Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124205176
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124205176.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností
rodičovkmaloletýmdeťom:A.B.,narodenáXX.XX.XXXXaC.B.,narodenýXX.XX.XXXX,obedetitrvale
bytom ako matka, obe deti zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti
matky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E., B. A. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr.

Jana Berecová Titková, advokátka, so sídlom Nitra, Dubová 2 a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom E., B. A. XXX, t. č. bytom G., H. XX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
Gereg & Messingerová, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, IČO: 47 253 011, o návrhu
na rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k
maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 35P/97/2024-234 zo dňa
27.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a v závislom výroku IV. z r u š u
j e a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním matky súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo F. B., nar.
XX.XX.XXXX a D. B., I. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 13.05.2017 vo E., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku 16, ročník 2017, strana 164, pod por. č. 17 rozviedol.

Výrokom II. na čas po rozvode manželstva schválil dohodu rodičov o úprave ich práv a povinností k
maloletým deťom v znení, že maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do
osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok. Otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do
pondelka nepárneho týždňa do 08.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtku
do 08.00 hod.. Určil, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení

riadne a včas, v opačnom prípade v mieste bydliska maloletých detí. Matku zaviazal povinnosťou
maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť. Styk otca s maloletými deťmi počas školských prázdnin a
sviatkov upravil nasledovne: počas vianočných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od
23.12. od 11.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a od 28.12. od 11.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v
párnom kalendárnom roku od 30.12. od 11.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas
veľkonočných školských prázdnin a jesenných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok, počas

jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok, počas letných školských prázdnin každý rok
budú maloleté deti v starostlivosti otca od 01.07. od 10.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod. a od 20.07. od
10.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 10.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod.. Výrokom III.
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 250,-eur
mesačne a na výživu maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 200,-Eur mesačne, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o

rozvodemanželstva.VýrokomIV.rozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 18, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, 4 a 5, § 25 ods. 2, §62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 2 ods. 1, § 52 a § 100 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

2. Vecne dôvodil, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi
sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel a funkcie,
pričom obaja manželia s rozvodom súhlasili. V nadväzujúcom konaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností súd schválil rodičovskú dohodu o zverení detí do starostlivosti matky a o úprave

styku s otcom, ktorú vyhodnotil ako zákonnú a súladnú s najlepším záujmom maloletých detí. Pri
určení výšky výživného súd vychádzal z ustáleného príjmu otca v sume 2.000,- eur mesačne, ktorý
pozostáva z vyplácanej mzdy (1.000,- eur) a nepeňažného plnenia vo forme úhrady nájmu bytu zo
stranyjehoobchodnejspoločnosti(1.000,-eur).Súdpriurčenívýživnéhoaplikovalodporúčajúcutabuľku
Ministerstva spravodlivosti SR (14 % a 12 % z príjmu), avšak pristúpil ku korekcii takto vypočítanej sumy
smerom nadol, zohľadňujúc rozsah starostlivosti otca, ktorý sa o deti stará priemerne 8 dní v mesiaci,

čo predstavuje viac ako štvrtinu času. Nestotožnil sa s argumentáciou matky, ktorá poukazovala na
vysoký obrat a zisk otcovej spoločnosti, a konštatoval, že tieto ukazovatele automaticky nepredstavujú
disponibilný príjem otca, pričom matkou tvrdený príjem 4.000 až 5.000,- eur nebol v konaní preukázaný.
Vo vzťahu k čerpaniu firemných prostriedkov na súkromné účely súd uviedol, že z účtovného hľadiska
ide o pôžičku, ktorú je otec povinný spoločnosti vrátiť. Taktiež neprihliadol na argumentáciu otca, že

neplatil výživné z dôvodu úhrady hypotéky a nákladov na dom, nakoľko predmetná nehnuteľnosť je
v podielovom spoluvlastníctve oboch rodičov, čím sa otec spolupodieľa na správe vlastného majetku.
Určenévýživnésúdvyhodnotilakoprimeranéschopnostiamamožnostiamotca,ktorýzároveňpreukázal
ochotu podieľať sa aj na odôvodnených mimoriadnych výdavkoch detí.

3. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra v
napadnutejčastizmeniltak,žezaviažeotcamaloletýchdetíprispievaťnavýživumaloletejA.B.výživným
v sume 600,00 eur mesačne a na výživu maloletého C. B. výživným v sume 400,00 eur mesačne,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti

výroku o rozvode manželstva. Zároveň navrhla povoliť otcovi splácať zameškané výživné po 100,00
eur mesačne na každé z detí. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadala priznať. Na podporu svojich
tvrdení označila ako dôkazy zápisnicu z pojednávania zo dňa 04.11.2025, sp. zn. 54Pc/31/2024, prehľad
výdavkov navrhovateľa nad rámec bežných výdavkov a zmluvu o pôžičke dlžníkovi C. J.. Ďalej uviedla,
že navrhovateľ v konaní neozrejmil, z čoho uhrádza výdavky presahujúce jeho príjem, pričom poukázala

na vklady v hotovosti na jeho osobný účet v celkovej výške 36.816,00 eur v období od marca do
novembra 2024. Jeho tvrdenie, že išlo o firemné prostriedky určené na výplaty miezd, označila za
nepreukázané a nelogické, nakoľko záväzok platiť mzdu má spoločnosť a nie konateľ zo súkromného
účtu. Vyslovila názor, že súd mal tieto vklady zohľadniť pri posudzovaní príjmu, ktorý by tak po pripočítaní
k mzde a preplácanému nájmu predstavoval sumu 5.068,00 eur mesačne. Zároveň poukázala na

naakumulovaný zisk v obchodných spoločnostiach navrhovateľa vo výške cca 60.000,00 eur, ktorý si
navrhovateľ nevypláca, aby sa vyhol zdaneniu, pričom namiesto toho čerpá firemné prostriedky na
osobnú spotrebu. Súdu prvej inštancie vytkla nekonzistentnosť, keď na jednej strane posudzuje čerpanie
prostriedkov účtovne ako pôžičku, ktorú treba vrátiť, no na druhej strane ignoruje účtovné hľadisko
pri nerozdelenom zisku, o ktorom rozhoduje výlučne navrhovateľ ako jediný spoločník. Tvrdenie o zlej

finančnej situácii firiem spochybnila poukazom na to, že spoločnosť F. K. L. naďalej spláca leasing na
luxusné vozidlo AUDI Q7, ktoré navrhovateľ využíva na súkromné účely, zatiaľ čo predala lacnejšie
vozidlo. Namietala, že ak súd neprihliadol na tieto skutočnosti, mal vzhľadom na nezdokladované príjmy
a životné náklady určiť príjem podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine vo výške 20-násobku životného minima.
Vo vzťahu ku korekcii výživného uviedla, že otec deti reálne vracia skôr, než je určené rozhodnutím,

čím je jej starostlivosť rozsiahlejšia. Určené výživné považuje za neprimerane nízke, zakladajúce
neprípustnú disproporcionalitu medzi nadštandardnou životnou úrovňou otca a životnou úrovňou detí,
čo je v rozpore so Zákonom o rodine aj Dohovorom o právach dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu matky a navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť

v plnom rozsahu ako vecne správne. Zdôraznil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z
dokazovaním zistených možností, schopností a majetkových pomerov na oboch stranách, ako aj z
odôvodnených potrieb maloletých detí. Poukázal na to, že súd ustálil príjem otca na sumu 2 000,-
eur mesačne a pri určení výšky výživného prihliadol na odporúčajúcu tabuľku vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky. Opatrovník konštatoval, že súdom určené výživné vo výške 250,-
eur a 200,- eur je v možnostiach otca vzhľadom na preukázané príjmy a reflektuje najlepší záujem
maloletých detí. Zároveň pripomenul, že hoci na pojednávaní navrhoval pre maloletú A. výživné 300,-

eur a pre C. 200,- eur, s prihliadnutím na odôvodnenie súdu považuje napadnutý rozsudok za zákonný
a správny.

5. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol ako
neodôvodnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne s poukazom na ust. §

387 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho stanoviska uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle
dokazovanie výsluchom účastníkov aj listinnými dôkazmi, ktoré následne dôsledne vyhodnotil. Otec
zastáva názor, že súd nerozhodol na základe nereálnych predstáv matky, ale na základe preukázaného
skutkového stavu. Zároveň zdôraznil, že hoci sám v konaní navrhoval výživné v súhrnnej výške 300,-
eur, v záujme ukončenia sporu sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý určil výživné na
maloletú A. v sume 250,- eur a na maloletého C. v sume 200,- eur, a to napriek tomu, že pôjde o finančnú

záťaž na hranici jeho možností. Otec poukázal na to, že matka v odvolaní opakuje argumentáciu, s
ktorou sa už súd vysporiadal. K tvrdeniam ohľadom jeho obchodných spoločností F. K. L. a F. L. L.
uviedol, že súdu predložil daňové priznania preukazujúce reálnu finančnú kondíciu firiem. Vysvetlil, že
zisky z minulých období vedené v účtovníctve (účet 428) nepredstavujú hotovosť ani voľné zdroje na
bankovom účte, ktoré by bolo možné vyplatiť, ale ide len o účtovný ukazovateľ. Interpretáciu matky,

že nerozdelený zisk sa rovná disponibilným financiám, označil za mylnú a nezohľadňujúcu realitu
hospodárenia spoločnosti. Na podporu svojich tvrdení otec poukázal na výpoveď svedkyne – účtovníčky
M. N. (vypočutej v súvisiacom konaní sp. zn. 54Pc/31/2024), ktorá objektívne popísala zlý ekonomický
stav spoločností. Svedkyňa potvrdila, že otec z firemných prostriedkov financoval nákupy do domácnosti
a potreby pre deti (napr. bazén, zariadenie), na čo ho upozorňovala s tým, že tieto prostriedky by mal

do firmy vrátiť, čo tiež vysvetľuje aktuálny stav financií v jeho spoločnostiach. Reagoval na tvrdenia
matky o jeho životnej úrovni a údajných nadštandardných výdavkoch. Uviedol, že tabuľky predložené
matkou týkajúce sa nerozdeleného zisku považuje len za jej subjektívny a ekonomicky neodborný
výklad. Poukázal na to, že v súčasnosti je to práve matka, ktorá si užíva vyšší životný štandard,
nakoľko spolu s deťmi býva v rodinnom dome (ich jedinom nehnuteľnom majetku), zatiaľ čo on žije

v prenajatom byte. Zdôraznil, že napriek tomu naďalej hradí hypotéku, náklady na bývanie matky a
detí, a zároveň platí výživné. K predloženej tabuľke „nadštandardných výdavkov“ otec objasnil jednotlivé
položky. V prípade platieb v baroch a reštauráciách uviedol, že často išlo o situácie, kedy účet uhradil
za celú skupinu priateľov, ktorí mu následne svoje podiely vrátili v hotovosti, prípadne išlo o pracovné
obedy s obchodnými partnermi, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou jeho podnikania. K výdavkom na stravu

cez donáškové služby (v sume cca 7,93 eur na deň) argumentoval, že ide o sumu zodpovedajúcu
bežnému obedovému menu. Výdavky na oblečenie (cca 173 eur mesačne) a nákup hier na PlayStation
(využívaných spoločne s dcérou) označil za primerané a korešpondujúce s jeho tvrdeniami v návrhu
na rozvod. Ohradil sa voči označeniu výdavkov na šport a wellness (napr. lístok na lanovku v sume 24
eur) za nadštandardné, pričom ich považuje za bežné voľnočasové aktivity, často realizované s deťmi.

Záverom sa otec vyjadril k prevodom na účty iných osôb, ktoré matka spochybňovala. Vysvetlil, že
išlo o výplaty miezd jeho zamestnancom, čo je možné overiť z výpisov účtov alebo výsluchom daných
zamestnancov. Otec zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd odvolanie matky ako nedôvodné
zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie proti
rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, matkou (§ 359
Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok

súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli
odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti výroku III. potrebné zrušiť v zmysle § 389

ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody matky
preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým bol otec
zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. sumou 250,- eur mesačne a na výživu maloletého C.

sumou 200,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Matka v odvolaní
namietala, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci, keď pri určení výšky výživného vychádzal iba z
príjmu otca ustáleného na sumu 2 000,- eur, pričom nezohľadnil jeho skutočnú majetkovú potencionalitu,
nadštandardné výdavky (luxusné oblečenie, dovolenky, stávkovanie), vysoké vklady na účet v hotovosti
a nerozdelený zisk v jeho obchodných spoločnostiach, ktoré podľa názoru matky preukazujú reálny

príjem otca na úrovni cca 5 000,- eur mesačne a odôvodňujú zvýšenie výživného na sumu 600,- eur
a 400,- eur.

8. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

17. Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne
zistil skutočný stav veci.

18. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

21. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia

rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo
len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce
z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Všeobecný súd je pri hodnotení
dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber
dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná

tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania,
úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (Ústavný súd SR, I.ÚS 114/2008).

22. Kritériami pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu sú
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča (resp. oboch rodičov) určujúce zároveň životnú úroveň

rodičov na ktorej má maloleté dieťa právo sa podieľať a zároveň sú to oprávnené potreby maloletého
dieťaťa (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zákona o rodine). Po ustálení týchto kritérií prichádza do úvahy
korekcia podielu vyživovacej povinnosti rodičov podľa toho, ako sa ten ktorý rodič o dieťa stará (§ 62 ods.
4 zákona o rodine). Ak súd prvej inštancie neustáli tieto kritériá dostatočne správne a úplne, naplní tak
odvolacíupravenývustanovení§62ods.1CMP.Vkonkrétnomprípadetonavyševiedloknesprávnemu

právnemu posúdeniu, keď súd prvej inštancie, napriek tomu, že otec maloletých detí má príjmy z inej než
závislej činnosti, neaplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 a 2 (resp. jeho aplikácia z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva).

23. Z odôvodenia rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, že by súd akokoľvek ustálil výšku

oprávnených výdavkov maloletej A. a maloletého C.. V bode 12. odôvodnenia ustaľuje výšku výdavkov
otca a v bode 13. odôvodenia ustaľuje výšku výdavkov matky. Z týchto bodov však nevyplýva, že
by vychádzal z konkrétnych vykonaných dôkazov, podľa obsahu spisu sa v zásade jedná o prevzatie
tvrdení otca a matky. Predovšetkým ale z týchto dvoch bodov, ktoré sa jediné čiastkovo dotýkajú
výdavkov rodičov na maloleté deti, nevyplýva konkrétne zistenie výšky oprávnených potrieb maloletej

A. a maloletého C..

24. Z bodu 31. odôvodnenia, v ktorom sa súd prvej inštancie venuje odôvodneniu určenia výšky
vyživovacej povinnosti otca vyplýva, že pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal z ním
ustáleného príjmu otca v sume 2000 eur (pričom 1000 eur má predstavovať príjem z pracovného

pomeru so spoločnosťou F. K., L. a 1000 eur má predstavovať nepeňažný príjem v podobe nájmu
bytu hradeného otcovi jeho spoločnosťou). Výživné potom určil odkazujúc na Metodiku Ministerstva
spravodlivosti SR podielom 14 % z tohto príjmu na maloletú A. a12 % na maloletého C., po korekcii
súvisiacej so zohľadnením pomeru starostlivosti rodičov o deti. Ako už bolo ale vyššie uvedené, nie je
zrejmé, z akých oprávnených potrieb určených jednotlivo pre každé z maloletých detí pri tomto určení

vyživovacej povinnosti vychádzal a ani ako pri tom zohľadňoval porovnanie možností oboch rodičov.

25. Nie je tiež zrejmé, ako súd prvej inštancie k príjmu 1000 eur z pracovného pomeru dospel (sám
pritom v bode 12. uvádza, že otec má príjem z pracovného pomeru v priemere 1024,68 eur mesačne)
a z výplatných pások založených v spise vyplýva príjem 1045 eur netto mesačne za obdobie od

decembra 2023 do novembra 2024. Súd prvej inštancie síce správne započítal ako nepeňažný príjem
otca nájom bytu, ktorý mu hradí jeho obchodná spoločnosť, nie je však zrejmé, či skúmal, či otcovi
spoločnosť neposkytuje aj iné plnenia (napr. možnosť užívať nadštandardné motorové vozidlo Audi Q7
na súkromné účely, používanie mobilného telefónu, preplácanie pracovných obedov a pod.).

26. Ak mal súd prvej inštancie za to, že otec v minulosti nakupoval z prostriedkov spoločnosti komodity,
ktoré nepredstavovali náklady obchodnej spoločnosti otca, pričom vychádzal z výpovede účtovníčky
otcovej spoločnosti realizovanej ako výsluch svedkyne v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod
sp. zn. 54Pc/31/2024, pričom sa má podľa záveru súdu prvej inštancie o prostriedky, ktoré musí otecspoločnosti vrátiť (má sa podľa súdu prvej inštancie jednať z účtovného hľadiska akoby o pôžičku),
nie je potom zrejmé, prečo tieto skutočnosti jednoducho nepreveril účtovnými závierkami spoločností
otca, z ktorých by museli záväzky spoločnosti voči spoločníkovi vyplývať. Súd prvej inštancie uvádza,

že má dôkazy (množné číslo) k týmto skutočnostiam za relevantné, nie je však jasné, o aké dôkazy sa
má jednať. Súd prvej inštancie sám vyzýval otca, aby okrem výpisov z jeho osobných účtov doložil aj
výpis z účtu spoločnosti F. K., L. za obdobie od januára 2024. Tento dôkaz ale do spisu doložený nebol,
súd prvej inštancie ho nevykonal. Pritom by mohol objasniť, ako boli vykonávané hotovostné výbery, či
časovo korelujú s hotovostnými vkladmi otca na jeho osobný účet, prípadne, či tieto výbery hotovosti

neboli realizované z účtu spoločnosti ešte častejšie a za akým účelom.

27. Súd prvej inštancie nepovažoval skutočnosť, že spoločnosť F. K., L. vykazuje nerozdelený zisk (z
odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé v akej výške) za to, že tieto prostriedky predstavujú
disponibilný príjem otca. Hoci tieto prostriedky nie sú priamym a bezprostredným disponibilným príjmom
otca a musí najprv dôjsť k ich rozdeleniu, neznamená to, že takéto prostriedky netreba zohľadniť

v možnostiach otca. Jedná sa predsa o výsledok hospodárenia jednoosobej spoločnosti, v ktorej jediným
spoločníkom a konateľom je otec. Za týchto okolností je potom potrebné nerozdelený zisk zohľadniť.
Súd prvej inštancie uzavrel, že tvrdenia matky o tom, že otcov disponibilný príjem vo výške 4.000
až 5.000 eur nebol nijakým spôsobom preukázaný a to napriek tomu, že sa vôbec nevysporiadal
so skutočnosťou, že navrhovateľ disponoval na svojom účte peňažnými prostriedkami nielen z prímu

z pracovného pomeru, ale aj z hotovostných vkladov na ktoré matka poukazovala a ktoré v konečnom
dôsledkupredstavovalinásobokotcomdeklarovanéhopríjmuzpracovnéhopomeru(napr.vomarci2024
predstavovali hotovostné vklady otca sumu spolu 4350 eur, v apríli 2024 to bolo 4400 eur, v máji 2024 to
bolo 4050 eur, atď.). Tieto vklady, spolu s ostatnými skutočnosťami (otec napr. užíva motorové vozidlo
Audi Q7, čo taktiež dotvára jeho životnú úroveň, aj keď je vozidlo financované spoločnosťou, spoločnosť

otca má zároveň disponovať nerozdeleným ziskom) indikujú možnosti otca v podstatne vyššej miere,
ako ich ustálil súd prvej inštancie.

28. Námietka matky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ako aj námietka, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (aj s ohľadom na absenciu aplikácie ustanovení § 63 ods. 1 a 2 zákona o rodine) je
tak dôvodná. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (z dôvodu
vyššie uvedenej absencie ustálenia všetkých zákonných kritérií pre určenie výživného) a zároveň aj

v tejto súvislosti v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal potrebné dokazovanie, pričom
tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
v spojení s § 35 a 36 CMP), čím sú dané dôvody na zrušenie rozsudku vo výroku III. ako aj v závislom
výroku o trovách konania.

29. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie za účelom
ustálenia oprávnených potrieb maloletej A. a maloletého C.. Odvolací súd rešpektuje, že pokiaľ ide
o bežné výdavky (napr. strava, ošatenie a pod.) ich dokazovanie nepodlieha preukazovaniu nákupu
každej jednej položky a je ich možné ustáliť aj na základe bežných výdavkov zodpovedajúcich veku
dieťa a zohľadňujúcich životnú úroveň rodičov. V prípade, že deti majú pravidelné výdavky súvisiace

s úhradou ich oprávnených potrieb (napr. športová činnosť, záujmová činnosť a pod.), tieto je potrebné
vydokladovať a rovnako ustáliť. Rovnako to platí pre mimoriadne výdavky (súvisiace napr. s nákupom
drahšieho vybavenia, príp. s úhradou poskytnutej zdravotnej starostlivosti – typicky napr. zubný strojček
a pod.). Zároveň súd prvej inštancie doplní dokazovanie vo vzťahu k ustáleniu možností, schopností,
majetkových pomerov rodičov a ich životnej úrovne. Doplní dokazovanie o doklady o príjme matky zo

závislej činnosti za celé obdobie, odkedy matka začala po rodičovskej dovolenke pracovať a prípadne
iných príjmoch matky (v prípade matky sú v spise založené len doklady o príjme za mesiace september
až november 2024, hoci súd prvej inštancie rozhodoval až v marci 2025) a v prípade otca doplní
doklady o príjme zo závislej činnosti po období novembra 2024. Zároveň doplní dokazovanie za účelom
preukázania skutočných možností otca. V tomto smere sa javí byť účelným trvať na doložení výpisov

bankových účtov spoločností otca za obdobie od začiatku roku 2024 (nakoľko to umožní porovnať
výbery hotovosti z účtu spoločnosti s vkladmi na osobný účet otca a ustáliť reálny disponibilný príjem
otca). Zároveň sa javí byť účelné vykonať dokazovanie daňovými priznaniami a účtovnými závierkami
spoločnosti otca za roky 2024 a 2025 (pokiaľ ide o daňové priznania) a roky 2023,2024 a 2025(pokiaľ ide o účtovné závierky), nakoľko toto dokazovanie môže dať obraz o majetkových vzťahoch
otca k spoločnosti, o jeho prípadných pohľadávkach alebo záväzkoch spoločnosti, o presnej výške
prípadného nerozdeleného zisku. V prípade, že daňové priznanie za rok 2025 a účtovnú závierku za

rok 2025 nebude mať súd prvej inštancie k dispozícii (z dôvodu, že ešte nebudú vyhotovené), zváži
potrebu zistenia relevantných potrebných údajov z iných účtovných dokladov spoločnosti. Súd prvej
inštancie tiež doplní dokazovanie za účelom zistenia prípadných iných nepeňažných plnení (okrem
úhrady nájmu bytu) poskytovaných spoločnosťami otca otcovi. Nové rozhodnutie o výške vyživovacej
povinnosti náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým

dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické,
presvedčivé a zrozumiteľné. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov,
vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže
zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).