Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/1267/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125295987
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Pančíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125295987.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Hydromeliorácie, štátny podnik, so sídlom
Vrakunská 29, 825 63 Bratislava-Vrakuňa, IČO: 35860839, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 1445,53 EUR, vykonávanej súdnym
exekútorom: Mgr. Stanislav Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, ktorý
exekúciu vedie pod sp. zn. 247EX 509/25, o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným v poradí druhým návrhom
povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.05.2025 domáhal od povinného vymoženia
pohľadávkyvovýške1445,53EUR,nazákladeexekučnéhotitulu–RozsudokOkresnéhosúduKomárno
sp. zn. 1T/115/2013 zo dňa 14.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.05.2015
(ďalej ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 22.05.2025 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Stanislav
Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn.
247EX 509/25 (ďalej ako „Súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor vydal dňa 22.05.2025 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému
doručené dňa 30.05.2025. Dňa 04.06.2025 bol súdnemu exekútorovi doručený na exekútorský úrad

návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Súdny exekútor ho
predložil súdu na rozhodnutie. Súdny exekútor predložil doručený návrh na zastavenie exekúcie, spolu
s vyjadrením oprávneného a ďalšími prílohami k predmetnému návrhu na rozhodnutie súdu. Súd
o podanom návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 64Ek/1267/2025 zo dňa 14.10.2025, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2025. Dňa
11.11.2025bolosúdudoručenépodanieoznačenéakoOznámenie,ktorésúdnazákladeobsahuposúdil

ako návrh na zastavenie exekúcie. Súd doručené podanie predložil súdnemu exekútorovi na vykonanie
ďalších úkonov. Dňa 26.11.2025 predložil súdny exekútor vyjadrenie oprávneného k podanému návrhu
na zastavenie exekúcie. V poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po 15 dňovej lehote
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda nemá odkladný účinok.

4. Povinný v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že exekúciu už uhradil a taktiež

oznamoval, že je pod bankrotom, čo mu bolo schválené i Krajským súdom Nitra. Ďalej žiadal, aby od
neho neboli vyžadované žiadne poplatky, nakoľko to bolo bankrotom zahladené.5. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k poradí druhému návrhu na zastavenie
exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že v exekučnej veci je potrebné naďalej pokračovať

z dôvodu, že povinný neuhradil pohľadávku. Ďalej oprávnený poukazoval na to, že povinný v oznámení
správne uvádza, že uhradil celkovú pohľadávku vo výške 397 EUR s príslušenstvom, ale išlo
o pohľadávku v inom exekučnom konaní, ktorú vymohol súdny exekútor v roku 2023. Oprávnený
k skutočnosti tvrdenej povinným, že vyhlásením osobného bankrotu mu bolo všetko zahladené uviedol,
že v predmetnom exekučnom konaní ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví

alebospôsobenúúmyselnýmkonanímvrátanepríslušenstvatakejtopohľadávky,apretovzmysle§166c
ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je oddlžením nedotknutá. Na záver svojho podania požiadal oprávnený, aby sa v exekučnom
konaní naďalej pokračovalo.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov..“

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

10.Podľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku:„Akjetudôvodzastaveniaexekúcie,súdexekúciuzastavía
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

11. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZoKR“): „Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky,

pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.“

12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom

uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul
tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou,
ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťousa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti
v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť
obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma

ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť
exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok
niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej
výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek
štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu

na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo
potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré

je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného

konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce
ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať

dôvody,prektoréaninemalazačať.Ustanovenie§61kods.1Exekučnéhoporiadkutaxatívnevymenúva
dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

15. Súd preskúmal v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosti
uvádzané v podaní povinného, súd zastáva nasledovné stanovisko. Z pohľadu súdu povinný v poradí

druhom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, a ktoré by odôvodňovali dôvod na zastavenie
exekúcie. V predmetnom konaní je vykonávaná exekúcia na podklade právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal súd
za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu

nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo
svojom v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce
právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

16. Povinný poukazoval na vyhlásený osobný bankrot a na zahladenie uvedenej pohľadávky z dôvodu
vyhláseného osobného bankrotu. Súd k uvedenej skutočnosti uvádza, že už vo fáze rozhodovania
o podanom návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 02.05.2025 preskúmaval skutočnosť, že uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 10.11.2023, zverejnenom v Obchodnom

vestníku pod č. XXX/XXXX dňa 16.11.2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (povinného) a tiež,
že uvedeným rozhodnutím došlo k oddlženiu dlžníka od všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze (§ 166a ZoKR), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a všetkých dlhov, ktoré
sú vylúčené z uspokojenia (§ 166b ods. 1 ZoKR). Pre úplnosť k uvedenej skutočnosti tvrdenej povinným
v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že judikovaný nárok určený exekučným

titulom (Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/115/2013 zo dňa 14.05.2015) predstavuje
z pohľadu exekučného súdu nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Za nesporné
možno považovať, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok
povinného, a že oddlžením súd zbavil dlžníka starých dlhov, z ktorého však existujú výnimky. Oddlženiesa totiž v zmysle výroku súdu o oddlžení a ustanovení ZoKR (citovaných aj v poučení rozhodnutia o
oddlžení) dotklo len pohľadávok, ktoré mohli byť uspokojené len v konkurze. Oddlženie sa nedotklo tzv.
nedotknutýchpohľadávok(§166cZoKR)vrozsahu,vakomnebudúuspokojenévkonkurze.Pohľadávka

oprávneného vymáhaná v tomto konaní je práve, tzv. oddlžením nedotknutou pohľadávkou podľa § 166c
ods. 1 písm. d) ZoKR, a tento jej osobitný status znamená, že oprávnený si ju ani nemusel v konkurze
prihlásiť (uplatniť) a pokiaľ si ju uplatnil a nebola v konkurze uspokojená, oprávnenému ako veriteľovi na
jej uhradenie nárok nezanikol ani po oddlžení povinného a môže si ju exekučne vymáhať. Na základe
uvedeného tak možno uzavrieť, že pohľadávka oprávneného je oddlžením nedotknutou pohľadávkou v

zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, a oddlženie povinného tak nepredstavuje prekážku
pre vykonanie exekúcie.

17. Z podaného v poradí druhého návrhu na zastavenie exekúcie bolo zrejmé, že povinný namietal
i uhradenie celej pohľadávky. K uvedenej skutočnosti súd uvádza, že úhrada vymáhaného nároku
priznaného exekučným titulom je totiž dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie

len v prípade, ak k tejto úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po
deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného
konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie
o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Dobrovoľné splnenie

dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení
exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že povinný žiadnym spôsobom svoje tvrdenie nepreukázal, že by
došlo k vykonaniu úhrady v čase od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia
exekučného konania.

18. Súd po posúdení v poradí druhého návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že
v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia je vedená
na podklade exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný, a ktorý nebol zrušený, a preto súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie

exekúcie zamietol v celom rozsahu v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

19.Podľa§199dods.1Exekučnéhoporiadku:„Oprávnenýmávočipovinnémunároknanáhraduúčelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

20. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj
v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie.
Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym

štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného
konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom
poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach
civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov

exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
21. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí v poradí druhého návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli
v súvislosti s poradí druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil.
Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania je súd toho názoru, že

nakoľkoexekučnékonaniejezásadnekonanímnávrhovýmaakotakéjeovládanédispozičnouzásadou,
je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak
nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo
strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v
rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval v zmysle § 199d ods. 1

Exekučného poriadku o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.22. Z dôvodu, že si povinný neuplatňoval podaným v poradí druhým návrhom na zastavenie exekúcie
nárok na náhradu trov konania, súd o danom nároku ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.