Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010281
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3124010281.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX
v C., trvale bytom D. E. XX, trestne stíhanému pre čin, obžalobou právne posúdený ako obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, 3, 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zák. účinného ku

dňu 24.3.2023, na verejnom zasadnutí dňa 5. februára 2026 prejednal odvolanie prokurátora Krajskej
prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2025, sp. zn.
74T/15/2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2025 , sp. zn. 74T/15/2024, bol obžalovaný

A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z. z. (ďalej len
„Tr. zák.“) s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

si od presne nezisteného obdobia niekedy od septembra alebo októbra 2021 do dňa 24.03.2023 na
rôznych miestach v F., G., D. E., ako aj na iných miestach, zabezpečoval od obvineného H. C. a asi

dvakrát aj od doposiaľ nestotožnenej osoby vystupujúcej pod menom I. omamné a psychotropné látky,
konkrétne pervitín (metamfetamín), marihuanu (Cannabis), a to v presne nezistených množstvách, ktoré
následne neoprávnene prechovával na rôznych miestach, ako aj v osobnom motorovom vozidle zn. Seat
Leon EČV: J., zn. Škoda Felícia EČV: J.), v mieste, trvalého bydliska D. E. XX, kde bola dňa 24.03.2023
vykonaná v zmysle § 100 Trestného poriadku domová prehliadka, pri ktorej boli okrem iného

zaistené stopy:
- stopa č. 1 - DP2 - 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom, s obsahom sušenej rastliny zelenej farby
- konope s hmotnosťou 1576 mg, s priemernou koncentráciou 2,3% hmotnostných THC, obsahujúce 36
mg TH 3, čo zodpovedá minimálne 3 obvyklým jednorazovým dávkam drogy
- stopa č. 7/DP2 - papierová utierka s obsahom konope s hmotnosťou 322 mg, s koncentráciou 6,1 %
hmotnostných THC, obsahujúca 20 mil TKC, čo zodpovedá minimálne 1 obvyklej jednorazovej dávke

drogy,
pričom pervitín a marihuanu si zadovážil a neoprávnene prechovával tak pre vlastnú potrebu, ako
aj za účelom ďalšej distribúcie konzumentom drog, s ktorými si stretnutia dohováral prostredníctvom
mobilného telefónu, a to konkrétne:
- v presnejšie nezistenom čase niekedy asi od augusta 2022 do decembra 2022 na rôznych miestach v
J. D. J. H. a inde predal osobe K. A. nezistený počet krát pervitín (metamfetamín), pričom mu aj bližšie

nezistený počet krát dal pervitín zadarmo,- v presne nezistenom čase asi od marca 2022 do septembra alebo októbra 2022 v D. E. na presne
nezistenom mieste a v J. D. J. H. A. C. predal osobe L. D. aspoň dvakrát pervitín, raz jednu dávku za
10,- € a druhýkrát v septembri alebo októbri dve dávky za sumu 20,- €,

- v presne nezistenom čase v období od septembra 2021 do Vianoc v roku 2022 v D. E. M. H. J. D. J.
H. predal na presne nezistených miestach osobe N. D. minimálne 5 krát pervitín (metamfetamín), a to
vždy po 2 dávky za 20,-€ a jeden krát mu 2 dávku pervitínu odovzdal bezodplatne,
- v presne nezistenom čase niekedy koncom roka 2021 až začiatkori roka 2022 na presne nezistenom
mieste osobe A. O. bezodplatne odovzdal 3 krát po asi 0,5g marihuany,

- osobe P. C. dal na presnejšie nestotožnenom mieste v J. D. J. H. bezodplatne v presne nezistenom
čase niekedy v mesiaci február 2023 minimálne jedenkrát marihuanu v množstve asi 0,8 g,
- osobe P. C. predal v J. D. J. H. J. C. O. Q. XX pri bytovke v presnejšie nezistenom čase koncom roka
2021 alebo začiatkom roka 2022 v priebehu jedného mesiaca opakovane pervitín v celkovom množstve
asi 2,5 kubíka za sumu dokopy 280,-€, pričom peniaze mu ale svedok P. C. doposiaľ nedal,
- osobe N. K. v Q. pri štadióne predal v presne nezistenom čase od jesene 2022 asi do konca roku 2022

pervitín minimálne 5 krát, vždy po 2-3 dieliky (dávky), spolu za sumu asi 100,- €,
- osobe D. D. na presne nezistenom mieste predal v presnejšie nezistenom čase v januári 2023
minimálne jedenkrát pervitín v množstve 0,5 kubíka (5 dielikov) za sumu cca 30,- €,
pričom rastliny roku Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných

látok, a látka tetrahydrokanabinol (THC), ako hlavná aktívna zložka konopy je v zmysle Zákona č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
zaradená do I. skupiny psychotropných látok, 1 a metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
I. skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 173 ods. 3 a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/
roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. podmienečne odložený
s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 /štyri/ roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. h) Tr. zák. bol obžalovanému uložený zákaz požívania
alkoholických a návykových látok a povinnosť podrobiť sa na výzvu probačného a mediačného úradníka
alebo príslušníka PZ kontrole dodržiavania tohto zákazu a povinnosť v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks mobilný telefón IPhone 6S, IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX, so silikónovým obalom krikľavej zeleno
žltej farby,
- 1 ks digitálna váha z vozidla Škoda Felicia ev. č.: J., striebornej farby s plastový priehľadným krytom

výr. č. XXXXXXXX, Lot No.: XXXXXX od A. R. S.A.S s bledohnedý puzdrom na okuliare.“

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení proti nemu
podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol nasledovne:

„So skutočnosťami uvádzanými v písomnom vyhotovení rozsudku sa nestotožňujem a mám za to, že
uložený trest odňatia slobody je v prípade obžalovaného A. B. neprimerane mierny.
Samosudca výmeru trestu odňatia slobody v podstate odôvodnil akceptáciou vyhlásenia obžalovaného
na hlavnom pojednávaní o tom, že je vinný, ako aj na pomerne početné správy o povesti a živote
obžalovaného po jeho prepustení z väzby.

Hoci je nepochybné, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písmeno b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, som toho názoru, že táto skutočnosť ani v kombinácii
s obhajobou predloženými správami o živote obžalovaného nepostačuje na aplikáciu ustanovenia § 39
odsek 1 Trestného zákona a uloženie trestu odňatia slobody nie o viac ako 4 roky pod zákonnú dolnú
hranicu trestu odňatia slobody, dokonca s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Poukazujem na to, že ustanovenie § 173 ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona vyžaduje, aby sa neoprávnene obchodovalo s drogou „len“ vo vzťahu k 3 osobám.
Obžalovaný B. ale preukázateľne drogu zabezpečil až pre 8 osôb. Zároveň sa tejto činnosti mal venovať
po dlhšiu dobu. Ustanovenie § 173 Trestného zákona je zaradené do I. hlavy osobitnej časti Trestnéhozákona, ide teda o trestný čin proti životu a zdravie. Jeho účelom je tak ochrana života a zdravia
obyvateľstva. Rozširovanie ilegálnych nebezpečných návykových látok, akým napríklad metamfetamín
nepochybne je, výrazne poškodzuje tento záujem a je preto neprekvapivé, že zákonodarca pre takéto

prípady ustanovil zákonnú trestnú sadzbu so spodnou hranicou 7 rokov. Navyše predmetná dolná
hranica trestnej sadzby bola zákonodarcom ustanovená relatívne nedávno v roku 2024, keď došlo k jej
zníženiu z 10 rokov, ktoré pôvodne obžalovanému hrozili, na 7 rokov. Aj z toho je možné odvodiť, že
zákonodarca je toho názoru, že takúto trestnú činnosť je potrebné stále postihovať nepodmienečným
trestom odňatia slobody a rozhodne vyšším ako len 3 roky.

S ohľadom na postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti je zrejmé, že určité zníženie trestnej sadzby
je v jeho prípade na mieste, avšak nie s použitím ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, ale
nanajvýš za aplikácie ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona, ktorý umožňuje znížiť trestnú sadzbu
v tomto prípade až na 4 roky a 8 mesiacov, teda o jednu tretinu pod spodnú hranicu trestnej sadzby
trestu odňatia slobody.
Aplikácia § 39 odsek 1 Trestného zákona, navyše v miere, v akej k tomu pristúpil prvostupňový súd, nie

je v tomto prípade odôvodnená a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že obžalovaný po prepustení
z väzby vedie riadny život. Už z názvu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona je totiž zrejmé, že
pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Preto takýto postup nemôžu odôvodniť len bežne sa
vyskytujúce skutočnosti. Uvedený záver obsahovala už staršia judikatúra (napríklad judikát Najvyššieho
súdu č. R 24/1966).

Trest odňatia slobody na 3 roky, ktorý je zároveň podmienečne odložený, preto nepovažujem za
primeraný a spravodlivý, a to ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie. V záujme
zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti. V rámci požiadavky primeranosti
trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje naplnenie tejto
požiadavky v konkrétnych prípadoch. Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením
neprimeraného trestu dochádza zo strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie a teda stav
v právnom štáte neakceptovateľný, pričom takýto trest je možné považovať aj za nezákonný.
Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. individuálna prevencia, ktorej úlohou je vytvoriť podmienky na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život, ako aj represívna funkcia, ktorá má zabrániť odsúdenému

v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu
spomenutých funkcií trestu, a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že samosudca Okresného súdu Trenčín uložil
neprimerane mierny trest obžalovanému a preto navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1

písmeno d), e) Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 74T/15/2024 zo dňa 24.02.2025 a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol tak,
že obžalovanému A. B. uloží podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody
zapoužitiaustanoveniaTrestnéhozákonaomimoriadnomzníženítrestuodňatiaslobodypodľa§39ods.
5 Trestného zákona, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pri zachovanom výroku o treste prepadnutia veci.“
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne podal odvolanie z dôvodu, že uložený trest považoval za
neprimerane prísny a svoje odvolanie odôvodnil tým, že ani vyhlásenie obžalovaného o jeho vine ako

aj predložené správy o živote obžalovaného podľa jeho názoru nepostačujú na aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Trestného zákona v takom rozsahu, ako ho súd aplikoval. Prokurátor poukázal na skutočnosť,
že obžalovaný mal zabezpečiť drogu pre 8 osôb a tým umocňoval potrebu prísnejšej sankcie pre
obžalovaného.

S uvedeným odôvodnením odvolania sa obžalovaný nestotožňuje, odvolanie považuje za nedôvodné a
neopodstatnené a uložený trest za primeraný a zákonný. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné zvlášť
individuálne vyhodnotiť všetky okolnosti skutku, osoby páchateľa a najmä jeho postoj k veci a možnosti
nápravy, ktoré by mal trest predovšetkým sledovať.

Obžalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s tým, ako okresný súd odôvodnil svoj výrok o treste, pri
ktorom účel jeho naplnenia umocnil uložením primeraných povinností a obmedzení. Okresný súd pri
odôvodňovaní výroku o treste vzal do úvahy a zohľadnil v prospech obžalovaného všetky skutočnosti,
na ktoré poukazoval aj samotný obžalovaný. Okresný súd správne zohľadnil u obžalovaného dvepoľahčujúce okolnosti, a to vedenie riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a priznanie
a oľutovanie činu podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Obžalovaný sa ku svojmu konaniu doznával
od samého začiatku trestného stíhania, pričom dva krát mal možnosť podať vyhlásenie o svojej vine,

ktoré urobil a ktoré bolo súdom aj prijaté. Obžalovaný nie je kriminálne narušenou osobou, na ktorú by
bolo potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. V prospech toho svedčí nielen odpis
z registra trestov, ale tiež kladné hodnotenie S. D. E., G. T. D. E., futbalového oddielu TJ U. D. E., kladný
pracovný posudok zamestnávateľa obžalovaného spoločnosti H. G., M.. Zo všetkých súdu známych
okolností je zrejmé, že aj doterajší výkon väzby mal na obžalovaného priaznivý výchovný vplyv, keď je

evidentné, že sa zamestnal, zvýšil si odbornosť, aktívne sa zapájal do miestneho obecného života v
rámci akcií organizovaných obcou, aktívne pôsobí v rámci športového futbalového klubu, kde pôsobí
ako tréner a tiež pracuje s mládežou v rámci športových aktivít G. T. H. D. E.. Zo správ obce, spojenej
školy ako aj C. U. vyplýva, že svoje zlyhanie pred nimi netajil, sú s jeho trestným stíhaním oboznámení,
podali mu pomocnú ruku a jeho pôsobenie, prácu a prístup k plneniu povinností hodnotia pozitívne. V
jeho prospech súd zohľadnil aj to, že po prepustení z väzby si svoje povinnosti plní dôsledne a výkon

dohľadu prebiehal bezproblémovo.

Súd všetky tieto okolnosti podľa nášho názoru správne vyhodnotil a uložil obžalovanému mimoriadne
znížený podmienečný trest s primeranými povinnosťami a obmedzeniami. Uložený podmienečný trest
je trestom primeraným, vzhľadom na osobu obžalovaného, osobné pomery a okolnosti trestného činu,

nakoľko sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné
pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil.

Takto uložený trest, vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti považujeme za trest zodpovedajúci
všetkým zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené navrhujeme odvolanie okresnej prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné podľa §
319 Trestného poriadku.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, súvisiacich s uloženým
trestom odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,
ktoré by samé osebe odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku krajský súd
konštatuje, že v dôvodoch odvolania prokurátora nie je ani namietaná existencia takýchto procesných

vád, zakladajúcich dôvody pre zrušenie napadnutých výrokov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že
napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú správne a zákonné.

Z podaného odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané proti výrokom napadnutého
rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému. Preto podľa § 317 ods.
1 Tr. por. prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa vzťahovala len na výroky napadnutého rozsudku
okresného súdu, súvisiace s uloženým trestom odňatia slobody.

Ako vyplýva z vyššie citovaných dôvodov podaného odvolania, prokurátor v danom prípade namieta
neexistenciu okolností odôvodňujúcich aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. na prejednávaný
prípad.

Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie citovaná argumentácia prokurátora ohľadne podmienok pre
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr zák. vychádza zo súdnej praxe, ustálenej vo vzťahu
k aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30.6.1990 ( do
účinnosti zákona č. 175/1990 Zb.), ktoré ustanovenie umožňovalo uložiť trest len odňatia slobody poddolnú hranicu sadzby, ustanovenej zákonom len pri existencii výnimočných okolností prípadu alebo pri
existencii mimoriadnych pomerov páchateľa. Znenie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr,. zák. však nestanovuje,
že pre uloženie (akéhokoľvek) zákonom dovoleného trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného

Trestným zákonom by museli existovať výnimočné alebo mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa.

Pokiaľ ide o otázku ukladania trestu odňatia slobody obžalovanému v prejednávanom prípade, okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k tejto otázke uviedol nasledovné:

„Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, a to vedenie
riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Obžalovaný má evidovaný síce osem dopravných
priestupkov, z ktoré mu bolo udelených sedem pokút (z toho tri boli zaplatené na mieste a tri nezaplatené
na mieste) a jedno napomenutie. Išlo prevažne o nízke pokuty od 20,- Eur do 40,- Eur. Súd na ne
neprihliadol nakoľko ide o menej závažné priestupky o čom svedčia pomerne nízke pokuty a nešlo

o úmyselné priestupky. Pri úvahách o priznaní tejto poľahčujúcej okolnosti súd vzal do úvahy kladné
hodnotiace správy o povesti obžalovaného od G. V. T. D. E., ktorej bol žiakom a obce D. E., v ktorej býva,
a sa týkali jeho života pred spáchaním trestného činu. Súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - priznanie k spáchaniu skutku a oľutovanie činu. Obžalovaný sa
priznával ku skutku v priebehu celého trestného konania - v prípravnom konaní ako aj pred súdom. Pred

súdom opakovane vyhlásil vinu za skutok kladený mu za vinu aj podľa pôvodnej právnej kvalifikácie,
podľa ktorej mu hrozil trest odňatia slobody 10 až 15 rokov, ako aj po zmene právnej kvalifikácie za
žalovaný skutok, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody 7 rokov a až 15 rokov. Svoje konanie tiež
oľutoval.

Súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti.

Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný pred súdom dvakrát urobil vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré boli zakaždým súdom prijaté. Vyhlásením o vine napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, v danom prípade súdu, čím sa vzdal práva na

revíziu výroku o vine v riadnom a mimoriadnom opravnom konaní a súd bol odbremenený od rozsiahleho
dokazovania výroku o vine na hlavnom pojednávaní. Prijaté vyhlásenie o vine je potom potrebné
zohľadniť pri určení druhu a výmery trestu vo vzťahu k pomeru a miere závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Prijatie vyhlásenia o vine je legálnym procesným odklonom pri vykonávaní
hlavného pojednávania, podobne ako konanie o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní, ktoré

skracuje dokazovanie v zákonom stanovenom rámci a urýchľuje samotné trestné konanie. Je tak daná
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. V súvislosti s uvedenou poľahčujúcou
okolnosťou súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú
pri tom do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na akéto vyhlásenie sa prihliadne

1) ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (ako na napomáhanie pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo
2) je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám alebo
3) takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu, či pomermi páchateľa, môže odôvodňovať aj

mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Takýto postup je v súlade so Stanoviskom Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017. Súd prvého stupňa postupoval podľa tretej možnosti a
vyhlásenie viny spolu s ďalšími okolnosťami a pomermi páchateľa premietol do použitia postupu podľa

§ 39 odsek 1 Trestného zákona, čo odôvodňuje nielen postoj obžalovaného k jeho vlastnej trestnej
činnosti, ale aj jeho pomery. Z hľadiska osoby obžalovaného ako páchateľa úmyselnej trestnej činnosti
a jeho pomerov vystupuje do popredia nielen vedenie riadneho života (§ 36 písmeno j) Trestného
zákona), ale i skutočnosť, že obžalovaný nemá žiadne záznamy o odsúdeniach v odpise z registra
trestov (výnimka je podmienečné zastavenie trestného stíhania prokuratúrou za krádež, avšak súd naň

nepoohliadol, nakoľko má z to, že došlo k jeho osvedčeniu). Obžalovaný nie je kriminálne narušenou
osobou, na ktorú by bolo potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. V prospech tohto
konštatovania svedčí nielen odpis z registra trestov, ale tiež kladné hodnotenia S. D. E., G. T. D. E.,
futbalového oddielu TJ U. D. E., kladný pracovný zamestnávateľa obžalovaného spoločnosti H. G., M..Je zrejmé, že doterajší výkon väzby mal na obžalovaný priaznivý výchovný účinok, keď je evidentné, že
obžalovaný sa zamestnal, zvýšil si odbornosť, aktívne sa zapája do miestneho obecného života v rámci
akciíorganizovanýchobcou,aktívnepôsobívrámcišportovéhofutbalovéhoklubu,kdepôsobíakotréner

a tiež pracuje s mládežou v rámci športových aktivít G. T. H. D. E.. Zo správ obce, spojenej školy ako aj
C. U. vyplýva, že svoje zlyhanie pred nimi netajil, sú s jeho trestným stíhaním oboznámení, podali mu
pomocnúrukuajehopôsobenie,prácuaprístupkplneniupovinnostíhodnotiapozitívne.Tiežjepotrebné
vziať do úvahy, že aj po prepustení z väzby na slobodu a nahradenia jeho väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka si svoje povinnosti plní dôsledne a výkon dohľadu prebieha bezproblémovo.

Z uvedených dôvodov súd ukladal obžalovanému mimoriadne znížený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní
4 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe s primeranými povinnosťami
a obmedzeniami. Nakoľko u obžalovaného bolo zistené neoprávnené zadovažovanie, prechovávanie
a obchodovanie návykových látok, škodlivé užívanie návykových látok, z probačných povinností a
obmedzení súd uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

povinnosť podrobiť sa kedykoľvek na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej
republiky skúške na alkohol alebo návykovú látku za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať
alkoholické nápoje a iné návykové látky. Z dôvodu, že obžalovaný i obchodoval s drogami súd tiež
ukladal povinnosť v skúšobnej dobe sa podrobiť programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu. Ide o určitú formu pomoci obžalovanému, aby lepšie prekonal svoje problémy, v budúcnosti

sa ich vyvaroval a viedol riadny život. Uvedený zákaz užívať alkohol a návykové látky preto vhodne
dopĺňa sociálny výcvik, prípadne absolvovanie iného výchovného programu. Súd určil skúšobnú dobu v
hornej polovici zákonného rozpätia vzhľadom na závažnosť stíhaného skutku.

Súd je presvedčený, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je trestom primeraným, vzhľadom

na osobu obžalovaného, osobné pomery a okolnosti trestného činu, nakoľko sledovaním správania
obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak,
aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade
na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci
rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi

trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a
bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že obžalovaného bude v priebehu skúšobnej doby
dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných
činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a
obmedzenia.

Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V
prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú
bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných),
prípadne porušenia uložených zákazov, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu

uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný
viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam,
súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si
trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods.

2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný
trest.“

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutkové zistenia

okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých vychádzal pri aplikácii ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V konečnom dôsledku
odvolacísúdkonštatuje,žesprávnosťtýchtoskutkovýchzisteníprokurátorvôbecnenamietalvdôvodoch
jeho odvolania.

Odvolací súd po preskúmaní veci sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, že uvedené
správne skutkové zistenia okresného súdu v danom prípade sú v plnom rozsahu subsumovateľné
pod zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák. vo výmere, určenej okresným súdom. Takýto postup odôvodňuje správnosť záveru okresnéhosúdu o deliktuálnej nenarušenosti obžalovaného, o jeho pozitívnych osobnostných vlastnostiach, ktoré
okolnosti v spojení s pomerne mladým vekom obžalovaného dávajú rozumný podklad k záveru
o naplnení výchovného účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. Aj podľa názoru odvolacieho súdu

okresným súdom uložený trest odňatia slobody spolu s uloženými povinnosťami je v zmysle § 34 ods. 1
Tr. zák. spôsobilý zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov, pričom
takýto trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je v zmysle § 39 ods. 1 Tr. por. významnou okolnosťou
aj vyhlásenie obžalovaného o svojej vine z predaja drog iným osobám. Bez tejto spolupráce a pomoci
obžalovaného by bola obžaloba zrejme vo veľmi ťažkej dôkaznej situácii. Pokiaľ ide o použiteľnosť
obsahu výpovedí osôb, predložených prokurátorom spolu s obžalobou, v konaní pred súdom, ktoré
osobyvypovedalivprípravnomkonanívprocesnompostavenísvedkovonákupedrogodobžalovaného,
podľa právneho názoru tohto senátu krajského súdu je z hľadiska splnenia zákonných podmienok podľa

§ 263 ods. 4 Tr. por. na čítanie svedeckých výpovedí významné, že prechovávanie omamných alebo
psychotropných látok pre vlastnú potrebu je trestné v zmysle § 171 Tr. zák., účinného v čase činu,
ale aj v súčasnosti podľa § 171 v spojení s § 135b ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z. z.
V tejto súvislosti je nutné si uvedomiť, že objektom trestného činu podľa § 171 Tr. zák. v čase činu
bola a aj v súčasnosti je ochrana života a zdravia (!!!), teda aj ochrana života a zdravia osôb, ktoré

by chceli konzumovať drogu. Preto osobám, ktoré v rámci výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom
konaní začnú rozprávať o obstaraní a prechovávaní drogy na účely konzumácie, musí byť poskytnutá
právna pomoc pre podozrivé osoby podľa smernica EÚ 2016/1919. Ak orgány činné v trestnom konaní
v tomto trestnom stíhaní už pred výsluchom týchto osôb v procesnom postavení svedkov vedeli, že
tieto osoby budú vypočúvané k nákupu omamných alebo psychotropných látok od obžalovaného, bolo

právnou povinnosťou týchto orgánov poskytnúť vypočúvaným osobám právnu pomoc podľa smernice
EÚ 2016/1919, ako osobám podozrivým zo spáchania trestného činu podľa § 171 Tr. zák., vrátane
práva odmietnuť vypovedať už len z dôvodu existencie takéhoto podozrenia. Ak by toto podozrenie
vyplynulo až z obsahu výpovede vypočúvaných osôb v procesnom postavení svedka, bolo právnou
povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní postupovať podľa bodu 10 úvodných (výkladových)

ustanovení smernice EÚ 2016/1919, ktorá smernica podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej
republiky má prednosť aj pred ustanoveniami Trestného poriadku.

Keďže z obsahu zápisníc z prípravného konania o výsluchoch osôb v postavení svedkov, ktorým
podľa obžaloby mal obžalovaný predávať drogu, nevyplýva, že by týmto vypočúvaným osobám bola

poskytnutá právna pomoc napriek podozreniu zo spáchania trestného činu podľa § 171 Tr. zák.,
ako to vyžadujú ustanovenia smernica EÚ 2016/1919, vrátane práva odmietnuť vypovedať z dôvodu
samotnej existencie uvedeného podozrenia, podľa právneho názoru tohto senátu odvolacieho súdu
spisovýmateriálneobsahujepodklady,ktorébymohliviesťkzáveruopoužiteľnostiobsahupredmetných
zápisníc v konaní pred súdom pre absenciu zákonného poučenia minimálne o práve odmietnuť

vypovedať v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. K uvedenej problematike možno len dodať, že s poukazom
na povinnosť prokurátora podľa § 2 ods. 4 Tr. por. stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie,
vyznieva nepresvedčivo tvrdenie prokurátora v obžalobe o preukázaní distribúcie drog uvedeným
osobám obžalovaným, ak predložený spisový materiál neobsahuje žiadne informácie o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia bez meškania aj osobám, ktoré mali od obžalovaného získavať drogu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v odvolaní prokurátora namietané chyby
napadnutého rozsudku nie sú dôvodné.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutých výrokov rozsudku

okresného súdu z hľadiska existencie prípadných vád, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.