Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/633/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120276902
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120276902.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s. r. o., IČO: 45 684 618,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, právne zastúpeného: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 545,97 Eura s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Dobrodenka, so sídlom exekútorského úradu Blahova

13, 909 01 Skalica, sp.zn. XXXXX XXX/XX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
banská Bystrica sp. zn. 52Ek/633/2020 zo dňa 21.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/633/2020 zo
dňa 21.11.2025 vydané vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a .

II. Oprávnený a povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/633/2020 zo dňa
21.11.2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.03.2020 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 545,97 Eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- Platobného rozkazu Okresného súdu Galanta, č. k. 26Csp/269/2016 - 34 zo dňa 10.08.2017.

2. Súdny exekútor vydal dňa 16.06.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie
náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku

nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.

3. Uznesením sp. zn. 52Ek/633/2020 zo dňa 21.11.2025 súd v osobe vyššieho súdneho úradníka
námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora zamietol. Predmetné uznesenie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že námietky boli

súdnemu exekútorovi zo strany oprávneného doručené dňa 09.07.2025, teda po uplynutí zákonnom
ustanovenej 15-dňovej lehoty. Zároveň v napadnutom uznesení vyšší súdny úradník konštatoval,
že námietky oprávneného nie sú dôvodné. Súdny exekútor predložil okrem svojho vyjadrenia aj
zoznam priebežne vykonávaných úkonov nad spisom, z ktorých vyplýva zisťovanie majetku povinného
s negatívnym výsledkom, a to v evidencii vozidiel, v katastri nehnuteľností, v Sociálnej poisťovni, v
katastri nehnuteľnosti, súčinnosť s bankami, ako aj v Centrálnom registri exekúcií (CRE). Z lustrácie

z katastra nehnuteľností vyplynulo, že povinný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. E.,
obec: Šintava, okres: Galanta evidovanej na LV č. XXXX ako parc, reg. C, parc. č. 519/87, druh pozemku-záhradaovýmere297m2vpodiele1anehnuteľnostívk.ú.E.,obec:Šintava,okres:Galantaevidovanej
na LV č. XXXX ako parc, reg. C, parc. č. 519/88, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 18m2 v podiele 1, na ktoré súdny exekútor zriadil dňa 04.10.2023 exekučné záložné právo.

Súd vlastnou činnosťou lustráciou v Sociálnej poisťovni, vykonanej dňa 21.11.2025 zistil, že povinná
nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské, úrazové a ani poistenie v nezamestnanosti. Súd preto
konštatoval, že vzhľadom na rozsah exekútorom vykonaných lustrácii či úkonov na zistenie majetku
možno vyvodiť záver, že súdny exekútor v rámci výkonu tejto exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil
majetkové pomery povinného. Z vykonaných úkonov vyplýva skutočnosť, že od začatia exekúcie do jej

zastavenia od povinného nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu vymáhaného nároku deklarovaného
exekučným titulom a ani trov exekúcie. Teda v priebehu exekúcie nebol na území Slovenskej republiky
u povinného zistený taký nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, pohľadávky, alebo iné majetkové práva,
ktoré by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie v rámci tohto exekučného konania a prebiehajúcej
exekúcie. Pokiaľ oprávnený namieta uloženie donucovacieho opatrenia, súd konštatoval, že účelom
donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa Exekučného poriadku

nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti uloženej exekučným
titulom, ktorá znie na peňažné plnenie. Súd záverom uvádza, že oprávnenému nebráni nič v tom,
aby podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa bude domáhať splnenia povinnosti, ktorá
bola povinnému uložená exekučným titulom. Súdny exekútor teda postupoval podľa názoru súdu
správne, keď po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie, t.j. odo dňa 24.04.2020, kedy mu

bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, pristúpil dňa 16.06.2025 k vydaniu Upovedomenia o
zastavení exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 61n ods.1 písm. d) Exekučného poriadku,
nakoľko sa mu nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na
úhradu trov exekútora.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že súdny exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, respektíve
dopyty na orgány a inštitúcie, a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie
na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a
115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia

nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre
zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom ani
súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté
uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného
ako napríklad televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 eur, cennosti na bytoch,

počítače a notebooky, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za
okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky
oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľnosti
alebo iného vysoko hodnotného majetku, aby ho oprávnený aj vlastnil. V tomto smere poukázal
oprávnený na ustanovenie paragrafu 63 a 64 exekučného poriadku. Oprávnený zastáva názor, že

súdny exekútor nevykonal zisťovanie majetku a podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom
neboli splnené, jedná sa teda o tvrdenie negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny
exekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd, skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovanie
hnuteľného majetku exekútor vykonal. Majú za to, že v podmienkach exekučného konania, v ktorom
sú možnosti procesného útoku a procesnej obrany zúčastnených subjektov v súlade s paragrafom 200

a nasledujúcich Exekučného poriadku obmedzené, neprechádza na oprávneného dôkazné bremeno
preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného. V zmysle ustanovenia paragrafu 59 odsek 1
a Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku
povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku.
Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, respektíve si žiada iba v prípadoch predpokladaných

zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa
ktorého mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a
okrem zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi ani pokynmi oprávneného a
oprávnený ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcii, ktoré možnosti má
v plnej miere exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie,

čo by zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na
úhradu akýchkoľvek preddavkov, ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného
požadovať. To, že paragraf 59 odsek 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že exekútor prednostne zisťuje
existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickejkomunikácie neznamená to, že exekútor vykonáva iba zisťovanie dostupné prostriedkami elektronickej
komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2000 eur a zjavnej majetkovej situácie
povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov,

hodnotnejších vozidiel a podobne. Exekučný súd v konaní o námietkach má posúdiť, či boli splnené
podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Do kompetencie súdu
patrí na riadne podanie námietky, zhodnotenia exekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu,
či exekútor sám deklaroval vykonané zisťovanie všetkého možného majetku povinného nielen majetku
evidovaného subjektami podľa paragrafu 2 vyhlášky MS SR číslo 68/2017 Z.z. Oprávnený nie je

povinný navrhovať spôsob vykonania exekúcie exekútorovi. Exekútor je povinný iniciatívne využiť
všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade, ak je na ten, ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas
oprávneného alebo úhrada preddavkov na trovy, má ich exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a
ich úhradu žiadať. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu
exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený
nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach kde

žije, respektíve v jeho domácnosti nachádza. Oprávnenému nie je zrejmé prečo ak je jedinou možnosťou
na vymoženie jeho peňažnej pohľadávky výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí, nakoľko zisťovanie
majetku povinného formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho exekútorského úradu boli negatívne,
túto možnosť výkonu exekúcie má oprávnený súdnemu exekútorovi vopred navrhovať. Oprávnený

poukázal na rozhodnutia vydané na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/1291/2019 a sp. zn.
40Ek/1204/2019. Oprávnený ďalej uviedol, že mu s poukazom na rozhodnutia okresného súdu nie je
zrejmé, prečo sa súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie
odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej súd v prípadoch s rovnakým
skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie

lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je
povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny
exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetok majetok povinného sám z vlastnej
iniciatívy. Nie je pravdou, že súd nemá právomoc prešetrovať postup súdneho exekútora pri výkone
exekúcie. Podľa § 32 Exekučného poriadku je súd oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo

správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný
súdu v určenej lehote poskytnúť. Z ustanovenia paragrafu 32 Exekučného poriadku jasne vyplýva
dohľadové oprávnenie súdu voči súdnemu exekútorovi. Navyše nejde o nejaké prešetrovanie postupu
exekútora ale skutkové zisťovanie naplnenia podmienok zákona pre zastavenie exekúcie, keď exekútor
exekúciu zastavil, na čo má súd výsostnú právomoc a v rámci zisťovania dôkazov pre svoje rozhodnutie

vo veci je oprávnený žiadať súčinnosť a získavať podklady od kohokoľvek v súlade s Civilným sporovým
poriadkom. Oprávnený tvrdí, že súdny exekútor nevykonal zisťovanie majetku a že podmienky zákona
pre zastavenie exekúcie exekútorom neboli splnené, jedná sa teda o tvrdenia negatívnej skutočnosti,
ktorej opak musí preukázať súdny exekútor. Navyše z exekučného spisu ako zisti, aj súd, skutočne
nevyplýva, že by predmetné zisťovania hnuteľného majetku exekútor vykonal. Pre zistenie hnuteľných

vecí v majetku povinného nie je potrebné navrhovať žiadny dôkaz, vykonávanie dôkazov je v exekučnom
konaní beztak výnimočné a to najmä za situácie, keď zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného
vyplýva zo základných povinností exekútora a exekútor má všetky právomoci na vykonanie tohto
dôkazu. Pritom je oprávnený žiadať o súčinnosť aj tretie osoby v ktorých majetku sa môže nachádzať
majetokpovinného.Niejepravdivétvrdeniesúdnehoexekútorapodľabodu5odôvodnenianapadnutého

uznesenia,žeoprávnenýžiadalvykonaťsúčinnosťuosôb,ktoréžijúspovinnýmvspoločnejdomácnosti.
Súdny exekútor nemá kompetenciu takéto osoby žiada o informácie ohľadom majektu povinného, pokiaľ
nespadajú pod osoby v zmysle ust. § 42 Exekučného poriadku. Ak si exekútor presadil u zákonodarcu
náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu exekučnej činnosti u všetkých
zodpovedala kvalite jej výkonov u tých exekútorských úradov, ktorých si do zavedenia náhodného

prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach všeobecne známej
nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike by mali byť súdni exekútori tí poslední, ktorí „od
stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravda, že by im
Exekučný poriadok nedával dostatok možností, alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti
neprimeraným dôrazom na práva povinných. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom

štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne
a dôkladné vykonanie exekúcie bez toho, aby sa musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov,
ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené
ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávaniaexekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútori iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri
negatívnom výsledku zastaví exekúciu a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,

ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia

exekúcie pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní po dobu
piatich rokov, nie absolútna nemajetnosť. Ak teda po dobu piatich rokov (od začatie exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného,
úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie upovedomením o zastavení exekúcie.

13. Podľa ust. § 61n ods. 4 vetra prvá exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa
odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení
exekúcie podať u exekútora náietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
exekútora.

14. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

15. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

16. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení
konštatoval, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie neboli podané včas.
Ďalšia argumentácia vyššieho súdneho úradníka o nemajetnosti povinného a dôvodnosti vydaného
upovedomenia o zastavení exekúcie zo strany súdneho exekútora bola konštatovaná nad rámec.

K oneskorenosti podania námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo strany
súdneho exekútora sa oprávnený v sťažnosti nijakým spôsobom nevyjadril, záver konštatovaný vyšším
súdnym úradník nespochybnil.

17. V tomto smere súd rovnako ako vyšší súdny úradník konštatuje, že upovedomenie o zastavení

exekúcie bolo doučené oprávnenému – jeho právnemu zástupcovi dňa 22.06.2025, pričom námietky
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli doručené elektronicky exekútorskému úradu dňa
09.07.2025. Lehota 15 dní začala oprávnenému plynúť dňa 23.06.2025 a uplynula dňa 08.07.2025.
Oprávnený tak podal námietky po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Súd zároveň upozorňuje, že podľa§ 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
Vzhľadom na skutočnosť, že námietky oprávneného boli podané oneskorene, súd nemal dôvod bližšie
ich preskúmať a ak tak učinil, urobil to nad rámec zákonných povinností.

18. Účastníci konania disponujú časovým priestorom v rozsahu 15 kalendárnych dní na podanie
námietok voči tým upovedomeniam o zastavení exekúcie, kde to Exekučný poriadok umožňuje, pričom
v situáciách, kedy účastník konania túto lehotu zmešká, dochádza k aplikácií pravidla obsiahnutého v
ustanovení § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je odpustenie zmeškania

lehoty v exekučnom konaní plne vylúčené. V exekučnom konaní teda nie je možné odpustiť za žiadnych
okolností zmeškanie lehoty. Súvisí to so skutočnosťou, ,že exekučné konanie je budované na princípe
legálneho poriadku, ktorý sa vyznačuje zákonným koncentrovaním procesných úkonov účastníkov
konania do určitej fázy konania s následkom procesnej preklúzie.

19. So zreteľom na uvedené je sťažnosť oprávneného vo vzťahu k napadnutému uzneseniu bez

právneho významu. Súd sa napriek uvedenému stotožňuje s názorom vyjadreným vyšším súdnym
úradníkom v napadnutom uznesení aj pokiaľ ide o konštatovanú vecnú správnosť vydaného rozhodnutia
zo strany súdneho exekútora. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov
povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný
postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnostivykonaniaexekúcie.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žesúdnyexekútorniejepovinnývykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak
predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by

totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával
vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie
každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme
domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej
republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za

iluzórnu. Je na zvážení súdneho exekútora (s poukazom na jeho odbornú spôsobilosť a dlhoročné
skúsenosti) aký postup pri vymáhaní pohľadávky oprávneného vo veci zvolí. Vedomosť o majetkových
pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj
prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových,
príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri

kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na
tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne
spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré
sú založené na objektívnych skutočnostiach. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať
v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného

splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom
prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu,
že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne
dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor
nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný

vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie
upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ
by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi
vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok
len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v

celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie.
Súdny exekútor, ani súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na
súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje
zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený
objektívny stav zodpovednosť nenesú.

25. So zreteľom na vyššie uvedené preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším
súdnym úradníkom sp. zn. 52Ek/633/2020 zo dňa 21.11.2025 ako nedôvodnú zamietol.26.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeoprávnenýanipovinnýnemajúnároknanáhradutrovkonania
v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 52Ek/633/2020 zo dňa 21.11.2025. Oprávnený si v podanej sťažnosti nárok na náhradu trov

konania neuplatnil, povinnému nárok na náhradu trov konania nevznikol (sťažnosť oprávneného mu na
vyjadrenie zaslaná nebola).

27. Navyše súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade
komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného

konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu
a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov
vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich
uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani
iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M.,

Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.
H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej
vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky

spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže
vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom
konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony,
ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému
návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca
mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli

minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu
pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho.
V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré
by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).