Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 53C/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124209538
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kopper
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4124209538.7

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D.,
zastúpený: JUDr. Marián Dobiš, advokát so sídlom Šípová 3, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpený: H. B., bytom H. XXX, XXX XX G., 2/
Neznámy právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom I. J., zastúpený: Slovenský
pozemkový fond Bratislava, so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným v 1/ a v 2/ rade zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. G. zapísané na LV č. XXX.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 27.02.2026, vzal žalobca podanú žalobu späť v celom rozsahu.
V podaní uviedol, že dňa 23.01.2026 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade, ktorou žalobca previedol na žalovaného v 1. rade svoj spoluvlastníckeho podielu 1/5
k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., obec G., C. K., evidovanej Okresným úradom Nitra,

katastrálnym odborom na LV č. XXX ako: pozemok reg. „C“ s parc. č. 189/19 – zastavaná plocha a
nádvorieovýmere256m2,pozemokreg.„C“sparc.č.189/77–záhradaovýmere207m2.Vzhľadomna
skutočnosť, že sa vkladom kúpnej zmluvy do príslušného katastra nehnuteľností stal žalovaný v 1. rade
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam pôvodne patriaceho žalobcovi, berie žalobca
žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v plnom rozsahu späť.

3. Žalovaný 1/ doručil súdu dňa 26.02.2026 podanie, v ktorom uviedol, že dňa 23.1.2026 so žalobcom
uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod jeho spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto konania. Vzhľadom na uvedené sa stal spor v časti nároku žalobcu
bezpredmetný a v tejto časti navrhuje aby súd konanie zastavil. Na predmetnej nehnuteľnosti sa
nachádza aj spoluvlastnícky podiel vo výške 3/10. Keďže na predmetnom pozemku spoluvlastní
stavbu rodinného domu a aktuálne už aj majoritný podiel na pozemku (7/10), má eminentný záujem o

nadobudnutie celistvého vlastníctva k pozemku pod jeho stavbou. Dobromyseľné usporiadanie vzťahov
k neznámemu vlastníkovi nie je možné vykonať inak ako súdnou cestou. Na základe vyššie uvedeného
navrhuje, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo so žalovaným 2/ (vzájomný návrh voči
neznámemu vlastníkovi).

4. Žalovaný 1/ súhlasil so späťvzatím žaloby podaním, doručeným súdu dňa 11.03.2026. Zároveň

požiadal súd, aby v konaní pokračoval vo vzťahu k žalovanému 2/, nakoľko jeho cieľom je v rámcikonaniamajetkovoprávnevysporiadaťajzostávajúcipodielpoI.J.anadobudnúťhodosvojhovýlučného
vlastníctva.

5. Žalovaný 2/ súhlasil so späťvzatím žaloby podaním, doručeným súdu dňa 24.03.2026.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

7. Podľa § 145 odsek 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 odsek 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Podľa § 146 odsek 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žalovaní so späťvzatím súhlasili, súd
rešpektujúc toto dispozičné právo žalobcu, konanie zastavil.

11. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalobca uzatvoril so
žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol celý podiel žalobcu. Žalovaní 1/a 2/ so zastavením
konania súhlasili, pričom žalovaný 1/ učinil vzájomný návrh, kde by súd vyporiadal len zvyšný podiel
žalovaného 2/. Tu súd uvádza, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, teda tu súd nie je viazaný žalobným návrhom, keďže ide o osobitné usporiadanie
vzťahov, kde žalobca ako aj žalovaný môžu vystupovať v pozícii vzájomnej, t. j. žalobca môže byť
žalovaným, či opačne. Preto vzájomný návrh v takomto konaní sa nepovažuje za vzájomný návrh,
kde žalovaný požaduje niečo iné alebo viac, ale len za procesnú obranu, a teda takýto návrh nie je
možné vylúčiť na samostatné konanie. Keďže v danom konaní žalobca okrem späťvzatia žaloby v celom

rozsahuneučinilžiadeninýprocesnýnávrh(zmenaúčastníkanastranežalobcu,pristúpenie,zámena...),
kedy by sa zo žalovaného 1/ stal žalobca, súd musel konanie ako celok zastaviť. Žalovaný 1/ si tak môže
podať žalobu proti žalovanému 2/ v novom samostatnom konaní, kde bude vystupovať ako žalobca.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

15. Podľa § 262 odsek 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 256 odsek
1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pri
zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné
vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodu
späťvzatia žaloby. Súd teda pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby neskúma úspech

strany, resp. dôvodnosť žaloby podľa hmotného práva; podľa 256 ods. 1 CSP skúma zavinenie z
procesnoprávnej stránky (ZSP 34/2021, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018).

17. Súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom z dôvodu, že žalobca uzatvoril po začatí
konania so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol celý podiel žalobcu. Dôvodnosť žaloby sa

posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
V danom prípade mal súd za to, že z procesného hľadiska nie je možné pričítať zavinenie zastavenia
konania ani jednej zo strán sporu, nakoľko žalobca so žalovaným 1/ v rámci zmluvnej voľnosti uzatvorili
kúpnu zmluvu, týkajúcu sa podielu žalobcu. Taktiež žalovaný 1/ náhradu trov konania nepožadovala žalovanému 2/ doposiaľ žiadne trovy nevznikli. O nároku na náhradu trov konania teda súd rozhodol
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žiadnej zo strán sporu
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané

a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte
rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší
rovnopis.