Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 16, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 70Ek/186/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125394024
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Linková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125394024.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO:
36 234 176, so sídlom: A. XXXX/XX, XXX XX B., práv. zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom: 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti povinnému: C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: E. D. XXX, XXX XX E. D., o vymoženie 3.955,30 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom:JUDr.JozefomĎuricom,sosídlomexekútorskéhoúradu:Borovianskač.17,96001Zvolen,

pod sp.zn. 359EX 6651/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vo výške 105,02 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.09.2025 domáhal od
povinného vymoženia 3.955,30 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 3Up/1003/2025 zo dňa 29.07.2025, vykonateľný dňa
19.08.2025. Poverením zo dňa 20.10.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Jozefa Ďuricu.
2. Povinný podal v zákonom stanovenej lehote návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nesúhlasí

s konečnou sumou, ktorá sa vymáha, t.j. 7.004,43 Eur, keďže pôvodná pohľadávka je 3.955,30 Eur.
Povinný ďalej uviedol, že dlh vo výške 3.955,30 Eur je povinný ochotný uhradiť v splátkach.
3. Oprávnený vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v
exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného, ktorý sa vykonáva
zásahom do práv povinného. Tento nútený výkon sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol oprávnenému

priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a povinný tento nárok dobrovoľne nesplnil. Vzhľadom na
skutočnosť, že povinný neuhradil celú vymáhanú pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom,
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie – t. j. uplatnil si právo, ktoré mu bolo vykonateľným
exekučným titulom priznané a ktoré nebolo povinným dobrovoľne splnené. „Exekučný súd nemôže
oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva.“ (Uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.8.2022, sp. zn. 25Ek/982/2020). Z uvedeného jednoznačne

vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté oprávnene. V podaní povinný neuvádza žiadny dôvod, pre
ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Podľa Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
23.8.2022, sp. zn. 25Ek/982/2020 „návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v
prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr.
vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravnýchprostriedkov a pod.).“ Oprávnený ma za to, že povinný nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali nevykonateľnosť exekučného titulu a ani žiadna zo skutočností, ktoré uvádza povinný v
návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný

taktiež neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v
ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku,
zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom podľa
názoru oprávneného neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Vzhľadom
navyššieuvedené,oprávnenýmázato,ženieježiadnyzákonnýdôvodnazastavenieexekúcie,nakoľko

pohľadávka oprávneného nebola uhradená v celej výške. V exekučnom konaní sa už nerozhoduje o
dôvodnosti, resp. výške nároku oprávneného. „Súd v exekučnom konaní skúma materiálnu a formálnu
vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to
nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku
za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za
účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné

návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď došlo k vydaniu poverenia
na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný
rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže
byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len

to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní, rozhodne nemôže
ísť do jeho vecného prieskumu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú
nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Predmetom exekučného konania ako konania vykonávacieho nie
je principiálne už spornosť či už právneho titulu, výšky alebo vlastníctva pohľadávky alebo spornosť
vlastníctva veci či práva, ale jeho predmetom je nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), ktorým

o spornosti či už právneho titulu, výšky alebo vlastníctva pohľadávky, prípadne o spornosti vlastníctva
veci či práva už bolo právoplatne rozhodnuté. Inými slovami povedané, o spore účastníkov exekučného
konania (oprávneného a povinného z exekúcie) bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej, a to
exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. S ohľadom na uvedené konajúci súd,
tým že vydal rozhodnutie aplikoval právo, ktoré poznal a bol si vedomý účinkov vo vzťahu k ochrane

spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný neuhradil celú vymáhanú pohľadávku oprávneného
priznanú exekučným titulom, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie – t. j. uplatnil si právo,
ktoré mu bolo vykonateľným exekučným titulom priznané a ktoré nebolo povinným dobrovoľne splnené.
„Exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného
práva.“ (Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.8.2022, sp. zn. 25Ek/982/2020). Z

uvedeného jednoznačne vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté oprávnene. Oprávnený ma za
to, že povinný nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nevykonateľnosť exekučného
titulu a ani žiadna zo skutočností, ktoré uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila
zákonný dôvod § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný taktiež neuviedol a nepreukázal žiadne
dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného

poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani
skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom podľa názoru oprávneného neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený
má za to, že nie je žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený ďalej vyjadril nesúhlas
s odpustením príslušenstva dlhu povinného. Čo sa týka žiadosti povinného o splátkový kalendár,

oprávnený nesúhlasí s povolením splácania vymáhaného nároku v splátkach a s tým súvisiacim
zrušením úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podľa § 61i ods. 2 Exekučného poriadku. V
zmysle § 61g ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené
splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach a exekútor podľa § 61g ods. 2 a 3 Exekučného
poriadku splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí za tam stanovených podmienok. Ak povinný

zákonné podmienky nesplnil, oprávnený s povolením plnenia nároku v splátkach a s odkladom
exekúcie nesúhlasí, t. j. nad rámec zákonných podmienok oprávnený súhlas podľa § 61g ods. 5
Exekučného poriadku v tomto konaní neudeľuje. Pri žiadostiach povinných oprávnený posudzuje okrem
ich sociálnej a finančnej situácie aj platobnú históriu a aktívny záujem povinného o svoje záväzky.
Oprávnený má za to, že povinnému poskytol dostatok času a možností na dobrovoľné splnenie dlhu

a vyriešenie jeho finančnej situácie. Exekučnému konaniu predchádzalo súdne konanie a súdnemu
konaniu predchádzali viaceré výzvy na úhradu dlžnej sumy, či už zo strany advokátskej kancelárie, alebo
priamozostranyoprávneného.Šetrenímbolozistené,žepovinnýporušilzmluvnedohodnutépodmienky
splácania, na výzvy oprávneného účinne nereagoval, ani neznižoval svoj dlh aspoň formou čiastočnýchpravidelných úhrad v primeranej výške, pričom na dôsledky neplnenia bol zo strany oprávneného
dôrazne upozornený. Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnený nemá dôvod predpokladať, že by po
odsúhlasení splátkového kalendára dobrovoľne tento dlh povinný plnil. Z uvedených dôvodov oprávnený

predloženú žiadosť povinného vyhodnotil ako nedôvodnú a zaujal zamietavé stanovisko. Záverom
oprávnený dodáva, že povinný môže znižovať svoj dlh dobrovoľne aj bez povolenia odkladu exekúcie
tak, aby svoj dlh splnil čo najskôr.

4. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

8. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.

9. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného
poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil aj s vyjadrením oprávneného.

10. Povinný v podanom návrhu uviedol ako dôvod zastavenia exekúcie skutočnosť, že nesúhlasí s

konečnou sumou, ktorá sa vymáha, t.j. 7.004,43 Eur, keďže pôvodná pohľadávka je 3.955,30 Eur. Súd v
tomto smere uvádza, že uvedené tvrdenie povinného nemá za následok ani zánik vymáhaného nároku,
aninepredstavujeskutočnosťbrániacuvymáhateľnostiexekučnéhotitulu,pričomtuneexistujeanidôvod
zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie
namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v

konanízákladnomaaktakopomenul,niejemuposkytnutáochranavexekučnomkonaní.Pokiaľpovinný
nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v
zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odpor, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť
všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.

11. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tamoznačenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať.
12. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané,

že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd

podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia
exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok)
14. K žiadosti povinného o možnosť splnenia vymáhaného nároku v splátkach súd poukazuje na
ustanovenie § 61g Exekučného poriadku, v zmysle ktorého môže povinný požiadať exekútora, aby mu

bolo povolené splniť vymáhaný nárok v splátkach, pričom tento (súdny exekútor) splátky povinnému
povolí, a to v prípade splnenia zákonom predpokladaných podmienok. S ohľadom na uvedené je zrejmé,
že otázka povolenia realizácie splátok zo strany povinného vo vzťahu k vymáhanému nároku v exekúcii
je v pôsobnosti povereného súdneho exekútora, a nie súdu, ktorý rozhoduje o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie.

15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia

§ 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda
v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým

oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej
zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného)
konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností
danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
19. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu

trov exekučného konania vo výške 105,02 Eur za jeden úkon právnej služby vo výške 1 základnej sadzby
tarifnej odmeny - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, t.j. 1 x 70,54 Eur, k tomu režijný
paušál vo výške 1 x 14,84 Eur + 23 % DPH. Súd preto oprávnenému voči povinnému priznal nárok na
náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v sume 105,02 Eur. Náhradu trov
právneho zastúpenia súd oprávnenému priznal podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, §

13a ods. 2 písm. c) per analogiam, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vychádzajúc
z tarifnej hodnoty veci 3.955,30 Eur. Súd bude postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku
a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého budú tieto trovy v prospech
oprávneného voči povinnému vymáhané v tomto exekučnom konaní. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.