Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 39Ca/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119209859
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7119209859.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicevkonanípredsudkyňouJUDr.LenkouBowkervsporežalobcu:Slovenskýochranný

zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 914/3, 821 08 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 00 178 454, v zastúpení AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08
Bratislava – Ružinov, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: A. B. PK Partners, so sídlom Brezová 1847/22,
Michalovce, IČO: 40 037 851, v zastúpení AK C. A. B., D. X, XXX XX E., o zaplatenie sumy 1.305,-
Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.9.2019 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.305,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.305,- Eur od
15.8.2019 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca je právnická osoba, neziskové občianske
združenie autorov a vydavateľov hudobných diel, ktoré je podľa ustanovení § 143 a nasl. zákona
č. 185/2015 Z. z.. Autorského zákona (ďalej len „Autorský zákon“), a na základe oprávnenia

č. 1/2004 vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zo dňa 10.04.2007 pod č. k.
MK-2039/2007-70/5361, organizáciou kolektívnej správy práv podľa Autorského zákona na území
Slovenskej republiky. Predmetné oprávnenie bolo vydané na neurčitý čas. Žalovaný je používateľom
hudobných diel v zmysle príslušných ustanovení Autorského zákona. Zo strany žalovaného došlo k
neoprávnenému používaniu hudobných diel bez udelenia súhlasu autora, resp. bez udelenia licencie
organizáciou kolektívnej správy práv podľa Autorského zákona, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného. Na základe platného Sadzobníka žalobca vyúčtoval nároky z bezdôvodného

obohatenia za neoprávnené použitie hudobných diel bez súhlasu autora, a to faktúrou č. 2191200091
zo dňa 30.07.2019 na sumu 1305,00 EUR so splatnosťou 14.08.2019, ktoré neboli do dnešného dňa
uhradené napriek výzvam žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
si žalobca okrem istiny uplatňuje od žalovaného úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.305,-
Eur od 15.8.2019 do zaplatenia.

3. Tunajší súd vydal dňa 13.9.2019 vo veci platobný rozkaz, voči ktorému podal v zákonnej lehote

žalovaný odpor, kde uviedol, že označený a vyčíslený nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Žalobca
ním uplatňovanú pohľadávku uplatňuje za podujatie IBIZA party 2017. Žalovaný predovšetkým uvádza,
že oblasť hudobnej produkcie na podujatie nespadá pod povinne kolektívne spravované práva podľa
§ 146 ods. 1, 2 Autorského zákona, t.j. nejedná sa o práva, ktorých nositeľ by nebol oprávnený naindividuálny výkon svojich práv. Na žalobcom označenom podujatí vystupovali interpreti elektronickej
hudby, ktoré nie sú zastupovaným SOZA. Podaním zo dňa 4.10.2019 žalovaný doplnil odpor, kde
následne uviedol, že interpreti na predmetnom podujatí produkovali svoju elektronickú hudbu, ktorú

vylúčili z kolektívnej správy (ochrany práv). Bez ohľadu na to nárok žalobcu už v základe považuje
žalovaný za nedôvodný. Namieta aj samotnú žalobcom požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia,
ktorá je nepreskúmateľná a nešpecifikovaná.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odpore sám potvrdzuje, že

bol usporiadateľom podujatia – hudobnej produkcie s názvom IBIZA PÁRTY 2017 konanej 14.9.2017
v HANT Aréne na Trnavskej ceste 29 v Bratislave. Žalobca poukázal na ustanovenie § 168 ods. 1, 2
Autorského zákona, z ktorého vyplýva, že žalovaný ako usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia
bol minimálne 5 dní vopred nahlásiť žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy skutočnosť, že dňa
14.9.2017 sa uskutoční podujatie, na ktorom sa bude predvádzať hudobná produkcia. Keďže si žalovaný
túto zákonnú povinnosť nesplnil platí zákonná domnienka, že na podujatie boli verejne vykonané

hudobné diela, ktoré sú spravované žalobcom. Nároky z bezdôvodného obohatenia za neoprávnené
použitie hudobných diel žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.7.2019
na sumu 1.305,- Eur. Fakturovaná suma bola vypočítaná podľa platného sadzobníka žalobcu aplikujúc
výpočet upravený v článku 2.1. sadzobníka, t.j v závislosti od kapacity miesta konania podujatia,
výšky priemerného vstupného na predmetné podujatie. Z oficiálnej cenovej ponuky prenajímateľ miesta

konania podujatia Hunt aréna vyplýva, že kapacita tohto miesta je 4500 osôb, cena vstupenky na
predmetné podujatie bola stanovená na sumu 4,99 Eur. V nadväznosti na uvedené by podľa sadzobníka
žalobcu predstavovala autorská odmena za predmetné podujatie sumu 652,50 Eur. Keďže však
žalovaný predmetné podujatie žalobcovi nenahlásil a zrealizoval ho bez udelenia licencie podľa čl. 5
sadzobníka si žalobca uplatnil nároky z bezdôvodného obohatenia do výške dvojnásobku základnej

autorskej odmeny v celkovej hodnote 1.305,- Eur.

5. V duplike zo dňa 27.1.2020 žalovaný uviedol, že z písomného odporu žalovaného zo dňa 3.10.2009,
ani z písomného doplnenia odporu zo dňa 4.10.2009 nevyplýva, že by žalovaný nejakým spôsobom
potvrdil, že bol usporiadateľom tohto podujatia. Ak by žalovaný mal potvrdiť, že je usporiadateľom

podujatia, musel by to sám žalovaný už predtým tvrdiť, resp. musel by to o žalovanom tvrdiť, či uviesť
aspoňsámžalobca,čosavšaknestalo.Žalovanýnetvrdil,žebolusporiadateľompredmetnéhopodujatia
a na tom trvá aj naďalej. Ak teda žalobca začal tvrdiť, že žalovaný je usporiadateľ podujatia a najmä
ak z tohto predpokladu podával žalobu, mal by túto skutočnosť minimálne zdôvodniť, resp. takýto záver
najskôr podložiť a až potom sa môže k tomu žalovaný vyjadriť. Argumentom opaku k ustanoveniu §

168 ods. 1 Autorského zákona možno právne vyložiť, že pre podujatia, na ktorých nemajú byť živo
predvedené chránené diela (resp. majú byť predvedené tzv. nechránené diela) tieto povinnosti neplatia.
Žalovaný teda žiada, že ak žalobca žiada peňažné plnenie v podobe bezdôvodného obohatenia, nech
aspoň preukáže že má uzatvorenú zmluvu, resp. vykonáva kolektívnu správu pre interpreta s označením
TUJAMO, ktorý je ako interpret na etikete označený, alebo s inými ktorých spomínal žalovaný vo

svojom písomnom odpore. Potom by hrozila opačná situácia, že samotná žaloba žalobcu smeruje
k bezdôvodného obohateniu na strane žalobcu. Okrem iného predmetné podujatie, ako podujatie
elektronickej tanečnej hudby je samo o sebe podujatím na tzv. státie a preto žalobca výpočet, ktorým
posudzoval kapacitu HANT Arény vrátane miest na sedenie je nesprávny. Kapacita na státie je podľa
cenovej ponuky predloženej žalobcom 2400 miest a preto ho nemožno už len na základe toho považovať

za správny výpočet. Rovnako nemožno za dôvodný považovať ani žalobcom požadovaný dvojnásobok
základnej odmeny, keďže sa jedná v prípade nároku žalobcu o inštitút tzv. bezdôvodného obohatenia
a tento inštitút nie je koncipovaný ako tzv. sankčný, ale ako náhrada toho, čo by inak bol dotknutý subjekt
povinný zaplatiť. Odkaz žalobcu na ich úpravu vo svojom cenníku nemá pre tento inštitút právny základ.

6. K uvedenému sa vyjadril žalobca ďalším podaním (č.l. 103), kde uviedol, že žalovaný bol usporiadateľ
hudobnej produkcie s názvom IBIZA PÁRTY 2017 s odkazom na vstupenku, ktorú doložil do súdneho
spisu v predmetnej veci, kde okrem údajov o cene, mieste a čase konania podujatia je aj údaj
o tom, kto bol organizátorom podujatia, kde je jednoznačne uvedené, že tým bol žalovaný. Preto
námietka žalovaného, že nemá dostatok pasívnej legitimácie v predmetnom spore, nie je dôvodná. Na

sociálnej sieti Facebook na stránke Youtube sú zverejnené videozáznamy z predmetného podujatia,
z ktorých je zrejmé, že boli odohrané aj skladby autorov, ktorí sú v zastúpení rôznymi organizáciami
kolektívnej správy práv k hudobným dielam. Neobstojí argument žalovaného, že vystupujúci interpreti na
predmetnom podujatí odohrali iba voľne stiahnuteľné skladby z internetovej stránky Sound Cloud.com.Treba totiž rozlíšiť použitie hudobného diela pre súkromné účely interpreta a použitie hudobného
diela verejným vykonaním diela na hudobnom podujatí prostredníctvom technických zariadení, čo
podlieha ochrane udelenia licencií na takéto použitie. Aj keď žalovaný uvádza, že nevyužil celú

kapacitu miesta podujatia, ale len kapacitu určenú na státie, toto tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal.
Nedoložil žalobcovi ani súdu napr. nájomnú zmluvu, z ktorej by vyplývalo, že žalovaný mal prenajatú
iba tú časť haly, ktorá je určená na státie. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom vyúčtovanej
dvojnásobnej autorskej odmeny, žalobca poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie
zo dňa 25.1.2017 vo veci C 367/15 Stowarzyszenie Oławska Telewizja Kablowa, v ktorom súdny

dvor EÚ s odkazom na článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29.4.2004
o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva uvádza, že majiteľ práv duševného vlastníctva, ktoré boli
porušené, môže požadovať od porušovateľa týchto práv buď náhradu spôsobenej ujmy so zohľadnením
všetkých náležitých aspektov konkrétneho prípadu, alebo zaplatenie sumy zodpovedajúcej dvojnásobku
primeranej odmeny, ktorá by sa mala zaplatiť z titulu oprávnenia užívať dotknuté dielo bez toho, aby
tento majiteľ práv musel preukázať existenciu skutočnej ujmy.

7. Podaním zo dňa 13.11.2020 (č.l. 113) žalovaný uviedol, že usporiadateľom podujatia, z ktorého
konania žalobca vyvodzuje svoje nároky voči žalovanému, bola spoločnosť PK production s.r.o.,
IČO: 36 847 356 a nie žalovaný, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom na základe živnostenského
oprávnenia s obchodným menom Peter Koterec PK Partners, IČO: 40 037 851. Uvedené vyplýva

z oznámenia o konaní verejného kultúrneho podujatia na území mestskej časti Bratislava – Nové
mesto zo dňa 23.8.2017, ktoré sa vzťahuje na podujatie IBIZA PÁRTY – TUJAMO comeback, ktoré sa
ohlasovalo na deň 14.9.2017 v priestoroch HANT Arény ŠH Pasienky, Bratislava, pričom predmetné
oznámenie ako vyplýva z podacej pečiatky bolo prijaté mestskou časťou rovnakého dňa 23.8.2017.
Rovnako tak aj zo žiadosti o predĺženie nočného pokoja zo dňa 23.8.2017 prijatej podateľňou mestskej

časti Bratislava – Nové mesto toho istého dňa vyplýva, že to nebol žalovaný, ale spoločnosť PK
production s.r.o., ktorá žiadala o úpravu času pre podujatie IBIZA PÁRTY – TUJAMO comeback.
Keďže žalobca vyvodzuje nárok z ustanovenia § 168 a nasl. Autorského zákona je zrejmé, že pred
vyvodzovaním zodpovednosti voči konkrétnemu subjektu práva musí byť naplnená podmienka, že sa
jedná o usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia. Autorský zákon používa túto definíciu, ktorá

je však upravená a identifikovaná len v zákone č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach.
V zmysle § 2 a 3 tohto zákona je usporiadateľom fyzická, alebo právnická osoba, ktorá oznámila obci
zámer usporiadať verejné kultúrne podujatie obcí (alebo mestskej časti), kde sa má podujatie konať
aspoň 7 dní vopred a zároveň sa identifikovať označením predovšetkým obchodným menom, či názvom
a IČOm, ktoré je úplne jednoznačný identifikátor, má v zmysle tohto zákona a jeho § 5 zodpovednosť

za dodržiavanie príslušných a medzi nimi aj autorskoprávnych predpisov. Na základe uvedených
skutočnosti je nepochybné, že žalovaný nie je usporiadateľom verejného kultúrneho podujatia a preto
nie je ani pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k nároku, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní preto
žiada žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a priznať mu náhradu trov konania
v celom rozsahu.

8. Žalobca v priebehu konania navrhoval súdu vysporiadať sa s otázkou, kto bol usporiadateľom
predmetného podujatia, prečo je na vstupenke uvedený žalovaný a kto mal prospech z predmetného
podujatia, čo žalovaný vysvetľoval tým, že žalovaný má účet ako fyzická osoba za účelom vytvorenia
tiketov (lístkov) a následného predaja, pričom takúto činnosť vykonáva v spolupráci s PK Production,

s.r.o. a pre tento subjekt (č.l. 191). Zároveň v podaní zo dňa 7.4.2024 (č.l. 215) žalovaný uviedol, že
bol iba sprostredkovateľom predaja vstupeniek pre toto podujatie pre PK Production, s.r.o., rovnako
ako napr. „ticketportal“. Uvedenie organizátora na vstupenke má vplyv iba v súkromnoprávnej rovine
(č.l. 229). Žalobca ďalej poukázal na 2 webové stránky, kde bol žalovaný označený ako organizátor
podujatia ako aj videá, v ktorých moderátor označil žalovaného ako organizátora podujatia, čo žalovaný

vo videu nerozporoval a uviedol, že F. je predajným miestom pre nákup vstupeniek, preto tvrdenie
žalovaného o sprostredkovaní služieb pre PK Production, s.r.o. sa javí ako účelové (č.l. 257). Uvedené
tvrdenia žalovaný považoval za nesprávne a právne nepodložené. Vyššie uvedené články a videá nie sú
smerodajné, keďže žalovaný vystupuje a komunikuje veci navonok, pretože je spoločníkom a konateľom
spoločnosti PK Production, s.r.o. (č.l. 265).

9. V podaní zo dňa 3.9.2024 (č.l. 276) žalobca zdôrazňoval, že žalovaným vznesená námietka
nedostatku pasívnej legitimácie je účelová, pretože žalovaný ani po doručení faktúry, ani v podanom
odpore proti platobnému rozkazu sa týmto spôsobom nebránil. Žalovaný svoje námietky týkajúce sajeho pasívnej vecnej legitimácie formuloval prvýkrát až vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.11.2020,
teda až s odstupom vyše 1 roka odo dňa podania odporu proti platobnému rozkazu. Žalovaný mohol
svoje argumenty a dôkazy ako prostriedky svojej procesnej obrany uplatniť už podstatne skôr, ak

by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pričom toto svoje omeškanie
nijakým spôsobom nevysvetlil resp. neospravedlnil. Toto (ne)konanie žalovaného priamo odporuje
zásade rýchlosti a hospodárnosti konania a zapríčinilo potrebu vykonania ďalších úkonov súdu, o čom
napokon svedčia aj závery odvolacieho súdu formulované v odôvodnení uznesenia Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 18.07.2023, č. k.: 9Co/67/2021 a preto za uvedených okolností by súd na takto

oneskorene uplatnené prostriedky procesnej obrany žalovaného nemal v tomto konaní prihliadať, a to
aj s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania. Žalobca pri uplatnení nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia konal s dôverou v hodnovernosť údajov uvedených žalovaným na
vstupenke a preto by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, pokiaľ by bol organizátorom podujatia
iný subjekt ako subjekt uvedený na vstupenke, pričom by to predstavovalo zásadné sťaženie resp.
znemožnenie identifikácie organizátora/ usporiadateľa podujatia v prípade uplatnenia práv príp. iných

nárokov poškodených, spotrebiteľov a štátnych orgánov. Pri určení subjektu, ktorý sa v danom prípade
obohatil titulom bezdôvodného obohatenia je rozhodujúca skutočnosť, ktorý subjekt bol príjemcom
tržieb z podujatia. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas nahlásiť organizovanie
predmetného podujatia žalobcovi, žalobca bol nútený za účelom riadneho zastupovania práv a nárokov
dotknutých nositeľov práv sám v rámci jemu dostupných zdrojov vyhľadávať informácie o identite

subjektu, ktorý bol usporiadateľom kultúrneho podujatia, pričom za takýto relevantný a hodnoverný
zdroj informácií a dôkaz potvrdzujúci identitu usporiadateľa podujatia a zároveň príjemcu tržieb
(ekonomickéhoprospechu)jemožnéoznačiťprávevstupenkunapodujatie,naktorejjeakousporiadateľ
podujatia identifikovaný žalovaný.

10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že v Oddieli: Sro, vo Vložke číslo
202566/V je zapísaná spoločnosť pod obchodným menom PK Production s.r.o., so sídlom: Brezova 22,
071 01 Michalovce, IČO: 36 847 356.

12. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že pod č. 807-12468 je zapísaný podnikateľský subjekt
s obchodným menom Peter Koterec PK Partners, so sídlom: Brezová 1847/22, 071 01 Michalovce, IČO:
40037851. Uvedený subjekt je platcom DPH od 15.3.2009 (č.l. 210).

13. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.7.2019 splatnou dňa 14.08.2019 v zmysle § 58
Autorského zákona žiadal žalovaného o vysporiadanie nárokov vyplývajúcich z neoprávneného použitia
hudobných diel bez udeleného súhlasu a to za hudobnú produkciu s použitím populárnej, zmiešanej
a inej hudby – IBIZA PARTY 2017, za obdobie od 14.9.2017 do 14.9.2017, prevádzka: HANT Aréna (ŠH
Pasienky), Trnavská cesta 29, Bratislava v sume 1.305,- Eur (č.l. 25).

14. Na stránke G. bol zverejnený predaj vstupeniek na podujatie IBIZA PARTY – TUJAMO comeback
na deň 14.9.2017 v HANT ARÉNE Bratislava (ŠH Pasienky), kde ako organizátor bol uvedený žalovaný
– vstupenka (č.l. 77).

15. Žalobca disponuje Oprávnením vydaným Ministerstvom kultúry SR č.k. MK-2039/2007-70/5361
na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a 2
autorského zákona k hudobným dielam a to v rámci I. povinnej kolektívnej správy v tam uvedených
odboroch a II. dobrovoľnej kolektívnej správy v tam uvedených odboroch, medzi nimi pod písm. b)
verejné vykonanie hudobného diela, c) verejný prenos hudobného diela prevedením akýmikoľvek

technickými prostriedkami, nezahŕňa vysielanie, káblovú retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti, f)
sprístupňovanie hudobného diela verejnosti (č.l. 4).

16. Predložený Sadzobník žalobcu autorských odmien za použitie hudobných diel (č.l. 5) je určený
na výpočet autorskej odmeny za udelenie súhlasu/ licencie na použitie chránených hudobných diel

verejným vykonaním alebo verejným prenosom pri hudobných produkciách, podujatiach a vystúpeniach
ako napr. koncerty, festivaly, plesy, tanečné podujatia, .... a pod. Sadzobník definuje ako používateľa
diala právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá organizuje/usporadúva verejné podujatie alebo je vlastník/
prevádzkovateľ zariadenia, resp. prevádzky, kde dochádza k verejnému používaniu diela za splneniazákonných podmienok. V zmysle § 168 ods. 4 sa za používateľa diela považuje usporiadateľ verejného
kultúrneho podujatia, v rámci ktorého majú byť predvedené chránené hudobné diela. Za používateľa
hudobných diel sa považuje aj prevádzkovateľ prevádzkarne alebo iného priestoru, ktorý neoznámi

v určenej lehote SOZA údaje potrebné na určenie totožnosti usporiadateľa kultúrneho podujatia
(ustanovenie § 168 ods. 5 autorského zákona). Autorská odmena pri kapacite do 4500 miest pri
priemernom vstupnom od 4,01 – 5,00 Eur je 652,50 Eur.

17. Oznámením zo dňa 23.08.2017 (č.l. 116) adresovaným Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto

usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia PK Production, s.r.o., H. XX, XXX XX E. oznámil
uskutočnenie podujatia IBIZA Párty – Tujamo comeback dňa 14.9.2017 (štvrtok) v HANT Aréne – ŠH
Pasienky, Trnavská cesta 33, 832 84 Bratislava. Uvedená spoločnosť zároveň žiadala o predĺženie
nočného pokoja do 05:00 hod. nasledujúceho dňa, t.j. 15.09.2017 (č.l. 117).

18. Faktúrou č. 2017/11 E. I. vyfakturoval spoločnosti PK Production, s.r.o. hudobnú produkciu (č.l. 241).

Faktúrou č. XXXXXXXXX spoločnosť MERIF, s.r.o. vyfakturoval spoločnosti PK Production, s.r.o. za
upratovacie lužby zo dňa 14.-16.9.2017: IBIZA Party – Tujamo comeback, HANT Aréna (č.l. 242).

19.Vkonaníbolapredloženánepodpísaná,nedatovanázmluvamedzispoločnosťouBKInterBratislava,
s.r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou PK Production, s.r.o. ako nájomcom, ktorej predmetom bol

nájom športovej haly J. K. a to výlučne za účelom konania podujatia a/alebo vykonávania činností, ktoré
sú podrobnejšie špecifikované v dotazníku tvoriacom prílohu č. 2 zmluvy (č.l. 243). Zálohovou faktúrou
č. XXXXXXXXX (č.l. 300rub) spoločnosť prenajímateľ fakturoval nájomcovi sumu za prenájom HANT
arény vo výške 2.000 Eur s pripočítaním 20% DPH vo výške 400 Eur.

20. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 185/2015 Z.z. autorského zákona (ďalej len AZ), (1) Tento zákon
upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len "dielo")
alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho
záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového
programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného

umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa
a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ"), autora počítačového programu, autora databázy a
zhotoviteľa databázy. (2) Tento zákon upravuje aj správu práv.

21. Podľa § 3 ods. 1 AZ, predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy,

ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na
jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

22. Podľa § 6 ods. 1 a 2 AZ, (1) Dielo je zverejnené v deň, keď bolo prvýkrát oprávnene použité verejným
vykonaním, verejným vystavením, vydaním alebo verejným prenosom, alebo inak prvýkrát oprávnene

uverejnené. (2) Dielo je vydané v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním rozmnoženiny
diela.

23. Podľa § 19 ods. 1,2,3 AZ, (1) Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie
svojho diela. (2) Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. (3)

Za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie
je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

24. Podľa § 19 ods. 14 AZ, použitím diela je najmä
a) spracovanie diela,

b) spojenie diela s iným dielom,
c) zaradenie diela do databázy podľa § 131,
d) vyhotovenie rozmnoženiny diela,
e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela
1. prevodom vlastníckeho práva,

2. vypožičaním,
3. nájmom,
f) uvedenie diela na verejnosti
1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela,2. verejným vykonaním diela,
3. verejným prenosom diela.

25. Podľa § 20 ods. 1 AZ, majetkové práva udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú; autor je
povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.

26. Podľa § 26 AZ, (1) Verejné vykonanie diela je živé prevedenie diela recitáciou, spevom, tancom
alebo inak výkonným umelcom na verejnosti. Za verejné vykonanie diela sa považuje aj prenos živého

prevedeniadielaprostredníctvomtechnickéhozariadenianaprenosobrazu,zvukualeboobrazuazvuku
súčasne určený verejnosti priamo prítomnej na mieste živého prevedenia diela; takýto prenos nie je
verejným prenosom diela. (2) Verejným vykonaním diela je aj technické predvedenie diela. Technické
predvedeniedielajepredvedeniedielaprostredníctvomtechnickéhozariadenianaprenosobrazu,zvuku
alebo obrazu zvuku súčasne, určené verejnosti priamo prítomnej na mieste predvedenia. Technické
predvedenie diela sa nepovažuje za verejný prenos diela.

27. Podľa § 27 ods. 1 a 2 AZ, (1) Verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými
prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by
ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. (2) Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela
verejnosti je verejným prenosom diela.

28. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) AZ, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu
hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.

29. Podľa § 65 ods. 1 AZ, licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela

(ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, rozsah
licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej
určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

30. Podľa § 63 ods. 2 písm. d) AZ, nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať

vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.

31. Podľa § 77 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy môže uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu
s právnickou osobou, ktorá združuje osoby podľa § 165 ods. 1. Kolektívnou licenčnou zmluvou
organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas na použitie diela nositeľa práv, ku ktorému vykonáva

správu majetkových práv.

32. Podľa § 78 ods. 1 AZ, hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy
nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým
vykonáva správu majetkových práv.

33. Podľa § 79 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa §
164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy
podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou
udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv

a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a
b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu
správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

34. Podľa § 79 ods. 2 AZ, nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu

svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej
hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá
o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.

35. Podľa § 80 AZ, organizácia kolektívnej správy môže rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou

poskytnúť nadobúdateľovi súhlas na
a) technické predvedenie diela alebo verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore
prostredníctvom technického zariadenia, to nezahŕňa vysielanie, retransmisiu a sprístupňovanie
verejnosti,b) použitie obchodne nedostupného diela vyhotovením rozmnoženiny, sprístupňovaním verejnosti alebo
verejným rozširovaním jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva,
c) živé predvedenie literárnych diel,

d) vysielanie diel vrátane vysielania prostredníctvom satelitu,
e) vyhotovenie rozmnoženiny literárneho diela,
f) nájom alebo vypožičanie rozmnoženiny diela,
g) sprístupňovanie diela verejnosti,
h) retransmisiu diel okrem káblovej retransmisie.

36. Podľa § 144 ods. 1 AZ, právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv
spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto
nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak
a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv,
b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a

c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon
kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie").

37. Podľa § 144 ods. 2 AZ, právnická osoba so sídlom v inom štáte vykonávajúca kolektívnu správu
práv je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, ak

a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv alebo
b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku.

38.Podľa§144ods.3AZ,organizáciakolektívnejsprávyzastupujeviacerýchnositeľovprávvovlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

39. Podľa § 145 ods. 2 AZ, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv
najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv:
a) použitie predmetu ochrany vyhotovením jeho rozmnoženiny,
b) použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny prevodom

vlastníckeho práva,
c) použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny
1. nájmom,
2. vypožičaním,
d) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vystavením,

e) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo forme
1. živého predvedenia predmetu ochrany,
2. technického predvedenia predmetu ochrany,
f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti
1. vysielaním,

2. retransmisiou,
3. sprístupňovaním verejnosti alebo
4. iným spôsobom verejného prenosu,
g) výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia,
h) výber primeranej odmeny za použitie predmetu ochrany,

i) výber dodatočnej odmeny za použitie predmetu ochrany.

40. Podľa § 148 ods. 1 AZ, o udelení oprávnenia rozhoduje ministerstvo na základe písomnej žiadosti
právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len "žiadateľ").

41. Podľa § 152 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy je oprávnená vykonávať kolektívnu správu
práv podľa tohto zákona odo dňa doručenia oprávnenia.

42. Podľa § 155 ods. 1 AZ, Ministerstvo vykonáva dohľad preverovaním plnenia povinností organizácie
kolektívnej správy podľa § 152 ods. 2 a 3, § 163, § 164 ods. 1 a 2, § 165 ods. 1 a 3, § 169 ods. 1,

§ 170 ods. 1, § 171, § 172 ods. 1, § 173 ods. 1, § 174 až 185 z vlastného podnetu, ak § 157 ods. 2
neustanovuje inak.43. Podľa § 164 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých
podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone
jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej

správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej
správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov,
najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k
predmetuzastúpenianevznikli.Preduzavretímdohodypodľaprvejvetyjeorganizáciakolektívnejsprávy
povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy

práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od
uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.

44. Podľa § 164 ods. 5 AZ, nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa odseku 1 je
oprávnený vylúčiť písomne kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému
zo svojich predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením

organizácie kolektívnej správy, pokiaľ nejde o výkon správy práv podľa § 146. Nositeľ práv je povinný
písomne informovať organizáciu kolektívnej správy o vylúčení kolektívnej správy svojich majetkových
práv podľa prvej vety pred uzavretím zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie jeho predmetu ochrany; inak
platí, že k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je stále zastupovaný organizáciou
kolektívnej správy v pôvodne dohodnutom rozsahu.

45. Podľa § 168 ods. 1 až 5 AZ, (1) Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia, v rámci ktorého
majú byť živo predvedené chránené hudobné diela, predloží najmenej päť dní pred uskutočnením
tohto podujatia predbežný zoznam týchto diel s uvedením názvu diela a údaja o autorstve príslušnej
organizácii kolektívnej správy na splnenie povinnosti podľa § 165 ods. 2 pred uzavretím zmluvy podľa §

165 ods. 1 na účel uzavretia tejto zmluvy. (2) Ak usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia predbežný
zoznam podľa odseku 1 nepredloží, má sa za to, že budú verejne vykonané hudobné diela, ku
ktorým právo na verejné vykonanie spravuje príslušná organizácia kolektívnej správy, ak do 15 dní od
uskutočnenia verejného kultúrneho podujatia usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia nepreukáže
opak. (3) Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia je povinný do 15 dní po uskutočnení podujatia

podľa odseku 1 predložiť príslušnej organizácii kolektívnej správy úplný zoznam všetkých skutočne
živo predvedených chránených hudobných diel s uvedením ich názvu a údaja o autorstve pre potreby
vystavenia daňového dokladu. (4) Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia sa na účely ustanovení
odsekov 1 až 3 považuje za používateľa hudobného diela. (5) Ak prevádzkovateľ prevádzkarne alebo
iného priestoru poskytne svoju prevádzkareň alebo iný priestor usporiadateľovi verejného kultúrneho

podujatianausporiadanieverejnéhokultúrnehopodujatia,vrámciktoréhosúverejnevykonanéhudobné
diela, považuje sa za usporiadateľa tohto verejného kultúrneho podujatia, ak organizácii kolektívnej
správy na písomnú výzvu neoznámi údaje potrebné na určenie totožnosti usporiadateľa tohto verejného
kultúrneho podujatia.

46. Podľa § 174 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy sa môže dohodnúť s inou organizáciou
kolektívnej správy na spoločnom výkone kolektívnej správy práv v odboroch kolektívnej správy práv
podľa oprávnení týchto organizácií kolektívnej správy a v rozsahu všetkých predmetov ochrany, ku
ktorým tieto organizácie vykonávajú kolektívnu správu práv (ďalej len "dohoda o spoločnej správe"), ak
§ 175 neustanovuje inak.

47. Podľa § 451 ods. 1a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), (1) Kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

48. Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

49. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.50. Podľa § 458a OZ, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť
bezdôvodné obohatenie inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a
ods. 2.

51. Podľa § 442a ods. 2 OZ, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť
predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške
odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva;
to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

52. Podľa § 1 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, verejnými kultúrnymi
podujatiami (ďalej len "podujatie") sa podľa tohto zákona rozumejú verejnosti prístupné
a) divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia,
b) koncerty, hudobné a tanečné produkcie,
c) výstavy diel výtvarných umení, diel úžitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti,

d) festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia,
e) tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy.

53. Podľa § 2 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, usporiadateľmi podujatí môžu
byť právnické alebo fyzické osoby.

54. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, usporiadateľ je povinný
písomne oznámiť zámer usporiadať podujatie obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak sa má
podujatie konať na území niekoľkých obcí, treba jeho konanie oznámiť každej z nich.

55. Podľa § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, usporiadateľ zodpovedá
za utvorenie vhodných podmienok na uskutočnenie podujatia, za zachovanie poriadku počas
jeho priebehu, za dodržiavanie príslušných autorskoprávnych, daňových, zdravotno-hygienických,
požiarnych, bezpečnostných a iných právnych predpisov 3) a za umožnenie výkonu dozoru na to
oprávneným orgánom.

56. Žalobca si žalobou uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Autorského zákona na tom
skutkovom základe, že žalovaný neoprávnene použil hudobné diela bez udelenia súhlasu autorov resp.
bez udelenia licencie organizáciou kolektívnej správy.

57. V konaní nebolo sporné, že dňa 14.9.2017 sa v priestoroch HANT Arény ŠH Pasienky, Bratislava,
uskutočnilo podujatie s názvom IBIZA PÁRTY – TUJAMO comeback. Žalobca až po zrušení veci súdom
druhej inštancie začal poukazovať na okolnosť, že žalovaným predložená Zmluva o nájme citovanej
arény je nedatovaná a preto ju nemožno stotožňovať so zmluvou týkajúcou sa predmetného podujatia
(č.l. 291rub). Túto argumentáciu žalobcu súd považoval prinajmenšom za irelevantnú, zmätočnú

a nedostatočnú k uplatnenému nároku, keďže žalobca potom v konaní neuviedol, na akom inom mieste
sa predmetné verejné podujatie uskutočnilo, pričom sám žalobca predložil k žalobe dôkaz v podobe ním
vystavenej faktúry žalovanému za hudobnú produkciu s použitím populárnej, zmiešanej a inej hudby –
IBIZAPARTY2017dňa14.9.2017,kdevýslovneuvádzamiestoprevádzkyHANTARÉNA(ŠHPasienky)
(č.l. 25). Len skutočnosť predloženia nedatovanej a nepodpísanej nájomnej zmluvy predmetného

priestoru nie je tvrdením vyvracajúcim nespornú skutkovú okolnosť uskutočnenia verejného kultúrneho
podujatia IBIZA PARTY 2017 - TUAJMO comeback práve v prevádzkarni HANT Aréna (ŠH Pasienky)
navyše podporenú žalovaným predloženými dôkazmi o oznámení o konaní tohto verejného kultúrneho
podujatia príslušnej mestskej časti, ktoré už žalobca nijako nespochybňuje.

58. Žalobca žiadal od žalovaného úhradu bezdôvodného obohatenia titulom neoprávneného používania
hudobných diel bez udelenia súhlasu autora, resp. bez udelenia licencie organizáciou kolektívnej správy
práv podľa Autorského zákona na citovanom podujatí. K vyššie uvedenému súd si musel skutkovo
ustáliť, či na predmetnom kultúrnom podujatí boli živo prevedené hudobné diela. Keďže išlo o koncert
DJ-a TUJAMO a iných DJ-ov, súd mal za to, že produkcia DJ je považovaná za živé (verejné)

prevedenie diela z pohľadu autorského práva. Pri autorskom práve sa totiž "verejné prevedenie" (public
performance) vzťahuje na akékoľvek hranie hudby na mieste prístupnom verejnosti. Z tohto hľadiska je
DJ set na diskotéke, festivale alebo v bare verejným prevedením chránených hudobných diel. Následnesúd riešil otázku, kto je nositeľom povinností v zmysle Autorského zákona, t.j. kto je vecne legitimovaným
subjektom povinným vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 458a OZ.

59. Vecná legitimácia ako základný predpoklad úspešnosti žaloby je stav vyplývajúci z hmotného práva,
kedy jeden účastník civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Vecná legitimácia vyplýva z
hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti

(aktívna, pasívna). Záver súdu o tom, že strana v konaní nie je vecne legitimovaná, predstavuje
otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci. Súd je povinný ex offo preskúmať otázku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnostinastranežalovaného)jeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania.Nedostatokvecnej
legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom

nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je
predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

60. Autorský zákon v prípade živo verejne vykonaných hudobných diel stotožňuje osobu používateľa
s usporiadateľom verejného kultúrneho podujatia, čo vyplýva už názvu ustanovenia § 168 – Osobitné

povinnostipoužívateľapriživompredvedenídielaexplicitnetakdefinujenajmävodseku4.Vodsekoch1
až 3 citovaného ustanovenia autorský zákon ukladá usporiadateľovi kultúrneho podujatia povinnosť pred
uskutočnením verejného podujatia predložiť organizácii kolektívnej správy predbežný zoznam diel. Ak
takusporiadateľverejnéhokultúrnehopodujatianeučiní,platíprávnafikcia,žebudúzverejnenéhudobné
diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy (usporiadateľ má

stále možnosť preukázať opak v lehote 15 dní). Po uskutočnení podujatia má usporiadateľ povinnosť
predložiť úplný zoznam všetkých skutočne živo prevedených chránených hudobných diel.

61. Autorský zákon nedefinuje, kto je usporiadateľom verejného kultúrneho podujatia a preto je potrebné
siahnuť po inom právnom predpise, ktorým je zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach.

Tento v ustanoveniach § 2 a 3 charakterizuje osobu usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia ako
fyzickúaleboprávnickúosobu,ktorápísomneoznámilazámerusporiadaťpodujatieobci,naúzemíktorej
sa má podujatie konať. Subjektom, ktorý oznámil príslušnej mestskej časti zámer uskutočniť verejné
kultúrne podujatie nebol žalovaný, ale iný subjekt a to PK Production s.r.o., IČO: 36847356, čo vyplynulo
z oznámenia doručeného Mestskej časti Bratislava – Nové mesto spoločnosťou PK Production s.r.o..

Z tohto dôvodu žalovanému nemôže svedčiť pasívna vecná legitimácia v konaní.

62. Je zrejmé, že žalobca si túto skutočnosť pred podaním žaloby nijakým spôsobom neoveril a ako sám
uviedol, osobu usporiadateľa kultúrneho podujatia stotožnil iba z údaja prezentovaného na internetovej
stránke G. resp. na vstupenke, čo však nie je údajom hodnoverným. Vstupenka nie je verejnou

listinou. I keď Autorský zákon v prvom rade ráta s aktivitou samotného usporiadateľa kultúrneho
podujatia (§ 168 ods. 1 až 3), v ustanovení § 168 ods. 5 obsahuje mechanizmus zistenia osoby
usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia a to osobitnou výzvou organizácie kolektívnej správy
adresovanej prevádzkovateľovi prevádzkarne alebo iného priestoru, v ktorom sa uskutočnilo verejné
kultúrne podujatie, oznámiť OKS údaje potrebné na určenie totožnosti usporiadateľa tohto verejného

kultúrneho podujatia a pre prípad ich neoznámenia, právna úprava tohto prevádzkovateľa stavia do
postavenia usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia so všetkými jeho právami a povinnosťami, t.j.
aj povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie nevynímajúc.

63. V tomto konkrétnom prípade žalobca pri identifikácii osoby usporiadateľa verejného kultúrneho

podujatia takto neučinil a uspokojil sa iba s nehodnoverným údajom uvedeným na stránke G. resp.
na vstupenke. Žalobca takto bez využitia legitímnych možností zistenia osoby usporiadateľa verejného
kultúrnehopodujatia,nesprávneoznačilžalovanéhozasubjektnesúcipovinnosťvydaniabezdôvodného
obohatenia. Z vykonaného dokazovania pritom je zrejmé, že usporiadateľom verejného kultúrneho
podujatia bol oznamovateľ verejného kultúrneho podujatia - spoločnosť PK Production s.r.o..

64. Pokiaľ žalobca v súvislosti v identifikáciou povinného subjektu poukazuje na predmetnú vstupenku
a značné sťaženie resp. znemožnenie identifikácie organizátora/ usporiadateľa podujatia s akcentom
na právnu istotu osôb poškodených, spotrebiteľov a štátne orgány, ak by usporiadateľom podujatiamal byť iný subjekt, k tomu je potrebné poznamenať, že žalobca nie je ani jedným z týchto subjektov.
Žalobca si v konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody na tom skutkovom základe, že mu vznikla
škoda podaním žaloby voči nesprávnemu subjektu z dôvodu údajov o žalovanom na vstupenke, ale si

uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za použitie hudobných diel bez udelenia licencie
a to voči používateľovi týchto hudobných diel, ktorým však nebol žalovaný.

65. Rovnako žalobcovu argumentáciu o oneskorenom uplatnení procesnej obrany žalovaného v podobe
námietky nedostatku pasívnej legitimácie, čo by mal súd sankcionovať neprihliadnutím na dôkazy

predložené pred pojednávaním dňa 19.11.2020 v zmysle sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP,
súd nepovažoval za správnu a relevantnú. Odhliadnuc od toho, že uvedené ustanovenie dáva súdu
iba možnosť, nie povinnosť neprihliadať na nie včas predložené prostriedky procesného úroku alebo
procesnej obrany, v tomto konkrétnom prípade žalovaný minimálne v jeho duplike výslovne odmietol
tvrdenie žalobcu, že by v konaní potvrdil skutočnosť, že bol usporiadateľom predmetného kultúrneho
podujatia, keďže uviedol, že týmto nebol a na tom trvá. Naviac žalobca si sám privodil situáciu

označenia nesprávneho žalovaného subjektu, keďže tento (ako bolo vyššie uvedené) si neozrejmil
osobu usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia postupom podľa § 168 ods. 5 CSP a aj napriek
tomu,žetotojeprežalobcuzákonomstanovenýpostuppresprávnuidentifikáciupoužívateľahudobných
diel, a to najmä používateľa, ktorý si nesplnil povinnosti v zmysle § 168 ods. 1 až 3 AZ, žalobca tento
právne legitímny spôsob nevyužil. Opomenutie uvedeného zisťovania na strane žalobcu potom nemôže

zhojiť žiaden novinový či televízny článok, spot či video, kde by žalovaný ako fyzická osoba sa nebránil
označeniu „usporiadateľ / organizátor kultúrneho podujatia“.

66. Žalobca vo svojich vyjadreniach v priebehu konania trval na tom, že je potrebné zisťovať, ktorý
subjekt mal z predmetného podujatia zisk (zo vstupeniek), pretože tento subjekt sa podľa jeho názoru

obohatil. Uvedený návrh na smerovanie dokazovania súd považoval za bezpredmetný k zisteniu, kto
je usporiadateľom verejného kultúrneho podujatia, čím bola jedine spoločnosť PK Production, s.r.o.. Ak
by aj zisk z predaných vstupeniek obdržal práve žalovaný, a nie usporiadateľ kultúrneho podujatia PK
Production, s.r.o., išlo by o vzťah medzi žalovaným a touto spoločnosťou, no v žiadnom prípade nie
o vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca právne nesprávne stotožňuje bezdôvodné obohatenie

z ohrozenia či porušenia práva duševného vlastníctva podľa § 458a OZ s bezdôvodným obohatením
žalovaného ako možného príjemcu obchodne kvalifikovateľného a kvantifikovateľného zisku.

67. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobu voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol.

68. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. V spore bol žalovaný úspešný v celom
rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia § 257 Civilného
sporového poriadku, ktoré hovorí, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

72. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového

poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z
účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba
použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť sprihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru,
že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama
nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

73. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu.
Žalobca je právnická osoba, kedy súd nemôže zvažovať osobné, sociálne aspekty či iné finančné
aspekty. Naviac žalobca ani netvrdil a nežiadal pri náhrade trov konania prihliadať na ustanovenie §
257 CSP. Zároveň dôvody hodné osobitného zreteľa súd nevidel ani v charaktere konania, ktoré by

odôvodňovalo nepriznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).