Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320010472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5320010472.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej
a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 27. mája
2025 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, sp. zn. CA-2T/137/2020 z 11.11.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. CA-2T/137/2020 z 11.11.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 18.8.2019 v čase okolo 00.05 h v meste C., časť D., okres E.,

v areáli športu a oddychu, po predchádzajúcom požití alkoholu, počas konania hasičskej zábavy, po tom,
ako iná osoba C. E. vytrhla z ruky pohár s pivom, ktorý hodila smerom po A. B., tento v domnienke, že
to urobil práve C. E., fyzicky napadol C. E. tak, že ho udrel dlaňou na pravé a ľavé líce a päsťou ho udrel
do oblasti ľavého oka, následne došlo k zásahu osôb usporiadateľskej služby dohliadajúcej na poriadok
v snahe zabrániť ďalšiemu násiliu, ktorým A. B. vulgárne nadával, že sú skurvysyni a kokoti, že ich
všetkých pozabíja, pričom fyzicky napadol F. B., ktorý sa snažil spoločne s kolegami situáciu pri strkaní

rozbraňovaním ukľudniť, na ktorého sa najskôr zahnal rukou zovretou v päsť, pričom ho netrafil, avšak
v strkaní aj po výzve od F. B., že sa dopúšťa priestupku, pokračoval a udrel ho päsťou do záhlavia,
následne sa rozbehol a vrazil do ich kolegu A. A., ktorý spadol na zem, a vtedy A. A. ležiaceho na zemi A.
B. fyzicky napadol tak, že ho opakovane nezistený počet ráz udieral päsťami ruky do oblasti celej tváre
a hornej časti tela a opakovane ho nezistený počet ráz kopal nohami do oblasti hlavy a hornej časti
tela do chvíle, kým mu nebolo zabránené v ďalšom fyzickom útoku ďalšími tam prítomnými osobami,

pričom A. B. spôsobil fyzickým útokom C. E. zranenia: pomliaždenie a krvný výron v oblasti ľavej
očnice, pričom porucha zdravia a PN u C. E. trvali 5 dní, F. B. spôsobil fyzickým útokom zranenia:
pomliaždenie hlavy v oblasti záhlavia a podvrtnutie krčnej chrbtice, pričom porucha zdravia a liečba
trvali 5 dní a A. A. spôsobil A. B. fyzickým útokom zranenia: zlomeninu spodiny a dolného okraja
pravej očnice s posunom kostných úlomkov, trieštivú zlomeninu prednej steny pravej čeľustnej dutiny
s posunom kostných úlomkov a s prítomnosťou krvi v pravej čeľustnej dutine, tržne zmliaždenú ranu

na vonkajšej strane pravého obočia dĺžky cca 2 cm, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej
chrbtice, pomliaždenie a krvný výron pravej driekovej oblasti a pomliaždenie pravej ruky, pričom porucha
zdravia, PN a obmedzenie v obvyklom spôsobe života u A. A. trvali 8 týždňov.

Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41
ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2

písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému F. B. škodu vo
výške 607,80 eura, poškodenému A. A. škodu vo výške 4 274,40 eura, poškodenej spoločnosti Union
– zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 2 442,78 eura. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného C.

E. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonom stanovenej lehote podal proti nemu
odvolanie obžalovaný A. B., ktoré smeruje tak voči výroku
o vine, ako aj výroku o treste, výrokom o náhrade škody a súčasne ním napáda aj konanie, ktoré

vydaniu rozsudku predchádzalo. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podaním doručeným okresnému súdu 4.2.2025. V písomných dôvodoch odvolania uviedol nasledovné
argumenty:
Čo sa týka vád rozsudku, vytýka mu najmä jeho arbitrárnosť a zmätočnosť a súčasne skutočnosť,
že prvostupňový súd dospel pri jeho vydávaní k nesprávnym skutkovým zisteniam, odmietol vykonať
obžalovaným navrhované dôkazy a napokon vec aj nesprávne právne posúdil.

Prvostupňový súd dospel k záveru o tom, že obžalovaný mal spáchať v rozsudku uvedené na základe
nesprávne, resp. nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý vyplýva z vykonaných dôkazov. V
kontexte uvedeného obžalovaný poukázal na viaceré nedostatky, na ktoré upozorňoval ešte v rámci
jednotlivých hlavných pojednávaní, či záverečnej reči.
Vo všeobecnosti súd rozdelil v rámci odôvodnenia rozsudku svedecké výpovede na dve skupiny, a to

prvú skupinu z pohľadu súdu vierohodnú, do ktorej priradil svedkov pracovníkov SBS, teda poškodených
B., A. a G. a H., oproti tomu svedkov E., H., E. a svedkyňu I. označil súd ako nedôveryhodných
a ich výpovede ako účelové v snahe procesne pomôcť obžalovanému (to uvádza súd napr. na str. 31,
37 a 38). Na nijakom mieste však súd nešpecifikuje, na základe akých kritérií alebo úvah postupoval pri
určení uvedeného rozdelenia vierohodnosti tvrdení svedkov. Napr. na

str. 31 odôvodnenia rozsudku súd konštatuje, že svedkovia H. a I. vypovedali účelovo a tiež, že bolo
nepochybne preukázané, že poškodených napadol obžalovaný, no neposkytuje nijaké zdôvodnenie
tohto hodnotenia. Vysoký stupeň arbitrárnosti dosahuje strohé zdôvodnenie súdu, že pokiaľ ide o
výpoveď svedkov H. E., A. I., G. H., súd tieto považuje za nevierohodné, pretože svedkovia popierajú,
že by obžalovaný akýmkoľvek spôsobom fyzicky napadol nejakú osobu, teda aj poškodeného A..

Uvedené konštatovania súdu prvého stupňa sú absolútne neodôvodnené, nepodložené a vysoko
arbitrárne v neprospech obžalovaného, s poukazom výlučne na skutočnosť, že svedkovia pripúšťajú,
že obžalovaný nenapadol A. tak, ako mu kladie za vinu obžaloba, t.j. v absolútnom rozpore s princípom
prezumpcie neviny. Zvlášť v kontexte toho, že výpovede jednotlivých svedkov, ktorým súd prisúdil
vierohodnosť (SBS pracovníci B., A., G. a H.) boli s najväčšou pravdepodobnosťou spolu obsahovo

dohodnuté na pôde spoločnosti BALIAK SBS, s.r.o., nakoľko ich výpovede
z prípravného konania sú obsahovo aj štylisticky takmer totožné a spoločnému zladeniu výpovedí
napovedá aj tvrdenie svedka G., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 29.1.2024 uviedol (str. 7 zápisnice),
že sa po incidente stretli v spoločnosti BALIAK SBS, s.r.o. siedmi aj s majiteľom a preberali, čo sa
stalo. Prvostupňový súd z neznámych dôvodov prijal záver, že v skupine osôb, medzi ktorými prebiehal

konflikt a ktorého výsledkom boli zranenia poškodených príslušníkov SBS, boli štyria príslušníci SBS,
menovite poškodený A., B. a svedkovia G. a H.. Uvedené je v zjavnom rozpore s tvrdeniami viacerých
osôb (napríklad svedok G. a svedok H. v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní), ktoré uvádzajú vyšší
počet pracovníkov SBS, konkrétne šesť. Napriek tomu, že zvyšní dvaja pracovníci SBS mohli svojou
výpoveďou výrazne prispieť k ustáleniu skutkového stavu, prvostupňový súd sa odmietol vysporiadať s

ich stotožnením a vypočutím, a to bez bližšieho zdôvodnenia, zvlášť v situácii, kedy bolo preukázané,
že v skupinke, v ktorej boli zrejme napadnutí poškodení, sa nachádzalo viacero osôb, pre čo je pre účely
určeniaosobytrestnoprávnezodpovednejzakaždékonkrétnezozranenípoškodenýchnevyhnutnéurčiť
mieru účasti jednotlivých osôb zapojených do konfliktu. V kontexte uvedeného sa tiež javí ako významné
pochybenie súdu prvého stupňa zamietnutie návrhov obhajcu uskutočnených

v nadväznosti na negatívnu správu spoločnosti BALIAK SBS, s.r.o. z dňa 12.9.2024 o tom, že nie je
možné stotožniť SBS pracovníkov, ktorí mali v čase predmetnej udalosti službu na danom mieste v
C., nakoľko už uplynula 5-ročná doba uchovávania záznamov a dané záznamy skartovali. Na tomto
mieste poukázal obžalovaný na stanovisko obhajcu zo dňa 30.9.2024, v ktorom vyjadril obhajca značnú
obavu z úmyselného neposkytnutia informácie súdu, nakoľko je zrejmé, že BALIAK SBS, s.r.o. musí

evidovať výkazy práce, pracovnoprávnu dokumentáciu a účtovné doklady týkajúce sa výplaty odmien
pracovníkom SBS za dlhšie obdobie ako spomínaných 5 rokov, preto keby mala záujem spoločnosť
BALIAKSBS,s.r.o.naposkytnutísúčinnostísúdu,malabypodkladykstotožneniuosôb,ktorévykonávali
službu na danej udalosti. Zároveň je pravdepodobné, že k uplynutiu spoločnosťou spomínanej doby 5rokov došlo až po doručení žiadosti o podanie správy zo súdu, a tak mohlo zo strany BALIAK SBS, s.r.o.
dôjsť k úmyselnému skartovaniu danej dokumentácie. Týmto významným skutočnostiam súd nevenoval
nijakú pozornosť, ani

v rámci odôvodnenia rozsudku, a to napriek tomu, že tieto skutočnosti vytkol obhajca tak
v písomnej podobe zo dňa 30.9.2024, ako aj v rámci prednesov na hlavnom pojednávaní aj záverečnej
reči. Nevykonanie navrhovaného dôkazu - výsluchu konateľa spoločnosti BALIAK SBS, s.r.o. považuje
v uvedenej situácii za závažné pochybenie súdu, ktoré viedlo
k neúplnosti zistenia skutkového stavu bez závažných pochybností.

Ďalšia významná skutočnosť, ktorá nebola súdom prvého stupňa náležite objasnená
a arbitrárne zhodnotená, boli okolnosti stotožnenia osoby obžalovaného s útočníkom, ktorý mal
napadnúť poškodených tak, ako popísala obžaloba. Prvostupňový súd uvádza (napr. na str. 38
rozsudku), že k stotožneniu jeho osoby, ako útočníka, ktorý napadol poškodených, malo dôjsť
poškodeným A., pričom ten sám uvádza, že osobu, ktorá ho napadla poriadne nevidel, nakoľko sám
uvádza v rámci svojej výpovede (hlavné pojednávanie dňa 16.11.2021, samostatná pasáž aj odpovede

na otázky) že: videl obžalovaného len periférnym videním, na mieste, kde sa stal incident, bolo šero,
v ten deň mal nasadené kontaktné šošovky, ktoré sa mu zničili tým, že mal tvár a oči od krvi, osoba
útočníka mala byť bez trička (no
z výpovedí svedkov je zrejmé, že obžalovaný mal oblečené tričko a následne mikinu, v ktorej ho
napokon aj podľa svojej odpovede videl aj poškodený A.. Z uvedeného je zrejmé, že v čase údajného

opoznania osoby obžalovaného ako útočníka pri stanovišti záchrannej služby nemohol byť poškodený
A. zrakovo spôsobilý (s prihliadnutím na tmu a jeho zranenia v oblasti očí) opoznať osobu obžalovaného
vo všeobecnosti a už vôbec nie stotožniť ho s útočníkom, ktorého v čase napadnutia nemohol dôkladne
vidieť (obžalovaného videl len periférne). Skutočnosti, ako konkrétne ležal (na chrbte, na bruchu) v čase
napadnutia, sa značne rozchádzajú v porovnaní s ostatnými svedkami, ktorí uvádzajú, že bol napadnutý

na zemi, avšak vo všetkých prípadoch leží buď hlavou dole alebo s rukami, ktorými si chráni tvár,
čo opätovne zabraňovalo opoznaniu akéhokoľvek útočníka. Ani tieto významné nedostatky v ustálení
skutkového stavu súd nijako v rozsudku neodstránil, a tak ostali v rovine významných pochybností.
Daná skutočnosť je závažnejšia aj z dôvodu, že niektorí zo svedkov, ktorým súd nepodložene prisudzuje
vyššiu dôveryhodnosť (napr. svedok H.

vrámcivýsluchunahlavnompojednávanídňa28.2.2022,str.8),uvádzajú,ževideliosobuobžalovaného
na mieste, ale nevideli, či niekoho napadol. V ostatných námietkach v tomto kontexte plne odkázal
obžalovaný na záverečnú reč obhajcu.
Zároveň sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal okolnosťami zákroku pracovníkov SBS, ktorí podľa
výpovedí jednotlivých svedkov použili obušky pred incidentom, celkom neprimeraným spôsobom na

svedka E., aj jeho osobu (pri rozbraňovaní ich konfliktu). Použitie obuškov potvrdili viacerí svedkovia,
rovnako tak skutočnosť, že obžalovaný bol nedopatrením raz zasiahnutý do ruky a vzhľadom na to, že
počas napadnutia poškodených pracovníkov SBS bol v súvislosti s uvedeným na WC a chladil si udretú
ruku, má za to, že zaoberanie sa touto časťou skutkového deja zisteného z vykonaných dôkazov je
podstatné pre rozhodovanie o jeho vine a nevine, no v odôvodnení rozsudku výslovne absentuje, a to

napriek jeho rozsahu.
Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd nezistil skutkový stav bez závažných pochybností, a z takto
ustáleného skutkového stavu, ako opisuje rozsudok v rámci odôvodnenia, nie je možné prijať záver o
jeho vine za súčasného rešpektovania princípu prezumpcie neviny.
Čo sa týka nedostatkov právneho posúdenia veci, arbitrárnosti a zmätočnosti, obžalovaný uviedol, že

odôvodnenie použitia trestnej sadzby vymedzenej v § 155 ods. 1 Tr. zák. je v zmysle odôvodnenia
súdu dané tým, že poškodený A. mal po zásahu útočníkom v dôsledku utrpených zranení obmedzené
zdravie v trvaní 8 týždňov, teda nad 42 dní, čo predstavuje v zmysle Trestného zákona tzv. ťažkú ujmu
na zdraví. Súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia rozsudku uvádza výpočet jednotlivých zranení, ktoré
utrpeli poškodení, špecificky zranenia odôvodňujúce ťažkú ujmu na zdraví, avšak výslovne absentuje

zdôvodnenie naviazania aktívneho konania jeho osoby na jednotlivé obligatórne znaky skutkovej
podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. Subjektívna stránka trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy
alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty, teda nielen na konanie,
ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok na hmotnom predmete útoku. Zároveň platí,

že medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť, teda
že k ťažkej ujme na zdraví, prípadne k ublíženiu na zdraví poškodeného došlo práve konaním páchateľa.
V zmysle vyššie uvedeného všeobecne akceptovaného právneho výkladu § 155 Tr. zák. je tak zrejmé,
že na uznanie viny zo spáchania uvedeného zločinu by v kontexte skutkového stavu bolopotrebné preukázať najmä úmysel útočníka spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, a to
individuálne vo vzťahu ku každému z konkrétnych následkov odôvodňujúcich použitie inštitútu ťažkej
ujmy na zdraví. Taktiež musí dôjsť k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi konaním útočníka

a vznikom zranení, čo je v situácii, kedy je poškodený účastníkom hromadného konfliktu, veľmi
ťažké. Z odôvodnenia rozsudku však nijako nevyplýva skúmanie naplnenia týchto individuálnych znakov
skutkovej podstaty trestného činu podľa
§ 155 Tr. zák. súdom a úplne absentuje odôvodnenie naviazania spôsobenia týchto zranení na úmysel
ich privodenia osobou obžalovaného.

Ďalej obžalovaný poukázal aj na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých súd nedostatočne odôvodnil
skutkové závery o jeho účasti v danom konflikte viacerých osôb tak, ako konštatuje v rozsudku. Vo
vzťahu k zmätočnosti a arbitrárnosti rozsudku poukazujem najmä na skutočnosť, že rozsudok, napriek
jeho pomerne obsiahlemu odôvodneniu, neobsahuje dostatočné zdôvodnenie úvah konajúceho súdu,
ktorého viedli k vydaniu rozsudku (prevažnú časť odôvodnenia rozsudku totiž tvorí prepis výpovedí
jednotlivých svedkov),

a pokiaľ sa tieto aj v odôvodnení nachádzajú, sú pomerne stručné a nachádzajú sa v nich logické
protirečenia. Čo sa týka arbitrárnosti rozsudku, tá z jeho pohľadu spočíva najmä
v rozpore zistení skutkového stavu súdom s obsahom vykonaných dôkazov, nezaoberaní sa všetkými
relevantnými okolnosťami priebehu skutkového stavu predmetných udalostí konfliktu prvostupňovým
súdom, založení rozhodnutí súdu obsiahnutých v rozsudku na základe nepodloženého zhodnotenia

niektorých výpovedí svedkov ako dôveryhodných a iných ako účelových (opäť bez ďalšieho podkladu
tohto rozdelenia).
Za danej situácie je tak neudržateľný záver súdu prvého stupňa, ktorý bez náležite zisteného skutkového
stavubezzávažnýchpochybnostíurčil,ženapriekúčastimnožstvaosôbvdanomkonfliktesombolpráve
obžalovaný tou osobou, ktorá úmyselne spôsobila poškodenému A. ťažkú ujmu na zdraví a napokon

aj ostatné zranenia uvádzané
v rozsudku. Rozsudok je tak nepodložený, závery v ňom neodôvodnené a neudržateľné.
Z dokazovania vykonaného v rámci prvostupňového konania nie je možné určiť jeho vinu bez závažných
pochybností, a preto v kontexte uznania za vinného a odsúdenia došlo
k zásadnému porušeniu základného princípu trestného práva in dubio pro reo, a teda je daný dôvod

na jeho oslobodenie spod obžaloby v celom rozsahu, alternatívne v prípade, že niektoré časti skutkovej
vety rozsudku bude mať konajúci súd za dostatočne preukázané, za postihnutie jeho osoby podľa menej
prísneho ustanovenia Trestného zákona.
Na základe vyššie uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol po preskúmaní tohto
odvolania, ako aj celého spisu tak, že rozsudok zruší v celom rozsahu a vec vráti prvostupňovému súdu

na opätovné konanie, alternatívne odvolací súd sám rozhodne
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril splnomocnený zástupca poškodených F. B. a A. A. písomným
podaním doručeným okresnému súdu 3.3.2025, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok okresného

súdu považujú v celom rozsahu za správny a odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V konaní bolo
vykonaných množstvo dôkazov, pričom tieto tvoria spôsobilý podklad pre prijatie záveru, že obžalovaný
sadopustilskutkutak,akojemukladenézavinuvobžalobe.PoškodenýF.B.sivkonaníuplatnilnáhradu
škody vo výške 607,80 eura, ktorej výška bola určená znaleckým posudkom č. 25/2020 vypracovaným
A. J. J., a to na základe bodového ohodnotenia zranení, ktoré v dôsledku napadnutia obžalovaným

utrpel. Poškodený A. A. si
v konaní uplatnil náhradu škody celkovo vo výške 4 274,40 eura, ktorej výška bola takisto určená
znaleckým posudkom A. J. č. 25/2020 na základe bodového ohodnotenia zranení, ktoré v dôsledku
napadnutia obžalovaným utrpel. Zranenia A. A. boli znalcom ohodnotené v sume 3 849,40 eura,
pričom poškodený A. si súčasne uplatnil náhradu škody z titulu straty na zárobku vyčíslenej jeho

zamestnávateľom vo výške 400,- eur a náhradu škody vo výške 25,- eur titulom nákladov vynaložených
na vystavenie potvrdenia oftalmológa v dôsledku utrpených zranení. Obžalovaný v odvolaní súdu vytýka
nesprávne zistený skutkový stav, nevykonanie navrhovaných dôkazov a zároveň i nesprávne právne
posúdenie veci s poukazom na arbitrárnosť a zmätočnosť napadnutého rozsudku,
v dôsledku čoho považuje závery rozsudku za neodôvodnené a neudržateľné. Pokiaľ však ide výšku

uplatňovanej náhrady škody či povahu zranení poškodených, tieto obžalovaný počas konania žiadnym
spôsobom nerozporoval, a preto ich možno považovať za nesporné. Obžalovaný svojím konaním naplnil
skutkovúsúdenýchtrestnýchčinov,pričompoškodenýmF.B.aA.A.preukázateľnevzniklaprotiprávnymkonaním obžalovaného škoda v uplatnenej výške, a teda povinnosť obžalovaného na náhradu škody je
v príčinnej súvislosti s trestným činom, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného.
Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolanie spĺňa

náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle
§ 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu

(zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zák) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne
a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom

na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný A. B. dôvody odvolania založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní

pred súdom prvého stupňa. S jeho skutkovými a právnymi námietkami sa ale súd prvého stupňa
v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal v podstate otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej
by ostalo na odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným

poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného A. B. zo spáchania

skutku uvedeného v napadnutom rozsudku, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový
základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti

č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31,
§ 33).

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
hodnotenia skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu

hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú
(pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci.
Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom
posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych
úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.

por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle

uvedeného ustanovenia
(R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil
tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého
stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá
odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť

z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale
odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.
Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob
hodnoteniavykonanýchdôkazovaaksaneriadijejvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov.

Reagujúc potom na odvolacie námietky obžalovaného A. B., ktoré sú vo svojej podstate vyjadrením
jeho nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvého stupňa a ním prezentovaným odôvodnením skutkových
a právnych záverov, keď obžalovaný namietal v podstate nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov
a nedostatočné zhodnotenie ním uvádzaných skutočností, krajský súd uvádza nasledovné.

Z podstaty odvolacích námietok obžalovaného vyplýva, že v danom prípade ide o námietky výlučne
skutkového charakteru, smerujúce sčasti proti správnosti a úplnosti zisteného skutku, ale predovšetkým
proti spôsobu, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s vykonanými dôkazmi a ako tieto hodnotil.
Napokon, obžalovaný podaným odvolaním spochybnil naplnenie objektívnej i subjektívnej stránky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Podľa názoru krajského súdu v dôvodoch napadnutého

rozsudku sa okresný súd vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami svedkov
a tieto aj podľa názoru krajského súdu správne a v dostatočnej miere vyhodnotil.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že kritického dňa 18.8.2019 po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov došlo ku konfliktu medzi obžalovaným A. B. a ďalšími osobami špecifikovanými

v skutkovej vete rozsudku. Podľa názoru krajského súdu skutok, ktorý je predmetom obžaloby, ktorý
sa obžalovanému A. B. kladie za vinu, za stal a napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty stíhaných
trestných činov, čo bolo bez dôvodných pochybností preukázané vykonaným dokazovaním, výpoveďou
obžalovaného, ktorý sčasti priznal v čase a mieste skutku konflikt verbálny aj fyzický, a to aj s niektorýmiz poškodených, konkrétne s C. E.. Naproti tomu popieral atak vo vzťahu k poškodenému A. A. a F. B.,
resp. priebeh konfliktu opisuje odlišne od ostatných svedkov a poškodených. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie sa uvedená obrana obžalovaného javí ako účelová, tendenčná, a to najmä v kontexte

vyjadrení svedkov, či záverov znaleckého dokazovania. Z výpovede svedka poškodeného A. A. vyplýva,
že kritického dňa obžalovaný bol problematický už od začiatku, mali medzi sebou konflikt, konkrétne
obžalovaný mal konflikt s kolegami H. a B., tak im prišli on a G. na pomoc, čo sa dialo predtým,
nevidel, lebo boli na druhej strane ihriska. Obžalovaný bol agresívny, vulgárne nadával všetkým v okolí,
vyhrážal sa, že ich všetkých pozabíja, a neskôr ich napadol. F. B. ho vyzýval, aby sa ukľudnil a ako si

pravdepodobne pamätá, vtedy ho obžalovaný napadol. Trafil ho päsťou niekde do oblasti hlavy, nevie
presne kam. F. B., ako aj ďalší útoky vykrývali. Následne ho obžalovaný napadol tak, že ho strhol na
zem a kopal a udieral ho do oblasti hlavy, hrudníka, chrbta, nevie, či rukami alebo nohami, lebo keď
bol na zemi, tak sa rukami kryl, hlavne si kryl svoju tvár a hlavu. Poškodený podrobne popísal, aké mal
zranenia a uviedol, že bol PN do 2.12.2019.

Svedok poškodený C. E. uviedol, že niekedy v auguste 2019 bol s H. E. na hasičskej zábave v C. na
ihrisku v D., pričom okolo polnoci mu nejaký muž vytrhol z ruky pohár s pivom a hodil ho po A. B., ktorého
týmto pivom oblial. Následne A. B. prišiel k nemu a fyzicky ho napadol tak, že mu najskôr dal facku na
obe líca a potom ešte päsťou do oblasti ľavého oka. On celú vec išiel oznámiť na políciu.

Svedok poškodený F. B. potvrdil, že v lete 2019 bol ako strážna služba na zábave v C., kde dohliadali na
poriadok a bezpečnosť. Obžalovaný napadol iného muža a potom A. a jeho, vulgárne nadával, hovoril,
že všetkých pozabíja a napriek upozorneniu bol ďalej agresívny. Aj po upozornení bol agresívny, čo
trvalo asi 10 minút a následne zhodil na zem poškodeného A. A., a keď ležal na zemi, začal do neho
kopať, pričom A. si kryl hlavu oboma rukami. Útočníka potom zobrali bokom, rovnako tak poškodeného.

Svedok H. E. potvrdil, že okolo polnoci na zábave v auguste 2019 bol svedkom toho, ako obžalovaný
A. B. fyzicky napadol C. E. tak, že ho udrel päsťou do tváre a dal mu facku. Svedok K. H. potvrdil, že
v lete 2019 spolu s kolegami B., A. a G. dohliadali na poriadok v C. na hasičskej zábave. Vo vzťahu
k poškodenému A. A. uviedol, že sa tam strhla nejaká mela a vtedy asi došlo k napadnutiu F. B., čo on

priamo nevidel. Následne útočník, ktorý bol neskôr stotožnený a zadržaný políciou, teda obžalovaný,
zhodil A. na zem, kde ho obžalovaný kopal, A. bol schúlený a kryl si hlavu rukami. V podstate zhodne
situáciu na hasičskej zábave popísal svedok L. G. a popísal, ako došlo k napadnutiu A. A. tak, že keď
sa snažili ustupovať, vtedy obžalovaný B. zhodil A. A. na zem, a keď bol na zemi, kopal ho do oblasti
hrudníka a hlavy. Videl tiež, ako obžalovaný udieral A. rukou zovretou v päsť smerom do hlavy. Následne

obžalovaného od A. odtiahol, H. odtiahol A. a potom prišla na miesto polícia, ktorá obžalovaného
zadržala.

Hoci obžalovaný A. B. popieral, že by akýmkoľvek spôsobom fyzicky napadol poškodeného A. A.,
z útoku bol usvedčovaný poškodeným A. A., ktorý bol priamym svedkom konfliktu, a bez akýchkoľvek

pochybností stotožnil osobu obžalovaného ako útočníka. To, že došlo k napadnutiu poškodeného A. A.,
potvrdzujú okrem výpovede samotného poškodeného aj výpovede svedkov K. H., F. B., L. G., M. M.
a N. J., ktoré okresný súd podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Napokon to, že
došlo k napadnutiu poškodeného A. A., potvrdzujú aj zranenia, ktoré utrpel a ktoré boli objektivizované
závermi znaleckého posudku znalca A. J. J.. Zo znaleckého posudku pritom vyplýva, že zranenia,

ktoré poškodený A. A. utrpel dňa 18.8.2019, mohli byť spôsobené jedným alebo opakovaným úderom
päsťou alebo kopnutím nohou obutou v pevnej obuvi. Toto priame tupé násilie pôsobiace na oblasť
pravej očnice mohlo byť spôsobené aj v dôsledku pádu a narazenia do tvrdého tupého predmetu
a taktiež aj kombináciou niektorých vyššie popísaných spôsobov. V podrobnostiach znalecký posudok
rozviedol v písomných dôvodoch rozsudku okresný súd, pričom treba konštatovať, že príčiny zranení

korešpondujú v podstate so spôsobom útoku, ktorý popísali poškodený A. A., ako aj ďalší svedkovia
útoku obžalovaného.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že svedkovia vyššie uvedení nevideli, že by poškodeného A. A.
fyzicky napadla nejaká iná osoba, jednoznačne potvrdzujú, vrátane poškodeného A. A., že pokiaľ ide

o útočníka, týmto bol obžalovaný A. B.. V kontexte všetkých výpovedí je preukázané, že k stotožneniu
obžalovaného A. B. ako útočníka došlo priamo na mieste samom, a to svedkom poškodeným A. A.
a ostatnými členmi SBS. Mechanizmus zranení stanovený znaleckým posudkom, ako už bolo vyššie
uvedené, nevylučuje údery a kopy tak, ako tieto opísal poškodený A. A.. Okresný súd v odôvodnenírozsudku podrobne popísal aj výpovede svedkov H. E., A. I. a G. H., ktorí potvrdzujú v podstate
obranu obžalovaného A. B.. Okresný súd predmetné výpovede v napadnutom rozsudku vyhodnotil
a považoval tieto za nevierohodné, pretože títo svedkovia popierajú, že by obžalovaný akýmkoľvek

spôsobom napádal nejakú osobu, teda aj poškodeného A. A.. V kontexte všetkých výpovedí v tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o výpoveď svedka G. H., z tejto vyplýva, že nevidel
celý konflikt, hoci sám tvrdí, že keď odchádzal, už bolo po konflikte. V prípade, ak by videl konflikt,
musel by potvrdiť aj skutočnosť – roztrhané tričko na obžalovanom, čo nespochybňuje ani obžalovaný
B.. Rovnako tak by musel vidieť, že poškodený A. A. ležal na zemi, ktorú skutočnosť potvrdili okrem

poškodeného A. A. aj svedkovia H., B. a G.. Pokiaľ svedok G. H. tvrdí, že si pamätá, že keď odchádzal,
bol na mieste obžalovaný, H. E., A. – priateľka obžalovaného a E., tak v tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že svedok E. sa tam v tomto čase už nachádzať nemohol, pretože bezprostredne potom, ako ho
obžalovanýfyzickynapadol,zmiestaodišielpodaťtrestnéoznámenie.Rovnakospoukazomnavýpoveď
svedka O. G., v čase konfliktu sa tento svedok nenachádzal na mieste tak, ako to uvádza svedok G. H.,
pretože svedok G. uviedol, že nebol svedkom žiadneho konfliktu a na miesto prišiel už po konflikte. Aj

podľa názoru krajského súdu okresný súd výpovede svedkov H. E., A. I. – priateľky obžalovaného a G.
H. správne vyhodnotil ako nevierohodné, pretože tieto sú v priamom rozpore s výpoveďami svedkov
A. A., K. H., F. B., L. G., M. M. a N. J.. Títo svedkovia potvrdzujú výpoveď poškodeného A. A., ktorá
aj s poukazom na závery znaleckého posudku A. J. J. je v kontexte s týmito výpoveďami svedkov a je
podľa názoru súdu vierohodná.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých odvolací súd vyhodnotil odvolacie
námietky obžalovaného A. B. ako nedôvodné a z tohto dôvodu aj neakceptovateľné.

Odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku okresného súdu, kde súd vo
vzťahu ku skutkovým zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, s ktorými dôvodmi sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje, správne a zákonne postupoval prvostupňový súd, keď protiprávne
konanie obžalovaného A. B., ktoré vyplynulo jednoznačne z dokazovania na hlavnom pojednávaní,
právne posúdil ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Uvedené právne posúdenie konania obžalovaného zodpovedá stavu veci,
ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré musel okresný súd prihliadať.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súd aj v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie a vyvodil z neho správne právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ust.
§ 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu. Majúc na
zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej
prevencie, odvolací súd vzhľadom na predchádzajúci spôsob života obžalovaného A. B. (doposiaľ bol
jedenkrát súdne potrestaný, ktoré odsúdenie je ale zahladené, postihnutý za priestupok bol sedemkrát,
z toho dvakrát za úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví),

závažnosť spáchaného skutku, prihliadajúc i na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva,
s poukazom na brutálny útok na osobu poškodeného A. A., keď obžalovaný si musel byť vedomý toho,
že takýmto útokom môže spôsobiť závažné zranenia poškodenému, dospel aj krajský súd k záveru,
že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom síce na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby § 155 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 4 roky, avšak trestom nepodmienečným. Tento trest je pri

zohľadnení všetkých zákonných hľadísk primeraný a zákonný. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj
zaradenie obžalovaného A. B. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a nezistil
žiadnepochybenia.Nezistilanichyby,ktoréodvolanímnebolivytýkanéaktorébybolitakejpovahy,žeby
odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania
na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odkazujúc v ostatnom na správne
a vyčerpávajúce dôvody rozsudku prvostupňového súdu, odvolanie obžalovaného A. B. postupom podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.