Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1P/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125385221
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125385221.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci

starostlivosti o maloletú – A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa C. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX,
trvale bytom A., D. XXX/X a B. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D., F., G. XXXX/XX, toho
času H. I. J. XX, K., B. L., o návrhu matky na zmenu výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení s účinnosťou od 1. septembra 2025 rozsudok M. N. N. G. F., O. P. XX/XX/XXXX-XXX C.
Q. XX. XXXXXXXX XXXX F. F. R.. S., T. M. U. A. A. G. F. B. A. B., G. XX. V. XXXX sumou 100,- Eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Dlh na výživnom na za obdobie od 1. septembra 2025 do 11. marca 2026 vo výške 300,- Eur je otec
povinný zaplatiť do 30. júna 2026, k rukám matky maloletej.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej A. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. septembra 2025 žiadala, aby súd
upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletej a výživné zvýšil na sumu 300 Eur mesačne. Posledná
úprava vyživovacej povinnosti bola vo februári 2013 a odvtedy sa pomery na strane maloletej výrazne

zmenili a súčasné výživné nestačí na pokrytie potrieb maloletej.

2. Otec maloletej vo svojom vyjadrení poukázal nato, že sa rodičia dohodli, že výživné bude zvýšené na
sumu 100 Eur mesačne, pretože on je dlhodobo nezamestnaný.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol vyhovieť návrhu matky, nakoľko zvýšenie výživného je vždy
v záujme maloletej a toto výživné by malo zodpovedať potrebám maloletej a možnostiam otca.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 3. decembra 2025 a na deň 11. marca 2026, vykonal
dokazovanie výsluchom matky, otec svoju neúčasť vopred ospravedlnil, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Matka maloletej na pojednávaní akceptovala návrh otca, žiadala výživné zvýšiť na sumu 100 Eur
mesačne počnúc dňom 1. septembra 2025 a zameškané výživné uhradiť do 30. júna 2026.

6. Rozsudkom M. N. N. G. F. O. XX/XX/XXXX-XXX C. Q. XX. XXXXXXXX XXXX, A. Q. XX. XXXXXXXX
XXXX, súd otcovi určil výživné na sumu 50 Eur mesačne (výrok II.).7. Matka maloletej je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 353 Eur mesačne a poberá
prídavky na maloletú v zákonnej výške.

8. Príjem otca maloletej v konaní nebol zistený.

9. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ako to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú

primerane.

11. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o

výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou
starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí
dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže

zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú
takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov
dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
24. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena

pomerov.

25. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

27. Matka maloletej svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloletú.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného

opakovanerozhodnúťjezmenapomerov,ktorámôženastaťupovinnejosoby,ktoroujevdanomprípade
otec maloletej, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu
pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v
časeposlednejúpravyvýživného.Zmenapomerovmôževyvolaťpotrebuzvýšiťvýživné,pokiaľsazvýšia
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností

a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej
zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam,
schopnostiamamajetkovýmpomeromnastranepovinnejosobyaplateniedoposiaľurčenéhovýživnéhoby nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo
neprimerané majetkové riziká.

28. Súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletej
tým, že maloletá A. navštevuje školské zariadenie – strednú školu. Uvedená zmena pomerov sama o
sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej výške nepostačuje.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená

rozsudkom M. N. N. G. F. O. XX/XX/XXXX-XXX C. Q. XX. XXXXXXXX XXXX, A. Q. XX. XXXXXXXX
XXXX. V súčasnej dobe má matka príjem v celkovej výške 353 Eur mesačne. Matke nepribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť. Otcovi nepribudla nová vyživovacia povinnosť. V čase posledného rozhodovania
súdu otec mal príjem 639 Eur mesačne.

30. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie

výživného je dôvodný. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvyšujú výdavky spojené
s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Súd
preto zvýšil výživné na maloletú A. zo sumy 50 Eur na sumu 100 Eur mesačne počnúc dňom 1.
septembra 2025 kedy maloletá nastúpila na strednú školu. Súd vychádzal pri určení takejto výšky
z reálnych nákladov matky na maloletú, z jej súhlasného stanoviska k vyjadreniu otca, ako aj z vyjadrenia

otca, ktorý vo svojom poslednom vyjadrení k návrhu uviedol, že rodičia sa na tejto sume dohodli.

31. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku M. N. N. G. F., O. XX/XX/XXXX-XXX C. Q. XX.
XXXXXXXX XXXX, A. Q. XX. XXXXXXXX XXXX, vo výroku II. o výživnom na maloletú A. B..

32. Súd dlh otca na výživnom pre maloletú A. za obdobie od 1. septembra 2025 do 11. marca 2026 ustálil
na výške 300 (tristo) Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do 30. júna 2026,
tak ako to matka žiadala a súd považuje dobu 3 a pol mesiaca na doplatenie tejto sumy za primeranú.
Za mesiace september 2025 až február 2026 vrátane mal otec uhradiť na výživnom 6 x 100 Eur, pričom
uhradil 6 x 50 Eur a teda jeho dlh je za týchto šesť mesiacov 600 – 300, čo je celkom dlh 300 Eur.

33. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský

súd v Žiline, cestou - Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, Brezno 977 01.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.