciu tak, že neobvyklou finančnou operáciou bola transakcia zo

dňa 24.06.2016 vo výške 135 436,16 eura (152 636,55 USD) ako aj následné nakladanie s finančnými
prostriedkami na účte č. N., a to platby do zahraničia realizované v dňoch 24.06.2016 - 27. 06.2016 do
Veľkej Británie, Poľska a Číny.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a ani žiaden iný

právny predpis na úrovni národnej, ako ani európskej mu neukladal povinnosť zadržať platbu, ktorá
má byť na základe správne vyplneného platobného príkazu poukázaná na účet patriaci klientovi s
iným názvom, ako bol údaj uvedený na platobnom príkaze. Naopak, v zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona
č. 492/2009 Z. z. ak bol platobný príkaz vykonaný podľa jedinečného identifikátora, považuje sa za
správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore. Podľa zákona č.
492/2009 Z. z. poskytovateľ platobných služieb príjemcu pripíše sumu platobnej operácie na platobný

účet príjemcu a umožní mu disponovať s pripísanou sumou platobnej operácie. Žalovaný pri vykonávaní
bankových činností neporušil žiadnu zo zákonom stanovených povinností, naopak postupoval plne
súladne so zákonom, keď finančné prostriedky, ktoré obdržal na základe platobného príkazu žalobcu
spĺňajúceho všetky zákonom požadované náležitosti, pripísal na platobný účet príjemcu, ktorý bol
riadne špecifikovaný žalobcom (identifikovaný číslom účtu v štruktúre medzinárodného bankového čísla

účtu - IBAN, t. j. jedinečným identifikátorom uvádzaným v zákone č. 492/2009 Z. z.. O odlišnosti
platobného miesta oproti obchodnej skúsenosti z minulosti mal žalobca od počiatku vedomosť, o
čom svedčila aj emailová komunikácia, ktorá prebiehala medzi žalobcom a treťou osobou, kedy
doplatenie zvyšku kúpnej ceny bolo požadované na rozdielne čísla účtov, ako pôvodne poukazovaná
záloha za kúpnu cenu. Žalovaný postupoval plne súladne s legislatívou a s maximálnou možnou

odbornou starostlivosťou pre danú situáciu, pričom žalobca je osobou, ktorá bola zodpovedná za
správne vyplnenie platobného príkazu a mohol najrelevantnejšie vyhodnotiť uvedenú transakciu za
rizikovú, a to najmä vzhľadom na spornú emailovú komunikáciu ohľadom doplatku kúpnej cepy.
Žalovaný nedisponoval žiadnymi zákonnými dôvodmi na to, aby mohol zabrániť pripísaniu peňažných
prostriedkov na účet príjemcu, naopak, postupoval zákonne, keď tieto prostriedky na účet príjemcu

riadne zaúčtoval. Na základe SWIFT správy zo dňa 01.07.2016 zaslanej talianskou bankou UNICREDIT
žalovanému sa okamžite začal zaoberať ohlásenou skutočnosťou. Nakoľko prvotná SWIFT správa
bola označená typom 195 - Queries (t. j. typ všeobecnej správy pre dopyt informácii) a z jej obsahu
nebol zrejmý dôvod požadovania vrátenia finančných prostriedkov, žalovaný reagoval zaslaním SWIFT
správy talianskej banke UNICREDIT o poskytnutie detailnejších informácií k ohlasovanej skutočnosti

a zároveň zahraničnú banku požiadal o poskytnutie informácie, či odosielateľ finančných prostriedkov
podal v danej veci aj trestné oznámenie. Zároveň ohlásenú skutočnosť zamestnanec žalovaného
zadal do interného bankového systému slúžiaceho na evidenciu potenciálne sporných transakcií a
uvedený prípad konzultoval s compliance oddelením banky ešte v ten istý deň - 01.07.2016. Paralelne s
uvedeným žalovaný zaslal v súlade správnymi predpismi spol. TORISIANE SK s.r.o. žiadosť o vrátenie

platby zo zahraničia, na základe ktorej vyzval túto spoločnosť na vrátenie spornej platby, ktorá uvedenú
výzvu riadne prevzala dňa 11.07.2016. Od momentu, kedy sa žalovaný dozvedel o žiadosti žalobcu
o vrátenie finančných prostriedkov späť na jeho účet sa žalovaný ohlásenou skutočnosťou zaoberal,
bol v danej veci aktívny, vykonal všetky potrebné kroky, a to nielen tie, ktoré mu stanovovali právne
predpisy, ale aj tie, ktoré by od neho bolo možné rozumne požadovať vzhľadom na informácie, ktorými

žalovaný v danom čase disponoval. Žalobcom uvádzané vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.07.2016 bolo
len odpoveďou žalovaného na žiadosť talianskej banky UNICREDIT zo dňa 08.07.2016 o poskytnutie
informácie (9-10. júla víkend, preto odpoveď banky dňa 11. júla). Nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu,
že žalovaný bol v komunikácii s Talianskou bankou pasívny a že sa žalovaný uvedeným prípadom
začal zaoberať až dňa 11.07.2016. Žalovaný ešte dňa 01.07.2016 odoslal talianskej banke UNICREDIT

SWIFT správu so žiadosťou o poskytnutie bližších informácií spolu so žiadosťou o informáciu, či
žalobca podal trestné oznámenie na príslušný orgán v Taliansku, zaevidoval ohlasovanú skutočnosť
do interného systému banky a prípad konzultoval s príslušnými odbornými oddeleniami banky, vyzval
spol. TORISIANE SK s.r.o. na vrátenie platby zo zahraničia žalovanému. Žalovaný ako poskytovateľ
platobných služieb nemal (a nemal dôvod mať) k dispozícii možností overenia zmluvných a iných

vzťahov medzi žalobcom a tretími subjektmi, ich dohôd o poukázaní platieb na konkrétny bankový účet
prípadných sprostredkovateľov. O uvedených vzťahoch mali logicky vedomosť jedine príslušné zmluvné
strany, pričom práve žalobca okrem uvedeného disponuje aj obchodnou praxou a komunikáciou, z ktorej
možno vyvodiť rizikovosť označeného platobného miesta. Vo vzťahu k nemožnosti žalovaného zabrániťv spôsobení údajnej škody žalobcovi (aj s poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť) svedčal
taktiež fakt, že žalovanému bola prvotná informácia talianskej banky vo forme SWIFT správy zaslaná
až dňa 01.07.2016 (okamih, kedy sa žalovaný mal možnosť prvýkrát dozvedieť o možnej spornosti

transakcie), pričom finančné prostriedky boli na účet spol. TORISIANE SK s.r.o, pripísané ešte dňa 24.
06.2016. Následne boli z uvedeného účtu ešte v ten deň (24.06.2016) a dňa 27.06.2016 v celom rozsahu
vybrané, resp. rozposlané. Údajne spôsobenej škode tak žalovaný objektívne nevedel a ani nemohol
včas zabrániť. V súdnom spore vedenom na Obvodním soude pro Prahu 4 pod sp. zn. 60C 203/2017
konajúci súd rozsudkom zo dňa 25.07.2018 rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu vo veci vyplatenia

finančnej sumy predstavujúcej vzniknutú škodu žalobcovi žalovaným za údajné nedodržanie povinností
v oblasti prania špinavých peňazí, pričom uviedol, že „Po provedeném dokazovaní dospel soud k záveru,
že žaloba není duvodná. Žalobce svuj nárok oduvodňoval tím, že žalovaná porušila své povinnosti
plynoucí jí z AML zákona, když mel zejména za to, že neuplatňovala systém vnitrních zásad ve smyslu
§ 21 AML zákona, čož ve svém dusledku vedlo k tomu, že umožnila uskutečnení fínančních transakcí
panem XX, na jehož účet žalobce prevedl částku 94 650,- eur. Pokud by bývaly byly správne nastavený

kontrolní mechanismy žalované, ke sporným transakcím by nedošlo. Tímto jednáním žalované mela
žalobci vzniknout škoda v žalované výši. Pokud jde o príčinnou souvislost, žalobca si je plne vedom, že k
predmetnéškodebynedošlo,pokudbypanXXnezaslalžalobcipodvodnoufakturu,vnížpozmenilúdaje
bankovního účtu žalobcova dodavatele za údaje své. Príčinnou souvislost však žalobce dále dovozuje
i z cbování žalované, která dle jeho mínení zcela rezignovala na plnení svých povinností v oblasti

praní špinavých penez, když rádne neuplatnila systém vnitrních zásad, spornou transakci neodložila a
neoznámila podpodezrelý obchod FAU." „Soud se s tímto názorem žalobce nestotožnil, když má za to,
že se v rízení nepodarilo prokázat, že by se žalovaná v rámci své činnosti odpustila jakéhokoliv porušení
svých povinností, ktoré jsou na ni kladeny AML zákonom. Po žalované nelze spravodlivé požadovat,
aby každého svého potenciálního klienta podrobovala složité a hloubkové provérce. Stojné tak pokud

jde o sporné finanční transakce, má soud za to, že zde nebyly porušeny žádné zákonné povinnosti
žalované, když finanční transakce nevyhodnotil systém vnitrní kontroly žalované jako podezrelé. V
souvislostí s prevedenými finančními transakcemi pak byto prevedené i detailní šetrení FAÚ, ktorý
porušení AML zákona žalovanou rovnéž neshledal. Soud tedy uzavírá, že nedovodil príčinnou souvislost
mezi jednáním žalované a vznikem škody.". Predmetom súdneho konania na talianskom súde, kde

bol vyhlásený Rozsudok ESD zo dňa 21.03.2019 vo veci C-245/18, bola prejudiciálna otázka bola
obdobná skutková situácia, ako v prípade prejednávaného sporu v tomto súdnom konaní, a teda spor
zo zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb. V danom prípade platiteľ označil v platobnom
príkaze platobné miesto prostredníctvom jedinečného identifikátora IBAN, avšak názov deklarovaného
príjemcu tohto prevodu neodpovedal skutočnosti, čím predmetné finančné prostriedky neboli pripísané

na účet spol. Tecnoservice, ktorá bola evidovaná ako príjemca platby. Argumentácia spol. Tecnoservice
v predmetnom spore pritom zodpovedala argumentom žalobcu - spol. Tecnoservice navrhla, aby bola
konštatovaná zodpovednosť spol. Poste Italiane za to, že neskontrolovala, či IBAN, ktorý uviedol platiteľ,
zodpovedá súčasne aj názvu príjemcu. Tým podľa nej Poste italiane umožnila poskytnutie predmetných
finančných prostriedkov nesprávnemu príjemcovi aj napriek údajnej existencii dostatočných údajov

na konštatovanie nesprávnosti jedinečného identifikátora. Taliansky súd položil Súdnemu dvoru
prejudiciálnu otázku, podľa ktorej sa pýtal, či sa zodpovednosť podľa čl. 74 a 75 Smernice č. 2007/64/
ES z 13.11.2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice č.
97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica č. 97/5/ES má vzťahovať
len na poskytovateľa platobných služieb platiteľa, alebo aj poskytovateľa platobných služieb príjemcu.

Podľa čl. 74 ods. 1 Smernice č. 2007/64/ES “Ak sa platobný príkaz vykonáva podľa jedinečného
identifikátora, považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom
identifikátore. “. Podľa čl. 74 ods. 3 Smernice č. 2007/64/ES “Ak užívateľ platobných služieb poskytne
doplňujúce informácie k tým, ktoré sú vymedzené v článku 37 ods. 1 písm. a) alebo článku 42 ods.
2 písm. b), poskytovateľ platobných služieb je zodpovedný iba za vykonanie platobných transakcií

podľa jedinečného identifikátora poskytnutého užívateľom platobných služieb.". Súdny dvor rozhodol,
že čl. 74 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/64/ES z 13.11.2007 o platobných
službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice č. 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES
a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica č. 97/5/ES sa má vykladať v tom zmysle, že ak je platobný
príkaz vykonaný v súlade s jedinečným identifikátorom poskytnutým užívateľom platobných služieb,

ktorý nezodpovedá označeniu príjemcu uvedenému rovnakým užívateľom, obmedzenie zodpovednosti
poskytovateľa platobných služieb stanovené v tomto ustanovení sa uplatní tak na poskytovateľa
platobných služieb platiteľa, ako aj na poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Smernica č. 2007/64/
ES bola transponovaná do slovenského právneho poriadku v zákone č. 492/2009 Z. z. o platobnýchslužbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom predmetný čl. 74 ods. 1 a ods. 3
Smernice č. 2007/64/ES boli premietnuté do ust. § 21 ods. 1 a § 21 ods. 3. Vzhľadom na uvedené je
predmetnérozhodnutieESDďalšímdôkazompreukazujúcimtvrdeniažalovanéhootom,ženeopomenul

žiadnu zo svojich povinností a pri zaúčtovaní platby postupoval plne súladne s vnútroštátnymi, ako aj
európskymi právnymi normami, navyše v súlade s čl. 74 ods. 2 Smernice č. 2007/64/ES je výhradne
poskytovateľovi platobných služieb platiteľa uložená povinnosť vynaložiť primerané úsilie, aby vymohol
finančné prostriedky platobnej transakcie. Napriek uvedenej skutočnosti žalovaný ako poskytovateľ
platobných služieb príjemcu, vynaložil maximálne možné úsilie, aby sporná transakcia bola platiteľovi

vrátená. Ako vyplývalo z vyjadrení žalovaného v konaní, v čase ohlásenia podozrivého charakteru danej
transakcie však už boli finančné prostriedky z účtu príjemcu rozposlané, resp. v hotovosti vybrané. Na
podporu zabezpečenia ochrany banky pred zneužitím na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, resp.
financovanie terorizmu banka vykonáva systémové monitorovanie finančných tokov, ktorého úlohou je
zachytiť neobvyklosť v klientovom finančnom správaní. Vo svojom organizačnom členení má vytvorený
útvar prevencie a odhaľovania legalizácie príjmov, ktorý je riadený určenou osobou v zmysle zákona.

Určená osoba vytvára a pravidelne aktualizuje komplexnú koncepciu ochrany banky vrátane vnútorných
predpisov, kontrolných mechanizmov, aktualizuje znaky neobvyklosti, kritériá na vyhodnotenie, ako
aj postup na nahlasovanie. Žalovaný využíva automatizovaný monitorovací systém, ktorý monitoruje
klientov, účty a transakcie na off-line báze. Na detekovanie možnej neobvyklej obchodnej operácie
v automatizovanom monitorovacom systéme sú zadefinované jednoduché i štruktúrované scenáre

zamerané na nasledovné typy transakcií: Scenáre na hotovostné transakcie, Scenáre na bezhotovostné
transakcie, Scenáre na kreditné transakcie, Scenáre na debetné transakcie, Scenáre, ktoré navzájom
porovnávajú kreditné a debetné operácie za dané časové obdobie a Scenár zameraný na všetky
transakcie monitorovaných klientov. Vo vzťahu ku vyhodnoteniu spol. TORISIANE SK s.r.o. bola
táto pri uzatváraní zmluvného vzťahu s bankou kategorizovaná do AML rizikovej kategórie tzv.

„štandardné riziko“. Uvedená kategorizácia bola priradená predovšetkým na základe zohľadnenia tých
faktorov, že išlo o slovenskú obchodnú spoločnosť, v čase uzatvárania zmluvného vzťahu so spol.
TORISIANE SK s.r.o (dňa 29.07.2013) išlo o spoločnosť s 3-ročnou históriou (vznik 14.08.2010),
teda nešlo o novozaloženú spoločnosť, predmet podnikania nepredstavujúci vysoké riziko z hľadiska
možnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu (veľkoobchod s potravinárskymi

výrobkami, mrazenými potravinami a tovarom, zásobovanie) a štatutárom a konečným užívateľom
výhod spoločnosti bol štátny občan SR, ktorý bol pri uzatváraní zmluvného vzťahu fyzicky prítomný v
banke. Predmetný podnikateľský účet číslo IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na
spol. TORISIANE SK s.r.o od svojho založenia dňa 19.08.2015 vykazoval štandardné podnikateľské
transakcie nevymykajúce sa deklarovanému predmetu podnikania (veľkoobchod s potravinárskym

tovarom) a predpokladaným transakciám (úhrady s obchodnými partnermi). Na danom podnikateľskom
účte boli kreditné a debetné obraty vo výškach, ktoré svedčili o štandardnom využívaní účtu a výkone
podnikateľskej činnosti, ktorú klient deklaroval banke pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Vo vzťahu ku
ostatným externým faktorom a špecifikácii konkrétnej platby táto sporná transakcia nebola v čase jej
pripísania na predmetný účet vyhodnotená ako potenciálne neobvyklá, nakoľko objem došlej úhrady

sa vzhľadom na svoju výšku významne nevymykal predchádzajúcim transakciám realizovaným na
podnikateľskom účte a išlo o úhradu z členskej krajiny EU (Taliansko), čo znamená, že sa nejednalo
o úhradu z potenciálne rizikovej krajiny alebo daňového raja. Podnikateľský účet nebol bezobratový,
ale bol štandardne využívaný. Predmetná došlá úhrada nebola obratom preposlaná na iný bankový
účet, ani nebola vybraná v hotovosti - výber v hotovosti vo výške 20 000 eur sa nevymykal z rámca

bežných hotovostných výberov, ktoré boli na účte príležitostne realizované. Banka odosielateľa platby
UNICREDIT S.P.A. - ITALY rovnako vyhodnotila danú odchádzajúcu platbu ako štandardnú a umožnila
jej vykonanie na pokyn svojho klienta. Zároveň v čase, keď bola predmetná platba na účet príjemcu
pripísaná (24.06.2016), nebola žalovanému oznámená potenciálna rizikovosť danej platby zo strany
príjemcu, odosielateľa, ako ani banky odosielateľa. Ako dôkaz toho, že u žalovaného fungoval uvedený

systém a tento bol nepretržite zapojený do prevádzky žalovaný predložil výstup z dvoch prípadov
systémom ohláseného upozornenia (tzv. alertu) z obdobia, kedy došlo aj ku spornej transakcii. Prvé
upozornenie bolo vygenerované monitorovacím systémom dňa 02.06.2016, pričom v danom prípade
šlo o podnikateľa zo segmentu small/medium corporate a vzhľadom na charakter transakcie (úhrada
z rizikovej krajiny + presiahnutý tzv. treshold - limit transakcie), bola táto vyhodnotená ako podozrivá.

Druhé upozornenie bolo vygenerované monitorovacím systémom dňa 16.06.2016, pričom v danom
prípade šlo o klienta zo segmentu fyzických osôb a vzhľadom na charakter transakcie (úhrada z rizikovej
krajiny + presiahnutý limit transakcie) bola táto vyhodnotená ako podozrivá. Uvedené potvrdzovalo
tvrdenie žalovaného o tom, že mal zabezpečené nepretržité monitorovanie transakcií a tieto náležítevyhodnocoval v rámci AML legislatívy. Žalovaný každý rok spracuje stovky miliónov transakcií a v
prípade, ak by postupoval podľa (asi) predstáv žalobcu a svoje systémy mal nastavené na zdržiavanie
akýchkoľvek vyšších transakcií (a to aj svojou výškou obvyklých vzhľadom na správanie klienta, ako

tomu bolo v prípade spornej transakcie), musel by väčšinu transakcií klientov zamietať/zdržiavať, čo by
znamenalo nespočet žalôb smerovaných voči žalovanému z dôvodu spôsobených škôd oneskorenými/
zdržanými transakciami. Systémy, ktoré mal žalovaný nastavené na monitoring NOO boli pravidelne
kontrolované príslušnými orgánmi zabezpečujúcimi súlad nastavení banky s legislatívou v oblasti
ochrany pred praním špinavých peňazí a ostatných právnych predpisov. Žalovaný (prostredníctvom

nastaveného systému monitorovania NOO) nevyhodnotil predmetné prevody ako neobvyklé, a to z
dôvodov, že prevody boli vykonávané do štandardných krajín v rámci EÚ, napriek skutočnosti, že
niektoré prevody boli vykonané ako urgentné, z histórie správania klienta bolo možné vyvodiť, že
príkazy na urgentné prevody zadával klient pravidelne, suma jednotlivých transakcií zodpovedala bežne
vykonávaným bankovým obchodom klienta a v čase zadania príkazu na vykonanie transakcie nebola
banke oznámená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala riziku páchania trestnej činnosti. Sporná

transakcia nebola ďalej zaslaná v celosti na jeden konkrétny účet, čo by mohlo navodzovať určitú mieru
rizika z pohľadu NOO, ale z účtu boli vykonávané viaceré transakcie (štandardná história správania
tohto klienta) a bol vykonaný hotovostný výber, pričom uvedené sa dialo v priebehu nasledujúcich dní
po obdržaní spornej transakcie. Napriek skutočnosti, že žalovanému bola dňa 01.07.2016 doručená
nejasná správa zo strany talianskej banky UNICREDIT, z ktorej nebolo prvotne zrejmé, z akého dôvodu

banka žiada vrátiť platbu späť, žalovaný bol v danom prípade aktívny okamžite a ešte toho istého dňa
odoslal talianskej banke UNICREDIT SWIFT správu so žiadosťou o poskytnutie bližších informácií a
neskôr, keď z komunikácie vyplynulo, že mohla byť sporná transakcia predmetom páchania trestnej
činnosti, žalovaný požiadal o poskytnutie informácie, či žalobca podal trestné oznámenie na príslušný
orgán v Taliansku. Žalovaný zaevidoval ohlasovanú skutočnosť do interného systému banky a vyzval

spol. TORISIANE SK s.r.o. na vrátenie platby zo zahraničia. Neskôr vykonal všetky zákonné kroky
v zmysle ust. § 17 zákona č. 297/2008 Z. z. a ohlásil finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú
obchodnú operáciu a vypovedal účet spol. TORISIANE SK s.r.o. Žalovaný nekontaktoval zahraničné
banky príjemcov, nakoľko v čase, kedy obdržal informáciu o spornosti transakcie na účet TORISIANE
SK s.r.o., prebehol viac ako týždeň. Naviac spol. TORISIANE SK s.r.o. v čase obdržania spornej

transakcie disponovala finančnými prostriedkami na účte, a preto nebolo možné vyseparovať sporné a
nesporné transakcie podľa toho, či mohli byť predmetom trestnej činnosti alebo nie (či boli transakcie
do zahraničných bánk hradené zo spornej transakcie alebo z „nesporného“ disponibilného zostatku
pred pripísaním spornej transakcie). Trestné oznámenie žalovaný nepodával, nakoľko mal informáciu
o tom, že bolo podané v Taliansku, a to zo strany žalobcu, ktorý identifikoval pochybenie pri vykonaní

spornej úhrady zo svojho účtu na základe podvodného konania tretej strany, kedy bol uvedený do
omylu formou pozmenenia platobných údajov pre účely úhrady svojich obchodných záväzkov. Žalovaný
zasielal korešpondenciu, a teda aj žiadosť o vrátenie platby na korešpondenčnú adresu klienta vedenú
v banke. Skutočnosť, že táto adresa bola svojho času aktuálna pre doručovanie písomností svedčal aj
fakt, že predmetná zásielka bola spol. TORISIANE SK s.r.o. riadne prevzatá. Výber hotovosti vo výške

20 000 eur uskutočnil dňa 24.06.2016 disponent účtu TORISIANE SK, s.r.o. V zmysle ust. § 18 zákona
č. 297/2008 Z. z. je banka povinná zachovávať mlčanlivosť o ohlásení neobvyklej obchodnej operácie a
z uvedeného dôvodu banka nie je oprávnená poskytnúť požadovanú dokumentáciu. Žalobca predložil
prehľad platieb realizovaných žalobcom v prospech obchodného partnera žalobcu spol. SICHUAN
SILK AGE IMPORT AND EXPORT TRADING CO., LTD (ďalej „SICHUAN SILK AGE“), ktorá bola

z rovnakého okresu CHENGDU ako spol. SICHUAN GENT (obchodný partner žalobcu, v prospech
ktorého mala byť realizovaná sporná úhrada), s ktorým začal spolupracovať od roku 2013, pričom táto
spolupráca trvala do roku 2015. Z prehľadu platieb vykonaných v prospech spol. SICHUAN SILK AGE
v rokoch 2013 až 2015 jednoznačne vyplývalo, že všetky platby boli žalobcom vykonané v prospech
účtu spol. SICHUAN SILK AGE, vedeného čínskymi bankami, teda ani jedna platba nebola vykonaná v

prospech účtu tejto spoločnosti vedeného mimo územia Číny. V roku 2016 začal žalobca spolupracovať
so spol. SICHUAN GENT z rovnakého okresu CHENGDU, v ktorom pôsobil aj jeho predchádzajúci
obchodný partner, pričom všetky platby v priebehu roku 2016 až do momentu poukázania spornej
platby vykonával v prospech jedného účtu spol. SICHUAN GENT, vedeného čínskou bankou, a to
bankou NANCHONG CITY COMMERCIAL BANK - NANCHONG. Žalobca dokonca vykonal platbu

vo výške 60 000 USD, čo bola časť pôvodne fakturovanej sumy spol. SICHUAN GENT na základe
faktúry vystavenej touto spoločnosťou zo dňa 01.06.2016, číslo faktúry ST- 716DY4036, DY16036
vo výške 212 636,55 USD v prospech účtu tejto spoločnosti vedenej čínskou bankou NANCHONG
CITY COMMERCIAL BANK - NANCHONG, v prospech ktorého žalobca poukazoval všetky platby zatovar dodaný touto spoločnosťou od začiatku ich spolupráce. Zvyšná časť tejto fakturovanej sumy, a to
sumu 152 636,55 USD, ktorá predstavuje spornú platbu vo výške 136 820,14 eura už bola žalobcom
poukázaná v prospech účtu vedeného slovenskou bankou - žalovaným. V prípade predmetných dvoch

obchodných partnerov žalobcu teda skutočne nebolo obvyklé, aby prijímali platby od žalobcu v prospech
svojich účtov vedených bankami nachádzajúcimi sa mimo územia Číny a už vôbec nebolo obvyklé,
aby žalobca časť fakturovanej sumy na základe tej istej faktúry poukázal na jeden účet vedený v
čínskej banke a druhú časť fakturovanej sumy v prospech účtu vedeného v slovenskej banke. Z
emailovej komunikácie prebiehajúcej medzi žalobcom a spol. SICHUAN GENT vyplývalo, že dňa

17.06.2016 žalobcu kontaktovala prostredníctvom emailovej správy doručenej z obvyklej emailovej
adresy spol. SICHUAN GENT osoba, ktorá sa vydávala za osobu, s ktorou žalobca bežne komunikoval
vo veciach objednávok tovaru a následných platieb za objednaný tovar, ktorá prezentovala, že je osobou
menom X. X., pričom žalobcu informovala o skutočnosti, že spol. SICHUAN GENT nemohla prijímať
v prospech svojho doterajšieho účtu vedeného čínskou bankou NANCHONG CITY COMMERCIAL
BANK - NANCHONG žiadne platby, nakoľko na tomto účte prebieha audit a túto skutočnosť potvrdila

prostredníctvom falošného potvrdenia vystaveného pod obchodným meno spol. SICHUAN GENT s
názvom „PAYMENT GUARANTEE/AUTHORIZATION zo dňa 17.06.2016. V tomto falošnom potvrdení
uvedená neoprávnená osoba uviedla nové číslo účtu spol. SICHUAN GENT, vedeného v inej čínskej
banke CHINA CONSTRUCTION BANK, XIAMEN BRANCH, ktorý však bol označený iným názvom ako
názvom spol. SICHUAN GENT, a to názvom inej spol. XIAMEN HANGXIN TECHNOLOGY CO., LTD,

pričom aj sídlo tejto spoločnosti uvedené v tomto potvrdení sa nezhodovalo so sídlom spol. SICHUAN
GENT, takže bolo zjavné, že uvedená neoprávnená osoba požadovala vykonať doplatok platby faktúry
č. ST- 716DY4036, DY16036 zo dňa 01.06.2016 vystavenej spol. SICHUAN GENT v prospech účtu
patriacemu úplne inej spoločnosti. Táto skutočnosť bola mimoriadne neobvyklá, nikdy predtým sa v
minulosti nevyskytla, preto bolo na mieste, aby bol žalovaný obozretný a aby si túto skutočnosť preveril

prostredníctvom buď správy zaslanej cez iný komunikačný kanál (napr. cez čínsku chatovaciu službu
podobnú chatovacej službe s názvom „Whatsapp“, alebo prostredníctvom telefonického spojenia so
spol. SICHUAN GENT, ktoré žalobca bežne používal pri komunikácii so touto spoločnosťou). Žalobca
však nebol obozretný a opäť komunikoval s uvedenou neoprávnenou osobou prostredníctvom emailovej
komunikácieprebiehajúcejzobvyklejemailovejadresyspol.SICHUANGENTvdomnení,žekomunikuje

s oprávnenou osobou, pričom sám namietal fakt, že platba nemôže byť vykonaná v prospech iného
príjemcu platby, ako je spol. SICHUAN GENT a že musí byť vykonaná v prospech tej spoločnosti,
ktorá vystavila faktúru, nakoľko aj banka žalobcu by takúto platbu odmietla vykonať z účtu žalobcu,
keďže nie je v súlade s faktúrou, ktorú je žalobca povinný svojej banke predložiť. Týmto konaním
sám žalobca naviedol neoprávnenú osobu, aby netrvala na svojej pôvodnej požiadavke realizovať

platbu v prospech účtu inej spoločnosti odlišnej od spol. SICHUAN GENT. Neoprávnená osoba sa
opäť obrátila prostredníctvom emailovej správy odoslanej z obvyklej emailovej adresy spol. SICHUAN
GENT na žalobcu a oznámila mu, že netrvá na tom, aby žalobca platbu realizoval v prospech účtu
inej spoločnosti s tým, že ju môže realizovať v prospech spol. SICHUAN GENT, avšak na jej iný účet
vedený slovenskou bankou - žalovaným. Neoprávnená osoba zároveň uviedla žalobcu do omylu tým, že

tvrdila, že tento účet vedený žalovaným patrí organizačnej zložke spol. SICHUAN GENT nachádzajúcej
sa na Slovensku, preto je možné platbu v prospech tohto účtu uskutočniť. Toto bol ďalší z viacerých
neobvyklých faktov, ktoré sa v minulosti pri tejto spol. SICHUAN GENT, ani pri predchádzajúcej čínskej
obchodnej spol. SICHUAN SILK AGE nevyskytli a v prípade, ak by bol žalobca obozretný, mohol si
túto skutočnosť preveriť jednak z nezávislých zdrojov alebo prostredníctvom iného komunikačného

kanála, ktorý bežne používal pri komunikácii so spol. SICHUAN SILK AGE. Napriek tomu, že sa
správanie obchodného partnera žalobcu - spol. SICHUAN GENT vymykalo z rámca bežnej obchodnej
praxe a bolo minimálne neobvyklé tým, že neoprávnená osoba menila svoje pôvodné požiadavky,
na ktoré žalobca nechcel pristúpiť tak, aby napokon dosiahla svoj cieľ, a to presvedčiť žalobcu, aby
uskutočnil úhradu na podvodný účet, sám žalobca tento podvod neodhalil, nakoľko nebol dostatočne

obozretný a nepreveril si informácie, ktoré mu podsúvala neoprávnená osoba z iných zdrojov, ktoré
mal k dispozícii. Žalobca sa nesprával tak, ako sa má každý zodpovedný subjekt správať k svojmu
majetku, k finančným prostriedkom, ktoré poukázal zo svojho účtu v prospech účtu neoprávneného
subjektu, nekonal obozretne napriek veľmi silným indíciám, ktoré naznačovali podozrivé správanie sa
jeho obchodného partnera a nesplnil si všeobecnú prevenčnú povinnosť, a to povinnosť predchádzať

vzniknutým škodám, resp. povinnosť prijať opatrenia, ktoré by túto škodu odvrátili, prípadne zmiernili jej
rozsah. Žalobca napriek tomu, že bol v blízkom obchodnom vzťahu so svojim obchodným partnerom,
s ktorým bežne komunikoval aj telefonicky a aj cez chatovaciu službu, sám neposúdil túto platbu
ako neobvyklú a neodhalil, že bol obeťou podvodu, pričom mal množstvo indícií, ktoré nasvedčovalitomu, že spornú platbu nepoukázal svojmu obchodnému partnerovi. Na túto skutočnosť ho musel
upozorniť až jeho obchodný partner, ktorý ho kontaktoval z dôvodu, že mu očakávaná platba neprišla.
Až následne sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o vrátenie tejto spornej platby a nakoľko

mu táto platba príjemcom nebola vrátená začal tvrdiť, že túto platbu bol mu povinný vrátiť žalovaný z
dôvodu, že žalovaný mal vyhodnotiť túto platbu ako neobvyklú a nepripísať ju v prospech účtu príjemcu
platby napriek tomu, že poukázaná platba podľa informácií o majiteľovi účtu (príjemcovi platby) a o
platobných operáciách uskutočňovaných na jeho účte, ktoré mal žalovaný k dispozícii v čase pripísania
tejto platby na účet príjemcu, nejavila žiadne známky neobvyklosti. Žalovaný v čase, keď predmetnú

platbu pripísal v prospech účtu príjemcu, nemal povinnosť kontrolovať zhodu názvu účtu príjemcu
uvedeného v platobnom príkaze s názvom účtu príjemcu, ktorý žalovaný evidoval. Žalovaný bol povinný
pripísať predmetnú platbu v súlade s platobných príkazom žalobcu, pričom jednoznačným a jedinečným
identifikátorom pre pripísanie tejto platby bolo číslo účtu uvedené v tvare IBAN, ktoré sa zhodovalo s
číslom účtu, ktoré žalovaný viedol. Túto skutočnosť potvrdila aj Národná banka Slovenska vo svojom
stanoviskuzodňa04.12.2017,ktorýmreagovalanasťažnosťžalobcu,ktorýsanaňuobrátilakonaorgán

dohľadu vykonávanom nad žalovaným. Žalovaný nespôsobil svojim konaním žalobcovi žiadnu škodu,
nakoľko neporušil žiadnu svoju zákonom stanovenú povinnosť. Škodu žalobcovi spôsobila neoprávnená
osoba, pričom k vzniku tejto škody nemalou mierou prispel aj sám žalobca porušením svojej všeobecnej
prevenčnej povinnosti a svojou nedbanlivosťou a neopatrným správaním.
8. Svedkyňa U. U. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že v spoločnosti žalobcu pracuje už 14 rokov

akoekonómka-účtovníčka.Nazákladepracovnéhozaradeniamánastarostiúhradyfaktúrvspoločnosti
žalobcu. Vykonáva platby na základe faktúr a v 10 % v tejto faktúre môže byť pripojené aj potvrdenie
objednávky. V spornom prípade realizovala platby určite na základe faktúry a podľa svedkyne tam bolo
aj potvrdenie objednávky. Vykonávala v minulosti platby na účet spoločnosti v inej krajine. Na základe
údajov, ktoré získala od konateľa žalobcu, požiadala Unicredit o realizovanie predmetnej platby. Na

tejto platbe jej nebolo nič podozrivé. Keď zistila, že platba bola podvodná, kontaktovala aj emailom, aj
telefonicky Unicredit so žiadosťou o zablokovanie platby. O tom, že predmetná platba bola podvodná,
sa dozvedela od konateľa žalobcu. Vedela o tom, že Unicredit a žalovaný komunikovali prostredníctvom
služby Swift a boli tam aj písomné aj telefonické žiadosti o zablokovanie prevodu. Unicredit urgoval
žalovaného na ďalšie kroky a to aj na jej žiadosť. Žalovaný neposkytoval žiadne informácie a z jedného

emailu pochopila, že sa tak malo diať z dôvodu ochrany osobných údajov.
9.Právnyzástupcažalobcutitulomzáverečnéhovyjadreniauviedol,žežalovanýporušilsvojepovinnosti,
ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 297/2008 Z. z., v zmysle ktorého bol žalovaný ako povinná osoba
povinný zdržať neobvyklú obchodnú operáciu, ak hrozí nebezpečie, že jej vykonaním môže byť zmarené
alebo podstatne sťažené zaistenie príjmu z trestnej činnosti. Odhliadnuc od zrejmej nezrovnalosti

medzi skutočným majiteľom účtu, na ktorý bola platba adresovaná a menom príjemcu uvedeným
v platobnom príkaze tomu, že išlo o neobvyklú obchodnú operáciu, v tomto prípade nasvedčovalo
viacero ďalších skutočností, a to predovšetkým nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov, ktorý
bol predmetom transakcie, to, že tak vysoký objem finančných prostriedkov nebol bežne predmetom
obchodných operácii klienta žalovaného na predmetnom účte, ďalej to, že išlo o platbu z iného štátu,

s ktorým bežne klient žalovaného neobchodoval a taktiež to, že prijaté prostriedky mali byť a boli
prevedené obratom na zahraničné účty. Napriek tomu žalovaný v rozpore so zákonom č. 297/2008
Z. z. transakciu nevyhodnotil ako neobvyklú obchodnú operáciu a v tej súvislosti ju nezdržal tak, ako
mu to vyplývalo z ust. § 16 tohto zákona. Žalovaný ako povinná osoba bol totiž za účelom zisťovania
neobvyklej obchodnej operácie povinný venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne

veľkýmobchodomavšetkýmobchodomsnezvyčajnoupovahou,ktorénemajúzrejmýekonomickýalebo
zákonný účel, pričom povinná osoba bola povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto
obchodov. Žalovaný však náležitú pozornosť tejto transakcie v rozpore s uvedeným nevenoval, nezdržal
platbu uskutočnenú žalobcom, ale umožnil bez ďalšieho nakladanie s týmito prostriedkami, spôsobil tým
škodu na majetku žalobcu.

10. Žalovaný titulom záverečného vyjadrenia uviedol, že žalobca sa stal obeťou podvodu, keď sa tretia
osoba podvodne vydávala za dlhoročného obchodného partnera žalobcu. Žalobca mal postupovať
obozretne, pričom si mal zadanie pokynu na realizovanie platby preveriť u čínskeho dodávateľa,
takže žalobca svojou neobozretnosťou porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415
Občianskeho zákonníka. Žalovaný neporušil žiadnu svoju zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, ale

konal v zmysle pokynov žalobcu. Predmetná platba nebola príliš vysoká vzhľadom na podnikateľské
prostredie, zodpovedala bežným transakciám v obchodnej sfére a išlo iba o dvojnásobok bežných
platiebvykonávanýchžalobcom,takženebolazostranyžalovanéhovyhodnotenáakoneobvyklá.Včase
pripísania platby nemal žalovaný údaje, ktoré by spochybňovali účet príjemcu alebo banku príjemcu.Nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného, aby s prihliadnutím na uvedené a množstvo klientov
a bankových operácií pozdržal platbu klienta niekoľko dní, pretože by tým mohol spôsobiť omeškanie
klienta s platením jeho záväzku, čím by sa vystavil prípadným sankciám. Keď sa žalovaný dozvedel

o trestnom konaní iniciovanom žalobcom, tak bez zbytočného odkladu ohlásil predmetnú platbu ako
neobvyklú bankovú operáciu, pričom tak vykonal deň potom, ako sa o prebiehajúcom trestnom konaní
dozvedel. V prebiehajúcom trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu
žalovaný poskytuje súčinnosť, pričom mal za to, že vzhľadom na uvedené nebol pasívne legitimovaným,
ale pasívne legitimovaným je skutočný škodca.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu M. Y. a svedkyne
U. U., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: emailom zo dňa 21. 06. 2016 o 03:27 hod. so špecifikáciou
účtu v Slovenskej Sporiteľni, emailom zo dňa 22. 06. 2016 o 11:16 hod., emailom zo dňa 24. 06. 2016
o 14:25 hod., emailom zo dňa 24. 06. 2016 o 16:57 hod., originálom Potvrdenia žalobcu o platbe,
pozmeneným Potvrdením žalobcu o platbe, účtovnými závierkami za rok 2014 a 2015, komunikáciou

žalobcu s ombudsmanom žalovaného, SWIFT správou zo dňa 01. 07. 2016, žiadosťou o vrátenie platby
zo zahraničia zo dňa 01. 07. 2016, odpoveďou ombudsmana žalovaného zo dňa 08. 07. 2016, SWIFT
komunikáciou medzi žalovaným a bankou žalobcu - SWIFT správou zo dňa 01. 07. 2016 odosielateľa
UNICREDIT a SWIFT správou zo dňa 01. 07. 2016 odosielateľa žalovaného, faktúrou za licencie
Symantec Norton Security spolu s licenčným kľúčom, Metodickým usmernením Útvaru dohľadu nad

finančným trhom NBS č. 6/2013 zo dňa 02. 12. 2013, prehľadom pohybov na účte spol. Torisiane SK
s.r.o., dokumentáciou k prípadu zadržania transakcie žalobcu na obchodné meno spol. INELLIWIN
LIMITED namiesto správneho INTELLIWIN LIMITED, výpisom z bankového účtu spol. TORISIANE SK
s.r.o, za obdobie od 24.06.2016 do 15.07.2016, rozsudkom ESD zo dňa 21.03.2019 vo veci C-245/18,
výstupom 1 z AM L systému banky, výstupom 2 z AM L systému banky, kurzovým lístkom ECB

ku dňu predchádzajúcemu dňu podania žaloby, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 10.05.2018, a
vyšetrovacím spisom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach - odbor kriminálnej polície ČVS: KRP-120/2-
VYS- KE-2016 pre obzvlášť závažný zločin podvodu, z ktorých zistil nižšie uvedený skutkový stav.

12. Súd prvej inštancie po citácii na spor sa vzťahujúcich zákonných ustanovení § 1 ods. 1, ods. 2, § 2

ods. 1, ods. 2 písm. a), § 261 ods. 1, § 373, § 378 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 415, § 420 ods.
1, ods. 3, § 420a ods. 1, § 442 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a), písm. b), § 5 ods. 1 písm. a),
§ 10 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b), písm. d), § 10 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 14
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 17 ods. 1, ods. 6 zákona č. 297/2008 Z. z.,
§ 23 ods. 1 písm. h) zákona č. 483/2001 Z. z., § 2 ods. 42, § 21 ods. 1, ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z.

a § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 185 ods. 1 a § 218 ods. 2 CSP, konštatoval, že Civilné sporové konanie,
ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za
výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu
prizisťovaní,zhromažďovaníalebozabezpečovanídôkazovzvlastnejiniciatívy.Predpokladomúspechu
strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana

preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia
protistrany.Súd,ktorýnesmievsporovomkonanínahrádzaťprocesnúaktivitustránsporu(pokiaľmutáto
povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového
stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z
tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie

vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom strany
konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú
taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel k nasledujúcim záverom.

13. Nakoľko žalovaný nesporoval žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý mal konajúci súd navyše

preukázaný z vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi, skutkový stav ustálil v súlade
s jeho prednesením žalobcom tak, že dňa 01.06.2016 žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu č. DY16036
s čínskym dodávateľom - spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., ktorej predmetom bol
nákup surového hodvábu za kúpnu cenu v celkovej výške 212 636,55 USD. Návrh kúpnej zmluvy
č. DY16036 bol zo strany čínskeho dodávateľa doručený z emailovej adresy X..U.. Táto emailová

adresa bola kontaktnou adresou aj v prípade predchádzajúcej spolupráce. Žalobca návrh kúpnej zmluvy
prijal a podpísanú kópiu zaslal čínskemu dodávateľovi emailom zo svojej emailovej adresy Y..O..F.
na emailovú adresu lW..U. . V súlade s kúpnou zmluvou bol žalobca
čínskym dodávateľom požiadaný o zaplatenie zálohy vo výške 30 % kúpnej ceny, čo predstavovalo 60000 USD. Záloha bola uhradená na účet čínskeho dodávateľa č. XXXXXXXXXXXXX, N.: J., vedený
v Nanchong City Commercial Bank, oznámený čínskym dodávateľom. Čínsky dodávateľ emailom
zo dňa 15.06.2016 potvrdil prijatie zálohy. Dňa 17.06.2016 bol žalobcovi z emailovej adresy lW..U.

doručený email, ktorým bol žalobca požiadaný o doplatenie zostatku
kúpnej ceny na iný účet ako ten, na ktorý bola poukázaná záloha. Špecifikácia nového čísla účtu,
vedeného na meno B. E. Y. U.., X., bola žalobcovi zaslaná v prílohe emailu. Žalobca reagoval na
požiadavku realizovať platbu na iný účet emailom zo dňa 20.06.2016 o 17:24 hod, ktorým odmietol
realizovať platbu na iný účet a oznámil, že je pripravený platbu vykonať, ale len na účet vedený v

Nanchong City Commercial Bank, na ktorý bola poukázaná záloha. V nadväznosti na email zo dňa
20.06.2016 o 17:24 hod. žalobca obdržal odpovede zo dňa 20.06.2016 o 18:40 hod. a o 18:48 hod.,
ktorými bol požiadaný, aby platbu na účet v Nanchong City Commercial Bank nevykonával z dôvodu
prebiehajúceho auditu účtu, ale aby dohodol zmenu účtu príjemcu vo svojej banke. Žalobca bol tiež
opätovne požiadaný o doplatenie kúpnej ceny z dôvodu, aby sa predišlo neskorému dodaniu tovaru.
Emailom zo dňa 20.06.2016 o 19:54 hod. žalobca znova oznámil osobe komunikujúcej z emailovej

adresy X..U. , že platbu nie je možné vykonať z dôvodu, že úhrada,
ktorá má byť adresovaná spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., môže byť poukázaná len na
účet vedený na meno tejto spoločnosti. Na to prišiel email zo dňa 21.06.2016 o 03:27 hod., kde sa
uvádzalo, že napokon bude možné realizovať platbu na účet vedený na meno spol. SICHUAN GENT
IMP. & EXP. CO., LTD., pričom pôjde o účet pobočky v Slovenskej republike, ktorého bližšia špecifikácia

bola v prílohe predmetného emailu. Išlo o účet vedený u žalovaného na meno SICHUAN GENT IMP.
& EXP. CO., LTD. Tento účet bol zo strany žalobcu akceptovaný a platba vo výške 152 636,55 USD
bola dňa 22.06.2016 poukázaná na účet č. N., vedený u žalovaného. V ten istý deň, t. j. 22.06.2016 o
11:16 hod. žalobca zaslal na emailovú adresu X..U. potvrdenie o úhrade faktúry č. ST-716DY4036 vo
výške 152 636,55 USD. Emailom zo dňa 24.06.2016 o 14:25 osoba komunikujúca z emailovej adresy

lW..U. informovala žalobcu o probléme s pripísaním platby z dôvodu
chybne zadanej adresy príjemcu v bankovom príkaze a žiadala žalobcu, aby kontaktoval žalovaného.
Dňa 24.06.2016 o 16:57 hod. žalobca na vyššie uvedený email odpovedal a preposlal na email X..U.
potvrdenie talianskej banky Unicredit S.p.A., že prevádzaná suma bola dňa 23.06.2016 z účtu žalobcu
odpísaná. Dňa 29.06.2016 bol žalobca vo veci doplatenia kúpnej ceny telefonicky kontaktovaný p. X. X.,

kontaktnouosoboučínskehododávateľa,pričomnazákladekomunikácieavzájomnejvýmenyinformácii
bolo zistené, že vyššie uvedené emailové správy o zmene účtu a žiadosti realizovať platbu na účet v
Slovenskej republike p. X. X. z emailovej adresy X..U. nikdy neodoslala a čínsky dodávateľ doplatok
kúpnej ceny neprijal. Žalobca bol zo strany p. X. X. zároveň oboznámený, že z jeho emailovej adresy
tQ..O..F. bolo zaslané potvrdenie o vykonaní platby so správnymi

údajmi, t. j. s údajmi, ktoré korešpondovali s údajmi účtu čínskeho dodávateľa vedenému v Nanchong
City Commercial Bank. Toto potvrdenie žalobca nikdy nezasielal. Porovnaním bolo zistené, že údaje
na potvrdení boli pozmenené, pričom pozmenené potvrdenie bolo zaslané inou osobou ako konateľom
žalobcu p. M. Y., ktorá neoprávnene použila jeho emailovú adresu. Na základe vyššie uvedeného
žalobca dňa 22.06.2016 zadal platobný príkaz na úhradu sumy vo výške 152 636,55 USD na účet č.

N., vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Dňa 23.06.2016 bola platba z jeho účtu vedeného v Unicredit
S.p.A. odpísaná. Hneď, ako sa žalobca o vzniknutej situácii dozvedel, kontaktoval Unicredit S.p.A., ktorá
upovedomila žalovaného. V prípade prevodu sumy vo výške 152 636,55 USD nastal nesúlad medzi
číslom účtu a príjemcom sumy, ktorá bola pripísaná na účet vedený u žalovaného, ale na iné meno ako
meno príjemcu platby. Platba bola realizovaná v prospech príjemcu N. A. IMP. & EXP. CO., LTD., ale

pripísaná bola na účet vedený na meno úplne inej osoby, spol. TORISIANE SK s.r.o.

14. Súd prvej inštancie ako základ sporu definoval tzv. „neobvyklú obchodnú operáciu“ v uvedenom
skutkovom stave vo vzťahu k povinnosti žalovaného ako banky (tzv. povinnej osoby - ust. § 5 ods. 1
písm. a/ zákona č. 297/2008 Z. z.). Uvedený termín za použitia ust. § 4 ods. 2 písm. a), § 14 ods. 1, §

16 ods. 1 a 2 zákona č. 297/2008 Z. z. a ust. § 21 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. vyložil tak, že:
- neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod, ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne
vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo
povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta (ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č.
297/2008 Z. z.),

- povinná osoba je povinná posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý (ust.
§ 14 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.),
- povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu do ohlásenia neobvyklej obchodnej
operácie finančnej spravodajskej jednotke (ust. § 16 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.),- povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu, ak hrozí nebezpečie, že jej vykonaním
môže byť zmarené alebo podstatne sťažené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov
určených na financovanie terorizmu, alebo ak ju o to finančná spravodajská jednotka písomne požiada,

do prijatia oznámenia od finančnej spravodajskej jednotky, aby neobvyklú obchodnú operáciu vykonala,
najviac však 120 hodín; po uplynutí tejto lehoty povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú
operáciu na základe oznámenia finančnej spravodajskej jednotky, že vec odovzdala orgánom činným v
trestnom konaní, najviac však na ďalších 72 hodín. Do doby zdržania neobvyklej obchodnej operácie
sa nepočíta sobota a deň pracovného pokoja. O zdržaní neobvyklej obchodnej operácie povinná osoba

ihneď informuje finančnú spravodajskú jednotku (ust. § 16 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.), a
- ak bol platobný príkaz vykonaný podľa jedinečného identifikátora, považuje sa za správne vykonaný
vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore (ust. § 21 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z.).

15. Súd prvej inštancie vychádzal z prevodného príkazu, ktorý zadával žalobca a kde sa ako adresát
predmetnej platby a zároveň majiteľ účtu uvádzala spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Je

pravdou, že zadaný IBAN (N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) ako číslo účtu zodpovedal reálnemu
majiteľovi čísla účtu, ktorý bol klientom žalovaného (spol. TORISIANE SK s.r.o.), ale z uvedeného
prevodného príkazu žalobcu bolo zrejmé, že išlo o iný subjekt ako ten, ktorého žalobca uvádzal
ako adresáta a zároveň príjemcu predmetnej finančnej sumy (152 636,55 USD). Z uvedeného bolo
zrejmé, že peňažné prostriedky mali byť uhradené spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD.,

pričom len žalovaný mal vedomosť o tom, že účet príjemcu patril spol. TORISIANE SK s.r.o. a
nie čínskej spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Zrejmý ekonomický účel pritom podľa
názoru súdu prvej inštancie vyplýval priamo zo zadanej platby s odkazom na poznámku uvedenú v
platbe. Táto nezrovnalosť musela byť zrejmá aj napriek tomu, že v rozhodnom období nebol žalovaný
povinný kontrolovať meno príjemcu platby. Zároveň v platobnom príkaze uvedený príjemca spoločne s

poznámkou jasne dokazovali, že prevod peňažných prostriedkov mal byť vykonaný na úhradu faktúry,
pričom príjemcom mala byť čínska spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. a nie spol. TORISIANE
SK s.r.o. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že transakcia nemala pre spol. TORISIANE SK s.r.o., žiadny
zrejmý ekonomický alebo zákonný účel. Žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie pochybil pri
vyhodnocovaní neobvyklej obchodnej operácie v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.

Predmetná transakcia vykazovala známky zložitosti od samého začiatku. Suma mala byť pripísaná v
prospech spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Ako vyplývalo z poznámky platby, platba mala
byť vykonaná za účelom úhrady faktúry. Bolo teda zrejmé, že platba mala byť realizovaná na účel
úhrady faktúry pre čínsku spoločnosť, ktorej však bankový účet nepatril. Zrealizovaná transakcia teda
vykazovala známky zložitosti minimálne v tom, že z prevodu vyplývalo, že čínskej spoločnosti uhrádzal

žalobca faktúry na účet inej slovenskej spoločnosti.
16. Spoločnosť TORISIANE SK s.r.o., vykázala v roku 2013 obrat vo výške 294 362 eur. Sporná
transakcia však bola vykonaná v roku 2016, t. j. takmer tri roky po dosiahnutí uvedeného obratu,
pričom v predchádzajúcich dvoch rokoch táto spoločnosť dosiahla obrat 43 630 eur, resp. 0 eur v roku
2015. Pokiaľ by sa aj bral do úvahy obrat spol. TORISIANE SK s.r.o., spred takmer troch rokov pred

uskutočnenímspornejtransakcie,takjedináoperácia,ktorásarovnalatakmerpolovicicelkovéhoobratu,
ktorý dosiahla spol. TORISIANE SK s.r.o. za posledné tri predchádzajúce roky, zjavne vybočovala z
rámca jej bežných obchodov. Uvedené podporoval aj fakt, že išlo o problematickú obchodnú spoločnosť,
nikdy nerealizujúcu bankové prevody v tak vysokej výške. Už zo samotného výpisu z účtu - prehľad
transakcií od 19.08.2015 do 05.08.2016 bolo zrejmé, že suma vo výške 152 636,55 USD (135 436,16

eur) nebola vôbec štandardným obratom danej spoločnosti. Išlo o sumu vysoko presahujúcu obvyklé
transakcie tejto spoločnosti, ktoré boli vo výške niekoľko desiatok eur až po maximálne niekoľko tisíc. Z
výpisu z účtu vyplývalo, že doposiaľ najvyššie vklady na účet spol. TORISIANE SK, s.r.o., boli dňa 08.
10. 2015 - bezhotovostný vklad vo výške 66 276 eur (suma 66 000 eur obratom vybraná v hotovosti), dňa
13.10.2015 bezhotovostný vklad vo výške 66 147,84 eura (suma 66 000 eur obratom prevedená na iný

účet), dňa 19.10.2015 bezhotovostný vklad vo výške 55 016 eur (obratom suma 57 000 eur prevedená
na iný účet) a dňa 10.12.2015 vo výške 55 000 eur (suma 54 900 eur obratom prevedená na iný účet).
Všetky tieto väčšie vklady boli uskutočnené zo slovenských bánk (slovenských účtov). Rovnako prevody
z účtu spol. TORISIANE SK, s.r.o. (najmä uvedené vyššie) boli uskutočňované na slovenské účty.
Následne od začiatku roka 2016 sa až do spornej transakcie uskutočňovali obraty v nízkych hodnotách.

Podľa názoru súdu prvej inštancie mala byť takáto transakcia žalovaným vyhodnotená ako neobvyklá
a žalovaný mal vykonať potrebné opatrenia na jej zadržanie. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) a b)
zákona č. 297/2008 Z. z. sa za neobvyklú obchodnú operáciu považuje najmä obchod, ktorý vzhľadom
na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavnevybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta, a
ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju
povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, s klientom, u ktorého možno

predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú charakteristiku nie je alebo
nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov, pri ktorom objem finančných prostriedkov,
s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti
alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom. Nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov
zjavne vybočoval z rámca určitého obchodu a klient, zjavne nemal zrejmý ekonomický účel a spol.

TORISIANE SK s.r.o. nemohla byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov, ktoré boli v zjavnom
nepomere k jeho podnikateľskej činnosti a jej majetkovým pomerom.
17. Ustanovenie § 16 zákona č. 297/2008 Z. z. ukladá banke ako povinnej osobe (žalovanému)
povinnosť zadržať neobvyklú obchodnú operáciu, čo však žalovaný nevykonal, pričom minimálne
skutočnosť, že sa finančné prostriedky z dôvodu úhrady faktúry čínskej spoločnosti mali pripísať na účet
iného, navyše slovenského obchodného subjektu (spol. TORISIANE SK s.r.o.), boli podľa súdu prvej

inštancie spôsobilé vyvolať v žalovanom, ak by postupoval s odbornou spôsobilosťou v zmysle zákona
o bankách a zákona o platobných službách a v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti, upravenej v
ust. § 415 Občianskeho zákonníka, podozrenie na správnosť predmetného prevodného príkazu.
18. Žalovaný na základe vyššie uvedeného mal vyhodnotiť predmetnú transakciu ako neobvyklú
obchodnú operáciu a mal ju v zmysle ust. § 16 zákona č. 297/2008 Z. z. zadržať. Nakoľko tak žalovaný

neurobil, prišlo k odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu žalobcu na účet spol. TORISIANE SK s.r.o.,
na ktorý žalobca predmetné finančné prostriedky posielať nemienil. Z uvedeného dôvodu, najmä s
odkazom na ust. §10 ods. 1 písm. b) a ), § 10 ods. 2 písm. b) a d) a najmä ust. § 10 ods. 3 zákona
č. 297/2008 Z. z. je zrejmé, že žalovaný ako povinná osoba bol povinný vykonať identifikáciu klienta a
overenie jeho identifikácie aj pri vykonávaní obchodu, ktorého hodnota dosiahne najmenej 1 000 eur

bez ohľadu na tvrdenie žalovaného, že nemohol zistiť nesprávnosť prevodného príkazu, nakoľko číslo
účtu (IBAN) bolo správne a účet patril existujúcemu klientovi žalovaného (spol. TORISIANE SK s.r.o.),
čo vyvracia ust. § 21 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z., v zmysle ktorého síce ak bol platobný príkaz
vykonaný podľa jedinečného identifikátora (IBAN), považuje sa však za správne vykonaný vzhľadom na
príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore, pričom príjemcom bol iný subjekt (SICHUAN GENT

IMP. & EXP. CO., LTD.) ako majiteľ účtu (spol. TORISIANE SK s.r.o.).
19.Vdanomprípademalsúdprvejinštancienazákladevyššieuvedenéhozanedostatočnérozpoznanie
rozdielu v adresátovi platby a uvedeným číslom IBAN a okrem iného aj nezvyčajne vysokou výškou
finančnej transakcie v prípade majiteľa účtu (spol. TORISIANE SK s.r.o.), za to, že uvedená peňažná
transakcia spĺňala pojmové znaky tzv. neobvyklej obchodnej operácie, ktorú mal žalovaný podľa ust. §

16 zákona č. 297/2008 Z. z. zadržať. Nevykonanie zadržania tejto operácie malo za následok odpísanie
predmetnej sumy z účtu žalobcu, čím sa založila zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú
vykonaním predmetnej bankovej operácie, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi skutočnú škodu, čím bola založená pasívna legitimácia žalovaného v tomto spore.
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie

žalobe v rozsahu istiny vyhovel v plnom rozsahu, keďže žalobca preukázal nedostatočné splnenie si
zákonných povinností žalovaného ako banky pri realizácii predmetného zadania bankovej transakcie, a
preto bol povinný žalobcovi nahradiť ním vyčíslenú škodu v sume 152 636,55 USD, pretože podľa ust.
§ 218 ods. 2 CSP výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene, pričom výška
škody predstavovala sumu, ktorá bola zavinením žalovaného nesprávne prevedená na nesprávny účet,

v súvislosti s čím žalobcovi vznikla škoda.

21. Súd prvej inštancie mal za to, že správanie sa žalovaného po zrealizovaní predmetného platobného
príkazu a pripísania sumy na účet spol. TORISIANE SK s.r.o. nemalo vplyv na vyššie uvedené
skutočnosti a zodpovednosť žalovaného, takže konajúci súd v ďalšom už nehodnotil správanie sa

žalovaného po zrealizovaní a pri písaní predmetnej platby na účet spol. TORISIANE SK s.r.o. s odkazom
na ust. § 185 ods. 1 CSP, pretože sa priamo a bezprostredne netýkalo základu predmetu sporu, nakoľko
nebolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu.
22. Uvedený postup súdu prvej inštancie pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj
právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 46/2011 zo dňa 14.04.2011,

podľa ktorého účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a
na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu.Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu
skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať,
rovnako ho podporuje právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010

zo dňa 30.11.2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Keďže konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostačujúco
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami sporu, súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy ďalšie tvrdenia
a skutočnosti uvádzané stranami sporu, ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu
sporu, nakoľko tieto skutočnosti by nemali na rozhodnutie žiaden vplyv, preto ich ani v napadnutom
rozsudku nehodnotil.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v
konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci samej, priznal podľa

ust. § 262 ods. 1 CSP v plnej výške nárok na náhradu trov konania.
24. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti napadnutému rozsudku z nasledovných odvolacích
dôvodov:
(a) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP); a

(b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
25. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok 1/ zmenil tak, že žalobu zamietne v plnom
rozsahu a žalovanému prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške alebo zrušil alebo 2/
napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Napadnutý rozsudok konštatoval zodpovednosť žalovaného za škodu. Základnými právnymi
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú (1) porušenie právnej povinnosti, (2) vznik škody a (3)
príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
27. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný mal porušiť právnu povinnosť údajným nedodržaním §
16 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred

financovaním terorizmu (ďalej „AML zákon“), keď podľa názoru konajúceho súdu mal žalovaný zadržať
predmetnú transakciu. Na základe uvedeného mal za to, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť.
Už vôbec sa však ďalej nezaoberal splnením ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
28. Žalovaný odmietal, že by porušil akúkoľvek právnu povinnosť, pričom v napadnutom rozsudku
absentovalo aj preukázanie ďalších obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

29. Mal za to, že napadnutý rozsudok posudzoval finančnú transakciu, do ktorej bolo zapojených viacero
subjektov, vytvárajúcich určitú reťaz finančných tokov. Išlo pritom o nasledovné subjekty:
(i) žalobcu, ktorý zadával príslušný platobný príkaz vo svojej talianskej banke Unicredit S.p.A.;
(ii) taliansku banku Unicredit S.p.A., ktorá posudzovala a procesovala predmetný platobný príkaz;
(iii) žalovaného, ako banku príjemcu predmetnej platby;

(iv) a príjemcu predmetnej platby.
30. Žalovaný zdôraznil, že iba komplexné právne posúdenie skúmanej transakcie - z hľadiska ako
poznatkov, ktoré jednotlivé subjekty v danom čase mali (alebo mali mať), tak aj príslušných povinností,
ktoré im právne predpisy ukladali, umožňuje správne a zákonne vyhodnotiť otázku pasívnej vecnej
legitimácie a znášania zodpovednosti za vzniknutý výsledok.

31. Uvedené platí o to viac, že v skúmanej schéme jednoznačne absentoval akýkoľvek priamy právny
vzťah medzi žalobcom (ako platiteľom) a žalovaným (ako bankou príjemcu platby). Žalobca a žalovaný
spolu nikdy neuzatvorili žiadnu zmluvu ani akýkoľvek iný právny úkon, z ktorého by bolo možné
odvodzovať akékoľvek interpartes práva a povinnosti, v zmysle ktorých by sa mali správať. Žalovaný
nemal a nemohol mať akékoľvek informácie o subjekte žalobcu ako takom (tzn. o aký subjekt práva

presne ide, akej podnikateľskej činnosti sa venuje, s akými obchodnými partermi spolupracuje, aké
zmluvy s akým obsahom so svojimi zmluvnými partnermi uzatvára). Žalovaný v celej skúmanej schéme
figuroval ako banka príjemcu platby, ktorá si vykonávala svoje zákonné povinnosti a úlohy ako finančná
(a platobná inštitúcia). Bolo pritom zrejmé, že v danom prípade prišlo k určitému podvodnému konaniu zo
strany tretej osoby, ktorá vylákala prostriedky od žalobcu bez právneho dôvodu. Pre posúdenie znášania

právnej a ekonomickej zodpovednosti však v takomto smere muselo byť bez ďalšieho posúdené
správanie všetkých zúčastnených subjektov, miera ich zavinenia, obozretnosti a prudentnosti - a to v
kontexte informácií ktoré mohli a mali mať k dispozícii, tak aj v rovine plnenia ich konkrétnych povinností,
ktoré vzhľadom na ich úlohu v danej finančnej transakcii mohli plniť. Jedine tak možno dospieť kspravodlivému a zákonnému záveru o pasívnej vecnej legitimácií (t. j. kto je právne zodpovedný za
tvrdený úbytok finančných prostriedkov na strane žalobcu). Ani príslušný predpis v oblasti platobného
stykuaniAMLnijaknezakladalžiadneprávaanipovinnostimedziplatiteľom(žalobca)abankoupríjemcu

(žalovaný).
32. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok nezohľadňoval zásadné skutočnosti, týkajúce sa skutkového
stavu, ktorý bol medzi stranami posudzovaný. Žalovaný mal jednoznačne za to, že z dôvodu absencie
splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu nebola založená jeho povinnosť nahradiť údajnú
škodu žalobcovi. Ak by sa však hypoteticky pripustila existencia určitého pochybenia žalovaného,

napadnutý rozsudok vôbec nereflektoval rozdelenie zodpovednosti v rámci všetkých zúčastnených
aktérov pri predmetnej transakcie - žalobcu, talianskej banky žalobcu Unicredit S.p.A. a až následne
žalovaného. Skúmanie zodpovednosti jednotlivých subjektov pritom bolo aj v prípade vnímania
existencie škody povinnosťou prvoinštančného súdu.
33. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý je rovnako ako žalovaný nositeľom právnych povinností,
konkrétnevšeobecnejprevenčnejpovinnosti,ktorúupravujeustanovenie§415Občianskehozákonníka,

z ktorého vyplýva, že „každý je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí“.
34. Z výpovedí žalobcu, ako aj z e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom medzi žalobcom a
osobou vydávajúcou sa za čínskeho dodávateľa hodvábu, spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD.
vyplývalo,žežalobcamalkdispozíciimnožstvoinformácií,ktorévňommalivyvolaťzávažnépochybnosti

a ktoré boli priamymi indíciami poukazujúcimi na skutočnosť, že komunikoval s neoprávnenou osobou,
ktorá sa snažila docieliť, aby žalobca zrealizoval prevod časti fakturovanej sumy vo výške 152 636,55
USD v prospech účtu, ktorý mu táto neoprávnená osoba v tejto e-mailovej komunikácii poskytla a ktorý
v skutočnosti nepatril čínskemu dodávateľovi hodvábu. Žalobcovi ako podnikateľovi, ktorý dlhodobo
obchodoval nielen s týmto čínskym dodávateľom, ale aj s inými podnikateľskými subjektami a mal

určitý rozsah poznatkov a skúseností obchodného a ekonomického charakteru mal byť podozrivý už len
samotný dôvod nemožnosti zrealizovať platbu druhej časti faktúry v prospech účtu čínskeho dodávateľa,
vedeného čínskou bankou, v prospech ktorého zaplatil aj prvú časť fakturovanej sumy, a to „prebiehajúci
interný audit tohto účtu, ktorý znemožňuje prijímať v prospech tohto účtu akúkoľvek platbu". Právny
poriadok nepozná taký právny inštitút, na základe ktorého by banka prestala prijímať prichádzajúce

platby v prospech účtu vedeného bankou z dôvodu akéhosi prebiehajúceho interného auditu na strane
majiteľa tohto účtu. Javilo sa ako vysoko neštandardné, aby čínsky dodávateľ, ktorý obchodoval s
hodvábom aj na európskom trhu si zablokoval účet, ktorý používal na svoju podnikateľskú činnosť a
tým by spôsobil, že platby prichádzajúce v prospech tohto účtu od rôznych odberateľov by nemohli byť
v prospech tohto účtu pripísané a boli by vrátené späť odberateľom.

35. Žalobca najskôr odmietol zrealizovať platbu druhej časti faktúry v prospech iného účtu vedeného
čínskou bankou, ktorého majiteľom účtu bola osoba odlišná od čínskeho dodávateľa, a to spol. XIAMEN
HANGXINTECHNOLOGYCO.,LTD,následnenatoužalenemalproblémzrealizovaťplatbuvprospech
účtu vedeného slovenskou bankou, pričom mu stačil iba súhlas od komunikujúcej (neoprávnenej) osoby,

že môže v platobnom príkaze ako príjemcu platby uviesť čínskeho dodávateľa, pričom táto osoba ako
dôvod uviedla, že čínsky dodávateľ si zriadil svoju pobočku na území Slovenska, a teda z tohto dôvodu
požaduje, aby druhá časť faktúry bola uhradená v prospech účtu vedeného slovenskou bankou. Žalobca
však kúpnu zmluvu č. DY16036 uzatvoril s čínskym dodávateľom hodvábu, spol. SICHUAN GENT
IMP. & EXP. CO., LTD., so sídlom No. 52 YONGFENGROAD, GAOXINGQU, CHENGDU, Čína a nie

s pobočkou tohto čínskeho dodávateľa, podnikajúcou na území Slovenska. Už len z tejto skutočnosti
malo byť žalobcovi zrejmé, že pobočka čínskeho dodávateľa podnikajúca na území Slovenska, ktorá
predmetnú kúpnu zmluvu so žalobcom neuzatvorila, ktorá nevystavila faktúru a ktorá neprijala prvú časť
fakturovanej sumy, 30% zálohy z kúpnej ceny vo výške 60 000 USD nebola oprávnená prijať druhú časť
fakturovanej sumy vo výške 152 636,55 USD, ktorá bola fakturovaná čínskou spoločnosťou so sídlom

v Číne.
36. Žalobca mal k dispozícii celé množstvo informácií a indícií, ktoré poukazovali na absolútnu
neštandardnosť tejto platby. Zároveň však pri vynaložení minimálneho úsilia, ktoré bolo od neho
ako od podnikateľa a starostlivého hospodára možné a spravodlivé očakávať a požadovať, si mohol
tieto informácie jednoducho preveriť priamo u čínskeho dodávateľa (zmluvného partnera), a to úplne

jednoducho - či už prostredníctvom telefonického spojenia, alebo cez čínsku chatovaciu aplikáciu,
ktorú v tom čase žalobca bežne používal v komunikácii s čínskym dodávateľom, ako to aj vyplynulo
z výpovede žalobcu prednesenej na ústnom pojednávaní. Informáciu o zriadení pobočky čínskeho
dodávateľa na území Slovenska si mohol v priebehu niekoľkých minút preveriť aj z nezávislých averejne dostupných zdrojov, napríklad z webovej stránky čínského dodávateľa, alebo zo slovenského
elektronického obchodného registra, do ktorého sa zapisujú podniky zahraničných právnických osôb
podnikajúcich na území Slovenska, dostupného pomocou verejnej internetovej siete, navyše dostupný

aj v anglickom jazyku. Úplné jednoduché preverenie tejto skutočnosti by mu odhalilo, že čínsky zmluvný
partner na Slovensku žiadnu organizačnú zložku registrovanú nemal.
37. Žalobca však neurobil žiadne z vyššie uvedených preventívnych opatrení, predstavujúcich iba
bežné a jednoduché preverovacie úkony, ktoré bolo možné očakávať od akéhokoľvek prudentného
podnikateľa. Naopak, uspokojil sa len s tým, že do platobného príkazu, ktorý predložil svojej banke

uviedol ako príjemcu platby čínskeho dodávateľa, spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., čo
považoval za dostatočnú záruku toho, že platba bude aj pripísaná v prospech tohto príjemcu platby,
pričom sa pri platbe, ktorá dosahovala výšku 152 636,55 USD vôbec nesprával obozretne, napriek tomu,
že túto platbu sám považoval za platbu, ktorá predstavuje značne vysoký objem finančných prostriedkov.
Práve naopak, správanie žalobcu možno označiť za výsostne hrubo nedbanlivostné.
38. Z vyššie uvedeného správania sa žalobcu jednoznačne vyplývalo, že žalobca si nepočínal tak, ako

by si akýkoľvek starostlivý hospodár počínať mal, tak, aby nedošlo k poškodeniu jeho majetku. Možno
jednoznačne konštatovať, že si svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť nesplnil tak, ako to od každého
právneho subjektu vyžaduje § 415 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti však súd prvej inštancie
vôbec nevyhodnotil a nezohľadnil pri rozhodovaní vo veci samej, hoci to bolo jeho povinnosťou.

39. Žalovaný poukázal na právne povinnosti a správanie sa ďalšieho subjektu, zapojeného do
predmetnej transakcie, ktorý umožnil vykonanie predmetnej platby - talianskej banky žalobcu Unicredit
S.p.A. Tá vystupovala v pozícii banky platiteľa a umožnila žalobcovi ako platiteľovi zrealizovať platobný
príkaz a poukázať tak predmetnú platbu v prospech účtu príjemcu platby vedeného slovenskou bankou
(žalovaným). Banka žalobcu mala pri prevzatí platobného príkazu žalobcu k dispozícii určité množstvo

informácií o zamýšľanej obchodnej operácii, ako aj o žalobcovi - platiteľovi, ktorý bol jej klientom, pričom
pri uskutočňovaní tohto bankového obchodu bola aj v priamom kontakte s platiteľom. Banka žalobcu
bola pri vykonávaní tohto bankového obchodu rovnako povinná dodržiavať všetky povinnosti, ktoré jej
ukladala legislatíva v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu,
t. j. bola povinná vychádzať zo zásady „Poznaj svojho klienta" a rovnako posudzovať a vyhodnocovať

predmetnúplatobnúoperáciuzpohľadujejmožnejneobvyklosti-ajsohľadomnaskutočnosť,žežalobca
nikdy predtým neplatil časť fakturovanej sumy v prospech čínskeho dodávateľa, ktorý mal účet vedený
na Slovensku.
40. Banka žalobcu rovnako ako žalobca nevyhodnotila túto skutočnosť ako neobvyklú, pričom túto
skutočnosť mala možnosť preveriť tým, že by vyžiadala od žalobcu vysvetlenie tejto skutočnosti a

poskytnutie ďalších informácií, ktoré by túto skutočnosť objasnili a ktoré si mohla overiť vo verejne
dostupných registroch na príslušných internetových stránkach, avšak sama to neurobila, hoci aj banka
žalobcu bola povinná konať s odbornou starostlivosťou a konať spôsobom, ktorý zmierňuje alebo
minimalizuje riziká. Talianska banka žalobcu len stroho vychádzala zo skutočnosti, že za správnosť,
pravdivosť a úplnosť informácií uvedených žalobcom ako platiteľom v platobnom príkaze zodpovedá

platiteľ a platiteľ si mal pravdivosť a správnosť týchto informácií overiť u svojho obchodného partnera, s
ktorým bol v zmluvnom vzťahu. Vychádzala teda z princípu delenej zodpovednosti, na základe ktorého
banka platiteľa zodpovedala za správnosť vykonania platobného príkazu v súlade s platobnými údajmi
uvedenými platiteľom v platobnom príkaze, nie za správnosť, úplnosť a pravdivosť týchto údajov. Banke
žalobcu očividne stačilo len preverenie účelu platby, ktorým bola platba druhej časti fakturovanej sumy

na základe faktúry vystavenej čínskym dodávateľom a skutočnosť, že sa v platbe nachádzalo označenie
príjemcu platby, ktoré zodpovedalo čínskemu dodávateľovi uvedenému na faktúre. Banka žalobcu
nepreverovala ani pravosť faktúry, ani pravosť a pravdivosť platobných inštrukcií, ktoré poskytla osoba
vydávajúca sa za čínskeho dodávateľa, pretože zrejme v danej situácii vyhodnotila, že preverovanie
týchto skutočností ide nad rámec jej zákonných povinností, že v danej situácii neexistoval na jej strane

zákonný dôvod, aby prevzala na seba celú zodpovednosť, teda aj zodpovednosť, ktorej nositeľom bol
žalobca ako podnikateľský subjekt, za to, že platba bude pripísaná v prospech zamýšľaného príjemcu
platby, ktorého žalobca určil iba menom príjemcu platby, pričom však uviedol jedinečný identifikátor, na
základe ktorého sa mala platba vykonať, a tým bolo číslo účtu príjemcu platby vo formáte IBAN, t. j. N.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného žalovaným.

41. Žalovaný týmto poukázal na skutočnosť, že platiteľ, teda ten, kto dával svojej banke, ktorá vedie
jeho účet platobný príkaz na odpísanie peňažných prostriedkov z účtu platiteľa a na ich poukázanie v
prospech účtu príjemcu platby bol nositeľom právnej zodpovedností za správnosť, úplnosť a pravdivosťúdajov, ktoré uvedie vo svojom platobnom príkaze. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť a nemôže
ju prenášať na ostatné banky, ktoré boli zúčastnené na predmetnom prevode, pretože jedine on mal
v rukách účinné nástroje na to, ako si pravdivosť, úplnosť a správnosť týchto údajov overiť u toho,

kto mu tieto údaje poskytol, teda u príjemcu platby, s ktorým bol platiteľ v zmluvnom vzťahu. Týmito
skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, nevyhodnotil ich a nezohľadnil pri rozhodovaní
vo veci samej, hoci tieto skutočnosti mali a museli byť predmetom jeho posúdenia.
42. Na druhej strane (oproti vyššie analyzovaným subjektom), žalovaný ako banka príjemcu platby mal
pri pripísaní platby v prospech účtu príjemcu platby len veľmi málo informácií o prichádzajúcej platbe

a nemohol vedieť, že poukázaniu tejto platby predchádzala podvodná komunikácia ohľadom zmeny
pôvodného čísla účtu príjemcu tejto platby, v dôsledku ktorej žalobca túto platbu zrealizoval. Žalovaný
automaticky denne pripisuje v prospech účtov príjemcov platieb tisícky prichádzajúcich platieb, ktoré
síce podliehajú pravidelnému monitorovaniu, avšak ide o automatický monitorovací systém, ktorého
kritériá sú nastavené na odhaľovanie neobvyklých obchodných operácií a ktoré zodpovedali rozsahu
znalostíavedomostížalovanéhootom,čobolomožnévdanomčase(jún2016)považovaťzaneobvyklú

obchodnú operáciu a rozsahu jeho právnych povinností, ktoré žalovanému v tom čase ukladal jednak
zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách (ďalej len „Zákon o platobných službách“) a AML zákon.
43. Automatický monitorovací systém, ktorý v čase pripísania platby v prospech, účtu príjemcu platby
používal žalovaný na vyhodnocovanie neobvyklých obchodných operácií a ktorý plne zodpovedal
požiadavkám AML zákona a aplikovateľnej EU legislatívy, bol postavený na nižšie uvedených kritériách

monitorovania prichádzajúcich platieb, po vyhodnotení ktorých, ak boli zachytené znaky neobvyklosti
prichádzajúcej platby, tento systém vygeneroval tzv. ALERT, upozornenie pre banku príjemcu platby, že
platba nesie znaky neobvyklej obchodnej operácie, čo následne znamenalo, že predmetná platba bola
pozdržaná a nebola pripísaná v prospech účtu príjemcu platby:
-kategorizáciaosoby,ktorávykonávaplatobnúoperáciu(právnickáosoba,fyzickáosoba,sankcionovaný

subjekt),
-kategorizácia banky, ktorá vykonáva platobnú operáciu (banka so sídlom v EÚ, v tretej krajine, rizikovej,
zakázanej krajine),
-kategorizácia osoby, v prospech ktorej sa vykonáva platobná operácia (právnická osoba, fyzická osoba,
sankcionovaný subjekt),

-typplatobnéhoúčtu,vprospechktoréhomábyťplatbapripísaná(osobnýúčet,podnikateľskýúčet,atď.),
-využívanie platobného účtu majiteľom tohto účtu (nevyužívaný (bezobratový), príležitostne využívaný,
štandardne využívaný, atď.),
-charakter platobnej operácie, či ide o platbu prichádzajúcu z členskej krajiny EÚ, z tretích krajín, z
rizikových krajín alebo zakázaných krajín,

-charakter platobnej operácie z pohľadu jej zložitosti,
-či je platobná operácia v súlade s predmetom činnosti príjemcu platby alebo v súlade s účelom, na ktorý
príjemca platby tento účet využíva,
-objem platobnej operácie.

44. Automatický monitorovací systém, ktorý žalobca používal na monitorovanie transakcií zabezpečoval
plnenie zákonných povinností žalovaného uvedených v § 10 ods. 1 písm. d) AML zákona spočívajúcich
vo vykonávaní priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania konkrétnych
obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody boli
v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík

spojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu, zisťovaní pôvodu
finančných prostriedkov, atď.
45. Jedno z prípadných kritérií, ktoré by podľa napadnutého rozsudku malo detegovať, že sa jednalo o
neobvyklú obchodnú operáciu, mal údajne byť názov, resp. meno príjemcu platby uvedený platiteľom v
platobnom príkaze, ktorý sa nezhodoval s menom majiteľa účtu (príjemcu platby), ktoré evidovala banka

príjemcu vo svojom systéme (ktorý bol však podľa žalovaného nesprávny). Konajúcemu súdu prvej
inštancie sa náležíte osvedčilo, že toto kritérium však nebolo a nemuselo byť v predmetnom čase (jún
2016) nastavené v automatickom monitorovacím systéme žalovaného ako vyhodnocovacie kritérium, a
to z nasledovných dôvodov:
a) žiaden z vtedy platných a účinných právnych predpisov slovenského alebo európskeho práva

neukladal žiadnej banke (ani banke platiteľa, ani banke príjemcu platby) túto skutočnosť skúmať a
overovať, či sa meno príjemcu platby uvedené v platobnom príkaze zhoduje s menom príjemcu platby,
ktoré eviduje banka príjemcu platby (túto skutočnosť potvrdila vo svojom stanovisku zo dňa 4.12.2017aj Národná banka Slovenska, prostredníctvom ktorého poskytla vyjadrenie k sťažnosti žalobcu, ktoré
jej adresoval).
b) vtedy platná smernica EÚ 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu (tzv. smernica

PSD1), ktorá bola implementovaná do Zákona o platobných službách vo vtedy platnom a účinnom znení
reflektovala jav, ktorý sa bežne vyskytoval pri poskytovaní platobných služieb, a to rozpor medzi údajom
o mene príjemcu platby, ktorý platiteľ uviedol do svojho platobného príkazu s menom príjemcu platby,
ktoré vo svojom systéme evidovala banka príjemcu tejto platby; tento rozpor v záujme efektívneho
a rýchleho poskytovania a vykonávania platobných služieb a najmä bezproblémového pripisovania

platieb v prospech účtov príjemcov platieb vyriešila prostredníctvom zákonnej normy nachádzajúcej
sa v § 21 ods. 1 Zákona o platobných službách, v zmysle ktorej, ak bol platobný príkaz vykonaný
podľa jedinečného identifikátora (ktorým sa rozumie jedinečné číslo platobného účtu príjemcu platby vo
formáte IBAN), považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v tomto jedinečnom
identifikátore.
Inými slovami povedané, príkaz sa považoval za správne vykonaný v prospech toho príjemcu platby,

ktorému patrí jedinečný identifikátor, t. j. jedinečné číslo platobného účtu, pričom sa na príjemcu platby
uvedeného v platobnom príkaze platiteľom neprihliadalo a teda takýto platobný príkaz nemohol byť
považovaný za nesprávne vykonaný, ak bol vykonaný v prospech čísla účtu príjemcu platby, ktorý
uviedol platiteľ vo svojom platobnom príkaze. Tento názor podporuje aj znenie ustanovenia § 21 ods.
3 Zákona o platobných službách, v zmysle ktorého ak používateľ platobných služieb (teda žalobca)

poskytne doplňujúce informácie k informáciám uvedených v § 31 ods. 5 písm. c) druhom bode a
§ 35 ods. 1 písm. a) Zákona o platobných službách, poskytovateľ platobných služieb (žalovaný)
je zodpovedný iba za vykonanie platobnej operácie podľa jedinečného identifikátora poskytnutého
používateľom platobných služieb (t. j. podľa čísla účtu príjemcu platby) a nenesie zodpovednosť podľa
§ 22 Zákona o platobných službách za doplňujúce informácie. Uvedené znamená, že pokiaľ žalobca

poskytol okrem čísla účtu príjemcu, v prospech ktorého mala byť platba pripísaná aj meno príjemcu
tejto platby, ktoré sa považovalo za doplňujúcu informáciu, žalovaný bol zodpovedný iba za vykonanie
platobnej operácie podľa čísla účtu príjemcu platby a nenesie zodpovednosť za doplňujúce informácie,
poskytnuté žalobcom.
c) v obchodnom styku je obvyklé, že príjemcovia platieb prijímajú platby v prospech svojho účtu, pričom

nemusia byť konečnými príjemcami týchto platieb, môžu vystupovať v pozícii sprostredkovateľa tejto
platby alebo subjektu, ktorý je oprávnený obstarať prijatie platby v prospech iného príjemcu platby a pod.
46. V prípade platby prichádzajúcej od podnikateľského subjektu usadeného v Európskej únii
(Taliansko), t. j. od žalobcu v prospech podnikateľského účtu tuzemskej právnickej osoby (príjemcu
platby) vedeného žalovaným preto takáto platba nebola automatickým monitorovacím systémom

žalovaného vyhodnotená ako neobvyklá obchodná operácia, a to z nasledovných dôvodov:
a) príjemca platby bol pri uzatvorení obchodného vzťahu so žalovaným riadne identifikovaný v rozsahu,
ktorý od žalovaného požadoval jednak zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“)
a aj AML zákon v znení platnom a účinnom v čase pripísania platby, konkrétne ustanovenie § 89 ods. 2
Zákona o bankách a ustanovenie § 7 písm. b) AML zákona. Žalovaný vtedy identifikoval aj konečného

užívateľa výhod, pričom žalovaný si tieto informácie aj náležíte overil v zmysle § 8 písm. b) a §10 ods.
1 písm. b) AML zákona a teda nemal pochybnosti o ich pravdivosti a úplnosti;
b) podnikateľský účet príjemcu platby bol v čase pripísania predmetnej platby používaný podnikateľom
vykonávanie platieb nepretržite od jeho založenia, t. j. od roku 2013 (nešlo teda o bezobratový účet na
ktorombysapríležitostneobjavilanejakátransakcia,alebooúčet,ktorýbyurčitúdobuvyužívanýnebola

následne by sa začal využívať) a bol využívaný za účelom prijímania platieb od rôznym podnikateľských
subjektov a za účelom vykonávania platieb iným podnikateľským subjektom;
c) objem prichádzajúcej platby vzhľadom na skutočnosť, že príjemca platby bol podnikateľským
subjektom ktorému bolo udelené povolenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, nebol nezvyčajne
vysoký (žalovaný vychádzal z bežnej podnikateľskej praxe a z informácii, ktoré mal k dispozícii aj od

iných podnikateľov s obdobným predmetom podnikania aký mal príjemca platby, že podnikateľ môže
zvýšiť objem svojej podnikateľskej činnosti, môže získať novú zákazku vo objeme väčšom, v akom mal
zákazky v predchádzajúcom období, pričom tento jav nie je ničím neobvyklý, naopak je v podnikateľskej
praxi úplne bežný);
d) prichádzajúca platba nebola zložitou platobnou operáciou, naopak bola štandardnou platbou

vykonanou na základe jednotlivého platobného príkazu na úhradu z platobného účtu vedeného bankou
platiteľa usadenou v Európskej únii, ktorej legislatíva v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej
činnosti bola totožná s legislatívou, ktorou bol viazaný žalovaný, pričom bola poukázaná v prospech
štandardného podnikateľského platobného účtu slovenského právneho subjektu, ktorý žalovaný zriadila viedol v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a pri zriadení ktorého si splnil všetky svoje
právne povinnosti, ktoré mu ukladal AML zákon a Zákon o bankách.
47. Žalovaný zdôraznil, že národné autority, v ktorých kompetencii je vykonávať dohľad nad

dodržiavaním legislatívy v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrany pred
financovaním terorizmu - Národná banka Slovenska a Finančná spravodajská jednotka - pravidelne
kontrolujú automatický monitorovací systém žalovaného a nikdy nevydali rozhodnutie, ktorým by
dospeli k záveru, že tento monitorovací systém žalovaného bol nesprávne nastavený na monitorovanie
a zachytávanie neobvyklých obchodných operácií, že nefungoval správne, alebo že vykazoval iné

nedostatky.
48. Nebolo možné a ani spravodlivé od žalovaného požadovať, aby každú jednu platbu (i) prichádzajúcu
z platobného účtu vedeného renomovanou európskou bankou, ktorou talianska banka Unicredit S.p.A.
nepochybne je, (ii) poukázanú platiteľom, ktorý nebol vedený na sankčných zoznamoch, (iii) ktorej objem
dosahoval výšku 152 636,55 USD, (iv) ktorá bola smerovaná na platobný súčet slovenského právneho
subjektu, založeného podľa slovenského právneho poriadku, ktorého spoločníkmi, štatutárnymi

zástupcami a konečnými užívateľmi výhod boli slovenské fyzické osoby, ktoré neboli vedené na
sankčných zoznamoch, ani iných black listoch žalovaného, ktorých totožnosť bola riadne preukázaná
a žalovanýmh overená, podrobil detailnému preskúmavaniu, aby pri nej opätovne identifikoval klienta,
konečného užívateľa výhod a túto identifikáciu overoval a požadoval ďalšie informácie týkajúce sa
ekonomického charakteru alebo účelu prichádzajúcej platby, keďže to ani objektívne nebolo možné,

pretože prichádzajúce platby sú bezhotovostne pripisované v prospech účtu príjemcov platieb bez ich
fyzickej prítomnosti.
49. Vyššie uvedený postup by si vyžadoval od žalovaného, aby pri každej prichádzajúcej platbe
spĺňajúcej vyššie uvedené kritériá, ktorá musí byť žalovaným v zmysle ustanovenia § 15 ods. 3 Zákona
o platobných službách pripísaná v prospech účtu príjemcu platby v ten istý pracovný deň, v akom

bola táto platba pripísaná v prospech účtu žalovaného vykonal napríklad nasledovné úkony: ešte v
ten deň kontaktoval príjemcu platby, vyzval ho, aby sa buď osobne dostavil do banky na identifikáciu,
alebo aby sa identifikoval na diaľku, aby predložil relevantné doklady, ktoré preukazujú jeho právo prijať
platbu, ktorá mala byť pripísaná v prospech jeho účtu, pričom pokiaľ by aj žalovaný toto všetko vykonal,
nemuselo to znamenať, že príjemca platby bude reagovať na jeho výzvu okamžite a že sa mu podarí v

priebehu jedného dňa predložiť všetky doklady požadované žalovaným.
50. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané a ustálené, že o neobvyklosti predmetnej
platby sa žalovaný dozvedel až 01.07.2016, keď mu táto skutočnosť bola oznámená žalobcom
prostredníctvombankyžalobcuakeďboložalovanémupredloženéžalobcompodanétrestnéoznámenie
vo veci spáchania trestného činu podvodu, pričom najbližší nasledujúci pracovný deň po oznámení

tejto skutočnosti, t. j. bez zbytočného odkladu (04.07.2016) žalovaný ohlásil túto platobnú operáciu ako
neobvyklú obchodnú operáciu Finančnej spravodajskej jednotke, čo bolo aj žalovaným preukázané.
Finančná spravodajská jednotka následne nezačala voči žalovanému šetrenie alebo konanie vo veci
neskorého ohlásenia tejto neobvyklej obchodnej operácie, nakoľko ani ona sa nedomnievala, že by
bol žalovaný povinný túto platobnú operáciu vyhodnotiť ako neobvyklú už dňa 24.06.2016. Pritom

Finančná spravodajská jednotka má zo zákona povinnosť aj bez podnetu tretej osoby začať konať, ak
by na základe doručeného hlásenia žalovaného o neobvyklej obchodnej operácii dospela k záveru, že
žalovaný porušil ustanovenia § 14, §16 a §17 AML zákona.
51. Posúdenie správnosti postupu žalovaného pri vyhodnocovaní určitej platobnej operácie ako
neobvyklej vzhľadom na všetky okolnosti daného konkrétneho prípadu, vzhľadom na rozsah informácií

o tejto platobnej operácii, ako aj o príjemcovi tejto platobnej operácie, ktoré mal žalovaný v čase
vykonania tejto platobnej operácie k dispozícii a vzhľadom aj na okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ktoré žalovaný uviedol v tomto odvolaní prináleží primárne príslušným národným autoritám (NBS a FSJ),
do kompetencie ktorých patrí posudzovanie tejto otázky. Navyše, ak by mal žalovaný blokovať každú
prichádzajúcuplatbu,ktoráspĺňalavyššieuvedenékritériázdôvodu,žesažalovanémunepodarilosplniť

povinnosti uvedené v najmä v §10 ods. 1 a §10 ods. 3 AML zákona, žalovaný by sa vystavil riziku,
že týmto konaním spôsobí mnohým podnikateľským subjektom škody obrovského rozsahu, nakoľko
by narušil cash flow týchto podnikateľských subjektov a u mnohých by spôsobil platobnú neschopnosť
spočívajúcu v nemožnosti uhrádzať svoje splatné peňažné záväzky vo vzťahu k ich dodávateľom alebo
obchodným partnerom, pričom škody, ktoré by im týmto vznikli, by si tieto subjekty uplatňovali voči

žalovanému. Žalovaný by týmto postupom porušil aj ustanovenia § 27 ods. 1, písm. a) a b) Zákona o
bankách, ktoré žalovanému ukladajú povinnosť konať spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká
spojené s podnikaním žalovaného a ktorý nepoškodzuje záujmy ostatných klientov - vkladateľov, ktorých
vklady banka spravuje z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickúsituáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením
zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
52. Žalovaný v konaní pre súdom prvej inštancie opakovane poukazoval aj na rozsudok Obvodního

soudu pro Prahu 4, sp. zn. 60C 203/2017, ktorým konajúci súd rozsudkom zo dňa 25.07.2018
rozhodol o odmietnutí žaloby žalobcu vo veci vyplatenia finančnej sumy predstavujúcej vzniknutú škodu
žalobcovi žalovaným za údajné nedodržanie povinností v oblasti prania špinavých peňazí. V tomto
prejednávanom prípade sa tiež jednalo o platbu zrealizovanú žalobcom na základe podvodnej faktúry, v
ktorej neoprávnená osoba zmenila údaje o bankovom účte žalobcovho dodávateľa na údaje, ktoré patrili

osobe, ktorá sa vydávala za žalobcovho dodávateľa. V ods. 29 odôvodnenia tohto rozsudku obvodní
soud okrem iného uviedol, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby každého svojho
klienta podroboval zložitej a hĺbkovej previerke. A pokiaľ išlo o sporné transakcie pripísané v prospech
účtu vedeného žalovaným, ktoré systém vnútornej kontroly žalovaného nevyhodnotil ako podozrivé, mal
súd za to, že neboli týmto porušené žiadne zákonné povinnosti žalovaného stanovené českým AML
zákonom. Tieto sporné transakcie boli aj predmetom detailného šetrenia, ktoré uskutočnila príslušná

česká národná autorita a tá v konaní žalovaného rovnako nezistila žiadne porušenie AML zákona. Súd v
tomto konaní dospel k záveru, že nezistil príčinnú súvislosti medzi konaní žalovaného a vznikom škody.
53. Analogicky podľa vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku českého súdu mal aj konajúci súd
prvej inštancie viesť svoju úvahu o tom, či bolo od žalovaného spravodlivé požadovať, aby každú
prichádzajúcu platbu totožnú alebo podobnú platbe žalobcu, ktorú nezachytil systém vnútornej kontroly

žalovaného, nakoľko nespĺňala vopred nastavené kritériá neobvyklosti, podroboval detailnej kontrole,
či posúdenie správnosti vyhodnotenia tejto prichádzajúcej platby žalovaným ako obvyklej v čase jej
pripísania prináleží súdu prvej inštancie a či by sa nemalo zohľadniť aj zavinenie samotného žalobcu,
ktorý tým, že nekonal obozretne a „naletel podvodníkovi“ vlastne svojim konaním škodu spôsobil a že k
predmetnej škode by vlastne vôbec nebolo prišlo, keby podvodník neposlal žalobcovi falošnú platobnú

inštrukciu.
54. Napadnutý rozsudok podľa žalovaného vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré
spočívalo v kombinácii nasledovných skutočností:
(i) prvoinštančný súd použil nesprávne právne normy, ktoré nemali byť na predmetnú situáciu vôbec
aplikované;

(ii) prvoinštančný súd vôbec nepoužil iné relevantné právne normy, ktoré mali a museli byť na predmetnú
situáciu aplikované;
(iii) prvoinštančný súd síce správne identifikoval niektoré relevantné právne normy, avšak ich obsah
nesprávne interpretoval a nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav.
55. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval jednotlivé právne normy AML zákona, upravujúce právne

povinnosti žalovaného, nakoľko napadnutý rozsudok odôvodnil právnymi normami, ktoré boli platné v
súčasnosti a nie právnymi normami, ktoré boli platné a účinné v čase pripísania prichádzajúcej platby, t.
j. 24.6.2016. Išlo o právne normy citované v bode 29. až 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré
v čase pripísania predmetnej platby v prospech účtu príjemcu platby neboli v takom znení, v akom ich
citoval a uvádzal konajúci súd vo napadnutom rozsudku. Plnenie, resp. nesplnenie právnych povinností

žalovaného bolo potrebné posudzovať podľa právnych noriem platných v čase pripísania predmetnej
spornej platby.
56. Žalovaný napr. v čase pripísania platby nemal taký rozsah právnej povinnosti, aký sa v
súčasnosti uvádza v znení ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) AML zákona, t. j. nebol povinný pri
identifikácii konečného užívateľa výhod overiť informácie týkajúce sa jeho identifikácie ešte z ďalšieho

dôveryhodného zdroja, okrem verejne dostupných údajov získaných z registra právnických osôb,
podnikateľov a orgánov verejnej moci.
57. Konajúci súd ďalej absolútne nesprávne aplikoval aj právnu normu uvedenú v § 10 ods. 3 AML
zákona, podlá ktorej je žalovaný povinný vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie aj pri
vykonávaní obchodu, ktorého hodnota dosiahne najmenej 2.000 eur (toto bola suma stanovená AML

zákonom platná v čase pripísania platby a nie 1.000 eur ako uviedol súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku). Konajúci súd absolútne opomenul tú skutočnosť, že ustanovenie § 10 ods. 3 AML zákona
sa aplikuje len potiaľ, pokiaľ nejde o prípad podľa odseku 2 (§10). V každom prípade toto ustanovenie
bolo možné aplikovať iba v prípade, ak bol klient fyzicky prítomný pri vykonávaní predmetného obchodu,
alebo ak bolo možné jeho totožnosť overiť na diaľku, teda pomocou technických prostriedkov tak, ako

to predpokladá Zákon o bankách.
58. Súd prvej inštancie bol preukazne povinný zohľadniť zavinenie samotného žalobcu a vyhodnotiť
mieru tohto zavinenia žalobcu na vzniknutej škode a pri právnom posúdení tejto otázky mal aplikovať
právnu normu uvedenú v § 441 Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak bola škoda spôsobenáaj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,
znáša ju sám.
59. Žalovaný poukázal na to, že správanie žalobcu vykazovalo znaky hrubej nedbanlivosti. Rovnako

nijako nevzal do úvahy posúdenie finančnej transakcie zo strany talianskej banky žalobcu. Ak by sme
mali porovnať úsilie, ktoré by vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti musel vynaložiť žalovaný na to, aby
odhalil, že prichádzajúca platba bola podvodná, s úsilím, ktoré mohol vynaložiť žalobca, prípadne banka
žalobcu, dospeli by sme k jednoznačnému záveru, že žalobca, ako aj banka žalobcu v spolupráci so
žalobcom mohli pripravovaný podvod odhaliť veľmi jednoducho, a to tým, že by sa žalobca telefonicky

alebo prostredníctvom chatovacej služby opýtal svojho čínskeho dodávateľa, či zmenil číslo účtu, v
prospech ktorého mu má uhradiť druhú časť faktúry alebo že by žalobca alebo banka žalobcu preverila
informácietýkajúcesazaloženiaorganizačnejzložkyčínskehododávateľahodvábunaúzemíSlovenska
z verejne dostupných zdrojov.
60. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pri vyvodení záveru o právnej zodpovednosti žalovaného
za škodu vo výške 152 636,55 USD, ktorú údajne utrpel žalobca vôbec nezohľadnil všetky skutočnosti

a okolnosti, ktoré sa vyskytovali na strane žalobcu a ktoré jednoznačne usvedčovali žalobcu z toho, že
zanedbal svoju zákonnú všeobecnú prevenčnú povinnosť následkom čoho, dal svojej banke pokyn, aby
vykonala predmetnú podvodnú platbu v prospech účtu, ktorý nepatril zamýšľanému príjemcovi platby,
čím si vlastne sám spôsobil majetkovú ujmu spočívajúcu v proklamovanej finančnej škode vo výške 152
636,55 USD. V neposlednom rade, žalobca si mohol v čase, keď sa dozvedel, že poukázal peňažnú

čiastku vo výške 152 636,55 USD nesprávnemu príjemcovi platby uplatniť voči tomuto príjemcovi platby
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mal k dispozícii informácie o tomto príjemcovi
platby, ktoré sa dozvedel z vyšetrovacieho spisu vedeného Krajským riaditeľstvom policajného zboru v
Košiciach, odborom kriminálnej polície pod č. KRP-120/2-VYS-KE-2016.
61. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či boli preukázané základné predpoklady

vzniku nároku na náhradu škody na strane žalobcu, a to:
a) či žalovaný porušil svoju právnu povinnosť,
b) či medzi porušením tejto právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu existovala
príčinná súvislosť a
c) či žalobca svojim vlastným zavinením, resp. nesplnením si svojej právnej povinnosti nezapríčinil vznik

škody na jeho vlastnom majetku,
d) či žalobcovi vôbec vznikla škoda na majetku (táto skutočnosť by mala byť preskúmaná v rámci
vyšetrovania v trestnej veci vedenej Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach, odborom
kriminálnej polície pod č. KRP-120/2-VYS-KE-2016).
62. Ak by aj súd prvej inštancie správne identifikoval niektoré relevantné ustanovenia AML zákona a z

nich vyplývajúce povinnosti žalovaného (i keď aplikoval normy podľa nesprávnej časovej verzie znenia
AML zákona), určite ich však nesprávne aplikoval, keď konštatoval záver, že žalovaný mal predmetnú
transakciu podľa § 16 AML zákona zadržať.
63. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne a veľmi subjektívne, bez
zohľadnenia vyššie uvedených objektívnych skutočností a dôvodov hodných osobitného zreteľa

vyhodnotil predmetnú platbu ako neobvyklú obchodnú operáciu.
64. Napadnutý rozsudok staval celý právny základ údajného zodpovednostného nároku žalobcu
žalovanému (ktorí však nikdy neboli v priamom právnom vzťahu) na údajnom porušení AML zákona,
ktoré malo predstavovať porušenie právnej povinnosti. Ak by sme pre účely rozvinutia dal j '
argumentácie aj hypoteticky pripustili takýto záver ten nikdy nemohol znamenať vznik povinnosti

žalovaného zodpovedať žalobcovi za škodu v rovine súkromného práva.

65. Podľa § 1 AML zákona, „tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb a
fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len
„legalizácia“) a financovania terorizmu". Základným zmyslom a účelom predmetnej legislatívy je ochrana

verejnoprávnehozáujmupripredchádzanílegalizáciipríjmovztrestnejčinnostiafinancovaniaterorizmu.
Práve z tohto dôvodu a na tento účel AML zákon kladie rôzne povinnosti tzv. povinným osobám (v
oblasti preverovania klientov, obchodných operácií, vykonávania starostlivosti vo vzťahu k nim a pod.).
Kontrolu dodržiavania tohto zákona realizuje Finančná spravodajská jednotka, v ktorej kompetencii je aj
správne trestanie za prípadné porušenie (pričom opätovne podotýkame, že FSJ a ani NBS nikdy žiadny

nedostatok v postupe žalovaného neidentifikovali). Základným chráneným záujmom je teda ochrana
štátu, resp. EÚ pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu. AML legislatíva v
rozhodujúcej miere vyplýva z harmonizovanej úpravy práva EÚ. Základný účel a obsah tejto legislatívy
v členských štátoch je identický.66. Situácie, akou bol aj prejednávaný spor, sa v súčasnosti - v dobe spojenej s digitalizáciou, online
priestorom a bezhotovostnými finančnými transakciami - v podnikateľskom živote vyskytujú čoraz viac
(tzn. podvodné vylákanie prostriedkov od určitého subjektu, zaslanie podvodných faktúr či platobných

inštrukcií a pod). Je potrebné rozlišovať medzi verejnoprávnou reguláciou, ktorá má určitý dopad na
realizáciu platobných príkazov (a plní isté funkcie) a súkromnoprávnym znášaním zodpovednosti za
takúto situáciu
67 V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nedávne rozhodnutie Českého Najvyššieho súdu, sp. zn.
25 Cdo 418/2022, zo dňa 17.05.2022, v ktorom Český Najvyšší súd ustálil, že:„ [...]AML není zaméŕen

na ochranu fyzických či právnických osob pred vznikem újmy zpúsobené podvodným jednaním osob
vstupujících do bankovnich pŕevodú, nýbrž jeho účelem je zabránit zneužití finančního systému štátu k
legalizacivýnosuztrestnéčinnostiakfinancováníterorismu.AMLtedynesloužíkochraneindividuálních
zájmú osob poškozených trestnou činností.“
68. V danom spore išlo o obdobný (typovo podobný) prípad, kde sa žalobca v danom konaní snažil
odvolávať na údajné vnímané porušenie AML právnych noriem. Český Najvyšší súd jednoznačne

potvrdil, že žalobca nemôže nachádzať právny základ takéhoto nároku v normách tohto druhu, ktoré
sledujú a slúžia absolútne inému účelu. Zodpovednostné vzťahy v tomto smere vznikajú v rovine
súkromného práva. Bol to žalobca, ktorý absolútne nedbanlivostným a neobozretným konaním poskytol
finančné prostriedky určitej osobe, ktorá sa vydávala za jeho zmluvného partnera. Zodpovednostné
následky nastali práve medzi týmito osobami, keď sa javí, že sa príjemca platby bezdôvodne obohatil na

úkor žalobcu. Žalobca však nežaloval tento subjekt, avšak rozhodol sa žalovať banku, ktorá si iba plnila
svoje zákonne povinnosti platobnej inštitúcie (pravdepodobne s vidinou vyššej vymožiteľnosti prípadnej
pohľadávky). V tomto smere je však bez ďalšieho daný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Znášanie
zodpovednosti banky (žalovaného) za prípadné pochybenie pri platobnom styku má svoj osobitný
zodpovednostný systém, upravený v Zákone o platobných službách. Jedine na podklade týchto noriem

môže byť za určitých okolností vyvodzovaná zodpovednosť platobnej inštitúcie. Napadnutý rozsudok
však nebol založený na takomto právnom základe, avšak (chybne) sa snažil oprieť o tvrdené porušenie
AML zákona, ktorý však sleduje úplné iné účely, než akými je prípadná ochrana súkromnoprávnych
nárokov subjektov práva, ktoré boli terčom podvodu.
69.Anisplneniepredpokladuvznikuzodpovednostizaškodu,spočívajúcevporušeníprávnejpovinnosti,

nemôže byť vykladané izolovane a formalistický. Právny poriadok je určitý súbor právnych predpisov
a noriem, usporiadaný v istom systéme. Rôzne právne predpisy a odvetvia regulujú rôzne práva a
povinnosti adresátov práva, pričom sa nimi sledujú odlišné ciele a záujmy zákonodarcu. Pri rozumnej a
ústavne udržateľnej interpretácii práva musia byť braté do úvahy a zohľadňované aj rôzne účely rôznych
právnych predpisov (a to, aké následky tieto porušenia vyvolávajú).

70. V napadnutom rozsudku bol analyzovaný údajný súkromnoprávny nárok (z titulu náhrady škody).
Ako však konštatoval aj NS ČR v predmetnom rozhodnutí, „Porušení právni normy zakládá povinnost k
náhrade újmy [...] pouze tehdy, když je tato norma zaméŕena na ochranu osob, k nimž poškozený náleží
(osobní oblast ochrany), když je újma právé toho druhu, jakému má právni norma zabránit (vecná oblast
ochrany), a když k újmé dôjde práve tím zpúsobem, kterému chce právni norma čelit, resp. musí nastat

riziko, na které je ochranná norma zaméŕena (modálni oblast ochrany).“
71. Ochranné normy, týkajúce sa súkromnoprávnej ochrany platiteľa platobného príkazu sa nachádzajú
v Zákone o platobných službách (ktorý taktiež predstavuje právny predpis, ktorý dominantne vychádza
z harmonizovanej EU legislatívy). Jedine týmto spôsobom môže byť vyvodzovaná zodpovednosť
poskytovateľa platobných služieb za škodu, vzniknutú v súvislosti s určitou platobnou operáciou.

Tu opätovne poukazujeme aj na skutočnosť, že žalobca akokoľvek v tomto smere podľa všetkého
nerealizoval právne kroky voči svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým bola talianska banka.
Príslušné ustanovenia AML zákona vôbec systematicky a svojou povahou nie sú určené pre skúmanie
súkromnoprávnej zodpovednosti bánk. Sledujú záujem štátu a EÚ pred ochranou legalizácie príjmov
z trestnej činnosti a financovaním terorizmu (a na to sú aj dizajnované). Aj z tohto dôvodu nikdy

ani prípadné porušenie akýchkoľvek noriem AML zákona nemá za následok vznik súkromnoprávnej
zodpovednosti, nakoľko na tento účel obsahuje právny poriadok iné právne normy, ktoré existujú práve
pre tento účel.
72. Zo skutkového stavu bolo zrejmé, že v danom prípade prišlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
určitej tretej osoby (tretích osôb). Žalobca na základe falošných informácií realizoval platobný príkaz na

účet osoby, s ktorou nebol v právnom vzťahu. Potom určité zodpovednostné následky v tomto smere
nastali v rovine bezdôvodného obohatenia práve u týchto osôb (ktoré z podvodu profitovali). Žalobca
nemohol pasívnu vecnú legitimáciu bez právneho základu rozširovať na úplne iný subjekt, s ktorým
nebol v právnom vzťahu len preto, lebo mu to viac finančne vyhovovalo. V danom prípade jednoznačneabsentovala pasívna vecná legitimácia žalovaného a analyzovanie splnenia jeho verejnoprávnych
povinností v oblasti AML nikdy nemohlo založiť zodpovednostný nárok súkromnej povahy medzi bankou
príjemcu a platiteľom.

73. Súd prvej inštancie sa ďalej pri posudzovaní predmetnej veci obmedzil výlučne len na otázku
vnímania a posúdenia toho, či predmetná platba pripísaná v prospech účtu príjemcu platby vedenom
žalovaným bola neobvyklou obchodnom operáciou, pričom túto skutočnosť vyhodnotil nesprávne a
navyše veľmi subjektívne bez zohľadnenia všetkých objektívnych okolností tohto prípadu, ktoré uvádzal
žalovaný vo svojich vyjadreniach a na základe tohto nesprávneho a subjektívneho posúdenia vyvodil

záver, že žalovaný zodpovedal za škodu spôsobenú žalobcovi v plnom rozsahu.
74. Súd prvej inštancie neobvyklosť obchodnej transakcie posúdil formálne najmä v kontexte jej výšky
a materiálne, teda v tom zmysle, či posudzovaná transakcia s ohľadom na všetky relevantné informácie
bola objektívne schopná založiť schému, v ktorej by mohlo dôjsť k legalizácii, príjmov z trestnej činnosti
a k financovaniu terorizmu, čím súd prvej inštancie neprihliadol na účel AML zákona. Posúdenie súdom
prvej inštancie bolo založené na arbitrárnom právnom posúdení otázok podstatných pre rozhodnutie

vo veci na svojvoľnom výklade právnych noriem (predovšetkým AML zákona), rozširovaní zákonných
povinnosti a podmienok zodpovednosti žalovaného ako banky. Súd prvej inštancie tiež nesprávne
interpretoval príslušné ustanovenia Zákona o platobných službách a vyvodil z nich nesprávny záver, že
platobný príkaz žalobcu bol žalovaným nesprávne vykonaný, nakoľko bol vykonaný v prospech iného
príjemcu platby ako toho príjemcu ktorého vo svojom platobnom príkaze uviedol žalobca.

75. Žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti vo viacerých
svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že za porušenie práva na spravodlivý proces treba považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu
rozhodnutie náležité odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi

uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany
sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov.

76. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k
porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba preto považovať aj taký
nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia
obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je

nepresvedčivé.
77. Súd prvej inštancie sa vôbec v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal namietaným
porušením prevenčnej povinnosti žalobcu, preukázaním jednotlivých predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu a v neposlednom rade aplikáciou ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok nemožno považovať za presvedčivý, a teda zodpovedajúci

zákonným požiadavkám, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže odňal
možnosť náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia práva
odvolania.
78. Žalovaný sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za správny a
zákonný a navrhol, aby odvolací súd ho potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Zároveň

žalobca uviedol, že disponovanie zo strany žalovaného informáciami o osobe žalobcu (o aký subjekt
práva ide, akej podnikateľskej činnosti sa venuje, s akými obchodnými partnermi spolupracuje atď.) by
nemalo žiadny vplyv na posúdenie zodpovednosti za škodu žalovaného, ktorej náhrady sa žalobca v
tomto konaní domáhal. Žalobcom uplatnené právo na náhradu škody vychádzalo z porušenia právnej
povinnosti žalovaného stanovenej zákonom, nie dvojstrannou zmluvou uzatvorenou so žalobcom. A

práve nerešpektovanie (porušenie) zákonnej povinnosti žalovaným viedlo k vzniku škody na majetku
žalobcu. Rozsah informácii o žalobcovi o ktorých mal žalovaný vedomosť by neovplyvnilo porušenie
povinnosti, ktorej sa žalovaný dopustil.
79. K argumentu žalovaného, že žalobcovo správanie bolo „výsostne hrubo nedbanlivostné“, nakoľko
neurobil žiadne z preventívnych opatrení, t. j. preverovacích úkonov, ktoré možno očakávať od

akéhokoľvek prudentného podnikateľa, žalobca uviedol, že počas realizácie obchodu komunikoval od
začiatku so spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. mailom a jej kontaktnou osobou bola p. X. X..
Komunikácia prebiehala bez žiadnej zmeny v kontaktnej osobe, z rovnakých emailových adries, logicky
aj časovo na seba nadväzovala, nedošlo čo i len k zmene v spôsobe vyjadrovania. Žalobca preto nemalnajmenšie podozrenie, že by uprostred jeho komunikácie s obchodným partnerom došlo k akejkoľvek
zmene v osobe podpisujúcej sa menom X. X. a bol presvedčený o pravdivosti inštrukcií, ktoré dostával.
80. Práve z dôvodu, že si, naopak, plnil svoju prevenčnú povinnosť, neuhradil bezhlavo sumu

požadovanú svojim obchodným partnerom na účet, ktorý nebol vedený na meno spol. SICHUAN GENT.
Ako vyplývalo z predložených emailových komunikácii, Žalobca na žiadosť svojho obchodného partnera
o poukázanie úhrady na účet vedený na meno inej spoločnosti reagoval, že: „Platba musí byť vykonaná
na účet N. A. z dôvodu, ž faktúru vystavil SICHUAN GENT“. Uvedené preukazuje, že žalobca si pri
narábaní so svojimi financiami počínal obozretne.

81. Po ponúknutí alternatívneho účtu vedeného na meno spol. SICHUANT GENT u žalovaného tento
nebol pre žalobcu podozrivý, nakoľko mal skúsenosti, kedy spoločnosti obchodujúce na medzinárodnej
úrovni mali zriadených viacero účtov vo viacerých štátoch. Nemal preto dôvod pochybovať o
(ne)pravdivosti prezentovaných informácii. Podľa názoru žalobcu nebolo možné od neho spravodlivo
požadovať, aby si každú informáciu niekoľkonásobne preveroval tak, ako si to predstavoval žalovaný,
a to mailom, telefonicky, četom a lustráciou na zahraničných stránkach, s ktorými nemal skúsenosti

a ktorým ani nerozumel. Tvrdenia žalovaného o porušení svojej prevenčnej povinnosti preto v celom
rozsahu odmietal.
82. Žalovaný tvrdil, že ani banka žalobcu, t. j. Unicredit S.p.A. nevyhodnotila túto operáciu ako
neobvyklú, pri prevzatí platobného príkazu si nevyžiadala vysvetlenia ani poskytnutie ďalších informácii,
nepreverovala si pravosť faktúry ani pravosť a pravdivosť platobných inštrukcii, neoverila si údaje vo

verejne dostupných registroch, hoci aj ona bola povinná konať s odbornou starostlivosťou.
83. Žalobca uviedol, že banka Unicredit S.p.A. nemala možnosti, ako overiť, že majiteľom účtu,
na ktorý boli peňažné prostriedky odosielané a u ktorého bol žalobca v presvedčení, že bol účtom
spol. SICHUAN GENT, nebol účtom tejto spoločnosti, ale účtom jemu neznámej slovenskej spol.
TORISIANE SK s.r.o. Túto skutočnosť si vedel overiť iba žalovaný, ktorý si vedel stotožniť číslo účtu

uvedenévplatobnompríkazeskonkrétnouspoločnosťou(svojimklientom)azistiťočividnúnezrovnalosť
medzi reálnym majiteľom účtu a spoločnosťou uvedenou v poznámke, ktorej mali byť reálne finančné
prostriedky adresované. V zmysle žalovaným uvedenej zásady „Poznaj svojho klienta“ mal práve
žalovaný vyhodnotiť neobvyklosť obchodnej operácie vo vzťahu k jeho klientovi u ktorého dovtedy
neprebiehali obchody s Talianskom ani obvykle neprijímal finančné prostriedky na svoj účet v takejto

výške.
84. Nebolo by racionálne požadovať od banky žalobcu (Unicredit S.p.A.) aby preverovala pravosť
faktúry ani pravosť a pravdivosť platobných inštrukcií. Žalobca nerozumel, akým spôsobom by mala
banka preverovať pravosť faktúry. Žalobca uviedol, že Unicredit S.p.A. ako banka žalobcu, svojho
klienta poznala a nevyhodnotila danú operáciu ako neobvyklú práve z toho dôvodu. Žalobca totiž bežne

obchodoval so zahraničím, bežne uhrádzal sumy v takej výške a bežne tieto sumy posielal na účty
v rôznych krajinách. Zo strany banky žalobcu nebol daný dôvod ani podozrenie, aby bola predmetná
operácia vyhodnotená ako neobvyklá.
85. K obrane žalovaného, ktorý uvádzal, že mal veľmi málo informácii o prichádzajúcej platbe a
nemoholvedieť,žepoukázaniuplatbypredchádzalapodvodnákomunikáciaohľadomzmenypôvodného

čísla účtu príjemcu, žalobca uviedol, že pre posúdenie finančnej transakcie ako neobvyklej obchodnej
operácie zo strany žalovaného nebolo podstatné, či vedel o podvodnej komunikácii, ktorá predchádzala
platbe alebo nie. Žalovaný mal posúdiť neobvyklosť obchodnej operácie predovšetkým vo vzťahu k
svojmu klientovi - spol. TORISIANE SK s.r.o. o ktorom, mal informácii dostatok. Ani skutočnosť, že
automatický monitorovací systém nevyhodnotil platbu ako neobvyklú, nebola bez ďalšieho potvrdením,

že si žalovaný splnil svoje zákonné povinnosti tak, ako mal. To, že mal žalovaný dostatok informácii o
svojom klientovi vyplývalo z ním predložených dokladov týkajúcich sa ohlásenia neobvyklej obchodnej
operácie - výpisov z účtu spol. Torisiane Trade EU s.r.o., Freya Corp, s.r.o., TORISIANE s.r.o., AUTO
PARTS SLOVAKIA s.r.o. a TORISIANE SK s.r.o.
86. Sám žalovaný v Hlásení o neobvyklej obchodnej operácii zo dňa 04.07.2016 pri spoločnosti Freya

Corp, s.r.o. uviedol, že táto spoločnosť vykonávala transakcie bez zjavnej ekonomickej podstaty a táto
spoločnosť bola dokonca subjektom iného Hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii (OPO343/2016)
pričom bolo zjavné, že bola previazaná na spol. TORISIANE SK, s.r.o. rovnakou osobou disponenta,
p. L. I..
87. Žalovaný teda mal informácie o svojom klientovi naznačujúce jeho rizikovosť z pohľadu legalizácie

príjmu z trestnej činnosti, pri ktorých mal zbystriť pozornosť a primerane tomu prispôsobiť aj
monitorovanie jeho transakcii. Vzhľadom na rizikovosť svojho klienta mal žalobca za to, že žalovaný
mal aplikovať nie základnú, ale zvýšenú starostlivosť a tomu prispôsobiť aj svoj prístup k monitorovaniu
jeho obchodného vzťahu a preskúmavaniu jeho obchodov. V zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. (AMLzákon) bol žalovaný totiž ako povinná osoba povinný posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný
obchod svojho klienta neobvyklý. Ak by žalovaný dôsledne pristupoval k plneniu svojich povinností v
zmysle AML zákona, tak už pri aplikovaní základnej starostlivosti by zistil, že vykonávaný obchod nebol

v súlade s poznatkami, ktoré o svojom klientovi mal.
88. Tomu, že išlo o neobvyklú obchodnú operáciu v tomto prípade nasvedčovalo viacero ďalších
skutočností, a to:
a) nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov, ktorý bol predmetom transakcie - zo samotného
výpisu z účtu - prehľad transakcií od 19.08.2015 do 05.08.2016 bolo zrejmé, že suma vo výške 152

636,55 USD (135 436,16 eur) nebola vôbec štandardným obratom klienta žalovaného;
b) to, že tak vysoký objem finančných prostriedkov nebol bežne predmetom obchodných operácii klienta
žalovanéhonapredmetnomúčte-išloosumuvysokopresahujúcuobvyklétransakciedanejspoločnosti,
ktoré boli vo výške niekoľko desiatok eur až po maximálne niekoľko tisíc;
c) to, že išlo o platbu z iného štátu, s ktorým bežne klient žalovaného neobchodoval -
bežne neobchodoval so zahraničím, všetky väčšie vklady na jeho účet boli uskutočnené zo slovenských

bánk (slovenských účtov) a taktiež
d) to, že prijaté prostriedky mali byť a boli prevedené obratom na zahraničné účty -
prijatásumabolanáslednepoprevádzanávčastiachnaúčtyvrôznychkrajinách-VeľkáBritánia,Poľsko,
Čína.
89. Žalobca netvrdil, že mal žalovaný vykonať zložitú a hĺbkovú previerku svojho klienta, avšak

vzhľadom na to, že vedel, resp. mal vedieť o zvýšenej rizikovosti svojho klienta z pohľadu možného
prania špinavých peňazí, mala byť na toho klienta smerovaná zvýšená pozornosť a nemali byť
prehliadnuté ďalšie skutočnosti, ktoré jasne preukazovali, že jeho klient prijal nezvyčajne vysokú platbu
bez akéhokoľvek zrejmého ekonomického účelu. V rozpore s ust. § 14 AML zákona však žalovaný vôbec
nepreskúmaval účel tohto obchodu, hoci na to mal zákonnú povinnosť.

90. Ak by si žalovaný splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z AML zákona, zistil by, že danú operáciu
bolo potrebné vyhodnotiť ako neobvyklú aj bez toho, aby skúmal či sa meno príjemcu platby uvedené v
platobnom príkaze zhodovalo s menom príjemcu platby, ktoré sám evidoval. Žalovaný argumentoval, že
nemal zákonnú povinnosť zaoberať sa rozporom medzi údajom o mene príjemcu platby, ktorý žalobca
ako platiteľ uviedol do svojho platobného príkazu s menom príjemcu platby, ktoré vo svojom systéme

evidovala banka príjemcu platby, t. j. žalovaný, avšak vzhľadom na (i) svoju prevenčnú povinnosť,
(ii) informácie, ktoré o svojom klientovi mal, (iii) rizikovosť klienta, (iv) charakter finančnej operácie a
(v) povinnosti stanovené AML zákonom, sa mal touto nezrovnalosťou minimálne zaoberať. Do času
vyriešenia tejto nezrovnalosti mal žalovaný v súlade s §16 AML zákona platbu zdržať, t. j. platba by
nebola po častiach poprevádzaná do zahraničia, ale zostala by na účte žalovaného a následne bola

vrátená žalobcovi. Nakoľko žalovaný ale porušil svoje povinnosti v zmysle AML zákona, v súvislosti s
čím nezdržal predmetnú platbu, ale umožnil bez ďalšieho nakladanie s týmito prostriedkami, spôsobil
tým škodu na majetku žalobcu. Žiadosť žalovaného o vrátenie platby zo zahraničia zo dňa 01.07.2016
adresovaná klientovi spol. TORISIANE SK, s.r.o. prišla príliš neskoro, keď už boli finančné prostriedky
poprevádzané do iných krajín.

91. Žalobca mal za to, že konajúci súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z noriem správnych a aj keď
konajúci súd citoval vo svojom odôvodnení uvedené ustanovenia v znení aktuálnom, rozsah povinností
žalovaného v zmysle AML zákona v znení platnom v čase pripísania platby na účet by bol obdobný
či použil znenie noriem aktuálne alebo vtedajšie a nemalo by to zásadný vplyv na vyhodnotenie jeho
zodpovednosti za ich porušenie.

92. Podľa žalovaného súd prvej inštancie absolútne nesprávne aplikoval ustanovenie § 10 ods. 3 AML
zákona, podľa ktorého bol žalovaný povinný vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie
aj pri vykonávaní obchodu, ktorého hodnota dosiahne najmenej 2 000,00 eur, keď konajúci súd uviedol
sumu 1 000,00 eur podľa aktuálneho znenia. Na margo uvedeného žalobca poukázal, že predmetom
tohto sporu, a teda hodnota spornej platby bola suma vo výške 152 636,55 USD. Žalobca preto

považoval uvedenú argumentáciu žalovaného za bezpredmetnú, nakoľko minimálna hodnota obchodu
pre overenie identifikácia klienta bola v každom prípade splnená. Rovnako žalovaný uvádzal, že
uvedené ustanovenia ods. 3 sa aplikuje iba ak nejde o prípad podľa ods. 2 (§10). §10 ods. 2 zákona o
AML však upravuje povinnosť žalovaného ako povinnej osoby vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu
ku klientovi, ak napr. je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu

bez ohľadu na hodnotu obchodu. A práve toto bolo jedno z ustanovení, ktoré boli žalovaným porušené,
nakoľko uvedenú základnú starostlivosť vo vzťahu k svojmu klientovi nevykonal.
93. Čo sa týka použitia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, žalobca uviedol, že v tomto spore
si uplatnil náhradu škody spôsobenú žalovaným porušením jeho zákonných povinností vyplývajúcichmu z AML zákona. Povinnou osobou na účely AML zákona bola v zmysle ust. § 5 ods. 1 banka, teda
žalovaný, ktorému ukladal AML zákon rad povinností, ktorých účelom bolo zabraňovať prípadom prania
špinavých peňazí. Žalobca nebol v tomto smere povinnou osobou, AML zákon mu neukladal povinnosti,

ktoré musel dodržiavať. Ak mu AML zákon takéto povinnosti neukladal, nemal v tomto smere čo porušiť,
čoho následkom, logicky, nemohlo byť založenie zodpovednosti za škodu.
94. Žalobca mal za to, že žalovaný nesie plnú zodpovednosť za spôsobenú škodu. Žalovanému AML
zákon uložil povinnosti (§ 10, § 12, § 14, § 16 AML zákona), ktoré tento porušil, nezdržal platbu tak, ako
mu prikazoval zákon, umožnil nakladanie s prostriedkami žalobcu, čím došlo k škode (zmenšeniu) na

majetku žalobcu. Tým bola daná príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a
vznikom škody ako aj jeho pasívna vecná legitimácia v spore o náhradu škody, nakoľko ak by si Žalovaný
plnil svoje povinnosti zodpovedne tak, ako mal, s určitosťou by vyhodnotil predmetnú transakciu ako
neobvyklú, všimol by si nezrovnalosť v adresátovi platby, platbu by zdržal a vrátil žalobcovi. Ani
skutočnosť, že zo strany Finančnej spravodajskej jednotky nebola žalovanému uložená sankcia za
porušenie zákona neznamenalo automaticky, že žiadna povinnosť porušená nebola a nezbavovalo to

žalovaného jeho zodpovednosti.
95. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný videl v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia - napadnutého rozsudku. S predloženým názorom žalobca
nesúhlasil. Predmetné konanie sa viedlo od roku 2019, pričom počas konania bolo realizovaných
viacero pojednávaní, výsluchy svedkov, bolo predložených niekoľko vyjadrení tak zo strany žalobcu,

ako aj žalovaného a množstvo dokumentácie. V žiadnom smere nemožno skonštatovať, že by bolo
žalovanému odopreté právo na skutkovú a právnu argumentáciu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
bolo rozsiahle, vyčerpávajúce a dávalo odpovede na všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci.
96. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom odstránenia sporných
okolností, ustálil skutkový stav, aplikoval relevantné právne normy, definoval základ sporu, a posúdil

neobvyklosť obchodnej operácie, ale nie subjektívne, ako to tvrdil žalovaný, ale na základe predložených
dôkazov, ktoré podrobne vyhodnotil, a to tak samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Na
základe týchto krokov zistil nedostatky v plnení povinností žalovaným, určil právne normy, ktoré boli
žalovaným porušené a spojil ich s následkom spočívajúcim vo vzniku škody spôsobenej žalobcovi.
Konajúci súd teda správne skúmal dodržanie zákonných povinností žalovaného, odôvodnil založenie

jeho zodpovednosti za vznik škody a rovnako odôvodnil aj založenie jeho pasívnej legitimácie v spore.
97. Odvolacou replikou zo dňa 19.06.2023 žalovaný, reagujúc na vyjadrenie žalobcu k podanému
odvolaniu zotrval na svojich odvolacích námietkach, ktoré upresnil.
98. Žalobca duplikou zo dňa 13.07.2023 zaujal stanovisko k odvolacej replike žalovaného a opätovne
poukázal na to, že na vznik zodpovednosti za škodu nebola nevyhnutná existencia zmluvného vzťahu

medzistranamisporu,alesaspájasprávnyminásledkamiporušeniaprávnejpovinnosti,pričomvdanom
prípade išlo o zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti, ktorú stanovovali právne normy, t. j. vzniká
priamo z porušenia právneho predpisu (AML zákon). Žalovaný porušil svoje povinnosti stanovené AML
zákonom a následkom takéhoto porušenia bol vznik škody na strane žalobcu. AML zákon nemusí
byť pritom vyslovene určený na ochranu individuálnych záujmov fyzických alebo právnických osôb.

To však nevylučuje zodpovednosť za následky spôsobené konkrétnym fyzickým alebo právnickým
osobám pri porušení povinností takýmto zákonov stanovených. Ani neuloženie pokuty za porušenie
AML zákona orgánom vykonávajúcim dohľad nie je istotou a jednoznačným dôkazom, že k takémuto
porušeniu právnej povinnosti nikdy nedošlo a neuloženie pokuty orgánom dozoru taktiež nevylučuje
právnu zodpovednosť za porušenie takejto povinnosti.

99. Žalobca zdôraznil, že pri svojej komunikácii s obchodným partnerom postupoval štandardným
spôsobom, a práve s určitou mierou opatrnosti, kedy odmietol uhradiť zostatok peňažných prostriedkov
na účet vedený na meno inej spoločnosti. Jeho správanie nebolo možné vyhodnotiť ako hrubo
nedbanlivostné. Hrubou nedbanlivosťou je totiž nedbanlivosť najvyššej intenzity, ktorá svedčí o
ľahkomyseľnom prístupe škodcu k plneniu svojich povinností, kedy je zanedbaná požiadavka náležitej

opatrnosti takým spôsobom, že to svedčí o zrejmej bezohľadnosti škodcu k záujmom iných osôb
(Rozsudok NS ČR, sp. zn. 23Cdo/2702/2012). S obchodným partnerom komunikoval stále rovnakým
spôsobom, rovnaké komunikujúce osoby na oboch stranách, Žalobca obozretne nesúhlasil so zmenou
čísla účtu, na ktorý mal byť zostatok ceny za tovar uhradený. Žalobca bol názoru, že ako nedbanlivostné
možno vyhodnotiť práve konanie žalovaného pri jeho prístupe k svojmu klientovi, kedy napriek viacerým

indíciám zakladajúcim dôvodné podozrenie zvýšenej rizikovosti jeho klienta (spol. TORISIANE SK s. r.
o.) z pohľadu možného prania špinavých peňazí nevenoval svojmu klientovi dostatočnú pozornosť.
100. Podľa žalobcu nebolo možné dávať na roveň povinnosti banky žalobcu a žalovaného, nakoľko
banka žalobcu nemala možnosť zistiť, že účet na ktorý majú byť peniaze poukázané nebol účtomspoločnosti, ktorej boli peniaze určené a ktorej názov bol uvedený aj v prevodnom príkaze. Skutočnosť,
že úhrada kúpnej ceny bola rozdelená na dve časti samo osebe nebolo podozrivé a ako podozrivá
nemohla byť vyhodnotená úhrada na účet vedený v Slovenskej republike, a to rovnako z dôvodu,

že deklarovaným príjemcom mala byť stále rovnaká spoločnosť (SICHUAN GENT). Nekonanie zo
strany žalovaného viedlo k tomu, že peňažné prostriedky boli nakoniec zaslané na bankový účet
úplne neznámej spoločnosti, nakoľko iba žalovaný s prihliadnutím na jeho prevenčnú povinnosť a
predovšetkým očividnú nezrovnalosť v platobnom príkaze určenom príjemcovi platby mohol a mal na
túto skutočnosť upozorniť minimálne banku žalobcu.

101. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 555/2018-
27, ktorý uviedol: „Ústavný súd považuje za neopodstatnenú námietku sťažovateľky, že nemala
dôvod preverovať finančnú operáciu týkajúcu sa ..., keďže platba na jeho účet bola zaslaná z banky
nachádzajúcej sa v členskom štáte Európskej únie a bolo tak povinnosťou tejto zahraničnej banky
skúmať pôvod predmetných finančných prostriedkov v čase, keď boli poukázané na ňou vedený účet.
Podľa názoru ústavného súdu totiž ani prípadné nesplnenie si povinností v oblasti predchádzania

legalizácii príjmov z trestnej činnosti (resp. financovania terorizmu) zo strany zahranične j banky
nezbavujebanku(resp.jejpobočku)nachádzajúcusavSlovenskejrepublikepovinnostivykonaťnáležité
opatrenia ustanovené zákonom na ochranu pred legalizáciou, resp. jej vlastným programom v prípade,
že obchod spĺňa kritériá neobvyklej obchodnej operácie. V posudzovanej veci pritom, ako možno
vyvodiť z rozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu, neobvyklosť obchodnej operácie vyplývala

predovšetkým z nezvyčajne vysokého objemu finančných prostriedkov vybočujúceho z bežného rámca
obchodov daného klienta.“

102. Podľa žalobcu neobvyklosti obchodnej operácie v tomto prípade nasvedčovalo viacero skutočností,
a to (i) nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov, ktorý bol predmetom transakcie, (ii) to,

že tak vysoký objem finančných prostriedkov nebol bežne predmetom obchodných operácii klienta
žalovaného na predmetnom účte, (iii) to, že išlo o platbu z iného štátu, s ktorým bežne klient žalovaného
neobchodoval a (iv) tiež to, že prijaté prostriedky mali byť a boli prevedené obratom na zahraničné
účty. Na tieto skutočnosti mal žalovaný prihliadnuť v ich vzájomnej spojitosti, nakoľko spolu poskytovali
jednoznačný odôvodnený záver o rizikovosti klienta a neobvyklej obchodnej operácie. Najpodstatnejšou

indíciou však bola zjavná nezrovnalosť v deklarovanom príjemcovi a toho, komu reálne bankový účet
patril. Žalovaný síce v danom čase nebol povinný zaoberať sa poskytnutou informáciou o príjemcovi
platby, avšak na túto skutočnosť mal prihliadnuť jednak z pohľadu svojej prevenčnej povinnosti, ale
predovšetkým s ohľadom na ostatné indície naznačujúce rizikovosť svojho klienta, resp. neobvyklosť
jeho obchodnej operácie.

103. Pre daný skutkový stav by nebola ani relevantná prípadná nesprávna interpretácia ust. § 12 ods. 1
AML zákona, (t. j. vykonanie zvýšenej starostlivosti), keďže vykonanie vyššie uvedených činností/krokov
bolo povinnosťou žalovaného ako povinnej osoby už pri vykonávaní základnej starostlivosti (§10 AML
zákona). Žalobca upozornil na porušenie ust. § 14 ods. 2 AML zákona, a to na skutočnosť, že žalovaný
mal preskúmať účel tohto obchodu, pretože na to mal zákonnú povinnosť.

104. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Sžo 166/2015,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o uložení pokuty banke ako povinnej osobe za porušenie AML
zákona: „Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam si žalobca nesplnil svoje povinnosti, tak ako mu
vyplývalizustanovenízákonač.297/2008Z.z.,pretožeprivykonávanízákladnejstarostlivostivovzťahu
ku klientovi IIHL - organizačná zložka, nevykonal v závislosti od rizika legalizácie identifikáciu konečného

užívateľa výhod a neprijal primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie, nevykonával priebežné
monitorovanie obchodného vzťahu s klientom IIHL - organizačná zložka, vrátane preskúmavania
predmetných obchodov počas trvania obchodného vzťahu, nevykonal základnú starostlivosť vo vzťahu
ku klientovi IIHL - organizačná zložka i napriek tomu, že existovalo podozrenie, že klient pripravoval a
vykonávalneobvyklúobchodnúoperáciu,neoverilúplnosťidentifikačnýchúdajovainformácií,nevenoval

osobitnú pozornosť vyššie uvedeným obchodom napriek tomu, že išlo o obchody s nezvyčajne
vysokou hodnotou, ktoré vybočovali z bežného rámca podnikateľskej činnosti klienta IIHL - organizačná
zložka. Neposudzoval predmetné zadokumentované obchody podľa prehľadu neobvyklých obchodných
operácií uvedených vo svojom Programe a neohlásil finančnej spravodajskej jednotke uvedené obchody
ako neobvyklé obchodné operácie.“

105. Žalovaný v tomto prípade nezistil dostatočným spôsobom pôvod finančných prostriedkov svojho
klienta, keď predpokladal, že tieto pochádzali z jeho podnikateľskej činnosti, nedostatočne zisťoval, resp.
nezisťoval účel použitie finančných prostriedkov a taktiež nezisťoval ani ďalšie skutočnosti ohľadom
vykonaného obchodu jeho klienta, a to aj napriek skutočnosti, že vykonať tieto skutočnosti bolo v jehomožnostiach a schopnostiach. Rovnako podľa vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR:
„Žalobca len skonštatoval, že platba prišla z účtu v banke, ktorá sídli v členskom štáte EU, čo ani podľa
najvyššieho súdu nie je postačujúce, predovšetkým s poukazom na frekvenciu kreditov na účte klienta

žalobcu s obdobnou výškou.“
106. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

107. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a §
380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je

dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
108. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 218 ods. 2 CSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa §1ods.2Obchodnéhozákonníka,právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobom druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch, ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a
právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva

na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku osôb, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Podľa § 420a ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne, ak bola spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. v znení platnom ku dňu 24.06.2016, neobvyklou
obchodnou operáciou je najmä obchod, ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem

finančnýchprostriedkovaleboinúsvojupovahuzjavnevybočujezbežnéhorámcaalebopovahyurčitého
druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta.
Podľa 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z., neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod,
ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju
povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z., povinnou osobou na účely tohto zákona je banka.
Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z., základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu
ku klientovi zahŕňa identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie.Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z., základná starostlivosť povinnej osoby vo
vzťahu ku klientovi zahŕňa identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na
overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod vrátane opatrení na zistenie

vlastníckejštruktúryariadiacejštruktúryklienta,ktorýjeprávnickouosoboualebozdruženímmajetku;pri
identifikácii konečného užívateľa výhod sa povinná osoba nesmie spoliehať výlučne na údaje získané z
registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len „register právnických osôb“),
ak na základe hodnotenia rizík podľa § 20a existuje vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu
a je povinná overiť informácie týkajúce sa identifikácie konečného užívateľa výhod ešte z ďalšieho

dôveryhodného zdroja.
Podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona č. 297/2008 Z. z., základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu
ku klientovi zahŕňa vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania
konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané
obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho obchodnom profile, prehľade
možných rizík spojených s klientom a so zdrojom finančných prostriedkov a majetku použitých pri

obchodnom vzťahu alebo obchode, a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií,
ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.
Podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba je povinná vykonať základnú
starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu
v hodnote najmenej 15 000 eur a pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v

hotovosti najmenej 10 000 eur, pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako
viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.
Podľa § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba je povinná vykonať základnú
starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných
údajov potrebných na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa odseku 1.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba je povinná vykonať identifikáciu klienta a
overenie jeho identifikácie aj pri vykonávaní obchodu, ktorého hodnota dosiahne najmenej 2 000 eur,
ak nejde o prípad podľa odseku 2.
Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu ku
klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Riziko legalizácie

alebo financovania terorizmu na účely tohto zákona posudzuje povinná osoba v závislosti od klienta,
druhu obchodu, obchodného vzťahu alebo konkrétneho obchodu. Povinná osoba je povinná pri kontrole
preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je primeraný v závislosti od
rizika legalizácie alebo financovania terorizmu.
Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 297/2008 Z. z., klient je povinný poskytnúť povinnej osobe informácie

a doklady, ktoré sú potrebné na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, alebo identifikácie a
overenie identifikácie podľa odseku 3.
Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba je povinná overiť identifikáciu klienta, ktorý
je fyzickou osobou a identifikáciu každej osoby konajúcej za klienta, ktorý je právnickou osobou, ešte
pred uzatváraním obchodného vzťahu alebo vykonaním obchodu za ich fyzickej prítomnosti, ak tento

zákon neustanovuje inak.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba je povinná posudzovať, či je pripravovaný
alebo vykonávaný obchod neobvyklý.
Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba je povinná venovať
osobitnú pozornosť všetkým zložitým obchodom, nezvyčajne veľkým obchodom, všetkým obchodom s

nezvyčajnou povahou alebo obchodom, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný
účel, pričom povinná osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov.
Podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba je povinná venovať osobitnú
pozornosť každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu
obchodu, konkrétneho obchodu alebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré

môžu podporovať anonymitu, a je povinná prijať náležité opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie ich
použitia na účely legalizácie a financovania terorizmu.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú
operáciu do ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie osobitnému útvaru služby finančnej polície
Policajného zboru.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú
operáciu, ak hrozí nebezpečie, že jej vykonaním môže byť zmarené alebo podstatne sťažené zaistenie
príjmuztrestnejčinnostialeboprostriedkovurčenýchnafinancovanieterorizmu,aleboakjuotofinančná
spravodajská jednotka písomne požiada, do prijatia oznámenia od finančnej spravodajskej jednotky,aby neobvyklú obchodnú operáciu vykonala, najviac však 120 hodín; po uplynutí tejto lehoty povinná
osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu na základe oznámenia finančnej spravodajskej
jednotky, že vec odovzdala orgánom činným v trestnom konaní, najviac však na ďalších 72 hodín. Do

doby zdržania neobvyklej obchodnej operácie sa nepočíta sobota a deň pracovného pokoja. O zdržaní
neobvyklej obchodnej operácie povinná osoba ihneď informuje finančnú spravodajskú jednotku.
Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba nezdrží neobvyklú obchodnú operáciu, ak
a) ju nemožno z prevádzkových alebo technických príčin zdržať; o tejto skutočnosti povinná osoba
ihneď informuje finančnú spravodajskú jednotku, alebo b) by zdržanie mohlo podľa predchádzajúceho

upozornenia finančnej spravodajskej jednotky zmariť spracovanie neobvyklej obchodnej operácie.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., povinná osoba je povinná ohlásiť finančnej spravodajskej
jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Povinná
osoba bez zbytočného odkladu ohlási finančnej spravodajskej jednotke aj odmietnutie vykonania
požadovanej neobvyklej obchodnej operácie podľa § 15.
Podľa § 23 ods. 1 písm. h) zákona č. 483/2001 Z. z., banka je povinná v stanovách okrem náležitostí

ustanovených v osobitnom predpise upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby
zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a umožnili zdravý rozvoj
a prosperitu banky. Banka je povinná v stanovách upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym
orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného
auditu. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za

ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
Podľa § 2 ods. 42 zákona č. 492/2009 Z. z., prijímaním platobných operácií sa na účely tohto
zákona rozumie platobná služba, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb na základe zmluvy s
príjemcom o prijímaní a spracovaní platobných operácií, pričom výsledkom takejto služby je pripísanie
finančných prostriedkov na platobný účet príjemcu.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z., ak bol platobný príkaz vykonaný podľa jedinečného
identifikátora, považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom
identifikátore.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z., ak používateľ platobných služieb poskytne doplňujúce
informácie k informáciám uvedeným v § 31 ods. 5 písm. c) druhom bode a § 35 ods. 1 písm. a),

poskytovateľ platobných služieb je zodpovedný iba za vykonanie platobnej operácie podľa jedinečného
identifikátora poskytnutého používateľom platobných služieb a nenesie zodpovednosť podľa § 22 za
doplňujúce informácie.
Predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 152 636,55 USD, titulom
náhrady škody. V konaní nebolo sporné, že žalobca uzatvoril dňa 01.06.2016 kúpnu zmluvu č.

DY16036 s čínskym dodávateľom - spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., so sídlom No. 52
YONGFENGROAD, GAOXINGQU, CHENGDU, predmetom ktorej bola kúpa surového hodvábu za
cenu v celkovej výške 212 636,55 USD. Taktiež nebolo sporne, že návrh kúpnej zmluvy bol žalobcovi
doručený z emailovej adresy čínskeho dodávateľa - X..U.. Táto emailová adresa bola kontaktnou
adresou aj v prípade predchádzajúcej spolupráce žalobcu a danej čínskej spoločnosti. Žalobca návrh

kúpnejzmluvyprijalapodpísanúkópiuzaslalčínskemudodávateľoviemailomzosvojejemailovejadresy
tQ..O..F. na emailovú adresu X..U.. Žalobca uhradil zálohovú platbu
za tovar 60 000 USD na účet čínskeho dodávateľa č. XXXXXXXXXXXXX, N.: J., vedený v Nanchong
City Commercial Bank, ktorý mu bol oznámený čínskym dodávateľom. Žalobca zvyšok kúpnej ceny vo
výške žalovanej sumy uhradil na účet, ktorý patril spol. TORISIANE SK, s. r. o., vedený žalovaným

(banka). Medzi stranami sporu ostalo sporné, či bola daná výlučná zodpovednosť žalovaného za škodu
vzniknutú žalobcovi, spočívajúcu v úhrade zostatku kúpnej ceny (152 636,55 USD) inému subjektu
ako zmluvnej strane kúpnej zmluvy - čínskemu dodávateľovi, ako aj skutočnosť či žalovaný porušil pri
bankovom prevode finančných prostriedkov od žalobcu pripísaním na účet spol. TORISIANE SK s. r. o.,
svoju povinnosť vyplývajúcu mu z AML zákona a posúdenie či v danom prípade sa jednalo o neobvyklú

bankovú operáciu.
Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 01.06.2016
s čínskym dodávateľom spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., kúpnu zmluvu a zaslal
na účet oznámený mu čínskym dodávateľom zálohu vo výške 60 000 USD, ktorý mu prijatie
zálohy potvrdil dňa 15.06.2016. Žalobca komunikoval pri celom obchode s čínskym dodávateľom

prostredníctvom emailových správ zasielaných zo svojej emailovej adresy Y..O..F. na emailovú
adresu lW..U. patriacu čínskemu dodávateľovi. Žalobca už predtým
obchodoval s touto čínskou spoločnosťou rovnakým spôsobom (emailová komunikácia s rovnakou
emailovou adresou). Záloha bola uhradená na účet čínskeho dodávateľa č. XXXXXXXXXXXXX, N.: J.,vedený v Nanchong City Commercial Bank. Dňa 17.06.2016 bol žalobcovi z emailovej adresy X..U.
doručený email, ktorým bol požiadaný o doplatenie zostatku kúpnej ceny
na iný účet ako ten, na ktorý bola poukázaná zálohová platba. Špecifikácia nového čísla účtu, vedeného

namenoB.E.Y.U..,X.,bolažalobcovizaslanávpríloheemailu.Žalobcareagovalnapožiadavkuuhradiť
doplatok kúpnej ceny na iný účet emailom zo dňa 20.06.2016 o 17:24 hod, pričom odmietol realizovať
platbu na iný účet a oznámil, že je pripravený platbu vykonať, ale len na účet vedený v Nanchong City
Commercial Bank, na ktorý bola poukázaná záloha. V nadväznosti na email zo dňa 20.06.2016 o 17:24
hod. žalobca obdržal odpovede zo dňa 20.06.2016 o 18:40 hod. a o 18:48 hod., ktorými bol dôrazne

požiadaný, aby platbu na účet v Nanchong City Commercial Bank nevykonával z dôvodu prebiehajúceho
auditu účtu, ale aby dohodol zmenu účtu príjemcu vo svojej banke. Emailom zo dňa 20.06.2016 o 19:54
hod. žalobca znova oznámil na emailovú adresu lW..U. , že platbu nie je
možné vykonať z dôvodu, že úhrada, ktorá má byť adresovaná spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO.,
LTD., môže byť poukázaná len na účet vedený na meno tejto spoločnosti. Na túto emailovú správu bolo
reagované emailom zo dňa 21.06.2016 o 03:27 hod., s tým, že bude možné realizovať platbu na účet

vedený na meno spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., pričom pôjde o účet pobočky vedený v
Slovenskej republike u žalovaného. Takýto spôsob platby bol zo strany žalobcu akceptovaný a platba vo
výške 152 636,55 USD bola dňa 22.06.2016 poukázaná na účet č. N., vedený v Slovenskej sporiteľni,
a. s.. (dňa 23.06.2016 bola platba z jeho účtu vedeného v Unicredit S.p.A. odpísaná) V ten istý deň,
t. j. 22.06.2016 o 11:16 hod. žalobca zaslal na emailovú adresu lW..U.

potvrdenie o úhrade faktúry č. ST- 716DY4036 vo výške 152 636,55 USD. Emailom zo dňa 24.06.2016
o 14:25 bol žalobca z emailovej adresy X..U. informovaný o probléme s pripísaním platby z dôvodu
chybne zadanej adresy príjemcu v bankovom príkaze. Dňa 24.06.2016 o 16:57 hod. žalobca na vyššie
uvedený email odpovedal a preposlal na email X..U. potvrdenie svojej talianskej banky Unicredit S.p.A.,
že prevádzaná suma bola dňa 23.06.2016 z účtu žalobcu odpísaná. Dňa 29.06.2016 bol žalobca vo

veci doplatenia kúpnej ceny telefonicky kontaktovaný p. X. X., kontaktnou osobou čínskeho dodávateľa,
pričomnazákladekomunikácieavzájomnejvýmenyinformáciibolozistené,ževyššieuvedenéemailové
správy o zmene účtu a žiadosti realizovať platbu na účet v Slovenskej republike p. X. X. L. emailovej
adresy lW..U. nikdy neodoslala a čínsky dodávateľ doplatok kúpnej ceny
neprijal. Žalobca bol zo strany p. X. X. zároveň oboznámený, že z jeho emailovej adresy tQ..O..F.

bolo zaslané potvrdenie o vykonaní platby so správnymi údajmi, t.
j. s údajmi, ktoré korešpondovali s údajmi účtu čínskeho dodávateľa vedenému v Nanchong City
Commercial Bank. Toto Potvrdenie žalobca nikdy nezasielal a bolo zaslané inou osobou ako konateľom
žalobcu p. M. Y., ktorá neoprávnene použila jeho emailovú adresu. Žalobca následne kontaktoval
Unicredit S.p.A., ktorá upovedomila žalovaného. Po tom, ako žalovaný obdržal informáciu od banky

žalobcu, že sa nejednalo o štandardnú transakciu (swiftová správa zo dňa 01.07.2016), ešte v tento deň
postupoval podľa dohodnutých a nastavených procesov a vykonal oznámenie o podozrenie na podvod
v zmysle ust. § 17 zákona AML. Žalovaný súčasne vyzval príjemcu platby - spol. TORISIANE SK s. r. o.,
v ten istý deň (01.07.2016) na vrátenie platby zo zahraničia. Príjemca platby finančné prostriedky, ktoré
mu zaslal na účet žalobca preposlal v niekoľkých transakciách na platobné účty vedené v zahraničných

bankách, resp. v časti vybral v hotovosti, a to dňa 24.06.2016 a 25.06.2016.
Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného voči napadnutému rozsudku uvádza k
uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. k námietke žalovaného, že
napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé,
že súd prvej inštancie na prejednávaný spor aplikoval ako právny predpis - príslušné ustanovenia

Obchodnéhozákonníka,Občianskehozákonníka,zákonaAML,zákonaobankách,zákonaoplatobných
službách, avšak z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako právne posúdil zistený
skutkový stav, t. j. či sa jedná o zodpovednosť žalovaného v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 415, §
420), alebo Obchodného zákonníka (§ 373) ohľadom uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody,
pričom v napadnutom rozsudku bez ďalšieho boli uvedené ustanovenia tak Občianskeho zákonníka ako

aj Obchodného zákonníka týkajúce sa náhrady škody. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku citoval niektoré zákonné ustanovenia zákona AML v znení, ktoré
neboli platné v čase posudzovanej udalosti - prevodu finančných prostriedkov (§ 10 ods. 3, ods. 4, ods.
6, §16 ods. 1).Odvolací súd z obsahu podaného odvolania žalovaného identifikoval ako ním uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové podmienky a kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obsahom hodnotenia dôkazov je opísanie úvahy súdu o tom, ktorý
z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, ktoré zistenia si z celkového dokazovania

odporujú a ktoré sa vylučujú. Tiež je potrebné uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akých dôvodov.
Nie je pritom prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom
(pozri napr. nález I.ÚS 114/2008). Správnosť a úplnosť odôvodnenia rozsudku je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti
so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní
rozsudku nepostupuje spôsobom podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k nepreskúmateľnosti

rozsudku, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne
brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujať stanovisko k argumentom
konajúceho súdu. Ide o nesprávny procesný postup súdu v takej miere, že dochádza k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces. Samotné súdne rozhodnutie má byť logickým a právnym vyústením celého

priebehu konania a hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov, pri jeho vydaní musia byť zachované
formálne aj obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho
skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku daného rozhodnutia.
Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k

súdu a tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť, keď právo na spravodlivý
súdny proces je naplnené tým, že všeobecný súd po zistení skutkového stavu a po výklade a použití
adekvátnych právnych noriem rozhodne a jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
alebo prijaté v omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Práve odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (II.ÚS 383/06, I.ÚS

117/07).
V súlade s § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy súd hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či

nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli
tvrdené, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon (CSP) nepredpisuje pravidlá, z ktorých
by mal súd vychádzať pri hodnotení jednotlivých dôkazov a ich hodnotení vo vzájomnej súvislosti.
Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery

konajúceho sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu

pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane a jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s
poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné
či protichodné, vzájomne sa doplňujúce, príp. vylučujúce sa a pod. Výsledkom celkového hodnotenia
dôkazných prostriedkov je záver konajúceho súdu o pravdivosti tvrdených skutočností stranami sporu,

ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery tá ktorá strana sporu splnila svoju povinnosť
preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových
tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu
sporu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani

polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu súd uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz
nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).
Osoby dotknuté rozhodnutím príslušného súdu majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých konajúci súd vo veci rozhodol,

je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného
práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto súdneho rozhodnutia.
Potom musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami
rozhodujúcimi pre vyvodenie svojho záveru a svoje rozhodnutie (napadnutý rozsudok) odôvodnil
formalisticky, v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. V súlade s cit. ustanovením musí konajúci súd v odôvodnení
rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup musí byť v odôvodnení rozhodnutia
dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti ako aj s poukazom na ním
prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody, pre ktoré
práve takto rozhodol. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie zároveň musí byť aj dostatočným
podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie

neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je ho treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto
nepreskúmateľné rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v
konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces, čo zakladá vadu súdneho konania
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

Zároveň odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj
Ústavného súdu SR platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany sporu, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.

IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30). Porušením práva na spravodlivý proces pritom však nie je prípadné iné
hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení strán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť
uplatneného nároku. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces
garantujekaždémuúčastníkovikonania,ževydanýrozsudokmusíspĺňaťlimityzrozumiteľného,určitého
a logicky odôvodneného rozsudku. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie logicky reagovať a

podať zrozumiteľnú odpoveďou na konkrétne relevantné argumenty žalovaného prednesené v konaní.

Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie podľa odvolacieho súdu záver prijatý napadnutým
rozsudkom nevyplýva. Skutkové tvrdenia žaloby, o ktoré ju žalobca oprel a s ktorými sa stotožnil súd
prvej inštancie, a to že žalovaný mal identifikovať bankovú operáciu - prevod peňazí zadaný žalobcom

na účet klienta žalovaného ako podozrivú a vyhodnotiť ako neobvyklú a potom mal žalobcove finančné
prostriedky zdržať a nepripísať ich na účet spol. TORISIANE SK s. r. o., a ktoré mali vyplývať z toho,
že 1/ existovala zjavná nezhoda medzi skutočným majiteľom účtu vedeného u žalovaného podľa IBAN
(TORISIANE SK) a v bankovom príkaze na úhradu žalobcom uvedeným príjemcom (SICHUAN GENT
IMP. and EXP. CO., LTD), 2/ v prípade spol. TORISIANE SK s. r. o., zjavne absentoval ekonomický

účel takejto platby od žalobcu, 3/ spol. TORISIANE SK s. r. o., nemala v posledných troch rokoch na
svojom účte u žalovaného obraty v takej výške ako predmetná platba a zároveň 4/ do doby predmetnej
platbynerealizovalaplatbyaanineprijímalaplatbyzozahraničia,bezďalšiehopodľanázoruodvolacieho
súdunepreukazovalipochybeniežalovaného.Včaserealizáciepredmetnejbankovejoperácie-prevodu
peňazí bol v zmysle v tom čase platného znenia zákona o platobných službách (§ 21 ods. 1, ods.

3) určujúci pre riadne vykonanie bankového prevodu finančných prostriedkov údaj podľa jedinečného
identifikátora - IBAN (číslo platobného účtu), t. j. ak tento údaj - číslo účtu príjemcu zodpovedalo IBAN,
banka bola oprávnená postupovať len podľa tohto údaju a platobný príkaz sa potom považuje za riadne
zrealizovaný v prospech príjemcu platby v zmysle IBAN a to aj v prípade, ak je rozdielny údaj o označenípríjemcu v bankovom prevode. Označenie príjemcu platby v platobnom príkaze má len doplňujúci
charakter a určujúcim je vždy označenie čísla účtu príjemcu podľa IBAN. Žalovaný pri prevode peňazí
nemal objektívne žiadnu reálnu možnosť posúdiť ekonomický význam tejto platby pre príjemcu, ktorý bol

jeho klientom, keďže nedisponoval žiadnymi relevantnými informáciami, ktoré by takýto ekonomický účel
platby potvrdzovali alebo vyvracali. Predmetná banková operácia nevykazovala zvýšenú mieru zložitosti
- jednalo sa o prevod peňazí medzi dvoma obchodnými spoločnosťami z členských štátov EU, medzi
dvomi bankami pôsobiacimi v EU, išlo o úhradu faktúry. Taktiež výška bankových prevodov na účte spol.
TORISIANE SK s. r. o., u žalovaného v predchádzajúcom období podľa názoru odvolacieho súdu nijako

nevylučovala reálnosť takejto peňažnej platby v prospech jeho účtu, nakoľko tento účet bol klientom
žalovaného riadne využívaný a vedený od augusta 2015, pričom pohyby na účte (vklady a výbery) boli
vo výškach rádovo niekoľko desaťtisíc eur. Potom podľa odvolacieho súdu nebol dôvod, aby žalovaný
bez ďalšieho mal povinnosť pokladať predmetnú bankovú operáciu - prevod finančných prostriedkov za
neobvyklú obchodnú operáciu a mal povinnosť finančné prostriedky zdržať v zmysle zákona AML. Súd
prvejinštanciesapodľaodvolaciehosúdusobranoužalovanéhozhľadiskajehožalobcomnamietanému

zanedbaniu povinností v zmysle AML zákona pri identifikovaní predmetnej platobnej bankovej operácie
a povinnosti ju zdržať, dostatočne presvedčivo nevysporiadal.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pochybil, keďže v priebehu sporu sa dostatočne
presvedčivo nevyjadril ku všetkým zákonným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody, ktorými

sú: porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti
zodpovedného subjektu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé či súd prvej inštancie
vôbec zisťoval príčinnú súvislosť, ako ju posúdil a ani to k akému záveru dospel. Vyhodnotenie otázky,
či existuje medzi konkrétne zisteným porušením právnej povinnosti zodpovedného subjektu a vznikom
škody druhému subjektu príčinná súvislosť je vecou právneho posúdenia, čo však v danom spore

súd prvej inštancie nevykonal. Pri skúmaní príčinnej súvislosti konajúci súd je povinný zisťovať, ktorá
skutočnosťbolabezprostrednoupríčinouvznikunásledku-škody.Zceléhoreťazcavšeobecnejpríčinnej
súvislosti je potrebné sledovať len tie skutočnosti (príčiny a následky), ktoré sú relevantné pre posúdenie
zodpovednosti za škodu daného subjektu. Je preto rozhodujúce, aby bolo jasne preukázané, že určitá
škodabynenastalabezkonkrétnejpríčiny.Akbybolozistené,žepríčinouvznikuškodyjeináskutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastane.

V danom spore podľa odvolacieho súdu nie je možné konštatovať, že príčinou škody, ktorá vznikla
žalobcovi vo výške 152 636,55 USD (doplatok kúpnej ceny) bolo posúdenie bankovej operácie -
pripísanie platby žalobcu na účet obchodnej spol. TORISIANE SK s. r. o., (ktorej platba nebola určená)

žalovaným (bankou) ako nerizikovej (neobvyklej) a následne nezdržanie tejto platby, ale príčinou vzniku
škody žalobcovi bolo podvodné konanie tretieho subjektu, ktorý podvodným spôsobom pri emailovej
komunikácii medzi žalobcom a čínskym dodávateľom vyvolal u nich oboch dojem, že prebieha riadna
komunikácia medzi nimi a žiadal v mene čínskeho dodávateľa, aby žalobca uskutočnil doplatok kúpnej
ceny tovaru na účet spol. TORISIANE SK s. r. o., u žalovaného. Príčinou vzniku škody žalobcovi

nebolo kvalifikovanie bankovej operácie žalovaným ako bankou príjemcu prevádzaných finančných
prostriedkov ako neobvyklej - nerizikovej operácie, ale bolo ňou podvodné konanie nezisteného
tretieho subjektu, ktorý navodil medzi stranami kúpnej zmluvy mylný dojem (prostredníctvom emailovej
komunikácie), že riadne komunikujú medzi sebou a tiež aj bankový príkaz žalobcu na úhradu doplatku
kúpnej ceny na účet identifikovaný IBAN ako účet spol. TORISIANE SK s. r. o., vedený žalovaným ako

bankou.

Odvolací súd dospel na základe posúdenia vykonaných dôkazov k zisteniu, že súd prvej inštancie
došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru o tom, že vzniknutá škoda žalobcu
je dôsledkom nesprávnej kvalifikácie bankovej operácie prevodu peňazí žalovaným ako neobvyklej a

preto nepristúpil k jej zdržaniu. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil

na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §192 a § 193 CSP. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, resp. nevyšli za konania
najavo. Potom, čo konajúci súd zistil, že došlo k škode na majetku žalobcu sa zameral na to, či

medzi skutočnosťami, ktoré vzniku škody predchádzali bol protiprávny úkon, príp. určitým spôsobom
kvalifikovaná škodová udalosť alebo iná skutočnosť, s ktorou je spojená zodpovednosť za škodu,
pričom nesprávne identifikoval a ustálil, že za vznikom škody žalobcovi je vykonanie bankovej operácie
žalovanýmbeztoho,abyjuvyhodnotilakorizikovúapostupovalvzmyslezákonaAMLakoprineobvyklej
bankovejoperácii.Pravouskutočnosťou,bezktorejbynenastalškodlivýnásledokbolvšakprávepodvod

uskutočnený voči žalobcovi zo strany neznámej osoby, ktorý viedol k úhrade doplatku kúpnej ceny na
účet spol. TORISIANE SK s. r. o., (ktorá sa týmto na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila) a nie čínskemu
dodávateľovi.
Konajúci súd má povinnosť po zistení škody sa zamerať na to, či medzi skutočnosťami, ktoré škode
predchádzali je protiprávny úkon, príp. kvalifikovaná škodová udalosť alebo iná skutočnosť, s ktorou
zákonspájazodpovednosťzaškodu.Priskúmanípríčinnejsúvislostijetrebazistiť,ktoráskutočnosťbola

príčinou vzniku škody a takouto môže byť len taká skutočnosť, bez ktorej existencie by nenastal škodlivý
následok. V danom spore touto skutočnosťou bolo podvodné správanie tretieho nezisteného subjektu.
Ak by nedošlo k podvodu voči žalobcovi neznámou osobou, tento by nedal príkaz na úhradu doplatku
kúpnej ceny svojej banke na účet jemu neznámej spol. TORISTIANE SK s. r. o., vedený žalovaným a
nijaká škoda by mu potom nevznikla. V prípade, ak medzi požadovanou náhradou škody žalobcom a

konaním žalovaného nie je príčinná súvislosť, jej nedostatok, ako jeden zo zákonných predpokladov
zodpovednosti za škodu, musí viesť k zamietnutiu takejto žaloby. V tejto súvislosti je potrebné zvážiť,
či sa v priebehu konania na súde prvej inštancie mali obe procesné strany možnosť kvalifikovane a
v dostatočnom rozsahu vyjadriť k nedostatku príčinnej súvislosti pri vzniku škody. Žalovaný v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie namietal nedostatok príčinnej súvislosti a žalobca sa potom mal

možnosť k tejto otázke vyjadriť.
Odvolacísúdjenázoru,ževdanomsporesamalžalobcaposprávnostidomáhaťvydaniabezdôvodného
obohatenia voči spol. TORISIANE SK s. r. o., ktorá sa celkom jednoznačne obohatila na jeho úkor,
keď prijala plnenie bez právneho dôvodu. Vydanie bezdôvodného obohatenie má pritom prednosť pred
uplatnením si náhrady škody. Žalobca počas konania nikdy netvrdil, že sa akýmkoľvek spôsobom

pokúšal vymôcť žalovanú sumu do tejto obchodnej spoločnosti, ktorá obdržala jeho doplatok kúpnej
ceny, celkom zjavne bez právneho dôvodu.
Odvolací súd zároveň k zákonu AML uvádza, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
25Cdo/418/2022, ako aj ust. § 1 tohto zákona, že AML zákon celkom zjavne sa vzťahuje výhradne k
úprave práv a povinností fyzických a právnických osôb v spojitosti s jeho účelom, ktorým je výhradne

iba zabránenie možnému zneužitiu finančného systému štátu k legalizácii príjmov z trestnej činnosti a
k financovaniu terorizmu. AML zákon však neslúži k postupu pri náhrade škody vzniknutej súkromným
obchodným spoločnostiam v súvislosti s ich obchodnou činnosťou s inými obchodnými spoločnosťami
voči bankovým subjektom.
Z obsahu napadnutého rozsudku a podaného odvolania žalovaného voči nemu musí odvolací súd

konštatovať, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s obranou žalovaného spočívajúcou
v tvrdení, že škodu si zapríčinil sám žalobca, keď nesprávne vyplnil prevodný príkaz uvedením čísla
účtu spol. TORISIANE SK s. r. o., v dôsledku uvedenia jej účtu podľa IBAN. Za správnosť vyplnenia
bankového prevodného príkazu je zodpovedný zadávateľ príkazu, t. j. žalobca a nie banka, ktorá zadaný
príkaz vykonáva. V danom prípade bola banka (žalovaný) povinná prihliadať na správnosť údajom

uvedených podľa IBAN a aj v prípade, ak je odlišný majiteľ účtu podľa IBAN a príjemca uvedený v
prevodnom príkaze, bola banka podľa v tom čase platných právnych predpisov (§ 21 ods. 1, ods. 3
zákona č. 492/2009Z. z.) povinná rešpektovať majiteľa účtu podľa IBAN a podľa neho vykonať prevod,
ktorý sa považuje za správne vykonaný podľa príjemcu uvedeného v IBAN. Prevod uskutočňujúca banka
(žalovaný) nesie zodpovednosť za vykonanie platobnej bankovej operácie iba podľa IBAN a nie podľa

doplňujúcich informácii, medzi ktoré patrí aj označenie majiteľa účtu.
Zo skutkových zistení vyplýva, že samotný žalobca mal pri prevode ostávajúcej časti kúpnej ceny
pochybnosti o realizovaní platby do inej banky na iný účet čínskeho dodávateľa ako na ktorý predtým
zaslal zálohovú platbu. Napriek tomu, že mal možnosť kontaktovať a vyvrátiť svoje pochybnosti
zodpovednú osobu konajúcu za čínskeho dodávateľa aj iným spôsobom ako emailovým (písomným)

stykom, napr. telefonicky (dňa 29.06.2016 bol takto kontaktovaný p. X. X.) takúto možnosť bezdôvodne
nevyužil a pristúpil k platbe bez takéhoto overenia si jej správnosti. Žalobca ako podnikateľský subjekt
vystupujúci aj v obchodoch s obdobnými odchodnými partnermi mal povinnosť zachovať primeranúobozretnosť pri realizovaní platby čínskemu dodávateľovi a preveriť si platobné údaje všetkými
dostupnými možnosťami, čo však pri danom obchode nevyužil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé či a ako sa konajúci súd vysporiadal s pôsobením

(prípadným spoluzavinením) banky žalobcu UniCredtt S.p.A., ktorá rovnako mala povinnosť a možnosť
preskúmaťdanúbankovúoperáciu,nakoľkomalamožnosťpriamokomunikovaťzozadávateľompríkazu
- žalobcom.
Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd musí konštatovať, že nakoľko súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom a teda nezákonnom odôvodnení

napadnutého rozsudku, keďže sa nezaoberal, resp. nedostatočne presvedčivo všetkými podstatnými
argumentmi a námietkami žalovaného prednesenými v konaní z hľadiska, napr. aj posúdenia
spoluzodpovednosti žalobcu ako aj banky UniCredit S.p.A., za vznik škody, nepreukázanie výlučnej
zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, v nekomplexnom hodnotení vykonaného dokazovania,
nedostatočne presvedčivo sa vysporiadaním v konaní vznesenými námietkami žalovaného ohľadom
posúdenia bankovej operácie ako neobvyklej a potom povinnosti žalovaného zdržať túto peňažnú

platbu,nesprávneposúdenéhozistenéhoskutkovéhostavuvyplývajúcehozvykonanýchdôkazovpotom
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a napadnutý rozsudok postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania a s tým
spojenú dvojinštančnosť hodnotenia vykonaných dôkazov a dvojinštančnosť právneho posúdenia veci

v záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav
súdom odvolacím, a to za účelom predídenia vydaniu prekvapivého rozhodnutia vo veci bez možnosti
podania riadneho opravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán sporu na spravodlivý
súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania. V ďalšom konaní
bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a vysporiada sa so všetkými

okolnosťami potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru, vychádzajúc z celého obsahu spisu a
jeho vyhodnotenia, a tým vyvodenie spravodlivého rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu a svoje
rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby v odôvodnení rozhodnutia bol podaný výklad
opodstatnenostiazákonnostivýrokurozhodnutia.Musíísťovysporiadaniesasovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a myšlienkový postup súdu prvej inštancie musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo
presvedčivé. Zároveň v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

CSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).