Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. september 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202988
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3116202988.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou, v právnej veci žalobcu A., B., so sídlom C. XX,

XXX XX D. E., IČO XXXXXXXX, zastúpeného GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova
21, 851 01 Bratislava, IČO 36856380, proti žalovanému C. C. F., so sídlom G. C. XXX/XX, XXX XX D.
E., IČO XXXXXXXX, zastúpenému LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská
Bystrica, IČO 47253495, o zaplatenie 3.490,41 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.490,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 130,- eur od 19.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 310,- eur od 21.10.2015 do zaplatenia,
zo sumy 669,44 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.075,57 eur od 22.12.2015 do zaplatenia,

zo sumy 1.305,40 eur od 22.01.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Návrh žalovaného na prerušenie konania sa zamieta.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal proti pôvodnému žalovanému

zaplatenia sumy 3.490,41 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 130,- eur od 19.09.2015
do zaplatenia, zo sumy 310,- eur od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 669,44 eur od 21.11.2015 do
zaplatenia, zo sumy 1.075,57 eur od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.305,40 eur od 22.01.2016 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou,
výrobcom a dodávateľom tepla z CZT, vyrobeného zo 100 % obnoviteľných zdrojov na vymedzenom
území, ktorým je mesto D. E.. Je právnická osoba, podnikajúca v tepelnej energetike v súlade a za
podmienok ustanovených zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v platnom znení. Je tiež

držiteľom Povolenia na výrobu a rozvod tepla vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR
(ďalej len „URSO"). Je povinný v súlade so zákonom č. 657/2004 Z. z. v platnom znení dodávať teplo
na vymedzenom území odberateľovi tepla s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke a odbere tepla.
Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.07.2006,
ktorej predmetom je, v súlade s článkom II. zmluvy, dodávka a odber tepla na vykurovanie a na prípravu
TÚV pre objekt spotreby tepla pre budovu C. H. F., súp. č. XX/XXX D. G. C. I. D. E.. Zmluvou o
dodávke a odbere tepla sa žalobca ako výrobca a dodávateľ tepla zaviazal žalovanému dodávať' teplo

v požadovanom objeme a v požadovanej kvalite. V súlade s článkom IX. predmetnej zmluvy žalobca
dodával žalovanému teplo za cenu, ktorá je stanovená rozhodnutím, ktoré vydáva URSO, spravidla pred
začiatkom príslušného kalendárneho roku, ktorá cena predstavuje maximálnu cenu tepla pre odberné
miesta zo staníc tepla napojených na centrálny zdroj tepla dodávateľa. Objem dodaného množstva teplasa vždy stanovuje pre príslušný kalendárny rok podľa potreby a na podklade odberového diagramu.
Objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok odo dňa platnosti a účinnosti zmluvy bolo
zmluvnými stranami dojednané a vymedzené dodatkami k Zmluve o dodávke a odbere tepla č. 77 -

1/2006 č. 1 - 6. V súlade s článkom IX. zmluvy žalobca vystaví faktúru za dodané množstvo mesačne,
vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci za mesiac predchádzajúci, ktorú je odberateľ povinný uhradiť
v lehote splatnosti v nej uvedenej. V súlade s platnou a účinnou zmluvou žalobca nepretržite dodával
teplo na vykurovanie a na prípravu TÚV pre budvu žalovaného, ktoré bol žalovaný povinný uhrádzať
v lehote splatnosti na podklade vystavenej faktúry. V súlade so zmluvou vystavil žalobca žalovanému

faktúry, a to dňa 04.09.2015 faktúru č. 20150767 za obdobie 01.08.2015 - 31.08.2015 v sume 130,87
eur splatnú 18.09.2015, z ktorej bola uhradená suma 0,87 eur; dňa 06.10.2015 faktúru č. 20150860 za
obdobie 01.09.2015 – 30.09.2015 v sume 310,75 eur splatnú 20.10.2015, z ktorej bola uhradená suma
0,75 eur; dňa 06.11.2015 faktúru č. 20150955 za obdobie 01.10.2015 - 31.10.2015 v sume 1.115,74 eur
splatnú 20.11.2015, z ktorej bola uhradená suma 446,30 eur; dňa 07.12.2015 faktúru č. 20151056 za
obdobie 01.11.2015 – 30.11.2015 v sume 1.792,61 eur splatnú 21.12.2015, z ktorej bola uhradená suma

717,04 eur; dňa 07.01.2016 faktúru č. 20151156 za obdobie 01.12.2015 - 31.12.2015 v sume 2.175,67
eur splatnú 21.01.2016, z ktorej bola uhradená suma 870,27 eur. Podľa článku IX. ods. 2.6 zmluvy,
odberateľ uhradí dodávateľovi faktúru so splatnosťou 10 dni odo dňa vystavenia faktúry. Žalovaný svoju
povinnosť riadne a včas v lehote splatnosti uhrádzať zmluvne dojednanú sumu za dodávku tepelnej
energie nesplnil. Ku dňu podania žaloby žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka z uvedených,

nezaplatených faktúr v sume 3.490,41 eur. Žalobca sa podaným návrhom domáhal aj zaplatenia
zákonných úrokov z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

1.2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Povolenie na
výrobu a rozvod tepla č. 2006T 0161 – 11. zmena zo dňa 21.09.2015, faktúra č. 20150767 zo dňa

04.09.2015, faktúra č. 20150860 zo dňa 06.10.2015, faktúra č. 20150955 zo dňa 06.11.2015, faktúra č.
20151056 zo dňa 07.12.2015, faktúra č. 20151156 zo dňa 07.01.2016, a to vrátane rozpisov nákladov
k jednotlivým faktúram, Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 77/1-2006 zo dňa 31.07.2006, odberový
diagram tepla na rok 2006, Rozhodnutie ÚRSO zo dňa 18.11.2005, Dodatok č. 1 – 6 k Zmluve o dodávke
a odbere tepla č. 77/1-2006 zo dňa 31.07.2006, Odpoveď žalobcu žalovanému zo dňa 06.09.2013,

Potvrdenie o pridelení IČO, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D. E..

2. Na základe výzvy súdu žalobca súhlasil s tým, aby ním uplatňovaný nárok v časti úrokov z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.075,57 eur mu bol priznaný odo dňa 22.15.2015 do zaplatenia.

3. Na základe návrhu žalobcu vydal tunajší súd dňa 11.05.2016 platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej s tým, že s tvrdením žalobcu sa nestotožňuje. Nepopieral,
že v minulosti došlo medzi stranami k uzatvoreniu Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 zo dňa
31.07.2006aktejtozmluvebolinazákladedohodyobochstránvypracovanédodatkyč.1až4avzmysle
týchto dodatkov žalovaný uhrádzal žalobcovi odmenu za poskytnuté služby. K podpisu dodatkov č. 5 a 6

nedošlo pre nedohodu účastníkov a taktiež z dôvodu, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z uvedenej
zmluvy, ktorá bola žalobcom prevzatá dňa 01.04.2014. Žalovaný uplynutím výpovede považuje právny
vzťah medzi účastníkmi zmluvy za skončený a z toho dôvodu ani nepovažoval za vhodné a zákonné
uzatvárať ďalšie dodatky č. 5 a 6, v zmysle ktorých vystavil žalobca faktúry, z ktorých žaluje nezaplatenie
súm. Doplnil, že žalobca aj naďalej zasiela žalovanému faktúry, a to aj napriek tomu, že si je vedomý

porušovania zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“).
Keďže neexistuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, neexistuje podpísanie dodatku č. 5 a 6
a objednávka množstva tepla, nie je podľa žalovaného možné, aby si žalobca účtoval maximálnu cenu
tepla, ale len cenu podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona o tepelnej energetike. Žalovaný namieta výšku tepla
vyúčtovanú a následne vyfakturovanú žalobcom.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.
Súd v spore po 01.07.2016 postupoval v súlade s novým procesným predpisom, Civilným sporovým
poriadkom, zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vzhľadom k jeho prechodným ustanoveniam, § 470 ods. 2 CSP.

5. Súd na rozhodnutie o podanom spore nariadil pojednávanie na deň 04.09.2018. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že dôvodom uplatnenia nároku je dodanie skutočne
spotrebovaného tepla v objekte spotreby tepla, v ktorom vykonáva žalovaný podnikateľskú činnosť ato za obdobie august - december 2015, ktoré dodávky boli žalovanému vyfakturovaného faktúrami č.
20150767, 20150860, 20150955, 20151056, 20151156, z ktorých žalovaný aj čiastočne plnil čím uznal
svojzáväzokčodomnožstvaacenytepla.Označenéfaktúryacenyteplažalovanýzákonnýmspôsobom

nereklamoval, žalobca je výrobcom a dodávateľom tepla z vysokoúčinného zdroja tepla, ktorý vyrába
a dodáva teplo z 100% biomasy na vymedzenom území, ktorým je mesto D. E. a je regulovaným
subjektom. V spore boli preukázané nasledovné skutočnosti dňa 31.07.2006 bola uzatvorená zmluva
o dodávke tepla č. 77-1/2006 podľa zákona o tepelnej energetike v platnom znení, súčasťou ktorej bol
odberový diagram a rozhodnutie URSO pre regulačný rok 2006, predmetom zmluvy bola dodávka tepla

pre žalovaného. Dňa 30.09.2009 bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o dodávke tepla, ktorým došlo
k zrušeniu a následnej zmene článku 5 zmluvy, podľa ktorého došlo medzi účastníkmi k dohode čo
do objednaného množstva tepla a článku 9 zmluvy podľa ktorého došlo medzi účastníkmi k dohode,
čo do fakturácie ceny tepla a spôsobe platby. Bola preukázaná existencia dodatkov č 2,3,4, ktorými
došlo vždy k zrušeniu článku 3 zmluvy o dodávke aj napriek skutočnosti, že existuje dodatok č. 1,
ktorým došlo k zrušeniu a nahradeniu článku 3 a 9 platnej uzatvorenej zmluvy o dodávke tepla. De

facto ide o neúčinné dodatky a tieto len preukazujú objednané množstvo tepla na príslušný rok. Do
augusta 2015 žalovaný platil za skutočne spotrebované teplo na podklade vystavených faktúr, ktorými
žalobca účtoval cenu v súlade s rozhodnutím URSO č. 0121/2014/T z 25.11.2013 vydaným podľa
vyhlášky č. 222/2013 účinnej od 30.07.2013, ktorými bola schválená variabilná a fixná zložka ceny
tepla na regulačné rok 2014-2016. Súčasne uvádzame, že fakturácia ceny, teda označená skutočnosť

bola prešetrovaná URSO s negatívnym záverom. Mal za preukázané, že žalobca je výrobcom tepla
100% z biomasy a objekt žalovaného je zaradený do systému poskytovania tepla žalobcom. V roku
2013 vyzval žalobca žalovaného na odsúhlasenie množstva tepla podľa vzorca T-2 pre regulačný rok
2014a regulačného príkonu, ktoré spotrebované množstvo predstavuje objednané množstvo tepla na
regulačný rok 2014 podľa platnej vyhlášky URSO č. 222 pre regulačné roky 2014- 2016. Následne

písomná reakcia žalovaného vo veci odsúhlasenia množstva spotrebovaného tepla, ktorá bola určená
na podklade meraní spotrebovaného tepla podľa T-2 listom č. ZŠ - 272/082013 z 30.08.2018 s vrátením
dodatku a vyslovením " na rok 2014 požadujem možnosť platiť len za skutočne odobraté množstvo v
danom mesiaci a jednotkovú cenu za dodávku tepla úk a túv navrhujem znížiť o 15%, list žalovaného
označeného ako výpoveď zo zmluvy o dodávke a odbere tepla uzavretej 31.7.2006, fakturácia skutočne

spotrebovanéhomnožstvatepla.Ďalejtvrdil,žezmluvaododávkeaodbereteplauzatvorená31.07.2006
na dobu neurčitú, vrátane dodatku č. 1 je platnou zmluvou. Listiny označené ako dodatok č. 2, 3, 4 z
pohľaduichobsahusúpreukázanímobjednanéhomnožstvateplanapríslušnýkalendárnyrok.Žalovaný
nepreukázal zákonné dôvody zakladajúce možnosť výpovede zmluvy upravené zákonom o tepelnej
energetike, a to že došlo k zmene teplonosnej látky, resp. dodávateľ ani po výzve odberateľa neodstránil

nedostatky v kvalite množstve spoľahlivosti dodávky tepla alebo neplnil podstatné náležitosti zmluvy
o dodávke tepla. Neplatnosť výpovede bola predmetnom súdneho sporu medzi účastníkmi, ktorý bol
vedený pod sp. zn. 37Cb/42/2014, kde súd konštatoval, že žalovaný dôvody zakladajúce možnosť
výpovede podľa zákona o tepelnej energetike nepreukázal. V označenom konaní súd však vyslovil
názor, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi sporu 31.07.2006 v čase uzatvorenia obsahovala všetky

náležitosti požadované zákonom o tepelnej energetike tzn. bola platná s ktorým tvrdením sa stotožnil.
Nesúhlasil však s názorom súdu vyslovenom v označenom konaní v rozsahu, že uzatvorenie zmluvy
o dodávke tepla podľa § 19 zákona o tepelnej energetike v platnom znení je možné uzatvoriť iba
na konkrétne časové obdobie o čom má svedčiť zákonná úprava účinná od 01.05.2014, nesúhlasil s
názorom súdu, že o platnom uzatvorení zmluvy nemožno hovoriť, nakoľko žalobcom tvrdená zmluva

všetky zákonné náležitosti neobsahuje, preto ak žalobca odkazoval na trvanie zmluvy uzatvorenej dňa
31.07.2006, ktorá síce bola uzatvorená na dobu neurčitú avšak neobsahovala náležitosť zákonom
vyžadovanú bolo v rozsudku 01.01.2014 takáto zmluva je v rozpore so zákonom a preto je v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Označeným vyslovením súd de facto zrušil zmluvu od
počiatku, z čoho vyplýva záväzok zmluvných strán si vrátiť vzájomné plnenie. Vo vzťahu k absolútnej

neplatnosti je tu nevyhnutné posudzovať v čase uzatvorenia zmluvy, správne súd v rozsudku poukázal,
že podmienky fungovania na trhu s teplom sú nastavené za účelom sledovania určitého cieľa. Avšak
vyslovením absolútnej neplatnosti právneho úkonu, tak ako uviedol v rozsudku, samotný cieľ zákona
poprel. K námietke, že žalovaný sa nenachádza v pozícii neoprávneného odberateľa súhlasí, de facto
nejde o neoprávnený odber, poukázal na § 19 ods. 3 písm. v) a tvrdil, že zmluva je platná. Čo

sa týka samotného plnenia zdôraznil, že obaja účastníci sú podnikatelia, žalovaný je registrovaný
ako daňový subjekt, faktúry má zaúčtované v účtovníctve, tieto faktúry nereklamoval, nevrátil a ich
čiastočnýmplnenímuznalsvojzáväzokčododôvoduavýšky.Poukazovanienaštandardnéustanovenia
v zmluvách, pre prípad, že objednané množstvo tepla odberateľ nezašle do určeného dátumu, postupujesa podľa T-2 mohlo byť upravené v prípade, ak by platilo že zmluva neexistuje a žalovaný by pristúpil
na nové uzatvorenie zmluvy, ktorému sa žalovaný bráni. Objednaným množstvom tepla je potrebné
rozumieťmnožstvoteplavkwhodináchdohodnutévzmluveododávkeodberepodľaskutočnejspotreby

teplaT-2,defactoobjednanémnožstvojespotrebovanémnožstvopodľavzorcaT-2,ktoréspotrebované
teplo dodávateľ tepla skutočne fakturuje. Nasilu žalobca nemôže dodávať odberateľovi teplo, nakoľko
zákon o tepelnej energetike ukladá povinnosti dodávateľovi dodávať teplo a v prípade, že by došlo k
ukončeniu dodávky zo strany dodávateľa, došlo by k ohrozeniu verejného záujmu, nakoľko v uvedených
objektoch sídli súkromná H. a žalovaný nemá žiadny náhradný zdroj pre dodávku tepla a prípravu teplej

úžitkovej vody.

6. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu nenamietal tú skutočnosť, že reálne
došlo k dodávke tepla avšak konštatoval rozpor v skutočnostiach tvrdených žalobcom, ktorý tvrdí a
argumentuje tým, že žalovaný teplo odobrať chce a toto uvádza, ako jeden z argumentov o tom, že by
malo byť vyhovené žalobe v plnom rozsahu a že ich zmluvný záväzok je platný. V príkrom rozpore so

skutočnosťou jej toto tvrdenie čo vie žalovaný preukázať niekoľkými listinnými dôkazmi, ako aj neustále
vracajúcimi sa faktúrami. Logicky aj samotnou výpoveďou zo zmluvy, o ktorej platnosti bol vedený spor
na tunajšom súde, máme za to, že v tomto prípade sa teda jedná doslova o vzťah "nevoľnícky" a nie
o slobodný zmluvný záväzok, ktorého platnosť žalovaný popiera. V ďalšom namietal platnosť zmluvy,
ktorou sa cíti byť žalobca oprávnený a žalovaný má byť viazaný a jednoznačne súhlasí so závermi

súdu vyplývajúcimi z právoplatného rozsudku vo veci 37Cb/42/2014, v ktorom sa konštatuje, že keďže
nedošlo k dohode o podstatnej obsahovej náležitosti a to konkrétne o množstve objednaného tepla v
zmysle znenia § 19 ods. 2 písm. n), nie je možné hovoriť v ďalšom o platnej zmluve, keďže táto ďalej
nedisponuje podstatnou zákonnou neopomenuteľnou náležitosťou. Keďže popieral samotnú platnosť
zmluvy a namietal titul, z akého požaduje žalobca plnenie, žiadal, aby bolo toto upravené a logicky

následne všetky doložené dôkazy do tohto konania o výške ceny tepla určené ÚRSO považuje za
právne nepodstatné, keďže tieto by boli opodstatnené len v prípade zmluvného plnenia, čo popiera. Čo
sa týka doložených dôkazov zo strany žalobcu ohľadom podnetov zaslaných žalovaným na ÚRSO, z
týchto vyplýva práve tá skutočnosť, že žalovaný bol nespokojný, mienil svoj vzťah so žalobcom ukončiť
a žiadal o preverenie skutočných oprávnených nákladov a dodržiavania zákona o tepelnej energetike

pri podnikaní zo strany žalobcu. Z obsahu žiadnej listiny nevyplýva akékoľvek potvrdenie o správnosti
rozúčtovania pre žalovaného, a to najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že ani len teoreticky nemohla
byť zvažovaná možnosť, že účtovaniu chýba právny titul. V ďalšom z uvedeného dôvodu žiadal, aby
žalobcavymedzilpostaveniežalovaného,keďževzmysleplatnéhozákonaotepelnejenergetikeadikcie
§ 22 bol presvedčený o tom, že tento sa nenachádza ani nemôže nachádzať v pozícii neoprávneného

odberateľa. Čo sa týka argumentu žalobcu ohľadom prechodného ustanovenia § 38a), mal za to, že
právejehozneniepotvrdzujedôležitosťúkonu,ktorýabsentuje,čižeobjednanéhomnožstvatepla,keďže
s ním zákonodarca viaže možnosť vypovedania samotnej zmluvy. To, prečo takúto možnosť žalobca
nevyužije a dodáva teplo žalovanému napriek jeho nevôli je otázka na neho samotného. Zo všetkých
uvedených dôvodov má za to, že predmetná zmluva je neplatná a z uvedeného dôvodu musí byť žalobca

zaviazaný vyšpecifikovať svoj nárok spôsobom, ktorý zákon pripúšťa a ktorý je čiastočne ošetrený v
zákone 248/2016 Z. z.. V prípade, ak sa preukáže, že z takéhoto výpočtu by mal byť žalovaný viazaný
povinnosťou plniť je ochotný na takúto povinnosť pristúpiť, avšak výška jeho prípadného záväzku
musí byť riadne špecifikovaná a kalkulovaná v zákonnej výške. Poukázal na to, že žalovaný nie je
podnikateľským subjektom a napriek tomu je potrebné ponechať na jeho rozhodnutí aký spôsobom je

schopný zabezpečiť či už vykurovanie alebo ohrev teplej vody, táto otázka je v prvom rade otázkou
jeho zodpovednosti a nie je kompetenciou riešiť túto otázku žalobcom. Žalovaný disponuje listinou,
a to odpoveďou URSO na otázku v akej výške je možné fakturovať cenu tepla subjektu v prípade
absencie zmluvy, pričom odpoveďou bolo, že sa jedná o palivové náklady, práve z tohto dôvodu aj v
minulosti komunikoval žalovaný so žalobcom v týchto intenciách a žiadal o vystavovanie faktúr vo výške

zodpovedajúcej cene palivových nákladov za množstvo tepla dodávané do jeho objektu. Z uvedeného
dôvodu trváme na svojich vyjadreniach a žiadame prípadnú špecifikáciu návrhu týmto spôsobom.

7. Podaním zo dňa 08.02.2021 žalovaný súdu uviedol, že žalobca nemá nárok na zaplatenie
predmetných finančných súm, pretože žalobca nedodáva teplo zo zariadenia, ktoré má zapísané v

zozname povolených zaradení. V tomto prípade má podľa žalovaného žalobca nárok iba na tzv. palivové
náklady. Názornú oporu v tomto žalovaný vzhliada v stanovisku, ktoré mu poskytol štátny orgán – ÚRSO
v podanej informácii v liste: „Vybavenie žiadosti zo dňa 26.01.2016“, v ktorom ÚRSO skonštatoval, že:
„pokiaľ by sa dodávka tepla uskutočňovala z tepelného zariadenia, ktoré nie je uvedené v povolenídodávateľa v rozsahu predmetu podnikania, dodávateľ môže za dodané teplo účtovať iba palivové
náklady podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z..“ Žalovaný zároveň vyjadril pochybnosti o
tom, či skutočne žalobca dodáva teplo do objektu žalovaného zo zariadenia o ktorom to tvrdí.

8. V podaní zo dňa 02.03.2021 žalobca poukázal na to, že aj napriek označeniu písomnosti ako
Dodatok č. 5, ktorý nie je žalovaným podpísaný, čoho následkom by mala byť absolútne neplatná celá
zmluva o dodávke a odbere tepla, ide výlučne o výzvu na potvrdenie objednaného množstva tepla =
spotrebovanéhoteplapodľavzorcat-2,atopreúčelycenotvorbynapríslušnýkalendárnyrok,ktorácena

je tvorená príslušným rozhodnutím URSO ako štátnym regulátorom. I napriek zaslaniu danej písomnosti
žalovanému, táto povinnosť zo zmluvy o dodávke a odbere tepla pre žalobcu nevyplýva a nevyplýva
ani zo zákonných ustanovení zákona o tepelnej energetike. Odsúhlasenie množstva tepla na príslušný
kalendárny rok, pri ktorom sa vychádza zo skutočnej spotreby tepla podľa t-2, nakoľko iné dojednanie
zo zmluvy nevyplýva, nie je podstatnou zmenou zmluvného vzťahu a ani náležitosťou, ktorá podľa
zákona je predpokladom absolútnej neplatnosti zmluvy a už vôbec nie predpokladom každoročného

uzatvárania dodatkov. Uvedená skutočnosť je rozhodná z pohľadu určenia ceny tepla a zabezpečenia
paliva na výrobu tepla pre odberateľov napojených na CZT na príslušný rok. Počas platnosti zmluvy o
dodávke a odbere tepla uzatvorenej medzi stranami sporu boli menené jednak zákonné ustanovenia
zákona o tepelnej energetike, ako aj všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sa ustanovovala
regulácia v tepelnej energetike, ktorými došlo k zmene spôsobu účtovania fixnej zložky tepla. V čase

uzatvorenia zmluvy platil Výnos č. 1/2006 podľa ktorého objednaným množstvom tepla bolo množstvo
tepla dohodnuté v zmluve, ktorý bol zmenený s účinnosťou od 01.08.2008 Výnosom 6/2008 podľa
ktorého už objednané množstvom tepla predstavovalo množstvo tepla v kWh dohodnuté v zmluve o
dodávke a odbere tepla podľa skutočnej spotreby tepla v roku t-2, ak sa v zmluve nedohodne inak. S
účinnosťou od 30.06.2013 platila Vyhláška č. 222/2013, ktorá platila pre regulačné obdobia rokov 2014

-2016. Od 08.09.2016 vstúpila do účinnosti Vyhláška 248/2016 platná pre regulačné roky 2017 -2021.
Podľa vyhlášok ÚRSO platných na sporné obdobia platí, že cena je dvojzložková, pričom variabilná
zložka maximálnej ceny tepla v eurách za kilowatthodinu sa určí na objednané množstvo tepla. Fixná
zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa určí v eurách za kilowatthodinu celkového
regulačného príkonu. Ten sa pritom pri odberoch na vykurovanie a spotrebu tepla a teplej úžitkovej

vody určí ako podiel skutočne dodaného množstva tepla osobitne aj pre teplo a teplú úžitkovú vodu,
v kilowatthodinách v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5 300. Žalobca v roku 2016
postupoval podľa platnej Vyhlášky č. 222/2013 Z. z. a v roku 2017 podľa platnej Vyhlášky č. 248/2016 Z.
z. a vydaných rozhodnutí ÚRSO, ktoré boli žalovanému oznámené a v súlade s nimi bola žalovanému
účtovaná cena tepla pozostávajúcu z variabilnej a fixnej zložky, pre výpočet ktorých sa vychádza vždy z

dodaného a spotrebovaného tepla. Podľa žalobcom citovaných vyhlášok objednaným množstvom tepla
sa rozumie množstvo tepla v kWh podľa skutočnej spotreby tepla v roku t-2, ak sa v zmluve nedohodne
inak, tzn. objednané množstvo tepla na každý kalendárny rok je určené podľa skutočnej spotreby v
roku t-2 – variabilná zložka. Súčasne fixná zložka predstavuje skutočne dodané množstvo tepla. K
uzatvoreniu zmluvy došlo za účinnosti zákona o tepelnej energetike v platnom znení dňa 31.07.2006,

pričom ako sme už uviedli zmluva obsahovala aj náležitosť týkajúcu sa „objednaného množstva tepla na
príslušnýkalendárnyrokt.j.rok2006“atovčlánkuV.bod1.zmluvy.Následnenovelouzákonaotepelnej
energetike, a to zákonom č. 100/2014 Z. z., došlo k zmene, kedy znenie „objednané množstvo tepla
na kalendárny rok“ bolo nahradené znením „objednané množstvo tepla na kalendárny rok s vyčíslením
podielu tepla pre domácnosti.“, tzn. uvedené sa týka výlučne domácnosti (bytových domov). Už aj

z citovaného ustanovenia nevyplýva zákonná požiadavka dodatkov k zmluve o dodávke tepla a prípadná
neplatnosť zmlúv uzatvorených na dobu neurčitú, nakoľko citovaným ustanovením zákonodarca túto
povinnosť uložil výlučne odberateľom a prípadné nenahlásenie odberu tepla na kalendárny rok 2015
sankcionoval možnosťou výpovede zo strany dodávateľov tepla - § 38a zákona č. 657/2004 Z. z. v
platnom znení - Prechodné ustanovenia účinné od 1. mája 2014, podľa ktorého došlo k zákonným

zmenám čo do náležitostí zmluvy o dodávke tepla – zákon č. 100/2014 Z. z.. Zmeny od prijatia novely
zákonom č. 184/2011 Z. z. precizovali postavenie a následky, týkajúce sa povinnosti odberateľa zaslať
písomnú požiadavku čo do množstva objednaného množstva tepla, ktoré vždy vychádza podľa vzorca
t-2, pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak, ako aj právo dodávateľa vypovedať zmluvu v prípade
ak odberateľ danú povinnosť nesplní. Žalobca povinnosť zaslania výzvy na oznámenie objednaného

množstva splnil, čo žalovaný nerozporoval. Tým že žalovaný neoznámil žalobcovi objednané množstvo
teplanakalendárnyrok(tzn.nepotvrdiltzv.dodatok)nesplnilsvojupovinnosť,apretožalobcanepochybil
pokiaľ fixnú zložku maximálnej ceny tepla stanovil podľa t-2, teda v súlade s platnými výnosmi URSO
a aj zmluvy. Výzva (označená ako dodatok 5 a následné aj ďalšie výzvy) boli žalovaným vrátené, očom súdu boli predložené dôkazy. Žalovaný počas celej doby nespochybnil jednak kvalitu dodávky,
ako aj množstvo dodaného tepla, nikdy nepristúpil k reklamácii faktúry, resp. žiadnym iným spôsobom
nedeklaroval akékoľvek pochybenie žalobcu vo vzťahu k samotnej dodávke tepla. V súčasnom období

dochádza zo strany žalovaného k vráteniu faktúr, nakoľko sa vyjadril, že dodávky považuje za dar. Z
konania žalovaného vyplýva, že si bol vedomý, že Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 zo
dňa 31.07.2006 je uzatvorená na dobu neurčitú, a to i napriek neoznámeniu množstva objednaného
tepla na rok 2014 (dodatok 5), ktorú výzvu vrátil listom zo dňa 30.8.2013, žiadal zníženia ceny
tepla o 15 %. Existenciu platnosti zmluvy následne potvrdil svojím konaním, a to podaním výpovede

zo dňa 28.03.2014. K samotnej výpovedi zaslanej žalovaným uvádzame, že výpoveď nemá právny
podklad v zákonných, ako aj zmluvných dojednaniach a preto nemohla privodiť zánik platnej zmluvy. Je
nesporné, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 medzi žalobcom
a žalovaným je zmluvným vzťah obchodnoprávnej povahy. Potom ak sa osobitný zákon o tepelnej
energetike v platnom znení vymedzuje zákonné dôvody, resp. podmienky za ktorých je možné zmluvy
zo strany odberateľa vypovedať, ale už bližšie neupravuje situáciu, ktorá nastane, ak dôjde zo strany

odberateľa k výpovedi, ktorá je neplatná, resp. k ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo na základe
zákonného predpokladu, ani dohodu, je potrebné analogicky sa na daný právny vzťah použiť príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka, resp. Občianskeho zákonníka. Dôvodom neplatenia fakturovanej
ceny je výlučne skutočnosť, že žalovaný v objekte spotreby tepla má záujem vybudovať nový zdroj
tepla – „kotolňu na peletky“, ktorá stavba síce bola povolená, avšak v rámci súdneho prieskumu

došlo k zrušeniu administratívnych rozhodnutí a do dnešného dňa neexistuje právoplatné stavebné
povolenie na označenú stavbu, z čoho je zrejmé že žalovaný nemá náhradný zdroj tepla, ktorým by
zabezpečil vykurovanie objektu, v ktorom sa nachádza C.. Podľa platnej legislatívy, vzťahujúcej sa na
výstavbu individuálneho zdroja tepla, je jeho výstavba podriadená prísnym požiadavkám na komplexné
posúdenie potreby nového zdroja tepla v príslušnej lokalite, posúdenie ekologických hľadísk, možností

využitia obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a v neposlednom rade
aj posúdenia ekonomickej výhodnosti výstavby individuálneho zdroja tepla spojeného s odpojením sa
od CZT. V zmysle rozhodovacej praxe orgánov verejnej správy a súdov SR, pokiaľ ide o ekonomickú
výhodnosť, táto sa neskúma len z pohľadu odpájaného objektu tepla (z pohľadu stavebníka, ktorý žiada
o povolenie individuálneho zdroja tepla), t. j. jednostranne, ale je nevyhnutné ju skúmať aj vo vzťahu

k tomu, ako sa zvýšia náklady za teplo ostatným odberateľom tepla, ktorým sa dodáva teplo z CZT,
teda z pohľadu ochrany verejného záujmu. Taktiež je treba brať do úvahy aplikáciu Smernice EP a R
č. 2012/27/EU o energetickej efektívnosti a jej dopady pri znižovaní konečnej energetickej spotreby.
V súčasnom období vo veci na podklade žiadosti žalovaného prebieha opakované konanie vo veci
vydania stavebného povolenia, avšak žalovaný má vedomosť, že do konania zo strany žalobcu bolo

vydané negatívne záväzné stanovisko a práve vzhľadom na vyššie uvedené ide o zákonný predpoklad
zastavenia konania vo veci vydania stavebného povolenia. Žalobca tvrdí, že výklad Zmluvy o dodávke
a odbere tepla č. 77-1/2006 zo dňa 31.07.2006, ktorá bola uzatvorená na základe súhlasne prejavenej
vôle účastníkov zmluvy, ako aj zákonných ustanovení § 19 zákona čo tepelnej energetike v platnom
znení, je porušením princípov autonómie zmluvných strán, povahy súkromného práva a s ním spojenej

spoločenskej a hospodárskej funkcie zmluvy a nesporne ohrozením verejného záujmu pri zásobovaní
teplom z ÚCZT, ktoré teplo je žalobcom vyrábané zo 100 % biomasy. Výklad učinený OS Trenčín
v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/42/2014 v rozsahu: „O platnom uzatvorení zmluvy nemožno
ďalej hovoriť, nakoľko žalobcom tvrdená zmluva, všetky zákonné náležitosti zmluvy neobsahuje, preto
ak žalobca odkazoval na trvanie zmluvy uzatvorenej dňa 31.07.2006, ktorá bola síce uzatvorená na

dobu neurčitú, avšak neobsahovala náležitosť zákonom vyžadovanú od 01.01.2014, takáto zmluvy je
v rozpore so zákonom, a preto je v zmysle § 39 občianskeho zákonníka od 01.01.2014 absolútne
neplatná.“ postráda akúkoľvek logiku, nakoľko ak by úmyslom zákonodarcu bola pre danú oblasť úprava
ročných zmlúv, potom inštitút samotnej výpovede zmluvy by nemal žiadne opodstatnenie, nakoľko
zmluva by prestala platiť totožným dňom t. j. 31.12 príslušného roka, a to jednak z dôvodu uplynutia

času a súčasne uplynutia výpovednej lehoty, a súčasne je v samotnom v samotnom rozpore s § 39
Občianskeho zákonníka. Na záver žalobca poukazuje, že s listín zaslaných ÚRSO je nesporné, že OST
709 je v majetku žalobcu, je zapísaná v licencii, čo je dôkazom toho, že k zmene zásobovania objektu
žalovaného z inej OST nemohlo dôjsť. Žalobca ďalej tvrdí, že nie je sporné že v rozhodnom období
OST 709 bola v licencii zapísaná, nie je sporné, že cena bola určená rozhodnutím URSO na dané

obdobie, nie je sporné, že zmluvy o dodávke tepla bola uzatvorená na dobu neurčitú, pričom v čase jej
uzatvorenia obsahovala podstatnú náležitosť týkajúcu sa určenia konkrétneho objednaného množstva
tepla na daný kalendárny rok, nie je sporné, že k ukončeniu zmluvy nedošlo, nakoľko neexistuje žiadny
zákonný dôvod jej ukončenie či už zo strany dodávateľa alebo odberateľa tepla. Uvedené potomzakladá tú skutočnosť, že zmluva o dodávke a odbere tepla je zmluvou platnou, teda platnou aj pre
súčasné obdobie, nakoľko nepodpísanie tzv. dodatku č. 5 predstavuje výlučne odsúhlasenie množstva
tepla na každý kalendárny rok a jedná sa výlučne o povinnosť odberateľa tepla. V zmysle zákonných

ustanovení, na ktoré bolo vyššie poukázané, existencia skutočnosti, teda ak odberateľ na túto výzvu
nereaguje, zakladá výlučne zákonný dôvod pre vypovedanie zmluvy o dodávke a odbere tepla zo
strany dodávateľa, avšak nemôže spôsobovať neplatnosť platne uzatvorenej zmluvy. Súčasne zakladá
oprávnenie dodávateľa tepla stanoviť množstvo tepla pre odberateľa postupom podľa vzorca t-2.

9. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 23.07.2021 uviedol, že je pravdou jeho tvrdenie, že
Zmluva o dodávke a odbere č. 77/2006 zo dňa 31.07.2006 neobsahuje podstatnú náležitosť týkajúcu
sa objednaného množstva tepla, t. j. zo strany žalovaného nedošlo k podpísaniu dodatku č. 5 a teda
je absolútne zrejmé, že žalovaný si žiadne teplo od žalobcu v konkrétnom čase už neobjednal. Ďalej
však žalovaný zdôraznil, že podľa jeho názoru žalobca nemá právny nárok na zaplatenie finančnej
sumy, ktorej sa domáha v tomto konaní, a to vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobca domáha v

predmetnom konaní finančného plnenia vyúčtovaného ako sumy tepla, ktoré mal žalobca dodávať do
objektu žalovaného zo zariadenia (OST 710), ktoré nie je povoleným zariadením. Žalovaný tvrdí, že
zariadenie, ktoré dodáva reálne teplo do objektu žalovaného, nie je zapísané v zozname povolených
zariadení. Tvrdenie žalobcu, že Dodatok č. 5, ktorý nie je žalovaným podpísaný, predstavuje výzvu na
potvrdenie objednaného množstva tepla – spotrebovaného podľa vzorca t-2, a to pre účely cenotvorby

na príslušný kalendárny rok, absolútne právne neobstojí. Keby to tak v skutočnosti bolo, sám žalobca
by určite predmetný dokument nazval a koncipoval ako výzvu a nie ako dodatok k zmluve! Toto
je podľa žalovaného tendenčné a účelové tvrdenie žalobcu. V dôsledku nepodpísania Dodatku č.
5 zo strany žalovaného absentuje táto podstatná náležitosť v zmluve, a to ju činí neplatnou! Ďalej
poukázal na fakt, že nedôjde k objednaniu množstva tepla zo strany objednávateľa (žalovaného), logicky

znamená, že objednávateľ nemá záujem o dodávku tepla a nechce prijímať takéto plnenie od žalobcu.
Skutočnosť, že toto žalobca nikdy nechcel akceptovať a dodávku realizoval napriek nevôli žalovaného,
nemôže byť na ťarchu nikomu inému ako samotnému žalobcovi. To, že žalobca v ďalšom poukazuje na
spôsoby vypovedania zmluvy, je aktuálne podľa žalovaného za stavu, kedy súd konštatoval neplatnosť
predmetnej zmluvy neopodstatnené. K výkladu zákonných ustanovení žalobcom žalovaný uviedol, že

ide o subjektívny a účelový výklad jednotlivých zmluvných ustanovení, ktorým v zásade nemá zmysel sa
bližšie zaoberať, keďže predmetná zmluva je neplatná. Žalovaný v celom rozsahu namietal žalobcom
predložený ZP č. 10/2019, nakoľko tento nemá reálnu výpovednú hodnotu.

10. Uznesením č. k. 37Cb/64/2016-313 zo dňa 22.06.2022 bolo konanie o žalobe žalobcu na návrh

žalobcu aj žalovaného prerušené do skončenia konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.
36Cb/60/2018.Predmetnávecvedenánatunajšomsúdebolaprávoplatneskočenánazákladerozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/77/2023-940 zo dňa 27.03.2024, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/60/2018-708 zo dňa 30.12.2022. Predmetné rozhodnutie
nadobudloprávoplatnosťdňa15.05.2024,čímodpadlaprekážka,prektorúsakonanieprerušiloasúdna

základe ustanovenia § 165 ods. 1 CSP uznesením č. k. 37Cb/64/2016-354 zo dňa 27.05.2014 rozhodol,
že pokračuje v konaní. Výrokom II. predmetného uznesenia zároveň rozhodol, že v konaní pokračuje so
žalovaným, ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného, ktorý zanikol 01.09.2023.
11. Na ďalšom pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 14.08.2024 právny zástupca žalobcu uviedol,
že na podanej žalobe trvá. Poukázal na rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.

36Cb/60/2018. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania, na výsluchu predsedu predstavenstva F.
C. netrvá, tento bol vypočutý v inom konaní. Z dôvodu právnej istoty predložil rozhodnutie ÚRSO zo dňa
25.11.2013 č. 0121/2014/T, povolenie č. 2006T 0161- 10. zmena z 02.04.2015, povolenie č. 2006T 0161-
11. zmena zo dňa 21.09.2015. Pokiaľ ide o odpoveď SIEA, uvedené len poukazuje na rozpor medzi
protokolmi, ktoré sú však len podkladom pre rozhodnutie ÚRSO. Predmetné rozhodnutia sú záväzné a

akýkoľvek ich nesúlad môže byť riešený v správnom konaní, nie však v konaní pred všeobecnými súdmi.
Doteraz zo strany žiadneho z účastníkov nebol podaný podnet na preskúmanie uvedených rozhodnutí
a tieto sú pre súd záväzné. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania, s týmto nesúhlasí,
má za to, že vo veci má byť rozhodované, a to na podklade doteraz vykonaného dokazovania.

12. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v tomto konaní nespochybňoval
dodávku tepla, ale rozporoval cenu. V predmetnom konaní nemal dostatočné možnosti na zabezpečenie
dôkazov, tieto boli zabezpečené prostredníctvom súdu, pričom ďalšie boli získané následne. Zdôraznil,
že rozhodnutie vydané tunajším súdom v sp. zn. 36Cb/60/2018, ako aj rozhodnutie odvolacieho súduodignorovalo niektoré ich námietky, ktorými poukazovali na stanovenie ceny, ktorá bola fakturovaná
žalovanému. Poukázal na to, že ÚRSO rozhoduje o maximálnej cene, ako aj na to, že v súvisiacom
konaní neboli vyriešené otázky, kto sa skutočne obohatil z dodaného tepla. K podaniu dovolania ich

viedla aj tá skutočnosť, že v predmetnej veci nebol vyriešený prechod práv a povinností na žalovaného
a z toho dôvodu ich aj Ministerstvo školstva odporučilo na predloženie veci NS SR, nakoľko táto otázka
nie je riadne vyriešená v zákone. Žalovaný predložil odpoveď SIEA z 02.06.2023, z ktorej vyplýva,
že vykonaním obhliadky sústavy tepelných zariadení bol zistený nesúlad skutkového stavu s údajmi
poskytnutýmidodávateľomtepla,podľaktorýchbolivypracovanépredmetnéprotokoly.Zdôvoduprávnej

istoty dal na zváženie súdu prerušenie tohto konania do vyriešenia rozhodnutia o dovolaní. Zdôraznil,
že medzi protokolmi predloženými na tunajšom súde bol rozpor, čo bolo preukázané predmetnou
odpoveďou zo SIEA. Na základe uvedeného nemohla byť cena za dodávku tepla na základe týchto
protokolov stanovená správne. Následne navrhol výsluch svedkov z ÚRSO z oddelenia cenotvorby,
určovania cien v tepelnej energetike, ktorí rozhodujú o tom, akým spôsobom sa stanovujú ceny a na
preukázanie toho, aký reálny vplyv malo rozhodnutie o energetickej účinnosti na vydanie ceny a svedkov

zo SIEA na preukázanie toho, akým spôsobom sa riešia protokoly.

13. Podľa § 204 CSP súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do
spisu predložených listinných dôkazov a to: žaloba vrátane príloh, rozhodnutie ÚRSO č. 0121/2014/T,
odpoveď na podnet z 26.11.2014, odpoveď na podnet z 03.06.2015, prešetrenie podania - odpoveď

z 29.09.2014, prešetrenie podania z 29.09.2014, rozhodnutie ÚRSO č. 0042/2016/T-PE, rozhodnutie
ÚRSO č. 0183/2015-T-PE rozhodnutie ÚRSO 0113/2015/T-PE, Rozhodnutie ÚRSO č. 0121/2014/T,
odpor žalovaného, rozsudok OS TN sp. zn. 37Cb/42/2014 zo dňa 15.05.2018, odpoveď ÚRSO zo dňa
02.01.2020 vrátane príloh, odpoveď ÚRSO zo dňa 15.12.2020 vrátane príloh, vyjadrenie žalovaného
zo dňa 05.02.2021 vrátane príloh, vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.03.2021 vrátane príloh, znalecký

posudok č. 01/2022 vypracovaný znalcom J. K. L., M. zo dňa 28.01.2022, rozsudok Okresného súdu
Trenčín č. k. 36Cb/60/2018-708 zo dňa 30.12.2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 41Cob/77/2023-940 z 27.03.2024. Súd oboznámil čítaním výpis z OR na žalobcu z 13.08.2024 a
výpis zo štatistického registra organizácií žalovaného z 13.08.2024. Z pripojeného spisu tunajšieho
súdu 36Cb/60/2018 súd oboznámil v súlade s § 204 CSP nasledovné listiny: č. l. 554 odpoveď SIEA z

15.03.2022, č. l. 582-584 protokol SIEA o overení hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení z
31.07.2014 vrátane príloh, č. l. 585-587 protokol SIEA z 28.09.2017 vrátane príloh, č. l. 588-590 protokol
SIEA zo 17.07.2020 vrátane príloh, č. l. 606-611 odpoveď SIEA z 29.04.2022 vrátane príloh, č. l. 626-628
protokol SIEA z 31.07.2014 vrátane príloh, č. l. 691-697 zmluva o nájme nebytových priestorov vrátane
dodatku č. 4 z 18.12.2014, č. l. 696 uznesenie č. 132 Mestského zastupiteľstva v D. E. z 11.12.2014,

č. l. 727-733 odvolanie žalovaného voči rozsudku z 30.01.2023 vrátane príloh, č. l. 734-737 trestné
oznámenie z 18.01.2023, č. l. 738 trestné oznámenie – upovedomenie, č. l. 745 doplnenie k odvolaniu
žalovaného zo 17.02.2023, č. l. 764 vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu z 12.04.2023, č. l.
967-975 dovolanie žalovaného z 27.06.2024.

14. Po vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý
aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.

15. V konaní nebolo sporné, že žalobca je na základe rozhodnutia ÚRSO držiteľom Povolenia č. 2006T
0161 na výrobu tepla a rozvod tepla na vymedzenom území, ktoré je určené v Prílohe č. 2 uvedeného

rozhodnutia. Dňa 31.07.2006 bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného uzatvorená
Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla (na
vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody) pre objekt spotreby tepla pre budovu C. H. F. C.. N. XX/
XXX D. G. C. I. D. E.. Dňa 30.09.2009 uzavreli strany sporu k označenej zmluve Dodatok č. 1, dňa
07.09.2010 Dodatok č. 2, následne Dodatok č. 3 a dňa 24.10.2012 Dodatok č. 4.

16. Listom zo dňa 28.03.2014, doručeným žalobcovi 01.01.2014, žalovaný, na základe čl. XII bod 2
Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 zo dňa 31.07.2006, túto zmluvu vypovedal. Rozsudkom
sp. zn. 37Cb/42/2014 zo dňa 15.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.05.2018, Okresný
súd Trenčín určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 28.03.2014 zo Zmluvy o dodávke a odbere tepla č.

77-1/2006 zo dňa 31.07.2006, je neplatná.

17. V konaní ďalej nebolo sporné, že dňa 04.09.2015 žalobca vystavil faktúru č. 20150767, ktorou
vyfakturoval žalovanému dodávku tepelnej energie za obdobie 01.08.2015 - 31.08.2015 v sume 130,87eur splatnú 18.09.2015, z ktorej žalovaný uhradil sumu 0,87 eur. Dňa 06.10.2015 žalobca vystavil
faktúru č. 20150860, ktorou vyfakturoval žalovanému dodávku tepelnej energie za obdobie 01.09.2015
– 30.09.2015 v sume 310,75 eur splatnú 20.10.2015, z ktorej žalovaný uhradil sumu 0,75 eur. Dňa

06.11.2015 žalobca vystavil faktúru č. 20150955, ktorou vyfakturoval žalovanému dodávku tepelnej
energie za obdobie 01.10.2015 - 31.10.2015 v sume 1.115,74 eur splatnú 20.11.2015, z ktorej žalovaný
uhradil sumu 446,30 eur. Dňa 07.12.2015 žalobca vystavil faktúru č. 20151056, ktorou vyfakturoval
žalovanému dodávku tepelnej energie za obdobie 01.11.2015 – 30.11.2015 v sume 1.792,61 eur
splatnú 21.12.2015, z ktorej žalovaný uhradil sumu 717,04 eur. Dňa 07.01.2016 žalobca vystavil

faktúru č. 20151156, ktorou vyfakturoval žalovanému dodávku tepelnej energie za obdobie 01.12.2015
- 31.12.2015 v sume 2.175,67 eur splatnú 21.01.2016, z ktorej žalovaný uhradil sumu 870,27 eur.

18. Rozhodnutím č. 0121/2014/T zo dňa 25.11.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bratislava,
schválil pre žalobcu ako regulovaný subjekt na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 variabilnú zložku
maximálnej ceny tepla v sume 0,0426 €/kWh a fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom

193,8426 €/kWh. Ceny v tomto rozhodnutí sú bez DPH.

19. Vo Vybavení žiadosti zo dňa 26.01.2016 ÚRSO konštatoval, že „pokiaľ by sa dodávka tepla
uskutočňovala z tepelného zariadenia, ktoré nie je uvedené v povolení dodávateľa v rozsahu predmetu
podnikania, dodávateľ môže za dodané teplo účtovať iba palivové náklady podľa § 1 ods. 3 písm. m)

zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov“.

20. V rozhodnutí ÚRSO č. 0113/2015/T-PE zo dňa 02.04.2015 (povolenie č. 2006T 0161 - 10. zmena)
je v Prílohe č. 1 k povoleniu č. 2006T 0161 - 10. zmena - Miesto podnikania a technický popis zariadení
na rozvod tepla, pod bodom 75 uvedené: „OST 709 Energoblok E1, A. XXX, D. E., médium - TV, tlak

0,5 MPa, prepravný výkon 2,892 MW“ a pod bodom 76: „SR z OST 709 Energoblok E1, A. XXX, D. E.,
médium TV, dĺžka 1,36 km“.

21. V rozhodnutí ÚRSO č. 0183/2015/T-PE zo dňa 21.09.2015 (povolenie č. 2006T 0161 - 11. zmena)
je v Prílohe č. 1 k povoleniu č. 2006T 0161 - 10. zmena - Miesto podnikania a technický popis zariadení

na rozvod tepla, pod bodom 75 uvedené: „OST 709 Energoblok E1, A. XXX, D. E., médium - TV, tlak
0,5 MPa, prepravný výkon 2,892 MW“ a pod bodom 76: „SR z OST 709 Energoblok E1, A. XXX, D. E.,
médium TV, dĺžka 1,36 km“.

22. Zo záveru znaleckého posudku č. 01/2022, vyhotoveného znalcom J. K. L., M., vypracovaného pre

účely konaní pod sp. zn. 36Cb/60/2018 vyplynulo, že žalobca v období od 01.01.2016 do 30.09.2017
dodával žalovanému teplo z tepelného zariadenia uvedeného v povolení žalobcu ako dodávateľ. V
súčasnosti žalobca nedodáva teplo žalovanému z tepelného zariadenia uvedeného v povolení žalobcu.
Ukončenie dodávky tepla bolo k dátumu 31.05.2021. Žalobca v období od 01.01.2016 do 30.09.2017
dodával teplo z predmetného zariadenia OST 709 Energoblok E1 iba žalovanému. V súčasnosti žalobca

nedodáva teplo z predmetného tepelného zariadenia OST 709 Energoblok E1 žiadnemu odberateľovi,
ani iným subjektom.

23. Podľa záveru znaleckého posudku č. 10/2019, vyhotoveného znalcom J. C.:
„Stav technológie v energobloku E1 pred rekonštrukciou tepelných rozvodov v Meste D. E. a ku dňu

obhliadky je totožný.
Časť tepelnej sústavy od OST, umiestnenej v energobloku, po odber tepla súkromnou materskou školou,
nachádzajúcou sa v objekte spotreby tepla súp. č. XX/XXX D. G. C. I. D. E., predstavuje tepelnú
prípojku.“

24. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, k. ú. D. E., zo dňa 13.09.2013, vyplynulo, že vlastníkom budovy
súp. č. XXX - škola, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria bolo Mesto
D. E..

25. Zmluvou nájme nebytových priestorov zo dňa 07.04.2004 Mesto D. E. prenajalo občianskemu

združenie O., IČO XX XXX XXX nebytový priestor č. XX, ktorý je umiestnený na prízemí a 1. poschodí
v budove súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na G. C. I. D. E., ktorý pozostával z miestností uvedených v čl.
I bodoch 2 a 3 označenej nájomnej zmluvy. Dodatkami č. 2 centr. č. 401/2012 zo dňa 12.12.2012, centr.
č. 365/2014 z 18.12.2014, centr. č. 364/2014 zo dňa 18.12.2014, uzatvorenými medzi prenajímateľomMesto D. E. a nájomcom občianske združenie O., bola zmenená Nájomná zmluva centr. č. 169/2006
zo dňa 01.08.2006.

26. Ku dňu 31.08.2023 došlo k zániku pôvodného žalovaného, a to na základe rozhodnutia Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2023/9501:7-A2101 zo dňa 10.05.2023,
ktorým rozhodnutím bol žalovaný vyradený zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky s
poukazom na to, že ku dňu 01.09.2023 bola rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky č. 2023/9501:9-A2101 zo dňa 10.05.2023 zaradená do siete škôl a školských

zariadení Slovenskej republiky C. C. F. C. XXX/XX, D. E., ktorá sa stala právnym nástupcom zaniknutého
žalovaného.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, predmetom podnikania
podľa tohto zákona je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla.

28. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, predmetom
podnikania podľa tohto zákona nie je výroba tepla, výroba tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre
iné osoby za nákupné ceny paliva na výrobu tepla alebo za cenu nakupovaného tepla.

29. Podľa § 2 písm. d) zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona

sa rozumie odberateľom koncový odberateľ alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané
teplo využíva na rozvod tepla.

30. Podľa § 19 ods. 1 zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, dodávka tepla sa
uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.

31. Podľa § 1 písm. m) vyhl. ÚRSO č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej
energetike, v znení účinnom do 31.12.2016, na účely tejto vyhlášky sa rozumie objednaným množstvom
tepla množstvo tepla v kilowatthodinách dohodnuté v zmluve o dodávke a odbere tepla podľa skutočnej
spotreby tepla v roku t-2, ak sa v zmluve o dodávke a odbere tepla nedohodne inak, technologická

spotreba tepla vo vlastných výrobných procesoch v neregulovaných činnostiach, teplo spotrebované vo
vlastných objektoch dodávateľa, ktoré nesúvisia s regulovanou činnosťou, alebo teplo spotrebované v
objektoch, v ktorých množstvo tepla dodávateľ rozpočítava konečným spotrebiteľom; do objednaného
množstva tepla sa nezaráta vlastná spotreba tepla pri výrobe tepla, ktorá je súčasťou ukazovateľa
energetickej účinnosti.

32. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. ÚRSO č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej
energetike, v znení účinnom do 31.12.2016, maximálna cena tepla sa skladá z variabilnej zložky
maximálnej ceny tepla so spotrebnou daňou z elektriny, uhlia, zemného plynu a so spotrebnou daňou z
minerálneho oleja a fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom a určuje sa pre obchodný

vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.

33. Podľa § 7 ods. 2 vyhl. ÚRSO č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej
energetike, v znení účinnom do 31.12.2016, variabilná zložka maximálnej ceny tepla v eurách za
kilowatthodinu sa určí na objednané množstvo tepla. Fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným

ziskom sa určí v eurách na kilowatt celkového regulačného príkonu.

34. Podľa § 7 ods. 3 vyhl. URSO č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej
energetike, v znení účinnom do 31.12.2016, regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou tepla
na vykurovanie a spotrebou tepla v teplej úžitkovej vode sa vypočíta ako podiel skutočne dodaného

množstva tepla, osobitne aj pre teplo v teplej úžitkovej vode, v kilowatthodinách v roku t-2 do odberného
zariadenia a počtu hodín 5 300. Pri výpočte regulačného príkonu odberného zariadenia na technologickú
spotrebu vo výrobných procesoch sa použije počet hodín 8 000, ak sa dodávateľ a odberateľ nedohodnú
inak. Pri odbernom zariadení, v ktorom si časť tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody
vyrába odberateľ tepla samostatne (ďalej len "doplnkové teplo"), sa na výpočet regulačného príkonu

použijepočethodín2000,aksadodávateľsodberateľomnedohodnúinak.Regulačnýpríkonodberného
zariadenia medzi dodávateľom a odberateľom, ktorý je súčasne aj dodávateľom, sa môže určiť aj
dohodou.35. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, na účely § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka
subjektom verejného práva je právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa § 261 ods. 4 Obchodného
zákonníka.

37. Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, právnická osoba podľa § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu,
ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a
a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo
c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov

jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

38. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

39.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

40. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

41. Podľa § 1 ods. 1 a 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z. z.“), sadzba úrokov

z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ak veriteľ
požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov
z omeškania počas celej doby omeškania.

42. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

44. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

46. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

47. Podľa ustanovenia Čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP, právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.48. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

49. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

50. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

51. V priebehu trvania sporu a zabezpečovania navrhnutých dôkazov za účelom vykonania dokazovania
v predmetnom spore, prebiehal súbežne spor vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. 36Cb/60/2018, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 54.614,66 eur s príslušenstvom
s poukazom na skutočnosť, že dodával žalovanému teplo na základe Zmluvy o dodávke a odbere
tepla č. 77-1/2006 zo dňa 31.07.2006, a to v období od 01.02.2016 do 31.12.2018. Okresný súd

Trenčín rozsudkom č. k. 36Cb/60/2018-708 zo dňa 30.12.2022 rozhodol o podanej žalobe tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 47.324,46 eur s príslušenstvom. Druhou výrokovou
vetou v časti o zaplatenie sumy 3.110,36 eur žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou konanie v časti
o zaplatenie sumy 4.179,84 eur zastavil. Štvrtou výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanému priznal
náhradu 74 % trov konania. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na ktoré Krajský

súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 41Cob/77/2023-940 zo dňa 27.03.2024 rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej prvej a štvrtej výrokovej vete potvrdil a odvolanie žalovaného proti druhej a tretej
výrokovej vete rozsudku odmietol. Proti rozhodnutiu odvolaciu súdu bolo podané dovolanie, o ktorom
nebolo doposiaľ rozhodnuté.

52. Súd vzhľadom na uvedené rozhodnutia poukazuje na princíp právnej istoty, rozhodnutie Ústavného
súdu SR, ktorý v rámci rozhodnutia z 22. novembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 499/2011 uviedol, že diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.
ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných

súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú
k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Obdobe v náleze Ústavného súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. I.

ÚS 564/2012, Ústavný súd SR uviedol, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne
aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS
87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o
tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne

a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak
všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení
s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho
rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

53. Vychádzajúc aj z uvedených rozhodnutí, súd poukazuje na to, že v prípade rovnakých skutkových
okolností je nanajvýš žiaduce práve z dôvodu zachovania princípu právnej istoty, aby rozhodnutia súdov
nebolidiametrálneodlišné.Súdvsúladesuvedenýmprincípompostupovalajvuvedenomspore,pričom
skutkové okolnosti predmetného sporu boli už základom pre rozhodnutie aj v iných veciach. Nakoľko

ide o veci právoplatne skončené, súd aj v rámci právnej istoty si závery právoplatných vecí, ako bude
aj nižšie uvedené, osvojil a s tými sa aj v tomto spore stotožnil.

54. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 31.07.2006 uzatvorili Zmluvu o dodávke a odbere tepla
č. 77-1/2006, ku ktorej následne uzatvorili aj Dodatky č. 1-4. Žalovaný označenú zmluvu listom zo dňa

28.03.2004, doručeným žalobcovi 01.04.2004, predmetnú zmluvu vypovedal. Súd konštatuje, že otázka
platnosti resp. neplatnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 bola predmetom samostatného
konania. Toto konanie prebiehalo na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/42/2014. Rozsudkom
č. k. 37Cb/42/2014-340 zo dňa 15.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.06.2018, Okresný súdTrenčín dospel k právnemu záveru, že predmetná Zmluva o dodávke a odbere tepla je, v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka od 01.01.2014 absolútne neplatná, a to z dôvodu, že od 01.01.2014 nedošlo
medzi stranami k dohode o jej podstatnej obsahovej náležitosti, a to o množstve objednaného tepla (§ 19

písm. c/ zákona o tepelnej energetike v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Zároveň súd považuje
za potrebné uviesť, že skutkové okolnosti predmetnej veci sa nijak nezmenili. Preto, súd má za to, že ak
opredbežnejotázket.j.ootázkeplatnostipredmetnejzmluvyboloužprávoplatnerozhodnuté,súdnemá
dôvod sa od uvedeného záveru, ktorý prijal aj súd prvej inštancie, tak odvolací súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 36Cb/60/2018 odkloniť. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a predstavuje prejudicialitu v

tomto spore.

55.Zároveňsúdkzáväznostirozhodnutiaopredmetnejprejudiciálnejotázkeuvádza,žeboloopakovane
v rámci súdnych rozhodnutí judikované, že ak bolo o nejakej otázke, ktorá je otázkou prejudiciálnou
už v inom konaní právoplatne rozhodnuté, súd je týmto rozhodnutím viazaný. V tejto súvislosti súd
poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 20.01.2010 sp. zn. II. ÚS 349/2009, v rámci ktorého súd

konštatoval, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ako aj na zásadu
viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 OSP, konajúci
všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v
inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Pokiaľ

pririešeníprejudiciálnejotázkyzaujmeodlišnéstanovisko,jetakýtojehopostup,resp.znehovyplývajúci
záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR
odkazom na predmetný nález Ústavného súdu SR v spore vedenom pod sp. zn. 3Cdo 115/2016 zo dňa
28.06.2017 t. j. za účinnosti už CSP. Rovnako súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo 44/2010 zverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov SR

3/2013 pod číslom R 40/2013, v zmysle ktorého pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne
vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú
otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

56. Vzhľadom na zásady a účinky prejudicionality v konaní, je súd vyššie uvedeným rozsudkom viazaný

aj v tomto konaní. Z uvedeného vyplýva, že otázka platnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla č.
77-1/2006 v znení jej dodatkov bola ako tzv. prejudiciálna otázka už v označenom konaní právoplatne
vyriešená tak, že označená zmluva je od 01.01.2014 absolútne neplatná.

57. V dôsledku neplatnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 v znení jej dodatkov súd v

spore nemal preukázanú zmluvnú povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu
tepla dodaného v žalovanom období od 01.09.2015 do 31.12.2015. Z uvedeného dôvodu súd na
nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní aplikoval vyššie citované ustanovenia § 451 ods. 1, 2 §
457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovanú sumu žalobcovi priznal titulom bezdôvodného
obohatenia, vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanému v uvedenom období teplo skutočne dodával, a

preto žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi za dodané teplo peňažnú náhradu, nakoľko
prípadné vrátenie poskytnutého plnenia nie je v tomto prípade možné.

58. Uvedená peňažná náhrada predstavuje peňažný ekvivalent, v tomto prípade jeho cenu, stanovenú
na základe cenových rozhodnutí ÚRSO. Žalobca je v rámci cenovej regulácie ceny tepla regulovaným

subjektom, ktorému variabilnú a fixnú zložku maximálnej ceny za výrobu, dodávku a distribúciu tepla
schvaľuje práve ÚRSO. Schválená cena tepla pre sporné obdobie 09/2015 – 12/2015 predstavuje
peňažný ekvivalent hodnoty tepla dodaného žalobcom žalovanému v uvedenom období, a teda v tomto
prípade výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného v zmysle § 458 ods. 1 druhej vety Občianskeho
zákonníka. Žalovaný v spore nenamietol nesprávnosť konkrétnych číselných údajov, týkajúcich sa ceny

a množstva dodaného tepla, uvedených v žalovaných faktúrach. Žalovaný tiež nerozporoval, že mu
žalobca dodal teplo v množstve, ktoré bolo vyfakturované žalovanými faktúrami, pričom v spore nebol
preukázaný rozpor žalobcom stanovenej ceny tepla dodaného žalovanému s príslušnými cenovými
rozhodnutiami ÚRSO. Vzhľadom k uvedenému mal súd za preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného z titulu plnenia žalobcu (dodávky tepla) z neplatnej zmluvy o dodávke a odbere

tepla č. 77-1/2006 v období od 01.09.2015 do 31.12.2015 spolu v sume 3.490,41 eur, teda v rozsahu, v
akom bola cena dodaného tepla špecifikovaná v žalovaných faktúrach za uvedené obdobie.59. Na základe uvedeného považoval súd žalobcom podanú žalobu za dôvodnú, a preto v zmysle § 457
a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.490,41 eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k posúdeniu vzťahu medzi stranami sporu, keďže ide

o záväzkový vzťah medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako subjektom verejného práva,
tento má obchodnoprávny charakter. S ohľadom na takéto posúdenie súd aj pri určovaní výšky úrokov
z omeškania vychádzal z predpisov obchodného práva. Žalovaný je so zaplatením sumy 3.490,41 eur
v omeškaní, a preto súd, v zmysle vyššie citovaného § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zaviazal
žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške, a to 8,05 % ročne zo

sumy 130,- eur od 19.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 310,- eur od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy
669,44 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.075,57 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy
1.305,40 eur od 22.01.2016 do zaplatenia. Predmetné faktúry boli zo strany žalovaného uhrádzané len
čiastočne. Takouto čiastočnou úhradou ceny dodaného tepla zo strany žalovaného v tomto prípade
nedošlo k uznaniu záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného konania, nakoľko žalovaný záväzok
zaplatiť žalované faktúry za dodané teplo počas celého konania rozporoval.

60. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore, táto
bola riešená aj v konaní sp. zn. 36Cb/60/2018. Túto námietku súd považuje za nedôvodnú, nakoľko
aj Krajský súd v Banskej Bystrici v potvrdzujúcom rozsudku konštatoval, že „podľa Zmluvy o dodávke
a odbere tepla bol ako odberateľ uvedený právny predchodca žalovaného a podľa predmetu zmluvy

bolo teplo dodávané priamo pre budovu C. H. F.. Teda je zrejmé, že právny predchodca žalovaného
bol odberateľom podľa zmluvy a aj v zmysle zákona o tepelnej energetike. Skutočnosť, že súd v
konaní považoval Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 od 01.01.2014 za absolútne neplatnú,
nespôsobuje podľa názoru odvolacieho súdu zmenu na strane pasívne legitimovaného subjektu, a
to práve z toho dôvodu, že aj po 01.01.2014 dochádzalo k dodávaniu tepla zo strany žalobcu ako

dodávateľa a zároveň k odberu tohto tepla zo strany žalovaného ako odberateľa. Správne však súd
prvej inštancie potom, ako bolo zistené v inom súdnom konaní, že Zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom priznal žalobcovi jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného
obohatenia. Nič na uvedenej skutočnosti nemení ani predložená Zmluva o nájme nebytových priestorov
uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Zb. zo dňa 07.04.2004 medzi prenajímateľom - mestom D. E.

a nájomcom - P. H. O. so sídlom A. XXX/XX-XX D. E., na základe ktorej prenajímateľ - mesto D. E.
prenajal nájomcovi nebytové priestory uvedené v čl. I. (nebytový priestor č.XX umiestnený na prízemí a
1. poschodí v budove súp. č. XXX nachádzajúci sa na ulici C. I. D. E.). Odvolací súd zistil, že Zmluvu
o nájme nebytových priestorov spolu s dodatkami v tejto zmluve uzatvárala za P. H. O. ako nájomcu
K. Q. L. ako štatutárny zástupca a zároveň zistil, že aj Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006

uzatvárala za odberateľa - právneho predchodcu žalovaného K. Q. L. ako riaditeľka školy. Je pravda,
že vlastníkom nebytového priestoru, do ktorého bolo dodávané teplo je mesto D. E., ktoré uzatvorilo
s P. H. O. ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetná nájomná zmluva nič
nemení na tom, že samotnú Zmluvu o dodávke a odbere tepla uzatvoril žalobca s odberateľom C.
H. F., ulica C. XXX/XX D. E., ktorá škola sídli na adrese, ktoré priestory boli prenajaté podľa Zmluvy

o nájme nebytových priestorov P. H. O. v zastúpení K. Q. L. ako štatutárnou zástupkyňou a ktorých
vlastníkom je mesto D. E.. Jednalo sa o Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú dva roky pred
Zmluvou o odbere a dodávke tepla č. 77-1/2006, preto vzhľadom na vyššie uvedené zistenia neobstojí
námietka žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Žalovaný v konaní nijakým
spôsobom nepreukázal, že by potom, ako bola zmluva vyhlásená za neplatnú už žalobca teplo do

jeho objektu C. H. F. nedodával, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobcovi na zaplatenie súdom prvej inštancie priznanej sumy vznikol nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia. V konaní bolo preukázané, že P. H. O. je zriaďovateľom žalovaného a aj to, že P. H. O.
bolo podľa predmetnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov len nájomcom predmetných priestorov, a
to konkrétne na dohodnutý účel výchovno-vzdelávací proces a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace

podľaustanoveníškolskéhozákona.Spoukazomnauvedenédospelodvolacísúdkzáveru,ženámietka
žalovaného ohľadne pasívnej legitimácie v konaní je nedôvodná.“

61. Pri posudzovaní námietky žalovaného, že v spornom období bolo teplo dodávané z technologického
zariadenia, ktoré žalobca nemal v danom čase zapísané v povolení na podnikanie, vydanom formou

rozhodnutia ÚRSO, súd vychádzal z pripojených rozhodnutí ÚRSO, ktoré aj citoval. V predmetných
rozhodnutiach, vydaných pre sporné obdobie 09/2015 – 12/2015, obsahujúcich povolenie na podnikanie
žalobcu, je predmetné technologické zariadenie zapísané pod bodom 75, pričom je označené ako OST
709 Energoblok E1. Taktiež nebolo v tomto spore preukázané, že by žalobca v spornom období zpredmetného technologického zariadenia, z ktorého dodával teplo žalovanému, zároveň dodával teplo
aj inému subjektu. Tvrdenia žalovaného nepodporuje ani záver znaleckého posudku č. 4/2020, ktorý bol
vypracovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 36Cb/60/2018. Zo záveru znaleckého

posudku č. 01/2022 je zrejmé, že žalobca ako dodávateľ v období 01.01.2016 - 30.09.2017 dodával
žalovanému teplo z tepelného zariadenia uvedeného v povolení žalobcu. Jedná sa o totožné a zároveň
pôvodné zariadenie OST 709 Energoblok E1. Podľa znalca, žalobca v uvedenom období dodával
teplo z predmetného zariadenia OST 709 Energoblok E1 iba žalovanému. Súd v tomto konaní nemal
preukázané, že by bolo žalovanému dodávané teplo z iného ako tepelného zariadenia uvedeného

v povolení žalobcu v období od 09/2015 do 12/2015. Preto súd nemal v spore preukázané tvrdenie
žalovaného o tom, že by mu žalobca mohol fakturovať iba nákupné ceny paliva na výrobu tepla v
zmysle § 1 ods. 3 písm. d) zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, keďže žalobca je
právnickou osobou, ktorá v spornom období mala riadne povolenie na podnikanie v tepelnej energetike,
ktoré obsahovalo aj predmetné zariadenie OST 709 Energoblok E1.

62. Námietky žalovaného proti znaleckému posudku č. 01/2022 vznesené aj v tomto konaní súd posúdil
ako nedôvodné, nebolo žiadnym spôsobom preukázané akékoľvek prípadné sfalšovanie listín, z ktorých
znalec pri jeho vypracovaní vychádzal.

63. V spore nebolo tiež preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že cena tepla, určená predmetnými

cenovými rozhodnutiami ÚRSO, nie je správna, keďže, podľa žalovaného, mala vychádzať z
nesprávnych údajov. Žalovaný poukázal na odpoveď SIEA zo dňa 02.06.2023, ktorá na základe
vykonanej obhliadky sústavy tepelných zariadení u žalobcu, zistila nesúlad skutkového stavu s údajmi
poskytnutými dodávateľom tepla, podľa ktorých boli vypracované predmetné protokoly. Žalovaný označil
konkrétne údaje v protokoloch, ktoré mali byť nesprávne, a preto mali mať vplyv na cenové rozhodnutia

ÚRSO. K uvedeným tvrdeniam žalovaného súd uvádza, že medzi protokolmi je zjavný nesúlad, avšak
uvedené protokoly predstavujú len podklad pre cenové rozhodnutia ÚRSO. Zo žiadneho doposiaľ
vykonaného dokazovania súdu nevyplynulo, že rozdielne protokoly mali za následok nesprávnosť
cenových rozhodnutí ÚRSO, ktoré doposiaľ neboli žiadnym spôsobom zmenené ani zrušené, a preto
súd z nich vychádzal.

64. Súd však, rovnako ako je uvedené v rozhodnutiach v konaní sp. zn. 36Cb/60/2018, zastáva názor,
že ide o otázku, o ktorej v cenových rozhodnutiach rozhoduje iný štátny orgán (ÚRSO) s príslušnými
odbornými znalosťami a nie súd. Len na základe poukázania žalovaného na nesprávnosť v protokoloch,
z ktorých rozhodnutia vychádzali, nie je možné v tomto konaní cenové rozhodnutia ÚRSO spochybniť

a rovnako nie je možné ich súdom v tomto konaní preskúmať. Taktiež súd, i keď v zmysle § 194 ods. 1
CSP môže posúdiť otázky, o ktorých má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa
§ 193 CSP, nemôže o nich rozhodnúť, a teda nemá právomoc predmetné cenové rozhodnutia ÚRSO,
resp. nimi schválenú maximálnu cenu tepla, zmeniť.

65. Záverom súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

66.Žalovanýnapojednávanídňa14.08.2024navrholprerušeniekonania,atodoskončeniadovolacieho

konania, vedeného na Najvyššom súdu SR proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
41Cob/77/2023-940 zo dňa 27.03.2024. Podaný návrh odôvodnil tým, že k podaniu dovolania ich viedla
aj tá skutočnosť, že v predmetnej veci nebol vyriešený prechod práv a povinností na žalovaného. Súd
k uvedenému návrhu uvádza, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je dôvodom na
prerušenie konania, nakoľko v predmetnom dovolacom konaní sa nerieši otázka predbežná, ktorá má

význam pre rozhodnutie. Vzhľadom k uvedenému súd návrh na prerušenie konania nepovažoval za
dôvodný, preto ho zamietol.

67. Súd v spore vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Nevykonal dokazovanie výsluchom
navrhnutých svedkov, tak ako to navrhol žalovaný, vzhľadom k hospodárnosti konania, nakoľko

výsluchom uvedených svedkov, by k zmene skutkového stavu nedošlo a listinné dôkazy boli
dostatočným podkladom pre vyhlásené rozhodnutie. Základom, na ktorom súd postavil uvedené
rozhodnutie, je právoplatné rozhodnutie iného súdu, vo vzťahu ktorého by výsluch svedkov z ÚRSO z
oddelenia cenotvorby, určovania cien v tepelnej energetike, ktorí rozhodujú o tom, akým spôsobom sastanovujú ceny a svedkov zo SIEA na preukázanie toho, akým spôsobom sa riešia protokoly, nemal
žiadne relevantný význam. Podaniami zo dňa 25.02.2020 a 08.02.2021 navrhol žalovaný vykonať
obhliadku zariadenia OST 709– Energoblok E1, A. XXX, D. E.. Predmetná obhliadka bola vykonaná

v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 36Cb/60/2018, a preto ju súd nevykonával v tomto
konaní, keď ani žalovaný na jej vykonaní už netrval.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255, 262 CSP a to tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore

plne úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.