Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6C/384/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4300899591
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Jursová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4300899591.23

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobkyne v 1. rade: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. D. E. XXX/X, F.
a žalobkyne v 2. rade: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, H., žalobkyňa v 2. rade zastúpená: Mgr.
Henrich Schindler, advokát, IČO: 40 887 481, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica proti žalovanej:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. – I. J., zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou: K. A. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. – J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o späťvzatí

žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice (ďalej len „súd“) sa vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Predmetný spor začal dňa 21.12.2000.

2. Žalobkyňa v 1. rade podaním zo dňa 20.02.2024, doručeným súdu dňa 22.02.2024, vzala žalobu
späť v celom rozsahu a žiadala, aby súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právny zástupca žalobkyne v 2. rade podaním zo
dňa 28.10.2025, doručeným súdu dňa 28.10.2025, rovnako zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal,

aby súd konanie zastavil. Vo svojom podaní navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej
zo strán neprizná nárok na ich náhradu, nakoľko žalobkyňa v 2. rade nedala žiadny podnet na začatie
konania, narodila sa až po jeho začatí a o danom spore doposiaľ nemala žiadnu vedomosť. Žalovanej
boli doručované späťvzatia žaloby prostredníctvom súdom ustanovenej opatrovníčky K. A. F., avšak na
výzvu súdu nereagovala.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Pretože žalobkyne využili svoje dispozičné oprávnenie a vzali žalobu späť v celom rozsahu, skôr
ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie, súd akceptoval späťvzatie
žaloby a konanie zastavil.7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256
CSP. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich

zavinil. Povedané inými slovami, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán
sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o
zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

10. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím

zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť
vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné
pomery všetkých strán sporu. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa

strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá
predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

11. Rozhodnutie NS SR 2Cdo 102/2017 zo dňa 31.07.2017, podľa ktorého „Súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať

neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobilavznik
trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne
dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí
aplikáciadanéhoustanoveniazodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípaduamusímaťvždy
výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania

podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje.
Výkladtýchtopodmienokponechávanasúdnuprax,dnesužustálenú(viďrozhodnutianajvyššiehosúdu
sp.zn.2MCdo17/2009,5Cdo67/2010či3MCdo46/2012),podľaktorejnemožno§257CSPpovažovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,

a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.
nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na

zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu
ČR, I. ÚS 2862/07).“12. Súd uvádza, že vec napadla dňa 21.12.2000 vylúčením z konania 6C/110/99. Po prvotných
úkonoch súdu spojených najmä s rozhodovaním o námietke zaujatosti sudkyne, bol prvý termín
pojednávania nariadený na deň 17.09.2004. Pojednávania boli opakovane odročené najmä pre

neprítomnosť žalovanej na pojednávaní, a to až do úmrtia žalobcu dňa 26.10.2010. V marci 2011 bolo
konanie prerušené do skončenia dedičského konania po žalobcovi. Právoplatne bolo dedičské konania
skončené dňa 23.03.2023 (uznesením č. k. 10D/272/2010 zo dňa 08.12.2022) a následne bolo v tomto
konaní rozhodnuté o pokračovaní s dedičmi. Uznesenie č. k. 6C/384/2000-554 zo dňa 03.04.2023
nadobudloprávoplatnosťaždňa29.01.2024.Navýzvusúduzodňa06.02.2024,obratompojejdoručení,

reagovala žalobkyňa v 1. rade tak, že žalobu vzala späť. Po prevzatí právneho zastúpenia žalobkyne v 2.
rade Mgr. Henrichom Schindlerom žalobu vzala späť aj žalobkyňa v 2. rade. Nakoľko sa v konaní od roku
2000, kedy bola podaná žaloba, ani raz nepojednávalo, žalobkyne do konania vstúpili titulom prechodu
práv a povinností z poručiteľa na dedičky, možno konštatovať, že spor neiniciovali a nemali záujem ani
vňompokračovať.Ichprvýmprocesnýmúkonomvkonaníbolospäťvzatiežalobyapretosúdkonštatuje,
že v špecifickom vývoji konania vidí priestor na uplatnenie moderačného práva súdu pri rozhodovaní

o nároku na náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje priebeh konania
a následnú, okamžitú, reakciu žalobkýň preukazujúcich jasný úmysel v konaní nepokračovať.
Aj napriek skutočnosti, že žalovaná nedala žalobkyniam dôvod na späťvzatie žaloby, keď dobrovoľne
neplnila, čo od nej pôvodný žalobca žalobou požadoval, má súd za to, že bude spravodlivé, ak súd
žalovanej neprizná nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam, na ktoré by za iných okolností mala

nárok.
Pre úplnosť súd uvádza, že na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, nebol potrebný súhlas
žalovanej, nakoľko k späťvzatiu žaloby prišlo pred prvý pojednávaním.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Levice. V odvolaní a popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.